Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, November 11, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 12C/88/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112212632
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Bizoňová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1112212632.10

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beatou Bizoňovou, v právnej veci žalobcu:
A. Š., C. K. XXXX/XX, E. H. Z., proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená 1) Ministerstvo
spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, 2) Vláda SR, Úrad vlády SR, Nám. Slobody 1,
Bratislava, zastúpená advokátkou JUDr. Michaelou Törökovou, so sídlom 29. augusta 5, Bratislava,
3) Národná rada Slovenskej republiky, so sídlom Nám. Alexandra Dubčeka 1, Bratislava, o náhradu

nemajetkovej ujmy a morálnej ujmy vo výške 15.000,- EUR, splnenie programového vyhlásenia vlády
a určenie morálnej satisfakcie, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v časti, ktorou žalobca žiada, aby súd zaviazal Slovenskú republiku splniť a realizovať
programové vyhlásenie vlády SR z novembra 2002, augusta 2006 a augusta 2010 z a s t a v u j e .

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej Slovenská republika, zastúpenej Vládou SR, Úrad vlády SR,
Nám. Slobody 1, Bratislava, trovy konania v celom rozsahu.

Žalovanej Slovenská republika, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13,

Bratislava a Národnou radou Slovenskej republiky, so sídlom Nám. Alexandra Dubčeka 1, Bratislava,
náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu v Žiline dňa 29.3.2012, postúpenou tunajšiemu súdu
dňa 25.4.2012,sa žalobca domáhal voči žalovanému Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava a Národnou radou Slovenskej republiky, so sídlom
Nám. Alexandra Dubčeka 1, Bratislava, zaplatenia nemajetkovej ujmy a morálnej ujmy vo výške 15.000,-

EUR s príslušenstvom a uloženia povinnosti splniť a realizovať programové vyhlásenia vlády SR z
novembra 2002, augusta 2006 a augusta 2010.

2. Žalobu odôvodnil tým, že sa cíti ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch a
uplatňuje si nárok na nemajetkovú ujmu a morálnu ujmu titulom nesprávneho úradného (procesného)
postupu Slovenskej republiky pri riadení štátu. Túto ujmu žalovaný zavinil neplnením predvolených a

povolebných sľubov a ich vlastných programových vyhlásení z roku 2002, 2006 a 2010, čím ho sklamal,
vyvolal u neho veľkú nedôveru voči vláde SR, frustráciu, hnev, stres a sklamanie zo zavádzania voličov
a občanov SR, neefektívneho, nespravodlivého a najmä nehospodárneho nakladania s majetkom
štátu a dôverou žalobcu v neprospech spoločnosti, čím sa dopustil hrubej nemorálnosti v období
platnosti a účinnosti programových vyhlásení vlády SR 2002, 2006 a 2010. Žalobca mal za to,
že dlhodobá svojvoľná a morálna činnosť vlády SR, zadlžovanie štátu a nerešpektovanie vládneho

programu predstavuje nesprávny úradný postup žalovaného, čím je založená objektívna zodpovednosť
žalovaného podľa zákona č.514/2003 Z.z.3. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení navrhol tieto listinné dôkazy: výročné správy NKÚ SR od
roku 2001 do 2012, výročné správy ARDAL od roku 2001 do 2012, programové vyhlásenia vlády SR z

novembra 2012, augusta 2006 a augusta 2010.

4. Uznesením č.k. 12C 88/2012-78 zo dňa 30.5.2013 súd žalobu žalobcu v časti proti Slovenskej
republike, zastúpenej Vládou SR, Úrad vlády SR, Nám. slobody 1, Bratislava, odmietol z dôvodu, že
takto označený žalovaný nespĺňa predpoklady uvedené v § 21 ods. 4 O.s.p. (nie je štátnym orgánom v

rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi ani právnickou osobou, ktorá je oprávnená podľa
osobitného predpisu za štát - Slovenskú republiku konať), t.j. súd nemôže s týmto subjektom, ako so
zástupcom štátu, pokračovať v konaní a žalobca na výzvu súdu túto vadu žaloby neopravil.

5. Krajský súd v Bratislave, na odvolanie žalobcu, uznesenie súdu č.k. 12C 88/2012-78 zo dňa 30.5.2013
zrušil. V odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáha náhrady škody

podľa zákona č. 514/2003 Z.z. a celkom jednoznačne za žalovaného označil Slovenskú republiku a ktorý
orgán je v tomto prípade príslušný konať za štát, resp. je zodpovedný za žalobcom uplatnenú škodu, je
povinný sa vysporiadať v rozhodnutí vo veci samej.

6. Podaním zo dňa 16.6.2013, doručeným súdu elektronicky dňa 15.6.2013, doplneným dňa 19.6.2013,

žalobca žiadal, aby súd do konania pripustil žalovaného: Slovenská republika, zastúpená Národnou
radou Slovenskej republiky, Námestie Alexandra Dubčeka 1, 812 80 Bratislava. Súd uznesením č.k.
12C 88/2012-91 zo dňa 21.2.2014 vstup Slovenskej republiky, zastúpenej Národnou radou Slovenskej
republiky, Námestie Alexandra Dubčeka 1, 812 80 Bratislava, v zmysle § 92 ods. 1 O.s.p., účinnom v
danom čase, pripustil.

7. Podaním doručeným súdu dňa 4.11.2014 žalobca vysvetlil pasívnu legitimáciu žalovaného tak, že
žalovaným je jeden subjekt - Slovenská republika zastúpená viacerými orgánmi. Navrhol vykonať
dokazovanie vyžiadaním záznamov o páchaní trestnej činnosti funkcionárov, o škodách spáchaných na
majetku štátu a o stave SR od vlády, prezidenta a Národnej rady SR, vykonať znalecké dokazovanie

na otázku o ekonomickom hospodárení s majetkom štátu za rok 2006 až 2014 a na kvalitu výkonu
verejnej moci, pripojiť účtovníctvo žalovaného zastúpeného označenými subjektami od roku 2006
doteraz, všetkými nálezmi Ústavného súdu SR od roku 2000 proti NR SR na kontrolu ústavnosti zákonov
a nižších predpisov ako aj nálezy o individuálnych sťažnostiach proti NR SR, vláde SR, MS SR a
prehľadom súdnych sporov proti SR v celom obvode Bratislavy. K námietke žalovaného o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. poukázal na § 41 ods.3
O.s.p. v spojení s § 15 a §25 ods. 1,3,4, zákona č. 514/2003 Z.z. v spojení s § 34 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Žalobca týmto podaním zároveň rozšíril žalobu o určenie morálnej satisfakcie, že Slovenská
republika, NR SR a vláda SR v období rokov 2006 do 2014 postupovali protiprávne, nehospodárne,
nespravodlivo a nekvalitne pri výkone verejnej moci. Súd uznesením č.k. 12C 88/2012-123 zo dňa

13.112014, právoplatným dňa 31.12.2014, zmenu žaloby v zmysle § 95 ods. 1 O.s.p., účinnom v danom
čase, pripustil.

8. Žalovaný zastúpený Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, v písomnom
vyjadrení zo dňa 20.5.2013, doručenom súdu dňa 20.5.2013, žiadal žalobu zamietnuť. Namietal, že

žalobcom označený nesprávny úradný postup nie je spôsobilým titulom na uplatnenie zodpovednosti
resp. náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Programové vyhlásenie vlády je politický
dokument, ktorý v zmysle čl. 112 Ústavy SR vláda predkladá Národnej rade SR a žiada o vyslovenie
dôvery a v zmysle čl. 113 Ústavy SR jej zodpovedá za výkon svojej funkcie. Zodpovednosť za
nesplnenie programového vyhlásenia môže teda priamo uplatňovať len Národná rada SR. Občan má

právo vyvodzovať zodpovednosť za nesplnenie programového vyhlásenia vlády výlučne realizáciou
svojho práva voliť. Bol toho názoru, že žalobcom uplatnený nárok nie je nárokom podľa zákona č.
514/2003 Z.z. lebo žalobca žiada o náhradu škody v súvislosti s výkonom verejnej moci a takýto nárok
žalovaný nemôže ani predbežne prerokovať v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003Z.z. Nemožnosť
aplikácie zákona č. 514/2003 Z.z. zároveň vyúsťuje do záveru, že Slovenská republika zastúpená

Ministerstvom spravodlivosti SR, nie je v konaní pasívne vecne legitimovaná. Petit uloženia povinnosti
splniť a realizovať programové vyhlásenia vlády SR z novembra 2002, augusta 2006 a augusta 2010
označil za nevykonateľný a k petitu o určenie morálnej satisfakcie uviedol, že nemá oporu v žiadnom
právnom predpise. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení nenavrhol žiadne dokazovanie.9.Žalovanýzastúpený VládouSR,ÚradomvládySR,Nám.Slobody1,Bratislava,vpísomnomvyjadrení
zo dňa 14.5.2013, doručenom súdu dňa 15.5.2013, žiadal žalobu zamietnuť. Namietal, že vláde SR ani

Úradu vlády SR so žiadneho právneho predpisu nevyplýva oprávnenie konať v danej veci v mene štátu,
čo spôsobuje nedostatok procesných podmienok konania. Napriek tom sa k veci vyjadril a namietal
nesplnenie základných predpokladov k vzniku zodpovednosti štátu za údajnú škodu, náhrady ktorej
sa žalobca v konaní domáha. Namietal, že žalobca nepreukázal porušenie povinnosti orgánu verejnej
noci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonnej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických a právnických osôb. Namietal, že žalobca ničím nepreukázal vznik škody, ktorej
náhrady sa v konaní domáha, ani jej výšku. Namietal tiež príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody vzhľadom na skutočnosť, že žalobca splnenie prvých dvoch predpokladov
za vznik zodpovednosti štátu za škodu nepreukázal. K petitu uloženia povinnosti splniť a realizovať
programové vyhlásenia vlády SR z novembra 2002, augusta 2006 a augusta 2010 namietal, že nemá

oporu v žiadnom právnom predpise. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení nenavrhol žiadne
dokazovanie.

10. Žalovaný zastúpený Národnou radou Slovenskej republiky, so sídlom Nám. Alexandra Dubčeka 1,
Bratislava v písomnom vyjadrení zo dňa 19.6.2014, doručenom súdu dňa 20.6.2014, žiadal konanie

zastaviť, resp. žalobu zamietnuť. Namietal nedostatok právomoci súdu na konanie, keďže v žiadnom
právnom predpise nie je upravená právomoc všeobecných súdov konať a rozhodovať o tom, či vláda SR
plní, resp. neplní jej programové vyhlásenie a súd nemôže žalovaného zaviazať k plneniu programového
vyhlásenia vlády SR. Pokiaľ žalobca konanie žalovaného subsumoval pod inštitút nesprávneho
úradného postupu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. namietal, že žalobca nepredložil žiaden relevantný

dôkaz, ktorým by preukazoval, že mu v dôsledku ním namietaného nesprávneho úradného postupu
alebo nezákonného rozhodnutia ním vydaného, vznikla škoda. Programové vyhlásenie vlády a jeho
plnenie nie je rozhodnutím ani postupom v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. keďže nezodpovedá definícii
tohto inštitútu. Poukázal na článok 113 Ústavy, ktorý upravuje vzájomný vzťah vlády SR a Národnej
rady SR tak, že vláda SR je povinná do 30 dní po svojom vymenovaní predstúpiť pred Národnú

radu SR, predložiť jej svoj program a požiadať ju o vyslovenie dôvery. Ústava SR neurčuje obsahové
náležitosti programového vyhlásenia vlády SR, ani jeho rozsah a Národná rada SR nemá možnosť
zasiahnuť do predloženého programového vyhlásenia vlády SR. Článok 119 Ústavy SR upravuje
ústavné kompetencie vlády SR a pod písm. c) upravuje, že vláda SR v zbore rozhoduje o programe
vlády a jeho plnení. Ústava SR ani žiaden iný právny predpis neurčuje lehoty, v ktorých sa má vláda

SR zaoberať plnením programového vyhlásenia a ani neurčuje právne účinky rozhodnutia o plnení
resp. neplnení programu vlády. Preto nesplnenie programového vyhlásenia vlády SR nezakladá nárok
občanov, vrátane žalobcu, na náhradu škody za nesplnené pred a povolebné sľuby. Jediným nárok/
právomobčanaSRjerozhodnúťsanevoliťresp.voliťinúpolitickústanuakotú,ktorásvojesľubyneplnía
nie požadovať finančnú náhradu za zmarené volebné sľuby. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení

nenavrhol žiadne dokazovanie.

11. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 11.11.2016 v neprítomnosti žalobcu, ktorý sa na
pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania mal riadne vykázané, neúčasť neospravedlnil. Súd na
pojednávaní dňa 11.11.2016 rozhodol aj v neprítomnosti žalovaného Slovenská republika zastúpená

Národnou radou Slovenskej republiky, so sídlom Nám. Alexandra Dubčeka 1, Bratislava, ktorý sa na
pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania mal riadne vykázané, neúčasť ospravedlnil písomne
dňa 3.11.2016 z dôvodu písomného vyjadrenia a súhlasil, aby súd vo veci konal v jeho neprítomnosti.

12. Súd vykonal vo veci dokazovanie programovým vyhlásením vlády SR z novembra 2002, augusta

2006, augusta 2010, písomným vyjadrením Ministerstva spravodlivosti SR z 20.5.2013, písomným
vyjadrením Úradu vlády SR zo dňa 14.5.2013, písomným vyjadrením Národnej rady SR zo dňa
19.6.2014 a zistil nasledovný skutkový stav:

13. Z programového vyhlásenia vlády SR z novembra 2002 súd zistil, že vláda SR prestúpila pred

Národnú radu SR s programovým vyhasením týkajúcim sa ekonomickej politiky, sociálnej oblasti,
bezpečnosti a efektívnosti štátu.14. Z programového vyhlásenia vlády SR z augusta 2006, súd zistil, že vláda SR, ktorá zišla z
demokratických parlamentných volieb konaných 17.6.2006, predstúpila v zmysle čl. 113 Ústavy SR pred
Národnú radu SR so žiadosťou o vyslovenie dôvery a predložila jej programové vyhlásenie s týmto

obsahom:
- princípy a hodnoty programového vyhlásenia vlády SR
- makroekonomický rámec, verejné financie a hospodárska politika
- sociálna oblasť
- zdravotníctvo

- kultúra
- demokracia a právny štát
- obrana štátu
- zahraničná politika.

15. Z programového vyhlásenia vlády SR z augusta 2010, súd zistil, že vláda SR, ktorá zišla z

demokratických parlamentných volieb konaných 12.6.2010, predstúpila v zmysle čl. 113 Ústavy SR pred
Národnú radu SR a tiež všetkých občanov SR s programovým vyhlásením, ktoré malo nasledovný
obsahom:
- demokratický štát
- prosperujúci štát

- štát pre občanov
- bezpečný a efektívny štát.

16. Podľa článku 113 Ústavy SR vláda je povinná do 30 dní po svojom vymenovaní predstúpiť pred
Národnú radu Slovenskej republiky, predložiť jej svoj program a požiadať ju o vyslovenie dôvery.

Podľa článku 119 Ústavy SR vláda rozhoduje v zbore
a) o návrhoch zákonov,
b) o nariadeniach vlády,
c) o programe vlády a o jeho plnení,

d) o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenskej republiky,
e) o návrhoch štátneho rozpočtu a štátneho záverečného účtu,
f) o medzinárodných zmluvách Slovenskej republiky, ktorých dojednávanie preniesol na vládu prezident
Slovenskej republiky,
g) o súhlase s prenesením dojednávania medzinárodných zmlúv podľa čl. 102 ods. 1 písm. a) na jej

jednotlivých členov,
h) o podaní návrhu na Ústavný súd Slovenskej republiky, aby rozhodol o súlade dojednanej
medzinárodnej zmluvy, na ktorú je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, s ústavou a s
ústavným zákonom,
i) o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky,

j) o podaní návrhu zákona alebo iného závažného opatrenia na verejnú diskusiu,
k) o tom, že požiada o vyslovenie dôvery,
l) o udelení amnestie vo veciach priestupkov,
m) o vymenúvaní a odvolávaní ďalších štátnych funkcionárov v prípadoch ustanovených zákonom a
troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky,

n) o návrhu na vyhlásenie vojnového stavu, o návrhu na nariadenie mobilizácie ozbrojených síl, o návrhu
na vyhlásenie výnimočného stavu a o návrhu na ich skončenie, o vyhlásení a skončení núdzového stavu,
o) o vyslaní ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky na účel humanitárnej pomoci, vojenských
cvičení alebo mierových pozorovateľských misií, o súhlase s prítomnosťou zahraničných ozbrojených
síl na území Slovenskej republiky na účel humanitárnej pomoci, vojenských cvičení alebo mierových

pozorovateľských misií, o súhlase s prechodom zahraničných ozbrojených síl cez územie Slovenskej
republiky,
p) o vyslaní ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky, ak ide o plnenie záväzkov z
medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu, a to najdlhšie na čas 60 dní; toto
rozhodnutie vláda bezodkladne oznámi Národnej rade Slovenskej republiky,

r) o ďalších otázkach, ak to ustanoví zákon.

Podľa článku 72 Ústavy SR Národná rada Slovenskej republiky je jediným ústavodarným a
zákonodarným orgánom Slovenskej republiky.Podľa článku 114 ods. 1 Ústavy SR vláda je za výkon svojej funkcie zodpovedná Národnej rade
Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky jej môže kedykoľvek vysloviť nedôveru.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom
za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone
verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 zákon č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a

d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zákon č. 514/2003 Z.z., pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej

lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 ods. 2 zákon č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 zákon č. 514/2003 Z.z. sa uhrádza škoda a ušlý zisk,ak osobitný predpis neustanovuje
inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákon č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákon č. 514/2003 Z.z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 3 CSP súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak
ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

Podľa § 9 CSP ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.17. V predmetnom konaní sa žalobca domáhal od žalovaného Slovenskej republiky zastúpenej 3
orgánmi - Ministerstvom spravodlivosti SR, Vládou SR - Úrad vlády SR, Národnou radou Slovenskej
republiky, 3 nárokov:

-zaplatenia nemajetkovej ujmy a morálnej ujmy vo výške 15.000,-EUR s príslušenstvom,
- uloženia povinnosti splniť a realizovať programové vyhlásenia vlády SR z novembra 2002, augusta
2006 a augusta 2010,
- určenia morálnej satisfakcie, že Slovenská republika, NR SR a vláda SR v období rokov 2006 do 2014
postupovali protiprávne, nehospodárne, nespravodlivo a nekvalitne pri výkone verejnej moci.

18. Zastúpenie Slovenskej republiky viacerými orgánmi je v zmysle platnej judikatúry, uznesenie NS
SR sp.zn. 6Cdo 149/2011 zo dňa 26.9.2012, možné, nakoľko jednotlivé nároky žalobcu proti štátu
spadajú do pôsobnosti rôznych orgánov. Pri nároku na zaplatenia nemajetkovej ujmy a morálnej ujmy
vo výške 15.000,-EUR s príslušenstvom podľa zákona č. 514/2003 Z.z. v zmysle § 4 ods. 2, ak
nemožno určiť príslušný orgán podľa odseku 1, koná za štát Ministerstvo spravodlivosti SR. Nárok na

uloženie povinnosti splniť a realizovať programové vyhlásenia vlády SR z novembra 2002, augusta
2006 a augusta 2010 nemá oporu v zákone, ale podľa článku 119 písm. c) Ústavy SR o programovom
vyhlásení vlády a o jeho plnení rozhoduje vláda SR v zbore, preto za jeho realizáciu zodpovedá vláda
SR. Určenie morálnej satisfakcie, že Slovenská republika, NR SR a vláda SR v období rokov 2006
do 2014 postupovali protiprávne, nehospodárne, nespravodlivo a nekvalitne pri výkone verejnej moci

je určovacím petitom v zmysle § 137 písm. c) CSP a smeruje voči subjektu, ktorý mal postupovať
protiprávne t.j. v danom prípade je to NR SR vláda SR.

18. Súd vykonaným dokazovaním, programovými vyhláseniami vlády SR z novembra 2002, augusta
2006, augusta 2010, mal za preukázané, že vláda SR po parlamentných voľbách konaných v novembri

2002, auguste 2006 a auguste 2010, v zmysle čl. 113 Ústavy SR predstúpila pred Národnú radu SR s
programovým vyhlásením. Podľa čl. 113 Ústavy SR je vláda SR povinná tak urobiť do 30 dní po svojom
vymenovaní predstúpiť a požiadať ju o vyslovenie dôvery. Ústava SR neurčuje obsahové náležitosti
programového vyhlásenia vlády SR, ani jeho rozsah, ani lehoty v ktorých má vláda SR svoje programové
vyhlásenie splniť a neurčuje ani právne účinky neplnenia programového vyhlásenia vlády. Podľa článku

114 ods. 1 Ústavy SR však Národná rada SR môže vláde kedykoľvek vysloviť nedôveru. Nesplnenie
programového vyhlásenia vlády SR nezakladá nárok občanov domáhať sa splnenia programového
vyhlásenia vlády SR pred súdom. Právomoc súdu na konanie je upravená v § 3 CSP. Vzhľadom k
tomu, že uloženie povinnosti Slovenskej republike splniť a realizovať programové vyhlásenia vlády SR
z novembra 2002, z augusta 2006 a z augusta 2010, nie je súkromnoprávnym sporom, ktorý patrí do

právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie v tejto časti v zmysle § 9 CSP zastavil.

19. Nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy a morálnej ujmy vo výške 15.000,-EUR s príslušenstvom
žalobca uplatnil, podľa zákona č. 514/2003 Z.z. z titulu nesprávneho úradného postupu Slovenskej
republiky pri riadení štátu. Za nesprávny úradný postup označil svojvoľnú a morálna činnosť vlády SR,

zadlžovanie štátu a nerešpektovanie vládneho programu. Podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. štát za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom zodpovedá objektívne za súčasného splnenia troch
podmienok: že sa príslušný orgán štátu dopustil nesprávneho úradného postupu, že poškodenému
vznikla škoda, že škoda je v príčinnej súvislosti s týmto nesprávnym úradným postupom. Zákon
č. 514/2003 Z.z. v §9 upravuje, čo sa rozumie nesprávnym úradným postupom demonštratívnym

spôsobom, pričom uvádza najčastejšie spôsoby konania, resp. opomenutia konania orgánov verejnej
moci, na základe ktorých dochádza k porušovaniu zákona z ich strany. Tiež upravuje, že za nesprávny
úradnýpostupsanepovažujepostupalebovýsledokpostupuNárodnejradySRprivýkonejejpôsobnosti
podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy SR ani postup alebo výsledok postupu vlády SR pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Súd pri rozhodovaní o nároku na

náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu nie je oprávnený skúmať činnosť vlády SR a
dodržiavanie jej vládneho programu. Takéto oprávnenie má v zmysle článku 114 ods. 1 Ústavy SR
Národná rada SR, ktorá môže vláde SR kedykoľvek vysloviť nedôveru. V danom prípade ale k takému
postupu nedošlo. Súd sa preto stotožnil s námietkou žalovaného, že žalobca v konaní nepreukázal
podmienku nesprávneho úradného postupu, ako jednej z podmienok pre úspešné uplatňovanie práva

na náhradu škody podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. Ďalšie podmienky zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, vznik škody, resp. nemajetkovej ujmy a príčinnú
súvislosť medzi škodou resp. nemajetkovou ujmou a nesprávnym úradným postup súd už z dôvodu
hospodárnosti konania skúmať nemusel, pretože všetky tri podmienky uvedené vyššie, musia byť preúspešné uplatnenie práva, splnené súčasne. Pokiaľ sa žalobca domáhal náhrady morálnej ujmy z
titulu nesprávneho úradného postupu Slovenskej republiky pri riadení štátu, tento nárok nemá oporu v
zákone č. 514/2003 Z.z. Žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy a morálnej ujmy vo

výške 15.000,-EUR s príslušenstvom, podľa názoru súd nie je možné posudzovať ani podľa ustanovení
o náhrade škody podľa Občianskeho zákonníka (§ 420 a nasl.), podľa ktorého každý zodpovedá za
škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Za každého podľa Občianskeho zákonníka je
potrebné považovať fyzické a právnické osoby. Zodpovednosť štátu podľa Občianskeho zákonníka
možná nie je, pretože jeho zodpovednosť upravuje osobitný právny predpis, ktorým je zákon č. 514/2003

Z.z. Zodpovednosť za nesplnenie programového vyhlásenia vlády podľa názoru súdu mohol žalobca
vyvodiť výlučne realizáciou svojho práva voliť. Preto súd aj námietky žalovaného o nesplnení podmienky
predbežného prerokovania nároku podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. vyhodnotil ako nadbytočné.

20. Nárok na určenie morálnej satisfakcie, že Slovenská republika, NR SR a vláda SR v období rokov
2006 do 2014 postupovali protiprávne, nehospodárne, nespravodlivo a nekvalitne pri výkone verejnej

moci je v zmysle §137 písm. c) CSP určovacím petitom, podmienkou ktorého je naliehavý právny
záujem. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca na žiadanom určení
nemá naliehavý právny záujem, ktorý je základným predpokladom určovacej žaloby. Sám žalobca tento
naliehavý právny záujem nešpecifikoval. V zmysle platnej judikatúry ( napr. R 17/1972) naliehavý právny
záujem na určení je daný hlavne tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde

by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Existencia naliehavého právneho záujmu
na žiadanom určení, je u všetkých určovacích návrhov, kladných i záporných, jednou z nevyhnutných
podmienok toho, aby bolo súdu umožnené v rozsudku meritórne návrhu vyhovieť. Tento právny záujem
musí totiž existovať v čase, kedy súd vyhlasuje vo veci rozsudok. Žalobca má právny záujem na
žiadanom určení, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené jeho právo alebo právny vzťah na ktorom

sa zúčastňuje alebo ak by sa právne postavenie bez tohto určenia stalo neistým. Určovací návrh je
teda prostriedkom umožňujúcim poskytnutie ochrany právneho postavenia žalobcu skôr, než toto jeho
postavenie bolo porušené, takže jeho cieľom je zásadne poskytnutie preventívnej ochrany. Keďže v
danom prípade tento predpoklad splnený nie je, súd žalobu aj v tejto časti zamietol.

21. Súd nevykonal dokazovanie navrhnuté žalobcom - vyžiadaním záznamov o páchaní trestnej činnosti
funkcionárov, o škodách spáchaných na majetku štátu a o stave SR od vlády, prezidenta a Národnej rady
SR, pripojením účtovníctva žalovaného zastúpeného označenými subjektami od roku 2006 doteraz,
všetkýminálezmiÚstavnéhosúduSRodroku2000protiNRSRnakontroluústavnostizákonovanižších
predpisov ako aj nálezy o individuálnych sťažnostiach proti NR SR, vláde SR, MS SR a prehľadom

súdnychsporovprotiSRvcelomobvodeBratislavy,aniznaleckédokazovanienaotázkuoekonomickom
hospodárení s majetkom štátu za rok 2006 až 2014 a znalecké dokazovanie na kvalitu výkonu verejnej
moci, z dôvodu, že súd v konaní nemal právomoc preskúmavať správnosť úradného postupu vlády pri
dodržiavaní jej programového vyhlásenia, tak ako je to uvedené v odseku č. 19.

22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa pomeru úspech vo veci a
neúspešného žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému - Slovenskej republike, zastúpenej Vládou SR,
Úrad vlády SR, Nám. Slobody 1, Bratislava, trovy konania v celom rozsahu. Žalovanej Slovenská
republika,zastúpenejMinisterstvomspravodlivostiSR,Župnénámestie13,BratislavaaNárodnouradou
Slovenskej republiky, so sídlom Nám. Alexandra Dubčeka 1, Bratislava, náhradu trov konania nepriznal,

pretože im žiadne trovy nevznikli.

23. O výške náhrady trov konania Slovenskej republike, zastúpenej Vládou SR, Úrad vlády SR, Nám.
Slobody 1, Bratislava, rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku,
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava I.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods.1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len odvolacími dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 a 2 CSP.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie.