Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 5, 2019

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 3T/39/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7819010128
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Koreň

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2019:7819010128.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Arpáda Koreňa, prísediacich Dezidera

Mátého a Jána Šmelka, v trestnej veci obžalovaného P. A., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 5.
júna 2019 v Rožňave,

r o z h o d o l :

Obžalovaný P. A., G.. XX.XX.XXXX Z. P., E. K.
C. V. L. XX, zamestnaný vo firme
B.-N., s.r.o. Rožňava,

j e v i n n ý,

že dňa 23.11.2018 v nočných hodinách v obci Krásnohorská Dlhá Lúka, okres Rožňava v rodinnom
dome č. XX, v ktorom ako bratia žili v spoločných priestoroch, v obývacej izbe v časti domu, ktorý
užíval obžalovaný P. A., tento po predchádzajúcej slovnej hádke pod vplyvom alkoholu fyzicky napadol
svojho brata W. A., nar. XXXX, ktorý bol v ťažkom stupni opitosti tak, že ho najmenej 1-krát prudko
udrel dlaňou pravej ruky na oblasť ušnice v záhlavnej oblasti, čím mu spôsobil pomliaždenie predĺženej
miechy prekrvácanie väzivového spojenia krčnej chrbtice so spodinou lebky a vnútrolebečné krvácanie,

čo viedlo k zlyhaniu funkcií centrálneho nervového systému a najmä dýchacej a srdcovej činnosti a k
smrti W. A. bezprostredne po napadnutí,

t e d a

v úmysle ublížiť na zdraví inému z nedbanlivosti spôsobil smrť,

č í m s p á c h a l

zločin zabitia podľa § 148 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 161/2018 Z.
z. a súd ho

o d s u d z u j e :

Podľa § 148 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods.2,3 Trestného zákona s prihliadnutím na

poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písm. l) Trestného zákona na trest odňatia slobody
v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a), b) Trestného zákona s prihliadnutím
na prijatú spoločenskú záruku za nápravu obžalovaného ponúknutú spoločnosťou B.-N. A..P..U.. A. A.
B..Q..C. XXXX/XX, P., súd výkon tohto trestu podmienečne odkladá s probačným dohľadom.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 60 (šesťdesiat) mesiacov.Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona s použitím§ 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona súd ukladá
obžalovanému obmedzenie, spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových
látok akéhokoľvek druhu a množstva podľa trvania skúšobnej doby.

Podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosti strpieť nad sebou kontrolu
vykonávanú probačným a mediačným úradníkom a podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami
podľa § 3 ods. 1 písm. a) Zákona č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými
prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov (osobným identifikačným zariadením) a podľa §

3 ods. 1 písm. e) citovaného zákona (zariadením kontroly požitia alkoholu) v priebehu trvania skúšobnej
doby a to náhodným kontrolám dodržiavania uloženého obmedzenia, v pracovných dňoch v čase od
20.00 h do 05.30 h nasledujúceho dňa a v dňoch pracovného voľna a pracovného pokoja v čase od
07.00 h do 08.00 h, a od 21.00 h do 22.00 h.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá aj ochranné protialkoholické

liečenie, ktoré podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona vykoná ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav taký, ako je opísaný vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný P. A. v úvode hlavného pojednávania neurobil žiadne vyhlásenie podľa § 257 ods. 1
Trestného poriadku. Počas svojej výpovede na svoju obhajobu uviedol, že v kritický večer sa s
poškodeným - jeho bratom pohádali, pretože opäť prišiel v neskorých nočných hodinách v podnapitom
stave a hneď vošiel k nim do izby. Zdržal sa asi do 22.30 h, počas ktorej doby ho obžalovaný posielal
preč do svojej izby, lebo s družkou chcel ísť spať. Poukázal na to, že ho nechcel počúvnuť a takto to

bolo každý večer. Navyše v kritickú dobu poškodený nebohý kričal, že pozabíja každého a počas hádky
vstal a chcel obžalovaného udrieť. Toto sa mu nepodarilo. Obžalovaný mu dal jednu facku, v dôsledku
ktorej spadol na posteľ a už neodpovedal. Preto ihneď volal tiesňovú linku. Pokiaľ ide o úder, obaja
stáli proti sebe a pravou rukou poškodeného zasiahol na ľavú stranu tváre. Na otázky obžalovaného
už nereagoval a neodpovedal, prestal dýchať a nevedeli mu odmerať pulz. Pri incidente bola prítomná

aj jeho družka aj jej 8-ročná dcéra. Obžalovaný potvrdil, že v čase činu bol v podnapitom stave aj on.
Medzi bratmi boli stále hádky, pričom poškodený sa voči obžalovanému v minulosti dopustil aj fyzického
násilia. Sústavne požíval alkoholické nápoje, a to aj keď chodil do práce. Potom ich v nočných hodinách
obťažoval, vyrušoval, v dôsledku čoho nemohli ísť spať, kým sa poškodený nevrátil domov, v závislosti
od jeho stavu. Čo sa týka miesta činu, ide o rodičovský dom, kde obžalovaný býval asi jeden rok, pretože

predtým tam býval starší brat, ale aj s ním sa stále hádal a preto sa opakovane z domu odsťahoval. V
minulosti sa nikdy nestalo, že by bol obžalovaný udrel poškodeného. Svoj čin opakovane oľutoval.

Svedkyňa M. C. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že bolo už skoro 22.00 h, keď vznikla hádka medzi
obžalovaným a poškodeným, ktorý túto hádku začal. Žiadali ho, aby odišiel, lebo chcú ísť spať, no on

nechcel, bol hlučný, búchal po stole a kričal, že oddychovať nikto nebude a že každý zomrie. Obžalovaný
houpozorňoval,noneúspešneanáslednepoškodenýzdviholrukuvpäsť,načohoobžalovanýjedenkrát
udrel. Medzitým svedkyňa odviedla dcéru do kuchyne, pretože sa bála a keď sa vrátila, poškodený
ležal na posteli na chrbte. Svedkyňa poukázala na to, že v minulosti boli stále problémy s poškodeným,
pretože požíval alkoholické nápoje, potom ich vždy vyrušoval, chodil do ich izby, kričal, rozbíjal veci a

zariadenie, búchal dverami a kričal aj na tetu, ktorá k nim chodila.

Svedok B. C. - zamestnávateľ obžalovaného, poukázal na to, že obžalovaný u neho pracuje od roku
2004. Pozná skutok, pre ktorý je obžalovaný trestne stíhaný. Charakterizoval ho ako svedomitého
pracovníka, ktorý si prácu vykonával podľa svojich možností dobre, nikdy nemal konflikty v zamestnaní

a nikto sa na neho doposiaľ ani nesťažoval. Požitie alkoholu v pracovnej dobe nikdy zistené nebolo.
Vedel o jeho rodinných problémoch, a to aj po rozvode, keď sa musel nasťahoval späť do rodinného
domu k bratovi, pričom asi v 2 prípadoch sa zmienil o tom, že ho brat zrejme zabije. Mal poznatky o
tom, že nebohý poškodený bol agresívny.Svedok Z. A. - brat obžalovaného, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že o samotnom skutku sa
dozvedel od družky obžalovaného, no poukázal na to, že predtým býval v rodinnom dome s bratom -
poškodeným,ktorývšakstálerobilbordel,keďmalvypité,noonsasnímnehádalaradšejsaodsťahoval.

V jednom prípade na Silvestra porozbíjal všetky okná, keď svedok spal, v dôsledku čoho sa zobudil
a videl ako poškodený pravdepodobne sekerou všetky okná porozbíjal. Bola zima, ale svedok napriek
tomu sa zbalil a odsťahoval sa preč. S obžalovaným hádky nikdy nemal.

Vo veci bol podaný písomný znalecký posudok z odvetvia súdneho lekárstva. Na hlavnom pojednávaní

ho bližšie zdôvodnil a podal znalec MUDr. E. M.. Poranenia, ktoré boli zistené na tele poškodeného,
boli najpravdepodobnejšie spôsobené po fyzickom napadnutí druhou osobou, a to minimálne jedným
úderom pravej ruky útočníka do oblasti ľavej ušnice až ľavej záhlavnej oblasti hlavy, a to silou o strednej
až veľkej intenzity. Pri tomto prudkom údere došlo k prudkému a nadmernému ohybu hlavy do pravej
strany, čo malo za následok prekrvácanie väzivového spojenia medzi krčnou chrbticou a spodinou lebky
s ložiskovým pomliaždením predĺženej miechy. Súčasne došlo k roztrhnutiu niektorých menších vetiev

vnútrolebečných artérií s následným masívnym krvácaním medzi mäkké pleny na spodine mozgu a
do komôr mozgu. Vyššie uvedené poranenia vnútrolebečných tepien sú časté predovšetkým u opitých
osôb, kedy znížený svalový tonus (reflexné udržiavané napätie svalu) umožňuje ľahšie vychýlenie hlavy
do hyperextenzie (nadmerný ohyb) a rotácie tak, ako to bolo v tomto prípade. Znalec poukázal na to,
že toxickým vyšetrením krvi a moču odobratých pri pitve poškodeného na prítomnosť etylalkoholu, zistili

v krvi 3,75 promile etylalkoholu a v moči 4,86 promile etylalkoholu. Táto koncentrácia etylalkoholu je
hodnotená ako ťažký stupeň opitosti hraničiaci s akútnou otravou alkoholu. Práve uvedený ťažký stupeň
opitosti sa významnou mierou podieľal na jeho smrti, pretože u neho došlo k spomenutému zníženiu
svalového tonusu. Znalec ďalej podotkol, že v predĺženej mieche sa nachádzajú centrá pre dýchaciu
a srdcovú činnosť a ak dôjde k poškodeniu týchto štruktúr, dochádza k rýchlemu zlyhaniu centrálneho

nervového systému - ako by sa doslova vyplo dýchanie a srdcová činnosť. O tomto následku svedčia aj
krvné výronky po pľúcnici a na pľúcach, ktoré boli zistené. Pri takýchto poraneniach sa spravidla človek
zachrániť nedá.

Súd sa na hlavnom pojednávaní podrobne oboznámil aj s celým ďalším spisovým materiálom a po takto

vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil posudzovaného činu tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil fyzického útoku
voči poškodenému tým, že keď ho spolu s družkou v nočných hodinách obťažoval v podnapitom stave,

počas konfliktu obžalovaný zasiahol poškodeného úderom pravej ruky do ľavej časti tváre. Nebolo
zistené, že by bol obžalovaný napadol poškodeného viacerými údermi, prípadne nejakým predmetom
a podobne. Znalec dostatočne vysvetlil ako mohlo dôjsť k smrti poškodeného, v dôsledku jednej facky,
a to bezprostredne po nej. Obžalovaný napriek tomu, že videl v dakom stave je poškodený, rozhodol
sa k fyzickému útoku, pričom mohol predpokladať, že ak udrie poškodeného v takomto stave, môže mu

spôsobiť ublíženie na zdraví. Ako znalec v znaleckom posudku poukázal, takýto stupeň opitosti je totiž
sprevádzaný výraznými poruchami priestorového videnia, pozornosti, orientácie, koordinácie pohybov s
potácavouchôdzouaneschopnosťouudržiavaniarovnováhyspojenouspádmi.Pretoobžalovanýmohol
predpokladať, že keď takto ťažko opitého človeka udrie, tento môže spadnúť a spôsobiť si poranenia.
Žiadny dôkaz však nesvedčí o tom, že by mal v úmysel usmrtiť poškodeného. Z týchto dôvodov je

preto plne odôvodnená právna kvalifikácia konania obžalovaného, ako zločin zabitia podľa § 148 ods.
1 Trestného zákona.

Obžaloba kvalifikovala konanie obžalovaného aj podľa ods. 2 písm. a) citovaného ustanovenia, podľa
ktorého sa zločinu zabitia dopustí ten, kto v úmysle ublížiť na zdraví inému z nedbanlivosti spôsobí

smrť a spácha tento čin na chránenej osobe - v tomto prípade na osobe blízkej. Súd má za to, že k
naplneniu zákonných znakov skutkovej podstaty podľa tohto citovaného ustanovenia je potrebná priama
súvislosť medzi konaním páchateľa a tým, že sa útoku dopúšťa na špeciálnom objekte - blízkej osobe
a že práve túto okolnosť pre spáchanie svojho činu využíva. Bola by tu potrebná súvislosť daná napr.
tým, že páchateľ zneužíva svoje postavenie blízkej osoby v chránenom domácom prostredí, kedy blízka

osoba nemá oporu vo svojom okolí, zo strany verejnosti alebo inej osoby. V danom prípade je však
preukázané, že práve poškodený spôsoboval svojmu blízkemu okoliu dlhoročné príkoria, keď najbližší
príbuzní museli znášať jeho alkoholizmus, agresivitu a vyčíňanie pod vplyvom alkoholu v pozdných
nočných hodinách, čím im bránil v primeranom oddychu. Takto bolo aj v konkrétnom prípade, kedyobžalovaný reagoval na bezprostredné vyhrážky a neprimerané správanie poškodeného. Preto má súd
zato, že v danom prípade neboli naplnené podmienky k tomu, aby mohol byť obžalovaný uznaný vinným
aj v zmysle ods. 2 písm. a) citovaného ustanovenia Trestného zákona.

Zhrnúc vykonané dôkazy je teda možné konštatovať, že obžalovaný v úmysle ublížiť na zdraví inému
(tento úmysel je daný prinajmenšom tým, že s prihliadnutím na existujúce okolnosti prípadu v čase činu
prinajmenšom vedel, že svojim konaním môže spôsobiť ublíženie na zdraví poškodenému a pre prípad,
že ho spôsobí, bol s tým aj uzrozumený) z nedbanlivosti spôsobil smrť, čím naplnil všetky zákonom

stanovené znaky skutkovej podstaty zločinu zabitia podľa § 148 ods. 1 Trestného zákona.

Konanie obžalovaného je závažné pre spoločnosť, pretože úmyselným konaním narušil jej záujmy na
ochrane života a zdravia občanov.

Obžalovaný v mieste trvalého bydliska je hodnotený v podstate kladne. V obci na jeho správanie

sťažnosti dané neboli. Zamestnávateľ ho hodnotí kladne, svoju prácu si vykonáva svedomite a s
odbornouznalosťou,jevysokoznalýsvojejpráce,vzamestnanísaprejavilakokľudný,veselýpriateľský,
nekonfliktný a zodpovedný pracovník. Disciplinárne riešený nebol. Doposiaľ bol 1-krát súdne trestaný,
a to trestným rozkazom tunajšieho súdu zo dňa 06.07.2016, kedy bol uznaný vinným pre prečin podľa §
289 ods. 1 Trestného zákona (ohrozovanie pod vplyvom návykovej látky), za čo mu bol uložený peňažný

trest vo výmere 500,- € a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 24
mesiacov. V súčasnej dobe sa hľadí na obžalovaného, akoby nebol odsúdený.

Súd pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu postupoval v zmysle zákonných ustanovení § 34, § 38
ods. 2,3 Trestného zákona, pričom bolo prihliadnuté na 1 poľahčujúcu okolnosť - priznal sa k spáchaniu

trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval (§ 36 písm. l) Trestného zákona).

Zamestnávateľ obžalovaného spoločnosť J-N., A..P..U.. P. doručil súdu ponúknutú záruku za nápravu
obžalovaného. Z obsahu tejto ponuky nepochybne vyplýva, že zamestnávateľ bol oboznámený so
skutkom, pre ktorý je obžalovaný trestne stíhaný. Zamestnávateľ uviedol, že v prípade uloženia

podmienečného trestu bude na obžalovaného pôsobiť, aby viedol riadny život, aby nepožíval alkoholické
nápoje a podrobil sa protialkoholickému liečeniu. Jeho správanie bude osobne sledovať konateľ
spoločnosti, pričom je ochotný spolupracovať aj s probačným a mediačným úradníkom súdu. Ponuka
obsahuje aj prezenčnú listinu s podpismi zamestnancov spoločnosti.

Súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky k postupu podľa § 49 ods. 1 písm. a), b) Trestného
zákona a preto túto záruku za nápravu obžalovaného prijal. S prihliadnutím na okolnosti prípadu a osobu
obžalovaného,akoajjehodoterajšíživot,súduložilobžalovanémutrestodňatiaslobodynadolnejhranici
zákonom stanovenej trestnej sadzby s tým, že s prihliadnutím na prijatú spoločenskú záruku za nápravu
obžalovaného súd výkon tohto trestu podmienečne odložil s probačným dohľadom, a to na skúšobnú

dobu v trvaní 60 mesiacov, ktorú dĺžku súd považuje za primeranú vzhľadom na vzniknutý následok.

Z obsahu spisového materiálu najmä zo zápisov o dychových skúškach, odpisu registra trestov,
pripojeného spisového materiálu 0T/24/2016 a odpisu z evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný
často požíva alkoholické nápoje, ktoré ovplyvňujú jeho konanie. Zo znaleckého posudku JUDr. MUDr.

B. F. vyplýva, že obžalovaného boli zistené príznaky závislosti od alkoholu, preto znalec navrhol uložiť
ochranné protialkoholické liečenie v ambulantnej forme. Z uvedených dôvodov preto súd obžalovanému
v rámci probačného dohľadu uložil aj obmedzenie, spočívajúce v zákaze požívania alkoholických
nápojov a iných návykových látok akéhokoľvek druhu a množstva, počas trvania skúšobnej doby.
Zároveň bude povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom a

podrobiť sa kontrole vyššie popísanými technickými prostriedkami tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku. Zároveň súd vyhovel návrhu znalca a nariadil obžalovanému aj ochranné
protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Nakoľko riadne a včas nebol uplatnený nárok na náhradu spôsobenej škody, súd o povinnosti nahradiť

spôsobenú škodu nerozhodoval.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15
dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba

rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie.
Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2)
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.