Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 7, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/77/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221613
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kalmanová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4412221613.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a

členov senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Vladimíra Novotného, v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, proti odporcovi: Slovenská republika a v jej mene konajúce
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody a
nemajetkovejujmy,oodvolanínavrhovateľaprotirozsudkuOkresnéhosúduKomárnozodňa22.októbra
2013 č. k. 13C/676/2012-48, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi
domáhal zaplatenia sumy 1.699,53 eura ako náhrady škody a sumy 339,91 eura ako nemajetkovej ujmy,
ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Zámky v exekučnom konaní
vedenom pod sp. zn. 10Er/1056/2010, zaplatenia sumy 2.341,53 eura ako náhrady škody a sumy 468,31
eura ako nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové
Zámky v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 14Er/800/2009 a zaplatenia sumy 1.959,42 eura ako

náhrady škody a sumy 391,88 eura ako nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Nové Zámky v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 10Er/1172/2009.
Uvedenej náhrady škody a nemajetkovej ujmy sa domáhal podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 3 ods. 1 písm. d/, ods. 2, § 4 ods. 1 písm. a§ 9 ods. 1, 2, §
15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 5 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, ako i ust. § 44 ods. 1, 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") v znení účinnom v
čase začatia exekúcie. Súd uznesením zo dňa 22.07.2013 č.k. 13C/676/2012-26 spojil na spoločné
konanie veci Okresného súdu Komárno vedené pod sp. zn. 13C/676/2012, v ktorej sa navrhovateľ
domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy pre nesprávny úradný postup exekučného súdu vo veci sp.
zn. 10Er/1056/2010, vec vedenú pod sp. zn. 13C/724/2012, v ktorej sa navrhovateľ domáhal náhrady
škody a nemajetkovej ujmy pre nesprávny úradný postup exekučného súdu vo veci vedenej pod sp.
zn. 14Er/800/2009 a veci pod sp. zn. 13C/815/2012, v ktorej sa navrhovateľ domáhal náhrady škody

a nemajetkovej ujmy pre nesprávny úradný postup exekučného súdu pod sp. zn. 10Er/1172/2009
s tým, že spoločné konanie bude vedené pod sp. zn. 13C/676/2012. Z hľadiska skutkového stavu
mal za preukázané, že v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn.
10Er/1056/2010 bol pred súdnym exekútorom dňa 30.07.2010 spísaný návrh na vykonanie exekúcie.Súdny exekútor až dňa 29. 09. 2010 podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
a žiadosť exekútora bola uznesením Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len "exekučný súd") zo
dňa 09. 12. 2010 zamietnutá. Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn.

14Er/800/2009 mal za preukázané, že dňa 18.07.2009 bol pred súdnym exekútorom spísaný vo forme
zápisnice návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie až dňa 25.08.2009. Na základe výzvy súdu z 20.10.2009 a z 26.05.2010 oprávnený
predložil zmluvu o úvere dňa 13.09.2010. Žiadosť súdneho exekútora bola uznesením Okresného súdu
Nové Zámky zo dňa 24.11.2010, právoplatným dňa 07.01.2011 zamietnutá. Z pripojeného exekučného

spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 10Er/1172/2009 zistil, že dňa 03.10.2009 bol pred súdnym
exekútorom spísaný návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor dňa 27.10.2009 doručil súdu
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Na základe výzvy súdu z 10.03.2010 oprávnený
predložil zmluvu o úvere dňa 16.02.2011. Žiadosť o udelenie poverenia bola uznesením Okresného
súdu Nové Zámky zo dňa 18.02.2011, právoplatným dňa 26.11.2011 zamietnutá. Ustanovenie § 44
ods. 2 Exekučného poriadku neupravuje lehotu, v ktorej exekučný súd má uznesením rozhodnúť o

zamietnutí žiadosti súdneho exekútora. Keďže v danom prípade bolo rozhodnuté o žiadostiach súdneho
exekútora v súlade s § 44 ods. 2 veta tretia Exekučného poriadku a v primeranej lehote, aj s poukazom
na nečinnosť navrhovateľa v procesnom postavení oprávneného vo veciach sp. zn. 14Er/800/2009 a
10Er/1172/2009, navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o nesprávnom úradnom postupe
exekučného súdu, keď v konaní nepreukázal, že k vydaniu rozhodnutia o zamietnutí žiadostí o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie došlo neprípustným preskúmaním exekučného súdu a až po uplynutí
zákonom (ne)určenej lehote, s omeškaním viac ako 371, resp. 558, resp. 780 dní. Z toho dôvodu
nebolo preukázané ani tvrdenie navrhovateľa o prieťahoch v konaní exekučného súdu. Navrhovateľ
nepreukázal vznik žiadnej skutočnej škody, keď nepreukázal zmenšenie svojho majetku o 1.699,53
eura, resp. 2.341,53 eura, resp. o 1.959,42 eura v súvislosti s tvrdeným omeškaním pri rozhodovaní

o žiadostiach súdneho exekútora v každej z uvedených exekučných veciach a taktiež nepreukázal ani
vznik nemajetkovej ujmy. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnému
odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli a ani si žiadne nevyčíslil.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa ním jeho zrušenia

a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkovýstavveci,pretoženevykonalnavrhnutédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,
jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a postupom súdu účastníkovi
konania bola odňatá možnosť konať pred súdom. Namietal, že súd prvého stupňa založil svoje
rozhodnutie na základe a s použitím novej právnej úpravy obsiahnutej v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003

Z.z., ktorá sa stala súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a teda po tom, čo
už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu, hoci pri svojom rozhodovaní bol
viazaný ust. § 9 ods. 1 v znení zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom pred prijatím zák. č. 412/2012
Z.z. Svojím rozhodnutím de iure a de facto tak aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné.
Vytkol mu tiež, že odôvodnenie o zániku nároku na náhradu uplatnenej škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom založil na nedôveryhodnosti údajov, čo platné právo nepozná. V tejto súvislosti
poukázal na to, že nemal k dispozícii súdny spis exekučného súdu, a preto mohol niektoré skutočnosti
len usudzovať podľa sekundárnych prejavov, ktoré mal v realite, z ktorého dôvodu ako dôkaz označil
aj exekučný spis a žiadal použiť v ňom obsiahnuté listiny. Samotná nedôveryhodnosť údajov však
nič nemôže zmeniť na tom, že zo strany štátneho orgánu došlo k nesprávnemu úradnému postupu,

keď rozhodnutie nebolo vydané v zákonom ustanovenej lehote. Poukázal tiež na to, že súd prvého
stupňa vôbec nevysvetlil svoj názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty, i napriek tomu, že
zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty a za
situácie, že exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý
je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Právna istota

ohľadom riadneho výkonu exekúcie totiž nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu,
alelensúduexekučného.Ďalejargumentoval,žesúdunepríslušípolemizovaťovhodnostilimitáciedĺžky
konaní zákonnými lehotami a jeho povinnosťou je aplikovať platné právo a naviac jeho úvahy negujú
stabilizovanújudikatúruEurópskehosúdupreľudsképráva,podľaktorejzodpovednosťštátuzaprieťahy
v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory ako

napr.rozsahnevybavenejsúdnejagendy,nárastekonomickejtrestnejčinnostiatď.RovnakotakDohovor
zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny poriadok spôsobom vyhovujúcim požiadavkám
čl. 6 ods. 1, ktorý zahŕňa aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote a pokiaľ súd a ani samotný
štát neprijal žiadne opatrenia na riešenie vzniknutej kritickej situácie, tento nedostatok mu nemôžebyť dávaný za vinu. Za prejav nesústredenej činnosti súdu prvého stupňa označil jeho presvedčenie
o rozpore exekučného titulu so zákonom v súvislosti s výsledkom konania, nakoľko vyhodnocoval
skutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúviseli.

Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si

povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je
dôvodné.

Predmetom tohto konania je návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáha v konaní vedenom
na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 13C/676/2012 zaplatenia sumy 1.699,53 eura z titulu
náhrady škody a sumy 339,91 eura z titulu nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného

postupu Okresného súdu Nové Zámky v exekučnom konaní vedenom na označenom súde pod sp.
zn. 10Er/1056/2010, ktorý rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúciesomeškanímviacako371dní.NavrhovateľsavkonanívedenomnaOkresnomsúdeKomárno
pod sp. zn. 13C/724/2012 domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 2.341,53 eura z titulu náhrady škody
a sumy 468,31 eura z titulu nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného

súdu Nové Zámky v exekučnom konaní vedenom na označenom súde pod sp. zn. 14Er/800/2009, ktorý
rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s omeškaním viac
ako 558 dní. Navrhovateľ sa v konaní vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 13C/815/2012
domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 1.959,42 eura z titulu náhrady škody a sumy 391,88 eura z
titulu nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nové Zámky v

exekučnom konaní vedenom na označenom súde pod sp. zn. 10Er/1172/2009, ktorý rozhodol o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s omeškaním viac ako 780 dní a to
podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Nesprávny
úradný postup navrhovateľ vzhliadol v nevydaní rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote a v prieťahoch v konaní pri

rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd uznesením
zo dňa 22.07.2013 č.k. 13C/676/2012-26 spojil na spoločné konanie veci Okresného súdu Komárno
vedené pod sp. zn. 13C/676/2012, sp. zn. 13C/724/2012 a sp. zn. 13C/815/2012 pod spoločné konanie
vedené spod sp. zn. 13C/676/2012.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci v znení účinnom do 01. 01. 2013 (ďalej len "zák. č. 514/2003 Z.z."), ktorý na danú vec dopadá,
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b)
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o

ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe a d) nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť (§ 3 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z.).

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda (§ 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z.).

Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebonesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na: a) osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a
na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote a d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení (§ 17 ods. 3 zák.
č. 514/2003 Z.z.).

Úvodom je potrebné poznamenať, že v nadväznosti na čl. 46 ods. 3 Ústavy SR a čl. 36 ods. 3, 4 Listiny
základných práv a slobôd (zák. č. 23/1991 Zb.) je zák. č. 514/2003 Z.z. osobitným zákonom, ktorý
upravuje podmienky a spôsob náhrady škody, ktorá vznikla pri výkone verejnej moci. Na to, aby štát
zodpovedal za škodu spôsobenú orgánom vykonávajúcim verejnú moc, musia byť splnené podmienky
zodpovednosti za škodu podľa tohto zákona. Základnou podmienkou zodpovednosti štátu je, aby škoda

bola spôsobená pri výkone verejnej moci orgánom, ktorý vykonáva verejnú moc niektorým zo spôsobov
v zákone špecifikovaným, druhým predpokladom je vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a treťou
podmienkou je, aby medzi konaním, ktoré viedlo k vzniku škody a samotnou škodou, bola daná priama
príčinná súvislosť. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia týchto podmienok znáša poškodený
a ak preukáže ich splnenie, štát sa svojej zodpovednosti zbaviť nemôže, keďže zodpovednosť štátu

za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci, má charakter objektívnej zodpovednosti bez ohľadu na
zavinenie. Z hľadiska spôsobu, akým bola škoda spôsobená, zákon rozlišuje základné dva okruhy
zodpovednosti za škodu a to zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím (§ 5 a §
6) a zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom (§ 9). Zároveň je samostatne
upravená zodpovednosť štátu za rozhodnutie o zatknutí, zadržaní alebo inom pozbavení osobnej

slobody (§ 7), a tiež za rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo o väzbe (§ 8). I keď zákon
explicitne nedefinuje pojem "nesprávny úradný postup", vo všeobecnosti za takýto možno považovať
porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti
súvisiacej s výkonom verejnej moci, ktorý sa dotýka individuálnych práv a povinností účastníkov daného
konania. Z ust. § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003/Z.z. vyplýva, že za nesprávny úradný postup sa považuje aj

porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť takéhoto orgánu, zbytočné prieťahy v konaní, ako aj iný nezákonný zásah do práv a
právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a
vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Pôjde teda najmä o

objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku a o starostlivé zváženie všetkých príčinných súvislostí.
Z hľadiska objektívnej zodpovednosti štátu ide o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla
následkom škodovej udalosti, a preto nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody
vo vzťahu príčiny a následku.

V súdenej veci správne súd prvého stupňa vo svetle týchto záverov posudzoval existenciu predpokladov
zodpovednosti odporcu za škodu uplatňovanú navrhovateľom v konaní. V tomto smere v potrebnom
rozsahu zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Niet totiž sporu o tom, ako
to vyplýva z obsahu spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 10Er/1056/2010, že exekučnému
súdu bola dňa 29. 09. 2010 doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, na návrh oprávneného Pohotovosť, s.r.o., proti povinnému W. F.,
o vymoženie sumy 388,00 eura s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava zo dňa 04.05.2010
sp. zn. SR 03161/10. Následne exekučný súd uznesením zo dňa 09.12.2010 č. k. 10Er/1056/2010-8
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Podľa navrhovateľa

takýto postup exekučného súdu vykazuje znaky nesprávneho úradného postupu, keď k rozhodnutiu
exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora došlo po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty a s takým
časovým oneskorením (viac ako 371 dní), ktoré je potrebné s ohľadom na právnu zložitosť veci a
potrebu spolupráce s účastníkmi konania hodnotiť ako prieťahy v konaní. Z obsahu spisu Okresného
súdu Nové Zámky sp. zn. 14Er/800/2009 bolo zistené, že exekučnému súdu bola dňa 25.08.2009

doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, na návrh oprávneného Pohotovosť, s.r.o., proti povinnému C. G., o vymoženie sumy 520,38
eura s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava zo dňa 11.05.2009 sp. zn. SR 00258/09. Nazáklade výzvy súdu z 11.06.2009 a z 26.05.2010 oprávnený dňa 13.09.2010 predložil súdu zmluvu o
úvere. Následne exekučný súd uznesením zo dňa 24.11.2010 č. k. 14Er/800/2009-14 žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Podľa navrhovateľa takýto postup

exekučného súdu vykazuje znaky nesprávneho úradného postupu, keď k rozhodnutiu exekučného
súdu o žiadosti súdneho exekútora došlo po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty a s takým časovým
oneskorením (viac ako 558 dní), ktoré je potrebné s ohľadom na právnu zložitosť veci a potrebu
spolupráce s účastníkmi konania hodnotiť ako prieťahy v konaní. Z obsahu spisu Okresného súdu
Nové Zámky sp. zn. 10Er/1172/2009 bolo zistené, že exekučnému súdu bola dňa 27.10.2009 doručená

žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
na návrh oprávneného Pohotovosť, s.r.o., proti povinnej L. F., o vymoženie sumy 1.425,39 eura s
príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava zo dňa 22.07.2009 sp. zn. SR 11833/09. Na
základe výzvy súdu z 14.05.2010 oprávnený dňa 16.02.2011 predložil súdu zmluvu o úvere. Následne
exekučný súd uznesením zo dňa 18.02.2011 č. k. 10Er/1172/2009-16 žiadosť súdneho exekútora o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Podľa navrhovateľa takýto postup exekučného
súdu vykazuje znaky nesprávneho úradného postupu, keď k rozhodnutiu exekučného súdu o žiadosti
súdneho exekútora došlo po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty a s takým časovým oneskorením (viac
ako 780 dní), ktoré je potrebné s ohľadom na právnu zložitosť veci a potrebu spolupráce s účastníkmi
konania hodnotiť ako prieťahy v konaní.

Odpoveď, či došlo k vydaniu, resp. nevydaniu rozhodnutia exekučného súdu v zákonom ustanovenej
lehote, poskytuje ust. § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. 05. 2010, teda v čase
začatia exekučného konania pod sp. zn. 10Er/1172/2009 a sp. zn. 14Er/800/2009 (ďalej len "Exekučný
poriadok") a v znení účinnom od 01.06.2010, teda v čase začatia exekučného konania pod sp. zn.

10Er/1056/2010.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.05.2010 súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo

exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.06.2010 súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor

žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa zastáva názor, že z prejavu vôle normotvorcu
obsiahnutom v zhora citovanom ustanovení plynie záver, podľa ktorého 15-dňová lehota od

doručenia žiadosti exekútora pre exekučný súd sa vzťahovala len na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie. Prejav vôle vyjadrený v právnej norme je totiž potrebné ozrejmiť výkladovými metódami, ktoré
zachovávajú autenticitu sledovaného zámeru, čo umožňuje výklad doslovný, gramatický a systematický,
pričom niet dôvodu pre použitie analógie. V tejto súvislosti je zvlášť významné, že úmyslom zákonodarcu
bolo práve zefektívnenie exekučného konania v snahe dosiahnuť, aby poverenie na vykonanie exekúcie

nebolo zdržiavané nečinnosťou exekučného súdu a tak prispieť k lepšej vymožiteľnosti práva. Táto
požiadavka však stráca svoj základný význam a opodstatnenosť v prípade, že niet exekučného titulu
pre jeho rozpor so zákonom ako materiálneho predpokladu každej exekúcie. Neznamená to však, že
i vtedy exekučné konanie nemusí naplniť právo účastníka na prejednanie veci v primeranej lehote a
bez zbytočných prieťahov vyplývajúce z čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru, aby sa

tak odstránil stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho
orgánu. Pokiaľ by ale zákonodarca mal úmysel, aby 15-dňová lehota exekučného súdu dopadala i
na rozhodnutie, ktorým zamietne žiadosť exekútora o udelenie poverenia, bol by to explicitne zakotvil
spôsobom ako v niektorých ďalších ustanoveniach Exekučného poriadku, napr. v ust. § 44 ods. 8, §50 ods. 2 Exekučného poriadku, v ktorých uložil exekučnému súdu rozhodnúť (či už pozitívne alebo
negatívne) v tam stanovenej lehote na rozdiel od ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, kde uložil
exekučnému súdu do 15 dní od doručenia žiadosti "poveriť" exekútora, aby exekúciu vykonal. Obdobnú

paralelumožnonájsťivodvolaníprotirozhodnutiamvexekučnomkonaní,ktorévzásadeniejeprípustné
(§ 202 ods. 2 OSP), pokiaľ Exekučný poriadok výslovne vo svojich ustanoveniach nezakotvuje, že
odvolanie prípustné je a taktiež i v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku (napr. § 16 ods. 1, §
75 ods. 4, 5, § 92 ods. 5, § 95 ods. 3 atď.), ktoré sa na exekučné konanie použijú, ak Exekučný poriadok
neustanovuje inak (§ 251 ods. 4 OSP). S ohľadom na cieľ a zásady Exekučného poriadku, na ktorých

je budovaný, preto jeho ust. § 44 ods. 2 nie je možné interpretovať rozširujúcim spôsobom tak, ako to
predkladá navrhovateľ. Odvolacím súdom zastávaný názor v konečnom dôsledku, s prihliadnutím
na vzájomné súvislosti a účel sledovaný právnou úpravou, nemožno označiť ani za neprimeraný alebo
svojvoľný výklad práva upierajúci základné práva a slobody, súčasťou ktorých je i právo na súdnu
ochranu. Vychádzajúc z týchto záverov v danej veci s ohľadom na skutočnosť, že žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučným súdom zamietnutá, nedošlo tak

z jeho strany k porušeniu povinnosti vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote.

Rovnako tak v sporom dotknutom exekučnom konaní neboli preukázané navrhovateľom avizované
zbytočné prieťahy, ktoré tvrdenie podliehalo prieskumnej činnosti súdu z hľadiska platnej právnej úpravy
§ 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. v čase vzniku zodpovednostného vzťahu, na čo odvolateľ dôvodne

poukazuje. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Právo každého na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislýmanestrannýmsúdomzriadenýmzákonom,ktorýrozhodneojehoobčianskychprávachalebo
záväzkoch alebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu, zakotvuje i čl. 6 ods. 1 prvej

vety Dohovoru. V tomto smere rozsiahla rozhodovacia prax ústavného súdu ustálila, že pri rozhodovaní,
či vo veci došlo k prieťahom v konaní, sa zohľadňujú tri kritéria, ktorými sú: právna a faktická zložitosť
veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka konania a spôsob, akým súd v konaní postupoval.
Pojem "zbytočné prieťahy" obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno
vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone, ale s ohľadom na konkrétne okolnosti

vecisaajvtýchtoprípadochpostupdotknutéhoštátnehoorgánunemusívyznačovaťtakýmivýznamnými
prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy. Ustanovenie § 9 zákona treba na
vec aplikovať v takom znení, v akom platil v čase namietaného nesprávneho úradného postupu orgánu
verejnej moci a nie je teda možné toto zákonné ustanovenie vykladať v zmysle jeho znenia po novele
od 01.01.2013 (zákonom č. 412/2012 Z. z.), z čoho potom vyplýva, že postup exekučného súdu bolo

nevyhnutné posúdiť aj z hľadiska „zbytočných prieťahov“ a to súdom samostatne, bez potreby existencie
rozhodnutia alebo konania iného orgánu v zmysle znenia ustanovenia § 9 ods. 2 po novelizácii od
01.01.2013. Hodnotiac postup exekučného súdu z hľadiska týchto kritérií je významné, že ako už bolo
uvedené, žiadosť súdneho exekútora bola doručená exekučnému súdu dňa 29. 09. 2010, 25.08.2009 a
27.10.2009 a exekučnými titulmi boli rozhodcovské rozsudky zaväzujúce povinných na plnenie z titulu

spotrebiteľskej úverovej zmluvy. V nadväznosti na tieto exekučné tituly exekučný súd viazaný ust. § 44
ods. 2 Exekučného poriadku, zvýrazňujúcim zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia ako
výsledku náležitého preskúmania, okrem iného i exekučného titulu, je preto namieste konštatovať, že v
postupeexekučnéhosúdupodsp.zn.10Er/1056/2010,ktorýrozhodolpo71dňochoddoručeniažiadosti
(nie 371 dní, ako v návrhu zavádzajúco uviedol navrhovateľ), v postupe exekučného súdu pod sp. zn.

14Er/800/2009, ktorý rozhodol po 456 dňoch od doručenia žiadosti, resp. po 72 dňoch od predloženia
listín požadovaných súdom (nie 558 dní, ako v návrhu zavádzajúco uviedol navrhovateľ) a v postupe
exekučného súdu pod sp. zn. 10Er/1172/2009, ktorý rozhodol po 479 dňoch od doručenia žiadosti, resp.
po 2 dňoch od predloženia listín požadovaných súdom (nie 780 dní, ako v návrhu zavádzajúco uviedol
navrhovateľ) nemožno vzhliadnuť zbytočné prieťahy.

Za zhora popísaných okolností, tak i podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľ nepreukázal, že
zo strany exekučného súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu v zmysle § 9 ods. 1 zák. č.
514/2003 Z.z., čím nebol naplnený základný predpoklad pre zodpovednosť odporcu za navrhovateľom
v tomto konaní požadovanú náhradu škody a nemajetkovú ujmu. Odvolací súd ale tiež dodáva, že

pokiaľ navrhovateľ nedisponoval spôsobilým exekučným titulom, nemohol sa v rámci exekúcie vôbec
domôcť ani nároku od povinnej osoby vyplývajúcemu mu z úverovej zmluvy, a preto s rozhodcovským
rozsudkom ako nulitným aktom v exekučnom konaní sa ani nemôže spájať vznik akejkoľvek škodyalebo nemajetkovej ujmy oprávneného pre samotnú nemožnosť realizácie exekúcie. Premieta sa tu tak
zásada, podľa ktorej "na nepráve nemožno stavať právo".

Záverom odvolací súd konštatuje, že hoci navrhovateľ ani nekonkretizoval svoj odvolací dôvod a postup
prvostupňového súdu v konaní, ktorým malo dôjsť k odňatiu mu možnosti konať pred súdom, odvolací
súdpopreskúmaníveciakonania,ktorémupredchádzalo,takútovadukonaniapodľa§221ods.1písm.
f/ OSP nezistil. I ďalšie skutočnosti vytýkané navrhovateľom v jeho odvolaní sú bez právneho významu,
keď tvrdenia v súvislosti s vierohodnosťou údajov sa preskúmavaného rozsudku vôbec netýkajú.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142
ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal, keďže odporca návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania nepodal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.