Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 8, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/103/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116206133
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8116206133.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v spore žalobkyne: E. L., X.. XX. XX. XXXX,

G. X, XXX XX J., štátna občianka SR, v konaní právne zastúpená JUDr. Ľubou Berezňaninovou,
advokátkou so sídlom Hlavná 45, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Ľ. L., X.. XX. XX. XXXX, L. G. X,
XXX XX J., štátny občan SR, v konaní právne zastúpený JUDr. Gabrielou Borovskou, advokátkou so
sídlom Kpt. Nálepku 20, Michalovce, o zaplatenie 981,46 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Stranám sporu n á r o k na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa24.3.2016sažalobkyňadomáhalanažalovanomzaplatenia

sumy 891,46 EUR titulom bezdôvodného obohatenia.

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa dňa 10. 3. 2016 vyrovnala nedoplatok na bytovom
družstve Prešov za byt, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu, a to v sume 891,46
EUR, z uvedenej sumy bolo 716,82 EUR zaplatených na istinu (nedoplatok) a 19 EUR ako poplatok z
omeškania.

3. Žalobkyňa uvedenú sumu vykonala prepočtom tak, že v mesiaci marec a apríl 2015 uhradila platby v
prospech bytového družstva aj za žalovaného, a to vo výške 192,01 EUR, následne k tomuto pripočítala
sumu 33,69 EUR, ako alikvotnú čiastku, na ktorú má nárok žalobkyňa za preplatok, ktorý bol vo výške
50,54 EUR za zúčtovacie obdobie od 3. 9. 2014 do 2. 9. 2015 a ktorú sumu si ponechal žalovaný, pričom
mal nárok na preplatok iba do mesiaca január 2015, k sume 16,85 EUR pripočítala sumu 716,82 EUR,
ktorú uhradila bytovému družstvu na základe informácie z bytového družstva, čo bola dlžná čiastka za
rok 2015 a poukazovala na potvrdenia o zrealizovaní transakcie zo dňa 10. 3. 2016, ďalšia suma 19

EUR bola suma penále za nedoplatok na nájomnom za manžela za rok 2015, spolu to predstavuje sumu
961,52 EUR, od ktorej sumy odpočítala 70,05 EUR, ako preplatok vrátený zo strany bytového družstva
za rok 2014 (ktorý bol vrátený v sume 140,09 EUR, čo predstavuje 1/2 sumu 70,05 EUR) a uplatnila si
sumu 891,46 EUR. Po zmene žaloby sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 1.903,11 EUR.

4. Žalobu odôvodnila tým, že dlh vznikol z dôvodu, že žalovaný v období od apríla do decembra 2015
neplatilplatbyBytovémudružstvuPrešov.Dňa14.9.2015bolažalobkynidoručenáupomienkabytového

družstva. Uviedla, že žalovanému ostali kľúče od bytu, ku ktorému má voľný prístup a túto možnosť aj
využíva. Poukázala nato, že do bytu žalobca chodieva pravidelne a často sa tam zdržuje, niekedy je
tam celý deň, pričom prirodzene spotrebováva energie, pričom za spotrebované energie platí výlučne
žalobkyňa. Uviedla, že žalovaný odišiel z bytu dobrovoľne na základe vlastného rozhodnutia, žalovanýišiel bývať k svojim rodičom, počas dňa však, keď nie je v práci, do bytu prichádza. Žalobkyňa uviedla,
že sa nedomáha zaplatenia úhrad za energie, tieto platí sama tak, ako ich spotrebuje. Domáhala sa
však zaplatenia nedoplatku voči bytovému družstvu, ktorý sama vyrovnala za žalovaného, napriek tomu,

že tento je vlastníkom predmetného bytu a tento byt aj užíva. Odmieta sa však podieľať na nákladoch
spojených s jeho užívaním. Uviedla, že priebežne platila časť nákladov súvisiacich s užívaním bytu
v rozsahu 1/2. Zálohový predpis bytového družstva za obdobie január až apríl 2015 bolo vo výške
192,01 EUR. Počas vedenia spoločnej domácnosti so žalovaným bola medzi nimi dohoda, že každý
z nich platí polovicu z týchto nákladov, t.j. po 96 EUR. Platby bytovému družstvu sa platia mesačne

vopred. Žalovanej teda riadne zaplatil svoju časť v mesiacoch január v decembri 2014, za február 2015
v januári v roku 2015, od marca 2015, teda aj za február 2015, prestal platiť časť pripadajúcu na náklady
spojené s užívaním predmetného bytu, v mesiacoch marec až apríl 2015 žalobkyňa uhradila platby v
prospech bytového družstva za žalovaného v celkovej výške 192,01 EUR, v mesiaci máji 2015 vydalo
bytovédružstvozálohovýpredpisnasumu191,61EUR.Odmája2015žalobkyňazačalaplatiťbytovému
družstvu iba polovicu nákladov pripadajúcich zálohe, t.j. v sume 96 EUR mesačne takto platila sumu

až do konca roka 2015, od júla 2015 bol opäť vydaný nový zálohový predpis na sumu 183,60 EUR.
Ku dňu 24. 9. 2015 bol splatný preplatok, ktorý vznikol v predmetnom byte na energiách a aj išlo o
preplatok vo výške 50,54 EUR za zúčtovacie obdobie od 3. 9. 2014 do 2. 9. 2015. List, ktorým bola
táto skutočnosť oznámená, prevzal žalovaný, preplatok sám vybral a túto sumu si ponechal. Pritom
nárok na tento preplatok mu vznikol iba do mesiaca január 2015 a za 5 mesiacov v sume 16,85 EUR,

zvyšná suma preplatku mala patriť žalobkyni. Pokiaľ ide o ďalšiu sumu, dňa 10. 6. 2015 bol žalobkyni
vrátený zo strany bytového družstva preplatok za rok 2014 vo výške 140,09 EUR, pričom polovica
z tohto predstavuje sumu 70,05 EUR, žalobkyňa započítala žalovanému na nezaplatený nedoplatok
na bytovom družstve za rok 2015 práve túto sumu, 70,05 EUR, preto konečná suma, ktorá žalobkyni
nebola zo strany žalovaného zaplatená, je po započítaní vráteného preplatku a poplatkov z omeškania

pripadajúcich na žalovaného za rok 2015 spolu 891,45 EUR, žalobkyňa opakovane ústne telefonicky
vyzývala žalovaného, aby si splnil časť pripadajúcu na úhrady spojené s užívaním predmetného bytu,
avšak neúspešne. Keďže žalobkyňa sama zaplatila za žalovaného časť úhrad spojených užívaním bytu,
ktorá pripadá na žalovaného, došlo tým na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu vo výške 891,46
EUR.

5. Na pojednávaní konanom dňa 14. 3. 2017 žalobkyňa rozšírila návrh a žiadala, aby súd pripustil zmenu
žaloby, pričom rozšírenie žaloby odôvodnila tým, že žaluje viac o sumu 968,65 EUR, a to titulom úhrad,
ktoré realizovala žalobkyňa za žalovaného v období roku 2016, a to od januára 2016 do decembra 2016.

6. Žalovaný so žalobným návrhom nesúhlasil, navrhol prerušiť konanie do skončenia konania o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vedeného pod sp.zn. 15C/359/2014 na
tunajšom súde, kde predmetom vyporiadania je aj predmetný trojizbový byt (úhrady, ktorého sa týkajú).
Mal zato, že v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa rieši otázka
zásadného významu pre toto konanie a ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní.

Na rozdiel od podielového spoluvlastníctva pri BSM, nie je možné vymedziť podiel manželov na
právach a povinnostiach vyplývajúcich z podielu v rámci BSM. Každý z manželov je vlastníkom celej
veci, ktorý je obmedzený rovnakým vlastníckym právom druhého. Mal teda zato, že pokiaľ užíva
predmetný byt sama žalobkyňa, sama tiež znáša náklady spojené s užívaním a udržiavaním predmetnej
nehnuteľnosti a zodpovedá za to, že sa v dôsledku jej užívania zmenil stav veci, najmä však za to, že

došlo k jej znehodnoteniu, poškodeniu alebo zničeniu. V priebehu konania žalovaný prehodnotil svoju
argumentáciuavzáverečnejrečinapojednávaníkonanomdňa25.5.2017uviedol, žeakjeuplatňovaný
nárok dôvodný, tak len do výšky polovice takzvaných pravidelných, resp. fixných nákladov, ktoré by
v danom prípade predstavovali sumu 33 EUR mesačne. Pokiaľ ide o rozšírenie žalobného návrhu,
namietal, že žalobkyňa žiada na žalovanom zaplatenie o 800 EUR viac oproti pôvodného návrhu bez

toho, aby tento údajný dlh zaplatila.

7. V ďalšom žalovaný poukazoval na dobré mravy, pretože žalobkyňa účelovo marí konanie o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva a poukázal v ďalšom na to, že za posledné tri roky
strany sporu boli účastníkmi piatich súdnych konaní, ktorých iniciátorkou bola žalobkyňa. Žalovaný v

ďalšom poukázal na to, že z predmetného bytu sa odsťahoval z dôvodu, že spolužitie so žalobkyňou
bolo neznesiteľné a každodenné hádky mali zlý vplyv na ich dcéru, ako aj na samotného žalovaného,
uviedol, že z predmetného bytu odišiel dňa 2.12.2014, pričom si zobral len svoje osobné veci. Uviedol,
že momentálne býva v domácnosti svojich rodičov. Poukázal na to, že pred uzatvorením manželstvaso žalobkyňou vlastnil jednoizbový byt, ktorý predal a za tieto finančné prostriedky bola realizovaná aj
kúpa predmetného trojizbového bytu. Poukázal na to, že žalobkyňa koná účelovo, keď dlh na úhradách
za rok 2016 zaplatila až po tom, čo na pojednávaní v rámci konania o vyporiadaní BSM vedenom na

tunajšom súde pod sp. zn. 15C/259/2014 konanom dňa 8. 12. 2016 bol súdom vyslovený predbežný
názor ohľadne údajného dlhu, a to, že tento údajný dlh podľa názoru súdu do BSM nepatrí.

8. Žalobkyňa súdu predložila listinné dôkazy, a to faktúru spoločnosti SLOVAKIA ENERGY s.r.o.,
emailovú komunikáciu s Bytovým družstvom Prešov, upomienku bytového družstva zo dňa 9. 9. 2015,

upomienku zo dňa 14. 1. 2016, potvrdenie o zrealizovaní transakcie zo dňa 10. 3. 2016 z jej osobného
účtu na účet bytového družstva vo výške 716,82 EUR, ďalej zo dňa 10. 3. 2016 v sume 19 EUR,
rozsudok tunajšieho súdu o rozvode manželov, čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXXX, sumarizáciu
zaplatených zálohových platieb za rok 2015, potvrdenia o zrealizovaní transakcie zo dňa 10. 6. 2015 z
osobného účtu žalobkyne na sumu 140,09 EUR, potvrdenia o trvalom pobyte zo dňa 24. 3. 2016.

9. Žalovaný predložil emailovú komunikáciu so žalobkyňou (č.l.sp. 35), záznam o podanie oznámenia
o priestupku (č.l.sp. 36). Žalobkyňa na vyjadrenie žalovaného reagovala písomne podaním doručeným
súdu dňa 29. 8. 2016 (č.l.sp. 42 až 44) a uviedla, že nie je sporné, že predmetný byt je v bezpodielovom
spoluvlastníctva manželov. Trvala na tom, že je logické, že v období do právoplatného vyporiadania BSM
budú pokračovať úhrady za predmetný byt tak, ako počas manželstva. Okolnosť, či žalovaný predmetný

byt užíva alebo nie, považovala bez právneho významu. Poukázala na to, že platby za užívanie bytu,
podľa zákona č. 182/1993 Z.z. uhrádza vždy vlastník bytu, nie jeho užívateľ. Pokiaľ teda je žalovaný
vedený ako jeden z vlastníkov predmetného bytu, vzťahuje sa naňho tiež príslušná zmluva o správe
bytového domu, v ktorom sa predmetný byt nachádza a preto povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy
si má plniť rovnako ako žalobkyňa. Namietala, že v konaní o vyporiadanie BSM sa nevyporiadavajú

pohľadávky vzniknuté po rozvode manželstva, ale len majetok nadobudnutý bývalými manželmi počas
manželstva, uplatňovaná pohľadávka vznikla evidentne po zániku manželstva, preto mala za to, že nie
je daný žiadny relevantný dôvod, aby táto pohľadávka bola vyporiadaná v rámci vyporiadania BSM.
Uviedla, že žalovaný odišiel z bytu vo februári 2015, nie v decembri 2014, svoj odchod zo spoločnej
domácnosti odôvodnil tým, že keďže žalobkyni končila pracovná zmluva k 12. 2. 2015, obával sa, že

nebude schopná uhrádzať 1/2 platieb za byt. Spočiatku tvrdil, že mu ide aj o dcéru, aby mala svoju
vlastnú izbu, avšak do dnešného dňa žalovaný má v byte množstvo svojich vecí, ktoré sú umiestnené
právevdetskejizbedcéry.Žalobkyňadoplnilaajlistinnédôkazy,atosumarizáciuozaplatenýchplatbách
bytovému družstvu za rok 2016, emailovú komunikáciu s bytovým družstvom. Žalobkyňa súdu doložila
upomienku zo dňa 19. 9. 2016 doručenú jej zo strany Bytového družstva Prešov, upomienku zo dňa

10. 10. 2016, jej odpoveď správcovi bytového domu zo dňa 14. 10. 2016, dohodu o uznaní dlhu a
platbách za plnenie spojené s užívaním bytu a o jeho vyrovnaní splátkami zo dňa 2. 11. 2016, potvrdenia
o zrealizovaní transakcie dňa 20. 12. 2016 na sumu 43 EUR ako úroku z omeškania za nedoplatok
na nájomnom, potvrdenia o zrealizovaní transakcie zo dňa 20. 12. 2016 vo výške 968,65 EUR ako
dorovnanie dlhu na nájomnom, náhradný platobný doklad SIPO za obdobie február 2015 vo výške

192,01 EUR, potvrdenie o úhrade 40 EUR za mesiac február 2015 za elektrickú energiu, doklad SIPO
za obdobie marec 2015 na úhrady sumy 192,01 EUR a za to isté obdobie úhrady elektrickej energie
v sume 35 EUR.

10. Na vyjadrenie žalobkyne žalovaný reagoval podaním doručeným súdu dňa 20. 9. 2016, podal návrh

na zastavenie konania (pritom nebol žalobcom teda pánom sporu) z dôvodu, že predmetná pohľadávka
bude predmetom vyporiadania ako aktíva a pasíva pri rozhodnutí súdu o vyporiadaní BSM, ďalej
opätovne podal návrh na prerušenie konania a vo vzťahu ku veci samej uviedol, že byt neužíva, nebýva
tam, navštevuje však dcéru, zotrval na tom, že v decembri v roku 2014 sa z bytu odsťahoval, nakoľko
spolužitie bolo neznesiteľné. 12. Na pojednávaní konanom dňa 14. 3. 2017 súd pripustil zmenu žaloby

o povinnosti zaplatiť žalobkyni 1.903,11 EUR v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 13.
Podľa predložených listinných dôkazov žalobkyňou, založených na č.l.spisu 8, vo výške 716,82 EUR a
za rok 2016 vo výške 968,65 EUR č.l. spisu 66, aj za žalovaného žalobkyňa realizovala prostredníctvom
bankového účtu platby pre bytové družstvo. 14. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný nebol nútený opustiť byt
a tvrdila, že sa zdržiava v predmetnom byte, nakoľko ho v byte našla, keď si myslel, že bude v práci.

Na podporu svojich tvrdení predložila evidenciu vedenú pre styk s dcérou, ktorú si sama vedie .

11. Žalovaný nepopieral, že občas chodieva do bytu za dcérou, avšak len sporadicky. Uviedol, že býva
v byte s rodičmi na ulici Z. XX, J., predložil potvrdenie o pobyte (č.l.sp. 100), riadne prihlásenie oprechodnom pobyte od 2. 12. 2014. Uviedol, že polovicu úhrad naposledy za užívanie bytu realizoval
ešte aj za január 2015. Uviedol, že z bytu odišiel dňa 2. 12. 2014, pričom z bytu si zobral iba svoje
osobné veci. Byt opustil pre šikanózne správanie zo strany žalobkyne. Žalovaný sa okrem iného bránil

tým, že on sám platil daň z nehnuteľnosti vo výške 10,95 EUR a predložil potvrdenia o prijatí tejto
sumy (č.l.sp. 82), taktiež, že uhrádzal poplatky za komunálny odpad vo výške 57,48 EUR dňa 29. 5.
2015 (č.l.sp. 84), daň z nehnuteľnosti uhradil aj dňa 30. 5. 2016 vo výške 12,41 EUR a poplatok za
komunálny odpad uhradil v roku 2016 dňa 24. 8. 2016 vo výške 40,18 EUR a dňa 30. 5. 2016 vo výške
20,10 EUR (č.l.sp. 88), tieto žiadal započítať.

12. Pokiaľ ide o vec samú, súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 12C/103/2016-152 zo dňa 22. 06. 2017
tak, že návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol, konanie v časti o zaplatenie sumy 33,69
EUR zastavil, zamietol návrh žalobkyne na zmenu žaloby doručený súdu dňa 24. 4. 2017, žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 689,82 EUR a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

13. Proti uvedenému rozsudku bolo podané odvolanie zo strany žalovaného, a to proti výroku IV. a VI,
odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku IV. a VI. a uviedol, že súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V tomto konaní sa súd prvej inštancie
nedostatočne vyporiadal s námietkami vznášanými žalovaným ohľadom právneho posúdenia základu

nároku žalobkyne s prihliadnutím na zásadu dobrých mravov. Podľa súdu druhej inštancie súd prvej
inštancie na jednej strane konštatoval, že odchod žalovaného z bytu je logickým v snahe uchrániť ich
dieťa (bod 49 odôvodnenia ), no na druhej strane k tomuto záveru absolútne neprihliadol pri určovaní
výšky nároku, čím došlo zo strany súdu prvej inštancie k vydaniu nepreskúmateľného rozhodnutia.
Uviedol, že preskúmateľnosť rozhodnutia nepochybne je porušením práva strany sporu na spravodlivý

proces. Aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR či Ústavného súdu SR vyplýva, že súdne rozhodnutie
vyžaduje, aby obsahovalo odpoveď na námietky vznášané stranami sporu, pričom práve dostatočné
dôvody musia byť uvedené ku skutočnostiam, ktoré sú rozhodujúce pre rozhodnutie. V prípade, ak súd
v odôvodnení nereaguje na zásadnú a relevantnú námietku súvisiacu s predmetom súdnej ochrany
prednesenú stranou sporu, je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti).

14. Uložil súdu prvej inštancie bude opätovne prejednať nárok na zaplatenie sumy 689,82 EUR, na
ktorú bol zaviazaný žalovaný s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti a následne rozhodnúť aj
o náhrade trov konania.

15. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania nesporne zistené, že žalobkyňa a žalovaný boli
v predmetnom čase bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu zapísanom na Z. Č.. XXXXX, nachádzajúcom
sa v katastrálnom území Prešov, byt č. 9 nachádzajúci sa na 4. poschodí bytového domu, súpisné
č. bytového domu 6485, na ulici Dubová, vchod č. 8, ktorý je postavený na parcele KN C č. XX
XXX so všetkými jeho súčasťami a príslušenstvom a spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 73/2190

na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckym podielom vo
veľkosti 73/2190 na pozemku parcely F. Č.. XX XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 368
m2, ktorému zodpovedá výmera 12,267 m2. Manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom č.k.
24P/324/2013-49 právoplatným dňa 3. 12. 2013. 26. Žalobkyňa si uplatnila v tomto konaní bezdôvodné
obohatenie vo výške jednej polovice úhrad, ktoré boli povinní ako bývalí manželia uhrádzať podľa

predpisu mesačných platieb spojených s užívaním bytu, a to od februára 2015 do decembra 2015 a
potom od januára 2016 do decembra 2015. Ďalej si uplatnila sumu 33,69 EUR ako alikvotnú čiastku z
preplatku za odber elektrickej energie za obdobie od 3. 9. 2014 do 2. 9. 2015, ktorý si preplatok vo výške
50,54 EUR ponechal len žalovaný. Z čiastky, ktorú by mal uhradiť žalovaný za rok 2015, odpočítala
preplatok vo výške jednej polovice, ktorý vznikol za rok 2014 a ktorý jej bol vyplatený zo strany správcu

bytového domu, t.j. v sume 70,05 EUR, spolu to bolo 140,09 EUR). Žalobkyňa si taktiež uplatnila sumu
19 EUR, ktoré musela uhradiť za vzniknutý úrok z omeškania, nakoľko došlo k úhrade mesačných
zálohových platieb oneskorene a sumy 43 EUR.

16. Žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 26. 4. 2017 zobrala čiastočne žalobný návrh späť, a to

vo výške 33,69 EUR ako pomerný preplatok na energiách pripadajúcich na žalobkyňu, ktorý vznikol za
rok 2015, ktoré si ponechal žalovaný. Súčasne týmto návrhom žiadala, aby súd uložil žalovanému aj
povinnosť platiť na účet správcu bytového domu na účely úhrady platieb súvisiacich s užívaním bytu
sumu 87,98 EUR, a to do právoplatného skončenia súdneho konania o vyporiadanie BSM.17. Podľa § 139 CSP - Žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

18. Podľa § 140 ods. 1, 2, CSP - Zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa
uplatňuje iné právo. Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností
tvrdených v žalobe. 30. Podľa § 142 CSP - O prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na
pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne
po tom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania. 31. Podľa § 143 ods. 1, 3 CSP

- Súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie
o zmenenej žalobe. Ak súd nepripustí zmenu žaloby, pokračuje v konaní o pôvodnej žalobe.

19. V danej právnej veci bolo predmetom vydanie bezdôvodného obohatenia žalobným návrhom
nazvaným „upresnenie petitu“, žalobkyňa, aj keď právne zastúpená sa domáhala uloženia povinnosti
žalovanému platiť sumu 87,98 EUR do budúcna, presnejšie až do právoplatného skončenia súdneho

konania o vyporiadanie BSM, takýto návrh však nezodpovedá právnej kvalifikácii dovtedy prejednávanej
veci, kedy sa žalobkyňa domáhala vrátenia toho, čo plnila za žalovaného. Súd nepripustil zmenu, teda
rozšírenie takejto žaloby, a to z toho dôvodu, že ani výsledky doterajšieho konania by nemohli byť
podkladom pre toto konanie o zmenenej žalobe, nakoľko sa skôr dotýka žaloby o usporiadanie práv
a povinnosti medzi rozvedenými manželmi týkajúcich sa majetku patriaceho do masy bezpodielového

spoluvlastníctva. 33. Nič však nebránilo, aby súd zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 33,69 EUR,
vzhľadom na procesný úkon žalobkyne.

20. Podľa § 451 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 35. Podľa § 454 OZ , bezdôvodne sa obohatil aj ten, za

koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

21. Podľa § 144 OZ, veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne
uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.

22. Podľa § 145 ods. 2 OZ, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní
obaja manželia spoločne a nerozdielne. 38. Podľa § 148 ods. 1 OZ, zánikom manželstva zanikne i
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.Podľa § 853 ods. 1 OZ, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú
osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú
vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.

23. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie

bezprávneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

25. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania boli manželmi,
počas trvania manželstva nadobudli do BSM byt, v ktorom zostali bývať spoločne s jedným dieťaťom

aj po rozvode manželstva.

26. Z výpovedí účastníkov konania vyplynulo, že byt bol od 2. 12. 2014 užívaný výlučne žalobkyňou,
súd mal preukázané z potvrdenia o prechodnom pobyte žalovaného, že tento v byte trvale nežil. Opak
žalobkyňa nepreukázala a ňou predložená štatistika za rok 2016 naopak preukazuje, že žalovaný sa v

byte skutočne zdržiaval len sporadicky (č.l.sp. 125 až 130 ).

27.Občianskyzákonníknemáustanovenie,ktorébyupravovalovzťahymanželovkspoločnémumajetku
vrátane jeho užívania v období, keď ešte nedošlo k vyporiadaniu ich zaniknutého bezpodielového
spoluvlastníctva.

28. Podľa § 853 ods. 1 OZ, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani
iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im
najbližšie. V období medzi zánikom bezpodielového spoluvlastníctva manželov a jeho vyporiadaním saprávne pomery bývalých manželov ako účastníkov tohto vzťahu posudzujú analogicky ustanoveniami
o BSM.

29. Teda po zániku majetkového spoločenstva až do jeho vyporiadania zostáva každý z bývalých
manželov vlastníkom celej veci a je obmedzený rovnakým vlastníckym právom druhého manžela.

30. Byt aj po zániku ich manželstva sa považuje za spoločný majetok, ku ktorému majú obidvaja bývalí
manželia naďalej rovnaké práva a povinnosti.

31. Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve podľa § 144 OZ užívajú obaja manželia spoločne a spoločne
tiež uhradzujú náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním. Z uvedeného
vyplýva, že právu spoločného užívania veci zodpovedá povinnosť spoločného uhradzovania nákladov.
V prípade, že spoločnú vec užíva len jeden z (bývalých) manželov sám, možno dospieť k záveru, že by
mal tiež sám znášať náklady spojené s jej užívaním a udržiavaním.

32. V danej právnej veci reálne byt užívala za dané obdobie žalobkyňa, ktorá, aj keď deklarovala, že
neznemožňuje žalovanému byt užívať, tento sa presťahoval k rodičom.

33. Odchod z bytu zo strany žalovaného, súd prvej inštancie uviedol, že považoval za prirodzený a

udávané dôvody žalovaným, že mal záujem upokojiť situáciu najmä pre dcéru, za logický. Opak zo
strany žalobkyne preukázaný nebol a na preukázanie iných skutočností, zo strany žalobkyne označené
dôkazyneboli.Nazákladetohtosúddruhejinštanciemalzato,ženedostatočnevyporiadalsnámietkami
vznášanými žalovaným ohľadom právneho sa posúdenia základu nároku žalobkyne s prihliadnutím na
zásadu dobrých mravov.

34.KrajskýsúdvPrešovepoukázal naskutočnosť,ženakategóriudobrýchmravovtrebaosobitnýdôraz
klásť pri sporoch, ktorých základ vyplýva zo vzťahov upravených Zákonom o rodine, ako je to v tomto
prípadeaztohosaodvíjajúcichzáväzkovoprávnychvzťahovmedzimanželmialebobývalýmimanželmi.
Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje, a to preto, lebo tieto podliehajú spoločenskému

vývoju a je tiež ťažké ich vo všetkých špecifikách vystihnúť úplne a presne. Vo všeobecnosti však možno
hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti v ktorej sa
uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomne rešpektovanie. Ide teda o súhrn
všeobecne uznávaných etických a kultúrnych pravidiel, pričom činnosť alebo konanie, ktorá je v rozpore
s uvedenými pravidlami je taká ktorú možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.

35. V danom prípade je špecifická situácia aj v tom, že v byte zaplatenia náhrad, za užívanie ktorého
sa domáha žalobkyňa, býva tiež maloletá dcéra strán sporu. Nepochybne maloleté dieťa aj keď
priamo nie je účastníkom toho to záväzkového právneho vzťahu je tým subjektom na najlepší záujem
ktorého súd musí prihliadnuť pri hodnotení špecifík tejto situácie. Odvolací súd konštatoval, že ak bolo

v konaní preukázané, že žalobca opustil spoločnú domácnosť v záujme zabezpečenia najlepšieho
záujmu maloletého dieťaťa a teda toho, aby nebolo vychovávané v byte, kde by bolo svedkom
konfliktných situácii medzi rodičmi je nutné priznať takémuto konaniu žalovaného právnu ochranu aj vo
vzťahu k uplatneným nárokom zo strany žalobkyne. V prípade ak by dôvod odchodu žalovaného zo
spoločnej domácnosti nebol motivovaný dosiahnutím najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa bolo by

možné prihliadnuť na všeobecné zásady o tom, akým spôsobom sa má vlastník podieľať na nákladoch
spojených s užívaním bytu. Pokiaľ však dôjde k situácii, aká bola zistená v tomto konaní, je táto
skutočnosť podľa názoru súdu rozhodujúca z pohľadu § 3 Občianskeho zákonníka pre spravodlivé
posúdenie vzťahov medzi stranami sporu. Za takéhoto stavu sa javí spravodlivým, aby žalobkyňa ktorá
sama užíva predmetný byt spolu s maloletou dcérou strán sporu niesla náklady spojené s užívaním

bytu. Uviedol, že žalovaný nemôže byť zaťažený týmito nákladmi práve v súvislosti s jeho postojom
ktorým uprednostnil záujmy maloletého dieťaťa a opustil spoločnú domácnosť. Z týchto dôvodov preto
považoval odvolací súd odvolacie námietky žalobkyne za nedôvodné.

36. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrhu nie možné vyhovieť vzhľadom

na vyjadrený právny záver súdu druhej inštancie, ani po doplnení dokazovania výpoveďou žalobkyne,
ktorá bez ďalšieho dôkazu má len čo do obsahu len charakter tvrdenia.37. Podľa § 251 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky
preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s
uplatňovaním alebo bránením práva.

38. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

39. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa

41. Súd rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu, však zohľadnil situáciu žalobkyne, ktorá napokon
v konaní nebola úspešná a má za to, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd
výnimočne nemusí náhradu trov konania celkom alebo sčasti inak úspešnému žalobcovi priznať.
Pôvodne uvedené v ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a s účinnosťou od 01.07.2016 v ust. § 257 CSP.

42. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú príklady
charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinný nemôže uhradiť
náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sám nezavinil, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami.
V takých prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán sporu.

Druhou je však aj postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom
nepriznaní trov konania, alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných
dôvodov hodných osobitného zreteľa.

43. Zákon vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok a to jednak musí ísť o dôvody hodné

osobitného zreteľa a zároveň musí ísť o výnimočné okolnosti. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie
neprimeranej tvrdosti, teda na dosiahnutie spravodlivosti pre strany, pokiaľ ide o vedenie súdneho
konania a jeho výsledok. Súd v danej právnej veci mal za to, že je potrebné k žalobkyni vyvážiť
neprimeranú tvrdosť zákona, pri trovách konania, táto za iných okolností by mala nárok na náhradu
toho čo vynaložila na udržanie majetku bývalých manželov, preto súd rozhodol o trovách konania s

prihliadnutím na ust. § 257 CSP.

Poučenie:

Protitomuto rozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné
podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval

vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.