Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 31, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/84/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817209395
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7817209395.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov
JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s.,
so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: XXXXXXXX, zastúpeného: Advokátska kancelária
JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: XXXXXXXX, proti
žalovanému: S. Q., narodený: XX.X.XXXX, trvale bytom: I. W. XXX, XXX XX Z., o zaplatenie 3.488,17

Eur istiny s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 11.
decembra 2017 č.k. 10Csp/112/2017 - 104 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania
a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom zaviazal

žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.361,84 Eur istiny s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od
3.10.2014 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 61,00 Eur počnúc od mesiaca nasledujúceho
po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť, vždy do konca toho ktorého mesiaca, pod
hrozbou straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky, čím sa stane splatným zostatok dlhu.
V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému
vo výške 90 %.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa voči žalovanému domáhal uloženia povinnosti zaplatiť mu
istinu 3.488,17 Eur, úroky 190,00 Eur a 1.713,66 Eur, 12,9 % ročné úroky z úveru zo sumy 3.488,17 Eur
od 8.6.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3.488,17 Eur od 8.6.2017
do zaplatenia a poplatky vo výške 49,18 Eur, s tvrdením, že pohľadávku voči žalovanému nadobudol
na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.6.2017 uzatvorenej s Poštovou bankou, a.s.

dňa 20.12.2013, ktorá uzatvorila so žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol
žalovanému poskytnutý úver 3.500 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v mesačných splátkach po
57,95 Eur mesačne, pozostávajúcich zo splátky istiny a úroku v sume 53,00 Eur a splátky poistného
v čiastke 4,95 Eur, ktoré bolo dobrovoľné vo forme doplnkovej služby, a preto sa nezapočítavalo do
celkových nákladov úveru v súlade s § 2 písm. g) zákona 129/2010 Z.z..

3. V odôvodnení súd poukázal na argumentáciu žalobcu v žalobe, že žalovaný celkovo uhradil sumu
182,71 Eur, ktorá bola započítaná na úhradu poplatkov vo výške 24,81 Eur, zmluvných úrokov a úrokov
z omeškania vo výške 146,07 Eur a na istinu vo výške 11,83 Eur, a tak z dôvodu podstatných porušení
zmluvných povinností zo strany žalovaného, pôvodný veriteľ vyhlásil úver za predčasne splatný ku dňu
16.9.2014, žalovanému poskytol desaťdňovú lehotu na úhradu celého zostatku úveru do 2.10.2014,
a hoci výzvu žalovaný prevzal 22.9.2014, napriek tomu dlh neuhradil, preto si žalobca uplatňoval aj

úroky z úveru vo výške 12,90 % ročne, lebo žalovanému vznikla povinnosť v súlade s obchodnýmipodmienkami platiť dohodnutý úrok až do splatenia úveru, ako i úroky z omeškania, lebo žalovaný sa
dostal do omeškania so splácaním dlžnej sumy.

4. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že v zmluve o úvere uzavretej medzi
Poštovou bankou a.s. a žalovaným dňa 16.12.2013, resp. 20.12.2013, žalovaný požiadal o úver vo
výške 3.500,00 Eur so základným súborom poistenia s tým, že žiadosť o poskytnutie úveru a poistenie
schopnosti splácať úver je uvedená v bode 3 zmluvy a v bode 4 zmluvy sú uvedené podmienky úveru,
podľa ktorých bola výška úveru 3.500 Eur, výška mesačnej splátky 57,95 Eur, výška úrokovej sadzby

12,90 %, výška splátky s poplatkom za správu úverového účtu 57,95 Eur, RPMN 14,28 %, priemerná
RPMN 19,35 %, celková výška nákladov 2.728,29 Eur, dátum prvej splátky 21.1.2014 vždy k 25. dňu v
mesiaci a počet splátok 120. Z aktuálneho stavu úveru k 7.6.2017 súd zistil, že výška čerpania úveru
bola 3.500 Eur a uhradená suma žalovaným činila 182,71 Eur. Z výzvy na úhradu dlžnej sumy zo
dňa 16.9.2014, ktorú žalovaný prevzal 22.9.2014, súd zistil, že predchodca žalobcu vyzval žalovaného
na úhradu dlhu do desať dní od prevzatia výzvy a zo zmluvy o postúpení pohľadávok III/2017 zo

dňa 13.6.2017, že Poštová banka a.s. Bratislava postúpila pohľadávku voči žalovanému na žalobcu.
Z uvedeného potom súd vyvodil, že žalovaný má vrátiť žalobcovi spolu 3.361,84 Eur, lebo žalobca
preukázal, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 3.500 Eur, žalovaný uhradil do rozhodnutia súdu
len sumu 182,71 Eur a rozdiel medzi poskytnutým úverom a splatenou sumou predstavuje 3.317,29 Eur.
Zároveň súd zaviazal žalovaného uhradiť poplatok súvisiaci s poistením a to od uzavretia zmluvy do

zosplatnenia, t.j. za deväť mesiacov, spolu vo výške 44,55 Eur.

5.Výrokoúrokochzomeškaniavovýške5,25%ročnezosumy3.361,84Eurod3.10.2014dozaplatenia
odôvodnil súd prvej inštancie aplikáciou § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z. a skutočnosťou, že splatnosť úveru nastala po vyhlásení mimoriadnej splatnosti

úveru k 16.9.2014 a žalovaný mal poskytnutú lehotu desať dní od prevzatia zosplatnenia, ktoré uplynulo
2.10.2014. Výrok o priznaných splátkach odôvodnil súd použitím § 232 ods. 2 a 3 Civilného sporového
poriadku a poukazom na fakt, že splátky navrhol priznať žalobca.

6. Zamietnutie žaloby v prevyšujúcej časti ohľadom istiny, úrokov a poplatkov odôvodnil prvoinštančný

súd aplikáciou § 9 ods. 2 písm. j) a k) a § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom
ku dňu uzavretia zmluvy o úvere. Dôvodil, že v preskúmavanej zmluve jednak nebola uvedená výška,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia, jednak v zmluve nie je uvedený rozpis splátky v súlade s § 9 ods. 2 písm. l)

citovaného zákona a žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť z jednej určenej splátky zistiť, koľko sa
použije na zaplatenie istiny, koľko na zaplatenie úrokov a poplatkov, prípadne na poistenie a zároveň
v zmluve o úvere bola uvedená nesprávna výška RPMN v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa.
Dodal, že v zmluve je uvedená RPMN vo výške 14,28 %, pričom správny údaj má byť 16,87 %, ako
i že v zmluve uvedená celková výška nákladov vo výške 2.728,29 Eur, pričom ani tento údaj nebol

správny, lebo 57,95 Eur splátka násobená 120 splátkami predstavuje sumu 6.954,00 Eur, čo po odrátaní
sumy 3.500,00 Eur poskytnutého úveru predstavuje navýšenie 3.454,00 Eur. Ďalej súd usúdil, že „tým,
že predchodca žalobcu neuviedol osobitne koľko predstavuje poistné a koľko splátka úveru vrátane
úrokov a poplatkov, mal vypočítať RPMN z tých údajov, ktoré uviedol v zmluve a tým by poskytol
žalovanému reálne údaje o celkových nákladoch spojených s úverom.“ a uzavrel, že poskytnutý úver

považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z.z., lebo
predchodca žalobcu neuviedol v úverovej zmluve všetky náležitosti v súlade s § 9 ods. 2 písm. j) a k)
cit. zákona. Súčasne konštatoval, že predchodca žalobcu využíval nekalú praktiku pri uzatváraní zmlúv,
keď neuvádzal skutočné celkové náklady, o ktoré sa navýšil poskytnutý úver, a preto v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal len rozdiel medzi poskytnutým úverom a vrátenou sumou bez

akéhokoľvek navýšenia o úroky a poplatky.

7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 a 2
Civilného sporového poriadku. Dôvodiac, že žalobca si pôvodne uplatnil nárok vo výške 3488,17 Eur a
súd priznal žalobcovi 3361,84 Eur, t.j. žalobca bol úspešný na cca 95 % a žalovaný bol úspešný na cca

5 %, priznal žalobcovi pomernú časť trov konania vo výške 90 %, čo predstavuje pomerný úspech
medzi priznanou sumou a sumou, ktorú súd zamietol.8. Proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti tohto rozsudku podal včas odvolanie žalobca
z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) CSP. Navrhol zrušiť rozsudok
v jeho napadnutom výroku a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne zmenil

rozsudok a žalobe vyhovel v celom rozsahu. Namietol, že rozsudok je v jeho napadnutom výroku
nepreskúmateľný. Poukazom na čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 311/01, III. ÚS 107/07, IV. ÚS 14/07, III. ÚS
311/07, I. ÚS 265/05, I. ÚS 33/2012, III. ÚS 199/09, I. ÚS 114/08, IV. ÚS 252/04, II. ÚS 85/06, II. ÚS
380/2013, nález Ústavného súdu českej republiky sp. zn. IV. ÚS 1551/08, rozhodnutie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/25/2007, rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.
zn. 23Cdo/1201/2009, obsah odôvodnenia rozsudku v jeho bode 13 a 14 žalobca, na znenie § 2 písm.
g) zák. č. 129/2010 Z.z. súdu vytkol, že mu nie je jasné, na základe akých skutočností súd uvádza,
že výška RPMN je vypočítaná nesprávne, naviac toto tvrdenie súdu je podľa žalobcu nepravdivé. V
tejto súvislosti žalobca podčiarkol, že v danom prípade išlo o dobrovoľné poistenie vo forme doplnkovej
služby, a preto poplatok za poistenie nemá byť započítaný do celkových nákladov spojených s úverom

a upozornil, že vzorec na výpočet RPMN sa v čase menil a preto nie je možné len jednoduchým
uvedením vstupných údajov do akejkoľvek internetovej tabuľky a tvrdiť, že výpočet RPMN v zmluve
nie je uvedený správne. Zdôraznil, že súdu zaslal listinu s výpočtom RPMN, ktorý je vypočítaný podľa
vzorca uvedeného v prílohe zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto mu nie je jasné, na základe
akých skutočností súd neprihliadol na tento listinný dôkaz a len jednoduchým vynásobením si súd určil

celkovú výšku nákladov tak, že vynásobil počet mesačných splátok uvedených v úverovej zmluve krát
výška mesačnej splátky, čo podľa žalobcu nie je správne. Žalobca takisto namietol správnosť záveru
súdu,žeúverjepotrebnépovažovaťzabezúročnýabezpoplatkovlebovzmluvenebolauvedenávýška,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru

na účely jeho splatenia. V tejto súvislosti žalobca odkázal na rozsudok Súdneho dvora z 9.11.2016 sp.
zn. C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s., ktorý dospel k záveru, že nie je nevyhnutné, aby zmluva
o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky zmluvy
umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí identifikovať dátumy týchto splátok. Tvrdil pritom, že posudzovaná
zmluva o úvere jasným spôsobom obsahu údaj o výške (57,95 Eur), počte (120 mesačných splátok)

a termíne (k 25. dňu v mesiaci, počnúc dňom 25.1.2014 do 25.12.2023) jednotlivých splátok, a preto
zmluvu nemožno považovať za bezúročnú a bez poplatkov.

9. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

10. Krajský súd ako odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podal žalobca v zákonnej lehote,
preskúmal rozsudok podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
je dôvodné. Podmienky pre zmenu rozsudku však nie sú splnené. Rozsudok je potrebné zrušiť, pretože
žalobca vo svojom odvolaní dôvodne namietol, že súd prvej inštancie svojim nesprávnym postupom

znemožnil žalobcovi realizáciu procesných práv priznaných mu v civilnom sporovom konaní za účelom
ochrany práv v takej miere, že tým došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Z týchto
dôvodov neboli splnené podmienky pre potvrdenie a ani pre zmenu rozsudku, ale rozsudok je v jeho
napadnutom výroku potrebné zrušiť spolu s akcesorickým výrokom o trovách konania.

11. Rozsudok vo výroku, ktorým súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.361,84 Eur istiny
s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od 3.10.2014 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po
61,00 Eur počnúc od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť,
vždy do konca toho ktorého mesiaca, pod hrozbou straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej
splátky, čím sa stane splatným zostatok dlhu, nebol odvolaním napadnutý, preto v tejto časti rozsudok

nadobudol právoplatnosť v zmysle § 367 ods. 2 a 3 CSP a nestal sa predmetom prieskumu v odvolacom
konaní.

12. Odvolací súd po oboznámení sa odôvodnením napadnutého výroku rozsudku súdu prvej inštancie
dospel k záveru, že je potrebné prisvedčiť žalobcovi v jeho v odvolaní v tom, že rozsudok v jeho

napadnutej časti nespĺňa požiadavky zakotvené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP za stavu, ak zamietnutie
žaloby v prevyšujúcej časti ohľadom istiny, úrokov a poplatkov, aplikujúc § 9 ods. 2 písm. j) a k) a § 11
ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, súd prvej
inštancie odôvodnil v podstate tým, že: 1/v preskúmavanej zmluve nebola uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, 2/ v zmluve nie je uvedený rozpis

splátky v súlade s § 9 ods. 2 písm. l) citovaného zákona a žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť z
jednej určenej splátky zistiť, koľko sa použije na zaplatenie istiny, koľko na zaplatenie úrokov a poplatkov,
prípadne na poistenie a 3/ v zmluve o úvere bola uvedená nesprávna výška RPMN v neprospech
žalovaného ako spotrebiteľa, argumentujúc pritom bez ďalšieho úsudkom, že správny údaj RPMN
má byť 16,87 % a nie vo výške 14,28 %, tak ako je uvedená v zmluve, 4/ v zmluve je nesprávne

uvedená celková výška nákladov vo výške 2.728,29 Eur, ktorý záver vyvodil z úsudku, že „57,95
Eur splátka násobená 120 splátkami predstavuje sumu 6.954,00 Eur, čo po odrátaní sumy 3.500,00
Eur poskytnutého úveru predstavuje navýšenie 3.454,00 Eur“. V odôvodnení tejto časti rozhodnutia
akékoľvek ďalšie úvahy súdu absentujú a nevyplýva z neho, aký záver súd učinil o skutkovom stave,
t.j. aké logicky prepojené dielčie skutkové zistenia súd učinil z tých dôkazov, z ktorých čerpal pri svojom
rozhodovaní, a prečo vôbec nevyhodnotil dôkaz kalkulačkou pre výpočet RPMN (č.l. 96 súdneho spisu).

Aj tento dôkaz totiž nestačilo len vykonať (viď zápisnica o pojednávaní zo dňa 11.12.2017, č.l. 101
súdneho spisu), ale tiež náležite vyhodnotiť, čiže posúdiť jeho vierohodnosť a relevantnosť záväzného
vyriešenia sporu.

13. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že rozsudok súdu vo vyššie vymedzenej zamietavej časti nemá

vyššie uvedené náležitosti, preto nemohol byť predmetom odvolacieho prieskumu. Vzhľadom na povahu
vytknutej vady konania pred súdom prvej inštancie sa odvolací súd už ďalej nemohol zaoberať samotnou
podstatou veci, resp. sa ňou ani zaoberať nemohol, lebo k tomu by bolo možné pristúpiť až potom, čo
by prebehlo procesne bezchybné konanie na súde prvej inštancie. Za takejto situácie preto odvolací
súd nie je ani oprávnený pre účely eventuálnych vlastných skutkových záverov bez ďalšieho hodnotiť

vykonané dôkazy.

14. Pre úplnosť vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu spochybňujúcej správnosť úsudku súdu, že
pre absenciu údaja o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne
poradia, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými

sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, je potrebné úver považovať za bezúročný a
bez poplatkov, odvolací súd poukazuje na znenie - článok 10 ods. 2 písm. h) Smernice EURÓPSKEHO
PARLAMENTU A RADY z 23. apríla 2008 č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení
smernice Rady 87/102/EHS, zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu
splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným

zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia,

- článok 10 ods. 2 písm. i) Smernice, podľa ktorého zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza v
prípade amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou právo spotrebiteľa vyžiadať si
výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy

o úvere, v ktorom Smernica vysvetľuje, že amortizačná tabuľka uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť,
a lehoty a podmienky ich úhrady; amortizačná tabuľka obsahuje rozpis každej splátky s uvedením
amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby úveru a prípadne i dodatočné
náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o úvere môžu zmeniť,
amortizačnátabuľkazrozumiteľneastručneuvádza,žeúdajevnejuvedenébudúplatnélendonajbližšej

zmeny úrokovej sadzby úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o úvere,

- článok 10 ods. 3 Smernice, podľa ktorého v prípade uplatnenia článku 10 ods. 2 písm. i) Smernice
veriteľsprístupníprespotrebiteľavýpiszúčtuvoformeamortizačnejtabuľky,atobezplatneakedykoľvek
počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere,

- ako i na závery vyslovené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 56/2018,
v ktorom najvyšší súd uviedol (o.i.) nasledovné: „ ... úmyslom zákonodarcu, ktorý zreteľne vyjadril aj v
úvodnejčastidôvodovejsprávykzákonuč.129/2010Z.z.,bolotransponovaťSmernicuvcelomrozsahu.
Úmyslom zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby novo prijímané ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/

zákona č. 129/2010 Z.z. bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 Smernice. To je skutočnosť, na ktorú
musí vziať zreteľ vnútroštátny súd pri aplikácii § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z.. V zmysle
vyššie uvedeného nemožno od dodávateľov v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z.
žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach(samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č.
129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“,
je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka

úveru zahrňuje. Z dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. v žiadnom prípade nevyplýva, že by
zámerom zákonodarcu bolo, aby ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ tohto zákona sprísnilo požiadavku
zakotvenúvSmernici,tedato,abyzmluvaoúvereupravovalavýšku,početatermínysplátokakosúboru,
ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Podľa presvedčenia dovolacieho súdu zohľadňujúceho aj
účel zákona vyjadrený v dôvodovej správe teda § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. nestanovuje

požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice. Vychádzajúc z účelu
Smernice, právnych záverov vyjadrených v Rozsudku, účelu § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z.
a čiastkových právnych záverov vyjadrených vyššie dovolací súd v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 146/2017
uviedol, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o
spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej
anuitnej splátky. ...“

15. Z dôvodov vyššie uvedených ako i z dôvodu, že súd prvej inštancie sa posúdením zostávajúcej časti
nároku z tohto pohľadu nezaoberal, odvolaciemu súdu neostávalo iné, len podľa § 389 ods. 1 písm. b)
CSP rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s akcesorickým výrokom o trovách konania zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).

16.Keďževtomtoďalšomkonanípozrušenírozsudkuvzniknúďalšietrovy,pretopovinnosťousúduprvej
inštancie bude o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania, opätovne rozhodnúť
v novom rozhodnutí (§ 396 ods. 3 CSP).

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovanározdielne(§421ods.1CSP).Dovolanievprípadochuvedenýchvodseku1niejeprípustné,
ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je

rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).