Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 20, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/89/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2717010002
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2717010002.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Kataríny Batisovej, v trestnej veci proti obžalovanej U. M., pre prečin
zanedbaniapovinnejvýživypodľa§207odsek1,odsek3písm.b/Trestnéhozákona,oodvolaníobhajcu
obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 27.03.2019 sp. zn. 6T/1/2017 na verejnom
zasadnutí konanom dňa 20.06.2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovanej U. M., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súdu I. stupňa bola obžalovaná U. M. uznaná za vinnú z prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písm. b/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
v období od 14.01.2016 do 27.03.2019 ako matka dcéry G. I., nar. XX.XX.XXXX si neplnila vyživovaciu
povinnosť v F. a na iných miestach, kde sa zdržiava, hoci jej táto vyplýva zo Zákona o rodine, ktorá

výška jej bola určená rozsudkom Okresného súdu v Skalici sp. zn. 7P 46/2015-47 zo dňa 17.12.2015,
právoplatný dňa 13.01.2016, ktorým súd zveril mal. dcéru G. I. do osobnej starostlivosti otca I. I. a matku
zaviazal prispievať na výživné dcéry sumou 84,- € mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca
vopred k rukám otca, a následne rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 8P/169/2017-41 zo dňa
04.07.2018, právoplatného dňa 15.08.2018, kedy súd zvýšil výživné matke zo sumy 84,- € mesačne na
sumu 126,- € mesačne s účinnosťou od 02.10.2017, ktoré je povinná platiť vždy do 15. dňa toho ktorého

mesiaca vopred k rukám otca, pričom obžalovaná dostatočne nevyvíjala snahu nájsť si zamestnanie,
hoci vedela, že má vyživovaciu povinnosť voči dcére G. I., čím za uvedené obdobie spôsobila dlh na
výživnom vo výške 3.915,74 € k rukám otca I. I., bytom B., M. O. XXXX/XX.

Za tento prečin jej bol podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 3 Trestného zákona,
§ 36 písm. j/, písm. l/ Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok.

Podľa § 49 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona bol obžalovanej výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložený a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona jej bola určená skúšobná doba na 2 roky.

Podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona súd uložil obžalovanej povinnosť podľa svojich schopností zaplatiť
v skúšobnej dobe dlh na výživnom 3.915,74 eur k rukám otca dieťaťa.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obhajca obžalovanej JUDr. Michal Krutek, ktorým napadol
správnosť výroku o treste, keď namietal, že vzhľadom na priznanie dvoch poľahčujúcich okolností podľa
§ 36 písm. j/, písm. l/ Trestného zákona bolo namieste zvažovať mimoriadne zníženie trestu podľa §
39 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona. Z uvedených dôvodov navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo

výroku o treste postupom podľa § 321 odsek 1 písm. e/ Trestného poriadku a vrátiť vec súdu I. stupňa.Okresný prokurátor sa vzdal odvolania.

Obhajca obžalovanej zotrval na dôvodoch odvolania aj na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu.

Zástupkyňa krajského prokurátora navrhla odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd na základe riadne a včas podaného odvolania, na to oprávnenou osobou, podľa § 317
odsek 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako

aj správnosť konania, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie obhajcu obžalovanej nie
je dôvodné.

Krajský súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovanej, nakoľko, rovnako ako konanie
na súde I. stupňa, aj na odvolacom súde prebiehalo konanie proti ušlej, pretože na takýto postup
boli splnené zákonné podmienky. Bola bezvýsledná snaha odvolacieho súdu obžalovanú predvolať z

ktorejkoľvek doposiaľ známej adresy (aj v zahraničí), aj snaha túto telefonicky kontaktovať, preto bola
predvolaná cez vývesnú tabuľu.

Verejného zasadnutia sa osobne zúčastnil I. I. - otec G. I., ku ktorej má obžalovaná vyživovaciu
povinnosť, ktorý uviedol, že obžalovaná naďalej neplní vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, a to ani po

vyhlásení napadnutého rozsudku, doposiaľ neprispela na výživu maloletej žiadnou čiastkou, s výnimkou
jedného telefonátu sa s dieťaťom nekontaktuje. Dlžné výživné nezaplatila.

Predmetom prieskumnej činnosti odvolacieho súdu bol odvolaním napadnutý výrok o treste.
Súd I. stupňa priznal obžalovanej dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j/ a písm. l/ Trestného

zákona, spočívajúce v tom, že sa priznala k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutovala a tiež
že viedla pred spáchaním trestného činu riadny život. Zároveň u obžalovanej nezistil žiadnu priťažujúcu
okolnosť. Pri ustálení poľahčujúcej okolnosti spočívajúcej v priznaní obžalovanej a oľutovaní trestného
činu vychádzal súd I. stupňa z výpovede obžalovanej z prípravného konania.

Aj keď krajský súd má, vzhľadom na priebeh konania pred súdom I. stupňa, ako aj priebeh odvolacieho
konania (keď je zrejmé, že obžalovaná sa pobytom v cudzine vyhýba trestnému konaniu a ďalej
neplní svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť), pochybnosti o tom, či je ľútosť obžalovanej, prejavená
v prípravnom konaní, úprimná, A či je priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Trestného
zákona dôvodné, v tomto smere by akákoľvek zmena bola v neprospech obžalovanej, čo je v konaní len

na základe jej odvolania, resp. odvolania jej obhajcu neprípustné.

Súd I. stupňa pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu správne prihliadol na doterajšiu beztrestnosť
obžalovanej a tejto správne a v súlade so zákonom uložil podmienečný trest na spodnej hranici trestnej
sadzby. Skúšobnú dobu určil obžalovanej v súlade s ustanovením § 49 odsek 1 písm. a/ a § 50 odsek

1 Trestného zákona na dobu 2 rokov, čo krajský súd považoval za správne, a za súčasného uloženia
povinnosti uhradiť zameškané výživné v skúšobnej dobe z hľadiska naplnenia účelu trestu za primerané.

Pretože výrok o treste vychádza z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní a ani v odvolacom
konaní neboli zistené žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali mimoriadne zníženie trestu, tak

ako to navrhoval obhajca obžalovanej, krajský súd jeho odvolanie ako nedôvodné zamietol. Uložený
trest nie je neprimeraný, je zákonný a v prejednávanej veci mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 odsek
1 Trestného zákona by nebolo dôvodné ani vzhľadom na okolnosti prípadu ani vzhľadom na osobné
pomery obžalovanej, na čo v konečnom dôsledku obhajoba ani nepoukazovala.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.