Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 6, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/495/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115230053
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Sedláková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8115230053.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Michaelou Sedlákovou v spore žalobcu: Slovenská republika

- Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom Mlynské Nivy 44/a, Bratislava, právne
zastúpeného Advokátskou kanceláriou ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Námestie Martina
Benku9,Bratislava,IČO:35886625,protižalovanému:OpálovébaneDubník,a.s.,sosídlomČervenica
148, IČO: 36 472 395, právne zastúpená JUDr. Vladimírom Kotusom, advokátom, so sídlom Žižkova 6,
Košice, za účasti intervenienta na strane žalobcu: Opálové bane Libanka, s.r.o., so sídlom Floriánova
3201/12, Prešov, IČO: 45 571 503, právne zastúpeného JUDr. Lukášom Polákom, advokátom so sídlom
Hlavná 137, Prešov, o určenie vlastníckeho práva a o vzájomnej žalobe o zaplatenie 317.557 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu o určenie, že žalobca je vlastníkom stavieb stojacich na parc. č. XXX/XX - ústie štôlne Richard,
parc. č. XXX/XX - ústie štôlne Ľudovít, parc. č. XXX/XX - ústie štôlne Fridrich, parc. č. XXX/XX - ústie
štôlne prieskumný Karol, parc. č. XXX/XX - ohlbeň šachty Fedö, parc. č. XXX/XX - budova šachty Fedö,
parc. č. XXX/X - ústie štôlne Jozef a parc. č. XXX/XX - ústie štôlne Viliam zapísaných na LV č. XXX v
kat. úz. Červenica z a m i e t a .

II. U r č u j e, že stavba - ústie štôlne Richard, druh stavby 20, postavená na pozemku parc. č. XXX/XX,

zapísaná na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Prešov, katastrálny odbor pre okres: Prešov, obec:
ČERVENICA, katastrálne územie: Červenica, je súčasťou banského diela, štôlne Richard, vo vlastníctve
žalobcu, ústiacej na pozemku parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 15 m2, parcela
registra„C“evidovanánakatastrálnejmape,zapísanánaLVč.XXXvedenomOkresnýmúradomPrešov,
katastrálny odbor pre okres: Prešov, obec: ČERVENICA, katastrálne územie: Červenica,

stavba - ústie štôlne Ľudovít, druh stavby 20, postavená na pozemku parc. č. XXX/XX, zapísaná na LV
č. XXX vedenom Okresným úradom Prešov, katastrálny odbor pre okres: Prešov, obec: ČERVENICA,

katastrálne územie: Červenica, je súčasťou banského diela, štôlne Ľudovít, vo vlastníctve žalobcu,
ústiacej na pozemku parc. č. XXX/XX -zastavané plochy a nádvoria o výmere 15 m2, parcela registra „C“
evidovanánakatastrálnejmape,zapísanánaLVč.XXXvedenomOkresnýmúradomPrešov,katastrálny
odbor pre okres: Prešov, obec: ČERVENICA, katastrálne územie: Červenica,

stavba - ústie štôlne Fridrich, druh stavby 20, postavená na pozemku parc. č. XXX/XX, zapísaná na LV
č. XXX vedenom Okresným úradom Prešov, katastrálny odbor pre okres: Prešov, obec: ČERVENICA,

katastrálne územie: Červenica, je súčasťou banského diela, štôlne Fridrich, vo vlastníctve žalobcu,
ústiacej na pozemku parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 15 m2, parcela registra „C“
evidovanánakatastrálnejmape,zapísanánaLVč.XXXvedenomOkresnýmúradomPrešov,katastrálny
odbor pre okres: Prešov, obec: ČERVENICA, katastrálne územie: Červenica,

stavba - ústie štôlne prieskumný Karol, druh stavby 20, postavená na pozemku parc. č. XXX/XX,
zapísaná na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Prešov, katastrálny odbor pre okres: Prešov, obec:

ČERVENICA, katastrálne územie: Červenica, je súčasťou banského diela, štôlne Prieskumný Karol, vo
vlastníctve žalobcu, ústiacej na pozemku parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 15m2, parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, zapísaná na LV č. XXX vedenom Okresným
úradomPrešov,katastrálnyodborpreokres:Prešov,obec:ČERVENICA,katastrálneúzemie:Červenica,

stavba - ohlbeň šachty Fedö, druh stavby 20, postavená na pozemku parc. č. XXX/XX, zapísaná na LV
č. XXX vedenom Okresným úradom Prešov, katastrálny odbor pre okres: Prešov, obec: ČERVENICA,
katastrálneúzemie:Červenica,jesúčasťoubanskéhodiela,šachtyFedö,vovlastníctvežalobcu,ústiacej
na pozemku parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2 m2, parcela registra „C“
evidovanánakatastrálnejmape,zapísanánaLVč.XXXvedenomOkresnýmúradomPrešov,katastrálny

odbor pre okres: Prešov, obec: ČERVENICA, katastrálne územie: Červenica,

stavba - budova šachty Fedö, druh stavby 20, postavená na pozemku parc. č. XXX/XX, zapísaná na LV
Č. XXX vedenom Okresným úradom Prešov, katastrálny odbor pre okres: Prešov, obec: ČERVENICA,
katastrálneúzemie:Červenica,jesúčasťoubanskéhodiela,šachtyFedö,vovlastníctvežalobcu,ústiacej
na pozemku parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 137 m2, parcela registra „C“

evidovanánakatastrálnejmape,zapísanánaLVč.XXXvedenomOkresnýmúradomPrešov,katastrálny
odbor pre okres: Prešov, obec: ČERVENICA, katastrálne územie: Červenica,

stavba - ústie štôlne Jozef, druh stavby 20, postavená na pozemku parc. č. XXX/X, zapísaná na LV
č. XXX vedenom Okresným úradom Prešov, katastrálny odbor pre okres: Prešov, obec: ČERVENICA,

katastrálneúzemie:Červenica,jesúčasťoubanskéhodiela,štôlneJozef,vovlastníctvežalobcu,ústiacej
na pozemku parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 15 m2, parcela registra „C“
evidovanánakatastrálnejmape,zapísanánaLVč.XXXvedenomOkresnýmúradomPrešov,katastrálny
odbor pre okres: Prešov, obec: ČERVENICA, katastrálne územie: Červenica,

stavba - ústie štôlne Viliam, druh stavby 20, postavená na pozemku pare. č. XXX/XX, zapísaná na LV
č. XXX vedenom Okresným úradom Prešov, katastrálny odbor pre okres: Prešov, obec: ČERVENICA,
katastrálne územie: Červenica, je súčasťou banského diela, štôlne Viliam, vo vlastníctve žalobcu,
ústiacej na pozemku parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 25 m2, parcela registra „C“
evidovanánakatastrálnejmape,zapísanánaLVč.XXXvedenomOkresnýmúradomPrešov,katastrálny

odbor pre okres: Prešov, obec: ČERVENICA, katastrálne územie: Červenica.

III. Vzájomnú žalobu o zaplatenie 317.557 eur v y l u č u j e na samostatné konanie.

IV. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých

bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Intervenient m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 15.12.2015 domáhal voči žalovanému určenia, že je
vlastníkom stavieb stojacich na parc. č. XXX/XX - ústie štôlne Richard, parc. č. XXX/XX - ústie štôlne
Ľudovít, parc. č. XXX/XX - ústie štôlne Fridrich, parc. č. XXX/XX - ústie štôlne prieskumný Karol, parc.
č. XXX/XX - ohlbeň šachty Fedö, parc. č. XXX/XX - budova šachty Fedö, parc. č. XXX/X - ústie štôlne
Jozef a parc. č. XXX/XX - ústie štôlne Viliam zapísaných na LV č. XXX v kat. úz. Červenica.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný je v súčasnosti vedený ako vlastník predmetných nehnuteľností,
pričomtitulomnadobudnutiavlastníckehoprávajerozsudokNajvyššiehosúduSRsp.zn.1Sžr102/2012
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3S 90/2010. Predmetom týchto konaní
však nebol spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, ale preskúmanie zákonnosti vydaných rozhodnutí

správneho orgánu. Žalovaný je zapísaný na LV č. XXX v k. ú. Červenica ako vlastník stavieb na základe
záznamu. K žiadosti o záznam predložil rozhodnutia obce Červenica o určení súpisných čísel vydaných
dňa 13.11.2007 pod sp. zn. 17, 18, 16, 20,19/2007. Obec vydala tieto rozhodnutia o určení súpisných
čísel na základe žiadosti žalovaného, ktorý k nej priložil kópiu z katastrálnej mapy a geometrický plán.
Tieto listiny nepreukazujú vlastnícke právo žalovaného. Podľa platnej legislatívy bol žalovaný povinný

predložiť doklady o vlastníctve pozemku alebo o inom práve k pozemku a kolaudačné rozhodnutie, čovšak neurobil. Rozhodnutia vydané obcou spôsobili nezákonný predpoklad pre prechod vlastníctva z
majetku SR do majetku žalovaného. Ďalej uviedol, že od vzniku právnej úpravy baníctva vlastníctva k
vyhradeným ložiskám vyhradených nerastov vždy patrilo štátu. Vyhradené ložiská sú štátne a štátne sú

aj banské diela vedúce k tomuto ložisku. Všetky banské diela vedúce k jeho sprístupneniu a využívaniu
sa stávajú súčasťou tohto ložiska. Ústia a ohlbeň nie sú samostatnou časťou banského diela, ale jeho
vstupnými otvormi, vchodmi do banského diela. Sú neoddeliteľnou súčasťou banských diel. Vlastníkom
opálových baní bol od roku 1687 štát, ktorý zaviedol v roku 1788 hlbinné dobývanie a tieto bane prešli
po skončení 1. svetovej vojny do vlastníctva novovytvoreného čsl. štátu. Ich vedením bola poverená

Správa štátnych solivarov v Soľnohrade, ktorá zabezpečovala ich správu najmenej do roku 1953. Správa
štátnych solivarov prešla rôznymi transformáciami - v roku 1953 vznikol n. p. Solivar Prešov, ktorý bol
delimitovaný do n. p. Chemko Strážske, odtiaľ do n. p. Rudné bane Kremnica a v roku 1990 vzniká
samostatný š. p. Solivary Prešov, ktorý bol v 1992 zrušený a vymazaný z obchodného registra. Z toho
dôvodu sú opálové bane majetkom vo vlastníctve štátu, ktorý sa dostal v procese transformácie do
bezprávneho stavu - nespravuje ho štátny podnik zapísaný ako faktický správca, pretože štátny podnik

bol už zrušený a vymazaný z obchodného registra. V zmysle § 47c zákona č. 92/1991 Zb. je ministerstvo
správcom národného majetku, ktorý nebol privatizovaný a štátny podnik je zrušený a vymazaný z
obchodného registra.

3.Žalobcapripojilkžalobeajlistinnédôkazy,atovýpiszlistuvlastníctvač.XXXk.ú.Červenica,rozsudky

Krajského súdu Prešov sp. zn. 3S 90/2010, sp. zn. 1S 44/2014, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Sžr 102/2012, dokument Vládneho komisariátu pre banské a hutnícke podniky a zariadenia v Bratislave
č. 863 z 5.4.1919 a č. 4575/a z 9.10.1919.

4. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Vo svojom vyjadrení k žalobe zo

dňa 29.06.2017 uviedol, že novozaložený list vlastníctva č. XXX v k.ú. Červenica bol urobený na
základe žiadosti o vklad a nie žiadosti o záznam. Vyjadril súhlas s tým, že kópia katastrálnej mapy
a geometrický plán nie sú listinami preukazujúcimi vlastnícke právo. Poukázal na to, že k ohláseniu
drobných stavieb boli doložené nájomné zmluvy na predmetné pozemky, na ktorých mali byť postavené
alebo zrekonštruované ústia štôlní s výslovným uvedením iných práv k pozemkom, súhlas vlastníka

pozemkov s predmetnými prácami a rozhodnutie Obvodného banského úradu v Košiciach o povolení
banskej činnosti na zabezpečenie starých banských diel, kde sa v pláne zabezpečenia starých banských
diel, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia, výslovne uvádzajú ústia štôlní, ktoré budú
zrekonštruované. Obec Červenica im písomne oznámila, že nemá námietky k drobným stavbám.
V zmysle § 76 stavebného zákona nebolo preto potrebné predložiť kolaudačné rozhodnutie. Ďalej

poukázal na to, že drahý opál sa stal vyhradeným nerastom až zákonom č. 41/1957 a výhradné
ložisko drahého opálu bolo schválené Komisiou pre kvalifikáciu zásob Ministerstva životného prostredia
SR až v roku 2005 na základe geologických prác vykonaných súkromnou organizáciou S. S. - I.
na vlastné náklady. Poprel tvrdenie žalobcu, že všetky banské diela vedúce k jeho sprístupneniu a
využívaniusastávajúsúčasťoutohtoložiskastým,žetietobanskédielabolivhlbokejminulostisúčasťou

predchádzajúcich ťažobných operácií, ale v súčasnej dobe nevyhovujú bezpečnostným predpisom na
dobývanie výhradného ložiska. Uviedol, že pokiaľ by malo byť ústie štôlne neoddeliteľnou súčasťou
banského diela, muselo by byť banské dielo zarazené v pevnej neporušenej hornine. Banské dielo musí
prejsť aj nespevnenými horninami. V týchto úsekoch sa musí zabezpečiť - vybaviť zodpovedajúcou
výstužou, či už drevom, kameňom, betónom. Príkladom je štôlňa Jozef razená v roku 1836. Ústie a

úvodný prekop boli pôvodne zabezpečené drevenou výstužou. V roku 1903-1908 boli v dĺžke takmer
40 m zabezpečené kamennou obmurovkou. Táto obmurovka sa však postupne rozpadala, čo spôsobilo
závaly ústia a úvodného prekopu. Žalovaný zrútenú klenbu a závaly vypratal a postavil klenbu v dĺžke
viac ako 35 m znovu. Zároveň oznámil, že nemá námietky, aby stavby prešli do vlastníctva Slovenskej
republiky za predpokladu úhrady investovaných prostriedkov vo výške 317.557 eur. K vyjadreniu ako

dôkaz predložil fotografie štôlne Viliam a správu o rekonštrukcii úvodného prekopu štôlne Jozef.

5. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného poukázal na to, že žalovanému nebolo vydané
žiadne povolenie na stavbu, žalovanému bola Obvodným banským úradom v Košiciach povolená len
banská činnosť, zabezpečenie, likvidácia, údržba a obnova za účelom záchrany starých banských diel

Dubníckych opálových baní. Žalovaný vykonal práce dobrovoľne, bez požiadaviek na refundáciu, nebol
ani snaha o získanie týchto banských diel od SR do jeho vlastníctva. Uviedol, že ústie je súčasťou
banského diela, ide o funkčný vstup do hlavného banského diela. Štôlňa je banské dielo a zároveň
banská stavba. Portál je úprava ostenia (výstuž, výmurovka) na konci štôlne. Žalovaný na niektorýchdielach vytvoril portál, ale nespojil ho s banským dielom. Ide o štôlne Richard a Fridrich. Sú to pozemné
stavby postavené pred ústím banského diela a boli zriadené bez akéhokoľvek povolenia. Ústie banského
diela je prienik s povrchom, miesto začiatku alebo ukončenia. Uviedol, že zo získaných archívnych

dokumentov vyplýva, že hlavné banské diela bývalých opálových baní na Dubníku nespĺňajú dikciu
starých banských diel v zmysle § 35 ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb., pretože ich pôvodný prevádzkovateľ,
ktorým je štát, je známy. K vyjadreniu ako dôkaz priložil rozhodnutie o povolení banskej činnosti zo dňa
29.10.2003, rozhodnutie o povolení zmeny banskej činnosti zo dňa 06.12.2007, rozhodnutie o predĺžení
doby platnosti rozhodnutí zo dňa 25.10.2010, žiadosť o zápis stavieb do katastra nehnuteľností zo dňa

03.05.2006,rozhodnutieourčenísúpisnéhočíslaústieštôlneJozefzodňa16.04.2006,geometrickýplán
č. 44/2006, výpis z LV č. XXX k.ú. Červenica, ústia starých banských diel na LV č. XXX k.ú. Červenica,
informatívne kópie z mapy s fotografiami, dokument z 15.03.1918, dokument Vládneho komisariátu
pre banské a hutnícke podniky a zariadenia v Bratislave z 5.4.1919 a 9.10.1919, rozhodnutie ministra
hutníctva, strojárenstva a elektrotechniky ČSFR zo dňa 20.06.1990, rozhodnutie Ministra hospodárstva
SR zo dňa 8.4.1992, žiadosť Správy štátnych opálových baní na Dubníku z roku 1923 s mapou.

6. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 30.06.2017 naviac poukázal na to, že Rozhodnutie o povolení banskej
činnosti vrátane Plánu zabezpečenia a likvidácie za žiadnych okolností nezakladá akýkoľvek nárok
žalovaného týkajúci sa vlastníckeho práva k starým banským dielam, ich súčastiam alebo príslušenstvu,
ktoré boli predmetom zabezpečenia a likvidácie a to ani v prípade, že žalovaný prekročil rozsah prác

povolenýchRozhodnutímopovoleníbanskejčinnostiavymedzenýchvPlánezabezpečeniaalikvidácie.
Žalovaný nepreukázal povolenie stavby zo strany Obvodného banského úradu v Košiciach. Je toho
názoru, že ústie, šachta, štôlňa či portál sú súčasťou banského diela ako takého a každá táto časť
banského diela má svoj účel a svoju nenahraditeľnú funkciu. Poukázal na definíciu hlavného banského
diela podľa § 10 ods. 7 zákona č. 51/1998 Zb., ktoré výkladovo potvrdzuje, že banské dielo ústí na

povrch a cez toto ústie sa do banského diela vchádza, a preto je vylúčené, aby ústie štôlne bolo
charakterizované ako samostatná stavba. Vstup do banského diela a banské dielo sú funkčne prepojené
a neoddeliteľné. Žalobca má za to, že je daný naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva,
pretože žalovaný je zapísaný ako vlastník nehnuteľností a takéto rozhodnutie môže byť podkladom
pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Naviac naliehavý právny záujem odôvodnil aj

potrebou riešenia vzniknutej situácie, pretože za situácie, kedy je ako vlastník ústí štôlní zapísaný v
katastri nehnuteľností tretí subjekt, odlišný od vlastníka banského diela, je nositeľ práva na dobývanie
výhradného ložiska obmedzený pri výkone svojho banského oprávnenia, nakoľko ústia štôlní umožňujú
prístup k tomuto výhradnému ložisku. K vyjadreniu priložil Plán zabezpečenia a likvidácie starých
banských diel zo dňa 27.7.2003, definície pojmov z Wikipédie, rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn.

1S 55/2012.

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 20.11.2017 namietal, že banské dielo je podzemný v ložisku
nerastov inými zásahmi vytvorený priestor, ktorý nie je samostatným predmetom právnych vzťahov v
občianskoprávnom zmysle a ako taký je súčasťou ložiska nerastov, ktoré ho tvoria a dôsledkom ich

ťažby vymedzili terajší priestor. Poukázal na rozsudok NS ČR sp. zn. 3 Cdon 265/1996 týkajúci sa
lomu a rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 1181/2002 týkajúci sa jaskyne. Uviedol, že baňa/banské dielo
je súčasťou nerastného bohatstva, nakoľko ním nemožno samostatne, t.j. oddelene od nerastného
bohatstva nakladať. Stavbou v občianskoprávnom zmysle sa rozumie výsledok stavebnej činnosti tak
ako o chápe stavebný zákon a jeho vykonávacie predpisy, pričom predmetom občianskoprávnych

vzťahov môže byť i podzemná stavba (rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 911/2005). Predmetné stavby
podľa neho spĺňajú definičné znaky stavby vymedzené v § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
ktorými sú výsledok ľudskej stavebnej činnosti, ktorou boli vytvorené určité podzemné konštrukcie,
ktoré vertikálne v smere dovnútra ohraničujú konkrétny priestor, ktorý je možné zamerať a zakresliť
pomocou geometrického plánu, spojené so zemským povrchom prostredníctvom pevných zapustených

betónových základov v hĺbke 40-60 cm, pričom ich odstránením by došlo k porušeniu veci. Steny
sú vyhotovené z kamennej obmurovky a stropy sú vystužené kamennou vystuženou oceľovou KARI
sieťou. V prípade štôlne Viliam je ústie ešte kombinované s oceľovou výstužou. Ďalej sú geometrický
zobraziteľné a zamerateľné, evidované v katastri nehnuteľnosti a definovateľné v rámci ich vzniku. Je
podľa neho zrejmé, že sporné nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX sú spôsobilé byť samostatným

predmetom občianskoprávnych vzťahov - samostatnými stavbami. Na uvedenou nič nemení ani
skutočnosť, že žalovaný sporné nehnuteľnosti vystaval bez náležitých oprávnení. Poukázal tiež na to,
že pre posúdenie zániku pôvodnej stavby je významné to, čo bolo odstránené. K zániku pôvodnej
stavby dôjde, ak pôvodná stavba prestáva byť vecou v zmysle práva, a to nastane vtedy, ak nie je užzjavné jej dispozičné riešenie. V prejednávanom prípade, uvedené pôvodné „vstupy“ do banského diela,
ako samostatné stavby neexistovali, nakoľko pôvodné drevené podpery držiace strop boli polámané a
zničené a vstupné diery ako aj samostatné chodby celé zasypané zeminou. Žalovaný uviedol, že na

základe vlastnej činnosti pôvodný obsah vstupov celý vyniesol von a pomocou rozsiahlych stavebných
prác pristúpil k vybudovaniu nových základov a dlhodobo životných konštrukcií stavby, dôsledkom čoho
pôvodnástavbazaniklaavzniklanová,kuktorejmožnonadobudnúťvlastníckeprávo.Jetohonázoru,že
sporné nehnuteľnosti nemôžu byť súčasťou banského diela, resp. pozemku, nakoľko ich vybudovaním
nedošlo k trvalému spojeniu s banským dielom a ich prípadným oddelením nedôjde k zmareniu účelu

banského diela, ktorým je nálezisko nerastného bohatstva a ku ktorému by v prípade potreby mohli
byť vybudované aj iné banské stavby. K vyjadreniu priložil stanovisko Českého banského úradu zo dňa
28.09.2017.

8. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného zo dňa 07.12.2017 poukázal na rozhodnutia NS ČR
sp. zn. 22 Cdo 1350/2005 a sp. zn. 22Cdo 2597/2010. Uviedol, že banské dielo je výsledkom ľudskej

stavebnej činnosti, ktorou bola vytvorená určitá, prevažne podzemná konštrukcia, ktorá v smere
dovnútra ohraničuje priestor, ktorý má slúžiť na účel získavania nerastného bohatstva. Z hľadiska
stavebného prevedenia banského diela ide o samostatnú vec. Poukázal na to, že žalovaný si bol
vedomý, že obnovuje ústia štôlní, ktoré sú súčasťou banského diela a v žiadnom prípade nemohol byť
dobromyseľný v tom, že vytvoril novú vec - stavbu, ku ktorej by mohol legálnym spôsobom nadobudnúť

vlastnícke právo. Samotné ústia štôlní bez banského diela ako takého nemajú žiadne hospodárske
využitie.

9. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 11.12.2017 namietal, že v prípade banského diela sa jedná o
priestor, nie stavbu, pričom zámerom pri vzniku banského diela nebola potreba stavebnou činnosťou

vytvoriť konkrétnu materiálnu stavbu, ale pomocou banskej činnosti získať/vyťažiť nerastné bohatstvo
nachádzajúce sa v danom ložisku, výsledkom čoho je sústava podzemných chodieb tvoriacich vyťažený
priestor. Banské dielo nie je samostatnou vecou, nemožno preto hovoriť o tom, že sporné nehnuteľnosti
sú nadstavbami, resp. prístavbami tejto súčasti hnuteľnej veci - nerastného bohatstva. Ako dôkaz priložil
odpoveď Ministerstva spravodlivosti Českej republiky zo dňa 27.06.2013.

10. Podaním zo dňa 29.01.2018 do konania vstúpila spoločnosť Opálové bane Libanka s.r.o. ako
intervenient na strane žalobcu argumentujúc, že je držiteľom dobývacieho priestoru „Červenica“ a
má povolenú banskú činnosť - otvárka, príprava a dobývanie výhradného ložiska drahého opálu
v dobývacom priestore „Červenica“, ako aj banské oprávnenie na podnikanie v špecifikovaných

činnostiach. Rovnako má uzatvorenú aj nájomnú zmluvu s vlastníkom nehnuteľnosti Slovenskou
republikou v zastúpení Lesy SR na pozemky nachádzajúce sa v danom dobývacom priestore. Vzhľadom
na uvedené má legitímny právny vzťah k dobývaciemu priestoru „Červenica“.

11. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 25.01.2018 poukázal na odborné vyjadrenie Obvodného

banského úradu v Košiciach zo dňa 19.01.2018. Zároveň uviedol, že samotné ústie štôlne bez štôlne
(banského diela) nespĺňa základnú podmienku v podobe určitej úžitkovej hodnoty. Štôlňa ako banské
dielo okrem dobývacej činnosti slúži aj na edukatívne účely, pre múzejné a iné účely. Navyše šachta
Fedö a štôlňa Jozef sú aj národnými kultúrnymi pamiatkami a bane na Dubníku sú chránenou časťou
prírody ako zimoviska netopierov. Z toho možno uzavrieť, že štôlňa ako banské dielo spĺňa podmienku

objektívnej užitočnosti a je schopná určitým spôsobom uspokojovať ľudské potreby a preto má žalobca
za to, že banské dielo je samostatnou vecou v právnom zmysle. Výkladom § 5 Banského zákona
nemožno podľa neho dospieť z záveru, že banské diela sú súčasťou výhradného ložiska. Uviedol,
že žalovaný nevytvoril žiadnu novú stavbu, vyfabuloval fiktívne stavby o fiktívnych rozmeroch, ktoré v
teréne tak, ako sú zapísané na LV č. XXX a súvisiacom LV č. XXX, neexistujú. Budova šachty Fedö

neexistuje, ostali len pôvodné základy budovy vybudovanej niekedy po roku 1832, samotná budova
nebola obnovená a jej základy sú súčasťou šachty Fedö. Ani v ostatných prípadoch žalovaný nevytvoril
novúvec,alevykonallenprestavbu,resp.prístavbuavniektorýchprípadochnevykonalžiadnestavebné
práce, ale len vypratanie a vyčistenie ústia. Naviac sporné nehnuteľnosti v skutočnosti nezodpovedajú
ich zakresleniu na katastrálnej mape a to ani tvarom ani rozmermi, a tiež je zrejmé, že v každom

jednotlivom prípade ide o vchod do banského diela a nie o samostatnú stavbu. Navrhol, že v prípade, ak
súd dospeje k záveru, že sa nemožno určovacou žalobou domáhať určenia vlastníckeho práva k súčasti
veci, navrhol pripustiť eventuálny petit v znení:„Súd určuje, že stavba - ústie štôlne Richard, druh stavby 20, postavená na pozemku parc. č. XXX/XX,
zapísaná na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Prešov, katastrálny odbor pre okres: Prešov, obec:
ČERVENICA, katastrálne územie: Červenica, je súčasťou banského diela, štôlne Richard, vo vlastníctve

žalobcu, ústiacej na pozemku parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 15 m2, parcela
registra„C“evidovanánakatastrálnejmape,zapísanánaLVč.XXXvedenomOkresnýmúradomPrešov,
katastrálny odbor pre okres: Prešov, obec: ČERVENICA, katastrálne územie: Červenica,
stavba - ústie štôlne Ľudovít, druh stavby 20, postavená na pozemku parc. č. XXX/XX, zapísaná na LV
č. XXX vedenom Okresným úradom Prešov, katastrálny odbor pre okres: Prešov, obec: ČERVENICA,

katastrálne územie: Červenica, je súčasťou banského diela, štôlne Ľudovít, vo vlastníctve žalobcu,
ústiacej na pozemku parc. č. XXX/XX -zastavané plochy a nádvoria o výmere 15 m2, parcela registra „C“
evidovanánakatastrálnejmape,zapísanánaLVč.XXXvedenomOkresnýmúradomPrešov,katastrálny
odbor pre okres: Prešov, obec: ČERVENICA, katastrálne územie: Červenica,
stavba - ústie štôlne Fridrich, druh stavby 20, postavená na pozemku parc. č. XXX/XX, zapísaná na LV
č. XXX vedenom Okresným úradom Prešov, katastrálny odbor pre okres: Prešov, obec: ČERVENICA,

katastrálne územie: Červenica, je súčasťou banského diela, štôlne Fridrich, vo vlastníctve žalobcu,
ústiacej na pozemku parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 15 m2, parcela registra „C“
evidovanánakatastrálnejmape,zapísanánaLVč.XXXvedenomOkresnýmúradomPrešov,katastrálny
odbor pre okres: Prešov, obec: ČERVENICA, katastrálne územie: Červenica,
stavba - ústie štôlne prieskumný Karol, druh stavby 20, postavená na pozemku parc. č. XXX/XX,

zapísaná na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Prešov, katastrálny odbor pre okres: Prešov, obec:
ČERVENICA, katastrálne územie: Červenica, je súčasťou banského diela, štôlne Prieskumný Karol, vo
vlastníctve žalobcu, ústiacej na pozemku parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 15
m2, parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, zapísaná na LV č. XXX vedenom Okresným
úradomPrešov,katastrálnyodborpreokres:Prešov,obec:ČERVENICA,katastrálneúzemie:Červenica,

stavba - ohlbeň šachty Fedô, druh stavby 20, postavená na pozemku parc. č. XXX/XX, zapísaná na LV
č. XXX vedenom Okresným úradom Prešov, katastrálny odbor pre okres: Prešov, obec: ČERVENICA,
katastrálneúzemie:Červenica,jesúčasťoubanskéhodiela,šachtyFedö,vovlastníctvežalobcu,ústiacej
na pozemku parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2 m2, parcela registra „C“
evidovanánakatastrálnejmape,zapísanánaLVč.XXXvedenomOkresnýmúradomPrešov,katastrálny

odbor pre okres: Prešov, obec: ČERVENICA, katastrálne územie: Červenica,
stavba - budova šachty Fedö, druh stavby 20, postavená na pozemku parc. č. XXX/XX, zapísaná na LV
Č. XXX vedenom Okresným úradom Prešov, katastrálny odbor pre okres: Prešov, obec: ČERVENICA,
katastrálneúzemie:Červenica,jesúčasťoubanskéhodiela,šachtyFedô,vovlastníctvežalobcu,ústiacej
na pozemku parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 137 m2, parcela registra „C“

evidovanánakatastrálnejmape,zapísanánaLVč.XXXvedenomOkresnýmúradomPrešov,katastrálny
odbor pre okres: Prešov, obec: ČERVENICA, katastrálne územie: Červenica,
stavba - ústie štôlne Jozef, druh stavby 20, postavená na pozemku parc. č. XXX/X, zapísaná na LV
č. XXX vedenom Okresným úradom Prešov, katastrálny odbor pre okres: Prešov, obec: ČERVENICA,
katastrálneúzemie:Červenica,jesúčasťoubanskéhodiela,štôlneJozef,vovlastníctvežalobcu,ústiacej

na pozemku parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 15 m2, parcela registra „C“
evidovanánakatastrálnejmape,zapísanánaLVč.XXXvedenomOkresnýmúradomPrešov,katastrálny
odbor pre okres: Prešov, obec: ČERVENICA, katastrálne územie: Červenica,
stavba - ústie štôlne Viliam, druh stavby 20, postavená na pozemku pare. č. XXX/XX, zapísaná na LV
č. XXX vedenom Okresným úradom Prešov, katastrálny odbor pre okres: Prešov, obec: ČERVENICA,

katastrálne územie: Červenica, je súčasťou banského diela, štôlne Viliam, vo vlastníctve žalobcu,
ústiacej na pozemku parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 25 m2, parcela registra „C“
evidovanánakatastrálnejmape,zapísanánaLVč.XXXvedenomOkresnýmúradomPrešov,katastrálny
odbor pre okres: Prešov, obec: ČERVENICA, katastrálne územie: Červenica. Žalobca má nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%“ Ako dôkaz priložil aj výpis z evidencie národných kultúrnych

pamiatok a zo Štátneho zoznamu osobitne chránených častí prírody SR.

12.Žalovanývosvojomvyjadrenízodňa02.05.2018uviedol,ževprípadebane,akoajlomuideobanské
dielo, v ktorom sa prevádzala ťažobná prevádzka, na ktorom sa úžitkový nerast dobýva s rozdielom
jeho hlbinného/povrchového umiestnenia, preto akékoľvek banské dielo je súčasťou ložiska výhradných

nerastov. Banské dielo nemožno považovať za res corporales, a preto nemožno určiť, že ústia baní sú
jeho súčasťou. V prípade sporných nehnuteľností by mohlo ísť o príslušenstvo veci (ložiska nerastov).13. Súd na pojednávaní dňa 27.11.2018 pripustil zmenu žaloby v zmysle podania zo dňa 25.01.2018.
Zároveň žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že trvá aj vzájomnej žalobe o
zaplatenie sumy 317.557 eur titulom náhrady za práce vykonané na dotknutých stavbách, ku ktorým

žalobca žiada určiť vlastnícke právo.

14. Súd vykonal dokazovanie obhliadkou na mieste samom a listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v
spise v súlade s § 204 CSP a zistil tento skutkový stav:

15. Z dokumentu Vládneho komisariátu pre banské a hutnícke podniky a zariadenia v Bratislave č.
863 z 5.4.1919 vyplýva, že výnosom č. 531 zo dňa 21.03.1919 bola dozorom a kontrolou nad štátnymi
opálovými baňami v Dubníku poverená správa štátnych soľných baní v Soľnohrade pri Prešove.

16. S účinnosťou od 01.01.1920 bola správa štátnych opálových baní v Dubníku podriadená štátnemu
solivaru v Soľnohrade, čo je zrejmé z dokumentu Vládneho komisariátu pre banské a hutnícke podniky a

zariadeniavBratislaveč.4575/az09.10.1919adresovanéhoŠtátnemubanskémuriaditeľstvuvBanskej
Štiavnici.

17. Správa štátnych opálových baní v Dubníku v roku 1923 žiadala štátny banský kapitanát v Spišskej
Novejvsiozlúčeniekutískazároveňpodľamapyzroku1923súvspráveštátnehosolivaruvSoľnohrade

výhradné kutištia Opalbane na Dubníku.

18. Opálové bane na Dubníku patrili už za obdobia Rakúsko - Uhorskej monarchie štátu a boli
spravované Banským riaditeľstvom v Banskej Štiavnici. Po vzniku 1. Československej republiky bola
dozorom a kontrolou štátnych opálových baní na Dubníku poverená správa štátnych soľných baní

v Soľnohrade pri Prešove. Po roku 1945 prešiel závod Solivar pri Prešove viacerými organizačnými
zmenami, v období rokov 1945-1947 patril do pôsobnosti Povereníctva pre dopravu a verejné práce. V
roku 1948 vznikol samostatný národný podnik Solivary Prešov, ktorý bol v 1965 pričlenený k Rudným
baniam, n.p. Banská Bystrica ako samostatný závod. Rozhodnutím ministra hutníctva, strojárstva a
elektrotechniky ČSFR č.j. 180/603/90 zo dňa 20.06.1990 sa z organizácie Rudné bane, š.p. vyčlenil

samostatný závod Solivary Prešov a s účinnosťou od 01.07.1990 bol založený štátny podnik Solivary,
štátny podnik. Rozhodnutím ministra hospodárstva SR č. 759/220/92 zo dňa 08.04.1992 bol štátny
podnik Solivary, Prešov zrušený bez likvidácie s tým, že všetok jeho majetok v súlade s privatizačným
projektom prešiel na Fond národného majetku SR. Privatizačný projekt v majetkovej špecifikácii
nezahŕňal majetok v k.ú. Červenica, a teda podľa § 47c zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu

majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov je správcom takéhoto majetku Ministerstvo
hospodárstva.

19. Obvodný banský úrad v Košiciach vydal dňa 29.10.2003 rozhodnutie o povolení banskej činnosti
žalovanému, predmetom banskej činnosti bolo zabezpečenie a likvidácia starých banských diel za

účelom ich záchrany, obnovy, údržby a ochrany po dobývaní drahých opálov podľa overeného plánu
zabezpečenia a likvidácie starých banských diel, ktorý sa stal neoddeliteľnou časťou originálu tohto
rozhodnutia. Miestom činnosti bol dobývací priestor Červenica - lokalita Libanka, lokalita Šimonka a
kutisko Dubník v k.ú. Červenica s platnosťou do ukončenia zabezpečovacích a likvidačných prác v
zmysle predloženého plánu najneskôr do 30.09.2008.

20. Plán zabezpečenia a likvidácie starých banských diel, ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť vyššie
uvedeného rozhodnutia, bol vypracovaný dňa 27.07.2003 štatutárom žalovaného s ohľadom na
vyriešenie stretov záujmov pri zabezpečení ochrany a obnovy zimoviska chránených druhov netopierov,
ochrany ložiska drahých opálov, ústí štôlní ohrozujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia osôb a možnosť

využitia starých banských diel na vytvorenie banského skanzenu. V zmysle tohto plánu sa malo
po sanačných prácach na záchranu najdôležitejších banských diel pristúpiť k ich zabezpečeniu a
začať s postupnou obnovou všetkých banských diel. V banskom poli Libanka mali byť v prvej etape
zostať zachované vstupné otvory Richard, Jozef a Viliam a na ústiach týchto štôlní mali byť osadené
špeciálne uzamykateľné mrežové dvere. Pokiaľ ide o štôlňu Jozef, mala byť robená rekonštrukcia

kamennej obmurovky úvodného prekopu štôlne Jozef v dĺžke 46 m. Zabezpečenie ohlbne šachty Fedö
malo byť riešené spevnením horniny torkretovým plášťom na ťahokovú výstuž a osadením nosného
oceľového rámu profilu. V rámci etapy zabezpečenia banských diel plánovali okrem iného obnoviť v
časti Libanka ústia štôlní Prieskumný Karol, Fridrich, Ľudovít, Richard. Pri obnove týchto ústí mal byťručne odstránený zával pôvodného ústia štôlne až po úroveň pôvodnej počvy, vymurovanie portálu
štôlní v pôvodnom profile, vrátane vybudovania kamennej obmurovky štôlne až na miesta neporušených
hornín a vo vhodnej vzdialenosti od ústia, prípadne priamo na ústí osadiť dvere upravené pre potreby

vletu netopierov a uzatvorenia banských diel pre nepovolené vstupy. Predmetné staré banské diela po
ťažbe drahých opálov v ložiskovom poli Libanka majú niekoľko možností využitia - budú využívané ako
zimovisko netopierov, ako skanzen a múzeum v podzemí vrátane vytvorenia podzemných náučných
chodníkov a ako ložisko na ťažbu nerastných surovín.

21. Obec Červenica vydala dňa 16.04.2006 rozhodnutie o určení súpisného čísla XXX pre stavbu ústie
štôlne Jozef, ktorá sa nachádza v k.ú. Červenica na prac. Č. XXX/X pre žalovaného. K žiadosti bol
priložený geometrický plán. Následne žalovaný požiadal dňa 03.05.2006 Správu katastra Prešov o zápis
stavieb ústie štôlne Viliam súp. č. XXX, ústie štôlne Jozef súp. č. XXX a ohlbeň šachty Fedö súp. č. XXX
do katastra nehnuteľností. Prílohou žiadosti boli rozhodnutia o určení súpisných čísel a geometrické
plány.

22. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX kat. územia Červenica, obce Červenica, okres Prešov, vyplýva,
že vlastníkom stavieb - ústia štôlne Richard, druh stavby 20, postavenej na pozemku parc. č. XXX/XX;
ústia štôlne Richard, druh stavby 20, postavenej na pozemku parc. č. XXX/XX; ústia štôlne Ľudovít, druh
stavby 20, postavenej na pozemku pare. č. XXX/XX; ústia štôlne Fridrich, druh stavby 20, postavenej

na pozemku pare. č. XXX/XX; ústia štôlne prieskumný Karol, druh stavby 20, postavenej na pozemku
pare. č. XXX/XX, ohlbeň šachty Fedö, druh stavby 20, postavenej na pozemku pare. č. XXX/XX; budova
šachty Fedö, druh stavby 20, postavenej na pozemku pare. č. XXX/XX; ústia štôlne Jozef, druh stavby
20, postavená na pozemku pare. č. XXX/X; ústie štôlne Viliam, druh stavby 20, postavenej na pozemku
pare. č. XXX/XX, je žalovaný. Titulom nadobudnutia je rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 1 Sžr 102/2012 k rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 3S 90/2010-48 zo dňa 27.04.2012.
Právny vzťah k parcelám, na ktorej ležia predmetné stavby, je evidovaný na liste vlastníctva č. 603,
pričom vlastníkom týchto parciel je Slovenská republika.

23.Rozsudkomsp.zn.3S90/2010zodňa27.04.2012KrajskýsúdvPrešovezamietolžalobuOkresného

prokurátora v Prešove proti Správe katastra Prešov, ktorou sa domáhal zrušenia vykonania záznamu
Správy katastra Prešov č. Z 2455/09, číslo zmeny 17/09 zo dňa 22. júla 2009, ktorým bol zrušený list
vlastníctva č. 660 k nasledovným podzemným stavbám nachádzajúcich sa v obci Červenica, katastrálne
územie Červenica: ohlbeň šachty Fedö, súpisné č. XXX, na parcele č. XXX/XX, ústie štôlne Jozef,
súpisné č. XXX na parcele č. XXX/X, ústie štôlne Viliam, súpisné č. XXX na parcele č. XXX/XX,

ústie štôlne prieskumný Karol, súpisné č. XXX na parcele č. XXX/XX, ústie štôlne Fridrich, súpisné č.
XXX na parcele č. XXX/XX, .ústie štôlne Ľudovít, súpisné č. XXX na parcele č. XXX/XX, ústie štôlne
Richard, súpisné č. XXX na parcele č. XXX/XX, budova šachty Fedö súpisné č. XXX na parcele č.
XXX/XX. V odôvodnení uviedol, že žalobe nevyhovel, pretože prokurátor nepreukázal, že by správny
orgán postupoval v rozpore s platnými zákonnými ustanoveniami, podľa ktorých rozhodoval. Nakoľko

list vlastníctva č. XXX, k.ú. Červenica existoval a bol vystavený iba na základe zápisu súpisných čísiel v
zmysle pôvodných rozhodnutí obce Červenica z roku 2006 a 2008, neexistoval ani podľa názoru súdu
žiadny právny podklad na ďalšiu existenciu listu vlastníctva č. XXX po zrušení súpisných čísel. Ako
vyplýva z obsahu administratívneho spisu boli predložené písomné listiny, geometrický plán a kópia
katastrálnej mapy, ktoré nie sú listinami preukazujúcimi vlastnícke právo spoločnosti Opálové bane

Dubník, a.s. schopné zápisu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Správne vykonala
žalovaná zrušenie záznamu a následne aj zrušenie príslušného LV č. XXX, k.ú. Červenica, pretože jeho
evidencia a ďalšia existencia nevyplývala z právnych podkladov, ktoré mala žalovaná v čase vykonania
zrušenia záznamu k dispozícii.

24. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd rozsudkom sp. zn. 1 Sžr 102/2012 zmenil
rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.4.2012 č.k. 3S 90/2018-48 tak, že záznam Správy
katastra Prešov č. Z-2455/09 (číslo zmeny 17/09 z 22.07.2009) zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie
konanie s tým, že nezistil v uvedených rozhodnutiach také právne účinky, ktoré výslovne a nepochybne
spočívajú v zániku vlastníckeho práva.

25. Český banský úrad v Prahe vo svojej odpovedi zo dňa 23.10.2017 reagujúc na žiadosť o poskytnutie
informácie uviedol, že ústie štôlne nie je legislatívne určený termín, a preto nie je možné vo všeobecnej
rovine bez znalosti konkrétneho prípadu určiť, či sa jedná o stavbu v zmysle zákona č. 183/2006 Sb.stavebného zákona, či o súčasť banského diela. Poukázal na definíciu banského diela podľa § 2 ods.
1 písm. d/ vyhlášky č. 22/1989 Sb. Ďalej poukázal na definíciu stavby v zmysle § 2 ods. 3 stavebného
zákona, pričom uviedol, že vyústenie štôlne na povrch môže byť riešené rôznymi spôsobmi a nemožno

vylúčiť, že sa v jednotlivých prípadoch, pokiaľ sú naplnené definičné znaky, môže jednať o samostatnú
stavbu. V prípade pochybností, či sa jedná v tomto konkrétnom prípade o stavbu, je potrebné vychádzať
zo stanoviska príslušného stavebného úradu.

26. Z vyjadrenia Obvodného banského úradu v Košiciach zo dňa 19.01.2018 vyplýva, že podľa §

35 ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a vyžití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení
neskorších predpisov, starým banským dielom sa podľa tohto zákona rozumie banské dielo v podzemí,
ktoré je opustené a ktorého pôvodný prevádzkovateľ ani jeho právny nástupca neexistuje alebo nie je
známy. Teda sú preň stanovené dve kumulatívne podmienky opustenie diela a neznámy prevádzkovateľ
alebo jeho právny nástupca. Tým, že staré banské dielo sa začne využívať, zmení sa jeho status,
pretože už nie je opustené. A v prípade banských diel na Dubníku je známy aj právny nástupca

prevádzkovateľa. Posledným prevádzkovateľom v 30-tych rokoch bol erár. Potom bane - alebo správne
povedané banské diela na Dubníku po roku 1945 prešli pod majetkovú správu Solivarov, tieto pod
správu Rudných baní a pri oddelení Solivarov nebol majetok Dubnických opálových baní predmetom
privatizácie. Teda ostali majetkom Slovenskej republiky v správe Ministerstva hospodárstva SR. Ďalej
uviedol, že ústie je ukončenie nejakého ohraničeného (obyč. predĺženého) priestoru vo vonkajšom

priestore al. v inom ohraničenom priestore, otvor: ú. kanála, ú. rúry ú. nádoby, fľaše. Ústia štôlni sú
po technickej stránke jednoznačne súčasťou banských diel. Ložisko sa z povrchu sprístupňuje (otvára)
úvodnými banskými dielami, ktoré tvoria trvalé spojenie s povrchom. Podľa odbornej terminológie
sa za štôlňu považuje vodorovné alebo úklonné dlhé banské dielo vyrazené obvykle v priaznivých
topografických podmienkach, t.j. v kopcovitom teréne v úbočí svahovitého terénu. Ústie banského diela

(aj štôlne) sa vymedzuje ako miesto, kde banské dielo ústí na povrch (ako prienik banského diela so
zemským povrchom), resp. sa rozumie aj miesto, kde banské dielo nadväzuje na iné banské dielo
(hocikde v podzemí bane) a takto vymedzená banská odborná terminológia jednoznačne deklaruje
vzťah vzájomnej spolupatričnosti a neoddeliteľnosti banského diela a jeho ústia. Vlastné ústie v prípade
prieniku so zemským povrchom môže byť zakončené obvykle portálom, ale môže byť aj bez neho. Ústie

štôlne bez pokračovania banským dielom samo osebe už nemôže plniť svoj pôvodný účel a funkciu
(otvárkuasprístupnenieložiska,umožneniedopravy,chôdze,vetraniaaodvodňovania).Ústiebanského
diela ako prienik s povrchom slúži ako vstup do neho, resp. výstup z neho, takže je jeho súčasťou.
Banské dielo môže byť vyrazené priamo v úžitkovom neraste (sú to tzv. smerné štôlne - banské chodby),
ale môžu by vyrazené aj mimo (v hluchých horninách - naprieč vrstvami, buď cez nadložie alebo cez

podložie - sú to tzv. prekopy). Na spôsob otvárky bane majú vplyv hlavne topografické, geologické,
hydrogeologické a banskotechnické podmienky (preskúmanosť, úložné pomery), predpokladaná ťažba
(výkonnosť a životnosť bane), zvolená dobývacie metóda a celková ekonomika prevádzky (hospodárske
a organizačné dôvody). Banské dielo môže byť fyzicky súčasťou ložiska, ak je vyrazené v ložisku,
ale inak sa jedná o rozdielne kvality. Ložisko je prírodné nahromadenie nerastu a banské dielo je

podzemná stavba, výtvor ľudskej činnosti. Pre nevýhody otvárky ložiska smernými štôlňami sa dáva
prednosť razeniu štôlne naprieč vrstvami a pokiaľ je to možné, cez podložie ložiska. Z vyššie uvedených
skutočností vyplýva, že banské diela môžu byť súčasťou výhradného ložiska (aj s nevýhodami), ale
v zásade najmä otvárkové banské diela (štôlne,jamy, úpadnice) sú razené v hlušine (bez úžitkových
nerastov), t.j. mimo ložiska. V zásade tieto banské diela slúžia potom k doprave, chôdzi, vetraniu a

odvodňovaniu - istým konkrétnym praktickým účelom a podľa tohto účelu sa aj konkrétne zabezpečuje
ich stabilita a vystroj a z tohto pohľadu tvoria samostatnú technickú jednotku. Banské diela sú podzemné
banské objekty a sú hmotným majetkom. Banské diela slúžia pre otvárku, prípravu a dobývanie
výhradného ložiska a nie preto, aby sa stali súčasťou ložiska. Závisí na organizácii ako to eviduje v
účtovníctve. Väčšinou investičná otvárka bane bola jedna položka hmotného majetku a ďalšie hlavné

banské diela boli evidované v účtovníctve zvlášť, postupne v časovej línii ako boli razené. Vyrazené a
vystrojenébanskédielosplňujecharakteristikusamostatnejveci,súbortýchtobanskýchdielvlastnetvorí
baňu, ktorá v zmysle definície podľa § 2 ods. 1 písm. a) vyhlášky SBÚ č. 21/1989 Zb. tvorí samostatnú
technickú jednotku. Poukázal na to, že Obvodný banský úrad v Košiciach povolil žalovanému obnovu
- opravu banského diela, ktorá nezakladá právny nárok na vlastníctvo banského diela alebo jeho

časti. V banských predpisoch sa striktne oddeľuje pojem lom a pojem banské dielo. Jaskyňa je pojem
z celkom inej oblasti. Nemožno stotožňovať pojmy lom, jaskyňa a banské dielo, baňa (pre baňu je
nevhodné pomenovanie hlbinná baňa) - je to ťažobná prevádzka, na ktorom sa úžitkový nerast dobýva
v podzemí (tvorí ho súbor banských diel, banských a povrchových objektov a zariadení), lom (nevhodnépomenovanie je povrchová baňa) - je ťažobnou prevádzkou, na ktorom sa úžitkový nerast dobýva
povrchovo (spravidla ho tvorí jediné banské dielo a príslušné povrchové objekty a zariadenia). Jaskyňa
je pojem z celkom inej oblasti. Jaskyňa je prírodný výtvor (vzniká bez antropologického zásahu).

Upriamil pozornosť na to, že na geometrickom pláne č. 44/2006 je zakreslené ústie štôlne Jozef o
rozmeroch 5x3 metre. Z technického pohľadu je to nezmysel, ústie štôlne v zmysle vyššie uvedeného
vymedzenia je prienikom banského diela so zemským povrchom spravidla (v záujme zachovania jeho
stability) vo forme kruhu, paraboly, lichobežníka, príp. ich kombinácie a nie jeho plošné vymedzenie vo
forme obdĺžnika. Naviac, na lokalite slovenských opálových baní šírka resp. priemer ústí nedosahuje

(s výnimkou znehodnotených, destabilizovaných ústí) hodnotu troch a viacej metrov. Nie je jasné,
kde má stavba rozmery 5x3 m a kde sú tieto hranice vyznačené múrom, túto podmienku (zriadený
múr) spĺňa odhadom iba priestor zriadený pred ústím štôlne Viliam a Fridrich, ale tak isto šírka tohto
priestoru nedosahuje 3 m, ostatné záujmové ústia nie sú v žiadnom priestore vymedzené múrom. Štôlňa
Jozef je ukončená portálom a jeho tvar vôbec nekorešponduje s geometrickým plánom žalovaného.
Vyjadril sa aj k jednotlivým ústiam jednotlivým štôlní tak ako sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre

katastrálne územie Červenica podľa stavu 2012- 2016: ústie štôlne Richard - vybudovaný betónový múr
so zriadeným vletovým otvorom nebol vytvorený organizáciou Opálové bane Dubník a.s., bol zriadený
ešte pred povolením zabezpečenia jednou z mimovládnych organizácii, pred ústím žalovaný vytvoril
samostatný portál bez spojenia s vyrazeným banským dielom; ústie štôlne Ľudovít - okrem vypratania
a vyčistenia ústia nebolo nič vykonané a zriadené; ústie štôlne Prieskumný Karol - okrem vypratania a

vyčistenia ústia nebolo nič vykonané a zriadené; ústie štôlne Fridrich - bolo len založené poukladanou
a zakliesnenou guľatinou do jednotlivých bokov, pred ústim žalovaným bol vytvorený samostatný portál
bez spojenia s vyrazeným banským dielom a bol zriadený suchý múr; ústie štôlne Jozef - bola vykonaná
obnova pôvodnej kamennej obmu- rovky zriadenej vo vnútri tejto štôlne, kamenný portál je pôvodný a bol
zriadenýeštepredpovolenímzabezpečenia,bolavykonanárekonštrukciamrežíadrevenýchmasívnych

dverí, terajší kamenný portál je pôvodný a bol obnovený a zrekonštruovaný v roku 1968; ústie štôlne
Viliam - pôvodné ústie bolo vysunuté dopredu so zriadením portálu z prírodného kameňa, vo vnútri boli
osadené mreže, bol zriadený suchý múr; ohlbeň šachty Fedo - bola prekrytá fošňami a hranolmi po
spevnení okrajov položením železobetónových prefabrikátov (trámov); budova šachty neexistuje (ostali
len pôvodné základy budovy), iné ďalšie práce neboli vykonané, budova nebola obnovená. V prílohe

priložil dokumentáciu skutočného stavu na porovnanie s „unifikovanými“ rozmermi ústí štôlní 5x3m,
ktoré žalovaný použil bez ohľadu na realitu. (Až na štôlňu Viliam, ktorá ma iné rozmery.) So znením
stanoviska ČBÚ úrad súhlasí po tretí odsek, ústie štôlne nie je ani u nás legislatívne definovaný termín,
definícia banského diela je rovnaká ako podľa slovenských právnych predpisov, podľa § 2 ods. 1 písm.
b) vyhlášky SBÚ č. 21/1989 Zb. je banské dielo definované ako „podzemný priestor vytvorený banskou

činnosťou“ bez ohľadu na to, či sa vytvára v ložisku alebo mimo neho. S aplikáciou znenia posledného
odseku v stanovisku ČBÚ úrad nesúhlasí. Na tieto stavby sa podľa § 56 písm. a) stavebného zákona SR
nevyžaduje ani stavebné povolenie, ani ohlásenie obvyklému stavebného úradu, pretože ústie a portál
sú súčasť banského diela a zriaďovanie ústí a ich zaistenie a vystrojenie v súčasnosti jednoznačne
podlieha povoleniu a dozoru orgánov štátnej banskej správy.

27. Štôlňa Jozef a šachta Fedö sú vyhlásené za národné kultúrne pamiatky. Zo štátneho zoznamu
osobitne chránených častí prírody je zrejmé, že chránený areál Dubníckych baní predstavuje
mimoriadne veľké a vedecky významné sídlisko viacerých druhov vzácnych a užitočných druhov
netopierov. Využívajú sa ako vedecký objekt.

28. Na mieste samom, t.j. Opálové bane k.ú. Červenica, bola z dôvodu nepriaznivých poveternostných
podmienok vykonaná obhliadka a fotodokumentácia len čo sa týka ústia štôlne Jozef, ohlbne a budovy
šachty Fedö, ústia štôlne Richard a ústia štôlne Viliam. Pri obhliadke boli prítomné aj odborne spôsobilé
osoby X.. X. J. (predseda Obvodného banského úradu v Košiciach) a X.. Š. T. (zamestnanec Hlavného

banského úradu). Zo zápisnice z vykonanej obhliadky vyplýva, že štôlňa Jozef pozostáva z klenby
vystuženej kameňom, tzv. rímskej klenby (fotografia č. 2). Táto klenba bola postavená v roku 1909.
Dátum je zrejmý aj z nápisu na jednom z kameňov v tejto štôlni. Spojovací priestor, ktorý je vystužený
tou rímskou klenbou začína pri vstupe od ústia a končí sa asi vo vzdialenosti 70 metrov (fotografia
č. 3). Pán Tóth uviedol, že štôlňa je priestorové banské dielo a ústie štôlne je rovinný geometrický

útvar, ktorý vzniká na priereze štôlne a povrchu, teda prieniku, čiže to je kruh, elipsa, alebo trojuholník,
lichobežník, parabola. Od ústia je potom pokračovanie štôlne až po isté staničenie. Pán J. uviedol, že
štôlňa nemá základy, ale samozrejme, keď sú zlé, nestabilné podmienky, tak sa zvykne dávať vystuž
v plnom kruhu, tzn. aj pod podložím banského diela, na ktorom stojíme. Fotografia č. 4 predstavujepokračovanie štôlne, avšak už bez výstuže, priamo v hornine. Podľa vyjadrení p. J. toto pokračovanie
štôlne je taktiež vytvorené ľudskou činnosťou, pričom sa nejedná o jaskyňu, ide o baňu. Štôlňa bola
sekaná ručne ľuďmi. Pán Tóth uviedol, že ústie je útvar dvojrozmerný, ide o prienik štôlne na zemský

povrch, a zároveň poukázal na to, že na geometrickom pláne je to zakreslené ako nejaká stavba o
rozmere 5 x 3 m, avšak takéto niečo neexistuje, nejde o žiadnu pozemnú stavbu. Ústie nie je terminus
technicus. Ďalej uviedol, že žalovaným tu boli vykonané len nejaké úpravy a opravy, avšak nevznikla
žiadna stavba. Rekonštruovaný bol kamenný portál a to naposledy v roku 1968 Technickým múzeom
Košice.Fotografiač.5zobrazuješachtuFedö.Ďalšiafotografiač.6zobrazujepohľadzospodudošachty

Fedö. Na fotografii č. 7 pán J. poukazuje na to, čo je ústie štôlne Jozef a na fotografii č. 8 ukazuje, čo
je kamenný portál. Ďalšia vyhotovená fotografia č. 9 zobrazuje pohľad zhora na ohlbeň šachty Fedö.
Fotografie č. 10 a č. 11 majú zobrazovať budovu šachty Fedö. Ukazuje na ňu pán J.. Je pokrytá celá
snehom, nevidno dané základy. Na ďalšej fotografii č. 12 je zobrazené ústie štôlne Richard, ktorá je
uzavretá betónovým uzáverom s vytvoreným vletovým otvorom pre netopiere, čo je bližšie vidieť na
fotografii č. 13. Na predmetnej fotografii identifikovali pán J. a pán T. samotné ústia štôlne Richard.

Žalovaný poukazuje na to, že za ústie štôlne Richard je podľa jeho názoru potrebné považovať pôvodné
ústie, ktoré je pred ústím, ktoré teraz identifikovali pán J. a pán Tóth. Poukázal na to, že toto ústie,
ktoré bolo pôvodným ústím, vybudoval žalovaný. Podľa vyjadrenia žalovaného bolo jeho cieľom bolo
pokračovať v spojení tohto ústia so štôlňou, ale skončilo mu povolenie, preto nemohol práce dokončiť.
Pán Tóth vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného p. S. uvádza, že pánom S. vytvorené „pôvodné ústie“, nie

je momentálne ústím, pretože nespĺňa účel, ktoré má ústie mať. Fotografia č. 14 zobrazuje štôlňu Viliam
(fotografia č. 14). Pán S. (žalovaný) vo vzťahu k štôlni Viliam poukazuje na to, že tu v podstate nebol
žiaden vchod. Uviedol, že žalovaný vybudoval tento vchod, portál aj ústie, až po kamennú časť štôlne.
Pán J. poukazuje na to, že pokiaľ ide o štôlňu Viliam umelo bola dorobená predná časť od pôvodného
ústia v dĺžke 20 metrov a je to z TH výstuží. Pán Jančok uvádza, že podľa jeho tvrdení je ústím štôlne

Viliam časť od samotného portálu až do vzdialenosti 20 metrov. V tejto štôlni teda tá TH výstuž postupuje
ďalej v užšom profile (fotografia č. 15). Prítomný pán J., ako aj pán S. uvádzajú, že v podstate ide o
umelo vytvorenú chodbu, ktorá je v podstate zasypaná hlinou.

29. Z jednotlivých fotografií, ktoré sú obsahom spisu, ako aj z výsledkov vykonanej obhliadky súd zistil,

že:
- ústie štôlne Richard - vybudovaný betónový múr so zriadeným vletovým otvorom nebol vytvorený
žalovaným, ale bol zriadený ešte pred povolením zabezpečenia jednou z mimovládnych organizácii,
žalovaný vytvoril pred ústím samostatný portál bez spojenia s vyrazeným banským dielom;
- ústie štôlne Ľudovít - okrem vypratania a vyčistenia ústia nebolo nič vykonané a zriadené;

- ústie štôlne Prieskumný Karol - okrem vypratania a vyčistenia ústia nebolo nič vykonané a zriadené;
- ústie štôlne Fridrich - bolo len založené poukladanou a zakliesnenou guľatinou do jednotlivých bokov,
pred ústim bol žalovaným vytvorený samostatný portál bez spojenia s vyrazeným banským dielom a bol
zriadený suchý múr;
- ústie štôlne Jozef - bola vykonaná obnova pôvodnej kamennej obmurovky zriadenej vo vnútri tejto

štôlne, kamenný portál je pôvodný a bol zriadený ešte pred povolením zabezpečenia, bola vykonaná
rekonštrukcia mreží a drevených masívnych dverí, terajší kamenný portál je pôvodný a bol obnovený
a zrekonštruovaný v roku 1968;
- ústie štôlne Viliam - pôvodné ústie bolo vysunuté dopredu so zriadením portálu z prírodného kameňa,
vo vnútri boli osadené mreže, bol zriadený suchý múr;

- ohlbeň šachty Fedö - bola prekrytá fošňami a hranolmi po spevnení okrajov položením
železobetónových prefabrikátov (trámov);
- budova šachty Fedö neexistuje (ostali len pôvodné základy budovy), iné ďalšie práce neboli vykonané,
budova nebola obnovená.
Uvedené skutkové zistenia žalovaný nerozporoval.

30. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

31. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.32. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP
právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú
zachované.

33. Podľa § 137 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

34. Podľa § 118 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) predmetom
občianskoprávnych vzťahov sú veci, živé zvieratá, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné
majetkové hodnoty.

35. Podľa § 119 ods. 1 a ods. 2 OZ veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné. Nehnuteľnosťami sú pozemky
a stavby spojené so zemou pevným základom.

36.Podľa§120ods.1OZsúčasťouvecijevšetko,čoknejpodľajejpovahypatríanemôžebyťoddelené
bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.

37. Podľa § 121 ods. 1 OZ príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním

určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.

38. Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

39. Podľa § 132 ods. 1 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

40. Podľa § 3 ods. 1 písm. j/ zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (ďalej len
„Banský zákon“) vyhradené nerasty sú technicky použiteľné kryštály nerastov a drahé kamene.

41. Podľa § 4 Banského zákona ložiskom nerastov podľa tohto zákona (ďalej len "ložisko") je prírodné
nahromadenie nerastov, ako aj základka v hlbinnej bani, opustený odval, výsypka alebo odkalisko, ktoré
vznikli banskou činnosťou a obsahujú nerasty.

42. Podľa § 5 ods. 1 Banského zákona nerastné bohatstvo podľa tohto zákona tvoria ložiská
vyhradených nerastov (ďalej len "výhradné ložiská").

43.Podľa§5ods.2Banskéhozákonazanerastnébohatstvosapodľatohtozákonapovažujúajprírodné
horninovéštruktúryapodzemnépriestory,ktorévzniklidobývanímložískropy,horľavéhozemnéhoplynu

alebo soli [§ 3 ods. 1 písm. b) a f)], ak sú vhodné na uskladňovanie plynov alebo kvapalín a prírodné
horninové štruktúry vhodné na využívanie geotermálnej energie.

44. Podľa § 5 ods. 5 Banského zákona nerastné bohatstvo je vo vlastníctve Slovenskej republiky.

45. Podľa § 7 Banského zákona ložisko nevyhradeného nerastu je súčasťou pozemku.

46. Podľa § 23 ods. 1, ods. 3 - 5 Banského zákona na projektovanie, výstavbu, prípadne rekonštrukciu
baní a lomov včítane výsypiek, odvalov a odkalísk sa vzťahujú všeobecné predpisy o výstavbe, pokiaľ
tento zákon neustanovuje inak. Banské diela a banské stavby pod povrchom vrátane stavieb na

povrchu bezprostredne slúžiacich ich prevádzke, a to ťažné veže, jamové budovy, strojovne ťažných
strojov a ventilátorovne povoľuje obvodný banský úrad. Obvodný banský úrad povoľuje aj banské
stavby slúžiace otvárke, príprave alebo dobývaniu a úprave nerastov v súvislosti s dobývaním v
lomoch a skrývkach na území vystavenom priamym účinkom ťažby v hraniciach dobývacieho priestoru,
ak sa nevykonala rekultivácia pozemku podľa rekultivačného plánu. Banské diela a stavby uvedené

v odsekoch 3 a , ich zmeny a likvidáciu povoľuje
obvodný banský úrad najmä v rámci povoľovania otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska a
povoľovania zabezpečenia alebo likvidácie hlavných banských diel a lomov.47. Podľa § 24 ods. 1 Banského zákona právo na dobývanie výhradného ložiska a na nakladanie s
vydobytým nerastom má organizácia, ktorá má banské oprávnenie a ktorej sa určí dobývací priestor.

48. Podľa § 34 ods. 2 a ods. 4 Banského zákona osobitným zásahom do zemskej kôry je aj hlbinná
technická alebo technologická úprava prirodzeného horninového prostredia. Podzemné priestory, ktoré
vzniknú osobitnými zásahmi do zemskej kôry, sa považujú za banské diela.

49. Podľa § 35 ods. 1, ods. 2, ods. 4 Banského zákona starým banským dielom sa podľa tohto
zákona rozumie banské dielo v podzemí, ktoré je opustené a ktorého pôvodný prevádzkovateľ ani
jeho právny nástupca neexistuje alebo nie je známy. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej
republiky zabezpečuje zisťovanie starých banských diel a vedie ich register. Vedením registra môže
poveriť ním riadenú organizáciu. Zabezpečovanie alebo likvidáciu starých banských diel a ich následkov,
ktoré ohrozujú verejný záujem, zabezpečí v nevyhnutne potrebnom rozsahu Ministerstvo hospodárstva

Slovenskej republiky. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vyporiada aj prípadné škody na
hmotnom majetku spôsobené pri zabezpečovaní alebo likvidácii starých banských diel.

50. Podľa § 2 zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe (ďalej
len „Zákon o banskej činnosti“) banskou činnosťou sa podľa tohto zákona rozumie

a) ložiskový geologický prieskum vyhradených nerastov (ďalej len "výhradné ložisko"),
b) otvárka, príprava a dobývanie výhradných ložísk,
c) zriaďovanie, zabezpečenie a likvidácia banských diel a lomov,
d) úprava a zušľachťovanie nerastov vykonávané v súvislosti s ich dobývaním,
e)zriaďovanieaprevádzkaodvalov,výsypiekaodkalískpričinnostiachuvedenýchvpísmenácha)ažd),

f) osobitné zásahy do zemskej kôry,
g) likvidácia starých banských diel,
h) sprístupňovanie banských diel a starých banských diel pre múzejné a iné účely a práce na ich
udržiavaní v bezpečnom stave.

51. Podľa § 10 ods. 6 Zákona o banskej činnosti zabezpečenie banských diel a lomov a likvidáciu
hlavných banských diel a lomov povoľuje obvodný banský úrad. So žiadosťou o povolenie predkladá
organizácia plán ich zabezpečenia alebo likvidácie.

52. Podľa § 10 ods. 7 Zákona o banskej činnosti hlavnými banskými dielami sa podľa tohto zákona

rozumejú všetky banské diela, ktoré vyúsťujú na povrch, a banské diela otvárajúce výhradné ložisko
alebo jeho ucelenú časť. Na účely tohto zákona hlavné banské diela sú podzemnými stavbami v
miestach ich prienikov so zemským povrchom; evidujú sa v katastri nehnuteľností podľa osobitného
predpisu.

53. Podľa § 6 ods. 1 písm. c/ zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností v katastri sa evidujú
stavby spojené so zemou pevným základom, a to prienikom so zemským povrchom alebo priemetom
ich vonkajšieho obvodu na zemský povrch, ktoré
1. sú označené súpisným číslom,
2. nie sú označené súpisným číslom,

3. sú rozostavanými stavbami v súvislosti so vznikom, zmenou alebo zánikom práva k nim,
4. sú podzemnými stavbami, a to v miestach ich prienikov so zemským povrchom.

54. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností v katastri sa spravidla nezapisujú
inžinierske stavby a drobné stavby; tieto sú v katastri zobrazené na katastrálnej mape parcelným

číslom pozemku, na ktorom je stavba postavená, alebo mapovou značkou a sú označené kódom druhu
pozemku a kódom spôsobu využívania pozemku.

55. Podľa § 81 CSP intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom
a má právny záujem na výsledku konania.

56. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/, b/, y/, ods. 2 vyhlášky o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci
a bezpečnosti pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom v podzemí (ďalej len
„vyhláškaoBOZP“)naúčelytejtovyhláškysapovažujezabaňu-prevádzkovýcelok,ktorýtvoríspravidlaz hľadiska vetrania samostatnú technickú jednotku bez ohľadu na to, ako sa po stránke organizačnej
nazýva; banské dielo - podzemný priestor vytvorený banskou činnosťou; za banské dielo sa považuje aj
vetrací, odvodňovací, ťažobný a záchranný vrt a iné vrty, ktoré plnia funkciu banského diela. Za banské

dielo sa nepovažuje vyhľadávací a prieskumný vrt; vedenie banských diel - proces vytvárania alebo
likvidácie banských diel. Zahrňuje razenie, vystužovanie a likvidáciu banských alebo podzemných diel
a dobývanie výhradných ložísk. Za baňu a banské dielo sa považuje aj podzemná stavba a podzemné
dielo, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

57. Podľa § 33 ods. 1 a ods. 2 vyhláška o BOZP baňa musí mať aspoň dva od seba oddelené a na sebe
nezávislé východy na povrch, z ktorých každý musí umožniť odchod všetkých pracovníkov z podzemia.
Baňa, v ktorej sa vykonávajú len prieskumné alebo stavebné práce a len na jednom obzore, baňa, v
ktorej sa len čerpajú prírodné liečivé a stolové minerálne vody, a baňa v závere likvidácie, prípadne
zabezpečovania môže mať jeden východ na povrch. To platí aj v prípade, ak výnimočne v odôvodnených
prípadoch výhradné ložisko bez určeného dobývacieho priestoru dobýva organizácia, ktorá vykonala

alebo vykonáva jeho prieskum.

58. Podľa § 47c zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby majetok
podniku alebo tie časti tohto majetku, ktoré nebolo možné z akýchkoľvek dôvodov privatizovať a podnik
bol zrušený a vymazaný z obchodného registra, je v správe ministerstva s výnimkou majetku, ktorý

spravuje Slovenský pozemkový fond podľa osobitného predpisu.

59. V prejednávanom spore sa žalobca podanou žalobou domáhal určenia, že je vlastníkom stavieb
zapísaných na LV č. XXX v kat. úz. Červenica, a to ústie štôlne Richard postavené na parc. č. XXX/
XX, ústie štôlne Ľudovít postavené na parc. č. XXX/XX, ústie štôlne Fridrich postavené na parc. č. XXX/

XX, ústie štôlne prieskumný Karol postavené na parc. č. XXX/XX, ohlbeň šachty Fedö postavená na
parc. č. XXX/XX, budova šachty Fedö postavená na parc. č. XXX/XX, ústie štôlne Jozef postavené na
parc. č. XXX/X a ústie štôlne Viliam postavené na parc. č. XXX/XX (ďalej len „sporné nehnuteľnosti“),
eventuálne, že sporné nehnuteľností sú súčasťou banského diela, a to jednotlivých štôlní resp. šachty,
vo vlastníctve žalobcu.

60. Základom v prejednávanej veci bolo teda posúdenie, či sporné nehnuteľnosti sú alebo nie sú
samostatnou vecou v právnom slova zmysle, prípadne či sú súčasťou inej (hlavnej) veci a to štôlne,
resp. šachty ako banského diela.

61. Predmetom občianskoprávnych vzťahov sú okrem iného aj veci (§ 118 ods. 1 OZ). Aby bolo
možné považovať určitý objekt za vec v právnom zmysle, musí najprv ísť o ovládateľný hmotný predmet
(res corporales). Nesmie tu však chýbať ani ďalší významný element, ktorým je objektívna užitočnosť
takéhoto predmetu a jeho schopnosť určitým spôsobom uspokojovať ľudské potreby.

62. Štôlňu ako banské dielo je potrebné podľa názoru súdu považovať za hlavnú vec, ktorá je
samostatnou vecou a spôsobilým predmetom právnych vzťahov. Uvedené banské dielo vzniklo totiž
osobitným zásahom do zemskej kôry, ktorým je okrem iného aj hlbinná technická alebo technologická
úpravaprirodzenéhohorninovéhoprostredia(§34Banskéhozákona).Tietoosobitnézásahydozemskej
kôry sú výsledkom banskej činnosti (§ 2 Zákona o banskej činnosti), t.j. ľudskej činnosti, ktorou bola

vytvorená určitá, prevažne podzemná konštrukcia ohraničujúca smerom dovnútra podzemný priestor
(napr. výstužou v plnom kruhu, kamennou obmurovkou), ktorý má slúžiť na účel získavania nerastného
bohatstva. Banské dielo slúži pre otvárku, prípravu a dobývanie výhradného ložiska a nie preto, aby sa
stalo súčasťou ložiska. Najmä tzv. otvárkové banské dielo (štôlňa) je razená v hlušine (bez úžitkových
nerastov), t.j. mimo ložiska. V zásade toto banské dielo slúži potom k doprave, chôdzi, vetraniu a

odvodňovaniu - istým konkrétnym praktickým účelom a podľa tohto účelu sa aj konkrétne zabezpečuje
jeho stabilita a výstroj a z tohto pohľadu tvorí samostatnú technickú jednotku. Štôlňa ako banské dielo
slúži aj na edukatívne účely, v zmysle § 2 písm. h) Zákona o banskej činnosti banskou činnosťou sa
rozumie aj sprístupňovanie banských diel a starých banských diel pre múzejné a iné účely a práce na
ich udržiavaní v bezpečnom stave. V neposlednom rade, pokiaľ ide o šachtu Fedö a štôlňu Jozef, tie

sú navyše aj národnými kultúrnymi pamiatkami a bane na Dubníku sú chránenou časťou prírody ako
zimovisko netopierov. So zreteľom na uvedené možno prijať záver, že v prípade tohto banského diela
ide o hmotný predmet, ktorý je objektívne schopný uspokojovať ľudské potreby.63. V tejto súvislosti je možné odkázať na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. Rv I 813/22, ako
aj sp. zn. 30Cdo 1857/2001, v ktorých bol prijatý záver, že pivnica alebo podzemná chodba môže byť
za určitých okolností (ak sa nachádzajú pod cudzím pozemkom) samostatným predmetom vlastníckeho

práva. Rovnaký postoj zaujal Najvyšší súd ČR aj v prípade spotrubnenia potoka, keď konštatoval, že
takétovodnédielo,vedenépodpovrchompozemku-zastavanejplochy,naktorejstojíobytnýdom-nieje
ako stavba súčasť pozemku, ale je samostatnou vecou v právnom zmysle. Pivnica vytvorená z kameňa,
príp. tehál je stavbou ako predmetom občianskoprávnych vzťahov (porovnaj rozsudok Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 911/2005). Keďže sa charakter štôlne (banského diela) do istej miery podobá

povahe pivničných alebo podobných priestorov, je možné podľa názoru súdu analogicky uvažovať o
štôlni (banskom diele) ako o samostatnej stavbe. Zákon totiž výslovne nestanovuje, že by stavbou ako
predmetom občianskeho práva mohla byť len stavba pozemná, môže to byť i stavba podzemná, pokiaľ
môže byť samostatným predmetom právnych vzťahov (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
sp. zn. Rv I 813/22). Podzemné stavby možno považovať za osobitné nehnuteľnosti sui generis, ak majú
svoje samostatné účelové určenie, t.j. ak nie sú súčasťou či príslušenstvom nejakej stavby. Podzemnú

stavbu možno považovať za samostatnú nehnuteľnosť, ak sa nachádza prevažne pod povrchom
pozemku a má svoje samostatné účelové určenie. Súčasťou pozemku je naopak taká podzemná stavba,
ktorá nemá samostatné účelové určenie, a to aj vtedy, keby zasahovala pod iný pozemok. Spomínané
banské dielo nesporne uvedenú charakteristiku podzemnej stavby so samostatným účelovým určením
spĺňa (viď bod 62. rozsudku).

64. Pri veciach rozlišujeme veci hlavné, súčasti veci a príslušenstvo veci. Hlavnými vecami sú všetky
veci, ktoré môžu byť samostatnými predmetmi právneho vzťahu bez toho, že by boli v určitej relácií k
iným veciam. Súčasťou vecí je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho,
že by sa tým vec znehodnotila.

65. Zákon v ustanovení § 120 ods. 1 OZ definuje pojem súčasť veci a to tak, že súčasťou veci je všetko,
čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez z toho, že by sa tým vec znehodnotila. Zákon
stavia samostatnosť veci vo vzťahu k inej veci na dvoch kritériách: a) na vzájomnej spolupatričnosti
a b) na miere ich oddeliteľnosti. Prvé kritérium má subjektívnu povahu, lebo „to, čo k veci podľa jej

povahy patrí“, sa určuje podľa ľudských zvyklostí, skúseností a noriem vzťahujúcich sa na konkrétnu
vec. Miera spolupatričnosti sa potom posudzuje prostredníctvom povahy tej veci, ktorá sa považuje za
podstatnejšiu vec, a teda vo vzťahu viacerých vecí za tzv. hlavnú vec. Zákonný text touto všeobecnou
úpravou dáva priestor na individuálne posúdenie, aké vlastnosti vykazuje hlavná vec, aby z toho bolo
možné vyvodiť, či iná, relatívne samostatná vec k nej „patrí“ natoľko neodmysliteľne, že sa už nemôže

považovať za samostatnú vec. Druhé kritérium je viac objektívne a sleduje spojenie vecí predovšetkým
vo fyzickom zmysle. Formulácia „nemôže byť oddelená bez toho, aby sa tým vec znehodnotila“ avšak
nevylučuje možnosť faktického oddelenia vecí. Oddelenie zahŕňa najrôznejšie spôsoby separácie; ako
sú tie, s ktorými je spojený zásah do hmotnej podstaty veci, tak aj tie, ktoré do podstaty veci nezasahujú,
resp. ktorými sú dotknuté len niektoré jej vedľajšie kvality. Vždy však predstavuje pre hlavnú vec (nie

však pre oddeľovanú „súčasť“) „znehodnotenie“ v hodnotovom (cenovo vyjadriteľnom), kvalitatívnom,
funkčnom, estetickom, príp. aj inom zmysle. Faktickým oddelením predchádzajúcej súčasti sa táto stáva
samostatnou vecou a môže byť aj samostatným predmetom právnych vzťahov (porovnaj komentár k
Občianskemu zákonníku Fekete www.epi.sk). Ak má ísť o súčasť veci, potom znaky funkčnej a fyzickej
spojitosti s hlavnou vecou musia byť splnené kumulatívne (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR z

19.07.2004, sp. zn. 28Cdo 288/2004).

66. Pojem ústie štôlne, rovnako ako aj ohlbeň šachty nie je v podmienkach Slovenskej republiky
legislatívne určený termínom. Podľa vyjadrenia Obvodného banského úradu v Košiciach možno ústie
definovať ako ukončenie nejakého ohraničeného (obyč. predĺženého) priestoru vo vonkajšom priestore

alebo v inom ohraničenom priestore, otvor: napr. ústie kanála, ústie rúry, ústie nádoby, fľaše. Podľa
odbornej terminológie sa za štôlňu považuje vodorovné alebo úklonné dlhé banské dielo vyrazené
obvykle v priaznivých topografických podmienkach, t.j. v kopcovitom teréne v úbočí svahovitého terénu.
Ústie banského diela (aj štôlne) sa vymedzuje ako miesto, kde banské dielo ústí na povrch (ako prienik
banského diela so zemským povrchom), resp. sa rozumie aj miesto, kde banské dielo nadväzuje na iné

banské dielo (hocikde v podzemí bane) a takto vymedzená banská odborná terminológia jednoznačne
deklaruje vzťah vzájomnej spolupatričnosti a neoddeliteľnosti banského diela a jeho ústia. Hlbinná
šachta je vertikálne od povrchu razené banské dielo slúžiace k doprave osôb, na prepravu materiálu,
na transport ťaženej suroviny a na vetranie. Upravený vstup do šachty na povrchu sa nazýva ohlbeň(porovnaj Hronček P., Rybár P., Weis K.: Kapitoly z antropogénnej geomorfológie, Technická univerzita v
Košiciach, Košice, 2010). Ústia a ohlbeň nie sú samostatnou časťou banského diela, ale jeho vstupnými
otvormi, vchodmi do banského diela. Ústie banského diela ako prienik s povrchom slúži ako vstup do

neho, resp. výstup z neho. Ústie štôlne/ohlbeň šachty bez pokračovania banským dielom nemôže už
samo osebe plniť svoj pôvodný účel a funkciu, a to otvárku a sprístupnenie ložiska, umožnenie dopravy,
chôdze, vetrania a odvodňovania. V prípade oddelenia ústia štôlne/ohlbne šachty by nesporne došlo k
znehodnoteniu banského diela.

67. Uvedené potvrdzuje i samotná definícia hlavného banského diela uvedená v § 10 ods. 7 Zákona
o banskej činnosti, v zmysle ktorej sa hlavnými banskými dielami rozumejú všetky banské diela, ktoré
vyúsťujú na povrch, a banské diela otvárajúce výhradné ložisko alebo jeho ucelenú časť. Na účely tohto
zákona hlavné banské diela sú podzemnými stavbami v miestach ich prienikov so zemským povrchom;
evidujú sa v katastri nehnuteľností podľa osobitného predpisu.

68. Uvedená definícia potvrdzuje, že banské dielo ústí na zemský povrch a cez toto ústie sa do banského
diela vchádza, a preto je vylúčené, aby ústie štôlne bolo charakterizované ako samostatná stavba. V
prípadeústiaštôlneidepretopodľanázorusúdunepochybneosúčasťhlavnejveci,atoštôlne/banského
diela ako takého. Ústie štôlne totiž bez tejto hlavnej veci nemá žiadne účelové a funkčné určenie, a teda
samo osebe nemá úžitkovú hodnotu. To isté platí aj pre ohlbeň šachty.

69. V súvislosti s námietkou žalovaného, že štôlňa ako banské dielo je súčasťou ložiska vyhradených
nerastov, súd poukazuje na to, že v zmysle § 4 ods. 1 Banského zákona ložiskom nerastov podľa
tohto zákona (ďalej len "ložisko") je prírodné nahromadenie nerastov, ako aj základka v hlbinnej bani
(základka = hlušina ukladaná alebo sypaná vo vyťažených podzemných priestoroch - porovnaj Hronček

P., Rybár P., Weis K.: Kapitoly z antropogénnej geomorfológie, Technická univerzita v Košiciach, Košice,
2010), opustený odval, výsypka alebo odkalisko, ktoré vznikli banskou činnosťou a obsahujú nerasty,
pričom ložiská vyhradených nerastov (ktorým je v zmysle § 3 ods. 1 písm. j/ Banského zákona aj
drahý opál) tvoria nerastné bohatstvo, ktoré je vo vlastníctve Slovenskej republiky. Naproti tomu banské
dielo je výsledkom ľudskej stavebnej, tzv. banskej činnosti, ktorou bola vytvorená určitá prevažne

podzemná konštrukcia ohraničujúca smerom dovnútra podzemný priestor, ktorý má slúžiť na účel
získavania nerastného bohatstva (viď bod 62 rozsudku). Banský zákon nevychádza z domnienky, že
banské diela sú súčasťou výhradného ložiska. Zákonodarca považoval za potrebné upraviť vlastnícke
vzťahy len v prípade ložísk ropy, horľavého zemného plynu alebo soli, kde explicitne uviedol, že za
nerastné bohatstvo vo vlastníctve Slovenskej republiky sa považujú aj prírodné horninové štruktúry

a podzemné priestory, ktoré vznikli dobývaním, čím došlo k spresneniu pojmu majetku štátu. Ak
by bolo úmyslom zákonodarcu stanoviť, že súčasťou nerastného bohatstva - výhradného ložiska sú
všetky podzemné priestory, ktoré vznikli dobývaním, tak by taxatívne neuvádzal len konkrétne nerastné
bohatstvo. Výkladom možno dospieť k záveru, že Banský zákon nevychádza z premisy, že banské
diela sú súčasťou výhradného ložiska (rovnako ako nevychádza z predpokladu, že výhradné ložisko je

súčasťou pozemku).

70. Pokiaľ ide o poukaz žalovaného na judikáty týkajúci sa lomu a jaskyne, tie nie sú podľa názoru
súdu v prejednávanej veci aplikovateľné. Banské predpisy totiž jednoznačne rozlišujú pojmy banské
dielo a lom (napr. v § 23, § 31, § 32 Banského zákona, § 2, § 10 Zákona o banskej činnosti).

Pojem lom v Banskom zákone definovaný nie je. Podľa dostupného zdroja (www.cs.wikipedia.org/wiki/
lom ; www.sk.wikipedia.org/wiki/lom) je lom pracovný priestor na
ťažbu úžitkových nerastných surovín. Lomy sú spravidla na povrchu, existujú aj podzemné lomy plytko
uložené pod úrovňou zemského povrchu. Podľa vyjadrenie Obvodného banského úradu v Košiciach
nemožno stotožňovať pojmy lom, jaskyňa, banské dielo, baňa (pre baňu je nevhodné pomenovanie

hlbinná baňa). Baňa je ťažobná prevádzka, na ktorej sa úžitkový nerast dobýva v podzemí (tvorí ho
súbor banských diel, banských a povrchových objektov a zariadení), lom (nevhodné pomenovanie je
povrchová baňa) je ťažobnou prevádzkou, na ktorom sa úžitkový nerast dobýva povrchovo. Jaskyňa je
pojem z celkom inej oblasti. Jaskyňa je prírodný výtvor (vzniká bez antropologického zásahu).

71. Z vykonaného dokazovania naviac vyplýva, že pokiaľ ide o sporné nehnuteľnosti Obvodný banský
úrad v Košiciach povolil žalovanému banskú činnosť, predmetom ktorej bolo výlučne zabezpečenie a
likvidácia starých banských diel za účelom ich záchrany, obnovy, údržby a ochrany po dobývaní drahých
opálov podľa overeného plánu zabezpečenia a likvidácie starých banských diel. V zmysle tohto plánusa malo po sanačných prácach na záchranu najdôležitejších banských diel pristúpiť k ich zabezpečeniu
a začať s postupnou obnovou všetkých banských diel. V banskom poli Libanka mali byť v prvej etape
zostať zachované vstupné otvory Richard, Jozef a Viliam a na ústiach týchto štôlní mali byť osadené

špeciálne uzamykateľné mrežové dvere. Pokiaľ ide o štôlňu Jozef, mala byť robená rekonštrukcia
kamennej obmurovky úvodného prekopu štôlne Jozef v dĺžke 46 m. Zabezpečenie ohlbne šachty Fedö
malo byť riešené spevnením horniny torkretovým plášťom na ťahokovú výstuž a osadením nosného
oceľového rámu profilu. V rámci etapy zabezpečenia banských diel plánovali okrem iného obnoviť v časti
Libanka ústia štôlní Prieskumný Karol, Fridrich, Ľudovít, Richard. Pri obnove týchto ústí mal byť ručne

odstránený zával pôvodného ústia štôlne až po úroveň pôvodnej počvy, vymurovanie portálu štôlní v
pôvodnom profile, vrátane vybudovania kamennej obmurovky štôlne až na miesta neporušených hornín
a vo vhodnej vzdialenosti od ústia, prípadne priamo na ústí osadiť dvere upravené pre potreby vletu
netopierov a uzatvorenia banských diel pre nepovolené vstupy. Vychádzajúc z uvedeného Obvodný
banský úrad v Košiciach povolil žalovanému obnovu - opravu banského diela. S ohľadom na to si teda
žalovaný musel byť vedomý, že obnovuje ústia štôlní, ktoré sú súčasťou banského diela a v žiadnom

prípade nemohol byť dobromyseľný v tom, že vytvoril novú vec - stavbu, ku ktorej by mohol legálnym
spôsobom nadobudnúť vlastnícke právo.

72. Z výsledkov dokazovania je tiež nesporne zrejmé, že pokiaľ ide o ústie štôlne Richard vybudovaný
betónový múr so zriadeným vletovým otvorom nebol vytvorený žalovaným, ale bol zriadený ešte

pred povolením zabezpečenia jednou z mimovládnych organizácii, žalovaný vytvoril len pred ústím
samostatný portál bez spojenia s vyrazeným banským dielom. Pokiaľ ide o ústie štôlne Ľudovít a
ústie štôlne Prieskumný Karol, okrem vypratania a vyčistenia ústia nebolo nič vykonané a zriadené.
Ústie štôlne Fridrich bolo len založené poukladanou a zakliesnenou guľatinou do jednotlivých bokov,
pred ústim bol žalovaným vytvorený samostatný portál bez spojenia s vyrazeným banským dielom

a bol zriadený suchý múr. Pokiaľ sa jedná o ústie štôlne Jozef, bola vykonaná obnova pôvodnej
kamennej obmurovky zriadenej vo vnútri tejto štôlne, kamenný portál je pôvodný a bol zriadený ešte pred
povolenímzabezpečenia(obnovenýazrekonštruovanývroku1968),bolavykonanárekonštrukciamreží
a drevených masívnych dverí. Pôvodné ústie štôlne Viliam bolo vysunuté dopredu so zriadením portálu
z prírodného kameňa, vo vnútri boli osadené mreže, bol zriadený suchý múr. Ďalej bolo zistené, že

ohlbeň šachty Fedö bola prekrytá fošňami a hranolmi po spevnení okrajov položením železobetónových
prefabrikátov (trámov) a pokiaľ ide o budovu šachty Fedö, tá neexistuje (ostali len pôvodné základy
budovy), iné ďalšie práce neboli vykonané, budova nebola obnovená. Predmetné skutkové zistenia
žalovaný nerozporoval.

73. Z uvedeného je zjavné, že budova šachty Fedö neexistuje, ostali len pôvodné základy budovy,
samotná budova nebola obnovená a jej základy sú súčasťou šachty Fedö. Ani v ostatných prípadoch
žalovaný nevytvoril novú vec, ale vykonal len prestavbu, resp. prístavbu, a v niektorých prípadoch
nevykonal žiadne stavebné práce, ale len vypratanie a vyčistenie ústia.

74. S ohľadom na rozsah vykonaných prác spočívajúcich v rekonštrukcii banských diel, konkrétne ich
súčastí, a to ústí štôlní, možno jednoznačne prijať záver, že vlastníctvo týchto súčasti veci nadobúda
vlastník hlavnej veci a to aj vtedy, keď náklady na zabudovanie, či obstaranie tejto súčasti veci vynaložila
iná osoba. Súčasťou veci sú zásadne aj prístavby (nadstavby, vstavby), ako aj stavebné úpravy
(prestavby) (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Obo 178/2007). V prípade prestavby

pôvodnej stavby (banského diela), ak nebolo medzi jej vlastníkom a stavebníkom dohodnuté niečo iné (z
vykonaného dokazovania nič také nevyplynulo), je potrebné pri posudzovaní vlastníckeho vzťahu k takej
nehnuteľnosti vychádzať z toho, že to, čo prirástlo k pôvodnej neodstránenej stavbe, patrí vlastníkovi
tejtopôvodnejstavby(porovnajR29/1989).Prístavbasaobvyklestávasúčasťoustavbyanemenítaknič
na už vytvorených vlastníckych vzťahoch k veci. Platí totiž, že všetko, čo v dôsledku prístavby, prestavby,

inej stavebnej zmeny alebo dokončovacích prác prirastie k existujúcej či zostávajúcej stavbe, stáva sa
jej súčasťou a vlastnícky patrí tomu, komu patrí zostávajúca stavba, a to bez ohľadu na výšku nákladov
vynaložených pri ďalších stavebných prácach (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS
500/2000).

75. Ústia štôlní (či už zakončené portálom alebo nie), ktoré žalovaný opravil, resp. upravil neboli
samostatnými vecami a nestali sa nimi ani stavebnými opravami a úpravami vykonanými žalovaným.
Nadobudnutie vlastníckeho práva spracovaním cudzej nehnuteľnej veci (štôlne) je možné iba v
prípadoch, kedy sa jej rekonštrukciou vykonajú také zmeny jej základných stavebných prvkov, ktoréstavbu charakterizujú, že touto činnosťou sa zhotoví nová nehnuteľná vec. Z uvedeného vyplýva,
že nemožno nadobudnúť vlastníctvo spracovaním len súčasti (ústia štôlne) cudzej stavby. (porovnaj
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 22/2005)

76. Vychádzajúc zo skutkového stavu posudzovanej veci pri aplikácii uvedených výkladových kritérií,
pre definičné znaky súčasti veci a jej funkčnej a fyzickej spojitosti s vecou hlavnou a tiež nemožnosť
oddelenia a aby sa tým vec hlavná znehodnotila, možno u posudzovaných sporných nehnuteľností
konštatovať, že nesporne ide o súčasť hlavnej veci, a to súčasť štôlne, ktorá môže byť ako banské dielo

samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov.

77. V danom prípade sa žalobca podanou žalobou domáhal určenia, že je vlastníkom sporných
nehnuteľností, „eventuálne“ že sporné nehnuteľností sú súčasťou banského diela, jednotlivých štôlní
resp. šachty, vo vlastníctve žalobcu.

78. Podmienkou procesnej prípustnosti takejto určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c/ CSP účinného
v čase rozhodnutia súdu je, že na určení, či tu právo je, musí byť naliehavý právny záujem. Naliehavý
právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo
ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). V prípadoch
žalôb o určenie vlastníckeho práva sa naliehavý právny záujem spravidla odôvodňuje potrebou získať

rozhodnutie súdu ako podklad pre zápis vlastníctva do katastra nehnuteľností. Zároveň ale nemožno bez
ďalšieho len z tohto faktu vyvodzovať naliehavý právny záujem žalobcu. Je potrebné vždy individuálne
posúdiť, či žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie sporu
a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením vytvorí
pevný základ pre právne vzťahy strán sporu). Naliehavý právny záujem žalobcu je potrebné skúmať

predovšetkým na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia.

79.Súdvpredmetnejvecidospelkzáveru,žežalobcapožadovanýmurčením,žejevlastníkomsporných
nehnuteľností, ktoré sú na LV č. XXX zapísané ako vlastníctvo žalovaného, nemohol dosiahnuť vydanie
takéhotorozhodnutia,keďže,akoužsúdvyššieuviedol,súčasťveciniejesamostatnouvecouvprávnom

zmysle, a teda k nej nemožno oddelene nadobúdať ani uplatňovať vecné právo, najmä právo vlastnícke.
Navrhovaným určením tak žalobca nemôže dosiahnuť ochranu svojich práv a oprávnených záujmov,
a preto by takéto určenie nemalo ani zmysel. Nakoľko nie je možné domáhať sa určenia vlastníckeho
práva k súčasti veci, ktorá nie je predmetom samostatných právnych vzťahov, je zrejmé, že nemohol
byť ani naliehavý právny záujem na takomto určení (obdobne rozsudok Krajského súdu Trenčín zo dňa

16.05.2018, sp. zn. 4Co 262/2017). So zreteľom na tento prijatý záver súd žalobu o určenie vlastníckeho
práva k sporným nehnuteľnostiam zamietol.

80. Pokiaľ však ide o tzv. eventuálny petit uplatnený žalobcom, dospel súd k záveru, že s ohľadom na
konkrétne okolnosti prípadu môže byť žaloba o určenie, že konkrétne označená položka tvorí súčasť

hlavnej veci a ako taká je vo vlastníctve konkrétneho subjektu, úspešne podaná. (porovnaj rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.06.2006, sp. zn. 6Co 4/2006)

81. V konaní nebolo sporným, že vlastníkom banských diel, t.j. štôlne Richard ústiacej na parc. č. XXX/
XX, štôlne Ľudovít ústiacej na parc. č. XXX/XX, štôlne Fridrich ústiacej na parc. č. XXX/XX, štôlne

prieskumný Karol ústiacej na parc. č. XXX/XX, šachty Fedö ústiacej na parc. č. XXX/XX, štôlne Jozef
ústiacej na parc. č. XXX/X a štôlne Viliam ústiacej na parc. č. XXX/XX, teda na pozemkoch zapísaných
na LV č. XXX v kat. úz. Červenica, je žalobca.

82. Rovnako bolo na základe historických dokumentov preukázané, že po vzniku 1. Československej

republiky bola dozorom a kontrolou štátnych opálových baní na Dubníku poverená správa štátnych
soľných baní v Soľnohrade pri Prešove. Po roku 1945 prešiel závod Solivar pri Prešove viacerými
organizačnými zmenami (s účinnosťou od 01.07.1990 bol založený štátny podnik Solivary).
Rozhodnutím ministra hospodárstva SR č. 759/220/92 zo dňa 08.04.1992 bol napokon štátny podnik
Solivary, Prešov zrušený bez likvidácie s tým, že všetok jeho majetok v súlade s privatizačným projektom

prešiel na Fond národného majetku SR. Privatizačný projekt v majetkovej špecifikácii nezahŕňal majetok
v k.ú. Červenica, a teda podľa § 47c zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu
na iné osoby v znení neskorších predpisov je správcom takéhoto majetku Ministerstvo hospodárstva.
So zreteľom na tieto skutočnosti možno konštatovať, že predmetné banské diela nespĺňajú charakterstarých banských diel v zmysle § 35 ods. 1 Banského zákona (starým banským dielom sa podľa tohto
zákona rozumie banské dielo v podzemí, ktoré je opustené a ktorého pôvodný prevádzkovateľ ani jeho
právny nástupca neexistuje alebo nie je známy), pretože ich prevádzkovateľ a správca bol známy.

83. Ako je zrejmé z listu vlastníctva č. 660 k. ú. Červenica titulom nadobudnutia vlastníckeho práva
žalovaného je rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Sžr 102/2012 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 3S 90/2010. Predmetom týchto konaní však nebol spôsob nadobudnutia
vlastníckeho práva, ale len preskúmanie zákonnosti vydaných rozhodnutí správneho orgánu (Správy

katastra Prešov). Žalovaný bol totiž pôvodne zapísaný na LV č. XXX v k. ú. Červenica ako vlastník
sporných stavieb na základe záznamu. K žiadosti o záznam predložil rozhodnutia obce Červenica o
určení súpisných čísel. Obec vydala tieto rozhodnutia o určení súpisných čísel na základe žiadosti
žalovaného, ktorý k nej priložil kópiu z katastrálnej mapy a geometrický plán. Tieto listiny nepreukazujú
vlastnícke právo žalovaného. Rozhodnutia vydané obcou spôsobili nezákonný predpoklad pre prechod
vlastníctva z majetku žalobcu do majetku žalovaného. Ako je zrejmé z § 23 Banského zákona banské

stavby povoľuje obvodný banský úrad. Žalovaný (ktorému Obvodný banský úrad vydal rozhodnutie o
povolení banskej činnosti, v rámci ktorej mala byť vykonaná obnova a rekonštrukcia súčasti banských
diel) sa však v danom prípade napriek zákonnému zneniu neobrátil vo veci povolenia sporných
nehnuteľností na obvodný banský úrad, ale tieto ako drobné stavby ohlásil obci Červenica ako
stavebnému úradu, ktorý v konečnom dôsledku vydal nesprávne rozhodnutia o určení súpisných čísel

(na základe nich bol vydaný list vlastníctva č. 660), ktoré boli napokon správnym orgánom aj zrušené.
Napriek tomu, že podklady pre založenie listu vlastníctva č. 660 k. ú . Červenica boli zrušené, ostal
predmetný list vlastníctva v platnosti (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1
Sžr 102/2012), čo bolo aj dôvodom pre podanie žaloby.

84. Vo vzťahu k obrane žalovaného, že napriek tomu, že sporné nehnuteľnosti vystaval bez
náležitých oprávnení, vznikli podľa jeho názoru jeho vlastnou činnosťou nové samostatné stavby, ktoré
dobromyseľne nadobudol do svojho výlučného vlastníctva, súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že
v danom prípade nedošlo k vzniku novej veci, ale len k rekonštrukcii (oprave) pôvodnej veci (banského
diela ako takého) a to v zmysle plánu zabezpečenia a likvidácie starých banských diel, ktorý tvoril

neoddeliteľnú súčasť rozhodnutie o povolení banskej činnosti vydaného Obvodným banským úradom
v Košiciach. Oprava sa ani v prípade stavieb nepovažuje za spracovanie. O spracovanie cudzej
nehnuteľnostinejdeanivtedy,aksanovéstavebnéprvkystanúibasúčasťoupôvodnejstavby.Vprípade,
ak ide o prestavbu pôvodnej stavby, čo je i v danom prípade (najmä čo sa týka štôlne Jozef, Richard a
Viliam), je potrebné pri posudzovaní vlastníckeho vzťahu k takej nehnuteľnosti vychádzať z toho, že to,

čo prirástlo k pôvodnej stavbe, patrí vlastníkovi tejto pôvodnej stavby. Pokiaľ ide o štôlňu (banské dielo),
jej súčasťou je všetko, čo je s ňou neoddeliteľne spojené (bez toho, aby pri oddelení súčasti veci došlo
k znehodnoteniu hlavnej veci) a to bez ohľadu, kto takú zmenu stavby vykonal alebo na ňu vynaložil
svoje prostriedky. Práve spojenie súčasti s hlavnou vecou vyvoláva hmotnoprávne dôsledky v tom, že
vlastník hlavnej veci (aj bez svojej zásluhy) sa stáva vlastníkom toho, čo k nej pribudlo. Štôlňa (vrátane

jej ústí) aj vo svojej zrekonštruovanej podobe zostáva vo výlučnom vlastníctve pôvodného vlastníka
(žalobcu) a ten, kto je investor určitého prírastku môže prípadne od vlastníka požadovať úhradu účelne
vynaložených prostriedkov podľa zásad o bezdôvodnom obohatení.

85. So zreteľom na vyššie uvedené úvahy je potrebné vychádzať zo záveru, že u posudzovaných

sporných nehnuteľností ide o súčasť hlavnej veci, a to súčasť štôlní, resp. šachty, a preto súd žalobe,
pokiaľ ide o eventuálny petit, vyhovel a určil, že sporné nehnuteľnosti sú súčasťou jednotlivých štôlní
resp. šachty ako banského diela vo vlastníctve žalobcu tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku.

86. Podľa § 166 ods. 2 CSP, ak sa v žalobe uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak

odpadnú dôvody, pre ktoré súd konania spojil, súd môže niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie.

87. Pokiaľ ide o vzájomnou žalobou uplatnený nárok na zaplatenie sumy 317.557 eur, vo vzťahu k nemu
bude ešte potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré sa bude týkať iných skutkových okolností ako
tých, ktoré boli zisťované v tomto konaní, súd preto vzájomnú žalobu podľa § 166 ods. 2 CSP vylúčil

na samostatné konanie.88. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

89. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

90. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

91. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP
nezistiac dôvody pre aplikáciu § 257 CSP (nepriaznivá finančná situácia žalovaného takýmto dôvodom
nie je). Žalobca, ako aj intervenient vystupujúci na strane žalobcu, boli úspešní v celom rozsahu, a preto
každému z nich súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške

ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.