Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Friday, December 29, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/228/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312204764
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4312204764.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcov: 1/ V. E., nar. XX. XX. XXXX,
bytom E., J. XX a 2/ R. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., J. XX, obaja v konaní zast. JUDr. Janou
Ondrášikovou,advokátkousosídlomLevice,Bernolákova12,protižalovanému:MestoŠahy,zast.JUDr.
Petrom Polákom, advokátom so sídlom Levice, M. R. Štefánika 3, o zaplatenie 12.624,87 eura s prísl., o

odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 26. 04. 2017 č. k. 9C/99/2012-268,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolacie konanie z a s t a v u j e .

Žalobcom v 1. rade a v 2. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. a 2.
rade sumu 3,716,49 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne od 01. 09. 2011 do zaplatenia, do 3 dní
od jeho právoplatnosti. Vo zvyšku žalobu zamietol a vyslovil, že žalobcovia majú nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

2. Právne svoje rozhodnutie oprel o ust. § 3, § 123, § 451 ods. 1 a 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky

zákonník (ďalej len „OZ“). Uviedol, že predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia
žalovaným za obdobie od 12. 03. 2011 do 31. 08. 2011 v sume 5.907 eur s prísl., pri vyčíslení mesačnej
výšky bezdôvodného obohatenia v sume 330 eur. Vyšiel zo zistenia, že žalobcovia sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností v kat. úz. E. zapísanými na LV č. XXXX, pričom na parcelách registra " C
" parc. č. číslo XXXX/X o výmere 1886 m2, parc. č. 3519 o výmere 136 m2 a parcelách registra " E "
parc. č. 2022/17 o výmere 134 m2 leží časť stavieb, a to čistička odpadových vôd a garáže, patriacich do

komplexu stavieb bývalej colnice na hraničnom priechode do C. a žalobcovia pozemok nadobudli kúpou
v roku 1995, kedy tieto stavby už na pozemku stáli. Po zániku hraničného prechodu bola celá stavba
colnice Darovacou zmluvou číslo A/2009/45 z 25. 03. 2009 uzatvorenou medzi Slovenskou republikou
- Krajské riaditeľstvo policajného zboru Nitra a Mestom Šahy prevedená do vlastníctva žalovaného a
zmluvou o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti z 22. 08. 2011 žalovaný predal nehnuteľnosť
fyzickej osobe. Poukázal na to, že v znaleckom posudku zo dňa 09. 09. 2014 č. 113/2014 (čl. 222)

znalec z odboru stavebníctva určil všeobecnú hodnotu nájmu za obdobie od 12. 03. 2010 do 31. 08. 2011
vo výške 3.716,49 eura. Za preukázané považoval, že na časti pozemkov vo vlastníctve žalobcov sú
postavené stavby a to čistička odpadových vôd a garáže, ktorých vlastníkom je v súčasnosti iný subjekt
ako žalobcovia či žalovaný, pričom tieto boli do 31. 08. 2011 vo vlastníctve žalovaného a v minulosti boli
súčasťou celého komplexu colnice nachádzajúcej sa na hraničnom priechode do Maďarskej republiky.
Konštatoval, že colnica v čase jej zriadenia bola postavená vo verejnom záujme postupom príslušných

štátnych orgánov, bolo vydané územné rozhodnutie, stavebné povolenie o výstavbe colnice a povolenie
k užívaniu budovy s tým, že po zániku hraničného priechodu prestala colnica plniť účel, na ktorý bolazriadená a v roku 2009 stavby prešli do vlastníctva žalovaného. Tento nadobudol vlastnícke právo k
stavbám v roku 2009 darom v dôsledku rozhodnutia štátu o prevode prebytočného majetku štátu na
obce alebo vyššie územné celky v zmysle § 3 zák. č. 172/2004 Z. z. o prevode vlastníctva nehnuteľného

majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec alebo jej vyšší územný celok, ktoré sa od roku 2009
pokúšal dať do nájmu, a následne ako prebytočný majetok ich odpredal. Vyzdvihol, že žalobcovia ako
vlastníci pozemkov boli dlhodobo obmedzovaní vo svojich vlastníckych a užívacích právach a tento stav
sa nezmenil ani v súčasnosti, pretože ani po odpredaji stavieb, ktoré prestali slúžiť svojmu pôvodnému
účelu na ktorý tam boli zriadené tretej osobe, nie je vyriešený ich právny režim. Žalobcovia sú tak stále

v rovnakej situácii od roku 1995, kedy pozemky pod stavbami odkúpili a to až doposiaľ, keď komplex
budov slúži už inému účelu než colnici. Uzavrel, že v súčasnosti nie je možné nepochybne preukázať,
či ide o neoprávnenú stavbu v zmysle § 135c OZ alebo o stavbu nepovolenú, vlastníkom dotknutých
stavieb je tretí subjekt odlišný od žalovaného, a preto žalobcovia sa už aktuálne nemôžu inak domáhať
svojich práv voči žalovanému, než žiadať o vydanie bezdôvodného obohatenia. K obrane žalovaného,
že žalobcovia mohli užívať pozemky priľahlé k stavbám, čo však nerobili podotkol, že už v rozsudku

Okresného súdu Bratislava II č. k. 15C/207/2005-212 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava
č. k. 9Co/306/2007-241 bolo preukázané, že na týchto pozemkoch sa nachádzajú inžinierske siete,
budova garáží, budova ČOV s ochranným pásmom, časť príjazdovej cesty pre kamióny, protipožiarne
hydranty s tým, že všetky predmetné nehnuteľnosti sú súčasťou areálu hraničného priechodu Šahy a
slúžia pre zabezpečenie bezproblémového chodu a správy štátnych hraníc. Pokiaľ aj priľahlé pozemky

k stavbe neboli zastavané, ale boli súčasťou areálu colnice, vylučovalo to, aby žalobcovia mohli tieto
pozemky využívať, z ktorého dôvodu žalobcovia oprávnene zahrnuli do výmery aj pozemky priľahlé k
stavbám. Stotožniac sa so závermi znaleckého posudku preto priznal žalobcom bezdôvodné obohatenie
vo výške vyčíslenej znalcom a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. K výške nájmu dodal, že v danom
prípade nedošlo medzi stranami sporu k dohode o výške nájmu, žalovaný nehnuteľnosti užíval

bez právneho dôvodu, a preto nebol dôvod, aby sa pri stanovení ceny vychádzalo z cien určených
mestským zastupiteľstvom žalovaného. Rozhodnutie o trovách konania oprel o § 255 ods. 2 Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP). Dôvodil, že síce žalobu čiastočne zamietol, ale vychádzal pritom
zo znaleckého posudku o výške nároku, a preto podľa jeho názoru žalobcom patrí náhrada trov konania
v plnej výške z prisúdenej sumy.

3. Proti tomuto rozsudku v jeho vyhovujúcej časti a v časti týkajúcej sa trov konania podal v zákonnej
lehote odvolanie žalovaný s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. b/, e/ a g/ CSP v spojení s § 366
písm. c/ a d/ CSP a žiadal ho v napadnutých častiach zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konaniearozhodnutie. Zvýraznil,ženeužívalnehnuteľnostižalobcovbezprávnehodôvoduažalobcovia

mohli parc. č. 3517/9 bez problémov užívať, čo reálne aj uskutočnili, legálne postavenú trafostanicu
oplotili, pričom zamedzili prístup ku garážam ich majiteľke. Namietal správnosť vykonaného znaleckého
posudku s poukazom na dátum, ku ktorému sa nehnuteľnosti ohodnocovali. Vyzdvihol, že pôvodný
vlastník stavieb stavby postavil legálne a vytkol súdu, že sa nezaoberal otázkou, či pôvodný majiteľ
stavieb alebo jeho právni nástupcovia nenadobudli k stavebným pozemkom vlastnícke právo vydržaním.

Poukázal na novo nájdené dôkazy, z ktorých vyplýva, že pozemky, na ktorých stojí bývalá colnica a jej
príslušenstvo, boli vykúpené, resp. vyvlastnené.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia písomným podaním, v ktorom uviedli, že odvolanie

žalovaného nie je dôvodné, napadnutý rozsudok je vecne správny, a preto ho žiadali potvrdiť. Poukázali
na to, že časť pozemkov zahradili drôteným, ľahko odstrániteľným pletivom až v súčasnosti, keď
vlastníkom budov a časti pozemkov nie je žalovaný, pričom v období, za ktoré si uplatňujú náhradu
za užívanie takéto opatrenie neurobili, nemohli realizovať obsah svojho vlastníckeho práva žiadnym
spôsobom a časť pozemku nemohli užívať z dôvodu, že sa nachádza v ochrannom pásme. Konštatovali,

že ich vlastnícke právo k pozemkom nebolo v priebehu prvoinštančného konania žiadnym spôsobom
spochybnené, konaniesavedieod12.03.2012azatentočasžalovanýmoholpredložiťvšetkypotrebné
dôkazy, pričom prihliadnutie na v odvolaní predložený dôkaz nie je procesne dovolené. V nadväznosti
na žalovaným doložený vyvlastňovací spis predložili právoplatný zamietajúci rozsudok Okresného súdu
Levice vo veci sp. n. 11C/213/2000 vo veci žalobcu: Colné riaditeľstvo SR proti ním, ako žalovaným, v

ktorom konaní už boli riešené nároky týkajúce sa určenia vlastníctva z titulu vyvlastnenia pozemkov.5. Žalovaný písomným podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 06. 11. 2017, s poukazom na
vyjadrenie žalobcov k odvolaniu oznámil, že svoje odvolanie podľa § 369 ods. 1 CSP berie v celom
rozsahu späť a žiadal, aby odvolací súd v zmysle ust. § 369 ods. 3 CSP odvolacie konanie zastavil.

6. Podľa § 369 ods. 1 CSP, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ
vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

7. Podľa § 369 ods. 2 CSP, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého

rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho
konania.

8. Podľa § 369 ods. 3 CSP, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd
odvolacie konanie zastaví.

9. Späťvzatie odvolania je dispozitívnym úkonom strany sporu, ktorá ho podala. Zákon teda priznáva
odvolateľovi právo disponovať odvolacím konaním, kým o podanom odvolaní nebolo rozhodnuté. Ak
odvolateľ vezme odvolanie späť, odvolací súd bez ďalšieho konanie zastaví bez toho, aby skúmal dôvod
späťvzatia odvolania. Naviac, ak odvolateľ vezme podané odvolanie späť, stráca tým možnosť znovu

podať odvolanie.

10. V danom prípade odvolací súd s ohľadom na prejav vôle žalobcu - späťvzatie odvolania, učinený
písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 06. 11. 2017, postupujúc podľa zhora citovanej
zákonnej úpravy odvolacie konanie zastavil.

11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 256 ods.
1 CSP a s ohľadom na zavinenie žalovaného na zastavení odvolacieho konania priznal žalobcom nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške trov prvoinštančného a odvolacieho
konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).