Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Správny súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Tamara Sklenárová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Sa/34/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200919
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7017200919.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci žalobcu VENERG s.r.o.,
so sídlom Streda nad Bodrogom, Skladná 6, zastúpeného advokátom Mgr. Henrichom Schindlerom, AK
so sídlom Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, proti žalovanému Daňovému úradu Košice, so sídlom Košice,
Železničná 1, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 09.05.2017, doplnenou podaním zo dňa 17. 07. 2017, žalobca žiadal, aby súd
zakázal Daňovému úradu Košice pokračovať v daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na
vrátenie nadmerného odpočtu DPH alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie rok 2012 a zdaňovacie

obdobie rok 2013, vykonávanej v spoločnosti VENERG, s.r.o., so sídlom Skladná 6, 076 31 Streda
nad Bodrogom, IČO: 452 82 897, DIČ: 2022917578, IČ DPH: SK2022917578, zapísanej v obchodnom
registri Okresného súdu Košice, vložka č.: 24639/V, oddiel: SRO a prikázal žalovanému v lehote 14
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu DPH alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie 2012 a zdaňovacie obdobie 2013
ukončil. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania. V žalobe uviedol, že žalovaný okrem iného aj

rozhodnutím zo dňa 04. 08. 2014 č. 9810401/5/3721880/2014/Sab prerušil daňovú kontrolu z dôvodu
podania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií a k dnešnému dňu nevydal oznámenie, že sa
pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, aj keď správcovi dane bola doručená
konečná odpoveď dožiadaného správcu dane. Správca dane napriek uvedenej odpovedi z MVI
oznámenie o pokračovaní v kontrole nevydal, dôkazy nevyhodnotil a tak spôsobil stav, že kontrola
nebolaukončenávrámcizákonnejročnejlehotyodjejzačatia.Takýtostavnezákonnejkontrolyzásahom

správcu dane trvá do dnešného dňa. Žalobca má za to, že tento iný zásah orgánu verejnej správy
do práv žalobcu spočívajúci v neuplatnení postupu podľa § 46 ods.10 Daňového poriadku (lehota na
vykonanie daňovej kontroly je najviac 1 rok odo dňa jej začatia) trvá a uvedené zakladá dôvody na jeho
zrušenie a ukončenie daňovej kontroly z dôvodu jej nezákonnosti, pretože lehota na pokračovanie v
daňovejkontrolezačalaplynúťdoručenímkonečnejodpovede,nazákladektorejbolakontrolaprerušená
a nie odo dňa vydania upovedomenia o pokračovaní v kontrole. Poukázal na zákon č. 442/2012 Z.

z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, ktorý implementuje smernicu Rady 2011/16/
EÚ z 15.02.2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní, v ktorej sú stanovené konkrétne lehoty
na poskytnutie informácie na základe žiadosti cudzieho štátu. Správca dane však v protokole uvádza,
že žiadosť o MVI zaslal príslušný daňový úrad, avšak nie je zrejmé, kedy bola predmetná žiadosť
odoslaná príslušným orgánom, ktorým je v zmysle § 2 písm. c) citovanej smernice Ministerstvo financií
SR alebo ním určený iný orgán štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva a teda z uvedeného

nie je zrejmé, kedy vznikol dôvod, pre ktorý bolo možné daňovú kontrolu v zmysle § 61 Daňového
poriadku prerušiť. Tvrdil, že je ukrátený na svojich subjektívnych právach, pretože v predmetnomkonaní mal žalovaný ukončiť kontrolu v zákonnej lehote po pominutí dôvodov, pre ktoré bola daňová
kontrola prerušená. Preto jeho návrh, aby súd zakázal správcovi dane pokračovať v daňovej kontrole
je opodstatnený.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 06. 02. 2018 navrhol, aby súd žalobu zamietol. Uviedol, že
na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly zo dňa 07. 10. 2013 č. 9810401/5/4527766/2013/
Sab bola u žalobcu začatá dňa 22. 10. 2013 daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na
vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie júl 2013. Žalobca v daňovom

priznaní za predmetné zdaňovacie obdobie si uplatnil nadmerný odpočet DPH vo výške 2 046,47 eur.
Hlavným predmetom podnikania v zdaňovacom období máj 2013 bol nákup a predaj repkového oleja.
V súvislosti s preverovaním oprávnenosti nároku na odpočítanie dane vyšli najavo také skutočnosti,
ktoré spochybňujú uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Žalovaný konštatoval, že Daňový poriadok
určuje v ustanovení § 46 ods.10 lehotu na vykonanie daňovej kontroly najviac 1 rok odo dňa jej začatia.
Prerušenie daňovej kontroly zákon špeciálne neupravuje, ale v citovanom ustanovení určuje, že na

prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije ustanovenie § 61 Daňového poriadku. Správca
dane poukázal na ust. § 61 ods.1 písm. b) cit. zákona, podľa ktorého môže daňové konanie prerušiť,
ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať
informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Zákonodarca v poznámkach k zákonu príkladmo
uvádza zák. č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a Nariadenie

rady (EÚ) č. 904/2010. Žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, ako aj odpovede sú zasielané
elektronickou formou. Správca dane v zmysle ustanovenia § 61 ods.1 písm. b) Daňového poriadku
prerušil kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie
obdobie júl 2013 rozhodnutím zo dňa 10. 01. 2014 č. 9810401/5/85359/2014/Sab a to od 01. 02. 2014 do
26. 05. 2014. Správca dane kontrolu prerušil z dôvodu prebiehajúcej medzinárodnej výmeny informácií

podľa čl. 7, 15, 16 a 25 - 27 Nariadenia 904/2010/EÚ na základe podanej žiadosti zo dňa 09. 01.
2014 č. 9801401/5/66179/2014/Sab, adresovanej členskému štátu - Poľsku. Dňa 26. 06. 2014 bola
Daňovému úradu Košice doručená posledná konečná odpoveď na predmetné dožiadanie a žalobcovi
bolooznámenépokračovanievkonaníoznámenímzodňa09.06.2014.Daňovékontrolabolaprerušená
aj rozhodnutím zo dňa 04. 08. 2014 č. 9810401/5/3721880/2014/Sab a to od 15. 08. 2014 do 25. 09.

2014 z dôvodu prebiehajúcej medzinárodnej výmeny informácií na základe podanej žiadosti zo dňa 04.
08. 2014 č. 9801401/5/3720206/2014/Sab, adresovanej členskému štátu - Poľsku, odpoveď na ktorú
bola správcovi dane doručená dňa 25. 09. 2014. Žalobcovi bolo oznámené pokračovanie v konaní
oznámením zo dňa 26. 09. 2014. Daňové kontrola bola prerušená aj rozhodnutím zo dňa 26. 09. 2014 č.
9810401/5/4398217/2014/Sab od 06. 10. 2014 do 08. 04. 2015 z dôvodu prebiehajúcej medzinárodnej

výmeny informácií na základe žiadostí č. 9810401/5/3836664/2014/Sab a č 9810401/5/196535/2015/
Pal, adresovaných členskému štátu - Poľsku, odpoveď na ktorú bola správcovi dane doručená dňa 08.
04. 2015. Žalobcovi bolo oznámené pokračovanie v konaní oznámením zo dňa 13. 04. 2015. Daňové
kontrola bola napokon prerušená aj rozhodnutím zo dňa 23. 04. 2015 č. 20134391/2015 od 28. 04. 2015
z dôvodu neukončenej daňovej kontroly u daňových subjektov VENAS, a. s., Streda nad Bodrogom a

MVR,s.r.o.,StredanadBodrogom,personálneamajetkovoprepojenýchna spoločnosťžalobcu,keďže
pri preverovaní obchodných transakcií so spoločnosťou NAFTAN, s. r. o., vyšli najavo skutočnosti , ktoré
spochybňujú uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Prerušenie trvá. Žalovaný s poukazom na ust. § 61
ods. 5 Daňového poriadku konštatoval, že počas prerušenia daňovej kontroly lehoty neplynú, preto za
nedôvodnú považoval námietku žalobcu ohľadne porušenia § 46 ods. 10 cit. zákona.

3. Žalovaný k svojmu vyjadreniu k žalobe pripojil aj stanovisko Finančného riaditeľstva SR, odboru
daňovej a colnej metodiky, oddelenia metodiky daňového procesu k prerušeniu kontroly zo dňa
27.03.2014 č. 1400205/1/160398/2014, v ktorom sa uvádza: „Podľa ustanovenia § 61 ods.1 písm.
b) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Daňový poriadok) môže správca dane prerušiť daňové
konanie, resp. daňovú kontrolu, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie
rozhodnutiaalebojepotrebnézískaťinformácieprostredníctvomMVI.Aksúvýsledkydaňovýchkontrolu
dodávateľovukontrolovanéhodaňovéhosubjektupotrebnéarozhodujúceprezistenieskutkovéhostavu
u odberateľa, ktorého správca dane kontroluje, je možné považovať daňové kontroly u dodávateľov za

konanie o inej skutočnosti a na základe toho prerušiť daňovú kontrolu u odberateľa. Jedná sa o zákonný
dôvod na prerušenie daňovej kontroly.“4. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že správca dane pri daňovej kontrole na zistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie júl 2013
postupovalvsúladesozákonom,nebolnečinnýavpredmetnejvecirozhodnepoobdržaníavyhodnotení

všetkých dôkazov v zákonom stanovenej lehote.
5. Súčasne poukázal na to, že pred tunajším súdom bolo v skutkovo i právne obdobnej veci, týkajúcej
sa tých istých účastníkov konania, dňa 19. 01. 2018 vydané rozhodnutie sp. zn. 1Sa/21/2017, ktorým
bola žaloba žalobcu, ktorej argumenty sú totožné s argumentmi žaloby v tomto konaní, ako nedôvodná
zamietnutá.

6. Do pozornosti súdu dal ustanovenie § 256 SSP, podľa ktorého žaloba proti inému zásahu orgánu
verejnej správy musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným
zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného
zásahu verejnej správy. Predmetné rozhodnutie zo dňa 04. 08. 2014 č. 9810401/5/3721880/2014/Sab
bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 13. 08. 2014, vzhľadom na ktorú skutočnosť bola

žaloba podaná oneskorene.

7. Správny súd v konaní o žalobe žalobcu proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa ustanovenia
§ 252 a nasl. zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok po oboznámení sa s obsahom žaloby,
vyjadrením žalovaného a obsahom administratívneho spisu zistil, že žaloba proti inému zásahu orgánu

verejnej správy nie je dôvodná.

8. Podľa ustanovenia § 3 ods.1 písm. e) SSP iným zásahom orgánu verejnej správy sa na účely SSP
rozumie faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté;

iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného
predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby
a právnickej osoby priamo dotknuté.

9. Podľa § 3 ods.1 písm. d) SSP na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy

stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav,
keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.

10. Podľa § 252 ods.1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu
verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.

11. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia
nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné
podať žalobu podľa ods.1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu
práv žalobcu.

12. Zákonná úprava, ako aj ustanovená judikatúru považuje za iný zásah orgánov verejnej správy zásah
proti subjektívnym verejným právam fyzickej alebo právnickej osoby, spočívajúcich v postupoch orgánu
verejnej správy alebo v jeho činnosti, úkone, pokyne a pod. Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych
verejných práv, teda o porušenie konkrétneho práva, ktorý zásah trvá alebo trvajú jeho dôsledky, či hrozí

jeho pakovanie.

13. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane rozhodnutím 04. 08. 2014 č.
9810401/5/3721880/2014/Sab prerušil kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie júl 2013 od 15. 08. 2014 z dôvodu

prebiehajúcej medzinárodnej výmeny informácií na základe žiadosti zo dňa 04. 08. 2014 č.
9801401/5/3720206/2014/Sab, zaslanej poľskému správcovi dane o preverenie obchodných vzťahov
Adama Wanczuru, Swietlochovice. Posledná odpoveď na uvedené dožiadanie bola doručená správcovi
dane dňa 25. 09. 2014. Správca dane oznámením zo dňa 26. 09. 2014 č. 9801401/5/4397927/2014/
Sab žalobcovi oznámil pominutie dôvodov prerušenia dňom 25. 09. 2014.

14. Podľa ustanovenia § 46 ods.10 Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je
najviac 1 rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide
o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu,druhostupňový orgán môže lehotu podľa 1. vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia
predĺžiť najviac o 12 kalendárnych mesiacov.

15. Podľa § 61 ods.1 písm. b) Daňového poriadku správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak
sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať
informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

16. Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia správca dane pokračuje v daňovom konaní z

vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak sa pominuli dôvody, pre ktoré sa
konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v ods.2. Pokračovanie v daňovom konaní správca
dane písomne oznámi účastníkom konania.

17. Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia ak je daňové konanie prerušené, lehoty neplynú.

18. Správny súd dospel k záveru, že žalovaný postupoval v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami, preto nijakým spôsobom nemohol vykonať iný zásah do subjektívnych práv žalobcu tak,
ako sa to domnieva žalobca vo svojej žalobe. Počas prerušenia výkonu daňovej kontroly v zmysle ust. §
61 ods. 5 Daňového poriadku lehoty uvedené v ustanovení § 46 ods.10 Daňového poriadku neplynuli a
preto žalovaný nemohol ani porušiť toto ustanovenie tým, že daňovú kontrolu neukončil v lehote jedného

roka.

19. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami, bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok, uvedených v § 107 SSP, žalobu
žalobcu uznesením podľa ust. § 261 SSP ako nedôvodnú zamietol.

20. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1, § 168 Správneho súdneho
poriadku, v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal
v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy
konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

21. Podľa § 140 Správneho súdneho poriadku vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu
konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho
rozsudku, správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody. V
tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Sa/21/2017

zo dňa 19. januára 2018, 9Sa/22/2017 zo dňa 31. augusta 2018, 2 Sa/25/2017 zo dňa 26. 06. 2018, 2
Sa/26/2017 zo dňa 26. 06. 2018, 6 Sa/20/2017 zo dňa 04. 06. 2018 a ďalšie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde
v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno

odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
(ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo
sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.