Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 12, 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 27Csp/37/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118358259
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Maláriková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:6118358259.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobcu: BENCONT

INVESTMENTS a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 36 432 105, právne zastúpený
spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova
13, Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanému: L. B., nar. XX.X.XXXX, bytom W. X, L., o zaplatenie
2.322,38 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 173,34 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50
% ročne zo sumy 173,34 € od 17.6.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Súd žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 16.10.2018 domáha
zaplatenia sumy 2.322,38 € spolu so zmluvný úrokom 19,5 % ročne zo sumy 2.322,38 € od 17.6.2016 do
zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 2.322,38 € od 17.6.2016 do zaplatenia
a náhrady trov konania z titulu zosplatneného úveru. V žalobe uviedol, že dňa 23.3.2011 uzavrel jeho

právny predchodca Poštová banka a.s. a žalovaný úverovú zmluvu a poskytol úver vo výške 3.000,- €.
Žalovaný riadne a včas nesplácal dohodnuté splátky, v dôsledku jeho omeškania úver zosplatnil. Úroky
si uplatňuje od nasledujúceho dňa po dni poslednej platby žalovaného.

2. Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní, Ak sa návrhom uplatňuje nárok, ktorý
je sčasti v rozpore s právnymi predpismi, súd vyzve žalobcu, aby v lehote piatich pracovných dní od

doručenia výzvy uviedol, či súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa rozpor netýka. Ak
tak žalobca urobí, platí, že vo zvyšnej časti vzal návrh späť a konanie sa v tejto časti zastavilo. O tomto
následku súd strany upovedomí.
Podľa § 10 ods. 3 zák. č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní, ak žalobca v lehote podľa odseku 1 podá
návrh na pokračovanie v konaní, platobný rozkaz sa zrušuje, súd postúpi vec do piatich pracovných dní
súdu príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku a žalobcu o tom upovedomí.
Ak príslušným na jej prejednanie je súd podľa § 2, súd žalobcu upovedomí o pokračovaní v konaní.

3. Žalovaný po výzve súdu súhlasil s vydaním platobného rozkazu v časti, v ktorej sa rozpor netýka,
t. j. v časti istiny 2.322,38 € a úroku z omeškania 5,5% ročne zo sumy 2.322,38 € od 17.6.2016 dozaplatenia. Súd žalobe vyhovel a vydal platobný rozkaz, ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť do
vlastnýchrúk.Súdvyzvalžalobcu,abyoznámilčinavrhujepokračovanievkonanínamiestnepríslušnom
súde. Žalobca navrhol pokračovanie v konaní a oznámil, že zotrváva na návrhu v celom rozsahu. V

zmysle § 10 ods. 3 zák. č. 307/20016 Z.z. o upomínacom konaní sa vydaný platobný rozkaz návrhom
na pokračovanie v konaní zrušil a súd postúpil žalobu na tunajší súd dňa 25.4.2019.

4. Žalovanému bola doručená žaloba s prílohami, poučenie o procesných právach a povinnostiach a

bol vyzvaný na vyjadrenie k žalobe v zmysle ustanovenia § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
K žalobe sa nevyjadril.

5. Súd vo veci pojednával v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa neospravedlnil. Súd vykonal
dokazovanie oboznámením sa so žalobou, písomným vyjadrením žalobcu, listinnými dôkazmi zo spisu

a zistil nasledovný skutkový a právny stav.

6. Dňa 23.3.2011 uzatvoril žalovaný, ako fyzická osoba (klient), so spoločnosťou Poštová banka, a. s.,
zmluvu o úvere postupná pôžička, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 3.000,- €, ktorý

sa žalovaný zaviazal splácať v 50. mesačných splátkach po 94,27 €. Ročná úroková sadzba 19,5 %,
ročná percentuálna miera nákladov 21,34 %, priemerná hodnota RPMN trh 20,04 %, celková výška
nákladov 1.374,84 €, dátum prvej splátky 12.4.2011 a dátum konečnej splatnosti 12.5.2015, mesačná
splatnosťk12.dňuvmesiaci.Celkováčiastkaúverupredstavujesúčetvýškyúveruacelkovýchnákladov
spojených s úverom. Poistenie - komplexný súbor poistenia.

7. Dňa 2.10.2012 vyzval veriteľ žalovaného na úhradu dlžnej sumy z dôvodu predčasnej splatnosti úveru
k 2.10.2012. Vyzval žalovaného na zaplatenie istiny 2.672,94 €, úroku 451,40 €, poplatku za upomienky
38,18 €, poistné 56,43 € do 10 dní od doručenia výzvy. Výzva bola odoslaná doporučene dňa 3.10.2012,

žalovaný je neprevzal, bola doručená v zmysle Všeobecných obchodných podmienok veriteľa bod 3.4.
dňa 6.10.2012.

8. Z Aktuálneho stavu úveru ku dňu 30.11.2015 vyplýva, že žalovaný z predmetnej zmluvy o úvere

uhradil do 16.11.2015 celkom sumu 2.176,97 €. Zaplatené splátky právny predchodca žalobcu započítal
vo výške 293,90 € na poplatky, sumu 1.205,45 € na úroky a sumu 677,62 € na istinu. Z aktuálneho stavu
úveru súd zistil, že mesačná výška poistného bola 6,27 €.

9. Dňa 4.12.2015 uzatvoril právny predchodca žalobcu a žalobca Zmluvu o postúpení pohľadávky, na
základe ktorej nadobudol žalobca uplatňovanú pohľadávku.

10. Po postúpení pohľadávky zaplatil žalovaný sumu 649,69 € v 7. splátkach, poslednú vo výške 94,27

€ dňa 16.6.2016.

11. Súd vyzval žalobcu na doplnenie skutkových tvrdení. Žalobca v podaní zo dňa 20.5.2019 špecifikoval
na čo boli započítané zaplatené splátky a zdôvodnil platnosť postúpenia pohľadávky.

12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. (o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)
v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej zák. č. 129/2010 Z.z.), tento zákon upravuje práva
a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskomúvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a
ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa; spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné

poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. a), j) zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať:
a) druh spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považujezabezúročnýabezpoplatkov,akzmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahujenáležitostipodľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1,2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších
predpisov v znení účinnom v súčasnosti:
1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
3) nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa

nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods.
2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v súčasnosti:
2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ

možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa ustanovenia § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje
poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a

fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Podľa ustanovenia § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka, poistná zmluva obsahuje najmä
a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,
b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,
c) poistnú dobu,

d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na
výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,
e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu,
f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení
poistenia.

Podľa ustanovenia § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku
zmluvného vzťahu pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto
zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.
Podľa§517ods.2Obč.zák.,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa§3nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,výškaúrokovzomeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnenímpeňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) od
dňa 17.10.2012 bola vo výške 0,75%.
Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška

úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.

13. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú

povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace
s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.
sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). K žalobe je potrebné doložiť všetky
listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na

dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení,
a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy
rozhoduje. Súd môže len vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení, ak je to potrebné, čo v danom prípade
aj vykonal. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné
prihliadať.

14. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013
súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom

stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1.
Vydání. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu

na strany, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny
charakter a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni
súdu, aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strany
napr. so stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi. Ak
sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný argument

a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.
303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

15. Úverová zmluva je z pohľadu právnej kvalifikácie zmluvou uzavretou v zmysle § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka a zároveň spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Právny
vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou úverovou zmluvou je tak nevyhnutné posudzovať aj podľa
zákona o spotrebiteľských úveroch bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§
261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady

lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je
zákon č spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť
pred všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi
účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o
spotrebiteľských úveroch.

16. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne len čiastočne.
Nakoľko zmluva o úvere, ktorá je predmetom konania má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle
ustanovenia § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, musí obsahovať náležitosti ustanovené

zákonom pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd
pristúpil k skúmaniu jednotlivých obsahovaných náležitostí zmluvy a zistil, že v zmluve nie je v zmysle
§ 9 ods. 1 písm. j) presne uvedená celková čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V zmluve sa uvádza
len výška úveru 3.000,- € a celková výška nákladov 1.374,84 €, teda neobsahuje údaj o celkovej čiastke,ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V zmysle úverovej zmluvy je celková čiastka úveru súčet poskytnutého
úveru a celkových nákladov, t. j. 4.374,84 € (3.000,- € + 1.374,8/4 €), čo je nepravdivý údaj, nakoľko
žalovaný bol povinný zaplatiť 50 splátok po 94,27 €, spolu 4.713,50 €, teda viac ako je uvedené v

úverovej zmluve v časti celkových nákladov.

17. Zmluva obsahuje údaj o RPMN, avšak nie sú v nej uvedené predpoklady použité na jej výpočet.
V zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona 129/2010 Z.z. zákon vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom

úvere uvádzať všetky predpoklady použité na výpočet RPMN. Je nepochybné, že do kategórie týchto
predpokladov je potrebné zaradiť i matematický výpočet, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej
výške RPMN. Ako inak by spotrebiteľ mohol preveriť správnosť takéhoto výpočtu RPMN, ako jednej
z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru, čo
nepochybne má zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť do úverového vzťahu s veriteľom.

18. V zmluve nie je uvedený druh úveru, čo je podstatnou náležitosťou zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm.
a) zákona č. 129/2010 Z.z. v záhlaví je označená len ako Zmluva o úvere, pričom povinnosťou veriteľa
je uviesť v úverovej zmluve aj druh úveru.

19. V zmluve nie je v zmysle § 9 ods. 1 písm. k) presne uvedená výška, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška splátky 127,77 € bez bližšej špecifikácie. Pričom
sám žalobca si odporuje s vlastným predloženým listinným dôkazom. Tvrdil, že splátka 127,77 € sa
skladá z istiny 23,62 €, úroku 116,57 € a poplatku za poistenie 8,27 €, čo zjavne prevyšuje tvrdenú výšku

splátky, nakoľko v súčte je to 148,46 €. Naviac z predpisu splátok predložených žalobcom, ktorý však
nie je súčasťou úverovej zmluvy a ani nie je podpísaný, je zrejmé, že každá splátka sa inak započítava
na úrok a istinu.

20.Nazákladevyššieuvedenéhosúdkonštatuje,žepokiaľchýba,alebojeuvedenánesprávnevzmluve
o spotrebiteľskom úvere, čo i len jedna zákonom stanovená náležitosť podľa zákona č.129/2010 Z.
z., je úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) cit. zákona.
Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 3.000,00 €, z ktorého zaplatil 2.826,66 € (2.176,97 € do
zosplatnenia a po zosplatnení 649,69 €), preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť rozdiel vo výške 173,34

€ (3.000,00 € - 2.826,66 €).

21. V zmluve o úvere v časti, ktorá bola jediná individuálne dojednaná sa uvádza len Komplexný súbor
poistenia, v zmluve sa neuvádza ani len výška mesačnej splátky poistného, ktorá sa uvádza len v

aktuálnom stavu úveru, z ktorého je zrejmé, že časť zaplatených splátok započítal žalobca aj na poistné.
Zo Zmluvy a jej spoločných ustanovení nie je možné vyvodiť záver, že bola uzatvorená konkrétna poistná
zmluva so základnými obsahovými náležitosťami v zmysle § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka (výška
poistného plnenia, výška poistného, splatnosť poistného, stanovenie, či ide o jednorazové alebo bežné
poistné, poistná doba, údaj o tom, či sa oprávnená osoba bude podieľať na výnosoch poisťovateľa a

akým spôsobom, vymedzenie práv a povinností zmluvných strán, výška odkupnej hodnoty) a nie je
ani zrejmé, kto je poistiteľ z poistnej zmluvy. Predovšetkým pre poistnú zmluvu je v zmysle § 791 ods.
1 Občianskeho zákonníka predpísaná písomná forma a žalobca žiadnu písomnú poistnú zmluvu so
základnými náležitosťami (tzv. zákonné minimum) súdu nepredložil. Žalobca tak nepreukázal existenciu
poistnej zmluvy, z ktorej by mu vyplýval nárok na už zaplatené poistné, preto súd všetky zaplatené

splátky započítal na istinu.

22. Súd viazaný žalobou, priznal žalobcovi úrok z omeškania v uplatnenej výške 5,5% ročne od
17.6.2016, nakoľko si ho žalobca uplatnil v súlade s vyššie citovanými ustanovenia. Žalovaný je v

omeškaníspriznanouistinouod17.10.2012,nakoľkodo16.10.2012moholzaplatiťdlžnúsumuvzmysle
výzvy právneho predchodcu žalobcu bez hrozby omeškania. Vo zvyšku súd žalobu zamietol a to v
istine, ako i v uplatnenom príslušenstve, nakoľko pokiaľ nie je dané právo na zaplatenie samej istiny,
nemožno priznať ani požadované príslušenstvo takej istiny.23. Podľa § 255 ods. 1 zák. .č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd

prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.(ods. 1) Ak mala strana vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo. (ods. 2)
Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

24. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 v spojení s § 256 ods. 1 CSP

a contrario i za použitia analógie podľa čl. 17 CSP. Žalobca zavinil čiastočné zastavenie konania pred
doručením žaloby žalovanému a teda v bez rozhodnutia súdu v časti zmluvných úrokov od 17.6.2016,
a teda v tejto časti žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania. Žalobca má v konaní úspech v
časti istiny 173,34 €, t. j. vo výške 7,50% a žalovaný je úspešný v zamietnutej časti v 92,5%. Prevažne
úspešnému žalovanému v konaní vzniklo právo na náhradu trov konania v rozsahu 85% (92,5 - 7,5).

Súd žalovanému nepriznal náhradu trov konania, nakoľko možnosť priznania náhrady vylučovalo to,
že žalovanému v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania
nevznikli. Súd v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodol
priamo tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 28.2.2018 sp. zn. 7Cdo 14/2018 a z 26.10 2016 sp. zn. 6 Cdo 544/2015).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).