Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 31, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1CoE/101/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115223683
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Libant
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4115223683.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Libanta a členov senátu
JUDr. Štefana Hrvolu a JUDr. Petra Kaňu, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION,
a.s. so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692,, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr.
Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, proti povinnému: Z. I., nar.
XX.XX.XXXX, H. XXXX/X, XXX XX J., o vymoženie sumy 3 620,58 eur s príslušenstvom, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 7Er/926/2015-33 zo dňa 02. 02. 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 7Er/926/2015-33 zo dňa 02. 02. 2018 p o t v r
d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol, že v konaní pokračuje s nástupcom
oprávneného BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692

(pôvodne oprávnený PRO CIVITAS s.r.o., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464) (I. výrok). Ďalej
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (II. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), § 64 ods. 1, § 65 ods.
1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho

zákonníka.

3. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že došlo k zlúčeniu spoločnosti Pro Civitas, s.r.o.
so spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s. ku dňu 09.08.2017 a spoločnosť BENCONT
COLLECTION, a.s. sa stal jej univerzálnym právnym nástupcom, teda, že po začatí konania nastala
právna skutočnosť predvídaná vyššie citovanými ustanoveniami, a preto súd rozhodol , že v tomto

konaní pokračuje s nástupcom pôvodného oprávneného so spoločnosťou BENCONT COLLECTION,
a.s., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692.

4. Súd prvej inštnacie posudzujúc predmetnú zmluvu o úvere zo dňa 03.06.2008, mal za preukázané, že
predchodca oprávneného (Poštová banka, a.s.) je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala
v rámci svojej podnikateľskej činnosti a dlžník, v tomto spore povinný je osoba, ktorá pri uzatváraní

predmetnejzmluvynekonalvrámcisvojejpodnikateľskejčinnosti,alezmluvuuzatvorilakofyzickáosoba
- spotrebiteľ. Z uvedených dôvodov súd posúdil povinnú za spotrebiteľa , oprávneného ako dodávateľa,
zmluvu ako spotrebiteľskú a aplikoval ustanovenia § 52 nasl. Občianskeho zákonníka. Okrem toho súdu
je aj z jeho rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne, a
preto mal jednoznačne preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu.
V preskúmavanej veci bolo zo skutkového hľadiska z obsahu spisu zrejmé, že medzi právnou

predchodkyňou oprávneného (Poštovou bankou, a.s.) a povinným bola dňa 03.06.2009 uzavretá
zmluva o úvere, ktorá v článku 4.11 upravuje , že zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory,ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad budú rozhodované v
súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo VOP. Rozhodcovská doložka je upravená v článku
10.2.2 VOP s tým, že táto sa týka riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych

vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových
obchodov , vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom
znení:a)pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a
rozhodnutie Rozhodcovskému , a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a
účinné v čase začatie rozhodcovského konania b)pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je

oprávnený predložiť tento spor n prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu , a to podľa jeho
Štatútu a Rokovacieho poriadku ,ktoré sú platné a účinné v čase začatie rozhodcovského konania alebo
všeobecnému súdu. Podľa 10.2.3 veta prvá ak klient najneskôr pri uzavretí Bankového obchodu a/
alebo Zmluvy nedoručí banke písomne oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa zo
to, že ju prijal.
Podľa názoru súdu rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, a spôsobovala nevyváženosť

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej. Súd uvádza, že akákoľvek
rozhodcovská doložka bez ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi
dodávateľom a spotrebiteľom je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou,
ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom
v neprospech spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho

zákonníka neplatná. V predmetnom exekučnom konaní ide o tento prípad. Podľa názoru súdu
povinnému ako spotrebiteľovi bolo zároveň týmto postupom odňaté jeho právo brániť sa a podať žalobu,
prípadneakýkoľvekinýopravnýprostriedoknavšeobecnýsúd,pričomideoprávospotrebiteľaupravené
v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky). Rozhodcovskú doložku si povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal
na výber vzhľadom na ich splynutie s ostatnými obchodnými podmienkami oprávneného. Mala možnosť
zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným zmluvným dojednaniam, a teda
aj rozhodcovskému konaniu. Iný záver nemožno vyvodiť ani s poukazom na znenie bodu 10.2.3.
VOP "Ak klient, najneskôr pri uzavretí Bankového obchodu alebo Zmluvy nedoručí Banke písomne

oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to že ju prijal", ktoré má učiniť zadosť, že
klient (povinný ) s rozhodcovskou doložkou vysloví súhlas, a teda bola právne relevantným spôsobom
založená právomoc rozhodcovského súdu. Okolnosť, že veriteľ si vymienil, že klient (spotrebiteľ)
je povinný platnosť rozhodcovskej doložky namietať pri uzavretí zmluvy resp. bankového obchodu
osobitnou formou "písomne", spotrebiteľa pri vyjednávaní podstatne znevýhodňuje.

Podľa názoru súdu predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom, keďže celý postup od
rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv dodávateľa, ktorý si
vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy.
Súd výkon práv oprávneného podľa predmetnej rozhodcovskej doložky považuje za nezlučiteľný
s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa. V danom prípade tak súdny exekútor

žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
(neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd nemal ani právomoc
rozhodovať spor účastníkov konania.
Súd preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok zamietol.

5. Proti tomuto uzneseniu podal právny zástupca oprávneného v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
Svoje odvolanie odôvodnil s poukazom na § 365 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, pričom uviedol, že prekročením zákonných limitov pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia
a to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd prvej
inštancie vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav,

ktorý neobstojí a odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. S poukazom na znenie § 44 ods. 2
Exekučného poriadku uviedol, že exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny,
napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Inak povedané, ak je exekučným titulom
rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo
veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo ako súd konajúci o opravnom prostriedku,

ale práve len ako tzv. exekučný súd. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 4Cdo 159/2009. Mal za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok
ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje
rozhodcovský súd a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Teda je tuprekážka „ res iudicata“ a uvedeným konaním dochádza k porušeniu článku 2 ods. 2 Ústavy SR, nakoľko
súd svojím konaním išiel nad rámec zákona. Nie je možné, aby súdy ignorovali vôľu zákonodarcu,
ktorú jasne vyjadril pri konštruovaní vzťahu medzi súdnym a rozhodcovským konaním. Mal za to, že

súd nesprávne aplikuje ustanovenia Občianskeho zákonníka. Exekučný súd sa nijako nevysporiadal s
odlišným právnym názorom, ktorý majú iné súdy toho istého stupňa, dokonca samotný exekučný súd.
Uviedol, že CSP, ani exekučný poriadok, ani ZoKR neposkytuje žiadnu oporu pre záver, že by exekučný
súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd, konajúci vo veci samej a teda
vykonať vo veci samej dokazovanie alebo rozsudok zrušiť či zmeniť jeho výrok. Zdôraznil ďalej, že

exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu či neexistenciu práva, skúmať podmienky
predchádzajúce vzniku exekučného titulu, skonštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok. Všetko
uvedené oprávnený konštatoval s poukazom na rozsiahlu judikatúru súdov a Ústavného súdu SR
v tejto oblasti. Na podklade vyššie uvedených skutočností oprávnený navrhol zmenu napadnutého
rozhodnutia tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie,
príp. alternatívne navrhol napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie.

6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj
postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 Civilného sporového
poriadku - ďalej len CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie oprávneného

nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že návrhom zo dňa 30. 03. 2015 oprávnený žiadal, aby súd poveril
súdneho exekútora vykonaním exekúcie v neprospech povinného a vymožením pohľadávky vo výške
3.620,58 eur s príslušenstvom. Exekučné konanie sa začalo dňa 30. 03. 2015. Exekučným titulom v

tomto konaní je rozhodcovský rozsudok sp. zn. PB-O/0411/0010, ktorý vydal dňa 14. 02. 2014 Stály
rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., Bratislava. Oprávnený spolu
so žiadosťou o udelenie poverenia zo dňa 16. 07. 2015 predložil súdu návrh na vykonanie exekúcie,
zmluvu o úvere, obchodné podmienky, plnú moc, rozhodcovský rozsudok. Podaním zo dňa 03. 09.
2015 oprávnený súdu predložil zmluvu o úvere, všeobecné obchodné podmienky. Následne súd prvej

inštancie vydal napadnuté rozhodnutie.

8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu, ak tento
zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby

vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o
exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999
Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

10. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie
na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem
súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie
so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi

predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý
bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie
spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je

splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

11. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
"CSP"), došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nováprávna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý
znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom
účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

12. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

14. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

15. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na §
387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

16. Odvolací súd konštatuje, že právna úprava spotrebiteľskej zmluvy je v našom právnom poriadku
obsiahnutá v § 52 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie

zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom
jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za
podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne
ovplyvniť. Charakteristickým znakom týchto zmlúv je to, že sú spravidla vopred pripravené na
formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmien. Súd prvej

inštancie preto správne posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský, na ktorý sa musí použiť
spotrebiteľské právo.

17. Ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka sa vzťahujú práve na taký druh zmlúv, pri ktorých
spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa,

pričom zákon v § 53 Občianskeho zákonníka vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách a rozlišuje, či boli individuálne dojednané alebo nie. Je teda dôležité, či spotrebiteľ mal
možnosť oboznámiť sa s nimi pred uzavretím zmluvy, ale taktiež aj to, či ich mal možnosť ovplyvniť. V
tomto smere sa zabezpečuje ochrana najmä tým zmluvám, pri ktorých sa zmluvné podmienky pripravujú
vopred, a pri ktorých spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Z predmetnej zmluvy o úvere je

zrejmé, že bola vopred pripravená oprávneným pre veľký počet spotrebiteľov, z čoho vyplýva, že povinný
nemohol ovplyvniť jej obsah a zmluvné dojednania, ide teda o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu,
ktorú možno označiť aj ako formulárovú, adhéznu a na spotrebiteľské vzťahy je potrebné aplikovať
spotrebiteľské právne normy bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv.
absolútny obchod.

18. V tomto smere je potrebné poukázať na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do
31.03.2017. V zmysle tohto ustanovenia exekučný súd posudzuje súlad žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Ak
by exekučný súd nesúlad so zákonom zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, musí žiadosť súdneho exekútora zamietnuť (§ 44 ods.
2 Exekučného poriadku). V prípade, ak by exekučný súd tento dôvod zistil neskôr, t. j. až po vydaní
poverenia na vykonanie exekúcie, musí exekúciu následne zastaviť. Odvolací súd poukazujúc na
ustanovenie § 57 ods. 1 a 2 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku konštatuje, že súd rozhodne o zastavení
exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí existenciu niektorého z dôvodov na zastavenie

exekúcie. Súd tak v priebehu celého konania ex offo skúma splnenie predpokladov na vedenie exekúcie,
preto súd prvej inštancie je oprávnený a aj povinný v prípade zistenia niektorého z dôvodov uvedených
v ustanovení § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, následne exekúciu zastaviť, pričom tak môže
uskutočniť na návrh ako aj bez návrhu. Odvolací súd zdôrazňuje poukaz na uznesenie Ústavnéhosúdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 372/2011-18 zo dňa 13.09.2011 súvisiaceho s problematikou
neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že: "všeobecný súd je
povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na

vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho
existencie nemožno exekúciu vykonať". Ústavný súd SR v citovanom rozhodnutí poukázal aj na ustálenú
judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku z 27. januára 1997 vydanom pod
sp. zn. 3 Cdo/164/1996 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že
"súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej

a materiálnej".

19. Súd prvej inštancie preto správne preskúmal nielen žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, ale aj zmluvu o úvere, a to v súlade
s ustanoveniami, ktoré upravujú spotrebiteľské vzťahy, nakoľko predmetná zmluva o úvere môže
obsahovať viaceré neprijateľné podmienky. Exekučný súd je totiž v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2

Exekučného poriadku oprávnený už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi
zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu
bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky
vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou

viazaná. Uvedený postup exekučného súdu nie je v tomto prípade posudzovaním vecnej správnosti
rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeruje k "zrušeniu" tohto rozhodnutia. Skúmaním platnosti
rozhodcovskej zmluvy súd prvej inštancie len realizuje svoje oprávnenie vyplývajúce mu z ustanovenia
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so
zákonom.

20. Podľa názoru odvolacieho súdu jednou z neprijateľných podmienok tak ako správne ustálil aj súd
prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, je aj samotná rozhodcovská doložka, ktorá akákoľvek, bez
ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom
je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa
a nebola individuálne dojednaná. Takáto rozhodcovská doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatná. V predmetnom exekučnom konaní ide o tento prípad. Značná nerovnováha v
právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa bola spôsobená
aj tým, že spotrebiteľovi bolo zároveň týmto postupom odňaté právo brániť sa a podať žalobu alebo

akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky) a taktiež nebola individuálne dojednaná, spotrebiteľ si ju nemohol osobitne
vyjednať a nemal reálnu možnosť ovplyvniť jej obsah.

21. Odvolací súd preto považuje celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok za
prejav zneužitia práv oprávneného, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku
súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej
rozhodcovskej doložky považuje odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou

ochrany spotrebiteľa, a preto bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, nakoľko súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu,
ktorý vzhľadom na neplatnú rozhodcovskú doložku ani nemal byť vydaný, nakoľko rozhodcovský súd
nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvej inštancie preto správne zamietol

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok.

22. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil ako vo výroku vecne správne.

23. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).