Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 17, 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/218/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716207002
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5716207002.8

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci žalobcu: v rade 1/ O.. O. C., D..
XX.X.XXXX, N. A. X, XXXXX A., v rade 2/ M. C., D.. XX.X.XXXX, bytom ako žalobca v rade 1/, obaja
zastúpení AK JUDr. Silvia Tatarková s.r.o., so sídlom Škultétyho 472/10, 036 01 Martin, IČO: 36 868 108,
proti žalovaným: v rade 1/ M. W., D.. X.X.XXXX, N. A. XX, XXXXX A., v rade 2/ M. C., D.. XX.XX.XXXX,
N. A. X, XXX XX A., obaja právne zastúpení AK JUDr. Repáň a partneri s.r.o., so sídlom M.R.Štefánika

25, 03601 Martin, IČO: 50 711 776, v konaní o zaplatenie 12000 euro s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v rade 1/ a 2/ sumu vo
výške 6000 euro spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 6000 euro od 14.7.2016 do
zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu žalobcov zamieta.

III. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia, žalobou podanou dňa 20.6.2016 žiadali zaviazať žalovaných zaplatiť im žalovanú sumu
s príslušenstvom.
Svoju žalobu odôvodnili tým, že dňa 11.6.2014 žalobcovia ako kupujúci a žalovaní ako predávajúci

uzavreli zmluvu o prevode vlastníctva k rodinnému domu s príslušenstvom podľa § 588 a nasledujúcich
Občianskeho zákonníka. Predmetom zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
nachádzajúcim sa v k.ú. A., zapísané na LV č.X. Kúpna cena za prevádzaný predmet zmluvy bola
stanovená vzájomnou dohodou zmluvných strán vo výške 69000 euro. Z predmetnej kúpnej zmluvy
vznikla žalovaným ako predávajúcim všeobecná povinnosť upozorniť žalobcov ako kupujúcich na vady,
o ktorých vedeli. V článku II.zmluvy odstavec 1 predávajúci vyhlásili, že im nie sú známe žiadne skryté

vadypredmetuzmluvy,naktorébybolopotrebnékupujúcehoosobitneupozorniť.Uvedenýmvyhlásením
sa žalovaní zaviazali kupujúcim, že predávané nehnuteľnosti nemajú žiadne skryté vady, na ktoré by
bolo potrebné kupujúcich upozorniť. Teda kupujúci kupujú predmetné nehnuteľnosti v presvedčení ich
riadneho technického stavu tak, ako im bolo zo strany predávajúcich deklarované. V čase uzatvorenia
kúpnej zmluvy predávajúci nijakým spôsobom sa nezmienili o tom, že predmet kúpy vykazuje vady, resp.
celkovo akýkoľvek problém s vlastnosťami rodinného domu, ktoré by bránili v jeho riadnom užívaní a

deklaroval kupujúcim bezchybný stav nehnuteľnosti bez akýchkoľvek skrytých vád, uvedené tvrdenia
žalovanýchsavšaknezakladalinapravde.Rodinnýdom,ktorýbolpredmetomkúpyjepodpivničený,kde
uvedenú skutočnosť žalobcovia v rámci kúpy pokladali za výhodu a plánovali si tam zriadiť vinnú pivnicu.
Po odkúpení nehnuteľnosti začali vykonávať na rodinnom dome rekonštrukčné práce, pričom všetky
elektrické, plynové prípojky, ako aj rozvody na kúrenie, vrátane technológie - plynový kotol umiestnili
do predmetných pivničných priestorov. Po vykonaní rekonštrukčných prác zistili, že rodinný dom sa

nachádza v záplavovej oblasti, keďže okamihom silných dažďov dochádza k zaplateniu pivničných
priestorov a následne vlhnutiu stien. Spodnou vodou bola pivnica zaplavená približne do výške 40 cm.Podľa žalobcov išlo o vady, ktoré pri preberaní nehnuteľnosti neboli viditeľné, zjavné, napriek tomu
žalovaní o tom vedeli a na uvedené ich neupozornili. Okamžite potom, ako sa dozvedeli žalobcovia
o skrytej vade, nakoľko mali kompletne zatopenú pivnici, kontaktovali predávajúcich, t.j. žalovaných

písomne, kde podrobne opísali vzniknutú situáciu a požadované nároky. Na uvedené žalovaní reagovali
negatívne v tom zmysle, že ich o všetkom potrebnom informovali, priesak spodnej vody nepovažujú za
skrytú vadu, ale za vadu prírody. Počas telefonického rozhovoru žalovaní zaujali taký postoj, že oni dom
už predali a teda nič z problémom žalobcov nemajú, nič im nezaplatenia, keďže podľa ich názoru sa
nejedná o vadu nehnuteľnosti, ale o vadu prírody. Následne po porade s právnikom žalobcovia žiadali

od žalovaných zľavu z kúpnej ceny v celkovej výške 20000 euro, cenu vtedy považovali za orientačnú,
nakoľko nemali nacenené práce, ktoré bude potrebné vykonať za účelom hydroizolácie, ktorá by mala
zabrániť resp. aspoň minimalizovať ďalšie presakovanie spodnej vody v prípade dažďov. Za účelom
potreby ocenenia prác, ktoré bude potrebné vykonať v dôsledku presakovania vody bol vypracovaný
orientačný rozpočet s nacenením prác vo výške 9600 euro.
Žalobcovia tvrdili, že medzi nimi a žalovanými vznikol vzťah zodpovednosti za vady, nakoľko dodatočne

vyšli najavo vady, o ktorých žalovaní v čase predaja nehnuteľnosti vedeli. Skutočnosť, že predmetná
nehnuteľnosť sa nachádza v záplavovej oblasti v dôsledku čoho dochádza k zaplavovaniu pivnice,
je skrytá vada, o ktorej mali žalovaní vedomosť pri predaji nehnuteľnosti a boli povinní na uvedenú
skutočnosť žalobcov ako kupujúcich upozorniť. V dôsledku zaplavenia dochádza k vlhnutiu stien,
čo spôsobuje vážne znemožnenie riadneho užívania stavby tak, ako bolo deklarované žalovanými

v ustanoveniach kúpnej zmluvy. Je zrejmé, že žalovaní vedeli o problémoch so zaplatením pivnice,
vlhnutím stien a podobne hlavne z dôvodu, že sa jedná o dom v záplavovej oblasti. Sami v odpovedi zo
dňa 24.2.2014 uviedli „priesak spodnej vody je bežný v celých Príbovciach“. Je zrejmé, že domy, kde
je predpoklad zatopenia sa predávajú za podstatne nižšiu kúpnu cenu, keďže daná skutočnosť hodnotu
nehnuteľnosti znižuje. Žalobcovia tvrdili, že keby o tejto skutočnosti, t.j. o hrozbe zaplavenia pivničných

priestorov mali vedomosť v čase kúpy, jednoznačne by zvažovali či vôbec kúpiť dom, kde hrozia záplavy,
konkrétne zaplavenie pivničných priestorov. V prípade, ak by sa rozhodli dom kúpiť, určite by za daných
podmienok nesúhlasili s kúpnou cenou vo výške 69000 euro. Potom, ako boli zistené vady na predmete
kúpy, žalobcovia žalovaných informovali písomne dňa 24.2.2016. Z dôvodu zamietavého stanoviska
žalovaných opakovane písomne kontaktovali listom zo dňa 22.3.2016, ktorým žiadali zľavu z kúpnej

ceny vo výške 20000 euro titulom zistenia skutočností, s ohľadom na dlhodobé pôsobenie spodnej vody
na dom a tým spojené možné poškodenie stavby, či obmedzenie plánovaného využívania nehnuteľností.
Na uvedenú písomnosť reagovali listom zo dňa 4.4.2016 opätovným zamietavým stanoviskom.
Hrozba zaplavenia pivničných priestorov, k čomu aj reálne došlo, bola žalovaným známa v čase predaja.
Žalovaní mali vedomosť o tom, že daná situácia môže nastať. Napriek tomu sa o uvedenej skutočnosti

nezmienili, resp. túto zatajili. Povinnosť upozorniť kupujúceho na vadu im vyplývala z ustanovenia §
596 Občianskeho zákonníka. Nesplnenie tejto povinnosti má za následok vznik práva na uplatnenie
nárokovzozodpovednostizavadypredanejveci,ktorévyšlidodatočnenajavo.Domvzáplavovejoblasti,
zatopenie pivničných priestorov je skrytou vadou, keďže táto nebola zrejmá pri ohliadke nehnuteľnosti
a zároveň sa jedná o vadu, o ktorej žalovaní mali vedomosť pri uzatváraní kúpnej zmluvy. Podľa

žalobcov žalovaní sa mohli zbaviť zodpovednosti jedine za predpokladu, že by ich ako kupujúcich na
danú vadu preukázateľne upozornili. Keďže k tomu nedošlo, požadujú nárok na zľavu z kúpnej ceny.
Podľa žalobcov ide o vadu, ktorú nebolo možné zistiť bežnou ohliadkou, keďže kupovali nehnuteľnosť
v letných mesiacoch (jún 2014). Dom zo strany predávajúcich bol prezentovaný ako rodinný dom, ktorý
je kvalitný. Žalobcovia uplatnili vady u predávajúcich do 24.mesiacov od prevzatia veci, čím si splnili

zákonnú povinnosť. Pri požadovanej zľave vychádzali predovšetkým z povahy a rozsahu vady vzhľadom
k zaplatenej kúpnej cene, zníženiu funkčných vlastností veci rodinného domu, estetickej hodnoty, ceny
vynaloženej rekonštrukcie a ceny nevyhnutných opráv. Výška zľavy z kúpnej ceny, ktorú si uplatnili
žalobcovia bola vo výške 12000 euro a predstavovala reálne finančné ocenenie prác, ktoré žalobcovia
musia vynaložiť na realizáciu opravy poškodenia pivničných priestorov vplyvom vody. Suma pozostáva

z orientačného rozpočtu, vypracovaného spoločnosťou CREAT s.r.o. zo dňa 31.5.2016. Tento obsahuje
rozpis prác, ktoré bude potrebné zabezpečiť za účelom vykonania hydroizolácie vrátane odstránenia
pôvodných podlahových vrstiev, čistenia existujúcich stien a iné v zmysle predloženého rozpočtu, kde
je uvedená suma vo výške 9600 euro. Práce boli nacenené formou odborného posúdenia, pričom sa
jedná o rozpočet, ktorý budú musieť reálne vynaložiť. Suma 9600 euro je uvedená bez DPH, keďže v

prípade vykonania prác, ktoré musia zabezpečiť bude navýšená o DPH podľa aktuálnych predpisov. K
výške zľavy z kúpnej ceny uviedli, že majú k dispozícií Znalecký posudok č.37/2015 vo veci stanovenia
všeobecnej hodnoty rodinného domu pre účely zriadenia záložného práva k nehnuteľnosti, kde na strane
11.znalec zhodnotil východiskové a technické hodnoty vrátane pivničných priestorov prvé podzemnépodlažie technická hodnota 12055,75 eura. Výslednú sumu, uplatnenú v žalobe, považovali za nárok
na zľavu z kúpnej ceny, nakoľko túto budú musieť reálne vynaložiť z dôvodu existencie skrytej vady.
Žalobcovia ešte uviedli, že na základe vykonanej rekonštrukcie rodinného domu, ktorý kúpili, umiestnili

kotol ako aj elektroinštalačné zariadenia do pivnice. Ak by mali vedomosť o hrozbe zaplavenia, situáciu
by riešili inak a predmetné zariadenia by v pivnici neumiestnili Je veľký predpoklad, že vplyvom vody
a následnej vlhkosti, ktorá je v pivnici doteraz, môže dôjsť k zníženiu funkčnosti a celkovej životnosti
týchto zariadení. Žalovaní mali v čase predaja umiestnený plynový kotol v predsieni, napriek tomu,
že pivnica aj vzhľadom na dispozičné riešenie a veľkosť umožňovala predmetné technické zariadenie

umiestniť práve tam. Z toho vyvodili, že žalovaní už vtedy vedeli, že hrozí zaplavenie, zrejme preto
umiestnili kotol do predsiene, pričom toto s kupujúcimi nijako neriešili. Podľa vyjadrenia žalovaných ešte
v čase pred podaním žaloby, priesak spodnej vody nie je vadou domu, ale udalosťou, majúcou pôvod v
prírode. Priesak spodnej vody je bežný v celých Príbovciach. Podľa žalobcov žalovaní mali vedomosť
o existencie vady v čase predaja, napriek tomu ich ako kupujúcich na vadu neupozornili, teda majú
zodpovednosť, ktorej sa nemôžu zbaviť, nakoľko sa jedná o objektívnu zodpovednosť. Výšku uplatnenej

zľavy považovali za primeranú a zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady a konkrétnym vynaloženým
nákladom. Žalobcovia kontaktovali realitnú kanceláriu prostredníctvom ktorej bol realizovaný predaj
nehnuteľnosti a táto uviedla, že od predchádzajúcich majiteľov nebola informácia o zatekaní do pivnice,
teda ani realitná kancelária nemala informáciu o tejto skutočnosti. Okrem istiny si žalobcovia uplatnili
príslušenstvo pohľadávky ako úrok z omeškania, ktorý žiadali priznať odo dňa podania žaloby.

2. Žalovaní boli vyzvaní, aby sa vyjadrili k žalobe, na čo písomne odpovedali dňa 27.7.2016. Vo svojom
vyjadrení uviedli, že žalobu považujú v celom rozsahu za nedôvodnú a žiadajú ju zamietnuť. Podľa
nich sa žalobcovia snažia navodiť situáciu, že im pri predaji nehnuteľnosti žalovaní niečo zatajili a to
zatápanie pivničných priestorov v záplavovej oblasti v obci Príbovce, čo nebolo možné zistiť bežnou

ohliadkou pri predaji nehnuteľnosti a že teda ide o skrytú vadu, ktorú mali zatajiť a ktorá nebola zrejmá
pri kúpe, z čoho im plynú nárok na zľavu z kúpnej ceny. Žalovaní uviedli, že nič nezatajili. Dokonca pri
prvej ohliadke, keď boli aj v pivnici výslovne povedali, že z času na čas sa v pivnici objaví spodná voda,
aj im ukázali, že sú navlhnuté omietky, poškodená podlaha. Žalobcovia toto videli. Sám žalobca v rade
1/ tvrdil, že pivnicu pre uvedenú vadu nemieni užívať. Pred ponukou predmetných nehnuteľností si dali

oceniť nehnuteľnosti znalkyňou L.. F., ktorá v Znaleckom posudku č.88/2013 uviedla, že v suteréne v
dôsledku chýbajúcej izolácie proti zemnej vlhkosti sú navrhnuté omietky a poškodená podlaha, dom bol
postavený v roku 1951 podľa technických požiadaviek na výstavbu bežných pre toto obdobie. Znalkyňa
ohodnotila nehnuteľnosti na 68000 euro, pričom samotnú stavbu rodinného domu len na 25733,85
eura. Teda pri ohodnotení zohľadnila technický stav domu vrátane vlhnutia, nezaizolovaných pivničných

priestorov, ako aj vek nehnuteľnosti. Uvedená vada teda bola zohľadnená v kúpnej cene pri výške
kúpnej ceny a samotná hodnota domu preto bola len 25733 euro. Zľava z kúpnej ceny sa premietla
do samotnej kúpnej ceny pre vek domu, chýbajúce izolácie v pivnici a podobne. Teda pokiaľ kúpna
cena zohľadňovala už tieto skutočnosti, ďalšie žalobou žiadané zľavy z kúpnej ceny považujú za pokus
žalobcov bezdôvodne sa obohatiť. Zo všeobecnej hodnoty domu 25733,85 eura žiadajú zľavu z kúpnej

ceny 12000 euro, t.j. takmer polovicu a to len pre chýbajúcu izoláciu v pivnici, ktorá bola zjavná každému
na prvý pohľad. Skutočnosť, že do pivnice v čase väčších dažďov zateká, je bežná v celých Príbovciach,
kde sa dom nachádza. Pri technologickom postupe výstavby domov päťdesiatych rokoch nebolo možné
tomu zabrániť. Zatekanie vody do pivnice nepovažujú za vadu predanej veci, ale za skutočnosť majúcu
pôvod v prírode. Kupujúci predsa vedeli, že si kupujú viac ako šesťdesiatročný dom, poznali jeho

technický stav a vyhlásili, že sa oboznámili s technickým stavom nehnuteľnosti tak, ako ju kupujú a
to vrátane vlhkej pivnice (na prvý pohľad boli viditeľné navlhnuté omietky, podlahy, drevené zárubne,
zvýšené umiestnenie pôvodného kotla a iné) a na toto ich pri ohliadke aj výslovne upozornili. To, že
pri väčších dažďoch do pivnice zatečie voda je bežné u všetkých starých domov v Príbovciach a nie
je možné pričítať na ich zodpovednosť a žiadať zľavu z kúpnej ceny takmer vo výške polovice hodnoty

domu. Žalovaní tvrdili, že prevádzané nehnuteľnosti uvoľnili a odovzdali už dávnejšie pred podpisom
kúpnej zmluvy. Na ohliadke nehnuteľnosti boli už vo februári 2014. Odovzdané im boli v apríli 2014
(zmluva o rezervácií zo dňa 10.4.2014), začali ich prerábať už pred podpisom kúpnej zmluvy zo dňa
11.6.2014 a to od apríla 2014, teda mali dostatok času ešte pred podpisom kúpnej zmluvy si rozmyslieť
kúpu. Predaj domu realizovali žalovaní prostredníctvom realitnej kancelárie, ktorá vypracovala všetky

zmluvy, je zodpovedná za ich obsah a oni ako obyčajní ľudia, ktorí nie sú zbehlí v týchto záležitostiach
sa obrátili práve z tohto dôvodu na realitku. Kupujúci objekt videli už dva mesiace pred uzavretím kúpnej
zmluvy, začali ho prerábať. Na všetky otázky, ktoré boli žalovaným položené, realitkou aj kupujúcimiodpovedali. Príznaky spodnej vody boli viditeľné a aj na to upozornili. V žiadnom prípade to nemôže byť
považované za skrytú vadu.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, listinnými dokladmi - kúpnou zmluvou zo dňa
11.6.2014, výpisom z listu vlastníctva Č..X G..Ú.. A., fotografiami pivničných priestorov rodinného domu,
listom zo dňa 24.2.2016, odpoveďou na list zo dňa 3.3.2016, listom zo dňa 22.3.2016, odpoveďou
na list zo dňa 4.4.2016, orientačným rozpočtom zo dňa 31.5.2016, Znaleckým posudkom č.88/2013,
Znaleckým posudkom č.37/2015, faktúrou Turčianskej vodárenskej spoločnosti zo dňa 3.3.2016, listom

žalobkyne zo dňa 13.6.2016, listom spoločnosti Turvod a.s. zo dňa 14.6.2016, žiadosťou o stanovisko
Reality AK spol. s r.o., odpoveďou zo dňa 16.6.2016, preberacím protokolom zo dňa 11.6.2014,
záznamom o vykonanej ohliadke nehnuteľnosti zo dňa 8.4.2014, fotografiami zo dňa 1.5.2014 a
17.6.2014, návrhom kúpnej zmluvy zo dňa 24.4.2016, odborným posudkom zo dňa 28.11.2016,
fotografiami na čl. 145 a 147 predloženými právnou zástupkyňou žalobcov, výpoveďami svedkov L.. V.
Z., M. G., L.. V. G., L.. O. Č., H.V. C., L. M., L.. I. V., V. S., M. W. O.., a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Strany sporu dňa 11.6.2014 podpísali zmluvu o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam, zapísaným
na LV č.X k.ú. A. v súlade s ustanovením § 588 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. V kúpnej
zmluve bol dohodnutý predmet prevodu a kúpna cena vo výške 69000 euro. Z obsahu zmluvy vyplynulo,
že v článku II.bol uvedený technický stav predmetu zmluvy. Vzhľadom k tomu, že potom, ako sa

žalobcovia nasťahovali do rodinného domu, zabezpečili si rekonštrukčné práce vrátane elektrickej a
plynovej prípojky, rozvodu kúrenie, vrátane technológií, umiestnili plynový kotol do pivničných priestorov
rodinného domu, v čase silných dažďov došlo k zaplaveniu pivničných priestorov spodnou vodou podľa
žalobcov do výšky približne 40 cm. V tejto dobe zistili, že rodinný dom sa nachádza v záplavovej oblasti
obce Príbovce a že v čase silných dažďov dochádza tu k zaplavovaniu pivníc rodinných domov. Tvrdili,

že zo strany žalovaných neboli upozornení na túto skutočnosť, pokladali to za vadu, ktorá bola skrytá a
na ktorú ich predávajúci neupozornili, preto si uplatnili vo vzťahu k žalovaným ako predávajúcim zľavu
z kúpnej ceny. Žalovaných kontaktovali telefonicky ako aj písomne a to listami zo dňa 24.2.2016 a
22.3.2016, na čo im žalovaní písomne odpovedali. Žalobcovia žiadali poskytnúť zľavu z kúpnej ceny,
žalovaní tento ich návrh neakceptovali, preto došlo k podaniu žaloby žalobcami na súd a uplatnili si

zľavu z kúpnej ceny, ktorú odvodili od odborného stanoviska, vypracovaného spoločnosťou CREAT
s.r.o.. Išlo o spoločnosť, ktorá vyčíslila náklady, potrebné na zabezpečenie vykonania hydroizolácie
vrátane odstránenia pôvodných podlahových vrstiev, očistenia existujúcich stien v zmysle predloženého
rozpočtu vo výške 9600 euro bez DPH. V podanej žalobe si žalobcovia uplatnili sumu 12000 euro s
príslušenstvom. Žalovaní predávali nehnuteľnosti prostredníctvom realitnej kancelárie a to Reality AK

spol. s r.o., ktorá im vypracovala kúpnu zmluvu.

5. Vychádzajúc z uzavretej kúpnej zmluvy stranami sporu, predmetom kúpnej zmluvy bol rodinný dom
č.X S. A. vrátane pozemku, na ktorom bol dom postavený a záhrady. Podľa článku II.-technický stav
predmetu zmluvy, predávajúci vyhlásili, že im nie sú známe skryté vady predmetu zmluvy, na ktoré

by bolo potrebné kupujúceho osobitne upozorniť. Kupujúci podpísaním tejto zmluvy vyhlásili, že sa
oboznámili s technickým stavom predmetom zmluvy pri jeho ohliadke a teda kúpili ho v stave, v akom
sa nachádzal ku dňu uzavretia zmluvy. Súdu bol predložený záznam o vykonanej ohliadke predmetnej
nehnuteľnosti zo dňa 8.4.2014 a zároveň preberací protokol zo dňa 11.6.2014 (v čase podpísania
kúpnej zmluvy). Uvedenému predchádzal návrh kúpnej zmluvy zo dňa 24.4.2014. Fotografiami zo

dňa 1.5.2014 bolo preukazované, že žalobcovia v uvedený deň s projektantkou boli na ohliadke
rodinného domu, kedy boli prítomní aj žalovaní. Potom, ako došlo k zatopeniu pivničných priestorov
predmetného rodinného domu, žalobcovia žiadali o stanovisko Turčiansku vodárenskú spoločnosť a.s.,
ktorej pracovníci boli vyslaní na miesto samé k ohliadke a zistili, že neišlo o poruchu na vodovodnom
potrubí, ale o priesak spodnej vody. Následne došlo k odčerpaniu vody z pivnice. Pretože žalobcovia

kupovali dom prostredníctvom realitnej kancelárie, obrátili sa aj na túto so žiadosťou o informáciu o
možnosti zaplavenia nehnuteľnosti. Realitná kancelária listom zo dňa 16.6.2016 im oznámila, že pri
braní do ponuky na predaj ani pri ponukových obhliadkach domu s klientom nebola upovedomená od
majiteľov, teda nemala vedomosť o tom, že pivničné priestory domu v minulosti boli zatečené. Ďalej
uviedla, že z profesionálneho hľadiska vždy upovedomuje svojich klientov o vadách, o ktorých vie. Ak

by uvedenú skutočnosť boli vedeli, boli by upozornili svojich klientov.

6. Pri posúdení uplatneného nároku žalobcov súd vychádzal z týchto zákonných ustanovení:7. Podľa § 597 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci
kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny, zodpovedajúcu
povahearozsahuvady;akideovadu,ktorárobívecneupotrebiteľnou,mátiežprávoodzmluvyodstúpiť.

8. Podľa § 598 Občianskeho zákonníka, kupujúci má právo na úhradu nevyhnutných nákladov, ktoré mu
vznikli v súvislosti s uplatnením práva zo zodpovednosti za vady.

9. Podľa § 599 ods.1 Občianskeho zákonníka, vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez

zbytočného odkladu. Práva zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na súde len, ak vady
vytkol najneskôr do 24.mesiacov od prevzatia veci.

10. Stranami sporu bola uzavretá kúpna zmluva dňa 11.6.2014. Podpísaniu zmluvy predchádzalo
obdobie, kedy si v apríli 2014 mohli kupujúci prezrieť predmetnú nehnuteľnosť. K tomuto došlo
prostredníctvom realitnej kancelárie a bol spísaný záznam o ohliadke nehnuteľnosti dňa 8.4.2014.

Teda v uvedenom období pred podpísaním kúpnej zmluvy si kupujúci mohol prehliadnuť predmetné
nehnuteľnosti. Ešte pred uzavretím kúpnej zmluvy si kupujúci prizvali L.. V. Z. projektantku, ktorá dňa
1.5.2014 bola na ohliadke predmetného rodinného domu z dôvodu návrhu stavebných úprav interiéru.
Dňa 28.11.2016 dala odborný posudok, kde uviedla, že po vizuálnej ohliadke rodinného domu sa
zameralanavšetkykonštrukcie,abyvedela,kdesúnosnémúry,kdenosnépriečky,abynebolanarušená

statika domu. Prešla si všetky časti domu, vrátane suterénu a garáže. Nijaké konštrukcie nevykazovali
známky navlhnutia alebo napadnutia plesňami. Pri vizuálnej ohliadke nebolo možné zistiť, či predmetná
nehnuteľnosť je alebo nie je dostatočne zaizolovaná voči spodnej vode. V minulosti sa rodinné domy
neizolovali klasickými asfaltovými lepenkami, ale ílovými zátkami.
Kúpna zmluva vyhotovená realitnou kanceláriou s tým, že v kúpnej zmluve v článku II.technický stav

predmetu zmluvy predávajúci vyhlásil, že mu nie sú známe skryté vady predmetu zmluvy, na ktoré by
bolo potrebné kupujúceho upozorniť, pričom kupujúci vyhlásil, že sa oboznámil s technickým stavom
predmetom zmluvy pri jeho ohliadke a kúpil ho v stave, v akom sa nachádzal ku dňu uzavretia tejto
zmluvy. Podľa názoru súdu problém, ktorý nastal a to ten, že došlo k zatopeniu pivničných priestorov
predmetného rodinného domu potom, ako ho už žalobcovia kúpili a užívali. K zatopeniu došlo 22.2.2016,

potom, ako sa presvedčili žalobcovia nedošlo k poruche vodovodného potrubia, čo im bolo potvrdené aj
spoločnosťou Turvod a.s., o čom bol predložený súdu listinný doklad, listom zo dňa 24.2.2016 sa obrátili
na predávajúcich s tým, že došlo k presaku spodnej vody, a to z dôvodov, že rodinný dom sa nachádzal v
zátopovej oblasti, čo im bolo potvrdené na Obecnom úrade ako aj obyvateľmi danej lokality. Žalobcovia
žiadali od žalovaných úhradu za vady nehnuteľnosti, nakoľko neboli upozornení na možnosť zatápania

nehnuteľností v danej lokalite. Žalovaní reagovali listom zo dňa 3.3.2016, nárok žalobcov pokladali za
nedôvodný s tým, že priesak spodnej vody je bežný v celých Príbovciach, kde sa nachádza rodinný dom.
Podľa žalovaných priesak spodnej vody nie je vadou domu, ale udalosťou, majúcou pôvod v prírode.
Žalobcovia sa opakovane obrátili na žalovaných listom zo dňa 22.3.2016 a žiadali od žalovaných zľavu
z kúpnej ceny, na čo žalovaní reagovali listom zo dňa 4.4.2016 s tým, že nárok žalobcov neuznali.

11. Žalovaní teda vychádzali z toho, že priesaky spodnej vody nie sú vadou veci a nebolo potrebné na
to žalobcov upozorňovať pri predaji.
V ďalšom sa strany sporu zamerali na preukázanie stavu nehnuteľnosti v čase predaja, predovšetkým
časti pivničných priestorov. Zásadne bolo zrejmé, že ide o pivničné priestory, ktoré nemali izoláciu, resp.

mali izoláciu, zodpovedajúcu obdobiu výstavby rodinného domu.
Súdu bol predložený znalecký posudok, ktorý si objednali žalovaní pred predajom nehnuteľnosti. Išlo
o Znalecký posudok č.XX/XXXX, vypracovaný znalkyňou L.. I. F. dňa 16.12.2013 a z tohto posudku
bolo možné zistiť stav rodinného domu. Pre súd podstatná skutočnosť bolo zistenie stavu suterénu. V
znaleckom posudku bolo uvedené, že v suteréne v dôsledku chýbajúcej izolácie proti zemnej vlhkosti sú

navlhnuté omietky v skladových priestoroch a poškodená je podlaha. Rodinný dom bol postavený v roku
1951 a v roku 1966 bola z juhozápadnej strany zrealizovaná prístavby rodinného domu. Bol založený
na betónových základoch bez izolácie proti zemnej vlhkosti. V suteréne boli vnútorné omietky vápenné
hrubé, podlahy betónové hrubé, okná jednoduché drevené, dvere drevené zvlakové.

12. Z uvedeného bolo zrejmé, že pokiaľ išlo o stav suterénu, tento poznali predávajúci, bol zachytený
aj v znaleckom posudku, ktorý si predávajúci dali vypracovať pred predajom nehnuteľnosti, pričom
ku kúpnej zmluve Znalecký posudok č.XX/XXXX pripájaný nebol. So stavom suterénu sa pred kúpou
rodinnéhodomumohlioboznámiťkupujúci,zistiťstavsuterénu,bolasnimivykonanáohliadkarodinnéhodomu za účasti pracovníkov realitnej kancelárie, prostredníctvom ktorého sa rodinný dom predával. Stav
suterénu teda mohli dostatočne poznať, avšak tú skutočnosť, že dom sa nachádza v záplavovej časti,
kde nepravidelne vyskytujú zaplavenia nehnuteľností pokiaľ išlo o suterény rodinných domov nie. Táto

skutočnosť všeobecne známa nebola. Predávajúci na to kupujúcich neupozornili. V priebehu konania
žiadnymspôsobomtátoskutočnosťzostranypredávajúcichpreukázanánebola,tedato,žebyupozornili
kupujúcich na miesto, kde sa nachádza rodinný dom, teda v záplavovej časti a z uvedeného dôvodu
dochádza k zaplaveniu suterénu rodinného domu. Že k tomu tak naozaj dochádzalo potvrdil vo svojej
svedeckej výpovedi aj syn žalovaného v rade 1/ M. W., ktorý rodinný dom poznal ako rodinný dom

starých rodičov, kde občas došlo k zatopeniu priestorov suteréne. Súd bol toho názoru, že toto je vada,
na ktorú mali predávajúci kupujúcich upozorniť, pretože o tejto skutočnosti nesporne vedeli. Kupujúci
vytkli predávajúcim vadu bezodkladne ako bola zistená a to písomne, v zákone stanovej lehote, t.j. do
24.mesiacov od prevzatia veci.

13. Súdom boli vypočutí stranami sporu navrhnutí svedkovia, ktorí sa v podstate vyjadrovali k stavu

suterénu predmetného rodinného domu pred jeho predajom žalovanými žalobcom.
Svedok L.. O. Č. býval v susedstve rodinného domu, ktorý kúpili žalobcovia. Pred jeho predajom mal
záujem tento dom kúpiť jeho príbuzný ako aj jeho známa. Dvakrát bol dom pozrieť. Stav pivnice hodnotil
tak, že v časti bola len zem na podlahe, išlo o nízku pivnicu. Podľa neho evidentne tam niekedy musela
byť spodná voda. Niektoré veci sa nachádzali v pivnici na vyvýšenom mieste. Sám potvrdil, že spodnú

vodu mal občas aj u seba, dvakrát vyššiu, dvakrát len po členky a to v trvaní asi dvadsať rokov. Spodná
voda sa podľa neho môže prejavovať v danom mieste. Je tu tok rieky Turiec a od tohto je to závislé.

14. Ďalší svedok H. C. uviedol, že bol pomáhať rodinný dom vysťahovať pred jeho predajom žalobcom.

Tvrdil, že zo suterénu sťahovali pec. Pýtal sa, prečo pec bola vyvýšená, na vyvýšenom mieste, na čo
mu syn žalovaného v rade 2/ povedal, že to bolo kvôli vode. Svedok tvrdil, že sa rozprával s p. C. o
využití pivnice, ktorý mu povedal, že pivnicu zasype. Svedok uviedol, že bol sťahovať v máji, bolo to asi
trikrát v priebehu dvoch týždňov.

15. Svedok L. M. bol podľa jeho svedeckej výpovede tak isto pomáhať vysťahovať dom pred predajom.
Pomáhal vysťahovať vrch domu, nie suterén. Pôvodne mal záujem kúpiť tento dom, ale pretože nebol v
dobrom stave, ho nekúpil. Pri ohliadke domu prešiel aj suterénom spolu s p. W.. Pamätal si, že v pivnici
bol vlhký pivničný zápach a slabé svetlo. V pivnici bola konštrukcia na zemiaky vyvýšená. P. W. mu
uviedol, že z času na čas je tam spodná voda.

16. Svedkyňa L.. V. Z., ktorá dala aj písomný odborný posudok, vo svojej svedeckej výpovedi uviedla,
že bola oslovená prezrieť rodinný dom s možnosťou riešenia dispozičných zmien. Bola pozrieť dom
1.mája. Pokiaľ išlo o suterén domu, išlo o klasický suterén, ktorý bol starý, zaprataný, zapavučinovaný
s tržnými prasklinami v omietke. Nič špeciálne si tam nevšimla. Nič také nevidela, čo by bolo potrebné

riešiť napríklad so statikom alebo znalcom. Vizuálnym prezretím stien v suteréne nevidela vyslovene
mapy z presaku vody. Z praxe vie, čo má hľadať. Ak zatápa, či je to po celom objekte alebo je to len
čiastočné. V suteréne bolo šero. Prebehli ho, výslovne neodpratávali žiadne veci. Požiadavka na ňu bola
riešenie domu, ale nezahŕňala pivnice. Zopakovala, že v múroch nevidela naťahanú vodu a o izoláciách
sa nerozprávali.

17. Nehnuteľnosť bola predávaná prostredníctvom realitnej kancelárie a na návrh strán sporu boli
vypočutí pracovníci realitnej kancelárie L.. V. G. V. M. G..
L.. G. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že bol prítomný pri spisovaní rezervačnej zmluvy. Žiadal
obidve strany o prezretie domu. Sám dom neprezeral. Nemal vedomosť o spodnej vode v tejto

nehnuteľnosti.
SvedkyňaM.G.,pracovníčkarealitnejkancelárievosvojejsvedeckejvýpovediuviedla,žedňa15.2.2014
mali stretnutie, kde bola podpísaná dohoda o spolupráci s tým, že dom mohla ponúknuť na predaj.
Urobilazákladnúohliadku,odfotiladom,nebolvšakfotenýsuterén,pretožetambolatmaabolzaprataný.
Dňa 8.4.2014 bola vykonaná prehliadka domu, kde si ho prezreli záujemcovia a následne 10.4.2014

podpísaná rezervačná zmluva. O tom, že by zatápalo suterén, od predávajúci podľa svedkyne nebola
daná informácia.18. Ďalším vypočutým svedkom bol L.. I. V., ktorý bol záujemcom o kúpu predmetného domu s tým,
že spolu s manželkou v apríli 2014 si prezreli rodinný dom, avšak problémom pre nich boli podmienky
splatenia ceny. Svedok uviedol, že mal vedomosť, že niektoré domy v tejto časti majú problém so

spodnou vodou. Vedel to od švagra, ktorý býva v blízkosti (v konaní vypočutý svedok Č.). Pri ohliadke
domu voda vystúpená nebola. Vlhkosť bola primeraná ročnému obdobiu. Pamätal si, že v suteréne kotol
bol na vyvýšenom mieste, ináč ho nič zvláštne neupútalo.

19. Svedkyňa V. S. bola tiež záujemkyňou o tento rodinný dom v čase, keď vedela o možnosti jeho kúpy.

Dom nekúpila, pretože mal pre ňu veľký pozemok. Išlo o starší dom s potrebou rekonštrukcie. V pivnici
cítila puch, išlo o vlhký pozemok. Bola pozrieť dom niekedy na jar.

20. Svedok M. W. (syn žalovaného v rade 1/) vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že rodinný dom
poznal ako dom svojich starých rodičov. Pivnica sa nikdy nemaľovala. Veci sa tam dávali vyššie. Pamätal
si túto pivnicu aj zatopenú. Stávalo sa to približne raz za päť rokov v závislosti od počasia. Dom pomáhal

pred predajom vypratávať s kamarátmi. Osobne sa s kupujúcimi ohľadne domu nerozprával a nebol
prítomný ani keď sa kupujúci rozprávali s otcom a krstnou (žalovanými). V čase vypratávania rodinného
domu bolo v pivnici sucho. Pri vypratávaní sa rozprával s kamarátom o tom, že prečo je pec vyššie.
Uviedol, že je to kvôli vode. Podľa svedka bol tam vtedy prítomný aj p. C.. Počul, že pán C. sa vyjadril, že
pivnicu chce zasypať, ale o tomto sa nerozprával s ním. Nevedel povedať, s kým sa vtedy p. C. rozprával.

21. Žalobcovia si uplatnili zľavu z kúpnej ceny, vychádzajúc z predloženého orientačného rozpočtu,
vypracovaného spoločnosťou CREAP s.r.o., kde boli stanovené financie na búracie práce a následne
nové rekonštrukcie. Vychádzalo sa z toho, že je potrebné odstrániť pôvodné podlahové vrstvy, očistiť
existujúce steny s prípravou na aplikáciu hydroizolácie a následne príprava podlahy vrátane nových

konštrukcií podláh, hydroizolácie podláh, úprava podkladu pred hydroizoláciou, hydroizolácia stien a
stanovená cena na iné nepredvídané náklady celkove 9600 euro bez DPH. Uvedená cena mala byť
orientačná a spracovaná na základe podkladov od investora, osobnej ohliadky a pôvodnej projektovej
dokumentácie existujúcej stavby.

22. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že základ právneho nároku žalobcov je
preukázaný. Žalovaní neupozornili žalobcov na to, že kupujú nehnuteľnosti v oblasti, kde dochádza k
zatápaniu spodnou vodou, resp. vodou, ktorá spôsobuje zatápanie s blízkosťou rieky. Toto bolo súdom
posúdené ako skrytá vada predmetu kúpy. Žiadny zo svedkov, ktorí boli stranami sporu navrhnutí,
nevypovedal, resp. neobjasnil tú skutočnosť, že by žalovaní upozornili žalobcov na možnosť zatápania

suterénu spodnou vodou, i keď išlo o nepravidelné zatápanie, ale opakujúce sa a prejavilo sa to v
predmetnom rodinnom dome až takmer dva roky po kúpe predmetných nehnuteľností. Pokiaľ niektorým
svedkom táto skutočnosť bola známa, boli to občania, ktorí žili buď v blízkosti tohto rodinného domu v
obci, alebo im tam žili príbuzní a od nich vedeli o situácií so spodnou vodou. Žiadnym spôsobom nebolo
preukázané, že by predávajúci upozornili na spodnú vodu kupujúcich. Vzhľadom na túto skutočnosť

súd pristúpil k tomu, že vyhodnotil všetky skutočnosti, ktoré odôvodňovali výšku zľavy z kúpnej ceny.
Stanovenie primeranej ceny z dojednanej kúpnej ceny musí zodpovedať povahe a rozsahu vady a
musí byť posúdené s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu. Výška zľavy teda bude
závisieť predovšetkým od povahy a rozsahu vady vzhľadom na kúpnu cenu veci, ďalej od zníženia
funkčnosti vlastnosti veci, estetickej hodnoty, od ďalšej upotrebiteľnosti , ceny potrebných opráv a

podobne. Posúdene primeranosti zľavy z dojednanej kúpnej ceny je pritom otázkou právnou.
Súd pri stanovení výšky primeranej zľavy zobral do úvahy predpokladanú cenu opravy, čo v danom
prípade bol orientačný rozpočet spoločnosti CREAT s.r.o., ktorý predstavoval zabezpečenie stavby proti
priesaku podzemnej vody. Tento bol stanovený na 9600 euro bez DPH. Rozpočet zahŕňal odstránenie
pôvodných podlahových plôch, očistenie existujúcich na prípadne aplikovanie hydroizolácie, prípravu

podkladu vrátane novej konštrukcie podláh, samotnú hydroizoláciu, úpravu podkladu pre hydroizoláciu
stien a prípadne iné nepredvídateľné náklady , ktoré boli stanovené v rozsahu cca 10%. Ďalšou
skutočnosťou, ktorá tu bola zohľadnená je tá, že suterén bol len pod časťou rodinného domu. Kúpna
cena, ustálená stranami sporu bola vo výške 69000 euro, čo v podstate zodpovedalo všeobecnej
cene nehnuteľnosti stanovenej znalkyňou L.. I. F. v znaleckom posudku zo dňa 16.12.2013, teda

bezprostredne pred uzavretím kúpnej zmluvy. Táto bola uzavretá 11.6.2014. Rodinný dom bol ocenený
na čiastku 25733,85 eura. Z tejto sumy si uplatnili žalobcovia zľavu a to vo výške 12000 euro, čo
zodpovedá takmer polovici celkovej hodnoty rodinného domu. Bolo nesporné, že suterén rodinného
domu bol v stave v čase predaja nehnuteľnosti bez izolácie proti zemnej vlhkosti, omietky boli navlhnutév skladových priestoroch a bola poškodená podlaha. Toto je konštatovanie znalkyne v uvedenom
znaleckom posudku z decembra 2013. Takýto stav suterénu bolo možné vidieť žalobcami pri obhliadke
suterénu, ktoré sa zúčastnili v apríli 2014. Teda žalobcovia vedeli, že rodinný dom bol postavený tak,

že pôvodná časť domu bola v roku 1951 a prístavba v roku 1966. Išlo o starší rodinný dom, kde
navlhnutie pivničných priestorov muselo byť zrejmé. Niektorí vypočutí svedkovia konštatovali, že bolo
cítiť vlhkosť a pach v suteréne. V prípade, že by súd stanovil zľavu z kúpnej ceny vo výške 12000 euro
tak, ako to uplatnili žalobcovia v podstate by priznal žalobcom všetky náklady na opravu suterénu, jeho
izoláciu a teda zľava z kúpnej ceny by predstavovala úhradu nákladov žalobcov na úplnú rekonštrukciu

suterénu a to podláh ako aj stien, kedy by došlo k hydroizolácií tak stien ako aj podláh. Kupujúci,
ktorí mali možnosť oboznámiť sa s predmetom kúpy vrátane suterénu mali vedomosť, v akom stave
sa nachádza a teda úplná rekonštrukcia nemôže predstavovať podľa názoru súdu zľavu z kúpnej
ceny. Pretože bola preukázaná tá skutočnosť, že predmet kúpy mal skrytú vadu, na ktorú predávajúci
kupujúcich neupozornili, súd vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti priznal zľavu z kúpnej ceny v
polovici uplatnenej sumy a to vo výške 6000 euro, ktorá bude zodpovedať povahe a rozsahu vady

vzhľadom na kúpnu ceny veci s tým, že vo vzťahu k suterénu možno konštatovať, že bola znížená
funkčnosť vlastnosti veci, ale nie v takom rozsahu, aby predávajúci boli povinní uhradiť všetky náklady
rekonštrukcie suterénu. Súd priznal žalobcom nárok vo výške 6000 euro.
Úrok z omeškania si žalobcovia uplatnili 5% ročne zo žalovanej sumy od 20.6.2016, t.j. odo dňa podania
žaloby. Súd sa nestotožnil, že do omeškania sa žalovaní dostali od 20.6.2016, ale úrok z omeškania bol

priznaný až keď žaloba došla do dispozície žalovaných, teda bola im obidvom doručená dňa 13.7.2016
a od nasledujúceho dňa bol súdom priznaný úrok z omeškania v uplatnenej výške 5%. Súd zaviazal
žalovaných zaplatiť žalobcom teda sumu 6000 euro s úrokom z omeškania 5% ročne od 14.7.2016.
Úrok z omeškania bol priznaný v súlade s ustanovením § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods.1
Nariadenia Vlády SR č. 87/1995, pričom výška úrokov z omeškania bola päť percentuálnych bodov bez

navýšenia základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, platné k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu z dôvodu, že žalobcovia si uplatnili úrok z omeškania vo výške 5%. Vo zvyšnej
časti súd žalobu žalobcov zamietol.

23. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku.

Žalobcovia boli so svojím nárokom úspešní v polovici, teda v rovnakom rozsahu boli aj neúspešní.
Rovnaký pomer úspechu a neúspechu bol aj na strane žalovaných, preto súd vyslovil, že žiadna zo strán
sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia

rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.