Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 9, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Sp/11/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200351
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7016200351.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci navrhovateľky: Y. Y.,

bytom K. XXX, zastúpenej advokátom JUDr. Pavlom Kontrom, AK Rožňava, Čučmianska dlhá 21, proti
odporcovi: Okresný úrad Rožňava, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Rožňava, Šafárikova 71, za
účasti:1.Y.V.,bytomW.E.XXX,2.V.R.,bytomM.XXa3.Slovenskéhopozemkovéhofondu,Bratislava,
Búdková 36, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu Rožňava
zo dňa 21. 01. 20161, č. OU-RV-PLO-2016/00492-041 Sax, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu Rožňava zo dňa 21. 01. 20161, č.
OU-RV-PLO-2016/00492-041 Sax.

II. Navrhovateľke právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím zo dňa 21. 01. 20161, č. OU-RV-PLO-2016/00492-041 Sax Obvodný pozemkový úrad
Rožňava podľa § 5 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a
doplnenízák.č.180/1995Z.z.oniektorýchopatreniachnausporiadanievlastníctvakpozemkomvznení
neskorších predpisov rozhodol tak, že navrhovateľka ako oprávnená osoba spĺňa podmienky uvedené
v § 3 ods. 1 písm. n) uvedeného zákona a že tejto nemožno navrátiť vlastníctvo k pozemkom v k. ú.
K., pôvodne vedeným v pozemkovoknižnej zápisnici (pzkn. záp.) č. 1285 ako parc. č. 4331, pzkn. záp.

č. 1357 ako parc. č. 3124, 3127, 3130, pzkn. záp. 1078/c ako parc. č. 4421 a 4422, pzkn. záp. č. 229
ako parc. č. 4601, 4602,4603 a 4648, pzkn. záp. č. 180 ako parc. č. 3606, pzkn. záp. č. 45 ako parc. č.
2925, pzkn. záp. č. 810 ako parc. č. 4264, pzkn. záp. č. 181 ako parc. č. 4441, 4443, 4444, 4446, pzkn.
záp. č. 134 ako parc. č. 2917, 2918, pzkn. záp. č. 17 ako parc. č. 3612 a 3022 a pzkn. záp. č. 581 ako
parc. č. 2919, 2920 a 2921, druhu pozemku, výmere a podieloch, špecifikovaných v bode 2 výrokovej
časti rozhodnutia, stotožnených podľa údajov katastra s parcelami, zapísanými na LV č. XXXX čísla,
druhu pozemku a výmere rovnako špecifikovanej vo výrokovej časti rozhodnutia, pre prekážku vydania

uvedenú v § 11 ods. 1 písm. a) a d), t. j. že pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby a právnickej osoby,
okrem povinnej osoby a že pozemok bol po prechode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby
zastavaný. Zároveň správny orgán oprávnenej osobe priznal právo na náhradu za pozemky v podieloch
tam uvedených a rozhodol aj o tom, že oprávnenej osobe sa poskytne za pozemky v katastrálnom území
K. (v rozhodnutí špecifikované) náhrada podľa § 6 ods. 2 zákona po právoplatnosti rozhodnutia, pričom
náhradu poskytne Slovenský pozemkový fond.

2. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uviedol, že navrhovateľka si dňa 27. 12. 2004 v zmysle zák.
č. 503/2003 Z. z. uplatnila na Obvodnom pozemkovom úrade Rožňava reštitučný nárok na navrátenie
vlastníctva k pozemkom v k. ú. K., ktoré boli vo vlastníctve jej právnych predchodcov X. X.K. F. E. X.,rod. Z. (starí rodičia) a jej otca Ľ. X.K. a ktoré rozhodnutím finančného odboru Okresného národného
výboru v Rožňave č. Fin. 88/ev. 19/H/1962 máj zo dňa 28. 06. 1963 prešli do vlastníctva čsl. štátu.

3. Správny orgán zistil, že finančný odbor Okresného národného výboru v Rožňave na žiadosť Štátneho
rybárstva, n. p. v Stupave podľa vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb. a § 11 vyhl. č. 88/1959 Úradného
vestníka o opatreniach týkajúcich sa niektorých vecí užívaných organizáciami socialistického sektora,
vydal dňa 28. 06. 1963 rozhodnutie č. Fin. 88/ev.19/H/1962 máj, ktorým nehnuteľnosti v k. ú. K.
uvedené vo výkaze plôch ku geometrickému plánu a súpisu nehnuteľností zo dňa 30. 11. 1961 č.

0-920-72-1/2-2 vyhotovené Strediskom geodézie v Košiciach prešli podľa cit. predpisov do vlastníctva
Československého štátu - správy Štátneho rybárstva, n. p. v Stupave dňom právoplatnosti uvedeného
rozhodnutia, t. j. dňom 15. 08. 1963. Konštatoval, že k zániku vlastníctva k týmto pozemkom došlo
v rozhodujúcom období, vymedzenom citovaným zákonom, dňom právoplatnosti rozhodnutia o ich
zoštátnení. Ich vlastníkom sa od uvedeného dňa stal Československý štát, Štátne rybárstvo, n. p. v
Stupava. Právnym nástupcom Štátneho rybárstva, n. p. v Stupave sa stal Východoslovenský rybársky

podnik, š. p., Michalovce, ktorý delimitačným protokolom zo dňa 27. 04. 1997 odovzdal nehnuteľnosti
Slovenskému pozemkovému fondu v Bratislave a následne kúpnou zmluvou zo dňa 29. 05. 1998
Slovenský pozemkový fond v Bratislave odpredal nehnuteľnosti v k. ú. K. fyzickým osobám R.. Ľ. V. F.
V. R.. Poukázal na to, že prokurátor Okresnej prokuratúry v Rožňave v rozhodnutí zo dňa 04.08.1999
č. Pd 4018/99-10 konštatoval, že záznamy vykonané Katastrálnym úradom v Rožňave boli na základe

listín osvedčujúcich vlastnícke práva štátu, ktoré vznikli pred 01. 01. 1993 a že postupom katastrálneho
úradu nebolo porušené ustanovenie § 38 ods. 2 vyhlášky USGKaK SR č. 79/96 Z. z., ktorou sa vykonáva
katastrálny zákon. Táto skutočnosť vyplýva aj z rozsudku Okresného súdu v Rožňave zo dňa 29. 09.
2001 č. k. 10C 156/01-178 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19. 02. 2002,
č. k. 12Co 301/01-211, ktorý nadobudol právoplatnosť 21. 03. 2002. Z oznámenia Okresného súdu v

Rožňave zo dňa 23. 10. 2007 správny orgán zistil, že za odňaté pozemky v k. ú. K., prevedené do
vlastníctva Československého štátu, Správy štátneho rybárstva, n. p. v Stupave, nebola do depozitu
Štátneho notárstva zložená žiadna náhrada.

4. Odporca uviedol, že pri riešení uplatneného reštitučného nároku vychádzal z právneho názoru

Ústavného súdu SR vyjadreného v náleze zo dňa 16. 09. 2010 č. k. IV.ÚS 209/2010- 29. Ústavný súd
potvrdil, že prechod vlastníckeho práva na štát na základe rozhodnutia Okresného národného výboru
v Rožňave č. Fin. 88/ev. 19/H/1962 máj zo dňa 28.06.1963 bol zoštátnením vykonaným v rozpore s
vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia náhrady, čím bola splnená podmienka uvedená v § 3
ods. 1 písm. n) zákona č. 503/2003 Z. z., t. j. k prechodu vlastníckeho práva na štát došlo v dôsledku

právneho titulu, ktorý je možné reštituovať podľa citovaného zákonného ustanovenia. Vychádzal aj z
nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 11. 06. 2015 č. k. ÚS 7/2014- 58, z ktorého vyplýva, že samotným
vodoprávnym povolením KNV v Košiciach zo dňa 18. 01. 1954 zn. XI/4-739-16/2-1953 nedošlo k
prekvalifikovaniu poľnohospodárskej pôdy na vodnú plochu. Z vodoprávneho povolenia iba vyplýva
právo zrealizovať výstavbu vodného diela Rybníky.

5. Navrhovateľka v správnom konaní preukázala svoj vzťah k právnym predchodcom, ako aj
oprávnenosť svojho reštitučného nároku.

6. Šetrením na Správe katastra Rožňava podľa platného stavu evidovaného v katastri nehnuteľností

a príslušnej identifikácie parciel bolo zistené, že parcely zapísané vo vl. č. 1285, 1352, 1078/c, 229,
180, 45, 810, 181, 134, 17, 581 sú evidované v registri C KN ako časť parcely č. 2077/3, 1952, 2071/1,
2077/5, 1979/2, 2071/13, druh pozemku vodná plocha. Podľa identifikácie parciel je na uvedených
parcelách evidovaná na LV č. XXXX stavba - rybník. Tieto parcely sú vo vlastníctve fyzických osôb Y.
V. (po právnom predchodcovi R.. Ľ.G. V. na základe uzneseniu Okresného súdu v Michalovciach sp.

zn. 12D/49/2011) a V. R., ktoré ju nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29. 05. 1998 ešte pred
účinnosťou predmetného reštitučného zákona. Táto skutočnosť je zákonnou prekážkou pre navrátenie
vlastníctva k pozemkom.

7. Odporca poukázal aj na to, že na Okresnom súde v Rožňave prebiehalo konanie o vyslovenie

neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa 29. 05. 1998 č. 2650298800, uzavretej medzi
Slovenským pozemkovým fondom Bratislava a R.. Ľ. V. a V. R., v ktorom okresný súd rozhodol
rozsudkom zo dňa 12. 10. 2012 tak, že predmetný návrh zamietol pre nepreukázanie naliehavého
právneho záujmu na určení neplatnosti tejto kúpnej zmluvy, pričom tento rozsudok bol potvrdenýrozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 12. 02. 2014 č. k. 1Co/316/2012-261. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 02. 04. 2014.

8. Pozemky, ktoré sa prevedú oprávnenej osobe za jej pôvodné pozemky, resp. finančnú náhradu za
pôvodné pozemky, ku ktorým sa vlastníctvo nevracia a za ktoré neboli poskytnuté náhradné pozemky,
poskytuje Slovenský pozemkový fond podľa druhu pozemku v čase ich prechodu na štát alebo inú
právnickú osobu.

9.Vzávererozhodnutiapoučiloprávnenúosobuorealizáciijejprávananáhraduzapredmetnépozemky,
ktoré vydať nemožno.

10. Včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 11. 08. 2014 sa navrhovateľka domáhala zrušenia
napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. Vyslovila svoj nesúhlas s
odôvodnením tohto rozhodnutia a namietala, že správny orgán neodôvodnil, z akého dôvodu považuje

rybník za stavbu citáciou zákonných ustanovení a aktuálnou identifikáciou parciel, ktorá by jeho záver
bez akýchkoľvek pochybností potvrdzovala, čo činí napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľným. Zastáva
názor, že rybník nie je možné považovať za stavbu v zmysle § 6 ods. 1 písm. d) a tento je potrebné
vykladať extenzívne v prospech osoby oprávnenej zohľadňujúc všetky okolnosti prípadu. Rovnako za
nedôvodnú považovala aj prekážku v zmysle § 6 ods. 1 písm. a) s tým, že pokiaľ navráteniu vlastníctva

bráni vlastníctvo fyzických osôb k týmto parcelám, pričom zoštátnenie bolo v zmysle nálezu ÚS zo
dňa 16. 09. 2010 č. IV.ÚS 209/2010-29 vykonané v rozpore s vtedy platnými právnymi predpismi, je v
rozpore so zákonom aj nadobudnutie vlastníckeho práva týmito fyzickými osobami. Nič na tom nemení
ani citovaný rozsudok Okresného súdu v Rožňave v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach o
zamietnutí návrhu na vyslovenie neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy. Zastáva názor, že z uvedeného

dôvodu sa má platnosťou tohto právneho úkonu zaoberať súd v tomto konaní.

11. V písomnom vyjadrení zo dňa 17. 03. 2016 odporca navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne
správne a zákonné potvrdiť zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v jeho odôvodnení,
ktoré zopakoval. Poukázal aj na to, že výstavba vodného diela Rybníky bola zrealizovaná na základe

vodoprávneho povolenia KNV v Košiciach zo dňa 18. 01. 1954, pričom podľa vyjadrenia Ministerstva
životného prostredia SR zo dňa 06. 05. 1994 vodoprávne povolenie je stavebným povolením. Rybník,
ktorý bol zriadený tak, že na ňom boli vykonané stavebné práce a terénne úpravy, ktorými sa zmenil
vzhľad prostredia alebo odtokové pomery treba považovať za vodohospodárske dielo. Pozemky boli
teda po prechode do vlastníctva štátu zastavané, čo je prekážkou ich vydania.

12. Účastníci v 1. a 2. rade sa k návrhu vyjadrili písomnými podaniami, ktoré boli odporcovi doručené
dňa 14. 03. 2016 a 24. 03. 2016, ktorých obsah je totožný a korešponduje s obsahom odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia. Navrhli napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť s tým, že v
obdobnej veci už rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 25. 03. 2014 č. k. 5Sp/9/2011-38

v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 012016 sp. zn. 7Sžr/84/2014, ktorými bolo
rozhodnutie správneho orgánu potvrdené. Zastávajú názor, že v obdobných veciach by mal súd
rozhodovať zhodne.

13. Účastník v 3. rade - Slovenský pozemkový fond v písomnom vyjadrení zo dňa 08. 03. 2016 navrhol

napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

14. Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O. s. p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia Obvodného
pozemkového úradu v Rožňave a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu odporcu
dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky dôvodný nie je.

15. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľka si podaním zo dňa 22. 12. 2004
označeným ako uplatnenie nároku na navrátenie vlastníctva v zmysle § 5 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z.
z., doručeným Obvodnému pozemkovému úradu v Rožňave dňa 27. 12. 2004, zaevidovaným pod č.
2312/2004, uplatnila právo na navrátenie vlastníctva k pozemkom v zmysle cit. zákona nachádzajúcim

sa v k. ú. K., ktorých pôvodnými vlastníkmi boli X. X. F. E. X., rod. Z. (starí rodičia) a Ľ. X. (otec).

16. Podľa rozhodnutia finančného odboru Okresného národného výboru v Rožňave č. Fin.88/ev.19/
H/1962 maj zo dňa 28. 06. 1963, ktorého fotokópia je súčasťou administratívneho spisu odporcu,nehnuteľnosti v k. ú. K., uvedené vo výkaze plôch ku geometrickému plánu a vyvlastňovaciemu súpisu
nehnuteľností zo dňa 30. 11. 1961 č. 0-920-72-1/2-2, vyhotoveného Strediskom geodézie v Košiciach,
vlastnícky patriace pod položku 1 - 7, 9 - 56, 58 - 74, 76 - 111, 113 - 164, 166 - 189, 191 - 197,

199 - 279, 281 - 351, 353 - 358, 360 - 364, prechádzajú podľa vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb.
a § 11 Vyhl. č. 88/1959 U. v. dňom jeho právoplatnosti do vlastníctva Československého štátu, do
správy Štátneho rybárstva, n. p. v Stupave. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 15. 08.
1963. Právnym nástupcom Štátneho rybárstva, n. p. v Stupave sa stal Východoslovenský rybársky
podnik, š. p., Michalovce, ktorý delimitačným protokolom zo dňa 27. 04. 1997 odovzdal nehnuteľnosti

Slovenskému pozemkovému fondu v Bratislave a následne kúpnou zmluvou zo dňa 29. 05. 1998
Slovenský pozemkový fond v Bratislave odpredal nehnuteľnosti v k. ú. K. fyzickým osobám R.. Ľ. V. a
V. R.N..

17. Parcely špecifikované vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia tak prešli do vlastníctva štátu
a boli k účinnosti zákona č. 503/2003 Z. z. (01. 01. 2004) podľa vyhotovenej identifikácie parciel

nachádzajúcej sa v administratívnom spise odporcu zapísané na list vlastníctva č. XXXX ako parcely,
ktorých čísla sú špecifikované vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia ako zastavaná plocha a sú
až do súčasnosti vo vlastníctve fyzických osôb.

18. Súčasťou administratívneho spisu sú aj príslušné listy vlastníctva, výpisy z pozemkovoknižných

zápisníc, identifikácie parciel, dedičské rozhodnutia, vodoprávne povolenie KNV v Košiciach - výmer
zo dňa 18. 01. 1954 zn. XI/4-739-16/2-1953, stanovisko Ministerstva životného prostredia SR zo dňa
06. 05. 1994, z ktorého vyplýva, že podľa § 9 vodného zákona je na zriadenie vodohospodárskeho
diela potrebné povolenie vodohospodárskeho orgánu, ktoré je súčasne stavebným povolením v zmysle
zákona č. 50/1976 Zb., pričom predmetné rybníky boli zriadené spôsobom vykonania stavebných prác

a terénnych úprav, ktoré slúžia nakladaniu s vodami, preto podliehali povoleniu vodohospodárskeho
orgánu a plnia účely vodohospodárskych diel a ďalšie, vrátane kúpnej zmluvy zo dňa 29. 05. 1998 č.
2650298800, uzavretej medzi Slovenským pozemkovým fondom Bratislava a R.. Ľ. V. F. V. R., z ktorých
vyplývajú skutočnosti tak, ako boli premietnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

19. Zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov je jedným zo zákonov reštitučného charakteru,
ktorého cieľom je spolu s ostatnými reštitučnými zákonmi zabezpečiť tzv. reštitučné procesy zmiernenia
niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v zákone presne ustanovenom období vo vzťahu k presne

vymedzenému okruhu osôb a na základe v zákone taxatívne ustanovených prípadov straty majetku.
Reštitučné predpisy boli vydané s cieľom zmierniť následky niektorých majetkových krívd a majú uľahčiť
uplatnenie nárokov oprávnených osôb, nie vylúčiť ich podľa všeobecných právnych predpisov. Zároveň
si bol zákonodarca vedomý, že odstránenie všetkých krívd nie je reálne a že sa teda musí uspokojiť
len s nápravou niektorých, a preto výklad týchto právnych predpisov nemôže byť natoľko dogmatický

a ústavne nekonformný, že by zakladal de facto voči niektorým osobám krivdy nové. Preto pri aplikácii
reštitučných predpisov treba postupovať veľmi citlivo, aby nedošlo k ďalším krivdám.

20. Podľa § 1 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení
zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení

neskorších predpisov, tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané
podľa osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria
a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria
b) lesný pôdny fond

21. Osobitným predpisom sa v tomto prípade má na mysli zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych
vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a ust. § 37 až 39
zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového
vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení
neskorších predpisov.

22. Reštitučné zákony nepredpokladajú (neprezumujú) ani jednu z podmienok stanovených v
príslušných ustanoveniach jednotlivých zákonov (v danom prípade § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č.503/2003 Z. z.), takže pre úspešné uplatnenie nároku musí oprávnená osoba preukázať uplatnený
reštitučný titul.

23. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu v znení
neskorších predpisov účinného do 30. 04. 2004 je poľnohospodársky pôdny fond vymedzený tak, že ho
tvoria poľnohospodárske pozemky, ktoré sú v katastri nehnuteľností členené na ornú pôdu, chmeľnice,
vinice, záhrady, ovocné sady a trvalé trávnaté porasty. Do poľnohospodárskeho pôdneho fondu patria
aj pozemky, ktoré slúžia na zabezpečenie účelu využívania jednotlivých druhov pozemkov; ustanovenia

osobitných predpisov (napr. zákon č. 138/1973 Zb. o vodách), (vodný zákon), zákon č. 287/1994 Z. z. o
ochrane prírody a krajiny v znení zákona č. 232/1995 Z. z. zostávajú nedotknuté.

24. Zákon o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktorý bol zrušený zákonom č. 220/2004
Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy s účinnosťou od 01. 05. 2004 v § 2 pod
písmenom b) vymedzuje poľnohospodársku pôdu (nie ako poľnohospodársky pôdny fond) tak, že na

účely tohto zákona sa rozumie poľnohospodárskou pôdou produkčne potenciálna pôda evidovaná v
katastri nehnuteľností ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady a trvalé trávnaté porasty.

25. Podľa§ 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto
zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na

jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. 02. 1948 do
01. 01. 1990 (ďalej len „rozhodujúce obdobie“) spôsobom uvedeným v § 3.

26. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v
rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v § 3

zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za
mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania SR, fyzické osoby, v poradí vymedzenom pod písm. a)
až e).

27. Podľa dôvodovej správy k ust. § 2 zákona oprávnenou osobou pre účely tohto zákona je občan

Slovenskej republiky, ktorej nehnuteľnosti prešli na štát alebo na inú právnickú osobu. V prípade, že
pôvodný vlastník zomrel, nárok si môžu uplatniť dedičia definovaní v zákone.

28. V ust. § 3 cit. zákona sú ustanovené zákonné podmienky, splnením ktorých sa oprávneným osobám
navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledkoch

ustanovených v odseku 1 pod písmenom a/ až t/ a v odsekoch 2 a 3. Právnu úpravu dôsledkov
ustanovených zákonom č. 503/2003 Z. z. v § 3 ods. 1 písm. a/ až t/ je potrebné chápať ako taxatívne
vymedzenie týchto dôsledkov, za ktorých došlo v rozhodnom období k prechodu vlastníctva na štát alebo
inú právnickú osobu, čo je zákonným predpokladom na navrátenie vlastníctva oprávnenej osobe.

29. Z dôvodovej správy k § 3 zákona vyplýva, že vydaním nehnuteľnosti sa rozumie nadobudnutie
vlastníckeho práva k nej, rozhodnutím orgánu štátnej správy. Reštitučné tituly sú totožné s reštitučnými
titulmi podľa ostatných reštitučných zákonov a nadväzujú na osobitosti riešenia reštitúcií na území
Slovenska podľa § 37 a nasl. zákona č. 330/1991 Zb.

30. Podľa § 3 ods. 1 písm. n/ zákona č. 503/2003 Z. z. oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k
pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku znárodnenia vykonaného v
rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia náhrady.

31.Podľa§5ods.1,2,3cit.zákonaprávonanavrátenievlastníctvakpozemkumôžeuplatniťoprávnená

osobado31.12.2004naobvodnompozemkovomúrade,vktoréhoobvodevlastnilapozemok,azároveň
preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Rozhodnutie o navrátení
vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný
pozemkový úrad. Na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

32. Podľa § 6 ods. 1 písm. a) a d) cit. vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho častiam nemožno navrátiť,
ak pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby a právnickej osoby okrem povinnej osoby, resp. pozemok
bol po prechode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný.33. V prípade uvedenom v ods. 1 sa oprávnenej osobe prevedú bezodplatne do vlastníctva iné pozemky
vo vlastníctve štátu (ďalej len „náhradný pozemok“) v primeranej výmere a bonite, v akej boli jej pôvodné
pozemky, a to ak možno v tej istej obci, v ktorej sa nachádza prevažná časť pôvodných pozemkov,

ak s tým oprávnená osoba súhlasí, alebo oprávnenej osobe sa poskytne finančná náhrada. Náhradný
pozemok sa prevedie na oprávnenú osobu, ak jej bol rozhodnutím priznaný nárok na náhradu za
pozemky, alebo za spoluvlastnícky podiel k pozemkom, ak výška takéhoto nároku predstavuje výmeru
nad 400 m2 a ak nárok v peniazoch je väčší ako 5.000,- Sk (166 eur). Ak oprávnená osoba nespĺňa
podmienky na priznanie nároku na náhradu za pozemky, náhrada za pozemky sa poskytne v peniazoch

(§ 6 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z.).

34. Pozemky, ktoré sa prevedú oprávneným osobám za ich pôvodný pozemok, poskytne Slovenský
pozemkový fond, ak pôvodný pozemok bol súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo
spoločnej nehnuteľnosti, alebo ich poskytne správca lesného majetku vo vlastníctve štátu (ďalej len
„správca“), ak pôvodný pozemok bol súčasťou lesného pôdneho fondu. Finančnú náhradu za pôvodné

pozemky, ku ktorým sa vlastníctvo nevracia a za ktoré nebol poskytnutý náhradný pozemok, poskytne
Slovenský pozemkový fond podľa druhu pozemku v čase jeho prechodu na štát alebo inú právnickú
osobu (§ 6 ods. 5 zákona č. 503/2003 Z. z.).

35. Oprávnená osoba môže vyzvať Slovenský pozemkový fond alebo správcu na vydanie náhrady

do troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia obvodného pozemkového úradu. Vo
výzve oprávnená osoba uvedie, či náhradu požaduje v peniazoch alebo formou náhradného pozemku.
Slovenský pozemkový fond alebo správca je povinný do jedného roka od výzvy oprávnenej osoby jej
ponúknuť náhradný pozemok. Po uplynutí lehoty na výzvu právo oprávnenej osoby na náhradu zaniká
(§ 6 ods. 6 zákona č. 503/2003 Z. z.).

36. Súd preskúmal opravným prostriedkom navrhovateľky napadnuté rozhodnutie správneho orgánu
a tiež konanie, ktoré jeho vydaniu prechádzalo v medziach podaného opravného prostriedku a dospel
k záveru, že toto rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Odporca v rámci
správnej úvahy vyhodnotil všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícii a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil.

Súd nedisponoval podkladmi, ktoré by spochybnili alebo vyvrátili ich pravdivosť. Odporca z vykonaných
dôkazov vyvodil správny právny záver o právnom nároku navrhovateľky na náhradu za pozemky bližšie
identifikované v bode 2 preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu podľa § 6 ods. 2 zákona č.
503/2003 Z. z., ktorá sa po právoplatnosti rozhodnutia oprávnenej osobe poskytne. Nakoľko pôvodné
pozemky, tak ako to vyplynulo z rozsiahleho dokazovania, boli súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho

fondu, náhradu poskytne Slovenský pozemkový fond. V súlade s ústavnými princípmi výkladu právnych
noriem je potrebné pri skúmaní správnosti úvahy správneho orgánu tiež zobrať na zreteľ účel a obsah
citovanej právnej úpravy, ako aj vychádzať z individuálnych a konkrétnych skutkových okolností daného
prípadu.

37. Na základe dokazovania vykonaného v správnom konaní, vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i
v ich vzájomnej súvislosti považoval súd za preukázané, že v danom prípade nie sú splnené podmienky
pre priznanie nároku navrhovateľky na navrátenie vlastníctva k predmetným pozemkom v zmysle
podaného návrhu. Z týchto dôkazov nepochybne vyplýva, že navrhovateľka je oprávnenou osobou v
zmysle citovaného § 2 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z., ako aj to, že predmetné nehnuteľnosti, na

ktoré si v zákonnej lehote uplatnila reštitučný nárok po svojich právnych predchodcoch, prešli na štát,
resp. inú právnickú osobu v rozhodnom období, vymedzenom zákonom, spôsobom, stanoveným v
§ 3písm. n) citovaného zákona, vychádzajúc aj z nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 16. 09. 2010
č. k. IV.ÚS 209/2010-29. Preukázané však bolo aj to, že dôvodom nenavrátenia vlastníckeho práva
k predmetným nehnuteľnostiam je existencia prekážky uvedená v § 11 ods. 1 písm. d) zákona o

pôde, t. j. že pozemok bol po prechode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný a
stavba bráni poľnohospodárskemu využitiu pozemku, o čom svedčia identifikácie parciel vyhotovené
Správou katastra Rožňava k jednotlivým pozemkovoknižným parcelám, tvoriacim predmet tohto konania
a príslušný list vlastníctva č. XXXX kat. úz. K., ktoré listiny sa nachádzajú v administratívnom spise.
V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že to, že v danom prípade rybník je stavbou,

nepochybne vyplýva z vodoprávneho povolenia KNV v Košiciach - výmeru zo dňa 18. 01. 1954 zn.
XI/4-739-16/2-1953.38. Z obsahu opravného prostriedku navrhovateľky podľa názoru súdu nevyplývajú žiadne argumenty,
ktoré by spochybňovali rozhodnutie odporcu v merite veci, ale táto okrem už uvedeného spochybňuje
zákonnosť prechodu predmetných nehnuteľností na štát a následne aj na fyzické osoby. Práve uvedené

je však dôvodom, pre ktorý tieto nehnuteľnosti podliehajú predmetnej reštitúcii v zmysle už citovaného
zákonného ustanovenia. V tomto prípade súd musí vychádzať zo skutkového stavu, aký bol v čase
vydania napadnutého rozhodnutia a aký bol k 01. 01. 2004, ale nemá právomoc posudzovať zákonnosť
iných právnych aktov alebo postupov, ktoré týmto aktom predchádzali.

39. Súd nepovažoval v tomto prípade za potrebné zaoberať sa predbežne otázkou platnosti kúpnej
zmluvy zo dňa 29. 05. 1998 č. 2650298800, uzavretej medzi Slovenským pozemkovým fondom
Bratislava a R.. Ľ. V. F. V. R., pretože už iba existencia jedného z dôvodov uvedených v § 6 ods. 1 zákona
č. 503/2003 Z. z. zakladá opodstatnenosť rozhodnutia odporcu o nemožnosti navrátenia vlastníctva k
predmetným pozemkom v zmysle bodu 2 napadnutého rozhodnutia a v konaní nepochybne existencia
dôvodu uvedeného pod písm. d) citovaného zákonného ustanovenia preukázaná bola.

40. Vychádzajúc z administratívneho spisu odporcu považuje súd za preukázaný skutkový stav tak,
ako ho správny orgán opísal v napadnutom rozhodnutí, preto nebolo možné opravnému prostriedku
navrhovateľky vyhovieť.

41. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami, bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok, uvedených v § 250f O. s. p., podľa
ustanovenia § 250q ods. 3 O. s. p. napadnuté rozhodnutie správneho orgánu ako zákonné potvrdil.

42. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O. s. p. s použitím § 250l ods. 2 O. s. p., v

zmysle ktorého neúspešnej navrhovateľke právo na ich náhradu nepriznal.

43. Citované zákonné ustanovenia použil súd v súlade s § 492 ods. 1 SSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Krajský súd v Košiciach do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.