Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 27, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/88/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116210133
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7116210133.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členov

senátu JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu: W. Č., I.. XX. XX. XXXX,
Z. O. N., D. XXXX/X, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Mgr. Tomáš Herman, advokát, so sídlom v
Košiciach, Bočná 10, proti žalovaným: 1) B. O., I.. XX. XX. XXXX, Z. O. N., O. X, zastúpený JUDr. Annou
Malčekovou, advokátkou so sídlom vo Zvolene, Námestie SNP 41, 2) LP company, s.r.o., IČO: 47 130
920, so sídlom vo Zvolene, Tulská 29, zastúpený JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom so sídlom vo
Zvolene, Námestie SNP 41, o zaplatenie 500,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných v 1. a 2.
rade proti rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 15C/127/2016 zo 07. 12. 2017

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zaviazal žalovaného v
1. rade zaplatiť žalobcovi sumu 200,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 200,-
eur od 29. 06. 2016 do budúcna do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu o
zaplatenie 300,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 05. 05. 2016 do

zaplatenia zamietol. Žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol. Stranám sporu nárok na náhradu trov
konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalovaní. Žalovaný v 1. rade proti výroku, ktorým
bolo žalobe čiastočne vyhovené a vo výroku o trovách konania, žalovaný v 2. rade proti výroku o
trovách konania. Žalovaný v 1. rade odvolanie odôvodňoval dôvodmi podľa § 389 ods. 1 písm. a/,
b/, c/ C.s.p. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie alebo zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Namietal pravdivosť tvrdení uvádzaných v
odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie, že so žalobcom sa dohodli, že mu zhotoví stránku, keďže
už stránku mal. Stránku mu žalobca sám ponúkol, že ju len vylepší. Zdôrazňoval, že so žalobcom
sa nedohodli na žiadnej odplate, keďže to mal urobiť v rámci voľného času. Za nepravdivé označil
tvrdenie žalobcu, že sa dohodli na cene 500 eur, nikdy so žalobcom o platení za vylepšenie stránky
nehovoril. Poukazoval na to, že ako vďaku za jeho pomoc sa mu odvďačil niekoľkými, či už vecnými
plneniami alebo službami, čo potvrdila aj žalovaná v 2. rade, pričom žalobcom tieto plnenia neboli

nijak spochybnené. Preto považoval za nesprávny záver súdu, že z jeho strany nebolo dokázané, že
žalobcoviniečoposkytolakoprotihodnotuzajehopomoc.Ktýmtotvrdeniamuvádzanýmnapojednávaní
žalobca sa negatívne nevyjadril, nespochybnil. Nestotožnil sa s konštatovaním súdu, že keďže žalobca
mu poskytol vecné plnenie, mal si byť vedomý toho, že to nebude robiť zadarmo a bude požadovať zato finančnú odmenu, pretože so žalobcom sa poznajú roky, navštívil ho ako kamaráta, ani netušil, že
vie robiť v takejto sfére. Zdôrazňoval, že z výpovede žalobcu vyplýva jeho postoj k celej veci, keďže
na pojednávaní uviedol, že požaduje 500 eur, nakoľko toľko mu zaplatili aj z futbalového zväzu, avšak

doložil doklad iba o tom, že mu bola uhradená suma 165,60 eur, k čomu uvádzal, že mu bolo doplácané
do 500 eur, čo žiadnym spôsobom nepreukázal, t.j. bránil sa niečím, čo sa nikdy nestalo. Dal do
pozornosti aj výpoveď žalobcu na pojednávaní 31. 10. 2017, kde samotný žalobca konštatoval, že bola
to kamarátska výpomoc. K SMS správam zaujal stanovisko priamo na pojednávaní a uviedol, že sľúbil
zaplatenie odmeny, ale len z dôvodu, aby neodstavil jeho stránku, keďže v tom čase to bolo pre jeho

spoločnosť likvidačné. Zaplatenie stále iba naťahoval, keďže sa na žiadnej odmene nedohodli. Bolo
to iba z dôvodu, že žalobcovi zaplatiť nechcel a nemal dôvod na zaplatenie. Namietal dôveryhodnosť
výpovede svedkyne V. O., ktorá podľa jeho názoru vypovedala len to, čo jej bolo sprostredkovane
uvedené samotným žalobcom. Nikdy nebola prítomná pri ich rozhovoroch. Rozhodnutie považoval za
nesprávne, nezákonné, nedostatočne odôvodnené, súd nesprávne vyhodnotil nielen jednotlivé dôkazy,
ale aj samotnú výpoveď žalobcu. V dôsledku nesprávnosti výroku konajúceho súdu vo veci samej za

nesprávny považoval výrok o nepriznaní jeho trov.

3. Žalovaný v 2. rade odvolanie odôvodňoval dôvodmi podľa § 389 ods. 1 písm. a/, b/, c/ C.s.p. Navrhol
zrušiť rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu alebo zmeniť tak, že rozhodne o povinnosti nahradiť mu
trovy konania v rozsahu 100 %. Nesúhlasil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý o

trovách konania vo vzťahu k nemu rozhodol podľa § 257 C.s.p. Mal za to, že súd rozhodol v ich prípade
v rozpore so zákonom. Správne síce konštatoval, že v konaní boli úspešní v celom rozsahu, nesprávne
však konštatoval, že v prípade nepriznania postupoval v súlade s § 257 C.s.p. vzhľadom na dôvody
osobitného zreteľa, ktoré spočívajú v charaktere tohto konania. O nepriznaní trov rozhodol z dôvodu
spravodlivosti na obidvoch stranách. Nie je však úlohou súdu posudzovať spokojnosť obidvoch strán

sporu, ale rozhodovať v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona. Keďže bol v konaní plne úspešný,
mala mu byť priznaná náhrada trov konania vo výške 100 % v súlade s § 255 C.s.p. Dôvody hodné
osobitného zreteľa v jeho prípade absentujú. To, že žalobca žaloval žalovaného v 1. rade a žalovaného
v 2. rade mohol a vzhľadom na to, že mal aj právneho zástupcu, musel vedieť o tom, že žaloba voči nim
nebude úspešná, nie je dôvodom na nepriznanie jeho trov. Žaloval niečo voči niekomu, čo bolo možné

usúdiť, že ide o „vopred prehratý boj“. Poukazoval na to, že kvalitu tvrdení žalobcu spochybňovala už
samotná úvaha in eventum a muselo mu byť zrejmé, že jeden z jeho žalobných návrhov nemá šancu
na úspech a že tým spôsobí trovy druhej sporovej strane. Napokon uviedol, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je nesprávne, nezákonné, nedostatočné odôvodnené, súd nepostupoval v súlade so zákonom,
čo sa týkalo dôvodnosti priznania nároku trov konania.

4. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 1. rade uviedol, že k odvolaniu nemá žiadne
pripomienky a v celom rozsahu s ním súhlasí.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu oboch žalovaných uviedol, že i keď bol v konaní úspešný

iba čiastočne stotožňuje sa s napadnutým rozhodnutím, ako aj s jeho odôvodnením, považuje ho
za vecne správne, náležite zákonne a zrozumiteľne odôvodnené, najmä za spravodlivé vzhľadom
na všetky okolnosti sporu. Žalovanými uvádzané odvolacie dôvody podľa neho postupom súdu prvej
inštancie naplnené neboli. Poukazoval na to, že žalovaný v 1. rade v odvolaní replikoval svoju procesnú
obranu, s ktorou sa súd prvej inštancie vyčerpávajúco vysporiadal. Bol toho názoru, že tvrdenia

žalovaného v 1. rade postrádajú logiku a boli v konaní pred súdom prvej inštancie vyvrátené vykonaným
dokazovaním, najmä výpisom SMS správ, ktorých autenticitu žalovaný nespochybňoval. Za absurdné
považoval tvrdenia žalovaného v 1. rade o tom, že mu nič nechcel zaplatiť a iba ho zavádzal, aby mu
nevypol web stránku. V tejto súvislosti citoval časť SMS správ z 24. 07. 2015, 11. 09. 2015. Bol toho
názoru, že SMS správa spolu s výpoveďami strán sporu a svedkyne V. O. poskytujú ucelenú a logicky

previazanú reťaz skutkových okolností, ktorá dokazuje, že mu žalovaný v 1. rade sľúbil za zhotovenie
web stránok finančnú odmenu a celé mesiace ho iba zavádzal. Tvrdenie, že stránku mal len vylepšiť
a nie vytvárať novú, považoval za nepravdivé, keďže žalovaný v 1. rade mal prístup k zhotovovanej
web stránke na jeho serveri, sledoval jej výrobu, v postupnosti zadával mu svojej požiadavky, resp.
tlmočil požiadavky žalovaného v 2. rade. Predošlá web stránka žalovaného v 2. rade bola aktívna,

až kým nedošlo k dokončeniu ním zhotovovanej stránky a jej nahratiu na server namiesto pôvodnej
stránky. Ďalej poukazoval na dôvody, pre ktoré i keď bol v konaní úspešný len čiastočne, nepodal
odvolanie. Poukazoval na postoj žalovaného v 1. rade, ktorý sa odmietol s ním mimosúdne dohodnúť,
kedy bol ochotný pre dobro veci akceptovať aj nižšiu, než pôvodne dohodnutú sumu. Zdôrazňoval,že je nelogické, aby v prípade, ak tvrdenie žalovaného v 1. rade bolo pravdivé, že sa malo jednať o
bezodplatné plnenie, podával na neho trestné oznámenie. K tvrdeniu žalovaného v 1. rade, že stránka
je nefunkčná a nezodpovedá jeho predstavám, namietal, že napriek týmto skutočnostiam tú istú web

stránku obchodná spoločnosť žalovaného v 1. rade, teda žalovanej v 2. rade doposiaľ užíva a vady diela
mu nikdy nevytkol, čo žalovaný v 1. rade nedokáže vysvetliť. K odvolaniu žalovaného v 2. rade proti
výroku o trovách konania uviedol, že tento výrok považuje za správny, zákonne a náležite odôvodnený.
Rozhodnutie záviselo od právneho posúdenia veci. Jedná sa o malý spor, navyše žalovaný v 1. rade
hoci je zároveň konateľom žalovaného v 2. rade potreboval pri procesných úkonoch pred súdom prvej

inštancie hneď dvoch advokátov. Bol toho názoru, že zo strany žalovaného v 1. rade sa jedná o zneužitie
práva s cieľom privodiť mu vznik enormných trov. Na záver uviedol, že žalovaný v 1. rade v konaní
pred súdom prvej inštancie neuniesol dôkazné bremeno ani bremeno tvrdenia. Z uvedených dôvodov
navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

6. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniam žalovaných v 1. a 2. rade bolo žalovanému v 1. rade doručené 21.

02. 2018 a žalovanému v 2. rade 20. 02. 2018.

7. Rozsudok vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žaloba voči žalovanému v 1. rade bola zamietnutá
a vo výroku, ktorým žaloba voči žalovanému v 2. rade bola zamietnutá, neboli napadnuté odvolaním,
stali sa právoplatnými. Predmetom odvolacieho prieskumu bol iba výrok, ktorým bolo žalobe vo vzťahu

k žalovanému v 1. rade čiastočne vyhovené a výroky o trovách konania (ďalej len rozsudok).

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 C.s.p.), prejednal odvolanie žalovaných ako podané
včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v
zmysle ust. § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a z hľadísk

uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaných nie je možné vyhovieť.

9. Rozsudok v napadnutej časti je vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1
C.s.p. potvrdil.

10. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27. februára 2019 o 09.35 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 15. 02. 2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219
ods. 1, 3 C.s.p.

11. Žalovaný v 1. rade namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/,h/ C.s.p., t. j, že konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.
odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať
vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka,

ktoré nemožno podradiť pod § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ C.s.p., ale ich dôsledok sa mohol (nemusel)
prejaviť vo výsledku konania formulovaného vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

12. V danom prípade žalovaný v 1. rade namieta uvedený odvolací dôvod, avšak v odvolaní neuvádza
porušenia ktorých procesných predpisov sa mal dopustiť súd prvej inštancie.

13. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn
vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu.Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávanazistenýskutkovýstav,

pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne
použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval.

14. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

15. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli ani
nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanýmidôkazmi preukázané alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok
jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust.
§ 192 až 194 C.s.p. účinných v čase rozhodovania alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval

nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je
ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci.

16.Súdprvejinštancievykonaldokazovanievrozsahudostatočnompreúplnézistenieskutkovéhostavu

a vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 C.s.p., z týchto
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver, pričom rozsudok je náležite odôvodnený, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

17. Zákonné sú dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, na tieto odkazuje

(§ 387 ods. 2 C.s.p.), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalovaných nemali vplyv na vecnú
správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

18. K odvolacím námietkam na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd

uvádza nasledovné:

19. K otázke hodnotenia nepriamych dôkazov je potrebné poukázať na to, že rozsah potrebného
dokazovania v civilnom procese sa nezhoduje s rozsahom dokazovania potrebného na rozhodnutie
o vine v trestnom konaní, v civilnom konaní pre unesenie dôkazného bremena nie je potrebné, aby

vykonanými dôkazmi bola preukázaná daná skutočnosť nad všetku pochybnosť. Pre záver, že súd
má určitú skutočnosť za preukázanú postačuje, aby predmetný skutkový záver bolo možné s veľkou
mierou pravdepodobnosti pripustiť. Pretože v civilnom konaní neplatí zásada in dubio pro reo, nemusia
nepriame dôkazy tvoriť celkom uzavretú sústavu, ktorá nepripúšťa iný skutkový záver než ten, ku
ktorému došiel, ale postačuje, ak nepriame dôkazy s veľkou mierou pravdepodobnosti k tomuto záveru

vedú (viď rozhodnutie NS ČR sp. zn. 28 Cdo 1938/2008.

20. Vychádzajúc z tohto záveru, odvolací súd má za to, že vykonané dokazovanie odôvodňuje záver
súdu prvej inštancie o existencii dohody medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade o vykonaní diela
za odmenu, tak ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie. Žalovaný v 1. rade síce namieta

rozporuplnosť výpovedí žalobcu, je však potrebné konštatovať, že aj výpoveď žalovaného je navzájom
si odporujúca. Nepravdivé je tvrdenie žalovaného, že žalobca nevyhotovoval pre neho web stránku,
ale iba ju upravoval, keďže z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že pôvodná web stránka
spoločnosti žalovaného v 1. rade, ktorej je konateľom žalovaný v 2. rade, bola nahradená novou web
stránkou, ktorú vyhotovil žalobca. Za nelogické je potrebné považovať aj tvrdenie žalovaného v 1. rade,

že jeho e-mailová komunikácia so žalobcom, v ktorej sľuboval úhradu finančnej náhrady za zhotovenie
web stránky, bola vedená iba z dôvodu, aby oddiaľoval plnenie. Takéto tvrdenie nemožno hodnotiť
ako dôkaz, ktorým by bola preukázaná nepravdivosť tvrdenia žalobcu o existencii dohody o odmene
za vyhotovenie web stránky. Správne podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vyhodnotil
svedeckú výpoveď svedkyne V. O. ako dôveryhodnú. Samotná skutočnosť, že svedkyňa bola priateľkou

žalobcu, bez ďalšieho neodôvodňuje záver o jej nedôveryhodnosti. Ide o nepriamy dôkaz, ktorý pri
hodnotení všetkých dôkazov vo vzájomných súvislostiach nasvedčoval pravdivosti tvrdenia žalobcu o
existencii dohody vykonať dielo za finančnú náhradu.

21. Súd prvej inštancie správne aplikoval pri rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu žalobcu a

žalovaného v 1. rade ust. § 255 ods. 1 C.s.p., avšak toto ustanovenie nesprávne vyložil, v dôsledku
čoho je rozhodnutie v napadnutom výroku vecne nesprávne.

22. Podľa ust. § 255 ods. 1, 2 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.23. Zásada úspechu vo veci sa vždy skúma čo do právneho základu a čo do výšky priznaného nároku.
Uplatní sa tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli.

24. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy
súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne
neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho
totiž zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku sporu na základe úvahy súdu alebo

znaleckej činnosti.

25. V prejednávanom spore rozsah úspechu žalobcu závisel od úvahy súdu. Z uvedeného dôvodu by
žalobcovi prináležala vo vzťahu k žalovanému v 1. rade plná náhrada trov konania. Odvolací súd však
potvrdil výrok rozsudku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 1. rade s poukazom
na čl. 16 ods. 3 základných princípov C.s.p., v zmysle ktorého v konaní o opravnom prostriedku a v

ďalšom konaní nemôže byť rozhodnutie nepriaznivejšie pre stranu, ktorá opravný prostriedok uplatnila.
Z uvedených dôvodov i keď výrok rozsudku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 1. rade
nie je správny, keďže však žalobca odvolanie proti tomuto výroku rozsudku nepodal a rozhodnutie o
nároku na náhradu trov konania v neprospech žalovaného v 1. rade ako odvolateľa je vylúčené, odvolací
súd tento výrok potvrdil.

26. Súd prvej inštancie správne aplikoval pri rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu žalobcu a
žalovaného v 2. rade § 255 ods. 1 v spojení s § 257 C.s.p. a správne uzavrel, že úspešný žalovaný
v 2. rade síce má právo na náhradu trov konania, avšak vzhľadom na existenciu dôvodov hodných
osobitného zreteľa nebola mu priznaná náhrada trov konania.

27. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

28. Vyššie citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok

a od zásady zodpovednosti za zavinenie.

29. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej
procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo
charakterom procesnej situácie.

30. K aplikácii § 257 C.s.p. dochádza aj z aspektov sociálnych a okolnosti hodné osobitného zreteľa sa
v akýchto prípadoch môžu vyskytnúť v ktoromkoľvek sporovom konaní.

31. Z vyššie uvedeného vyplýva, že dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú buď v dôvodoch

na strane účastníkov sporu alebo v okolnostiach prejednávaného sporu. Účelom § 257 C.s.p. je
umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením
moderačného absolútneho práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže
byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom
v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže

dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by vyplynul z použitia všeobecných
zásad náhrady trov konania.

32. V danom prípade si žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie ceny diela nielen vo vzťahu k
objednávateľovi, ale aj vo vzťahu k spoločnosti, v prospech ktorej toto dielo bolo vykonané. Odvolací súd

zastáva názor, že pokiaľ žalovaný v 2. rade naďalej riadne užíva dielo zhotovené žalobcom na základe
zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, ktorý je zároveň konateľom žalovaného
v 2. rade, predstavuje to dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý dôvodne súd prvej inštancie náhradu
trov konania nepriznal. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považuje za vecne správne rozhodnutie vo
výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 2. rade.

33. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie podľa
§ 387 ods. 1 C.s.p.34. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1 C.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto mu bola priznaná vo vzťahu k
žalovaným v 1. a 2. rade, ktorí v odvolacom konaní neboli úspešní náhrada trov odvolacieho konania v

plnom rozsahu. O výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta
posledná C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).