Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 9, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoP/11/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8615203232
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8615203232.7

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu
JUDr.KarolaKrochtuaJUDr.JanyBurešovejvovecistarostlivostisúduomal.P.V.A.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom pri matke, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov,
dieťa rodičov - matky V.. Q. A., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, právne zastúpenej Mgr. Marcelou
Grancovou, advokátkou, Kováčska 28, Košice a otca P. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XX, toho

času bytom P. F. V. XX/X, XXXX A., T., právne zastúpeného AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o.,
Kmeťova 26, Košice, IČO: 47 237 406, za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Svidník, za účasti
Komisára pre deti, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, o návrhu otca maloletej
na zmenu a nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca a matky proti uzneseniu Okresného
súdu Svidník č. k. 2P 16/2015 - 1280 zo dňa 07.02.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zamietnutí návrhu otca maloletej na zmenu a nariadenie

neodkladného opatrenia.

M e n í uznesenie vo výroku o povinnosti podrobiť sa sociálnemu poradenstvu tak, že ukladá
rodičom maloletej povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu na referáte poradensko
- psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, a to raz mesačne po

predchádzajúcej písomnej dohode s psychológom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov v
rozsahu 4 hodín mesačne po dobu 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

M e n í uznesenie vo výroku o povinnosti matky maloletej telefonicky informovať otca maloletej o veciach
týkajúcich sa maloletej tak, že matka je povinná minimálne raz týždenne, najneskôr do piatku do 18.00
hod. každého týždňa, informovať otca o záležitostiach týkajúcich sa maloletej formou správ zasielaných

mu elektronicky e-mailami.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením návrh otca maloletej na
zmenu a nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Maloletej a jej rodičom uložil povinnosť podrobiť
sa sociálnemu poradenstvu na referáte poradensko - psychologických služieb Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Prešov každý prvý víkend v mesiaci, a to v piatok od 15.00 hod. do 18.00 hod. a v
sobotu od 9.00 hod. do 12.00 hod. Zároveň uložil matke maloletej povinnosť telefonicky informovať

otca maloletej každý piatok v týždni o 18.00 hod. o zdravotnom stave maloletej, návštevách lekára,
o dlhodobejšom pobyte maloletej mimo miesta jej bydliska, o osobitných potrebách maloletej, ako
aj o ďalších podstatných veciach týkajúcich sa maloletej a priebežne bezodkladne o mimoriadnych
podstatných veciach týkajúcich sa maloletej.
V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že v prejednávanej veci bola maloletá na čas po rozvode
rozsudkom zo dňa 04.09.2014 zverená do osobnej starostlivosti matky, v dôsledku čoho sa otec nemôže

podieľať na sústavnej starostlivosti o maloletú. Vzhľadom k tomu, že rodičia sa o úprave styku otca s
maloletou nedohodli, naďalej prebieha konanie o úprave styku otca s maloletou a od roku 2016 aj onávrhu otca na zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti. Naposledy bolo o úprave styku otca
s maloletou rozhodnuté neodkladným opatrením č. k. 2P/16/2015-806 zo dňa 08.08.2016 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2CoP/20/2016 zo dňa 29.09.2016 a to tak, že otec je

oprávnený stretávať sa s maloletou každý prvý víkend v mesiaci a to v piatok od 15.00 hod do 18.00
hod. a v sobotu a nedeľu od 9.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti matky, v čase školského roka
(t.j. od 01.09. do 30.06. bežného roka) je otec povinný si maloletú vyzdvihnúť v piatok o 15.00 hod. z
predškolského alebo školského zariadenia, ktoré maloletá navštevuje, v ostatných termínoch, resp. za
situácie, ak maloletá nebude prítomná v predškolskom alebo školskom zariadení, ktoré navštevuje, sú

otecamatkapovinníodovzdaťsinavzájommaloletú riadnepripravenú pred bydliskommatky.Zobsahu
spisu je tiež zrejmé, že matka maloletej sa návrhom zo dňa 04.11.2016 domáhala, aby súd neodkladným
opatrením zakázal styk otca s maloletou. Súd uznesením č. k. 2P/16/2015-1049 zo dňa 18.11.2016
v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 17CoP/1/2017-1208 zo dňa 10.01.2017 návrh
matky maloletej na zmenu neodkladného opatrenia zamietol.
Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že zo súdneho spisu a vyjadrení účastníkov je zrejmé, že styk

maloletej s otcom neprebieha podľa nariadeného právoplatného neodkladného opatrenia, nakoľko
maloletá dlhodobo odmieta stretnutia s otcom. Otec opakovane v priebehu konania podal návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia o dočasnom zverení maloletej do jeho starostlivosti. Dôvodom na
podanie tohto návrhu na zmenu neodkladného opatrenia je nerešpektovanie neodkladného opatrenia
zo strany matky a predovšetkým snaha ochrániť maloletú, ktorej psychický stav sa v poslednom období

vážne zhoršil, o čom matka predložila lekárske správy a taktiež to vyplynulo aj z výpovedi svedkov na
pojednávaní, kde riaditeľka materskej školy V.. A. v rámci svojej výpovede potvrdila, že maloletá má
problém s únikom moču a stolice a je nervózna pri akejkoľvek zmienke o otcovi.
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní nebola preukázaná naliehavá potreba dočasnej
úpravy pomerov účastníkov v dôsledku zmeny pomerov podľa § 26 Zákona o rodine. Je pravdou, že

zdravotný stav maloletej sa v poslednom období zhoršil, čo matka pripisuje neempatickému správaniu
otca k maloletej, avšak pravdou je aj to, že maloletá sa od posledného psychologického vyšetrenia
dňa 20.11.2015 so svojím otcom nestretla. Bude preto predmetom ďalšieho dokazovania a z jeho
vyhodnotenia úlohou súdu ustáliť, čo je skutočnou príčinou zhoršenia zdravotného stavu maloletej, keď
sa s otcom nestretáva a tiež, čo je príčinou odmietania otca zo strany maloletej. Súd prvej inštancie

poukázal na ust. § 23 Zákona o rodine, pričom uviedol, že by malo ísť o podstatné zmeny v tých
skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový základ rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností alebo
rozhodnutia súdu o schválení dohody rodičov o rodičovských právach a povinnostiach. Aj keby súd
považoval tvrdenia otca v návrhu za osvedčené a zmenu pomerov videl v tom, že matka maloletej bráni v
stretávaní sa otca s maloletou a v zhoršení psychického stavu maloletej, ktorá je v osobnej starostlivosti

matky, pri rozhodovaní o zverení, resp. v tomto prípade o dočasnom zverení maloletej do osobnej
starostlivosti otca musí prihliadať na záujem maloletého dieťaťa v širších súvislostiach. Súd musí totiž
prihliadať na to, že maloletá sa narodila na Slovensku, od narodenia vyrastá pri svojej matke, ktorá sa o
ňu zodpovedne stará. Maloletá v mieste bydliska navštevuje materskú školu, má rozličné záľuby, svojich
kamarátovacelúrodinuzostranymatky,aleajzostranyotca.Jenesporné,žematkaposkytujemaloletej

citové zázemie, všetky vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia. Vytrhnutie maloletej z jej
dôverne známeho prostredia, pretrhnutie všetkých jej sociálnych väzieb tak s matkou ako aj so starými
rodičmi, s kamarátmi a jej odovzdanie otcovi, ktorý, ako sa vyjadril, by s ňou chcel bývať v neznámom
prostredí v T., v krajine, ktorej jazyk maloletá neovláda, a to v predškolskom veku, by malo na maloletú
ďalší negatívny vplyv na jej zdravotný stav, vrátane duševného. Z týchto dôvodov podľa názoru súdu

prvej inštancie neboli dané podmienky a predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a preto
návrh otca na zmenu a nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
Výrok o povinnosti podrobiť sa výchovnému opatreniu súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 37 ods. 2
písm. d) Zákona o rodine. Uviedol, že výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti maloletej a rodičov
podrobiť sa sociálnemu poradenstvu súd nariadil práve v čase, keď sa má uskutočňovať styk otca s

maloletou, aby sa tento styk čiastočne realizoval za prítomnosti odborného poradcu, ktorého je úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny povinný zabezpečiť.
Vzhľadom k tomu, že otec nemá pravidelné informácie o maloletej a aj z dôvodu, aby prinútil matku
a otca vzájomne komunikovať, uložil matke maloletej vo výroku III. uznesenia povinnosť telefonicky
informovať otca maloletej každý piatok v týždni o 18.00 hod. o zdravotnom stave maloletej, návštevách

lekára, o dlhodobejšom pobyte maloletej mimo miesta jej bydliska, o osobitných potrebách maloletej,
ako aj o ďalších podstatných veciach týkajúcich sa maloletej a priebežne bezodkladne o mimoriadnych
podstatných veciach týkajúcich sa maloletej s poukazom na ust. § 24 ods. 5 Zákona o rodine.2. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie otec. Namietal, že konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Uviedol,žeodvydaniarozhodnutiaozverenímaloletejdoosobnejstarostlivostimatkydošlokpodstatnej
zmene okolností, ktorá si vyžaduje zmenu a vydanie nového neodkladného opatrenia, ktorým sa
dočasne upravia pomery medzi účastníkmi v záujme maloletého dieťaťa. Otec namietal, že v zmysle
ust. § 367 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej

len „CMP“) bolo povinnosťou súdu rozhodnúť o návrhu otca zo dňa 23.12.2016 najneskôr do siedmych
dní od doručenia návrhu, pričom súd rozhodol až dňa 07.02.2017. Vo vzťahu k zamietnutiu návrhu
na zmenu a nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že už v samom návrhu informoval súd o
stave vyčerpanej dovolenky, keď na rok 2017 mu prislúcha dovolenka iba v rozsahu 5 pracovných dní.
Vyjadrenie zamestnávateľa otca súd prvej inštancie nerešpektoval a navyše uložil rodičom povinnosť
podrobiť sa výchovnému opatreniu každý prvý víkend v mesiaci na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny

Prešov.Akonovúskutočnosťotecuviedol,žezdôvoduobavyostratuzamestnaniapočasnasledujúceho
obdobia nebude cestovať na Slovensko na stretnutia s maloletou tak, ako tomu bolo doposiaľ, keďže
na jeho strane existujú objektívne prekážky, pre ktoré sa nemôže na stretnutí zúčastňovať. Poukázal
na to, že jeho záujmom a nepochybne aj záujmom maloletej je, aby otec pracoval a finančne tak
zabezpečoval seba aj maloletú. Styk otca s maloletou od podania návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia zo dňa 13.11.2013 doposiaľ je upravený len dočasne, v súčasnosti uznesením zo dňa
08.08.2016 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.09.2016. Doterajšia úprava
styku v súčasnosti už nezohľadňuje možnosti otca cestovať na Slovensko za maloletou. Je preto
nevyhnuté a v súlade s právom na spravodlivý proces, aby odvolací súd uvedené zohľadnil. Otec ďalej
súdu prvej inštancie vytkol nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia, lebo súd nehodnotil dôkazy

navzájomsiodporujúce,neuviedol,prečosaurčitýmidôkazmizaoberalainýminie,pričomvodôvodnení
opomenul viacero dôkazov. Súd vzal do úvahy lekárske správy V.. T., pričom nezohľadnil tú skutočnosť,
že maloletá sa s otcom videla naposledy na psychologickom vyšetrení u W.. S. dňa 20.11.2015 a
ako potvrdila aj matka maloletej, doterajšie stretnutia od tohto obdobia prebiehali tým spôsobom, že
maloletá sa s otcom videla na vzdialenosť desiatich metrov. Uvedená skutočnosť logicky vylučuje

akýkoľvek vplyv otca na súčasný zhoršený psychický stav maloletej. Pokiaľ ide o bránenie styku otca s
maloletouzo stranymatky,uviedol,žematkanerešpektujeanineodkladnéopatreniezodňa08.08.2016.
Súd prvej inštancie ďalej v napadnutom uznesení nezohľadnil skutočnosť, že voči matke maloletej
bolo vznesené obvinenie za pokračujúci prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia. Otec maloletej
nepoprel skutočnosť, že maloletá je citovo naviazaná na matku. Pokiaľ by mu zo strany matky bol

umožňovaný styk s maloletou aspoň v minimálnom rozsahu stanovenom doteraz platným a účinným
neodkladným opatrením, rovnako aspoň v rozsahu 50 % by bola maloletá naviazaná aj na svojho
otca. Doposiaľ však nebol zo strany matky vytvorený adekvátny priestor na to, aby si mohol budovať a
upevňovať vzťah s maloletou. Je pochopiteľné, že pokiaľ maloletá je v nepretržitej starostlivosti matky,
evidentne je na ňu aj citovo naviazaná. K názoru súdu o tom, že nie je daný záujem maloletej, aby

sa presťahovala mimo Slovenska, kde vyrastá, zdôraznil, že súdy v prípadoch, kedy sa rodičia alebo
jeden z rodičov mienia presťahovať s maloletým dieťaťom mimo územia Slovenskej republiky, do týchto
rozhodnutí rodičov/rodiča nezasahujú, v žiadnom prípade neskúmajú, či je daný záujem maloletého
dieťaťa presťahovať sa mimo územia Slovenska, či by takéto rozhodnutie rodičov malo negatívny vplyv
na zdravie dieťaťa. Súd prvej inštancie svojou argumentáciou pripustil, že je záujmom dieťaťa, aby

radšej zotrvalo vo výchovnom prostredí rodiča, ktorý nerešpektuje žiadne práva druhého rodiča, ako
ani práva dieťaťa, odmieta poskytovať druhému rodičovi základné informácie o dieťati a nedáva záruky
riadnej výchovy a stabilného východného prostredia, nereflektuje citové potreby dieťaťa, podieľa sa na
pretrvávaní zhoršeného psychického stavu dieťaťa, ako by malo dôjsť k presťahovaniu dieťaťa síce
do inej krajiny, avšak s rodičom, ktorý ho miluje a chce sa plnohodnotne podieľať na jeho výchove a

mieni rešpektovať citové potreby dieťaťa byť vychovávané aj druhým rodičom. Otec ďalej poukázal na
znalecké posudky W.. F. S. a W.. S., ktorých závery sú v rozpore s tvrdením súdu o tom, že matka
poskytuje maloletej citové zázemie, všetky vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia. Ďalším
ponechaním maloletej v starostlivosti matky sú zdravie a výchova maloletej vážne ohrozené, matka
dieťaťa svojimi predpokladmi, nemorálnymi praktikami, ku ktorým sa schyľuje, nedáva dieťaťu dobrý

vzor pre formovanie jeho vlastného charakteru. Podľa otca návrh na zverenie dieťaťa do jeho osobnej
starostlivosti, aj za cenu zmeny prostredia, v ktorom dieťa doteraz vyrastalo a jeho vysťahovanie do T.,
kde otec žije, pracuje, má tu vytvorené vhodné podmienky na výchovu maloletej, vzhľadom na podstatnú
zmenu pomerov, ktorá nastala, s cieľom zabezpečiť zdravé výchovné prostredie pre dieťa, prevažujenad požiadavkou stálosti doterajšieho výchovného prostredia. Otec zároveň namietal výrok o povinnosti
podrobiť sa výchovnému opatreniu. Uviedol, že povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu na
referáte poradensko - psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov už bola

rodičom a maloletej uložená uznesením Okresného súdu Svidník č. k. 4Em 1/2015 - 705 zo dňa
27.10.2016, voči ktorému podal otec odvolanie. Podľa názoru otca je uloženie výchovného opatrenia v
rozpore s doteraz zisteným skutkovým stavom. Nie je mu jasné, akým spôsobom má kolízny opatrovník
prispieť k tomu, aby sa styk maloletej s otcom čiastočne realizoval, keďže kolízny opatrovník doposiaľ
odporúča zákaz styku otca s maloletou. Nie je žiadna záruka, že by kolízny opatrovník v súčasnosti

akokoľvek prispel k realizácii styku otca s maloletou zabezpečením odborného poradcu, ak zotrváva
na svojom návrhu na zákaz styku. Otec navrhol, aby súd uložil matke maloletej povinnosť podrobiť sa
psychologickémuporadenstvuadočasu,kýmpredstavamatkyorodičovskýchprávachakoajpotrebách
dieťaťa nebude správne korigovaná, zveril maloletú do osobnej starostlivosti otca.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že na výchove maloletej by sa mal podieľať

aj otec, avšak je potrebné, aby sa situácia v rodine zmenila. Obaja rodičia si to musia uvedomiť, snažiť
sa upokojiť napätú situáciu a zlepšiť vzájomnú komunikáciu v otázkach týkajúcich sa maloletej. Navrhol
rozhodnúť v záujme maloletej.

4. Komisárka pre deti k odvolaniu otca uviedla, že rozhodnutie o zamietnutí návrhu otca na zmenu

neodkladného opatrenia považuje za vecne správne. Vo vzťahu k nariadenému výchovnému opatreniu
dáva do pozornosti nutnosť zvážiť jeho realizáciu s prihliadnutím na možný negatívny vplyv na zdravotný
stav maloletej.

5. V zákonom stanovenej lehote podala odvolanie tiež matka maloletej, a to proti výroku o uložení

výchovného opatrenia a proti výroku o povinnosti telefonicky informovať otca o záležitostiach maloletej.
V prvom rade uviedla, že sa stotožňuje s námietkou kolízneho opatrovníka, podľa ktorej by malo ísť
o psychologické a nie sociálne poradenstvo. Poukázala na to, že z lekárskych správ a zo správ z
vyšetrenia W.. B. a V.. T. jednoznačne vyplýva, že maloleté dieťa potrebuje predovšetkým pokoj až
do zlepšenia zdravotného stavu. Súd prvej inštancie sa nevyrovnal s lekárskymi správami, v ktorých

je podchytený zdravotný stav dieťaťa. Napriek k tomu, že v zmysle čl. 10 ods. 2 CMP žiaden dôkaz
nemá predpísanú zákonnú silu, súd prvej inštancie pokračujúco ignoruje lekárske správy zachytávajúce
zdravotný stav dieťaťa z dôvodu existencie znaleckého posudku z 30.11.2015 vypracovaného W.. S..
Tento znalecký posudok nemá vyššiu zákonnú silu ako lekárske správy, navyše odporuje zisteniam
lekárov, u ktorých je dieťa v pravidelnej starostlivosti. Je viac ako dôvodný záver, že závery znaleckého

posudku znalkyne, ktorá dieťa jednorázovo vyšetrila sú nesprávne. Matka maloletej predložila súkromný
znalecký posudok W.. V. X. zo dňa 28.01.2017 č. 3/2017, podľa ktorého je citový vzťah maloletej k
otcovi negatívny. Maloleté dieťa si otca spája s mnohými cudzími ľuďmi v jeho okolí, ktorých nepozná
(sudca, policajti, kolízny opatrovník). Poukázala tiež na to, že znalec pri vyšetrení nezistil žiadne
negatívne vplyvy matky pri výchove maloletého dieťaťa a vyšetrenie nepreukázalo ani náznak nejakého

ovplyvňovania dieťaťa matkou proti otcovi. Vzhľadom na lekárske správy a znalecký posudok W.. X.
je nepochybné, že uloženie povinnosti maloletému dieťaťu je kontraproduktívne s prihliadnutím na jeho
zdravotný stav a smeruje k jeho traumatizácii. Jedinou osobou, ktorá dlhodobo popiera nepriaznivý
zdravotný stav dieťaťa je otec, a to aj napriek tomu, že ho zapríčinil svojim necitlivým správaním sa v
momentoch, ktoré boli pre vývoj ich vzťahu určujúcimi. Aj z uvedeného dôvodu je potrebné, aby sa otec

zúčastňoval psychologického poradenstva, čo môže prispieť k tomu, aby si osvojil rodičovské zručnosti
a aby mal priestor na konzultáciu svojho prístupu k maloletej dcére so psychológom. Pokiaľ ide o
uloženú povinnosť telefonicky informovať otca o záležitostiach týkajúcich sa maloletej, uviedla, že otec
ju doposiaľ nežiadal o žiadne pravidelné informácie. Poukázala na priebeh ich vzájomnej telefonickej
komunikácie z 10.03.2017, 11.3.2017 a 17.03.2017, pričom podľa tvrdení matky sa otec nezaujímal o

žiadne z ňou poskytovaných informácii, ale telefonicky rozhovor využil na to, aby sa jej vyhrážal podaním
ďalšieho trestného oznámenia. Pokiaľ má byť účelom telefonických rozhovorov vzájomná komunikácia,
tak tento účel nie je napĺňaný, otec nemá záujem s ňou komunikovať.

6. Komisárka pre deti k odvolaniu matky uviedla, že pri nariadení výchovného opatrenia je nutné

posúdiť možnosť jeho realizácie a prípadný negatívny vplyv na zdravotný stav maloletej. V prípade,
že sa realizácia výchovného opatrenia stretne s odmietavým postojom maloletej a bude viesť k
ďalšej traumatizácii, navrhla výchovné opatrenie zrušiť. Vo vzťahu k povinnosti matky telefonickyotca informovať o maloletej, uviedla, že poskytovanie telefonických informácii je vhodnou formou
poskytovania informácií.

7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky poukázal na to, že výchovné opatrenie uložili
dvaja sudcovia Okresného súdu Svidník rozdielne. V konaní sp. zn. 4Em 1/2015 súd uložil výchovné
opatrenie s tým, že neurčil deň a čas stretnutí účastníkov konania so psychológom. Toto rozhodnutie
bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21CoE 9/2017. Uznesenie, ktoré je
predmetom tohto odvolacieho konania upravuje absolvovanie odborného poradenstva odlišne tak, že

sa má realizovať na referáte poradensko - psychologických služieb v piatok od 15.00 hod. do 18.00 hod.
a v sobotu od 9.00 hod. do 12.00 hod. teda v čase, ktorý má otec určený rozhodnutím súdu na styk s
dieťaťom. Nielen pre účastníkov konania, ale aj pre psychológa referátu poradensko - psychologických
služieb, ktorý má poradenstvo poskytovať, je dôležitá jednoznačnosť zadanej požiadavky. Navrhli
napadnuté uznesenie zmeniť a rozhodnúť v intenciách právoplatného uznesenia sp. zn. 4Em 1/2015.

8. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že sa nestotožňuje s názorom matky, že by pri stretnutí
dieťaťa s ním mohlo dôjsť k traumatizácii dieťaťa. Podľa jeho názoru, jedinou osobou, ktorá svojím
prístupom traumatizuje dieťa, je v danom prípade matka, pretože počas doby, kedy je maloletá v
jej starostlivosti, došlo k zhoršeniu jej psychického stavu. Otec maloletej nie je presvedčený o tom,
že by sa situáciu podarilo napraviť uložením výchovného opatrenia rodičom ako aj maloletej, lebo je

vysoko pravdepodobné, že matka nebude rešpektovať ani odporúčania psychológa v rámci výchovného
poradenstva. Ďalej otec uviedol, že telefonická komunikácia neplní svoj účel a nie je ani na prospech
maloletej, ktorá je pravdepodobne svedkom rozhovorov medzi matkou a otcom. Do doby, kým si matka
neosvojí primerané rodičovské zručnosti, mu postačí ak budú vzájomne komunikovať prostredníctvom
SMS správ alebo emailu.

9. Prokurátor navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní otca a matky
podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas

podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 379 a nasl. CSP bez
nariadeniapojednávania,vsúlades§65až67CMPazistil,žeodvolanieotcaniejedôvodnéaodvolanie
matky je dôvodné sčasti.

11.Podľa§2CMP,nakonaniapodľatohtozákonasapoužijúustanoveniaCivilnéhosporovéhoporiadku,
ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako
návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z
povahy veci nevyplýva inak.
Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh

nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 329 ods. 1 prvej vety CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 330 prvej vety CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

12. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd neskúma okolnosti, ktoré
sú dôležité pre konanie vo veci samej a svojím rozhodnutím nemôže prejudikovať rozhodnutie vo veci
samej. Ide len o skúmanie splnenia podmienok bezodkladnosti vydania rozhodnutia, o ktoré účastník

žiada, resp. o pravdepodobnosť ohrozenia jeho práv a oprávnených záujmov. V prípade rozhodovania
o neodkladnom opatrení nie je potrebné, aby účastník predložil dôkazy, ktoré by s istotou preukázali
ohrozenosť jeho práva, musí však predložiť aspoň také dôkazy, ktoré by jeho právo a ohrozenie tohto
práva alebo výkonu rozhodnutia aspoň osvedčovali a jeho tvrdenia aspoň spravdepodobňovali.
Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v Civilnom sporovom

poriadku,akoajCivilnommimosporovomporiadkuprípustnéaopodstatnenévtedy,aksatvrdíaosvedčí,
že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, tieto právne vzťahy vyžadujú bezodkladnú úpravu, táto
bezodkladná úprava je potrebná, v právnych vzťahoch medzi účastníkmi sa nevytvorí nenávratný stav
a neprimeraným spôsobom sa nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi tak, aby účastník bolneprimeraným spôsobom obmedzený vo svojich právach. Inštitút neodkladného opatrenia je určený na
riešenie situácií, ktoré neznesú odklad.

13. Podľa čl. 3 ods. 1, 2 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Štáty, ktoré sú zmluvnou
stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre
jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných

jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a správne
opatrenia.
Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,

b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,

f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do

rodičovských práv a povinností.

14. V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že maloletá bola rozhodnutím Okresného súdu Svidník
č. k. 2P 32/2013 - 407 zo dňa 04.09.2014 zverená na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky.
Styk maloletej s otcom bol naposledy upravený neodkladným opatrením č. k. 2P 16/2015 - 806 zo

dňa 08.08.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 2CoP 20/2016 - 867 zo dňa
29.09.2016 tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý prvý víkend v mesiaci, a to v piatok
od 15.00 hod. do 18.00 hod. a v sobotu a nedeľu od 9.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti matky.
Súd určil, že v čase školského roka je otec povinný si maloletú vyzdvihnúť v piatok o 15.00 hod. z
predškolského alebo školského zariadenia, ktoré maloletá navštevuje, v ostatných termínoch, resp. za

situácie, ak maloletá nebude prítomná v predškolskom alebo v školskom zariadení, ktoré navštevuje sú
otec a matka povinní odovzdať si navzájom maloletú riadne pripravenú pred bydliskom matky. Stanovil,
že toto neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatnosti skončenia konania o veci samej. Z obsahu
spisu ďalej vyplýva, že styk otca s maloletou sa nerealizuje v zmysle uvedeného rozhodnutia. Uvedená
skutočnosť bola dôvodom na podanie návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal,

aby bola maloletá dočasne zverená do jeho osobnej starostlivosti. Zároveň otec maloletej chce ochrániť
dieťa, ktorého psychický stav sa v poslednom období vážne zhoršil. Uvedená skutočnosť vyplýva z
lekárskej správy, ktorá je súčasťou spisu (napr. čl. 936). Zároveň z obsahu spisu vyplýva, že maloleté
dieťa je od svojho narodenia v osobnej starostlivosti matky.

15. Odvolací súd sa v danom prípade pokiaľ ide o zamietnutie návrhu otca na zmenu a nariadenie
neodkladného opatrenia plne stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie, pričom poukazuje na
správne a presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. V žiadnom prípade odvolací súd
nepopiera nezastupiteľnú úlohu otca v živote dieťaťa a právo otca podieľať sa na výchove a starostlivosti
o dcéru. Rovnako je nespochybniteľné právo dieťaťa byť vychovávané oboma rodičmi. Je však rovnako

dôležité zohľadniť najlepší záujem dieťaťa a snažiť sa na celú záležitosť hľadieť z pozície dieťaťa. V
danom prípade bola mal. P. V. prakticky od narodenia v starostlivosti matky, je na ňu citovo veľmi silno
naviazaná, čo otec ani nepopiera. Maloletá sa nachádza v predškolskom veku, kedy je pocit domova,
stabilita výchovného prostredia, prítomnosť najbližšej rodiny, kamarátov nesmierne potrebná. Ako bolo
konštatované vyššie, neodkladné opatrenie je inštitútom, ktorý má svoje opodstatnenie v prípadoch,

ktoré neznesú odklad. Otec v podanom návrhu neuvádza také tvrdenia, ktoré by mohli byť dôvodom
pre tak závažné rozhodnutie, ktorým by sa de facto docielilo vytrhnutie dieťaťa z doteraz pre dieťa dobre
známeho rodinného prostredia a premiestnenie dieťaťa do T., kde dieťa nikoho nepozná, neovláda jazyk
danej krajiny, no najmä by nebolo s osobami, ktoré preň prestavujú stabilitu a zázemie.Pokiaľ má byť dôvodom návrhu na zmenu a nariadenie neodkladného opatrenia nerešpektovanie
doposiaľ právoplatného a vykonateľného rozhodnutia zo dňa 08.08.2016, odvolací súd poukazuje na to,
že otec má možnosť domáhať sa výkonu tohto rozhodnutia prostredníctvom súdu. Aj tu je však potrebné

veľmi citlivo zvažovať, pristupovať k výkonu rozhodnutia s čo najväčšou mierou opatrnosti a tolerancie a
snažiť sa k dieťaťu citovo priblížiť postupne, nenásilne. Tu zohráva významnú rolu matka dieťaťa, ktorej
úlohou je dieťa na styk s otcom pripraviť, čo však neznamená iba ho obliecť a prípadne nachystať nejaké
veci. Oveľa dôležitejšia je príprava psychická, a to nielen bezprostredná pred stykom, ale celková počas
dlhšieho obdobia, spôsob akým sa matka pred dcérou o otcovi vyjadruje.

Ďalším dôvodom, ktorý otec v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol
bol zhoršený psychický stav dieťaťa. Iste, zdravotný stav dieťaťa je vážnou okolnosťou, ktorú je
potrebné brať do úvahy, avšak nie je zrejmé, ako by malo dôjsť na základe otcom navrhovaného
neodkladného opatrenia spočívajúceho v premiestnení dieťaťa do T. k zlepšeniu jeho zdravotného
stavu. Bezodkladné odňatie dieťaťa zo starostlivosti matky a jeho zverenie do osobnej starostlivosti
otca bez predchádzajúcej prípravy a bez toho, aby dieťa malo pravidelný kontakt s otcom sa nejaví v

najlepšom záujme dieťaťa. Zisťovanie príčin zhoršeného psychického stavu dieťaťa bude predmetom
ďalšieho dokazovania, avšak pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým sa otec
domáha zverenia maloletej do jeho osobnej starostlivosti, navyše za stavu, keď z obsahu spisu
nevyplýva, aby matka zanedbávala starostlivosť o dcéru, nie je na prospech dieťaťa takéto rozhodnutie.
Pokiaľ ide o skutočnosť, že otec maloletej má vyčerpanú dovolenku na rok 2017 a z tohto dôvodu sa

nemôže dostaviť na súdom určený styk s maloletou raz mesačne, táto odvolacia námietka nemôže mať
vplyv na správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktorým bol návrh otca na predbežné zverenie
dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti zamietnutý. Je vecou rodiča, ako efektívne si zorganizuje svoj čas
a rozhodovanie o (predbežnom) zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti otca nemôže byť podmienené
tým, že otec nemá dostatok dovolenky.

16. K námietke otca ohľadom nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote o jeho návrhu na nariadene
neodkladného opatrenia odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu vyplýva, že dňa 27.12.2016 bol
súdu prvej inštancie doručený návrh otca zo dňa 23.12.2016 na zmenu dosiaľ účinného neodkladného
opatrenia tak, že otec navrhol dočasne zveriť maloletú do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej

otcovi a upraviť styk matky s maloletou. Prípisom zo dňa 02.01.2017 bolo otcovi oznámené, že vzhľadom
k tomu, že vo veci je potrebné predložiť spis Krajskému súdu v Prešove na rozhodnutie o odvolaní
matky proti rozhodnutiu č. k. 2P 16/2015 - 1049 zo dňa 18.11.2016 bude súd rozhodovať o návrhu
otca o zmene a vydanie neodkladného opatrenia po jeho návrate. Spis bol súdu prvej inštancie vrátený
dňa 17.01.2017, pričom prípisom zo dňa 19.01.2017 súd prvej inštancie vyzval matku, Úrad práce,

sociálnych vecí s a rodiny Prešov, Okresnú prokuratúru Svidník a Úrad komisára pre deti, aby sa
v lehote 7dní vyjadrili k návrhu otca zo dňa 23.12.2016. Po zaslaní vyjadrení súd prvej inštancie
rozhodol o návrhu otca dňa 07.02.2017. Vo vzťahu k ust. § 367 CMP odvolací súd poukazuje na to, že
uvedené ustanovenie sa vzťahuje na nariadenie neodkladného opatrenia, kedy sa rozhoduje o návrhu
na (faktické) odovzdanie dieťaťa do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej

starostlivosti a smeruje proti tomu, kto má dieťa pri sebe. V danom prípade sa však otec návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia domáhal zverenia dieťaťa do jeho výlučnej starostlivosti, ktoré je
svojím rozsahom koncipované širšie. Odvolací súd sa z tohto dôvodu domnieva, že v danom prípade
sa na rozhodnutie o návrhu na zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti vzťahuje všeobecná lehota 30
dní od doručenia návrhu. Vzhľadom k uvedenému odvolacia námietka otca nebola dôvodná.

17. K tvrdeniu otca o tom, že v prípade, ak sa rodičia rozhodnú presťahovať s maloletým dieťaťom mimo
územia Slovenskej republiky, súdy nerozhodujú a neskúmajú, či je to v záujme maloletého, odvolací súd
uvádza, že rozhodnutie o tom, či rodiča s maloletými deťmi sa presťahujú mimo územia SR je plne v ich
kompetencii, keďže sú zákonnými zástupcami detí. Musí ísť však o rozhodnutie a dohodu oboch rodičov.

V prípade, ak k dohode medzi rodičmi o tak mimoriadne závažnej skutočnosti, akou je vysťahovanie
dieťaťa mimo územia Slovenskej republiky nedôjde, rozhoduje o presťahovaní dieťaťa do cudziny na
návrh jedného z rodičov súd ( § 35 Zákona o rodine). Ani táto námietka otca nebola dôvodná.

18. Z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie vo výroku o zamietnutí návrhu

otca na zmenu a nariadenie neodkladného opatrenia ako vecne správne v súlade s ust. § 387 ods.
1, 2 CSP.19. Vo vzťahu k povinnosti účastníkov konania podrobiť sa sociálnemu poradenstvu, odvolací súd
poukazuje na ust. § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, v zmysle ktorého, ak je to potrebné v záujme
maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť

podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.
V zmysle ust. § 19 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách, sociálne poradenstvo
je odborná činnosť zameraná na pomoc fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii. Sociálne
poradenstvo sa vykonáva na úrovni základného sociálneho poradenstva a špecializovaného sociálneho
poradenstva.

V danom prípade odvolací súd nezistil, aby v prípade rodičov maloletej bolo potrebné sociálne
poradenstvo, nakoľko nezistil, aby u účastníkov konania bola nepriaznivá sociálna situácia a navyše
uvedené nie je predmetom tohto konania. Správne mal súd prvej inštancie uložiť rodičom maloletej
povinnosť podrobiť sa výchovnému opatreniu spočívajúcemu v psychologickom poradenstve, ktoré
má byť zamerané na to, aby rodiča maloletej dokázali vzájomne komunikovať minimálne ohľadom
záležitostí, ktoré sa týkajú ich spoločného dieťaťa bez vzájomného obviňovania a osočovania. Z

tohto dôvodu odvolací súd zmenil postupom vyplývajúcim z ust. § 388 CSP napadnutý výrok a uložil
rodičom maloletej povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu na referáte poradensko -
psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov s tým, že odvolací súd doplnil
dobu, dokedy má toto výchovné opatrenie trvať na to na 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto
rozhodnutia. Odvolací súd stanovil frekvenciu psychologického poradenstva raz mesačne, a to po

predchádzajúcej dohode so psychológom, nakoľko má za to, že stanovenie povinnosti podrobiť sa
výchovnému opatreniu bez toho, aby sa na tom rodičia spolu so psychológom dohodli je neefektívne a
kontraproduktívne. Je teda na rodičoch, aby prejavili dobrú vôľu a snažili sa aj za asistencie odborníka -
psychológaspolukomunikovaťahľadaťvhodnériešeniaprebudúcivývojichdieťa.Zároveňmáodvolací
súd za to, že nie je potrebné aby sa psychologického poradenstva zúčastňovala aj maloletá nakoľko

nebola zistená potreba jej účasti.

20. Pokiaľ ide o odvolanie matky ohľadom výroku ukladajúceho jej povinnosť telefonicky informovať
otca o zdravotnom stave maloletej, návštevách lekára, o dlhodobejšom pobyte maloletej mimo miesta jej
bydliska, o osobitných potrebách maloletej, ako aj o ďalších podstatných veciach týkajúcich sa maloletej

a priebežne bezodkladne o mimoriadnych podstatných veciach týkajúcich sa maloletej, otec v podanom
vyjadrení k odvolaniu súhlasil so zasielaním správ o dcére formou e-mailov. Odvolací súd pripomína, že
každý rodič má právo na informácie o svojom dieťati a tomuto právu zodpovedá povinnosť toho rodiča,
v koho starostlivosti dieťa je, mu informácie o dieťati poskytnúť. Je však dôležité, aby sa nejednalo iba
o formálne splnenie si povinnosti zo strany matky, ale aby uložená povinnosť skutočne naplnila svoj

zmysel, ktorým je to, aby rodič, ktorý dieťa nemá vo svojej starostlivosti, mal o ňom informácie nielen
oficiálneho charakteru (kam chodí do škôlky/školy, na aké krúžky, či navštívilo lekára), ale aj poznatky
o tom ako sa cíti, čo potrebuje, ako sa mu darí, akých má priateľov, s čím sa rado hráva. Na to, aby si
maloletá a jej otec vytvorili k sebe cestu, je potrebná v prvom rade komunikácia rodičov medzi sebou bez
emotívnych a citových výlevov. Vzhľadom k tomu, že aj otec súhlasil s tým, aby mu matka poskytovala

informácie o dieťati formou e-mailov, odvolací súd postupom podľa § 388 CSP zmenil výrok III. tak, že
matke uložil povinnosť telefonicky informovať otca o veciach týkajúcich sa maloletej tak, že matka je
povinná minimálne raz týždenne, najneskôr do piatku do 18.00 hod. každého týždňa, informovať otca o
záležitostiach týkajúcej sa maloletej formou e-mailov.

21. Odvolací súd apeluje na oboch rodičov, aby sa v záujme zdravého fyzického a psychického zdravia
ich dieťaťa snažili čo najskôr upraviť vzťahy medzi sebou. Pokiaľ vzhľadom na ich predchádzajúce
konflikty nie je možný priateľský dialóg, mali by sa pokúsiť aspoň o neutrálnu a vecnú komunikáciu
bez vzájomných invektív a znevažovania toho druhého. Je skutočne zarážajúce a nepochopiteľné, ak
rodičia nedokážu medzi sebou vzájomne komunikovať aspoň ohľadom záležitostí ich spoločného dieťa,

pričom obaja verbálne deklarujú lásku a záujem o dieťa. Ich správanie svedčí o opaku.
Už v tomto štádiu konania prichodí kriticky na adresu oboch rodičov poznamenať, že žiaden z nich
nepoukázal na pozitíva na strane druhého rodiča. Málo sa v podaniach rodičov spomína, ako opisujú
maloletej význam druhého rodiča. Je to pre dieťa potrebné. Inak je to na úkor zdarného vývoja dieťaťa
a jeho psychiky. Za takýchto okolností, až hypertrófne poukazovanie na nedostatky na strane druhého

rodiča, evidentne indikuje nedobrý úmysel a takéto správanie sa rodičov odvolací súd vyhodnotil skôr
na ujmu upozorňujúceho rodiča. Ak sa rodič obmedzí len a len na negatíva, ide o kontraproduktívny
prístup, preto je mimoriadne dôležité nielen sa zdržať negatívneho vykresľovania druhého rodiča vočiach dieťaťa, ale konať proaktívne a doslova opisovať význam druhého rodiča. To sa v predmetnej
veci žiaľ na ujmu pre maloletú nestalo.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.