Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, December 11, 2017

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 9C/12/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7913201510
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2017:7913201510.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Evou Vargovou v právnej veci žalobcu: UniCredit Bank Czech

Republic and Slovakia, a.s., Želetovská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, ČR, IČO:69948242,
organizačná zložka UniCredit Bank Czech Republik and Slovakia a.s. pobočka zahraničnej banky so
sídlom Šancova 1/A, Bratislava, IČO:47251336 proti žalovanému: W. X., nar.X.X.XXXX, bytom T.Ý. V.
XX, zast. JUDr. Irena Sopková advokátka, Hlavná 25, Košice o neúčinnosť darovacej zmluvy takto

r o z h o d o l :

I. Právny úkon prevodu nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území T. V., C. T. V., C. O.,
evidovaných Správou katastra O., na LV č.XXX, a to: pozemky parcely registra „C“ parcela č.XXXX/
X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera pozemku 859m2, stavby: rodinný dom pod

súpisným číslom XX postavený na parcele č.XXXX/X v podiele 1 a nachádzajúcich sa v katastrálnom
území T. V., C. T. V.Š., C. O. evidovaných Správou katastra O. na LV č.XXXX, a to stavby: budova
POD.PIV. CLXXXIII bez súpisného čísla, postavená na parcele č.XXXX/X v podiele 1 na základe
darovacej zmluvy evidovanej v Katastri nehnuteľností pod V755/2011, na základe ktorého sa vlastníkom
nehnuteľností stal žalovaný, je voči žalobcovi právne neúčinný.
II. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanému s tým,
že o výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku

samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa domáhal vyslovenia, že právny úkon prevodu nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. T.
V., C. T. V., C.. O., evidovaných Správou katastra O. na LV č.XXX, a to: pozemky, parcely registra
„C“: parc.č.XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera pozemku 859m2, stavby:
rodinný dom pod súpisným číslom XX, postavený na parc.č.XXXX/X v podiele 1 a na LV č.XXXX,
a to: stavby, budova POD.PIV. CLXXXIII bez súpisného čísla, postavená na parc.č.1433/2v podiele
1 na základe darovacej zmluvy evidovanej v katastri nehnuteľností pod V755/2011, na základe ktorej
sa vlastníkom nehnuteľností stal žalovaný, je voči žalobcovi právne neúčinný. Svoju žalobu odôvodnil

týmito skutočnosťami: Žalobca poskytol dlžníkovi AGREKO, s.r.o. so sídlom 049 44 Hrhov 391,
IČO:36207420 /ďalej len „dlžník“/ na základe zmluvy o úvere č.8166347/SME/06/131 zo dňa 24.2.2006
v znení dodatku č.1 zo dňa 19.12.2007, dodatku č.2 zo dňa 15.5.2008, dodatku č.3 zo dňa 15.12.2008,
dodatku č.4 zo dňa 29.12.2009, dodatku č.5 zo dňa 23.6.2010, dodatku č.6 zo dňa 11.10.2010 a
dodatku č.7 zo dňa 29.4.2011 /ďalej len „zmluva o úvere“/ kontokorentný úver vo výške úverového limitu
139.400,-Eur s konečnou splatnosťou dňa 30.6.2011 /ďalej len „úver“/. Vzhľadom ku skutočnosti, že
dlžník neuhradil svoj záväzok v lehote splatnosti, t.j. k 30.6.2011, úver sa stal splatným a žalobca výzvou

zo dňa 27.9.2011 vyzval dlžníka na úhradu splatného záväzku. Nakoľko dlžník pohľadávku neuhradil,
žalobca vyplnil zmenku vystavenú dňa 15.5.2008 dlžníkom, avalovanú zmenkovými ručiteľmi: 1/N.. H.
X., X. XXX XX V. XXX, /ďalej len „avalista 1“/ 2/ N.. Z. X., X. XXX XX V. XXX, /ďalej len „avalista 2“
alebo spolu „avalisti“/, a to o zmenkovú sumu 145.596,78 Eur a dátum splatnosti zmenky 30.5.2012.Vyplnenie zmenky žalobca oznámil dlžníkovi a avalistom oznámením o vyplnení blankozmenky zo dňa
30.5.2012, kde ich vyzval, aby v lehote do 5 dní od doručenia oznámenia uhradili zmenkovú sumu
s prísl.. Nakoľko dlžník, ani avalisti zmenkovú sumu neuhradili, žalobca podal dňa 17.7.2012 návrh

na vydanie zmenkového platobného rozkazu. Okresný súd Košice I na základe uvedeného návrhu
v konaní vedenom pod sp.zn. 29Zm/16/2012 vydal dňa 3.10.2012 zmenkový platobný rozkaz, ktorým
uložil dlžníkovi a avalistom, aby spoločne a nerozdielne uhradili žalobcovi zmenkovú sumu 144.410,58
Eur so 6% úrokom ročne zo sumy 145.596,78 Eur od 31.5.2012 do 9.7.2012, zo sumy144.410,58
Eur od 10.7.2012 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 485,32 Eur a trovy konania 8.693,-Eur /ďalej len

„zmenkový platobný rozkaz“/. Aj napriek tomu, že zmenkový platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť, dlžník ani avalisti pohľadávku neuhradili. V čase splatnosti pohľadávky voči dlžníkovi
a avalistom, avalista 1 vlastnil majetok, a to: podiel vo výške 1 na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa
v k.ú. T. V., C. T. V., C.. O., evidovaných na LV č.XXX, a to: pozemky parc.č.XXXX/X, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria vo výmere 859m2, stavby rodinný dom pod súp.č.XX postavený na
parc.č.XXXX/X, podiel vo výške 1 na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú. T. V., Obec T. V., C..

O., evidovaných na LV č.XXXX, a to stavby budova POD.PIV.CLXXXIII bez súpisného čísla postavená
na parc.č.XXXX/X /.ďalej len „nehnuteľnosti“/. Darovacou zmluvou evidovanou Správou katastra O.
pod V-755/2011 /´dalej len „darovacia zmluva“/, avalista 1 previedol nehnuteľnosti na žalovaného.
Skutočnosť, že v čase existencie /splatnosti/ pohľadávky, došlo k prevodu nehnuteľností darovacou
zmluvou medzi blízkymi osobami /žalobca usudzuje, že medzi bratmi/, zakladá predpoklad, že avalista

1 previedol svoj /jediný reálne exekvovateľný, hodnotný/ majetok, z ktorého by mohla byť vymáhateľná
pohľadávka žalobcu uspokojovaná, na žalovaného s úmyslom ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa.
Nakoľko je žalovaný blízkou osobou avalistu 1 /v zmysle §116 a §117 OZ/ ako pôvodného vlastníka
nehnuteľnosti, úmysel avalistu 1 resp. vedomosť žalovaného o úmysle avalistu 1 ukrátiť veriteľa netreba
preukazovať, tzn., tento úmysel sa prezumuje /v zmysle §42a ods.2a3 OZ/. Podľa vedomostí žalobcu

je dlžník v súčasnosti vlastníkom nehnuteľností, zaťažených záložným právom, t.j. v prípade exekúcie
na majetok dlžníka a avalistov je predaj uvedených nehnuteľností znemožnený do doby zrušenia
záložného práva prednostného /zmluvného/ záložného veriteľa. Avalista 1 v celosti vlastní pozemky,
na ktorých tak isto viazne zmluvné záložné právo v prospech tretej osoby a ďalej minimálne podiely na
pozemkoch /parcely registra „E“ - t.j. neohraničené pozemky/. Avalista 2 je vlastníkom malých podielov

na pozemkoch /väčšinou parcely registra „E“/, ktorých hodnota a najmä možnosť predaja je minimálna.
Vzhľadom na výšku pohľadávky /144.410,85 Eur s prísl./, ktorú žalobca voči dlžníkovi a avalistom
eviduje, je aj v prípade úspešného predaja uvedených nehnuteľností vo vlastníctve dlžníka a avalistov
nepravdepodobné, aby bola pohľadávka žalobcu uhradená v plnej výške. Žalobca je presvedčený o tom,
že avalista 1 si bol v čase splatnosti pohľadávky vedomý tej skutočnosti, že v prípade exekúcie na jeho

majetok by jediným reálne speňažiteľným /predateľným/ majetkom boli práve prevedené nehnuteľnosti.
Preto v snahe predísť nútenému predaju nehnuteľností, tieto previedol darovacou zmluvou na blízku
osobu a týmto právnym úkonom, urobeným v prospech žalovaného, ukrátil žalobcu ako veriteľa a zhoršil
tým jeho možnosť na uspokojenie jeho pohľadávky. Na strane avalistu 1 došlo k zmenšeniu jeho
majetkovej podstaty, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky veriteľa resp. jej časti, a to do takej miery, že je

dôvodné predpokladať, že pokiaľ nebude tento právny úkon voči žalobcovi určený za právne neúčinný,
nebude môcť byť pohľadávka žalobcu nútene /exekučne/ vymožená.

2.Žalovaný nesúhlasil so žalobou a žiadal ju zamietnuť v celom rozsahu. Tvrdil, že nie sú v danom
prípade splnené zákonné podmienky v zmysle ust. §42a ods.2 OZ, chýba tzv. úmysel ukrátiť veriteľa a

on nevedel o tom, že jeho brat má dlžoby. Do obdŕžania písomností zo súdu o ničom nevedel. Uviedol,
že ešte pred smrťou ich otca bola medzi nimi taká dohoda, keďže on býval spolu s manželkou aj s
matkou v rodinnom dome, že on dochová matku a brat na základe tejto dohody mal previesť svoj podiel
z rodinného domu na neho. Tvrdil, že nikdy sa nerozprávali o veciach ohľadom jeho podnikateľskej
činnosti,nemalvedomostiotom,akobratpodniká,sakýmvýsledkom.Málokedychodildomovvzhľadom

na vzdialenosť. V rámci dedičského konania už bolo zakotvené doživotné právo bývania matky v
rodinnom dome.

3.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, listinnými dôkazmi , obsahom exekučného
spisu Ex/436/2013 EÚ Pezinok a zistil tento skutkový stav veci:

4.V konaní bolo zistené, že na základe zmluvy o úvere č.8166347/SME/06/131 zo dňa 24.2.2006
v znení dodatku č.1 zo dňa 19.12.2007, dodatku č.2 zo dňa 15.5.2008, dodatku č.3 zo dňa
15.12.2008, dodatku č.4 zo dňa 29.12.2009, dodatku č.5 zo dňa 23.6.2010, dodatku č.6 zo dňa11.10.2010 a dodatku č.7 zo dňa 29.4.2011 UniCredit Bank Slovakia a.s. poskytla spoločnosti AGREKO
s.r.o., IČO:36207420 so sídlom 049 44 Hrhov č.391 / dlžník / úver vo výške 139.400,00 Eur s
konečnou splatnosťou dňa 30.6.2011. Dlžník úver v lehote splatnosti neuhradil. Návratnosť úveru

bola zabezpečená blankozmenkou vystavenou dňa 15.5.2008 dlžníkom ako vystaviteľom, zmenkovými
ručiteľmi N.. H. X., X. V. XXX H. N.. Z. X., X. V. XXX.

5.Na základe zmenkového platobného rozkazu, vydaného dňa 3.10.2012 OS Košice I pod č.k.
29Zm/16/2012-39, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť u istiny 5.12.2012, u trov konania

18.12.2012, bolo uložené žalovaným: 1/AGREKO,s.r.o. Hrhov 391, IČO36207420, 2/ N.. H. X., X. V.
XXX, 3/N.. Z. X., X. V. XXX zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi UniCredit Bank Slovakia a.s.,
Šancová 1/A, Bratislava, IČO:00681709 zmenkovú sumu 144.410,58 Eur so 6% úrokom ročne zo sumy
145.596,78 Eur od 31.5.2012 do 9.7.2012, so 6% úrokom ročne zo sumy 144.410,58 Eur od 10.7.2012
do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 485,32 Eur a nahradiť trovy konania vo výške 8.693,-Eur
na účet žalobcu.

6.Tietoskutočnostivyplývajúzpodaniažalobcu,zozmluvyoúvereadodatkovkzmluve,zozmenkového
platobného rozkazu zo dňa 3.10.2012 ako aj z obsahu spisu OS Košice I sp.zn. 29Zm/16/2012.

7.Na základe návrhu žalobcu a na základe vyššie uvedeného právoplatného a vykonateľného

zmenkového platobného rozkazu sa vedie exekučné konanie voči dlžníkovi AGREKO s.r.o. , ako aj voči
ručiteľom, manželom X. na EÚ Pezinok u súdneho exekútora Y.. P. U. pod sp.zn. Ex/436/2013.

8.Podľa vyjadrenia žalobcu už pohľadávka s trovami exekúcie predstavuje okolo 200.000,-Eur. Keďže
dlžník vlastní iba malé zlomkové podiely na niektorých pozemkoch a tieto sú založené v prospech

iných subjektov, nie je predpoklad uspokojenia pohľadávky. Z toho dôvodu bola podaná žaloba,
keďže bolo zistené, že reálne speňažiteľné nehnuteľnosti, ktoré neboli vôbec založené, boli prevedené
ručiteľmi, konkrétne N.. H. X. na blízku osobu. Podľa názoru žalobcu bol eminentný záujem zo strany
ručiteľa v čase, keď už boli evidentné problémy so splácaním úveru, zachovať rodinný majetok, ktorý
pravdepodobne zdedil.

9.Žalobca poukázal na to, že z LV č.XXXX k.ú. V. vyplýva, že na tomto LV bol zapísaný vlastník -
dlžník AGREKO s.r.o. a dňa 15.7.2011 bolo zriadené záložné právo v prospech tretej osoby, teda je
evidentné, že tesne po splatnosti úveru, a nebolo to za účelom získania finančných prostriedkov, lebo
nebola žalobcovi poukázaná žiadna finančná čiastka. Ďalej aj z LV č.XXXX k.ú. V. vyplýva, že ručiteľ N..

H. X. bol zapísaný ako výlučný vlastník v celosti k pozemkom a tesne po splatnosti úveru dňa 10.8.2011
bolo zriadené záložné právo v prospech tretej osoby.

10.Z obsahu dedičského spisu OS Trebišov sp.zn. D/1952/94 po neb. H. X. - otcovi žalovaného
bolo zistené, že v dedičskom konaní bolo vydané osvedčenie, ktoré nadobudlo účinky právoplatného

uznesenia o dedičstve dňa 22.11.1997, z obsahu ktorého vyplýva, že dedičmi zo zákona v I. skupine
boli manželka a deti, manželka P. X., rod. G., X. P. V. XX, deti W. X., X. T. V. XX, Š. X., X. W. S., Č. XXXX/
XX a N.. H. X., bytom V. XXX a dedičia uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva, na základe ktorej deti
zdedili nehnuteľnosti. Žalovaný je teda bratom N.. H. X..

11.Z výpovede žalovaného vyplýva, že už 10 rokov býva v rodičovskom rodinnom dome spolu s
manželkou /v poradí druhá manželka/. Polovicu rodičovského domu zdedil ich brat Š., ktorý potom
vlastníctvo previedol na svojho syna H.. Druhú polovicu vlastní on s tým, že 1 zdedil v dedičskom konaní
a druhú štvrtinu získal darovacou zmluvou, na základe ktorej brat H. previedol na neho vlastníctvo.
Ďalej potvrdil, že brat H., keď skončil VŠ, odišiel z rodičovského domu, pretože si našiel prácu v V.,

tam si založil rodinu, postavil si dom a od tej doby tam žije. Brat Š., býva v W. S., jeho syn H. prišiel
bývať do predmetného rodinného domu na poschodie, dal to tam do poriadku a teraz tam býva so svojou
celou rodinou, majú tam osobitné bývanie. On s manželkou a spolu s matkou bývajú na prízemí. Brat
H., vzhľadom na vzdialenosť, chodieval domov málokedy, tak raz za pol roka, na sviatky stále, ale iba
na krátky čas, na 2 hodiny. Väčšinou sa rozprávali o rodinných záležitostiach, o pracovných nie. Toľko

vedel, že bolo v V. družstvo, tam robil a potom to družstvo mal on. Vôbec nevedel o tom, že mal alebo
má úvery a že má dlhy, o tom sa nikdy nerozprávali. Hoci on dochoval otca a tak to bolo, že dochová
aj matku, ale v dedičskom konaní riadne dedili majetok po otcovi. Potom brat H. sám prišiel s tým,
že svoj podiel daruje jemu , čo bolo na základe dohody v rámci rodiny, pričom prišiel s tým, že darujevšetko, nielen dom, teda aj pozemky a on súhlasil s tým, že dochová matku , a preto vlastne pristúpil
k tejto darovacej zmluve. On vtedy nezisťoval a v tom čase naozaj nevedel o tom, že by mohol mať
jeho brat nejaký úmysel a s tým úmyslom mu prenechal tento majetok. Nemal žiadne vedomosti o jeho

podnikateľskej činnosti a o dlhoch už vôbec nie. Darovaciu zmluvu vyhotovil brat, on sa už len podpísal
a potom zmluva išla na kataster. Uviedol, že asi 5 rokov pred podpísaním darovacej zmluvy už sa o tom
rozprávalo a bolo to vlastne na ňom, kedy tú zmluvu napíše.

12.Z darovacej zmluvy zo dňa 2.12.2011 vyplýva, že N.. H. X. daroval nehnuteľnosti žalovanému z

dôvodu pretrvávajúcej starostlivosti o ich matku P. X. s tým, že obdarovaný je povinný a sa aj zaviazal až
do smrti matky tejto poskytovať všetku potrebnú starostlivosť. Predmetom darovania boli nehnuteľnosti
v k.ú. T. V., ku ktorým nadobudol vlastnícke právo na základe osvedčenia o dedičstve vydaného v
dedičskom konaní po neb. otcovi pod sp.zn. D1952/94, zapísané na LV č. XXXX, a to parcela č. XXXX/
XX orná pôda o výmere 10590m2 v podiele k celku 3, na LV č. XXXX POD.PIV.CLXXXIIII, na parcele č.
XXXX/X, P. podiele k celku v 1, na LV č. XXX parcela č. XXXX orná pôda o výmere 2467m2, parcela č.

XXXX/X orná pôda o výmere 1122m2, parcela č. XXXX/X orná pôda o výmere 1122m2 v podiele k celku
3/6 a na LV č. XXX parcela č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 859 m2 rodinný dom s.č.
XX v podiele k celku 1. Vklad bol povolený 2.1.2012 pod č. V 755/11.

13.Tieto skutočnosti vyplývajú z darovacej zmluvy zo dňa 2.12.2011, z jednotlivých listov vlastníctva a z

rozhodnutia Správy katastra O. o povolení vkladu zo dňa 2.1.2012 pod č.vkladu V755/11.

14.Z výpovede svedkyne Š. X., manželky žalovaného, bolo zistené, že od r.2005 bývajú spolu v
rodičovskom rodinnom č. 31 v Obci T. V.. Najstarší brat manžela býva P. W..S., často chodieva ku nim,
vzhľadom k tomu, že teraz tam býva aj jeho syn, ale aj v minulosti často chodieval domov. Čo sa týka

stredného brata, ktorý býva v V., tak ten zriedkakedy prišiel , ale keď prišiel, tak prišiel s celou rodinou tak
na pár hodín, stále iba na krátko. Keď boli spolu , tak väčšinou sa rozprávali o rodinných záležitostiach.
Málo kedy sa hovorilo o práci. Toľko o ňom vedeli, že podniká a keď prišli na návštevu, tak vyzeralo, že
všetko je v poriadku. Keď sa k práci vyjadroval, tak len hovoril, že podnikanie je ťažké, náročné, že je tam
veľa vybavovačiek. Nikdy nehovoril o tom, že by mal nejaký úver, ktorý by nesplácal, že by to podnikanie

nejako nešlo, nevedeli o žiadnych problémoch ohľadom jeho podnikania. Čo sa týka darovacej zmluvy,
tak uviedla, že začalo sa v rodine rozprávať o tom, že stredný brat prevedie darovacou zmluvou svoj
podiel na jej manžela, a to vtedy, keď sa začal zhoršovať zdravotný stav u ich matky , už aj vzhľadom
na vek, o ktorú sa oni starali a starajú. Pamätá si, že pred dvoma rokmi osobne počula a bola prítomná,
keď bol u nich stredný brat manžela a hovoril, že je toho názoru, že už všetko by malo patriť manželovi

vzhľadom na starostlivosť o ich matku. Ďalej uviedla, že do rodinného domu už veľa investovali, hore
na poschodí, kde býva synovec, tak on to všetko dal do poriadku, všetko prerobil a oni zase na prízemí,
kde bývajú spolu s matkou manžela, investovali do kúpeľne, kuchyne, došlo k výmene okien, dverí,
zvonka bola prerobená celá fasáda. Vlastne už po uzavretí manželstva začali postupne investovať do
tohto domu a naposledy bola urobená výmena okien a fasáda a tak boli dokončené tieto investície. Ona

sa už nepamätá na to kedy, za akých okolností, sa bratia dohodli na tej darovacej zmluve. Pamätá si len
na to, že darovaciu zmluvu zabezpečil švagor, poslal ju manželovi a potom vie, že on všetko vybavoval
aj na katastri a prišiel potom aj LV z katastra. V čase, keď darovacia zmluva bola predložená manželovi
na podpis ona nevedela o tom, že by švagor mal nejaké problémy a nevedel o tom ani jej manžel. S
manželom prvý krát sa dozvedeli o tom, že jeho brat má nejaké problémy, keď prvýkrát prišli papiere zo

súdu v tejto veci. Dovtedy nemali žiadne vedomosti o jeho problémoch. Naposledy boli u švagra minulý
rok, iba sa zastavili na hodinku, keď manžel ju bral do kúpeľov a pred tým boli u nich na návšteve asi pred
3 rokmi. Ani pri týchto návštevách sa nehovorilo nič o tom, že by mali nejaké problémy s podnikaním
a na to ani nič nevyzeralo, pretože všetko mali v poriadku doma. Oni doma mali všetko a každý rok
pravidelne chodievali na dovolenky. Takže vôbec si nevšimli, že by niečo nebolo v poriadku. Keď jej

manžel obdŕžal papiere zo súdu v tejto veci, tak zavolal svojmu bratovi a opýtal sa ho či má problémy
v podnikaní, tak on vtedy potvrdil, že má problémy.

15.Z výpovede svedka N.. H. X., brata žalovaného vyplýva, že od r.1985 je preč zo svojej rodnej
dediny, z T. V. vzhľadom k tomu, že po skončení školy si našiel prácu v V. na družstve a ostal už tam.

Po dvoch rokoch si založil rodinu a pred 15 rokmi začali stavať rodinný dom. Zo začiatku chodieval
domov častejšie k rodičom, ale potom, po založení rodiny a potom, čo začali stavať dom, tak chodieval
domov už len tak 2-3x do roka, iba na jeden deň, nikdy neostávali tam spať. Keď došli na návštevu,
tak vlastne väčšinou sa rozprávali o rodinných záležitostiach. Vzťahy medzi nimi bratmi, pomerne bolidobré. Približne v r.2001 začal podnikať v oblasti poľnohospodárstva a podniká až doteraz v tejto oblasti.
Rodina o tom vedela, že podniká, ale nikdy bližšie sa nerozprávali o jeho podnikaní. Podnikanie pomerne
išlo dobre do r.2008, problémy nastali potom z toho dôvodu ,že nedostali dotácie na určité parcely,

pretože duplicitne na tieto parcely žiadali dotácie aj iné osoby, tým pádom sa dostal do finančnej
tiesne. Tento spor s tými osobami naďalej trvá. O týchto svojich problémoch nehovoril nikdy doma,
lebo nechcel zaťažiť rodičov a bratov so svojimi problémami. On vlastne má firmu spolu s manželkou,
firma sa volá AGREKO s.r.o., obidvaja sú tam aj konatelia, ale práca vlastne spočíva na jeho pleciach,
keďže manželka pracuje ako učiteľka. Z jeho výpovede ďalej vyplýva, že od začiatku podnikania brali

stále úver, pretože podnikanie v poľnohospodárstve vyžaduje finančné prostriedky. Čiže to nebol jediný
úver, ktorý brali od UniCredit Bank Slovakia a.s. Dôvodom, prečo sa rozhodol, že darovacou zmluvou
prevedie svoj podiel z rodičovského domu na brata, s pozemkami, bolo to, že ďaleko býva od svojej
rodiny, od matky a vzhľadom na vzdialenosť nie je schopný sa starať o matku a vôbec pomáhať jej pri
tých starostiach, ktoré má a mladší brat, žalovaný býva s matkou, on sa o ňu stará, preto vlastne sa
rozhodol tak ,že svoj podiel z nehnuteľností daruje bratovi s tým, aby on sa postaral o matku, pretože

vzhľadom na vzdialenosť on nie je schopný o ňu sa postarať. Keď bolo dedičské konanie po otcovi,
tak zdedil 1 rodinného domu aj pozemky, vtedy ešte zdravotný stav matky nebol taký zlý, že by sa o
ňu bolo treba starať. Ale potom, postupom času tento zdravotný stav stále sa zhoršoval, takže toto
vlastne ho viedlo k tomu, že sa rozhodol tú darovaciu zmluvu urobiť. On bratovi už pred tým spomínal,
že mu chce darovať svoj podiel z nehnuteľností. Darovaciu zmluvu vyhotovil on sám a potom ju poslal

žalovanému poštou. Prehlásil pred súdom, že svojej rodine, ani bratovi - žalovanému , nehovoril o
svojich ťažkostiach v podnikaní a o svojich problémoch. Je pravdou ,že keď brat obdŕžal papiere zo
súdu v tejto veci, tak mu zavolal telefonicky, aby zistil, že čo sa stalo. Čo sa týka majetku firmy, tak
uviedol, že firma má vo vlastníctve nejaké nehnuteľnosti, ale všetky nehnuteľnosti sú zaťažené záložným
právom, čiže úver nevie teraz splatiť. Podniká naďalej, pretože ešte obrábajú asi 160 ha pôdy. Keby

dostali dotácie z platobnej agentúry, tak by mohli úver, ktorý bol poskytnutý žalobcom, vyrovnať, ale to
bude až vtedy, keď bude ukončený spor na súde voči tým osobám, ktoré duplicitne žiadali o dotácie. Čo
sa týka jeho osoby ako fyzickej, tak nemá vo vlastníctve rodinný dom, pretože ten dom, ktorý si postavili
s manželkou, darovali svojim deťom, ale ešte má nejaké nehnuteľnosti v katastri obce, ale je ich málo
a tiež sú zaťažené záložným právom. Takže vlastne čistý majetok nemá, všetok majetok, ktorý má, je

zaťažený záložným právom.

16.Z výpovede svedkyne N.. Z. X., manželky H. X. bolo zistené, že od uzavretia manželstva bývajú v
V.. Zo začiatku chodievali k rodičom manžela častejšie, potom už menej a po smrti svokra už len na
sviatky, čiže na Veľkú noc a na Vianoce s tým, že tam neostávali spať, boli tam len pár hodín. Keď sa

takto stretávali na krátko v dome rodičov manžela, tak stále sa rozprávali o rodinných záležitostiach. Ona
presne nevedela uviesť od ktorého roku majú firmu AGREKO s.r.o., ale uviedla, že všetky záležitosti
okolo firmy, všetky práce, spočívajú na manželovi. Pri tých rodinných návštevách nikdy sa nerozprávali
o podnikateľskej činnosti a vôbec nie už o tom, ako to ide, či sú nejaké problémy alebo nie. Od samého
začiatku podnikania stále dostávali dotácie a brali aj úver, ktorý splácali. Ona sa dozvedela o tom,

že majú vážne problémy v podnikaní asi pred troma rokmi, ale o problémoch v podnikaní nehovorila
nikomu, teda ani svokre, ani žalovanému, ani druhému švagrovi , dokonca ani jej brat, ktorý robí vo
firme nevedel o týchto finančných problémoch. Písomnosti sa doručujú firme, tak tieto písomnosti stále
preberal manžel. Ona vôbec k podnikaniu sa nevedela vyjadriť, lebo ona sa o to vôbec nestará, je to
na pleciach manžela a teraz už aj syna. Ďalej uviedla, že podľa jej vedomostí už firma AGREKO s.r.o.

ani neexistuje, ale skutočne k tomu sa vyjadriť nevie, lebo ona sa plne venovala svojej práci, keďže je
učiteľka. Ona nemá žiaden majetok, nevie aký majetok má firma AGREKO s.r.o., nevie či nehnuteľnosti
sú zaťažené. Vie o tom, že jej manžel daroval svoj podiel z rodičovského domu aj pozemky žalovanému.
O tom doma začali hovoriť vtedy, keď svokor zomrel a svokra začala byť chorá vzhľadom aj na svoj vek
a vedeli, že oni nikdy do T. V. nepôjdú. Brali do úvahy aj tú skutočnosť, že žalovaný, už prerobil celý

RD a tam býva spolu s matkou, o ktorú sa stará. Tak vlastne jej manžel sa rozhodol, že svoj podiel z
rodičovského domu + pozemky daruje žalovanému, ktorý býva v dome a stará sa o matku. Keď manžel
s tým vyšiel, tak ona s tým súhlasila, nemala žiadne námietky. Prvý krát s manželom sa o tom rozprávali,
keď už žalovaný bol ženatý, býval s terajšou manželkou v dome a už začali aj investovať do toho domu a
sa starali o matku. Veď už vtedy vedeli, že domov sa nevrátia, že ostanú bývať v V.. Pri tých návštevách

už spomínali žalovanému a jeho manželke, že už z toho domu nechcú nič, keďže oni sa starajú o matku,
oni tam bývajú, dali to do poriadku, takže manžel chce darovať podiel z domu a pozemky jemu, takže oni
o tom vedeli. Potom manžel začal na tom robiť a vypracoval aj darovaciu zmluvu a vlastne na základenej previedol svoj podiel z domu a pozemky na brata. Ona túto darovaciu zmluvu nevidela. U nich všetky
papierové veci totiž robí manžel, ale od začiatku o tomto úkone vedela.

17.Z výpovede synovca žalovaného N.. H. X. vyplýva, že k stretnutiam jeho otca a žalovaného v
rodičovskom dome dochádzalo veľmi nepravidelne, boli aj prípady, že sa stretli ako rodina raz za
pol roka.Väčšinou sa rozprávali o bežných veciach (o prácach na rodinnom dome organizovaných
žalovaným, o veciach ohľadom starej matky). Počas komunikácie sa niekedy dalo medzi bratmi vycítiť
napätie. Toto napätie mohlo prameniť z toho, že jeho otec bol úspešnejší ako žalovaný. V týchto

prípadoch sa nezdržiavali dlho. Podľa názoru svedka žalovaný s manželkou nemali vedomosť o
podnikateľských aktivitách brata. Väčšinou dávali iba všeobecné otázky na jeho otca zamerané na
to, čo má nové, ale konkrétne otázky týkajúce sa podnikateľských aktivít a finančných prostriedkov nie
(pred svedkom). Podľa svedka medzi jeho otcom a žalovaným nebol dobrý vzťah, nerozumeli si a nemali
spolu nejakú spoločnú reč. Žalovaný vytýkal jeho otcovi ako bratovi, že bol uprednostňovaný rodičmi z
titulu väčšej podpory (žalovaný nemá vysokoškolské vzdelanie ako brat, bratovi po škole kúpili auto,

pomáhali mu pri stavbe domu, nakúpili nábytok do domu). Práve z toho dôvodu na prosbu matky bol
prevod podielu rodinného domu na žalovaného. Svedok potvrdil, že to napätie medzi jeho otcom a
žalovaným pretrváva dodnes.

18.UniCredit Bank Slovakia a.s., IČO:00681709, so sídlom Šancová 1/A, 813 33 Bratislava zanikla

cezhraničným zlúčením s UniCredit Bank Czech Republic, a.s., Želetavská 1525/1, 140 92 Praha
4, IČO:64948242, zapísanou v OR vedenom Mestským súdom v Prahe, sp.zn. B 3608, ktorá dňom
1.12.2013 zmenila obchodné meno na UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. a vykonáva
bankové činnosti na území SR prostredníctvom UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia a.s.,
pobočka zahraničnej banky, Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO:47251336, zapísaná v OR Okresného

súdu Bratislava I, oddiel Po, vložka číslo 2310/B. Tým prešli 1.decembrom 2013 na právneho nástupcu
- žalobcu všetky práva a povinnosti UniCredit Bank Slovakia a.s..

19.Po vykonaní dokazovania súd dospel k takémuto právnemu záveru:

20.V zmysle §42a ods.1 Občianskeho zákonníka /ďalej len OZ/ veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil,
že dlžníkove právne úkony podľa ods.2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky,
sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho
odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

21.V zmysle §42a ods.2 OZ odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch
rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy a právnemu
úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom
a osobami jemu blízkymi /§116 a 117/ alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb
s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti

nemohla poznať.

22.V zmysle §42a ods.3 OZ odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený
a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
a/ osobou jemu blízkou /§116 a 117/,

b/právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a/ majetkovú účasť aspoň
10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
c/ právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a/ štatutárnym orgánom alebo
členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
d/ právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c/ majetkovú účasť aspoň 34% v čase,

keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a/,b/c/ alebo d/, to
však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka
ukrátiť svojho veriteľa.

23.Podľa ust. §42b ods.1 OZ právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.

24.V zmysle §42b ods.2 OZ právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z
odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.25.V zmysle §42b ods.4 OZ právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný
a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom

ušlo z dlžníkovho majetku, ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu
prospech.

26.V zmysle §116 OZ blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel, iné osoby v
pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu , ktorú

utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

27.V danom prípade žalobca ako veriteľ v zákonnej 3 ročnej lehote podal žalobu o neúčinnosť darovacej
zmluvy proti žalovanému, ktorý mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka- z darovacej zmluvy
prospech.

28.Žalovaný je bratom N.. H. X., ktorý darovacou zmluvou previedol na svojho brata - žalovaného
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. T. V.. V čase prevodu nehnuteľností mal
dlh voči žalobcovi z titulu úveru. Ide teda o právny úkon, ktorým bol veriteľ / žalobca/ dlžníka ukrátený
a ku ktorému došlo v posledných 3 rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou.

29.Podľa §42a ods.2,3 OZ síce možno odporovať právnemu úkonu , ktorý dlžník urobil v posledných
troch rokoch , ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom /§42a ods.3 písm.a/ a osobou
jemu blízkou, ale je zákonom daná výnimka, keď sa preukáže, že žalovaná osoba blízka dlžníkovi
o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa odporovateľným právnym úkonom nevedela , ani nemohla vedieť a
nemohla poznať ani pri náležitej starostlivosti.

30.Z ust. §42a ods.2 OZ je zrejmé, že zákon od osoby blízkej dlžníkovi požaduje, aby sa pri právnych
úkonoch s dlžníkom alebo pri právnych úkonoch, ktoré dlžník urobil v jej prospech, presvedčila, že
právny úkon neukracuje veriteľa dlžníka a vedie ju k tomu, aby neurobila právny úkon na ujmu
práv veriteľa dlžníka. Blízka osoba preto musí preukázať či a akú aktivitu vyvinula v čase uzavretia

odporovateľného úkonu, činnosť, aby úmysel dlžníka ukrátiť týmto úkonom veriteľa poznala a že táto
činnosť predstavovala, s ohľadom na okolnosti prípadu, náležitú starostlivosť.

31.V danom prípade je nepochybné, že darovacia zmluva bola uzatvorená medzi blízkymi osobami.
Zo zákona tak nastupuje vyvrátiteľná domnienka o ukracujúcom úmysle dlžníka. V prípade, že

odporovaný právny úkon bol urobený medzi blízkymi osobami, žalobca ako veriteľ nemusí ani tvrdiť
a ani preukazovať, že žalovanému bol úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa známy. Dôkazné bremeno o
tom, že sa nejedná o ukracujúce konanie dlžníka, nesie žalovaný, ktorý musí preukázať, že ani pri
náležitej starostlivosti nemohol poznať ukracujúci úmysel dlžníka. Žalovaný je teda povinný preukázať,
že vynaložil náležitú starostlivosť (činnosť, aktivitu), z výsledkov ktorej mohol úmysel dlžníka spoznať.

V prípade, že žalovaný túto skutočnosť nepreukáže, je povinný znášať nepriaznivé následky spojené s
unesením dôkazného bremena o tejto skutočnosti.

32.Žalovaný v rámci svojej obrany preukázal výpoveďami svedkov, že nevedel o problémoch svojho
brata pri podnikaní /o úveroch , o dlhoch/ a tieto skutočnosti nemohol ani zistiť vzhľadom k tomu,

že vzťahy medzi nimi ako bratmi neboli dobré, brat mu o svojich problémoch nehovoril. Pri krátkych a
zriedkavých návštevách v rodičovskom dome, predmetom rozhovoru boli rodinné záležitosti, najmä čo
sa týka starostlivosti žalovaného o matku, ako aj čo sa týka prevedených investícií do domu, v ktorom
žalovaný mal už predtým spoluvlastnícky podiel. Žalovaný však nepreukázal, že vynaložil náležitú
starostlivosť /činnosť, aktivitu/, pri zisťovaní úmyslu brata v čase uzatvárania zmluvy.

33. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd riadiac sa právnym názorom Krajského súdu v
Košiciach vysloveným v uznesení KS v Košiciach č.k. 1Co/35/2015-274 zo dňa 25.5.2016 po doplnení
dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, preto žalobe vyhovel tak ako je to uvedené
vo výrokovej časti rozsudku, keďže žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal, že vynaložil

náležitú starostlivosť /činnosť, aktivitu/, pri zisťovaní úmyslu brata v čase uzatvárania darovacej zmluvy,
z výsledkov ktorej mohol úmysel dlžníka spoznať.34.Skutočnosť, že žalobca bol ukrátený úkonom, teda predmetnou darovacou zmluvou, bola v konaní
nesporná. Túto skutočnosť nepoprel ani žalovaný. Aj na poslednom pojednávaní strany sporu zhodne
potvrdili, že nedošlo k úhrade dlhu. Žalovaný už na prvom pojednávaní vo svojej výpovedi uviedol, že

úmysel brata uzatvoriť darovaciu zmluvu v tom čase nezisťoval. Po vrátení veci KS v Košiciach na
výzvu súdu ani právna zástupkyňa žalovaného a ani žalovaný konkrétne neuviedli a nepreukázali či
a akú konkrétnu činnosť, aktivitu, vynaložil žalovaný v čase uzatvárania predmetnej darovacej zmluvy
za účelom poznania úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa, a tak súd nemohol preskúmať či takáto činnosť
predstavovala, s ohľadom na okolnosti prípadu, náležitú starostlivosť.

35.Skutočnostiuvádzanéžalovaným,žeuzavretiedarovacejzmluvynebolovrozporesdobrýmimravmi,
keďže sa postaral o otca, stará sa o matku, s ktorou býva, investoval do rodinného domu, v ktorom býva
so svojou rodinou a darovacia zmluva bola prejavom bratského vyrovnania a prianím ich otca , v danom
prípade z právneho hľadiska nemôžu nahradiť splnenie zákonných podmienok ustanovených v § 42a
ods.2 OZ pre prípad právneho úkonu uzavretého medzi blízkymi osobami, najmä čo sa týka preukázania

náležitej starostlivosti pri zisťovaní úmyslu brata v čase uzatvárania darovacej zmluvy.

36.Podľaust.§255ods.1CSPsúdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.

37. Podľa ust. §262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

38. Podľa ust. §262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

39. Súd priznal plnú náhradu trov konania žalobcovi, lebo v konaní mal plný úspech. Po právoplatnosti
tohto rozsudku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Trebišov v 3 exemplároch /§362 ods. 1 CSP/.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh ) v zmysle ust. § 363CSP.

Odvolanie možno odôvodniť, podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania /365 ods. 3 CSP/.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania /364 CSP/.