Rozsudok Judgement was issued on Thursday, March 1, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9Cpr/2/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413214911
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Taťána Poláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1413214911.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci žalobkyne: J.. Š. B., B.

A. XX, B., proti žalovanému: Súkromná Stredná odborná škola automobilová, Duálna akadémia, Jána
Jonáša 5, Bratislava, IČO: 00891657, zastúpený JUDr. Martou Michalkovou, advokátkou, Župné nám.
3, Bratislava, o určenie neplatnosti výpovede a náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

I.Súdurčuje,ževýpoveďzpracovnéhopomeru,ktorúdalžalovanýžalobkynilistomzodňa18.03.2013
podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce j e n e p l a t n á.
II. O nároku žalobkyne o určenie, že pracovný pomer naďalej trvá a o náhradu mzdy súd rozhodne
konečným rozsudkom.

III. O trovách konania súd rozhodne v konečnom rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených
nárokoch žalobkyne.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 16.08.2013 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že
výpoveď z pracovného pomeru, ktorú jej dal žalovaný listom z 18.03.2013 je neplatná. Súčasne žiadala
zaviazať odporcu na náhradu mzdy za obdobie od 20.3.2013 do dňa rozhodnutia súdu.
2. Žalobu odôvodnila tým, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 22.7.1983 nastúpila do pracovného
pomeru na Stredné odborné učilište energetické ako učiteľka matematiky a fyziky na plný pracovný
úväzok. Pracovný pomer bol dojednaný na dobu neurčitú. Dňom 01.01.2008 bolo Stredné odborné

učilište zlúčené so Stredným odborným učilišťom strojárskym, pričom vznikol nový subjekt Stredná
odborná škola automobilová - žalovaný. U žalovaného aj naďalej pracovala ako učiteľka matematiky
a fyziky na plný úväzok na dobu neurčitú. Listom zo dňa 18.03.2013 jej dal žalovaný výpoveď z
pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce pre nadbytočnosť. Výpoveď jej bola doručená
na pracovisku dňa 19.03.2013. Listom zo dňa 20.03.2013 žalovanému oznámila, že s výpoveďou
nesúhlasí a že trvá na tom, aby ju žalovaný naďalej zamestnával. Žalobkyňa ďalej uviedla, že od
01.02.2012 do 24.02.2013 bola práceneschopná z dôvodu úrazu. Od nástupu do práce dňa 25.02.2013

i bez dohody o zmene pracovnej zmluvy sa zmenil jej úväzok MAT, FYZ z 22 hodín na 10 hodín
týždenne, zrušili jej funkciu predsedu prírodovedných predmetov i členstvo v školskej rade, no výšku
funkčného platu ponechali. Pôvodne pracovala na plný úväzok, čo predstavuje 22 odborne odučených
hodín týždenne. Termín ,,odučené hodiny“ znamená, že ide o hodiny matematiky a fyziky, teda ide
o predmety, na ktoré má vzdelanie. Poukazovala na ust. § 7 ods. 3 a 4 zák. č. 317/2009 Z.z., z
ktorého vyplýva, že ak učiteľ odučí jednu polovicu jeho týždennej priamej výchovno-vzdelávacej činnosti
zníženej o jednu hodinu, spĺňa kvalifikačnú požiadavku. To znamená, že keď jej žalovaný zmenil úväzok

na 10 odborne odučených hodín, zvyšných 12 hodín jej mohol doplniť inými predmetmi. Akcentovala,
že s poukazom na vyššie uvedené sa v žiadnom prípade nemohla stať u žalovaného nadbytočnou. K
žalobe pripojila rozvrh hodín učiteľov i s ich nadčasovými hodina. Uviedla, že má 10 hodín fyziky, keby
jej boli pridelili 2 hodiny matematiky od kolegyne matematikárky, ktorá má práve 2 hodiny nadčasov,mala by 12 odborne učených hodín a tých zvyšných 10 hodín by mohla učiť napríklad etiku, občiansku
výchovu,dejepis,ktoréučianeodborneiníučiteliaakonadčasy. Týmbymalak25.02.2013plnýučiteľský
úväzok, pričom by ešte ďalšie nadčasy ostali pre iných učiteľov. Uviedla, že v čase dania jej výpovede

bolo k dispozícii 33 nadčasových hodín. Ak učitelia u žalovaného majú nadčasové hodiny, nemohla sa
preňho stať nadbytočnou. Existencia nadčasov totiž znamená, že žalovaný v podstate nemá dostatok
zamestnancov, a preto musí túto situáciu riešiť nadčasovými hodinami.
3. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Vo vyjadrení k žalobe uviedol, že dňa 22.07.1983 bola žalobkyňa prijatá do pracovného pomeru
ako učiteľ na Stredné odborné učilište energetické v Bratislave - Záhorská Bystrica (SOUe). SOUe
nebolo zlúčené so Stredným odborným učilišťom strojárskym (SOUs) ako uvádza žalobkyna, ale bolo
vyradené zo siete stredných škôl s tým, že žiaci a zamestnanci boli začlenení do SOUs. Každý z nich
sa mohol rozhodnúť, či má záujem zotrvať v pracovnom pomere SOUs alebo nie. Žalobkyňa zotrvala v
pracovnom pomere s tým, že jej ostalo i pracovné zaradenie - učiteľ všeobecnovzdelávacích predmetov

- matematika fyzika, triedny učiteľ. V školskom roku 2012/2013 z dôvodu zníženia počtu žiakov došlo
v súlade s učebnými plánmi k zníženiu počtu výučby hodín matematiky a fyziky. Z uvedeného dôvodu
dňa 20.02.2013 vydal riaditeľ odporcu Príkaz č. 1/2013 o Organizačnej zmene k 1.3.2013, ktorým bolo
zrušené funkčné miesto učiteľa matematiky a fyziky na plný úväzok a zriadené funkčné miesto učiteľa
fyziky s pracovným úväzkom 10 hodín týždenne. Dňa 18.3.2013 bola navrhovateľka daná výpoveď

z dôvodu nadbytočnosti podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Pred podaním výpovede sa
k tejto vyjadrila ZO Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy pri SOŠ automobilovej, ktorá
dala jednomyseľný súhlas s výpoveďou nadbytočnosti navrhovateľky. Vzhľadom k tomu, že Príkazom
riaditeľa č. 1/2013 bolo zriadené funkčné miesto učiteľa fyziky s úväzkom 10 hodín týždenne, bolo
toto miesto navrhovateľke ponúknuté, navrhovateľka ho odmietla. Žiadne iné voľné miesto vhodné

pre navrhovateľku na škole nebolo. Predpokladom použitia výpovedného dôvodu podľa § 63 ods.
1 písm. b Zákonníka práce je a) existencia organizačnej zmeny, b) nadbytočnosť zamestnanca, c)
príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. V podanej výpovedi
je vymedzený dôvod - organizačná zmena pre školský rok 2012/2013, ktorá vyplýva z Príkazu riaditeľa
č. 1/2013 zo dňa 20.2.2013, ktorým bolo zrušené funkčné miesto učiteľa matematiky a fyziky na plný

úväzok. O výbere zamestnanca, ktorý sa stane nadbytočný, rozhoduje výlučne zamestnávateľ. Tým, že
došlo k zrušeniu pracovného miesta učiteľa matematiky a fyziky, sa stala navrhovateľka nadbytočnou.
Navrhovateľka bola i podľa vlastného vyjadrenia o organizačnej zmene informovaná s tým, že jej bolo
ponúknuté novovzniknuté miesto učiteľa fyziky na polovičný úväzok, ktoré odmietla. Odporca má za to,
že splnil všetky zákonom stanovené požiadavky pre danie platnej výpovede navrhovateľke. Odporca

ďalej uviedol, že sa nestotožňuje s tým, že mali navrhovateľke vytvoriť plný pracovný úväzok tým, že
okrem hodín fyziky by učila predmety, ktoré vyučovali iní pedagógovia ako nadčasy. Tak ako sa uvádza
aj v návrhu na začatie konania, jedná sa o odborné predmety a nadčasové hodiny jednotlivým učiteľom v
rozsahu 1-2 hodín vznikli pre odborne vyučujúcich pedagógov. Bolo by nezodpovedné výučbu ponechať
navrhovateľke len preto, aby mala plný pracovný úväzok. Naviac, nie je možné zachovať pracovné

miesto s tým, že časť náplne práce by spočívala vo vyučovaní štyroch rôznych predmetov, t. j. vytvoriť
úväzok z „rôznych nadčasových hodín“. Zákon takýto pojem nepozná. Existencia nadčasových hodín
rôznych odborných predmetov neznamená, že na škole je nedostatok učiteľov. Napokon odporca vo
vyjadrení uviedol, že navrhovateľka bola v čase od 1.2.2012 do 24.2.2013 práceneschopná. Počas
jej PN jej pridelené hodiny museli vyučovať iní učitelia s tým, že po jej návrate všetky hodiny fyziky

ďalej vyučovala navrhovateľka. Od 1.4.2013 sa stala triednou učiteľkou, za čo jej bol priznaný príplatok.
Navrhovateľka tým, že týždenne odučila len 10 hodín, bola poverená inými odbornými prácami a to
vypracovaním tematických plánov a osnov. Nemohla zostať predsedom predmetovej komisie, nakoľko
jej viac ako jednoročná práceneschopnosť a potreba zabezpečiť funkčnosť predmetnej komisie, si
vyžiadala zmenu. Členstvo v školskej rade odporca nemohol ovplyvniť, nakoľko toto nie je v kompetencii

vedenia školy. S poukazom na uvedené má odporca za to, že návrh navrhovateľky je nedôvodný a
navrhol aby ho súd zamietol.

5. Rozsudkom zo dňa 22.01.2016, č.k. 9Cpr 2/2013-98 súd žalobu zamietol.
6. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa odvolanie.

7. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30.11.2015, č.k. 4CoPr 6/2015-111 napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.8. Krajský súd v zrušujúcom uznesení uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie v rámci nového konania
bude doplniť dokazovanie v naznačenom smere za účelom
- zistenia, či došlo k perfektnému prerokovaniu výpovede zástupcami zamestnancov v zmysle

požiadaviek zákona, a vykonané dokazovanie v tomto smere náležite vyhodnotiť,
- Rovnako bude potrebné doplniť a vyhodnotiť dokazovanie za účelom zistenia skutkových okolností
podstatných pre posúdenie nadbytočnosti žalobkyne vzhľadom na jej pracovné zaradenie v zmysle
pracovnej zmluvy a vzhľadom na zrušené miesto v zmysle organizačnej zmeny s výpoveďou súvisiacej,
- Bude taktiež jeho povinnosťou vysporiadať sa s dôkazmi a argumentmi žalobkyne produkovanými za

účelom vyvrátenia tvrdenia žalovaného o jej nadbytočnosti, majúc na zreteli zásadu vyplývajúcu z čl. 2
Zákonníka práce, podľa ktorej výkon práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade
s dobrými mravmi a nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s diplomom o ukončení vysokoškolského štúdia,
diplomom o priznaní titulu doktor prírodovedy, pracovnou zmluvou zo dňa 22.7.1983 a dodatkom k nej

zo dňa 20.12.2007, výpoveďou zo dňa 18.3.2013, listom žalobkyne zo dňa 20.3.2013 a 26.2.2013,
Príkazom riaditeľa č. 1/2013 zo dňa 20.2.2013, vyjadrením ZO OZ zo dňa 14.3.2013, ďalším vyjadrením
ZO OZ zo dňa 14.3.2013, elektronickou komunikáciou žalobkyne s vedením školy, ako aj ostatným
obsahom spisu, opätovným výsluchom strán sporu, svedkov J.. L. B. a V. T., a po poučení podľa § 154
zákona č. . 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) zistil nasledovný skutkový stav:

10. Dňa 22.7.1983 bola žalobkyňa prijatá do pracovného pomeru ako učiteľ na Stredné odborné učilište
energetické v Bratislave - Záhorská Bystrica (SOUe). SOUe bolo vyradené zo siete stredných škôl s tým,
že žiaci a zamestnanci boli začlenení do SOUs. Každý z nich sa mohol rozhodnúť, či má záujem zotrvať
v pracovnom pomere SOUs alebo nie. Žalobkyňa zotrvala v pracovnom pomere s tým, že jej ostalo i
pracovné zaradenie - učiteľ všeobecnovzdelávacích predmetov - matematika fyzika, triedny učiteľ. Dňa

18.3.2013 bola žalobkyni daná výpoveď podľa ust. § 63 ods.1 písm. b/ Zák. práce s odôvodením,
že nakoľko sa stala nadbytočnou vzhľadom na písomné rozhodnutie organizácie zo dňa 20.2.2013 o
znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce, sa jej dáva výpoveď podľa § 63
ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Vo výpovedi sa ďalej uvádza, že na pracovnom mieste učiteľ, ktoré
má dojednané v pracovnej zmluve, sa stala k 01.03.2013 nadbytočnou vzhľadom na počty žiakov a

dotáciu hodín z predmetov jej aprobácie matematika - fyzika. Organizácia nemá možnosť naďalej ju
zamestnávať na plný úväzok podľa pracovnej zmluvy. Pracovný pomer na kratší pracovný čas odmietla.
Organizácia nemá žiadne iné voľné miesto, ktoré by jej mohla ponúknuť. Odstupné jej bude vyplatené
v súlade so Zákonníkom práce a kolektívnou zmluvou na rok 2013. Výpoveď bola žalobkyni doručená
na pracovisku dňa 19.3.2013. Listom z 20.03.2013 žalobkyňa žalovanému oznámila, že s výpoveďou

nesúhlasí, pretože na pracovisku je viacero učiteľov poberajúcich starobný dôchodok, pracujúcich na
plný úväzok a niektorí i s nadčasovými hodinami. Podľa jej mienky výpoveď jej bola daná z dôvodu
zaujatosti voči jej osobe, ktorú pociťuje od zlúčenia ich škôl.
11.Žalobkyňavovýpovediuviedla,ženeboldôvoddaťjejvýpoveďprenadbytočnosť,keďakovyučujúca
matematiky bola pre odporcu potrebná. Neprijala miesto učiteľa fyziky s pracovným úväzkom 10 hodín

týždenne, keď v takom prípade by sa jej výrazne znížila mzda, čo bolo pre ňu neprijateľné. Podľa jej
názoru, za predpokladu, že by bola bývala prijala ponúknuté miesto, tiež by na konci školského roka
dostala výpoveď pre nadbytočnosť, no už s iným odstupným. Potom, ako sa z dlhodobej PN-ky vrátila na
pracovisko, jej zástupkyňa riaditeľa školy oznámila, že bolo zrušené miesto učiteľa matematiky a fyziky
na plný úväzok. Ponúkla jej výpoveď z nadbytočnosti, alebo možnosť, vyučovať len fyziku na polovičný

úväzok, s čím nesúhlasila. V čase výpovede mala 55 rokov, odborné i iné skúsenosti. Nevidí racionálny
dôvod pre to, že výpoveď bola daná práve jej, prečo sa práve ona stala nadbytočnou. Predložila rozvrh
hodín učiteľov i s ich nadčasovými hodinami. Uviedla, že má 10 hodín fyziky, keby jej boli pridelili 2
hodiny matematiky od kolegyne matematikárky, ktorá má práve 2 hodiny nadčasov, mala by 12 odborne
učených hodín a tých zvyšných 10 hodín by mohla učiť napríklad etiku, občiansku výchovu, dejepis,

ktoré učia neodborne iní učitelia ako nadčasy. Tým by mala k 25.2.2013 plný učiteľský úväzok, pričom
by ešte ďalšie nadčasy ostali pre iných učiteľov.
Po zrušení rozsudku prvostupňovej inštancie krajským súdom žalobkyňa vypovedala, že zotrváva na
svojich tvrdeniach od začiatku konania, že pre žalovaného sa nestala nadbytočnou, naopak, škola
ju potrebovala. V škole bola potrebná jej aprobácia matematika, fyzika. Po zrušení miesta učiteľa

matematiky, fyziky nedošlo k zefektívneniu práce na škole. Potom, ako jej bola daná výpoveď, fyziku
na škole odborne neučil nikto. Učila sa jej kolegami neodborne, alebo v rámci doplnenia základného
úväzku. Potom, ako jej bola daná výpoveď bol na úkor matematiky zaradený do vyuč. procesu druhý
jazyk-nemčina,hocisútechnickáškola. Ajtútoskutočnosťvnímalazostranyvedeniaškolyakoúčelovú,aby poklesol počet hodín matematiky a fyziky, aby sa jej škola mohla zbaviť. Po jej odchode zo školy
druhý cudzí jazyk znovu zrušili. Má za to, že výpovedný dôvod jej daný neexistoval. Dôkazom toho,
že škola potrebovala vyučujúceho matematiky a fyziky je skutočnosť, že do školy žalovaného bola

prijatá nová učiteľka matematiky a fyziky. Na škole jednoznačne bola možnosť základný úväzok 10
hodín fyziky jej doplniť predmetmi ako je etická výchova, občianska výchova, technická dokumentácia,
komunikácia a komunikačné technológie, ekológia a iné. Je toho veľmi veľa. Má vzdelanie a štátnicu na
to, aby mohla prvákov učiť elektropredmety. Každý z vyučujúcich na škole mal nadčasy, takže niektorí
mohli učiť neodborne predmety, na ktoré nemali vzdelanie, pričom ona nie. Vyštudovala matfyz. odbor

učiteľstvo. Toto by malo byť jej výhodou, oproti kolegom, ktorí si robili učiteľské minimum. Má poznatok
o tom, že v školskom roku 2012/2013 bolo na škole 52 nadčasových hodín, ktoré mohla neodborne
učiť. Keby bola vôľa vedenia školy, rozvrh vyučovacích hodín sa mohol prekombinovať a mohla mať
vytvorený plný, plnohodnotný pracovný úväzok, ktorý je 22 hodín týždenne. Žalobkyňa ďalej vo výpovedi
uviedla, že už v decembri 2011, teda ešte pred jej práceneschopnosťou jej kolega vedel, že dostane
výpoveď. Povedal jej, že rozhodla jej sťažnosť u riaditeľa školy na zástupkyňu školy zo dňa 08.12.2011.

Zástupkyňa riaditeľa jej robila tak zle, že jedného dňa šla k riaditeľovi, objasniť mu situáciu. To však bol
spúšťací mechanizmus, kedy sa vedenie školy rozhodlo, že s ňou bude skončený pracovný pomer. Pre
ilustráciu napr. ona uzatvárala známky na vysvedčenie 250-tim žiakom, kolegyňa angličtinárka 46-tim.
Áno,bolapreťažená,uvedeniaškolypoukazovalananerovnomernézaťaženiejednotlivýchvyučujúcich.
Zástupkyňa riaditeľa školy je ako človek pracovitá, zodpovedná, ale, keď sa rozhodne, že sa niekoho

zbaví, tak sa ho zbaví. A, žiaľ do takej nemilosti sa dostala i ona. V ďalšom žalobkyňa poukazovala na
fakt, že má 3 štátnice z elektriny a magnetizmu a ona fyziku na škole žalovaného učiť nemôže.
12. Zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že je v rozhodnutí vedenia školy, ktorého pedagóga si
ponechá, a ktorého nie. On so zástupkyňou sa rozhodli tak, ako sa rozhodli, a má za to, že výpoveď
daná navrhovateľke je platná. Uviedol tiež, že potom, ako sa žalobkyňa vrátila z PN-ky, nemohla od

neho očakávať, že bude pred záverom školského roku všetko meniť. Meniť pred záverom školského
roka pedagógov, pracovné úväzky a pod., to je nesmierne zložitý mechanizmus a jeho zmena je
komplikovaná.
Po zrušení rozsudku prvostupňovej inštancie krajským súdom zástupca žalovaného uviedol, že nemohol
predpokladať, že vyučujúca matematiku, p. Č. dá výpoveď, a že bude potrebné hľadať novú

matematikárku. Zavedenie i zrušenie cudzieho jazyka nebolo účelové, ale časom bolo zistené, že žiaci
prichádzajúci na školu nemali dostatočné schopnosti zvládnuť dva cudzie jazyky, ako to chcel zaviesť
štát. Potom, ako sa žalobkyňa vrátila z dlhodobej PN-ky, fakticky v marci nebolo vhodné, aby sa fakticky
na konci školského roku menili učitelia v triedach, hodiny, úväzky a podobne. Poukazoval aj na tú
skutočnosť, že keď sa človek vráti po PN, tak, áno, vráti sa na svoje pracovné miesto. Nikde však nie je

písané, že sa mu musí dať plný pracovný úväzok, poťažne aj nadčasové hodiny.
13. Svedkyňa J.. L. B., ktorá je zástupkyňou riaditeľa školy vypovedala, že so žalobkyňou má kolegiálny
vzťah. Veľmi citlivo zvažovala, či je možné na škole ponechať učiť matematiku dvoch pedagógov,
žiaľ, nebolo to možné. Uviedla, že je potrebné rozlišovať medzi pedagógom všeobecných predmetov
a pedagógom odborných predmetov. Žalobkyňa je vyučujúca všeobecných predmetov. Nemohla dať

žalobkyňu učiť odborné predmety, na ktoré má škola odborných pedagógov, inžinierov s príslušným
zameraním s pedagogickým minimom.
Po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie krajským súdom, svedkyňa vypovedala, že v žiadnom prípade
nebolo možné žalobkyni k tým 10-tim hodinám fyziky doplniť ďalšie vyučovacie hodiny na doplnenie do
22 hodín základného úväzku. Elektropredmety žalobkyni dané byť nemohli, pretože sú pre jednotlivých

vyučujúcich ich aprobačnými predmetmi. V školskom roku 2012/2013 sa u nich na škole neodborne učila
len1hodinaobčianskejvýchovya2hodinyetickejvýchovy,ktorébyúväzokžalobkyninedoplnili.Malaby
len 13 hodín. Aj potom, ako žalobkyňa zo školy odišla, fyzika sa vyučovala bez problémov odborne, keď
na škole sú ľudia s technickým vzdelaním, inžinieri, z nich každý mal na vysokej škole skúšku z fyziky. S
pánom riaditeľom žalobkyni dali 10 hodín fyziky, mohli jej poťažne dať 2 hodiny matematiky od kolegyne

Č.. Nepovažovali to za rozumné, keď bol marec, žiaci štvrtáci, maturanti a nemohli vylúčiť, prípadnú PN
v súvislosti s doliečovaním, boli v neistote. Mohli jej dať ešte 2 hodiny etickej výchovy. Neurobili tak, keď
riaditeľ rozhodol, že bude mať 10 hodín fyziky a úväzok doplnený inými aktivitami. V rámci nadčasov
uprednostnili nadčasy učiteľom, ktorí predmety učia odborne. Nebolo možné a ani seriózne plný úväzok
žalobkyne zostaviť z úväzkových hodín ostatných vyučujúcich, sú to odborne učené predmety. To sa

nedalo. Preto aj zákon používa termín ,,môže“ a nie ,,musí“.
14. Svedok V. T., ktorý je pedagógom u odporcu uviedol, že so žalobkyňou sú bývalí kolegovia, 25
rokov spolu učili v predchádzajúcom učilišti. Je odborný učiteľ elektrotechnických predmetov. Podľa
jeho názoru žalobkyňa má aprobáciu aj na vyučovanie odborných elektrotechnických predmetov. Mávedomosť o tom, že v čase, keď bola žalobkyni daná predmetná výpoveď, v škole bolo 33 nadčasových
hodín. Žalobkyňa mohla okrem fyziky učiť elektrotechnické predmety, občianske aprobácie. Vie, že po
odchode žalobkyne zo školy sa fyzika učila a sa učí neodborne.

15. Z listinných dôkazov súd zistil, že:
Dňa 20.2.2013 vydal riaditeľ odporcu Príkaz č. 1/2013 o Organizačnej zmene k 1.3.2013, ktorým bolo
zrušené funkčné miesto učiteľa matematiky a fyziky na plný úväzok a súčasne zriadené funkčné miesto
učiteľa fyziky s úväzkom učiteľa 10 hodín týždenne.
Zo záznamu ZO OZ PŠaV pri SOŠ automobilovej P.. P. X, B. súd zistil, že dňa 14.3.2013 sa na škole

žalovaného konala Výborová schôdza, predmetom ktorej bolo prerokovanie pred podaním výpovede
žalobkyni. Výbor ZO OZ na základe vnútorného oznámenia od riaditeľa SOŠ automobilovej a príkazu
riaditeľa č. 1 ,,Organizačná zmena k 1.3.2013“ prerokoval daný materiál pred podaním výpovede z
nadbytočnosti žalobkyni a vyjadril stanovisko, že Výbor ZO OZ jednomyseľne súhlasí s výpoveďou z
dôvodu nadbytočnosti J.. B..
Z listiny Výborovej schôdze ZO OZ zo dňa 14.3.2013 (predloženej súdu na pojednávaní konanom

dňa 30.01.2017) súd zistil, že predmetom zasadania Výboru bola žiadosť z úseku riaditeľa školy o
vyjadrenie výboru, po prerokovaní, k vnútornému oznámeniu s vecným obsahom: Výpoveď J.. Š. B. z
nadbytočnosti. V zápisnici sa ďalej konštatuje, že všetci členovia výboru sa zoznámili s predloženými
dokumentmi a to: Príkazom riaditeľa č. 1/2013 Organizačná zmena k 1.3.2013 zo dňa 20.2.2013, na
základe ktorej bola J.. B. daná výpoveď z nadbytočnosti, platnou Kolektívnou zmluvou na rok 2013 a

vnútorným oznámením riaditeľa školy s vecným obsahom: Výpoveď J.. Š. B.. Výbor sa jednomyseľne
zhodol, že dôvod výpovede sa zhoduje so skutočnosťou, t.j. nižší počet žiakov a následná nižšia dotácia
hodín na predmety matematika a fyzika, ktoré sú obsahom aprobácie J.. Š. B.. Na záver schôdze
bolo prijaté uznesenie, ktorým Výbor ZO OZ jednomyseľne vyjadril súhlas s výpoveďou z dôvodu
nadbytočnosti J.. B..

16. Po doplnení dokazovania a opätovnom vyhodnotení vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že
žaloba žalobkyne je dôvodná a je potrebné jej vyhovieť.
17. Inštitút skončenia pracovného pomeru pre nadbytočnosť v dôsledku rozhodnutia zamestnávateľa
o organizačných zmenách, ktorým zamestnávateľ zruší jedno alebo viac pracovných miest, je
nástrojom umožňujúcim znižovanie počtu zamestnancov z dôvodov hospodárskej krízy a pod.

Zákonník práce a pracovné právo celkovo plní ochrannú funkciu zameranú na záujmy a postavenie
zamestnanca. Skončenie pracovného pomeru takýmto spôsobom preto podlieha prísnym formálnym
a hmotnoprávnym požiadavkám, ktorých nedodržanie môže viesť k neplatnosti takéhoto skončenia
pracovného pomeru. Účelom súdneho konania, ktorého predmetom je práve preskúmavanie platnosti
takéhoto právneho úkonu zamestnávateľa, je preto zisťovanie vylúčenia pochybností či rizík o jeho

platnosti, keď nadbytočnosť zamestnanca musí byť objektívna, absolútna a nespochybniteľná.
18. Zamestnanec sa stáva pre zamestnávateľa nadbytočným, ak zamestnávateľ nemá možnosť
zamestnanca ďalej zamestnávať. Nemožnosť zamestnávať znamená, že zamestnávateľ nemá pre
zamestnanca žiadnu prácu, a teda ide o absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať
(R 51/1997). Dôvody nadbytočnosti pritom môžu spočívať v tom, že zamestnávateľ nepotrebuje

práce vykonávané zamestnancom buď vôbec, alebo v pôvodnom rozsahu. Dôkazné bremeno
splnenia podmienky nadbytočnosti zamestnanca nad všetku pochybnosť je v takomto súdnom konaní
na zamestnávateľovi. Organizačnú zmenu zamestnávateľ realizuje, pokiaľ nemá možnosť svoju
nepriaznivú ekonomickú situáciu riešiť iným spôsobom, a to napr. vnútornou reorganizáciou práce.
V zmysle ustálenej judikatúry rozhodnutie o organizačnej zmene nie je preskúmateľným právnym

úkonom a hmotnoprávnou podmienkou pre uplatnenie výpovede z dôvodu nadbytočnosti je splnenie
tzv. ponukovej povinnosti zamestnávateľom. Táto je splnená, ak zamestnávateľ nemá možnosť
zamestnanca zamestnávať ďalej ani na kratší pracovný čas v mieste dohodnutom ako miesto výkonu
práce zamestnanca, alebo zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú vhodnú ponúknutú prácu na
takomto mieste alebo sa podriadiť predchádzajúcej príprave na ňu. Ponuková povinnosť musí byť

splnená pred doručením výpovede. Výpoveď musí byť písomná a riadne doručená zamestnancovi,
vopred prerokovaná so zástupcami zamestnancov pôsobiacimi u zamestnávateľa.
19. Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov
ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby
ho nebolo možné zamedziť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno

dodatočne meniť.
20. Podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z
dôvodov,aksazamestnanecstanenadbytočnývzhľadomnapísomnéoznámeniezamestnávateľaalebo
príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, alebo o znížení stavu zamestnancov scieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je
agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na skončenie
dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú

dobu.
21. Na základe vyššie uvedeného je potom potrebné zhrnúť, že pre platné skončenie pracovného
pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa z dôvodu uvedeného v ust. § 63 od. 1 písm. b/ Zákonníka
práce je nevyhnutné kumulatívne splnenie nasledovných podmienok:
- písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického

vybavenia,ozníženístavuzamestnancovscieľomzvýšiťefektívnosťpráce,alebooinýchorganizačných
zmenách,
- nadbytočnosť zamestnanca,
- príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca,
- ponuka inej vhodnej práce pre zamestnanca v dohodnutom mieste výkonu práce,
- prerokovanie výpovede so zástupcami zamestnancov.

22. Podľa § 7 zák. ods. 3 zák. č. 317/2009 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných
zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak ide o učiteľa základnej školy, strednej školy
a základnej umeleckej školy, vyžaduje sa aj vyučovanie jeho aprobačných predmetov alebo predmetov
jehoštudijnéhoodboruvrozsahunajmenejjednejpolovicejehotýždennejpriamejvýchovno-vzdelávacej
činnosti zníženej o jednu hodinu (ďalej len „kvalifikačná požiadavka“); to sa nevzťahuje na učiteľov školy

so vzdelávacím programom pre žiakov s mentálnym postihnutím.
Podľa § 7 ods. 4 zák. č. 317/2009 Z.z. zamestnávateľ môže učiteľovi znížiť kvalifikačnú požiadavku
na rozsah jednej tretiny jeho týždennej priamej výchovno-vzdelávacej činnosti, ak by nebolo možné
zabezpečiť vyučovací proces iným učiteľom, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie
aprobačných predmetov.

23. Ako už bolo vyššie uvedené, súd sa pri skúmaní danosti výpovedného dôvodu uvedeného v ust. §
63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce musí sústrediť na splnenie uvedených kumulatívnych podmienok,
pričom dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje zamestnávateľa. Nepreskúmava platnosť rozhodnutia
o organizačnej zmene, keď v danom prípade táto skutková okolnosť medzi sporovými stranami ani
nebola sporná, rovnako ani dodržanie písomnej formy výpovede a jej riadne doručenie žalobkyni.

Žalobkyňa v rámci rozhodných skutočností, od ktorých odvíjala svoj žalobou uplatnený nárok, uvádzala
neexistenciu svojej nadbytočnosti v dôsledku realizovanej organizačnej zmeny, ktorá bola podkladom
pre výpoveď vo vzťahu k nej, a svoje tvrdenia v tomto smere sa snažila i preukázať za účelom vyvrátenia
tvrdenia žalovaného ako zamestnávateľa o tom, že v dôsledku organizačnej zmeny sa žalobkyňa stala
nadbytočnou tým, že bolo zrušené jej pracovné miesto dohodnuté v pracovnej zmluve v znení jej

dodatkov.
24. Po doplnení dokazovania v krajským súdom naznačenom smere a po opätovnom vyhodnotení
vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že žalobe žalobkyne je potrebné vyhovieť.
25. Vyhodnotením vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že žalovaný ako zamestnávateľ žalobkyne
nesúci primárne povinnosť unesenia dôkazného bremena ohľadom tvrdenia o nadbytočnosti žalobkyne

v dôsledku organizačnej zmeny nepreukázal nadbytočnosť žalobkyne takým spôsobom, že by vyvrátil
sekundárne splnenie dôkaznej povinnosti žalobkyňou, ktorá produkovala dôkazy za účelom preukázania
svojho tvrdenia o tom, že sa nadbytočnou nestala.
26. Opätovným posúdením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobkyňa sa na škole
žalovaného nestala nadbytočnou z nasledovných dôvodov:

27. V posudzovanej veci mal súd preukázané, že dňa 20.02.2013 vydal riaditeľ školy Príkaz č. 1/2013
o Organizačnej zmene k 01.03.2013, ktorým bolo zrušené funkčné miesto učiteľa matematiky a fyziky
na plný úväzok a zriadené funkčné miesto učiteľa fyziky s pracovným úväzkom 10 hodín týždenne,
dňa 18.03.2013 bola žalobkyni daná výpoveď z dôvodu nadbytočnosti podľa § 63 ods. 1 písm. b/
Zákonníka práce. Príkazom č. 1/2013 bolo zriadené funkčné miesto učiteľa fyziky s úväzkom 10 hodín

týždenne bolo toto miesto ponúknuté žalobkyni, ktorá ho však odmietla. Žalovaný vo výpovedi zo dňa
18.3.2013 uviedol, že žalobkyňa sa stala nadbytočnou vzhľadom na písomné rozhodnutie organizácie
zo dňa 20.2.2013 o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce, z ktorého
dôvodu sa jej dáva výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu nadbytočnosti. Na
pracovnom mieste učiteľ, ktoré má dojednané v pracovnej zmluve sa stala nadbytočnou vzhľadom na

počty žiakov a dotáciu hodín z predmetov jej aprobácie matematika - fyzika. Žalovaný však v priebehu
celého konania nepreukázal, že sa žalobkyňa stala nadbytočnou z dôvodov uvedených v predmetnej
výpovedi. Žalovaný nepreukázal, že na škole došlo k zníženiu počtu žiakov a teda k zníženiu počtu
výučby hodín matematiky a fyziky. Opätovným výsluchom svedkyne J.. B. - zástupkyne riaditeľaškoly súdu zistil, že potom, ako žalobkyňa zo školy odišla, sa fyzika bez problémov vyučovala
ďalej, keď na škole sú ľudia s technickým vzdelaním, inžinieri, z nich každý mal na vysokej škole
skúšku z fyziky. Svedkyňa ďalej uviedla, že žalobkyni poťažne mohli dať do úväzku 2 hodiny , ktoré

vyučovala vyučujúca p. Č. a 2 hodiny etickej výchovy. Ale, to je všetko. Spolu s 10-imi hodinami
fyziky by žalobkyňa mala 14 hodinový úväzok, čo nestačilo. Elektropredmety žalobkyni dať nemohli,
pretože sú pre jednotlivých vyučujúcich ich aprobačnými predmetmi. A práve v tejto súvislosti súd po
opätovnom vyhodnotení vykonaných dôkazov považuje za potrebné uviesť, že žalovaná sa nemohla
stať na škole žalovaného nadbytočnou, keď nepochybne bola na škole žalovaného potrebná minimálne

ako vyučujúca fyziky. Je zarážajúce, že na jednej strane pre školu žalovaného nebol problém, aby
fyziku na technickej škole vyučovali vyučujúci, ktorí na vysokej škole mali len skúšku z fyziky a bola
daná výpoveď vyučujúcej, ktorá fyziku vyštudovala na vysokej škole - matematicko - fyzikálnej fakulte
s tromi štátnicami z fyziky, vrátane doktorátu z fyziky (skúšok i z elektromagnetizmu). Žalobkyňa
nemohla vyučovať ani 2 nadčasové hodiny matematiky kolegyne Č. s odôvodnením žalovaného, že
tieto dve hodiny matematiky boli ponechané ako nadčasy kolegyni Č., keď bolo žiaduce, aby tieto

dve hodiny v maturitnej triede vyučovala práve ona. Ani s touto argumentáciou žalovaného sa súd
nestotožnil, keď úvahu žalovanej v tomto smere nebolo možné považovať za opodstatnenú. Žalobkyňa,
ako dlhoročný pedagóg by nepochybne zvládla výučbu aj štvrtákov a rovnako kvalitne, ako jej mladšia
kolegyňa. Zostalo otázne aj, z akých dôvodov žalobkyňa nemohla vyučovať aspoň v prvých ročníkoch
elektropredmety, z ktorých mala nielen skúšku, ale z nich mala aj štátnu záverečnú skúšku. V tejto

súvislosti súd poukazuje aj na výpoveď dlhoročného pedagóga elektropredmetov V. T., ktorý okrem
iného uviedol, že žalobkyňa má aprobáciu aj na vyučovanie odborných elektrotechnických predmetov.
Má vedomosť o tom, že v čase, keď bola žalobkyni daná predmetná výpoveď, v škole bolo 33
nadčasových hodín. Svedok ďalej uviedol, že žalobkyňa mohla okrem fyziky učiť elektrotechnické
predmety a občianske aprobácie. Uviedol, že po odchode žalobkyne zo školy sa fyzika učila a sa učí

neodborne. Svedok dokonca ponúkal vedeniu školy svoju výpoveď v prípade, že elektropredmety bude
môcť za neho vyučovať žalobkyňa. Takisto, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, bola možnosť
namiesto výpovede danej žalobkyni doplniť jej základný úväzok okrem fyziky, dvoch hodín matematiky
a elektropredmetov aj hodinami etickej výchovy, možno ekonomiky, poťažne inými predmetmi. Súd
nespochybňuje, že zmena rozvrhu vyučovacích hodín na škole je zložitý mechanizmus, naviac, vo

februári. Avšak, za predpokladu, že by takáto vôľa na strane vedenia školy bola a boli prerozdelené
vyučovacie hodiny v rámci úväzkov učiteľov, žalobkyňa mohla mať plný učiteľská úväzok a aj naďalej
pôsobiť na škole žalovaného. Súd sa stotožňuje s tvrdením žalobkyne, že po jej nástupe na pracovisko
dňa 25.02.2013 ešte nasledovali mesiace marec, apríl, máj, jún 2013 a napokon ďalšie školské roky.
Sám zástupca žalovaného na ostatnom pojednávaní uviedol, že žalobkyňa nastúpila do práce až v

mesiaci marec 2013, po dovolenke. Ako vedenie školy po prehodnotení situácie zvážili, že rozvrh
úväzkov učiteľov meniť nebudú, že by to bolo pre školu neefektívne. A, práve v kontexte vyššie
uvedeného sa javí byť odôvodnený záver, že výpoveď daná žalobkyni bola účelová, bola len reakciou
žalovaného na poukazovanie žalobkyne na negatívne javy na škole, na dlhodobé upozorňovanie na
porušovanie predpisov zo strany nadriadených na škole, na nerovnomerné zaťaženie vyučujúcich,

neobjektívne hodnotenie práce učiteľov, neobjektívne rozdeľovanie vyučovacích hodín na škole na
základe kamarátskych vzťahov, neobjektívny prístup k zamestnancom školy a iné. Ako už bolo vyššie
uvedené, zamestnanec sa pre zamestnávateľa stáva nadbytočným, ak zamestnávateľ nemá možnosť
zamestnanca ďalej zamestnávať. Nemožnosť zamestnanca zamestnávať znamená, že zamestnávateľ
nemá pre zamestnanca žiadnu prácu. Ide tu teda o absolútnu nemožnosť zamestnávateľa zamestnanca

ďalej zamestnávať (R 51/1997). Pre vylúčenie pochybností, či rizík ohľadom skončenia pracovného
pomeru zamestnanca musí byť nadbytočnosť zamestnanca objektívna, absolútna a nespochybniteľná.
Takáto situácia podľa názoru súdu v konaní preukázaná nebola. Naopak, žalovaný potreboval prácu
vykonávanú žalobkyňou. V konaní nebolo preukázané ani, že sa žalobkyňa stala nadbytočnou v
dôsledku počtu žiakov a dotáciu hodín z predmetov aprobácie žalobkyne matematiky a fyziky. S

poukazom na vyššie uvedené, je opodstatnený záver súdu, že výpoveď daná žalovanou žalobkyni dňa
18.03.2013 je neplatná, keď nebola splnená zákonná podmienka, ktorou je nadbytočnosť zamestnanca.
V tejto súvislosti sa žiada dodať, že utrpieť úraz a stať sa dlhodobo práceneschopným môže ktokoľvek
z nás.
28. Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany

zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný
prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľ do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej
žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňadoručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom, ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí
že k prerokovaniu došlo.
29. Napokon, podľa § 17 ods. 2 Zákonníka práce právny úkon, na ktorý neudelili predpísaný súhlas

zástupcovia zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom,
je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.
30. Z článku 2 Zákonníka práce vyplýva, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych
vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi, nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu
druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo zamestnancov.

31. Ustanovenie § 74 Zákonníka práce určovalo povinnosť zamestnávateľa vopred prerokovať
s príslušným odborovým orgánom (ako zástupcom zamestnancov) výpoveď, ako hmotnoprávnu
podmienku platnosti takéhoto právneho úkonu zo strany zamestnávateľa a nesplnenie tejto podmienky
spôsobovalo v zmysle ustanovenia § 17 ods. 2 Zákonníka práce jeho neplatnosť, účinky splnenia
tejto povinnosti zamestnávateľa nastali len vtedy, ak žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie žiadosti o
skončenie pracovného pomeru alebo priložený návrh výpovede k žiadosti o prerokovanie adresovanej

príslušnému odborovému orgánu obsahoval náležitosti určené ustanovením § 61 ods. 2 Zákonníka
práce, to znamená, že dôvod výpovede musel byť vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s
iným dôvodom, keďže tento nemožno dodatočne meniť.
32.Ustanovenie§74Zákonníkapráceoúčastipríslušnéhoodborovéhoorgánupriskončenípracovného
pomeru, platného v čase doručenia výpovede žalobkyni žalovaným nemožno vykladať izolovane, ale

v nadväznosti na uvedené ustanovenie § 61 ods. 2 Zákonníka práce, pretože malo za úlohu ochranu
zamestnanca, aby zamestnávateľ nezneužil svoje postavenie a nedôvodne prepúšťal zamestnancov z
pracovného pomeru.
33. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že objektívne právo predpokladá, že výkon subjektívneho
práva smeruje k cieľu sledovanému právnou normou. Ak účastník právneho vzťahu len formálne koná

v medziach svojho práva, prostredníctvom jeho realizácie však sleduje poškodenie druhého účastníka
právneho vzťahu, ide o chybný (zdanlivý) výkon práva.
34. Odhliadnuc od skutočnosti, že je nepravdepodobné, že odborová organizácia zo zasadania
konaného dňa 14.3.2013 vyhotovila dve zápisnice s rovnakým dátumom. Jednu, ktorá bola súdu
predložená dňa 06.05.2014 a druhú, ktorá bola súdu predložená dňa 30.1.2017 ( aj vzhľadom na

odlišnosť podpisu napr. p. D má súd dôvodné podozrenie, že druhá zápisnica nebola vyhotovená
na zasadaní ZO OZ dňa 14.03.2013, ale ex post, dodatočne), žalovaný nepreukázal, že odborovej
organizácii predložil i písomnú žiadosť o prerokovanie skončenia pracovného pomeru výpoveďou so
žalobkyňou. Odborová organizácia mala k dispozícii len Príkaz riaditeľa č. 1/2013, v ktorom sa len
vo všeobecnosti uvádza, že riaditeľ školy ruší funkčné miesto učiteľa matematiky - plný úväzok a

zriaďuje funkčné miesto učiteľa fyziky - s úväzkom 10 hodín týždenne z dôvodu nadbytočnosti. Žalovaný
nepreukázal, že odbory požiadal o prerokovanie do úvahy prichádzajúcej výpovede práve žalobkyni, a
tedabeztakejtožiadostivedeniaškolyodborováradanemalakdispozíciiani podkladyotom,nazáklade
akých skutkových okolností sa práve žalobkyňa stáva pre žalovaného nadbytočnou. Z prvého Záznamu
z výborovej schôdze ZO OZ zo dňa 14.03.2013 vyplýva len údaj o tom, že výbor ZO OZ prerokoval

materiál pred podaním výpovede z nadbytočnosti žalobkyne, pričom obsah tohto materiálu nie je zrejmý.
Samotná žiadosť a podklady pridané k nej obsah spisu netvoria. Je preto dôvodný aj záver súdu o
nesplnení hmotnoprávnej podmienky platnosti výpovede uvedenej v ustanovení § 74 Zákonníka práce,
ktorá má za následok neplatnosť právneho úkonu, a to s dôrazom na ustanovenie § 61 ods. 2 Zákonníka
práce. Keďže súdu nebola predložená žiadosť žalovaného o prerokovanie výpovede žalobkyne totiž nie

je možné zistiť konkrétne dôvody, pre ktoré dal žalovaný žalobkyni výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm.
b/ Zákonníka práce a tieto je možné zistiť až zo samotnej výpovede. Odborová organizácia tak nemala
k dispozícii dostatočné informácie o tom, za ktoré na základe konkrétne čoho žalovaný dáva práve
žalobkyni výpoveď. Opačný záver by viedol k tomu, že povinnosť zamestnávateľa vopred prerokovať
s príslušným odborovým orgánom výpoveď z pracovného pomeru, ktorej nesplnenie zákonodarca

sankcionoval neplatnosťou, by bolo len formálne, bez reálnej možnosti odborového orgánu prerokovať
so zamestnávateľom takúto výpoveď a vyjadriť sa k veci s kompletnou znalosťou problematiky.
35. S poukazom na uvedené, je dôvodné uzavrieť aj, že v konaní nebolo preukázané ani splnenie
ďalšej zákonnej podmienky na platnosť výpovede z pracovného pomeru danej žalobkyni a to riadne
prerokovanie výpovede odborovou organizáciou. Tento záver súdu nepriamo potvrdzuje aj druhá

zápisnica zo zasadania Výboru ZO OZ taktiež zo dňa 14.03.2013 predložená súdu až na pojednávaní
konanomdňa30.01.2017. Ajztohtodôvodumásúdzato,ževpredmetnejvecinenastaliúčinkysplnenia
ani tejto zákonom vyžadovanej povinnosti.
36. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.37. zvyšku nároku žalobkyne - určenie, že pracovný pomer naďalej trvá a o nároku na náhradu mzdy
súd rozhodne v konečnom rozsudku.
38. trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým súd rozhodne o všetkých uplatnených

procesných nárokoch žalobkyne (§ 262 ods. 3 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.
Vodvolanízktoréhomábyťzjavné,ktorémusúdujeurčené,ktohorobí, ktorejvecisatýkaačosledujea
ktorémusíbyťpodpísanéadatovanéa ktorémusíbyťpredloženéspoluspotrebnýmpočtomrovnopisov
a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo na výkon exekúcie.