Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 19, 2019

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 3Er/36/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8509200578
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bitalová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2019:8509200578.3

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska
21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: W. Q., nar. X.XX.XXXX, C. B. XX, XXX XX M.,
v konaní o vymoženie 66,39 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

III. Súd p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, Exekútorský úrad
Bratislava, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava vo výške 39,83 eur a u k l a d á povinnému, aby tieto
trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1.Pôvodnýoprávnenýpodalsúdnemuexekútorovinávrhnavykonanieexekúcienavymoženiepeňažnej
sumy vo výške 66,39 eur s príslušenstvom na základe vykonateľného rozhodnutia OO PZ v Spišskej
Novej Vsi, č. k. AA 1631759 zo dňa 31.1.2008. Súd vydal súdnemu exekútorovi JUDr. Bartolomejovi
Jakubčákovi dňa 11.3.2009 poverenie pod číslom 5710 * 015166. V priebehu exekúcie exekútorský úrad
JUDr. Bartolomeja Jakubčáka zanikol a za jeho nástupcu ku dňu 3.4.2018 bol určený JUDr. Rudolf Krutý.

2. Súd z úradnej činnosti ako aj z podania oprávneného zo dňa 30.5.2018 zistil, že je tu dôvod na
zastavenie exekúcie - uplynutie trojročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu v zmysle
§ 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení do 31.08.2008.

3. Podľa § 243h ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. a súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov

(ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.
aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

4. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) EP, v znení účinnom do 31. 3. 2017, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní
rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

5. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch účinného do 31.8.2008 rozhodnutie o
uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do
troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

6. Podľa § 583 Občianskeho zákonníka súd je povinný na zánik práva prihliadať, aj keď to dlžník

nenamietne.7. Súd je povinný z úradnej povinnosti skúmať, či sú splnené všetky zákonné podmienky pre vedenie
exekúcie jednak pred jej samotným začatím, a jednak kedykoľvek počas jej priebehu. Jednou z takýchto
podmienok, ktoré súd skúma aj bez návrhu, resp. podnetu účastníka konania alebo exekútora, je aj

zánik práva priznaného rozhodnutím, ktorý je exekučným titulom.

8. Preklúzia predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady preklúzie
nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď
to účastník konania nenamietne. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké

dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením
bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.

9. Rozhodnutie o uložení sankcie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.1.2008, teda povinný mal uhradiť
pokutu a trovy konania najneskôr dňa 13.2.2008. Prvýkrát mohol oprávnený právo na uhradenie
dlžnej pokuty s príslušenstvom uplatniť dňa 14.2.2008, po nadobudnutí vykonateľnosti rozhodnutia. Z

uvedeného vyplýva, že k uplynutiu prekluzívnej lehoty došlo dňa 14.2.2011 v zmysle § 88 ods. 1 zákona
o priestupkoch.

10. Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Z. z. bolo novelou priestupkového zákona č.
298/2008 Z. z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely dňa 01.09.2008.

Zákonodarca pri prijatí novely nezakotvil do priestupkového zákona žiadne prechodné ustanovenia,
ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré boli vydané do
dátumuúčinnostinovely,alebosamápodátumeúčinnostinovelypoužiťvždyužlennováprávnaúprava,
ktorá časovo neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Vzhľadom na uvedené je
preto potrebné výkladom vyvodiť, či je v súčasnosti možné pre prípady, kedy boli rozhodnutia o uložení

sankcie vydané do účinnosti novely č. 298/2008 Z. z., použiť ustanovenia dovtedy platného § 88 ods. 1
zákona o priestupkoch, ktorý upravoval prekluzívnu lehotu pre vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie.
Pri výklade nemožno opomenúť požiadavku právnej istoty. Jej uplatnenie znamená možnosť predvídať
právne následky v konkrétnej veci. Vyžaduje si stabilitu základných princípov právneho systému, plné
rešpektovanie nadobudnutých práv a zásad neretroaktivity, t. j. aby právne normy pôsobili do budúcnosti

a nie do minulosti (spätne) a aby sa právne pomery zásadne spravovali právom platným v čase, v ktorom
vznikli.

11. V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy, treba vznik,
zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva

platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady
platí pre oblasť práva verejného i pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami.

12. Vo vzťahoch, upravujúcich právo súkromné, nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v
zákone jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva

verejného, osobitne pre oblasť správneho trestania. Novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej
adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna
úprava posudzovala prísnejšie, prípadne spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za takýchto okolností
nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne pomery adresáta
právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší.

13. Ak však novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta
nevýhodnejšia, platí v tomto prípade v rámci posudzovania otázok správneho trestania všeobecne
platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy. Uplatnenie tejto zásady má za následok, že v danom
prípade je potrené aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta výhodnejší. Situácia adresáta právnej

normy sa teda nemôže v dôsledku nedostatku právnej úpravy zhoršiť a v prípadoch, v ktorých nie je v
zákone upravená jeho spätná účinnosť, nemožno sa riadiť novším právnym predpisom, platným v čase
aktuálneho rozhodovania, ak je nová právna úprava pre jej adresáta nevýhodnejšia.

14. Ak sa právna úprava preklúzie zmení v čase, kedy už prekluzívna lehota začala plynúť, môže sa

nový právny predpis použiť na už začaté plynutie prekluzívnej lehoty len vtedy, ak to zákon výslovne
ustanovuje alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Iný postup by mal za následok právnu neistotu a
nezodpovedal by všeobecne platnej zásade trestania, upravenej v článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej
republiky, v zmysle ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, účinného v čase,keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Túto zásadu treba
použiť aj na prípady správneho trestania. Zásada zákazu retroaktivity je v správnom trestaní všeobecne
platná, aj keď ju zákon výslovne neobsahuje v konkrétnom zákonnom ustanovení.

15. Aplikácia novelizovaného zákona o priestupkoch je z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty pre
účastníka, ktorému bola uložená sankcia vymáhaná v tomto konaní, nevýhodnejšia, lebo umožňuje
vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie v dlhšej lehote, ako predchádzajúca právna úprava.
Novelizovaný zákon o priestupkoch, pokiaľ ide o plynutie prekluzívnej lehoty, preto nemožno použiť v

tých prípadoch, kedy prekluzívna lehota začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy obsiahnutej v §
88 ods. 1 zák. o priestupkoch. Prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy
preto musí podľa nej aj skončiť.

16. Vzhľadom na citovanú zákonnú úpravu a vyššie uvedené skutočnosti súd exekúciu zastavil z dôvodu
uplynutia prekluzívnej lehoty v zmysle § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Z. z., ku ktorej došlo dňa 14.2.2011.

17. O trovách konania účastníkov konania súd rozhodol podľa § 9a ods. 1 EP, § 256 ods. 1 CSP a § 262
ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, pretože žiaden
z účastníkov zastavenie konania nezavinil.

18. O trovách exekúcie súd rozhodol v súlade s § 200 ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017 a
§ 14, 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov tak, že priznal
exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 eur a v zmysle § 197
ods. 1 EP, v znení účinnom do 31. 3. 2017, zaviazal povinného, aby ich uhradil exekútorovi v lehote 15
dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Tieto trovy pozostávajú z:
1/ § 14 cit. vyhl.
- minimálna odmena 33,19 eur

2/ 20% DPH 6,64 eur

Trovy exekúcie celkom: 39,83 eur

19. Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho

je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku
náklady exekúcie uhrádza povinný. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri
výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená
zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví

z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku).
Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného,
avšak súd po preskúmaní okolností prípadu s poukazom na aktuálnu judikatúru (k tomu napr. rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.07.2008, sp. zn. 4M Cdo 11/2008) dospel k záveru,
že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom

konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj
prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania, nemohol ovplyvniť.
Okrem toho súd je povinný exekúciu zastaviť z úradnej moci, ak zistí stratu účinnosti exekučného titulu v
priebehu konania. V danej veci preto nie je žiadny zákonný dôvod, aby trovy zastaveného exekučného
konania v tomto prípade znášal oprávnený a o trovách exekúcie bolo treba preto rozhodnúť s poukazom

na ust. § 200 ods. 1, 5, § 196 ods. 1 a § 197 Exekučného poriadku tak, že ich uhradí povinný.

Poučenie:

Proti I. a II. výroku tohto rozhodnutia je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,

čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí byť na ňom uvedená spisová značka konania. V odvolanísa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s
prílohami mohol založiť do
súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho podal.

Proti III. výroku tohto rozhodnutia nie je možné podať odvolanie.