Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 17, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/19/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2715207113
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2715207113.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Barcajová a sudkýň: Mgr.

Renáta Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO:
31 575 951, so sídlom Žilina, Hodžova 11, proti žalovanej: Y. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., T. O. XXXX/
XX/X, o zaplatenie 2.998,37 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Skalica, č. k. 7C/918/2015-85 zo dňa 22.11.2016 - v zamietajúcej časti a v časti povolenia splátok, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v napadnutom povolení
splácať prisúdenú sumu v splátkach, ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že konanie v časti 420,- Eur zastavuje,
žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 2.536,35 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne
zo sumy 2.956,95 Eur od 10.10.2013 do 11.10.2013, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo
sumy 2.856,95 Eur od 12.10.2013 do 19.5.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy
2.706,95 Eur od 20.5.2014 do 16.6.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.556,95
Eur od 17.6.2014 do 16.5.2016, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.536,95 Eur od
17.5.2016 do zaplatenia, a to v splátkach po 90,- Eur mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci počínajúc

právoplatnosťourozsudkustým,žeomeškaniesplnenímjednejsplátkymázanásledokzročnosťcelého
plnenia, vo zvyšku žalobu zamietol, žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania 57 %, o výške
náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 9 ods. 1, ods. 2 písm. k), § 11 ods.
1 písm. a), zákona č. 129/2012 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení k 6.9.2012 (ďalej len zákona o
spotrebiteľských úveroch), § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 3, 5, § 54 ods. 1, 2, § 517 ods. 1,

2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 3, § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 3
ods. 1, ods. 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., s poukazom aj na procesné ust. § 144, § 145
ods. 2, § 232 ods. 3, 4, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2, § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalobca uzavrel so žalovanou dňa
6.9.2012 úverovú zmluvu, na základe ktorej jej poskytol úver v sume 3.500,- Eur. Medzi účastníkmi
zmluvy boli dohodnuté pravidelné mesačné splátky po 63,13 Eur v počte 120 splátok, RPMN v sume

20,8 %, priemerná RPMN 19,59 %, ročná úroková sadzba 17,90 % do splatnosti, konečná splatnosť
30.8.2022. Výška mesačnej splátky je špecifikovaná sumou 63,13 Eur, čiže nie je presne špecifikovaná
v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Ku dňu podania doručeného súdu
9.11.2016 (doručené späťvzatie v sume 20,- Eur) predstavovala pohľadávka sumu 3.228,14 Eur,predmetná suma pozostáva z: nesplatenej istiny 2.978,37 Eur, úrokov 237,73 Eur, úrokov z omeškania
12,04 Eur. Podľa žalobcu nesplatenú istinu úročí 17,90 % úrokom ročne omeškania s odkazom na §
369 ods. 1 Obchodného zákonníka, nesplatené úroky 237,73 Eur 8 % ročným úrokom z omeškania.

Žalovaná na istine nezaplatila (po čiastočnom späťvzatí 420,- Eur) sumu 2.978,37 Eur. Žalobca si
uplatnil úrok z omeškania ako aj úroky od 10.10.2013, a následne od jednotlivých dní vychádzajúc, kedy
dodatočne žalovaná zaplatila 100,- Eur, 2 x 150,- Eur a 20,- Eur. Súčasťou zmluvy o úvere sú v zmysle
bodu 1.1 zmluvy obchodné podmienky banky. Počet a termíny splátok sú rovnaké, taktiež aj úroky a sú
určené termínom splatnosti anuitnej splátky, to platí aj o výške splátky. Žalobca poukázal na to, že pokiaľ

by text zmluvy mal obsahovať podrobný rozpis splátok istiny a úrokov za celé obdobie splatnosti úveru,
znamenalo by to neúmerné rozšírenie rozsahu zmluvy. Okresnému súdu doložil žalobca „Amortizačnú
tabuľku". Žalovaná žiadala povoliť dlh splácať v 36 splátkach po cca 90,- Eur mesačne vždy k 25. dňu
v mesiaci. Svoju žiadosť odôvodnila aktuálnymi majetkovými a osobnými pomermi, je slobodná,
má vyživovaciu povinnosť k trom maloletým deťom, poberá len výživné na jedno dieťa 50,- Eur, otec
dvoch ďalších detí zomrel, vybavuje si náhradné výživné, býva v 3 izbovom mestskom sociálnom byte

u priateľa, ktorý je nezamestnaný a na bývanie mu prispieva sumou 200,- Eur. U zamestnávateľa má
brutto príjem 518,- Eur, k tomu prémie (netto mesačný príjem je 416,45 Eur).

4. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie uzavrel, že žaloba je dôvodná len v časti. Z obsahu
úverovej zmluvy ustálil, že v nej nebol jasne a určite vymedzený počet a termíny splátok úrokov a

iných poplatkov. Bola uvedená len výška mesačnej splátky. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé
ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, základné náležitosti zmluvy stanovené v § 9 ods. 2
písm. k). Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale
prestavujú prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby
zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Pokiaľ

pod poplatky nie je možné zahrnúť úrok a s ohľadom na to, že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej
splátky, úroky možno požadovať do zaplatenia a to aj predčasného, je úplne vylúčené, aby suma
celkových úrokov bola pojatá priamo do mesačnej splátky. Nakoľko v zmluve nebola splnená základná
náležitosť, je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch. Tvrdenie žalobcu, že pokiaľ by obsah textu obsahoval podrobný rozpis splátok

istiny a úrokov, tak by sa neúmerne rozšíril obsah zmluvy okresný súd hodnotí ako nelogické. Pokiaľ je
jednou z podmienok platnosti úverovej zmluvy aj uvedenie presnej špecifikácie, z čoho mesačná splátka
pozostáva, je povinnosťou to v zmluve uviesť. Každý dlžník ako spotrebiteľ má právo mať
vedomosť, aká suma z splátky bude pripadať na istinu, aká na úroky. Žalobca síce k vyjadreniu doručil
„Amortizačnú tabuľku", ale táto nebola doložená k žalobe a teda k úverovej zmluve. Z toho si okresný súd

ustálil, že predmetná tabuľka ani len nebola súčasťou úverovej zmluvy, preto na amortizačnú tabuľku
neprihliadal. Odčítaním zaplatenej sumy 543,05 Eur od reálne vyčerpanej celkovej sumy 3.500,- Eur
zistil, že žalovaná doposiaľ neuhradila istinu 2.956,95 Eur, ktorú jej uložil zaplatiť spolu so zákonným
úrokom 8 % ročne (prihliadajúc na to, že takúto výšku si uplatnil samotný žalobca) od 10.10.2013,
kedy sa dostala žalovaná do omeškania po zosplatnení celej pohľadávky a následne, nakoľko došlo

k čiastočným úhradám, tak priznal žalobcovi úrok z omeškania 8 % ročne osobitne za jednotlivé
obdobia, do ktorých spadajú jednotlivé platby: zo sumy 2.956,95 Eur od 10.10.2013 do 11.10.2013, zo
sumy 2.856,95 Eur od 12.10.2013 do 19.5.2014, zo sumy 2.706,95 Eur od 20.5.2014 do 16.6.2014,
zo sumy 2.556,95 Eur od 17.6.2014 do 16.5.2016, zo sumy 2.536,95 Eur od 17.5.2016 do zaplatenia
a vo zvyšku žalobu zamietol.

5. Ďalej uzavrel, že vzhľadom na žiadosť žalovanej, jej povolil priznanú sumu s príslušenstvom splácať
po 90,- Eur mesačne, pritom pri nezaplatení čo len jednej splátky sa stane zročným celý dlh. Vychádzal
z myšlienkového pochodu, že podstatnou je zaplatenie dlžnej sumy hoc aj v splátkach a nie jednorazová
úhrada, ktorá by žalovanú nemajúcu na jednorazovú úhradu iniciovala k čerpaniu ďalšieho úveru na

splatenie tohto dlhu. Pritom prihliadal na aktuálne preukázané majetkové pomery žalovanej.

6. Ohľadom úroku 17,90 % z nesplatenej istiny okresný súd poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. Obo
143/1998 a na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012 z 18.9.2012, v zmysle ktorých dohodnuté
úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu. Od splatnosti je dlžník v

omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Takýto záver je logický, lebo v opačnom prípade by
na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru
ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.
Pokiaľ veriteľ pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný, t.j. dôjde k zosplatneniu úveru, potomnastupuje po zosplatnení režim platenia úrokov z omeškania a nie úrokov z veru, preto musel aj v tejto
časti žalobu zamietnuť.

7. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku
a úspešnému žalovanému (správne podľa odvolacieho súdu žalobcovi) v konaní priznal náhradu
trov konania vo výške 57 %. K takémuto percentuálnemu úspechu súd dospel nasledovným výpočtom:
žalobca žiadal zaplatiť 3.228,14 Eur, okresný súd mu priznal sumu 2.536,95 Eur. Teda úspech žalobcu
bol 78,58 % (2.536,95 x 100/3228,14), úspech žalovanej bol 21,41 % (100-78,58) a čistý úspech žalobcu

bol 57 % (78,58-21,41=57,16 % zaokrúhlene 57 %).

8. Proti tomuto rozsudku výlučne v časti zamietnutia žaloby a v časti povolenia splácať priznanú
sumu v mesačných splátkach (90,- Eur) podal odvolanie žalobca, pričom navrhol rozsudok súdu prvej
inštancie zmeniť, žalobe vyhovieť v plnom rozsahu a zaviazať žalovanú uhradiť dlžnú sumu do 3
dní od právoplatnosti rozsudku a priznať žalobcovi náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho

konania. Poukázal na odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku.
V kontexte záveru súdu prvej inštancie, že zmluva o pôžičke neobsahuje náležitosť v zmysle § 9
ods. 2 písm. l/ (podľa odvolacieho súdu mal na mysli písm. f/)) argumentoval tým, že neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy o úvere sú aj obchodné podmienky banky (VOP a OP) podľa bodu 1.1 zmluvy o
pôžičke, a teda niektoré náležitosti, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom

úvere obsahovať, sú v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie sú v OP a VOP. Bod 2.5.3 OP
popisuje anuitné splácanie, z ktorého vyplýva, že počet a termíny splátok istiny a úrokov sú rovnaké
a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre údaj o výške splátky. Banka
bezplatneakedykoľvekpočascelejdobytrvaniazmluvyospotrebiteľskomúvereposkytnespotrebiteľovi
výpis vo forme amortizačnej tabuľky vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny a

úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Informáciu, že splácanie
spotrebiteľského úveru prebieha formou mesačných anuitných splátok a že rozdelenie splátok na istinu a
úroky úveru obsahuje amortizačná tabuľka, banka klientovi poskytne už v rámci poskytovania informácií
pred uzavretím zmluvy. Bod 2.5.5 OP určuje poradie uspokojovania pohľadávky. Poukázal na rozsudok
Európskeho súdneho dvora vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Klára Bíróová zo dňa

9.11.2016 s poukazom na článok 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z
23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení
s článkom 3 písm. m), ktorý sa má vykladať tak, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená
ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice musia byť vyhotovené
písomne alebo na inom trvalom nosiči. Má za to, že z uvedeného vyplýva, že náležitosti zmluvy podľa

§ 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch nemusia vyť nevyhnutne uvedené v samotnom texte
úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach (VOP alebo OP)
alebo v sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Článok 10 ods. 2 písm. h) a písm. i)
smernicesamajúvykladaťvtomzmysle,žezmluvaoúverenadobuurčitústanovujúcaamortizáciuistiny
po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej

splátky bude zabezpečená na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto
smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.
Má za to, že povinnou náležitosťou úverovej zmluvy teda nie je podrobný rozpis výšky, počtu a termínov
každej zo splátok na časť pripadajúcu na istinu, úroky a iné poplatky. Článok 10 ods. 2 písm. h) sa má
vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnuté, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa

odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkosti a s
istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Má za to, že okresný súd pri povolení splátok postupoval
podľa neplatnej právnej úpravy (§ 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), keď súdom citované
ustanoveniu § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku takého splnomocňujúce ustanovenie chýba.
Má za to, že okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav týkajúci sa možnosti žalovanej uhradiť dlžnú

pohľadávku, obmedzil sa výlučne na posúdenie žalovanou tvrdeného mesačného príjmu (700,- Eur) bez
ďalšieho preukazovania a plnenia vyživovacej povinnosti k dieťaťu v neurčenej výške. Rozhodnutie je
v tejto časti nepreskúmateľné.

9. Žalovaná odvolanie nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrila.

10. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z.,
ďalej CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základeprechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania
pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP),

preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez
potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219

ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozhodnutie súdu
prvej inštancie je v napadnutých častiach vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre
jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP.

12. Predmetom konania na súde prvej inštancie (po zohľadnení čiastočného späťvzatia 420,- Eur) podľa

odseku 18 napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie bola požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy
žiadal sumu 2.978,37 Eur, úrokov 237,73 Eur, úrokov z omeškania 12,04 Eur, úroku 17,90 % ročne zo
sumy 3.398,37 Eur od 10.10.2013 do 11.10.2013, zo sumy 3.298,37 Eur od 11.10.2013 do 19.5.2014,
zo sumy 3.148,37 Eur od 20.5.2014 do 16.6.2014, zo sumy 2.998,37 Eur od 17.6.2014 do 16.5.2016,
zo sumy 2.978,37 Eur od 17.5.2016 do zaplatenia, úroku z omeškania 8 % ročne zo sumy 3.398,37 Eur

od 10.10.2013 do 11.10.2013, zo sumy 3.298,37 Eur do 11.10.2013 do 19.5.2014, zo sumy 3.148,37
Eur od 20.5.2014 do 16.6.2014, zo sumy 2.998,37 Eur od 17.6.2014 do 16.5.2016, zo sumy 2.978,37
Eur od 17.5.2016 do zaplatenia.

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo

posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu čiastočne zamietol (suma 441,42 Eur,
úroky 237,73 Eur, úroky z omeškania 12,04 Eur, úrok 17,90 % ročne zo sumy 3398,37 Eur od 10.10.2013
do 11.10.2013 zo sumy 3298,37 Eur od 11.10.2013 do 19.5.2014, zo sumy 3148,37 Eur od 20.5.2014
do 16.6.2014, zo sumy 2998,37 Eur od 17.6.2014 do 16.5.2016, zo sumy 2978,37 Eur od 17.5.2016 do
zaplatenia, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 441,42 Eur od 10.10.2013 do 11.10.2013, zo sumy

441,42 Eur od 12.10.2013 do 19.5.2014, zo sumy 441,42 od 20.5.2014 do 16.6.2014, zo sumy 441,42
Eur od 17.6.2014 do 16.5.2016, zo sumy 441,42 Eur od 17.5.2016 do zaplatenia) a žalovanej povolil
priznanú sumu splácať v splátkach po 90,- Eur mesačne, a to s poukazom na odvolacie argumenty
uplatnené odvolateľom, ktorý namietal, že povinnou náležitosťou úverovej zmluvy nie je podrobný rozpis
výšky, počet a termíny každej zo splátok na časť pripadajúcu na istinu, úroky a iné poplatky, keď štát

ani nemôže zákonom upraviť povinnosť pre veriteľov takýto presný rozpis v zmluve uvádzať, nebola
splnená podmienka na určenie dlhšej lehoty na plnenie.

14. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu

vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver
vo veci, keď vec aj v napadnutom rozsahu i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 387
ods. 2 OSP, odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia

preskúmavaného rozsudku v napadnutej časti. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.

15. Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalobcu, odvolací súd považuje za podstatné uviesť
nasledovné.

16. Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžníčka uzavreli dňa 6.9.2012 úverovú zmluvu, ktorou
žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 3.500,- Eur s dohodnutou ročnou úrokovou sadzbou 17,90 %,
pravidelnýmimesačnýmisplátkamipo63,13Eurvpočte120splátok, RPMNvsume20,8%,priemernouRPMN 19,59 %, konečnou splatnosťou 30.8.2022. Žalovaná zaplatila žalobcovi z poskytnutého úveru
sumu 543,05 Eur.

17. Súd prvej inštancie správne posúdil predmetnú zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu v
zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď ide štandardnú formulárovú zmluvu, uzavretú medzi
žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako spotrebiteľkou, pričom predmetná zmluva je zároveň zmluvou
o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi stranami. Súd prvej inštancie správne pristúpil k prieskumu, či zmluva

o úvere obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch. Výklad a aplikácia
ust. § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch musí byť v súlade so zmyslom a účelom citovaného
zákona. Tým, že zákonné dodržanie iba niektorých obsahových náležitostí zmluvy, ako aj písomnej
formy, postihuje neplatnosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutné podstatné obsahove náležitosti
zmluvy. Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo vzťahu k esenciálnym, teda podstatným
obsahovým náležitostiam zo zmluvy vyplývajúcimi jednak z ust. § 497 Obchodného zákonníka a jednak

vo vzťahu k tým náležitostiam, ktoré sú vymenované v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a
zároveň aj v § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona. Pokiaľ zmluva uzavretá medzi stranami niektorú
z náležitostí vymenovaných v ust. § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch neobsahuje, nie
je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma a poskytnutý úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že predmetná zmluva

neobsahuje základnú obsahovú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch,
preto v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Okresný súd správne priznal žalobcovi 2.536,35 Eur s príslušenstvom ako rozdiel
poskytnutého úveru 3.500,- Eur a žalovanou uhradenou sumou 543,05 Eur, po zohľadnení čiastočného
späťvzatiavovýške420,-Eur.Zároveňsprávnežalobuvčastisumy441,42Eurspríslušenstvom,úrokov

237,73 Eur, úroku 17,90 % ročne zo sumy 3.398,37 Eur od 10.10.2013 do 11.10.2013 zo sumy 3.298,37
Eur od 11.10.2013 do 19.5.2014, zo sumy 3.148,37 Eur od 20.5.2014 do 16.6.2014, zo sumy 2.998,37
Eur od 17.6.2014 do 16.5.2016, zo sumy 2.978,37 Eur od 17.5.2016 do zaplatenia ako nedôvodnú
zamietol.

18. Odvolací súd sa argumentáciou žalovaného, ktorý sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie,
že úverová zmluva neobsahuje povinnú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských
úveroch s poukazom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 (Klára Bíróová) zo
dňa 9.11.2015, na čl. 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla
2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom

3 písm. m) nestotožnil.

19. Avšak zároveň rešpektujúc výklad Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, v zmysle ktorého
článok 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m)

tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že: zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená
ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia
byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči, poznamenáva, že aj napriek tejto skutočnosti
musí byť zachovaná požiadavka dobrej viery v záväzkovoprávnom vzťahu. Žalobca tvrdí, že niektoré
náležitosti, ktorá má obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere sú v samotnom texte zmluvy o úvere a

ďalšiesúvoOPaVOPatoodkazomnaanuitnésplácaniebod2.5.3OPaurčenieporadiauspokojovania
pohľadávkybod2.5.5OP,ktorépodľačl.1.1úverovejzmluvysúneoddeliteľnousúčasťouzmluvy,pričom
však v spise sú založené iba Všeobecné obchodné podmienky žalobcu v účinnosťou od 15.8.2012,
ktoré neobsahujú odvolateľom uvádzané body ale iba definíciu anuitnej splátky v časti V. Úvery pre
obyvateľstvo bod 3. V tomto smere odvolací súd pripomína závery Ústavného súdu Českej republiky vo

veci sp. zn. I ÚS 3512/11 cit.: „Je třeba zdůraznit, že obchodní podmínky ve spotřebitelských smlouvách
na rozdíl třeba od obchodních smluv mají sloužit především k tomu, aby nebylo nezbytné do každé
smlouvy přepisovat ujednání technického a vysvětlujícího charakteru. Naopak nesmějí sloužit k tomu,
aby do nich v často nepřehledné, složitě formulované a malým písmem psané formě skryl dodavatel
ujednání, která jsou pro spotřebitele nevýhodná a o kterých předpokládá, že pozornosti spotřebitele

nejspíše uniknou (například rozhodčí doložka nebo ujednání o smluvní pokutě). Pokud tak i přesto
dodavatel učiní, nepočíná si v právním vztahu poctivě a takovému jednání nelze přiznat právní ochranu."
Nepochybil preto súd prvej inštancie, ak uviedol, že v zmluve absentuje obligatórna náležitosť podľa §9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch (členenie splátok na splátky istiny, splátky úrokov
a splátky poplatkov).

20. Odvolací súd uvádza, že rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 (Klára Bíróová)
zo dňa 9.11.2015 (na ktorý poukázal v odvolaní žalobca), poskytol výklad výlučne smernice, konkrétne
článku 10 ods. 2 písm. h), článku 10 ods. 2 písm. h) a i), článku 23, keď výklad vnútroštátneho
práva poskytujú výlučne vnútroštátne súdy.

21. Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí citovanom v odseku 17 vyslovil, že Smernica sa má vykladať
tak, že členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa
odchyľujúodustanovenítejtoSmernice,danýzáverjevšakvzhľadomnanapadnutéustanoveniezákona
o spotrebiteľských úveroch neaplikovateľný, nakoľko v tomto konkrétnom prípade ide o vnútroštátne
právo - zákon, ktorý nad rámec smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným
náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o úvere, na splnenie ktorých je viazané posúdenie bezúročnosti

a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.

22. Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch je teda od požiadavky Smernice iná. Zákon uvádza,
že zmluvy musia obsahovať "výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov". Slovenský
zákonospotrebiteľskýchúverochidenadrámecSmernice acelkomjednoznačnepožadujevyjadrenie

ako splátok istiny, tak aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona
o spotrebiteľských úveroch existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami
Najvyššieho súdu SR, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov
SR, v zmysle ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie
splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje za

bezúročnú a bez poplatkov. Smernica vyžaduje v spotrebiteľskej zmluve iba uvedenie výšky, počtu a
frekvencie splátok spotrebiteľa. Taktiež ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch
v znení k 31.12.2012 bolo do súdnej praxe aplikované tak, že úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov v prípade, ak zmluva nemala písomnú formu alebo síce písomnú formu mala, ale
neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. Tento výklad bol

následne prevzatý do zákona § 11 novelou vykonanou zákonom č. 352/2012 Z. z. účinnou od 1.1.2013,
čo potvrdzuje správnosť výkladu (v zhode s vôľou zákonodarcu) § 11 aj pred 1.1.2013.

23. V danom prípade je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a zákonom o spotrebiteľských
úveroch. To však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom

Smernica. V taktom prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy
účinok, resp. nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku
smerníc v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci
v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako
také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci.

24. V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi
ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa
jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici
priamy účinok.

25. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ, je rozsah a medze nepriameho účinku smerníc
vyjadrený jednak právom EÚ, jednak právom vnútroštátnym. Súd posúdi, či je možné uplatniť
eurokonformný výklad, teda či vzhľadom na právnu povahu Smernice možno jej ustanovenia aplikovať
pri výklade vnútroštátneho zákona. V takomto prípade musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere

v zmysle znenia a účelu/cieľa Smernice, musí ísť o výklad za použitia výkladových metód podľa
vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať o výklad contra legem a nesmú byť porušené
všeobecné právne zásady. Okrem uvedeného výklad zákona nemôže narúšať všeobecné právne
zásady, najmä zásadu právnej istoty.

26. Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky
istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok, jednalo by sa
o výklad vnútroštátneho zákona contra legem.27. Odvolací súd je preto názoru, že napriek poukazu žalovaného na Smernicu a rozsudok Súdneho
dvora Európskej únie vo veci C-42/15, zákon o spotrebiteľských úverov jednoznačne určuje náležitosti
spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich tak, ako to ustanovuje § 9 ods. 2

zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý aplikoval okresný súd, je úver potrebné považovať za bezúročný
a bez poplatkov.

28. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie rozsudkom v napadnutej zamietajúcej časti
žalobu zamietol, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd, po vysporiadaní sa s podstatnými

tvrdeniami odvolateľa, s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti,
včítane správneho závislého výroku o náhrade trov konania, ktorý nebol odvolaním napadnutý (čím
odvolaciemu súdu odvolateľ neumožnil sa s týmto výrokom konkrétne zaoberať), potvrdil.

29. Podľa § 232 ods. 3 CSP ,ktoroužalovanáakospotrebiteľkanesporne

je, si zaslúži ochranu, keď sa objektívne ocitla v takej situácii, že by zaplatenie dlhu do troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia bolo pre ňu devastujúce. Žalovaná i prejavila snahu dlh splácať už v priebehu
sporu (podaním zo dňa 4.3.2016), ako aj predložením rodných listov maloletých detí, potvrdením o jej
príjme, a na pojednávaní dňa 22.11.2016 navrhla sumu 90,- Eur. Povolenie splátok bolo vzhľadom na
to, že žalovaná má príjem vo výške 700,- Eur (na ktorý poukázal žalobca v odvolaní), z ktorého musí
uhrádzať svoje potreby na živobytie, ale predovšetkým je slobodná matka, ktorá sa stará o tri maloleté

deti (ku ktorým má vyživovaciu povinnosť) dôvodné. Výživné na maloleté deti, resp. náhradné výživné
alebo sirotský dôchodok sú určené výlučne na zabezpečenie výživy týchto maloletých detí a nemožno
uvedené zahrnúť do príjmu žalovanej ako ich matky, a uvedené ani nemá vplyv na povinnosť žalovanej
plniť si vyživovaciu povinnosť voči jej maloletým deťom. Ďalej odvolací súd poukazuje na ustálenú súdnu
prax, že v prípade určenia výšky vyživovacej povinnosti povinného rodiča k maloletému dieťaťu táto

predstavuje spravidla 25 % až 30 % z jeho príjmu pri zohľadnení konkrétnych okolností týkajúcich sa
maloletého dieťaťa, a preto neobstojí ani argument žalobcu, že okresný súd vychádzal iba z neurčenej
výšky výživného na maloleté deti. Podľa odvolacieho súdu rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v časti
rozhodnutia o povolení splátok spĺňa požiadavku preskúmateľnosti a teda sa nestotožnil s argumentom
žalobcu, keď okresný súd použil správne zákonnú úpravu, riadne zistil skutkový stav a vyvodil správny

právny záver s poukazom na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku v odseku 23.

37. Za danej situácie podľa názoru odvolacieho súdu existovali dôvody pre povolenie splátok. Z tohto
dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej povolenia splátok istiny
s príslušenstvom podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku ako vo výroku vecne správny potvrdil.

38. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí

dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení
s § 396 ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní úspešnej žalovanej voči žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

40. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).