Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Veronika Židek

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 20Csp/90/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118207149
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Židek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2118207149.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Veronika Židek v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO:

35 831 154, Mýtna 48, Bratislava, zastúpený advokátom: JUDr. Ján Šoltés, Mýtna 48, Bratislava, proti
žalovanému: K. N., J.. XX.XX.XXXX, I. XX, E., o zaplatenie 2 212,04 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie zastavuje v časti istiny 329,25 eura a v časti istiny 372,60 eura s prislúchajúcim úrokom
z omeškania.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 357,40 eur spolu s úrokom z omeškania 5,00% ročne zo
sumy 357,40 eur od 21.07.2018 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

IV. Súd žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu VUB, a.s. sa žalobou doručenou súdu dňa 27.08.2018 domáhal
zaplatenia sumy 2 212,04 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 2 212,04 eura od
21.07.2018 do zaplatenia a nahradiť trovy konania z titulu nezaplateného úveru.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 30.11.2017 medzi VÚB a.s. a súčasným
žalobcom, bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nesplateného úveru postúpená na žalobcu. Súd
pripustil zámenu žalobcu uznesením zo dňa 21.02.2019.

4. Dňa 05.06.2019 právny zástupca žalobcu doručil súdu čiastočné späťvzatie žaloby a úpravu petitu.

Žalobca vo svojom podaní okrem skutočností tvrdených v žalobe uviedol, že Zmluva o vydaní a
používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. bola súdu zaslaná spolu s návrhom na vydanie platobného
rozkazu. Žalobca svojím podaním zároveň vzal žalobu v časti 329,25 eura (poplatky a sankčný úrok)
a v časti 372,60 eura s prislúchajúcim úrokom z omeškania (splatenie časti pohľadávky žalovaným po
podaní žaloby) späť a žiadal, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Spolu s podaním právneho zástupcu
žalobcu boli predložené Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet,
predžalobnú upomienku, doručenku, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, Cenník VÚB,

a.s..5. Súd pojednával dňa 10.06.2019 v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý sa ospravedlnil.
Žalovaný nebol na pojednávaní prítomný, predvolanie na pojednávanie mal riadne doručené, z
pojednávania sa neospravedlnil.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a s listinnými dôkazmi pripojenými k žalobe
a zistil nasledovný skutkový stav veci:

7. Podľa § 144 z.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať

žalobu späť.

8. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

9. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

10. Vzhľadom k tomu, že žalobca zobral žalobu čiastočne späť pred predbežným prejednaním sporu,
súd v zmysle citovaných ustanovení konanie zastavil tak ako je uvedené v ods. I. výroku rozsudku.

Predmetom konania zostala istina vo výške 1 510,19 eura s úrokom z omeškania 5,00% zo sumy 1
882,79 eura od 21. 7.2018 do 08.11.2018, zo sumy 1 758,59 eura od 09.11.2018 do 10.12.2018, zo
sumy 1 634,39 eura od 11.12.2018 do 08.01.2019, zo sumy 1 510,19 eura od 09.01.2019 do zaplatenia.

11. Žalovaný požiadal dňa 28.08.2014 o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro s výškou úverového rámca

900,00 eur, štandardná splátka 30,00 eur, úrok 22,80% ročne, RPMN 25,16%. Prijatie žiadosti potvrdila
banka 07.10.2014.

12. Zo žaloby a z výpisu z Pôžičkovej karty Quatro súd zistil, že úverový rámec poskytnutý žalovanému
bol 900,00 eur, štandardná splátka 30,00 eur, ročný úrok 22,80%, žalovaný celkovo vyčerpal sumu

910,00 eur, posledný výber bol realizovaný 01.02.2015 vo výške 10,00 eur. Žalovaný celkovo zaplatil
552,60 eura, posledná splátka 08.01.2019 vo výške 124,20 eura. V žalobe žalobca nešpecifikoval z
čoho sa skladá žalovaná suma 2 212,04 eura, teda aká časť je tvorená nesplatenou istinou, úrokmi,
poplatkamiaúrokomzomeškania.Ztohtodôvodusúdvyzvalžalobcunadoplnenieskutkovýchtvrdení,a
to výzvou doručenou dňa 15.11.2018. Žalobca na výzvu reagoval podaním doručeným dňa 05.06.2019.

V podaní uviedol, že žalovaná suma vo výške 2 212,04 eura pozostáva z istiny vo výške 964,39 eura,
poplatkov vo výške 123,99 eura, štandardného úroku vo výške 1 018,40 eura, sankčného úroku vo výške
205,25 eura.

13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej aj

OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.

14. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,

ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

15. Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do
Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13/

EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

16. Podľa § 7 ods. 1 z. č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „z.č. 129/2010 Z.z.“), veriteľ je
pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení

spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku
spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľaprvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené
peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3.

17.Podľa§9ods.1z.č.129/2010Z.z.,zmluvaospotrebiteľskomúveremusímaťpísomnúformu.Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

18. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. V zmysle § 44 ods. 1 a 2 OZ, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie
zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. (1)
Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu
a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej

zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy. (2)

20. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

21. Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

22.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania,
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

23. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov

vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné
operácie) ku dňu 21.07.2018 vo výške 0,00%.

24. Podľa § 232 ods. 3 a 4 CSP: (3) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.

Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (4) Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa
a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich
splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo
splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

25. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú
povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace
s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.

sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP), o ktorej súd strany sporu poučil. K
žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd
nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu
na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v
konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Súd môže len vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení,

ak je to potrebné, čo v danom prípade aj vykonal. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené
po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

26. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním súd zhodnotil v rozsahu potrebnom
pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter

sporového konania uzavrel, že nie je opodstatnené nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej
aktivity účastníkov konania, keďže skutkový stav, na základe ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní
ovládanom zásadou kontradiktórnosti, má byť výsledkom dôkaznej aktivity a snahy účastníkov konania,
ktorí majú hlavnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu a preukázanie svojich tvrdení a aktivitasúdu v rámci dokazovania sa obmedzuje na rozhodovanie, ktoré z účastníkmi konania označených
dôkazov vykoná, a preto súd vo veci rozhodol.

27. Najskôr je potrebné uviesť, že zmluvný vzťah účastníkov založený na základe predmetnej zmluvy
o úvere spadá pod úpravu Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, pričom súd
nezistil žiadne okolnosti, ktoré by aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch vylučovali. Zmluva o
spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 129/2010 Z.z., ktorý
je k ustanoveniam občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004

predpisom lex specialis a i v prípade spotrebiteľského úveru ide o spotrebiteľskú zmluvu. To znamená,
že pokiaľ určité otázky nie sú vyslovene upravené zákonom č. 129/2010 Z.z., použijú sa na ich riešenie
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch.

28. Súd skúmal predloženú Žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro - úverovú zmluvu a zistil,
že neobsahuje okrem výšky úroku 22,80% ročne, žiadne zákonom požadované náležitosti platne

dohodnuté účastníkmi zmluvy. Zmluva mohla obsahovať len dve ďalšie individuálne dohodnuté
náležitosti, a to výšku úverového rámca a výšku splátky, nakoľko žiadnu z iných zákonom predpísaných
náležitostí žiadosť neobsahovala. Z predloženej žiadosti súd zistil, že žalovaný dňa 28.08.2014 žiadal
o poskytnutie úverového rámca vo výške 900,00 eur a splátky 30,00 eur, pričom právny predchodca
žalobcužiadosťpodpísal07.10.2014.Žalobcauvádza,žeúverovýrámecboldohodnutývovýške900,00

eur, mesačná splátka 30,00 eur a zmluvný úrok 22,80%. Svoje tvrdenie nepreukázal žiadnym listinným
dôkazom. Rovnako tak ani žalovaný vo svojom výsluchu neuviedol, že podpisoval zmluvu, kde by boli
tieto náležitosti dohodnuté. Výpis z pôžičkovej karty, ktorý jediný obsahuje žalobcom tvrdené údaje
nemôže nahradiť písomnú dohodu zmluvných strán.

29. Súd tak dospel k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným nedošlo k platnému
uzavretiu zmluvy o úvere, nakoľko nedošlo k písomnej dohode o základných obsahových náležitostiach,
t.j. ani o výške úverového rámca a splátok. Žalovaný sa čerpaním peňažných prostriedkov na úkor
žalobcu bezdôvodne obohatil, preto je povinný v zmysle § 457 OZ vrátiť všetko, čo na základe
absolútne neplatnej zmluvy dostal. Nebolo sporné, že žalovanému bola vyplatená suma 910,00 eur,

ktorú čerpal od 16.10.2014 do 01.02.2015 a zaplatil sumu 552,60 eur. Žalobca má preto nárok na
zaplatenie sumy 357,40 eura a na úrok z omeškania z tejto sumy. Žalobca dňa 05.06.2019 predložil
doručenie predžalobnej upomienky zo dňa 19.08.2015 žalovanému, pričom predžalobná upomienka
bola žalovanému doručená dňa 24.08.2015 v zmysle čl. XII. Bod 73 obchodných podmienok. Žalobca si
všakuplatnilúrokzomeškaniaod21.07.2018,pretosúdpriznalžalobcoviúrokzomeškaniazožalovanej

istiny odo dňa 21.07.2018.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

32. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

33. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, teda zo
skutočnosti, žaloba bola zastavená v časti istiny 701,85 eura a úrokov z omeškania z dôvodu, pričom

zastavenie konania späťvzatím v časti 329,25 eura zavinil žalobca a žalovaný má v tejto časti nárok na
náhradu trov konania. Žalobca bol vo zvyšku žaloby sčasti úspešný, teda žalobca mal úspech v 33,00%
a žalovaný 67,00%, t.j. žalovaný mal celkový úspech v konaní 34,00% (67,00-33,00). Súd žalovanému
nepriznal náhradu trov konania, nakoľko možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že mu v tomto konaní
preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (uznesenie Najvyššieho

súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015).

34. Súd podľa § 257 CSP, výnimočne neprizná úspešnej strane náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa. Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípad
hodný osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za úspech v konaní. Je odôvodnená

tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť
k nežiadúcej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v
okolnostiach na strane strán konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia individuálnych okolností konkrétnej veci. Týmitookolnosťami môžu byť dôvody osobné, majetkové a sociálne pomery strán konania, dôvody uplatnenia
nároku na súde, či postup strany v konaní.

35. Nakoľko súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol výnimočne
postupovať v zmysle § 257 CSP, a nepriznať náhradu trov konania žalobcovi, pričom ani žalovaná takéto
dôvody neuviedla, rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vyššie.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže

podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák.č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.