Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 29, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoP/20/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8615203232
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8615203232.5

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci starostlivosti súdu o mal. P. V. A., nar. XX.
XX. XXXX, zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny W., za účasti matky V.. Q.
A., rod. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. X, zastúpenej JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom
v Prešove, Sládkovičova 8 a otca P. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S. XX, toho času bytom W.

XX/X. XXXX A., T., zastúpeného spoločnosťou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm, s. r. o., o sídlom
Kmeťova 26, Košice, o úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, o návrhoch otca na nariadenie
neodkladného opatrenia s prísl., o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Svidník zo dňa 02.
06. 2016, č. k. 2P/16/2015-724 a o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Svidník zo dňa 08.
08. 2016, č. k. 2P/16/2015-806 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie zo dňa 02. 06. 2016, č. k 2P/16/2015-724.

Potvrdzuje uznesenie zo dňa 08. 08. 2016, č. k 2P/16/2015-806.

o d ô v o d n e n i e :

1.Uznesenímzodňa02.06.2016,č.k.2P/16/2015-724súdprvejinštanciezamietolnávrhotcamaloletej
na zmenu a nariadenie predbežného opatrenia, keď týmto návrhom sa domáhal dočasného zverenia

mal. P. V. A. do svojej osobnej starostlivosti, zároveň navrhol upraviť styk matky s maloletou.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že nie sú splnené podmienky na zmenu
a nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia. Uviedol, že na to, aby mohol súd návrhu na zmenu
nariadenia predbežného opatrenia vyhovieť, nemusí mať jednoznačne preukázaný skutkový stav, ale
musí existovať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Teda musí byť zrejmé, že bez okamžitej,

i keď len dočasnej právnej úpravy by bolo právo účastníka ohrozené. Zdôraznil, že otec maloletej
podaným návrhom žiadal zmeniť uznesenie súdu prvej inštancie, č. k. 2P/32/2013-52, ktorým bola
maloletá zverená dočasne do osobnej starostlivosti matky, žiadal zmeniť výrok, ktorý zo zákona zanikol,
pretože maloletá je rozsudkom zo dňa 04. 09. 2014, č. k. 2/32/2013-40 právoplatne zverená do osobnej
starostlivostimatky.Užtátoskutočnosťjepodľasúduprvejinštanciedôvodomprezamietnutiepodaného
návrhu. Ďalším dôvodom je, že maloletá je toho času v starostlivosti svojej matky a súdu nie je známe,

žeby táto svoje povinnosti nejakým spôsobom zanedbávala. V súčasnosti je styk otca s maloletou
upravený predbežným opatrením zo dňa 20. 11. 2014, č. k. 2CoP/30/2014, ktoré vydal Krajský súd v
Prešove. Ide o úpravu styku otca s maloletou, ktorá je dostatočná a vhodná na to, aby sa počas tohto
času maloletá stýkala s otcom v určenom rozsahu. Zo súdneho spisu a vyjadrení účastníkov súd prvej
inštanciezistil,žestykmaloletejsotcomneprebiehapodľanariadenéhopredbežnéhoopatrenia,nakoľko
maloletávsúčasnostiodmietastretnutiasotcom,tvrdeniaotcaotom,ženavinejematkaaževdôsledku

jej konania došlo k zmene pomerov bude predmetom dokazovania vo veci samej. Súd prvej inštancie
zdôraznil, že dôvodom na odovzdanie mal. dieťaťa do starostlivosti druhého z rodičov je skutočnosť,že to vyžaduje záujem mal. dieťaťa. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o podanom návrhu nemal
takýto záujem maloletej dostatočne osvedčený a z doterajšieho dokazovania za preukázaný. Predbežné
opatrenie má primárne plniť úlohu nevyhnutného zásahu aj vzhľadom na to, že je nariaďované len na

základe osvedčenia rozhodujúcich skutočností, ktorých preukázanie je predmetom dokazovania vo veci
samej a v žiadnom prípade nemá nahrádzať rozhodnutie vo veci samej. Preto tento návrh otca na zmenu
a nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

3. Proti uzneseniu sa včas odvolal otec maloletej, ktorý navrhol uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť

tak, aby jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia bolo vyhovené. Navrhuje zmeniť rozsudok
Okresného súdu Svidník zo dňa 04. 09. 2014, č. k. XP/XX/XXXX-XX, ktorým bola maloletá zverená
do starostlivosti matky v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 20. 11. 2014, sp. zn.
2CoP/30/2014 tak, že dočasne odvolací súd zverí maloletú do starostlivosti otca s tým, že matka je
oprávnená stýkať sa s maloletou každý prvý víkend v mesiaci od piatka od 15:00 hod. do nedele do 18:00
hod. bez prítomnosti otca tak, že maloletú si matka prevezme pred bydliskom otca a na tom istom mieste

dieťa otcovi odovzdá a otec dieťa na styk s matkou riadne pripraví. Nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej
inštancie, ktorý zamietol jeho návrh na zmenu a vydanie nového predbežného opatrenia. Má za to, že
v priebehu konania o rozvod a úpravu práv a povinností k maloletej od rozhodnutia súdu, keď maloletá
bolazverenádostarostlivostimatkydošlokpodstatnejzmeneokolnostírozhodujúcichpreposudzovanie
úpravy práv a povinností rodičov k maloletej. Predovšetkým uvádza, že otec prostredníctvom právneho

zástupcu na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 02. 06. 2016 uviedol, že žiada zmeniť druhý
výrok rozsudku Okresného súdu Svidník vydaný v konaní sp. zn. 2P/32/2013, pretože to je v súčasnosti
platné a účinné rozhodnutie, na základe ktorého maloletá bola zverená do starostlivosti matky, a teda
upravilsvojpísomnýnávrhnazmenuavydaniepredbežnéhoopatreniazodňa10.05.2016.Zdôrazňuje,
že súd v snahe sledovať záujem maloletého dieťaťa môže kedykoľvek začať konanie, kedykoľvek začať

konanie, pokračovať v ňom, vydať predbežné opatrenie či rozhodnutie a nie je pritom viazaný návrhmi
účastníkov a už vôbec nie ich vôľou. Nemôže preto súd postupovať formalisticky striktne sa držať
skutočnosti, že navrhovateľ v písomnom návrhu nesprávne uviedol rozhodnutie, ktoré žiada zmeniť,
a preto táto skutočnosť nemôže byť dôvodom pre zamietnutie návrhu. Vytýka súdu prvej inštancie,
že neprihliadal na vyjadrenia otca, na znalecké posudky a na doteraz zistený skutkový stav. To, že

matka podáva nepravdivé informácie a fabulácie o vzťahu maloletej s jej otcom v snahe vytesniť ho
zo života maloletej, sa vyjadrila už súdna znalkyňa, ktorá podala vo veci prvý znalecký posudok W..
F. S.. Po oboznámení sa s predmetným znaleckým posudkom W.. S. je každému zrejmé, že tvrdenia
matky ohľadom toho, že maloletá nechce byť v prítomnosti otca, že sa ho bojí a že ona mu nikdy
nebránila,aninemienibrániťvstretávanísasmaloletou,súčírefabulácieavýmysly.Nemožnoprisvedčiť

tvrdeniam matky, ktoré sú obsiahnuté v jej vyjadreniach v tom zmysle, že po každej stránke zabezpečuje
všestranný vývin maloletej a že v jej starostlivosti nie je výchova a zdravie maloletej ohrozené. Každý
mesiac prichádza otec do miesta bydliska odporkyne, aby sa vyzdvihol maloletú. Každé takéto stretnutie
skončí tak, že matka mu maloletú neodovzdá a robí čokoľvek, aby ju nevidel. Preto otcovi neostávalo
iné len privolať policajnú hliadku a následne podať na matku trestné oznámenie, pretože nerešpektovať

rozhodnutie súdu ohľadom nariadeného styku otca s dieťaťom je nezákonné. Policajná hliadka nikdy
nevstupovala do rodičovského domu matky na pokyn otca, bola to práve matka, ktorá vpustila policajnú
hliadku do vnútra jej rodičovského domu, aby sa presvedčili, že maloletá odmieta ísť s otcom, a teda s
podnetom matky prišla maloletá do kontaktu s políciou. Je zarážajúce, že túto skutočnosť matka dáva
za vinu otcovi. Ak by bola matka milujúcou matkou tak, ako to prezentuje, policajnú hliadku by vôbec do

domu nevpúšťala a nevystavovala by maloletú kontaktu s políciou. Dodáva, že keď policajná hliadka pri
vstupe do domu videla plačúce a vystresované dieťa, samozrejme vo veci nikdy nič neurobila. Súd tak
nesprávne vychádzal z vyjadrení matky. Neprihliadal na tvrdenie otca a doteraz zistený skutkový stav.
Uvádza, že kolízny opatrovník, na ktorého závery prihliadal súd prvej inštancie nedisponuje potrebnými
odbornými vedomosťami, aby mohol vyjadriť názor, že za súčasne odmietavý postoj dieťaťa si môže

otec sám zanedbávaním styku s maloletou, nedostatočne peknou komunikáciou s matkou dieťaťa a
nedostatočným prejavom rešpektu voči matke, teda nedostatkom ústretovosti a trpezlivosti z jeho strany.
Naopak odbornými vedomosťami disponujú znalkyne, ktoré vo veci podali znalecké posudky a uviedli na
základe psychologického vyšetrenia účastníkov to, že je to práve matka, ktorá nerešpektuje práva otca
a práva dieťaťa na oboch rodičov a že bez odbornej intervencie sa postoj matky k otcovi a jej predstave

o vzťahu otec - dieťa nezmení. Poukazuje tiež na závery uvádzané znalkyňou W.. S. v znaleckom
posudku č. XX/XXXX. Kolízny opatrovník vo svojom podaní len reprodukoval súdu informácie, ktoré
získal z rozhovoru s dieťaťom, ktoré však je potrebné hodnotiť s prihliadnutím na iné dôkazy získané v
konaní. Takto získanú výpoveď dieťaťa prostredníctvom pohovoru s kolíznym opatrovníkom nemožnobez ohľadu na ďalšie získané dôkazy považovať za hodnovernú a neovplyvnenú názormi tretích osôb,
s ktorými maloletá žije a ktorých správanie je nepriateľské voči otcovi. Ako vyplýva zo správy kolízneho
opatrovníka, pohovor s dieťaťom bol uskutočnený v prostredí, kde dieťa vyrastá v rodičovskom dome

matky. Z toho hľadiska nemožno výpoveď dieťaťa považovať za hodnovernú a objektívnu, neovplyvnenú
názormi tretích osôb. Pohovor bol vykonaný v prostredí, v ktorom podľa otca dochádza k manipulácií
dieťaťa,osočovaniuaohováraniuotcaajehoblízkychpríbuzných.Dieťaťutakneboloumožnenévyjadriť
svoj názor nezávisle a bez strachu, ktorý by mohol dieťa v tomto prostredí pociťovať. Vzhľadom na
uvedené faktory vo výpovedi dieťaťa možno predpokladať vysokú mieru skreslenia, a preto tento dôkaz

nemožno prijať za hodnoverný a bez dôkladného zhodnotenia výpovedi dieťaťa vzhľadom aj na ďalšie
dôkazy. Na tento dôkaz nemožno ako na jediný v konaní prihliadať. Nebolo preukázané, že dieťa má
vlastnú negatívnu skúsenosť s otcom, ktorú si dokázalo pamätať a o ktorej vie podať informáciu, na
základe ktorej by sa v súčasnej dobe vyjadrovalo o otcovi takýmto negatívnym spôsobom a odmietalo
kontakt s ním. Uvedené vyplýva zo znaleckého skúmania. Práve vypracované dva znalecké posudky
dávajú kvalifikované odpovede na tieto otázky ohľadom súčasného stavu dieťaťa a jeho vzťahu k obom

rodičom. Súd prvej inštancie sa týmito znaleckými posudkami nezaoberal a stotožnil sa len s vyjadrením
od kolízneho opatrovníka, ktorý zisťoval názor dieťaťa. Pokiaľ sa poukazuje na správu z pohovoru s
dieťaťom zo dňa 17. 03. 2016 uvádza, že kolízny opatrovník a psychológ, ktorý bol pri pohovore s
maloletou prítomný, sú pre maloletú cudzie osoby, nemožno preto z pozorovania kolíznej opatrovníčky
vyvodiť záver, že maloletá je silne citovo naviazaná na matku a z tohto dôvodu teda nielenže nie je

v záujme maloletej, aby bola zverená do starostlivosti otca, ale dokonca odporúčať, aby stretávanie
maloletej prebiehalo za prítomnosti matky. Na rozdiel od zamestnankýň úradu práce otec je k maloletej je
jej blízkou osobou, maloletá je dobre pozná a vyhľadáva jeho prítomnosť (závery znaleckého posudku č.
XX/XXXX). Za trvania manželstva maloletá istý čas žila v domácnosti otca v T. aj so svojou matkou, ešte
počas roku 2013 matka s maloletou otca navštevovali v jeho domácnosti v T.. Keďže kolízny opatrovník

nezisťoval, či maloletá domácnosť otca pozná alebo nie, tieto jeho závery sú ničím nepodložené a
predčasné, a preto nemožno na ne prihliadať. Ani júnový styk, ktorý mal prebiehať od 03. 06. do
05. 06. 2016 sa neuskutočnil riadne a matka opäť maloletú v piatok, ani v sobotu na styk s otcom
nepripravila a maloletú nevydala ani neumožnila aspoň krátke stretnutie. Už pri priechode vstupu do
rodičovského domu matky si otec všimol, že priestor pred jej rodičovským domom je monitorovaným

zariadením na zaznamenávanie zvuku a obrazu bez akéhokoľvek upozornenia o monitorovaní priestoru
pred domom. Táto skutočnosť už v úvode stretnutia vzbudila u otca obavy o úprimnej snahe matky,
aby spoločne s maloletou strávili popoludnie. Poukázal na podrobný opis skutočnosti a udalosti, ktoré
sa odohrali, je uvedený v trestných oznámeniach podaných otcom dňa 03. a 04. 06. 2016. Predkladá
zvukové nahrávky, na ktorých je zaznamenaná predovšetkým komunikácia s matkou. Uvedený zvukový

záznam otec vytvoril na zaznamenanie skutočného priebehu stretnutia, pretože matka vždy uvedie
vlastnú a zaručene pravdivú verziu udalosti. Maloletá sa dňa 03. 06. 2016 na istý okamih nachádzala
pri vstupe do rodinného domu a uviedla všetkým prítomným, že ona „nie je práveže skrytá“ tak ako
to uvádza matka otcovi, že maloletá sa v strachu pred ním ukryla do skrine, že sa bojí a nechce ísť
na stretnutie. Všetko uvedené nasvedčuje tomu, že stretnutia otca s dieťaťom sa neuskutočňujú nie z

dôvodu, žeby nebol medzi nimi vytvorený vzťah, žeby sa maloletá výslovne dožadovala aj prítomnosti
matky, alebo že maloletá má strach z otca, ale stretnutia sa neuskutočňujú práve z dôvodu aktívneho
bránenia matky v ich styku, ktorá dieťa nepripravuje na stretnutia, práve naopak dômyselným spôsobom
u dieťaťa vytvára averziu voči stretnutiam s otcom. Zdôrazňuje, že prosil matku v sms komunikácií,
aby mu 04. 6. 2016 umožnila styk s maloletou aspoň v sobotu, ak si tak želá, aj za jej prítomnosti,

aby mohol aspoň piate narodeniny osláviť s dcérou a odovzdať jej darček. Napriek uvedenému matka
nepristúpila ani len na tento návrh, aby spoločne išli do cukrárne a tak narodeninový darček sa otec
rozhodol odovzdať maloletej prostredníctvom učiteľky v materskej škole, ktorú maloletá navštevuje. Má
za to, že matka nemá snahu, aby prebiehal styk maloletej s jej otcom a nebude rešpektovať žiadne
rozhodnutie upravujúce styk otca s maloletou. K psychologickým vyšetreniam, ktoré matka s maloletou

absolvuje, uvádza, že v zmysle jeho informácií poskytnutých materskou školou, či z portálu zdravotnej
poisťovne maloletej o prehľade návštev a špecifikácií úkonov, mnohé termíny, ktorých sa maloletá
zúčastnila kolidujú s dňami, kedy bola maloletá bola počas celého dňa prítomná v materskej škole. Otec
tak nadobudol odôvodnené pochybnosti o tom, či sa maloletá predmetných psychologických vyšetrení,
z ktorých správy predkladá matka súdu, zúčastňovala. Napriek tomu však otec nepopiera tú skutočnosť,

že psychický stav maloletej je v súčasnosti zhoršený, čo vyjadrujú aj súdom ustanovení znalci. Považuje
za nemorálne zo strany matky zneužívať zdravotný stav dieťaťa a týmto spôsobom ovplyvňovať súdne
konanie. Aj z toho hľadiska je presvedčený, že ďalším ponechaním maloletej v starostlivosti matky sú
zdravie a výchova maloletej vážne ohrozené a matka svojimi osobnostnými predpokladmi a praktikami,ku ktorým sa schyľuje, nedáva dieťaťu dobrý vzor pre formovanie jeho vlastného charakteru. Uvádza,
že opakovane zasielal súdu DVD nosiče, na ktorých sú videonahrávky z jeho stretnutí s maloletou, po
vzhliadnutí ktorých musí byť každému zrejmé, že stretnutia otca s maloletou nemôžu jej spôsobovať

žiadnu psychickú ujmu, ale práve naopak psychický stav, do ktorého sa maloletá dostáva je spôsobený a
zavinený psychickým vydieraním a manipuláciou zo strany matky. Návrh na zverenie dieťaťa do osobnej
starostlivosti otca aj za cenu zmeny prostredia, v ktorom dieťa doteraz vyrastalo a jeho vysťahovanie
do T., kde otec žije a pracuje a má vytvorené vhodné podmienky na výchovu maloletej, vzhľadom na
podstatnú zmenu pomerov, ktorá nastala s cieľom zabezpečiť zdravé výchovné prostredie pre dieťa,

prevažuje podľa jeho názoru nad požiadavkou stálosti doterajšieho výchovného prostredia. Zdôrazňuje,
že vo výpovedi na pojednávaní 02. 06. 2016 uviedol ako mieni zabezpečiť osobnú starostlivosť o
maloletú. Dodáva, že vzhľadom na osobnú starostlivosť o maloletú, s ktorou by mu pomohla jeho matka,
ktorá tiež pracuje v T., by vzhľadom aj na svoje pracovné zaťaženie uprednostnil starostlivosť o mal.
dieťa, požiadal by o zníženie pracovného úväzku u terajšieho zamestnávateľa. Pokiaľ vyvstala otázka,
ako si otec predstavuje, že sa bude realizovať styk maloletej s matkou, že je nemožné, aby matka

cestovala do zahraničia dvakrát mesačne tak k tomu upriamuje pozornosť na predošlé rozhodnutie
súdu, kedy súd na návrh matky vydával predbežné opatrenia upravujúce styk otca s maloletou dvakrát
mesačne počas dvoch víkendov v mesiaci - v sobotu a v nedeľu na dve hodiny do obeda a tri hodiny po
obede, kedy nevidel súd a ani matka žiaden problém v tom, že otec má dvakrát do mesiaca prekonať
viac ako 1 500 km tam a späť. A. a zámerne neumožňovanie styku otca s maloletou zo strany matky a

zhoršenie zdravotného stavu dieťaťa je dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia a došlo tak aj
v podstatnej z mene pomerov medzi účastníkmi konania. V zmysle týchto dôvodov navrhol podanému
odvolaniu vyhovieť.

4. Matka a kolízny opatrovník navrhli uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správne.

5. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle zásad vyjadrených v ust. § 65 a § 66 zákona
č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „CMP“ spolu s konaním, ktoré jeho
vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že odvolanie proti tomuto

rozhodnutiu dôvodné nie je.

6. Podľa ust. § 395 ods. 1, 2 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona
zostávajú zachované.

8. Podľa ust. § XXX ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu.

9. Podľa ust. § 367 ods. 1 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten kto má maloletého
pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd alebo do striedavej osobnej
starostlivosti.

10. Rozhodnutie o neodkladnom opatrením je rozhodnutím dočasnej povahy predpokladajúcim aspoň
osvedčenie danosti práva a osvedčenie ohrozenia tohto práva, ktoré nemá prejudikovať práva a
povinnosti účastníkov, v dôsledku čoho nemôže nahrádzať konečné rozhodnutia o veci samej a
poskytnúť účastníkom definitívnu ochranu. Dôvodom nariadenia neodkladného opatrenia je skutočnosť,
že je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, čim sa rozumie stav vzťahov účastníkov,

ktorý neznesie odklad.

11. Ako je zrejmé z obsahu spisu mal. P. V. A., nar. XX. XX. XXXX bola zverená na čas po
rozvode do osobnej starostlivosti matky rozsudkom Okresného súdu Svidník zo dňa 04. 09. 2014,
č. k. 2P/32/2013-407 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 28. 01. 2015, č. k.

2CoP/29/2014-645. Týmito rozhodnutiami sa tiež určila vyživovacia povinnosť otca vo vzťahu k maloletej
v rozsahu po 200 Eur mesačne, doposiaľ prebieha konanie o úprave styku otca s maloletou, ako aj
o návrhu otca na zmenu osobnej starostlivosti u maloletej, keď návrhom zo dňa 26. 02. 2015 žiada
zveriť maloletú do jeho osobnej starostlivosti. Styk otca s maloletou v súčasnosti je upravený uznesenímOkresného súdu Svidník zo dňa 23. 09. 2014, č. k. 2P/32/2013-481 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Prešove zo dňa 20. 11. 2014, č. k. 2CoP/30/2014-557, podľa ktorého otec je oprávnený stretávať
sa s maloletou každý prvý víkend v mesiaci, a to v piatok od 15:00 hod. do 18:00 hod. v prítomnosti

matky, v sobotu a v nedeľu od 09:00 hod. do 17:00 hod. bez prítomnosti matky.

12. Odvolací súd súhlasí s argumentáciou otca v tom zmysle, že dôvodom zamietnutia návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia nemôže byť tá okolnosť, že otec navrhuje v písomnom podaní
zmeniť predchádzajúce uznesenie súdu prvej inštancie o dočasnej úprave práv a povinností rodičov k

maloletej, ktoré zaniklo v dôsledku neskoršej úpravy týchto vzťahov účastníkov vydaním uvádzaného
rozsudku súdu prvej inštancie (rozsudok Okresného súdu Svidník zo dňa 04. 09. 2014, č. k.
2P/32/2013-407), ktorým sa právoplatne rozhodlo o zverení maloletej do starostlivosti matky. Na túto
poslednú úpravu vzťahov účastníkov v rozvodom konaní napokon otec poukázal prostredníctvom svojho
právneho zástupcu vo vyjadrení na pojednávaní konanom dňa 02. 06. 2016 (č. l. XXX spisu). V tomto
druhu konania súd nie je viazaný návrhmi účastníkov (§ 40 CMP) a z otcom podaného návrhu na

nariadenie predbežného opatrenia podľa ust. § 76 ods. 1 písm. b) O. s.p. v znení platnom do 30. 06.
2016 v spojení s jeho vyjadrením na spomínanom pojednávaní pred súdom prvej inštancie je dostatočne
zrejmé, čoho sa domáha, a to aj v nadväznosti na poslednú súdnu úpravu týchto pomerov medzi
účastníkmi konania.

13. Je však zrejmé aj to, že konanie o veci samej (o zmenu výchovy maloletej a o úprave styku
rodičov s mal. dieťaťom) ukončené nie je. Otec v zásade správne poukazuje na závery a zistenia
v konaní ustanovenej znalkyne z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí W.. V. S.,
W... V znaleckom posudku č. XX/XXXX (č. l. 380 spisu) znalkyňa vyjadrila svoje zistenia na základe
predchádzajúcich psychologických vyšetrení účastníkov, zodpovedala na stanovené otázky posúdila

osobnosť rodičov vo vzťahu k ich spôsobilosti vychovávať mal. dieťa a v tejto súvislosti u oboch
poukázala na existujúce výchovné riziká. Je zrejmé, že stretávanie sa otca s maloletou prebieha
problematicky, maloletá má k otcovi zjavne dobrý vzťah, avšak rodičia nie sú v súčasnosti schopní
efektívne kooperovať, komunikovať a hľadať spoločný konsenzus v záujme mal. dcéry. Znalkyňa v
danom štádiu konania s ohľadom na aktuálny vek a preferenciu matky maloletou odporúčala ponechať

dieťa v starostlivosti matky, navrhla upraviť styk maloletej s otcom každý druhý víkend, sviatky a
prázdniny porovnateľne, resp. podľa jeho možností, bez prítomnosti matky, so zdôraznením nutnosti
zaviazať oboch rodičov absolvovaním kurzu individuálnej terapie a rodičovskej terapie a poradenstva -
minimálne v rozsahu polroka.

14. Záujem maloletého dieťaťa na zachovaní stability výchovného prostredia nemožno vidieť len v tom,
že za každú cenu sa musí rešpektovať vytvorený faktický stav. Nie je to vhodné najmä vtedy, ak by tento
faktický stav bol vyvolaný bezdôvodným nerešpektovaním súdnych rozhodnutí, ako to naznačuje otec v
podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Mal. dieťa samo nemôže úplne posúdiť, aké
výchovné opatrenie je v jeho záujme. Ak je na vyslovenie tohto záveru povolaný súd, musí tak urobiť po

dôkladnom zistení všetkých skutočností, ktoré ovplyvňujú alebo by mohli ovplyvňovať výchovu dieťaťa.
Ako správne konštatuje súd prvej inštancie, konanie vo veci samej ukončené nie je, vykonáva sa ďalšie
dokazovanie a znalkyňou navrhovaný postup v súvislosti s odbornou intervenciou vo vzťahu k obom
rodičom ukončený nie je. Preto odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že za daného
stavu nebola osvedčená nevyhnutnosť vykonania navrhovanej predbežnej úpravy pomerov účastníkov

v tak vážnej otázke, akou je zmena výchovného prostredia u maloletej.

15. Odvolací súd preto uznesenie zo dňa 02. 06. 2016, č. k. XP/XX/XXXX-XXX potvrdil postupom podľa
§ 387 ods. 1 CSP.

16. Uznesením zo dňa 08. 08. 2016, č. k. 2P/16/2015-806 súd prvej inštancie zmenil predtým nariadené
predbežné opatrenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 20. 11. 2014, č. k. 2CoP/30/2014 a nariadil
neodkladné opatrenie, podľa ktorého otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý prvý víkend v
mesiaci, a to v piatok od 15:00 hod. do 18:00 hod. a v sobotu a v nedeľu od 09:00 hod. do 17:00 hod. bez
prítomnosti matky. Určil, že v čase školského roka je otec povinný si maloletú vyzdvihnúť v piatok o 15:00

hod. z predškolského alebo školského zariadenia, ktoré maloletá navštevuje, v ostatných termínoch,
resp. za situácie, ak maloletá nebude prítomná v predškolskom alebo v školskom zariadení, ktoré
navštevuje sú otec a matka povinní odovzdať si navzájom maloletú riadne pripravenú pred bydliskommatky. Stanovil, že toto neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatnosti skončenia konania o veci
samej.

17. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia poukázal na poslednú úpravu styku otca s maloletou
nariadenú spomínaným predbežným opatrením. Poukázal na stav konania a predovšetkým obsah
znaleckého posudku vyhotovenú znalkyňou W.. V. S., W.. č. XX/XXXX, v ktorom sa znalkyňa vyjadrovala
aj k otázkam stretávania sa otca s maloletou. Znalkyňa uviedla, že styk maloletého dieťaťa s rodičom,
ktorému nebude zverené do osobnej starostlivosti nie je potrebné obmedziť, ani zakázať a je potrebné

upraviť styk rodiča minimálne každý druhý víkend cez sviatky a pred prázdniny porovnateľne bez
prítomnosti druhého rodiča. Zdôraznil, že bolo zistené, že vzťah maloletej k otcovi je pozitívny, na
čo poukázala aj znalkyňa vychádzajúc z pozorovania účastníkov konania. Znalkyňa tiež pri výsluchu
zdôraznila, že v situácií, keď medzi rodičmi panujú antagonizmy, je stretávanie sa otca s maloletou
v prítomnosti matky kontraproduktívne, a teda nespĺňa svoj účel. Otec navrhoval v minulosti matke
aj krátke stretnutie s maloletou, prípadne za jej prítomnosti, či alternatívnymi návrhmi na neutrálnom

mieste, s čím matka nesúhlasila s odôvodnením, že prostredie, ktoré navrhoval otec ako miesto
stretnutia (cukráreň, námestie, tesco) je pre maloletú cudzie a mohlo byť mať negatívny vplyv na jej
zdravotný stav. Stotožnil sa s tvrdením otca, že forma styku s dieťaťom za prítomnosti matky je pre
účastníkov konania nerealizovateľná. Matka ako vyplynulo z e-mailovej komunikácie otca s ňou nie
je prístupná žiadnym kompromisom ohľadom toho, kde a ako sa má stretnutie v trojici realizovať.

Otec má právo byť s maloletou v uvedenom čase a má právo zvoliť si kde a ako tento čas s dcérou
strávi a matka sa má ich programu prispôsobiť a nie určovať, kde a ako pôjde a čo tam budú robiť. Z
podaní adresovaných súdu zo strany matky a otca mal súd prvej inštancie za zistené, že maloletá je
pri odovzdávaní pred svojim bydliskom svedkom vyhrotených situácií medzi rodičmi a takto upravený
piatkový styk nie je vôbec na prospech maloletej. U maloletej to vyvoláva stres, zmätenosť a strach a

tak maloletá namiesto pocitu spokojnosti, ktorý by mala so svojim otcom prežívať, naozaj nadobúda
nepríjemné spomienky na ich spoločné stretnutie. Maloletá takúto formu odovzdávania vníma negatívne
a následne odmieta kontakt s otcom. Súd prvej inštancie je presvedčený, že forma navrhovaná otcom,
keď si maloletú vyzdvihne v predškolskom zariadení, maloletej uľahčí priebeh odovzdávania, maloletá
nadviaže kontakt s otcom bez prítomnosti matky. V piatok počas troch hodín a následne otec počas

piatkového stretnutia maloletú vhodnou formou pripraví aj na sobotňajší a nedeľňajšie stretnutie. K
návrhu otca, ktorý žiadal alternatívne upraviť styk neodkladným opatrením aj s možnosťou prespatia
v jeho domácnosti, súd prvej inštancie uviedol, že v danom štádiu konania by takáto úprava bola
predčasná a súd o tomto návrhu otca rozhodne vo veci samej.

18. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie matka, ktorá navrhla uznesenie súdu prvej inštancie
zmeniť tak, aby návrh otca bola zamietnutý. Má za to, že nie je splnená hmotnoprávna podmienka
vyplývajúca z ust. § 26 Zákona o rodine, a to zmena pomerov. Súd prvej inštancie v podstate prevzal už
právoplatný výrok predchádzajúceho uznesenia odvolacieho súdu o nariadenom predbežnom opatrení
a preštylizoval prvý výrok uznesenia pokiaľ ide o podmienky piatkového stretávania sa otca s maloletou.

S touto námietkou súvisí aj námietka dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia ako prostriedku,
ktorým je potrebné bezodkladne upraviť pomery, ak už existuje právoplatné rozhodnutie súdu, keď
výrok, ktorým súd upravil styk maloletej s otcom je totožný s právoplatným výrokom predchádzajúceho
rozhodnutia. Ďalej uvádza, že súd dospel k názoru, že je tu zmena pomerov, vzhľadom na podaný
znalecký posudok W.. S.. Matka uvádza, že v čase konania znaleckého dokazovania bola v prítomnosti

maloletej aj jej matka a z toho vyplýval aj pocit bezpečia maloletej. Z výsluchu znalkyne vyplýva
podstatná okolnosť, a to podmienky, za ktorých by bolo možné realizovať styk otca s maloletou.
Znalkyňa navrhla okamžitú rodičovskú terapiu a poradenstvo oboch rodičov ako jednu z podmienok
realizácie bezproblémového styku otca s maloletou. Matka je ochotná v záujme maloletej sa podrobiť
tejto rodičovskej terapii a poradenstvu. Poukazuje aj na listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise, a to

sú lekárske správy od V.. H., V.. T., W.. B. a W.. X.. S poukazom na všetky tieto dôkazy je potrebné
zvažovať, či došlo k zmene pomerov aj vo vzťahu k výroku uznesenia súdu prvej inštancie pod bodom
II. Ak otec bude vyzdvihovať maloletú z predškolského zariadenia bez prítomnosti matky, vzhľadom
na súčasný stav vystaví maloletú psychickému stresu a záťaži so závažnými následkami pre maloletú.
Napokon v sobotu a v nedeľu sa odovzdávanie a prevzatie maloletej uskutočňuje pred bydliskom

matky a ani v tomto prípade sa neodstránia dôvody, pre ktoré súd zmenil miesto prevzatia maloletej
v prvom piatku v mesiaci. Takáto úprava stretávania sa preto nie je správna a ani dôvodná. Nie je
založená potreba bezodkladnosti úpravy pomerov vzhľadom na existujúce právoplatné uznesenie súdu
o nariadenom predbežnom opatrení a neexistuje obava o ohrozenie exekúcie, pretože medzi účastníkmisa vedie viacero konaní, o ktorých rozhodnutiach sa vedie výkon. Podľa matky možno v posudzovanej
veci použiť ust. § 387 ods. 2 CMP, ale toto ustanovenie upravuje len lehotu, v ktorej rozhoduje súd
o návrhu na neodkladné opatrenie. Má za to, že otec nezohľadňuje najlepší záujem maloletej, keď

raz žiada zveriť maloletú do jeho osobnej starostlivosti, následne ďalším návrhom žiada upraviť styk s
maloletou. Myslí si, že v prvom rade mu ide o zneváženie matky a nie o najlepší záujem maloletej. Matka
zdôrazňuje, že podľa jej názoru a podľa názoru odborníkov, ktorých v minulosti navštívila a vykonalo
sa vyšetrenie maloletej, stretnutia s otcom by sa mali realizovať postupne, sporadicky, za prítomnosti
matky, v pokojnom prostredí tak, aby sa citová väzba medzi ňou a otcom vytvárala bez vedľajších

stresujúcich vplyvov. Pokiaľ ide o znalecký posudok W.. S. a jej výsluch na pojednávaní, uvádza, že
vzhľadom na veľmi široké a nekonkrétne koncipované závery posudku ohľadom rozsahu úpravy styku
otca s maloletou, má za to, že znalkyňa v rámci svojho výsluchu na pojednávaní tieto nejednoznačné
závery ešte viac spochybnila a na otázku sociálnej kurátorky odpovedala, že v prípadoch, ako je tento
tak styk druhého rodiča s maloletou sa má odohrávať na úrade práce za účasti psychológa. Javí sa
preto odôvodnenie neodkladného opatrenia zo strany súdu nenáležité až zmätočné. Znalkyňa tiež vo

výsluchu navrhla okamžitú rodičovskú terapiu a poradenstvo pre oboch rodičov. Matka poukazuje na
to, že otec svojim bezohľadným presadzovaním svojich práv opakovane a podľa rovnakého scenára
dosiahol to, že dcéra mu neverí a bojí sa ho. Dokonca až tak, že po neprofesionálnom súdnom výkone
rozhodnutia v septembri 2015 bojí sa s ním stretnúť, má strach vyjsť von z domu a odmieta ísť k bráničke,
kde sa realizoval onen výkon. Podľa všetkého je to miesto, ktoré sa hlboko negatívne vrylo do jej pamäte,

evokuje u nej negatívne spomienky a negatívne zážitky, ktoré len zásluhou otca bola nútená vo svojom
útlom veku prežiť, a to ešte aj v prítomnosti sudcu, kolízneho opatrovníka, policajtov a starostu obce. Ak
dieťa vyslovene styk odmieta a ak je odmietanie rodiča dieťaťom zapríčinené neampatickým správaním
tohto rodiča, je podľa ESĽP použitie donucovacích opatrení kontraproduktívne, a to práve z dôvodu, že
môže mať za následok degradáciu vzťahov medzi dieťaťom a neampatickým rodičom. Otec je už teraz

v situácií, že dcéra ho vzhľadom na jeho neampatické správanie odmieta, pričom nariadené neodkladné
opatrenie bude mať za následok len zhoršenie tohto stavu a ďalšiu degradáciu vzťahov medzi maloletým
a otcom. Za absolútne nevhodnú považuje úpravu miesta preberania maloletej s otcom v predškolskom
či školskom zariadení. Zo spisu vyplýva, akého neakceptovateľného správania sa dokáže navrhovateľ
v súvislosti s predškolským zariadením maloletej dopustiť. Neodkladným opatrením upravený spôsob

preberaniadieťaťabudemaťsveľkoupravdepodobnosťouzanásledoknielenzhoršeniestavumaloletej,
ale môže narušiť aj celý výchovno-vzdelávací proces v materskej škôlke a spôsobiť vážnu psychickú
ujmu mal. deťom, ktoré sa tam budú nachádzať. Matka tvrdí, že nikdy vedome nebránila otcovi v
stretávaní sa s maloletou, ani v budúcnosti mu v tom brániť nebude. Rešpektuje, že dcéra má právo
na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom, tvrdí, že uznáva úlohu otca v živote dcéry, avšak otec

svojim správaním a konaním už dostatočne zreteľne preukázal, že nemá skutočný záujem o dcéru, ale
presadzuje svoj sebecký a iba jemu pochopiteľný záujem. Konajúci súd by už mal v týchto veciach brať
zreteľ aj na vyjadrenie sa samotného mal. dieťaťa k meritu veci, keď dieťa tento svoj postoj vyjadrilo
už neraz.

19. Kolízny opatrovník sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, aby bol upravený styk otca s
maloletou dcérou, avšak vzhľadom na zložitú situáciu medzi rodičmi dieťaťa a súčasný postoj mal.
dieťaťa k otcovi je v najlepšom záujme dieťaťa, aby styk otca s maloletou bol upravený za prítomnosti
matky, resp. psychológa. Vtedy by sa styk realizoval na príslušnom pracovisku daného psychológa, ktorý
by mohol pri styku pozorovať správanie sa maloletej k otcovi a naopak a pomáhať im.

20.Ajvsúvislostispreskúmanímtohtouzneseniasúduprvejinštancieodvolacísúdpoukazujenazávery
vyjadrené znalkyňou W.. V. S., W.. v znaleckom posudku č. XX/XXXX. Znalkyňa konštatuje, že na úrovni
správania sa maloletej jej vzťah k otcovi je výrazne pozitívny. Maloletá má nepochybne vytvorený citový
vzťah k obom rodičom, podľa zistení znalkyne na verbálnej úrovni deklaruje, že chce byť len s matkou

a nechce otca, v správaní sa prejavuje opak, svojho otca vyhľadáva, vyzýva ho k hre a nechce sa od
neho odlúčiť.

21. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil zmenu pomerov medzi účastníkmi konania v nadväznosti
na zistenia obsiahnuté v poradí druhom znaleckom posudku (potvrdené znalkyňou pri výsluchu dňa

02. 06. 2016), keď znalkyňa navrhla stretávanie sa otca s maloletou upraviť bez prítomnosti matky.
Znalkyňa uviedla, že dieťa v čase vyšetrenia bolo primerane spontánne, samostatné, vedelo prejaviť
svoj názor, temperament, preto si myslí, že hlavne v situácií, keď medzi rodičmi sú antagonizmy je
stretávanie sa otca s maloletou v prítomnosti matky kontraproduktívne, teda neplní svoj účel. Akouž bolo spomínané, maloletá má pozitívne citové väzby k obom rodičom, problémom sú vzájomné
vzťahy medzi rodičmi samotnými a s tým súvisiaca príprava maloletej na stretávanie sa s otcom.
Znalkyňakonštatujedôležitosťpreobochrodičovzásadnezmeniťvzájomnývzťahzantagonistickéhona

minimálne neutrálny, optimálne na priateľský, nevypovedať rodičovský vzťah, netriumfovať nad druhým
rodičom a nekomplikovať si život rôznymi podaniami a oznámeniami, v dôsledku čoho pre rodičov
odporúčala odbornú intervenciu, o ktorej bude potrebné súdom prvej inštancie bezodkladne rozhodnúť.
Maloletá svojho otca dobre pozná, na jeho rodičov si spomína bez výraznejších emotívnych prejavov. Je
v záujme maloletej, aby sa so svojim otcom stretávala. Pokiaľ ide o vzťah dieťaťa k rodičom je dôležité,

aby bolo dieťaťu dovolené slobodne a radostne si užívať lásku a ochranu od obidvoch rodičov. U rodičov
nemôže v súvislosti s ich vzťahom k dieťaťu prevládnuť súťaživé správanie a tendencia dominantne
rozhodovať.

22. Ako odvolací súd vyššie uvádzal, vzhľadom na súčasnú povahu vzťahov rodičov, ktoré je potrebné
ďalej riešiť poskytnutím odbornej pomoci, stretávanie sa otca s maloletou aj s matkou v rámci piatkovej

úpravy styku nespĺňa svoj účel. Súd prvej inštancie preto dôvodne v tejto časti zmenil predchádzajúce
rozhodnutie súdu o nariadenom predbežnom opatrením s ponechaním úpravy stretávania sa otca s
maloletou v priebehu soboty a nedele prvého víkendu v mesiaci.

23. Odvolací súd preto aj uznesenie z 08. 08. 2016, č. k. 2P/16/2015-806 potvrdil ako vecne správne

(§ 387 ods. 1 CSP).

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).