Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, April 28, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/285/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4311218429
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4311218429.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov
JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci žalobcu: S. A., nar. XX. XX. XXXX,
bytom L., Z. XX, zastúpený Mgr. Tomášom Jamrichom, advokátom, so sídlom Nitra, Štefánikova 7, proti
žalovanému: Okresné stavebné bytové družstvo Levice, so sídlom Levice, Ku Bratke 3, IČO: 00 171
590, zastúpený JUDr. Alexandrom Kuchárikom, advokátom, so sídlom Levice, J. Hollého 11, o obnove

konania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 24. februára 2016, č. k.
14C/249/2011-72, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) uznesením zo dňa 24. 02. 2016, č. k. 14C/249/2011-72 zamietol návrh na obnovu
konania a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 246,67 eura,
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, k rukám právneho zástupcu žalovaného JUDr. Alexandra
Kuchárika, advokáta, so sídlom Levice, J. Hollého 11, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 142 ods. 1, § 224 ods. 1, § 228 ods. 3, § 230 ods.
1, 3, § 234 ods. 1 a 2, zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“).

3. V odôvodnení uznesenia súd poukázal na to, že žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 14. 12. 2011
domáhalobnovykonaniavedenéhopodsp.zn.7C/42/2003.Svojnávrhodôvodniltým,žepočasvedenia
ďalších súdnych sporov bolo dokázané, že fond opráv, ktorý má byť využívaný výhradne na prevádzku,

údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov,
príslušenstva a priľahlého pozemku, zneužíva žalovaný na protizákonné opravy v bytoch. Uvedené
mala potvrdiť znalkyňa Ing. D. N. vo svojom znaleckom posudku. Mal za preukázané, že žalobou za
rok 2008 žalovaný potvrdil, že do fondu opráv nemohol zaplatiť bez toho, aby si jeho platbu do fondu
opráv nezaúčtovalo do fiktívnej dlžoby. Zadanie úloh pre znalcov považoval za účelovo zavádzajúce a
nelogické, pretože vyúčtovanie sa nerobí iba za 5 mesiacov v roku, ale za celý rok. Uvedené potvrdil aj

Ing. I. N. vo svojom znaleckom posudku. Zdôraznil, že žaloba z 27. 02. 2003 je založená na vymáhaní
zálohových platieb za neodobrané energie. Následne poukázal na svoje zálohové platby za rok 2002,
ktoré v rozsudku neboli započítané, ako aj na rozsudok pod sp. zn. 9C/108/2006. Mal za to, že za roky
2002 a 2003 žalovaný vlastníkom vyúčtovanie okrem energií nepredložil. Vo vyúčtovaní za ÚK, TÚV, SV
za rok 2002 mu žalovaný vyčíslil preplatok vo výške 14 765,- Sk a po započítaní všetkých platieb podľa
znaleckých posudkov mal na konci roku 2002 preplatok približne 6 000,- Sk. Napriek tomu musel podľa

rozsudku zaplatiť za rok 2002 sumu 5 824,30 Sk s 13% úrokom, ako aj uhradiť znalečné. K návrhu priložil
fotokópiu rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 05. 09. 2008, č. k. 9C/108/2006-62 s poznámkouprevzal 01. 10. 2008 a rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 18. 12. 2008, č. k. 7Co/249/2008-112,
v rámci ktorého bolo konštatované, že nedoplatky na zálohových platbách možno vo všeobecnosti
vymáhať len do doby, kým nie je vykonané vyúčtovanie za príslušný rok. Ak sa teda žalobca domáhal

nedoplatkov na zálohových platbách za obdobie od 01. 09. 2005 do 28. 02. 2006, po vyúčtovaní za
príslušný rok 2005 a 2006 už nebolo možné vymáhať samostatne nezaplatené zálohové platby, ale len
v rámci celkového nedoplatku v zmysle vyúčtovania za rok 2005 a 2006.

4. K žalobe žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, namietajúc skutočnosť, že žaloba má niekoľko

procesných vád, ktoré súd neodstránil. Namietal, že podaná žaloba na obnovu konania v žiadnom
prípade nespĺňa zákonom stanovenú možnú lehotu na podanie žaloby, t. j. lehotu troch mesiacov. Čo sa
týkalo dôvodov uvádzaných v žalobe na obnovu konania, považoval ich za absolútne právne irelevantné,
ničím nepodložené, zavádzajúce a účelové. S poukazom na uvedené navrhol návrh na obnovu konania
zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

5. Žalobca doplnil svoju žalobu na obnovu konania, a to podaniami zo dňa 26. 04. 2013 a zo dňa 07.
08. 2914, pričom v prvom podaní sa vyjadril k splneniu procesných náležitostí, spresnil dôvod obnovy
konania a neuplynutie objektívnej lehote a v druhom podaní doplnil, že subjektívna trojmesačná lehota
na podanie návrhu na obnovu konania začala plynúť dňa 01. 12. 2011, kedy bola v televízii odvysielaná
relácia na tému správcovia bytov. Následne poukázal na to, že uvedený právny názor bol potvrdený

rozsudkom zo dňa 31. 01. 2012 sp. zn. 12C/46/2007 a mal za preukázané, že je daný dôvod obnovy
konania.

6. Súd prvej inštancie s poukazom na obsah spisu a rozsiahle vyjadrenia účastníkov konania súd
dospel k záveru, že v danej veci je potrebné žalobu na obnovu konania zamietnuť preto, že je zrejme

oneskorená, a preto v zmysle § 234 ods. 2 prvá veta OSP nenariadil pojednávanie. Prihliadol pritom
na hospodárnosť konania a účelnosť trov konania.

7. Vychádzajúc z obsahu spisu súd zistil, že žalobca viac krát dopĺňal svoju žalobu na obnovu konania,
v dôsledku čoho bolo možné konštatovať, že žaloba na obnovu konania obsahuje zákonom stanovené

náležitosti. Okrem náležitosti žaloby na obnovu konania musia byť zachované aj ďalšie podmienky a
jednou z nich je aj včasnosť podania žaloby na obnovu konania. S poukazom na podania žalobcu súd
dospel k záveru, že v danom prípade nebola splnená subjektívna lehota. Vychádzal pritom z prvého
podania zo dňa 12. 12. 2011, v rámci ktorého žalobca poukazoval na rozsudok vydaný pod sp. zn.
9C/108/2006 a jeho potvrdenie Krajským súdom v Nitre. Preskúmaním predmetných rozsudkov súd

zistil, že v rozsudkoch bolo konštatované, že nedoplatky na zálohových platbách možno vo všeobecnosti
vymáhať len do doby, kým nie je vykonané vyúčtovanie za príslušný rok. Ak sa teda žalobca domáhal
nedoplatkov na zálohových platbách za obdobie od 01. 09. 2005 do 28. 02. 2006, po vyúčtovaní za
príslušný rok 2005 a 2006 už nebolo možné vymáhať samostatne nezaplatené zálohové platby, ale
len v rámci celkového nedoplatku v zmysle vyúčtovania za rok 2005 a 2006. Rozsudok súdu prvej

inštancie v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 05. 02. 2009, teda
najneskôr v tento deň žalobca vedel o tom, že nedoplatky na zálohových platbách možno vymáhať
len do doby, kým nie je vykonané vyúčtovanie za príslušný rok. S poukazom na uvedené neobstojí
tvrdenie žalobcu, uvedené v podaní zo dňa 07. 08. 2014, v rámci ktorého tvrdil, že v reportáži dňa 01.
12. 2011 sa dozvedel, že zálohové platby možno vymáhať len do doby, pokiaľ nedôjde k celkovému

vyúčtovaniu nákladov spojených s užívaním bytu za príslušný rok. Naviac súd prihliadol na skutočnosť,
že k tomuto tvrdeniu prišlo až na druhú výzvu súdu, pričom v podaní zo dňa 26. 04. 2013 uviedol, že
špecifikáciu dodržania subjektívnej lehoty uvedie na nariadenom pojednávaní. Čo sa týkalo objektívnej
lehoty, súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že objektívna lehota uplynula až dňa 04. 05. 2012, pretože
zo spisu vedeného pod sp. zn. 7C/42/2003 (v elektronickej podobe) bolo zistené, že rozsudok súdu prvej

inštancie v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 04. 05. 2009, a od tohto
okamihu začala plynúť objektívna lehota. V kontexte s obsahom spisu a vyjadreniami žalovaného, ktorý
vo svojom vyjadrení namietal nesplnenie podmienok na obnovu konania, jednou z nich aj subjektívnu
lehotu, súd vyhodnotil vyjadrenie žalobcu zo dňa 07. 08. 2014 za špekulatívne. Navyše žalobca svoje
tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal, a preto súd vychádzal najmä zo skutočností uvedených v

pôvodnej žalobe, a z nich ustálil, že žaloba na obnovu konania je oneskorená, a preto ani nenariaďoval
pojednávanie a nezaoberal sa ďalšími námietkami uvedenými v konaní.8. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam dospel súd k záveru, že v danej veci bola žaloba na obnovu
konania podaná oneskorene, preto žalobu na obnovu konania zamietol.

9. O trovách konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 OSP tak, že v konaní
úspešnému žalovanému priznal ich náhradu vo výške 246,67 eura, ktorá pozostáva z trov právneho
zastúpenia za tri úkony právnej služby podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky o odmenách a náhradách
advokátov za poskytnuté právne služby v znení neskorších predpisov (prevzatie veci v roku 2012 /§ 14
ods. 1 písm. a) vyhlášky v znení do 01. 07. 2013/, písomné podanie na súd 22. 11. 2012 /§ 14 ods. 1

písm. b) vyhlášky v znení do 01. 07. 2013/ , písomné podanie na súd 19. 01. 2015 /§ 13a ods. 1 písm.
c) vyhlášky v znení od 01. 07. 2013/), t .j. 2x 58,69 eura + 64,53 eura. Ďalej súd priznal režijný paušál
vo výške 2 x 7,63 eura a 8,39 eura podľa § 16 ods. 3 vyhlášky a odmenu spolu s režijným paušálom
navýšil o 20 % DPH, pretože právny zástupca žalovaného je platcom DPH, t. j. o sumu 41,11 eura.

10. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, žiadajúc odvolací súd, aby

uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu na obnovu konania vedeného na Okresnom
súde Levice pod sp. zn. 14C/2492011 povolí, alternatívne, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal posúdenie lehoty ohľadom
včasnosti podania predmetnej žaloby na obnovu konania. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a neúplného zistenia skutkového stavu, v dôsledku čoho bolo

nesprávne vyhodnotenie uplynutie subjektívnej lehoty na podanie žaloby. Rozhodnutie je zmätočné a
nepreskúmateľné. Podľa odôvodnenia rozhodnutia mala začať plynúť subjektívna lehota dňa 05. 02.
2009 a objektívna mala začať plynúť až dňom 04. 05. 2009, čo je v rozpore s § 230 OSP, keďže
subjektívna lehota môže plynúť len v rámci trojročnej objektívnej lehoty. z tohto dôvodu by vyplynulo, že
trojmesačná subjektívna lehota by žalobcovi uplynula deň po začatí plynutia trojročnej objektívnej lehoty,

a to dňa 05. 05. 2009, t. j. deň po právoplatnosti rozsudku v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/42/2003.

11. Ďalej poznamenal, že rozhodnutie je nepreskúmateľné v tom že súd plynutie subjektívnej lehoty
viaže na žalobcovu vedomosť o dôvode obnovy konania a skutočnostiach v inom súdnom konaní
(9C/108/2006) ako je súdne konanie podstatné pre začiatok plynutia objektívnej lehoty (7C/42/2003)

bez toho, aby odôvodnil vzájomný súvis žalobcovej vedomosti o podstatných skutočnostiach na plynutie
lehoty v konaní o obnovu konania. poznamenal, že súd viaže žalobcovu vedomosť o dôvode obnovy
konania na právoplatnosť rozsudku napriek tomu, že z rozsudku vyplýva, že žalobca bol zastúpený
právnym zástupcom a len tomu bol rozsudok doručovaný. Vzhľadom k uvedenému je určenie začiatku
plynutia subjektívnej lehoty ako subjektívny okamih dovedenia sa o dôvode obnovy konania u žalobcu

zo strany súdu predčasné. Nesúhlasil s konštatovaním súdu, že tvrdenie žalobcu o subjektívnej lehote
v písomnom podaní zo dňa 07. 08. 2014 je špekulatívne, a preto naň súd neprihliadol. Zdôraznil, že v
podaní zo dňa 07. 08. 2014 rozpísal začiatok plynutia subjektívnej lehoty spolu so skutočnosťami, ktoré
sú pre žalobcu ako stranu pôvodného konania spôsobilé privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, a to
aj so špecifikáciou petitu. Predmetné vyjadrenie, ako aj vyjadrenie zo dňa 26. 04. 2013 zaslal žalobca

na žiadosť súdu uloženú vo výzvach formou uznesenia zo dňa 04. 04. 2013 a 16. 07. 2014.

12. Záverom uviedol, že poukazujúc na skutočnosti ním uvedené v žalobnom návrhu zo dňa 12. 12.
2011, ako aj v jeho nasledujúcich písomných podaniach, mal za to, že dostatočne preukázal všetky
zákonom stanovené podmienky a preukázal skutočnosti odôvodňujúce povolenie obnovy súdneho

konania. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 74,58 eura.

13. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žalovaný uviedol, že v danej veci je nesporné, že
žalobca sa vo svojom podaní zo dňa 12. 12. 2011 opieral o rozhodnutie Okresného súdu Levice sp.
zn. 9C/108/2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 02. 2009. Nie je však podstatné, kedy toto

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, ale je právne dôležité, že bolo vyhlásené dňa 05. 09. 2008 a v
tento deň sa žalobca dozvedel o právnom názore súdu a od tohto dňa mal možnosť svoj právny názor
aplikovať aj v konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 7C/42/2003, v ktorom rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 04. 05. 2009, a teda trojmesačná prekluzívna lehota uplynula žalobcovi
najneskôr dňa 04. 08. 2009. Záverom si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške

89,50 eura.

14. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenejlehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne

podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že žalobca sa žalobou zo dňa 12. 12. 2011
doručeným súdu prvej inštancie dňa 14. 12. 2011 domáhal obnovy konania vedeného na Okresnom
súde Levice pod sp. zn. 7C/42/2003. Ako dôvod na povolenie obnovy konania uviedol, že sa počas

vedenia iných súdnych sporov bolo dokázané, že fond opráv, ktorý má byť využívaný výhradne na
prevádzku údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových
priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, zneužíva žalovaný na protizákonné opravy v bytoch.
Uvedené skutočnosti mali byť potvrdené znalkyňou F. v ňou vypracovanom znaleckom posudku. Ma za
preukázané žalobou podanou za rok 2008 žalovaný potvrdil, že do fondu opráv nemohol zaplatiť bez
toho, aby si jeho platbu do fondu opráv nezaúčtovalo do fiktívnej dlžoby. Zadávanie úloh pre znalcov

považoval za účelovo zavádzajúce. Poznamenal, že žaloba z 27. 02. 2003 je založená na vymáhaní
zálohových platieb za neodobrané energie. Do pozornosti svoje zálohové platby za rok 2002, ktoré v
rozsudku neboli započítané, ako aj na rozsudok pod sp. zn. 9C/108/2006. Mal za to, že za roky 2002
a 2003 žalovaný vlastníkom vyúčtovanie okrem energií nepredložil. Vo vyúčtovaní za ÚK, TÚV, SV za
rok 2002 mu žalovaný vyčíslil preplatok vo výške 14 765,- Sk a po započítaní všetkých platieb podľa

znaleckých posudkov mal na konci roku 2002 preplatok približne 6 000,- Sk. Napriek tomu musel podľa
rozsudku zaplatiť za rok 2002 sumu 5 824,30 Sk s 13% úrokom, ako aj uhradiť znalečné. Na podporu
svojichtvrdenípoukázalnarozsudokOkresnéhosúduLevicezodňa05.09.2008,č.k.9C/1008/2006-62
a rozsudok Krajského súdu v Nite zo dňa 18. 12. 2008, č. k. 7Co/249/2008-112.

16. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP
s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

17. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
18. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu dospel k záveru,, že súd prvej inštancie vo veci
správne zistil skutkový stav, v nadväznosti na to vec správne právne posúdil a správne aplikoval
ustanovenia príslušných právnych predpisov, keď dospel k záveru o zamietnutí žaloby na povolenie

obnovy konania vedeného pred Okresným súdom Levice pod sp. zn. 7C/42/2003.

19. Podľa § 228 ods. 1 OSP v znení platnom a účinnom do 30. 06. 2016, právoplatný rozsudok môže
účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní,

ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím

súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody
účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným
finančným zadosťučinením,e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych
spoločenstiev,
f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom

rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie,
g) bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie na jeho podklade sa zamietla32ab) alebo exekúcia vykonávaná na jeho podklade
bolo zastavená,32ac) pretože vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou a nebolo prihliadnuté na

1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
Podľa § 228 ods. 3 OSP v znení platnom a účinnom do 30. 06. 2016, návrh na obnovu konania má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) obsahovať označenie rozsudku, proti ktorému smeruje, dôvod
obnovy, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že návrh je podaný včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť

návrhu preukázať, ako aj to, čoho sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 230 ods. 1 OSP v znení platnom a účinnom do 30. 06. 2016, návrh na obnovu konania treba
podaťvlehotetrochmesiacovodtohočasu,keďten,ktoobnovunavrhuje,sadozvedelodôvodeobnovy,
alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.

Podľa § 230 ods. 2 OSP v znení platnom a účinnom do 30. 06. 2016, Po troch rokoch od právoplatnosti
rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného v
a) § 228 ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom
súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený,

b) § 228 ods. 1 písm. a) alebo b), ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v
pôvodnom konaní nebolo možné použiť,
c) § 228 ods. 1 písm. c),
d) § 228 ods. 1 písm. d),
e) § 228 ods. 1 písm. e).

Podľa § 397 CSP, proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci;

b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu
priaznivejšie rozhodnutie vo veci;
c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo
inej osoby zúčastnenej na konaní;
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím

súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany
a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením;
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré
je pre strany záväzné, alebo
f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom

rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

Podľa § 403 ods. 1 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten,
kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol
uplatniť.

Podľa § 403 ods. 2 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od
právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa § 404 CSP v znení účinnom od 01. 07. 2016, za splnenia podmienok podľa § 403 ods. 1 po troch

rokoch od právoplatnosti rozhodnutia možno podať žalobu na obnovu konania, ak
a) bol trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v civilnom súdnom konaní priznalo právo, neskôr podľa
trestnoprávnych predpisov zrušený,b) nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť,
alebo
c) ide o dôvody obnovy konania uvedené v § 397 písm. c) až e).

Podľa § 406 CSP v znení účinnom od 01. 07. 2016, v žalobe na obnovu konania sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, dôvody obnovy konania, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, dôkazy,
ktorýmisamádôvodnosťžalobypreukázať,akoajto,čohosadomáhaten,ktoobnovukonanianavrhuje.

20. Odvolací súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie uvedená právna
úprava.Popreskúmanínapadnutéhouzneseniaokresnéhosúduozamietnutížalobynaobnovukonania
vedeného pred Okresným súdom Levice pod sp. zn. 7C/42/2003, odvolací súd konštatuje, že nezistil
dôvodnosť odvolania podaného žalobcom.

21. Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno za podmienok ustanovených v
zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo
správne.Návrhomnaobnovukonaniasanemožnodomáhaťnápravyprípadnýchpochybenípriprávnom
posudzovaní veci alebo nesprávnosti procesnej povahy; na nápravu týchto nesprávností slúžia podľa
povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť

rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť
obnovy konania podľa § 397 CSP (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v
časopise Zo súdnej praxe pod č. 15/2000).

22. Zo zákonných ustanovení upravujúcich obnovu konania ako mimoriadneho opravného prostriedku

vyplýva, že konanie o obnove prebieha v dvoch fázach. V prvej z nich (iudicium rescindens) súd skúma,
či je obnova konania procesne prípustná; návrhu na obnovu konania v tejto fáze súd buď vyhovie alebo
ho zamietne. Druhá fáza (iudicium rescissorium) predstavuje nové prerokovanie a rozhodnutie vo veci.
Jedným z predpokladov procesnej prípustnosti návrhu na obnovu konania, na ktoré sa zameriava súd
v prvej z uvedených fáz, je medzi iným existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré ten, kto

navrhuje obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní (§ 397 písm. a/ CSP) a
ďalej možnosť vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní (§ 397 písm. b/ CSP).

23. Odvolací súd konštatuje, že skôr ako súd prvej inštancie začne preskúmavať dôvody, ktoré žalobca
vymedzil ako tie, ktoré odôvodňujú povolenie obnovy konania, zaoberá sa tým, či bola žaloba žalobcom

na obnovu konania podaná v zákonnej lehote. V tomto smere je potrebné vychádzať zo zákonnej dikcie
ustanovenia § 403 CSP, ktorý upravuje subjektívnu a objektívnu lehotu, v ktorej je potrebné podať žalobu
na obnovu konania. Subjektívna lehota je trojmesačná a subjektu oprávnenému na podanie žaloby na
obnovu konania plynie odo dňa, keď sa mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, kedy mohol
dôvod obnovy uplatniť. Objektívna lehota na podanie žaloby je trojročná a počíta sa od právoplatnosti

rozhodnutia. Subjektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania musí byť dodržaná v rámci
objektívnej trojročnej lehoty, ktorá plynie od právoplatnosti rozhodnutia. Odpustenie zmeškania lehoty
na podanie žaloby na obnovu konania zákon nepripúšťa. Civilný sporový poriadok však ustanovuje aj
výnimky z objektívnej trojročnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania (§ 404 CSP).

24. Súd prvej inštancie správne ustálil, že s poukazom na obsah spisu a vyjadrenia strán sporu je
nad mieru všetkých pochybností preukázané, že žaloba na obnovu konania bola podaná oneskorene.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie a opätovne
poukazuje na to, že sám žalobca jednoznačne uviedol, že sa skutočnosti odôvodňujúce podanie žaloby
vyplývajú z rozsudku Okresného súdu Levice vedeného v konaní vedenom pod sp zn. 9C/108/2006,

ktorého vecná správnosť bola potvrdená aj odvolacím súdom. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu uvedených
v podanej žalobe samotným žalobcom je zrejmé, že rozhodnutie vo vyššie uvedenej veci považoval
za rozhodujúcu skutočnosť pre podanie žalobu a touto skutočnosťou zároveň začala plynúť žalobcovi
subjektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania. Vzhľadom k tomu, že ide o rozhodnutie súdu,
správne súd právnej inštancie vychádzal z právoplatnosti rozsudku, ktorú rozsudok súdu prvej inštancie

nadobudol v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu dňa 05. 02. 2009, a teda najneskôr v tento deň mal
žalobca možnosť oboznámiť sa s právnym názorom súdu prvej inštancie, že nedoplatky na zálohových
platbách možno vymáhať len do doby, kým nie je vykonané vyúčtovanie za príslušný rok. Subjektívna
trojmesačná lehota začala plynúť 05. 02. 2009 (právoplatnosť rozsudku č. k. 9C/108/2006-62) a uplynuladňa 05. 05. 2009. Akékoľvek ďalšie tvrdenia žalobcu, že sa skutočnosti odôvodňujúce podanie žaloby
dozvedel z reportáži v televízii až dňa 01. 12. 2011 odvolací súd nepovažoval za relevantné pre
posúdenie plynutia subjektívnej lehoty na podanie žaloby, pretože tieto dôvody boli jasne vymedzené

v prvotnom procesnom úkone žalobcu.

25. Pokiaľ ide o plynutie objektívnej lehoty na podanie žaloby, táto začala plynúť právoplatnosťou
rozsudku vo veci vedenej Okresným súdom Levice pod sp. zn. 7C/42/2003 obnovy ktorej sa žalobca
domáha, teda 04. 05. 2009. Objektívna lehota uplynula po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku,

a teda 04. 05. 2012. Žalobca v podanej žalobe uviedol všetky potrebné skutočnosti k tomu, aby súd
vedel posúdiť dôvodnosť podanej žaloby a rozhodnúť, či obnovu konania vedeného pred súdom prevej
inštancie pod sp. zn. 7C/42/2003 povolení, alebo žalobu zamietne. Aj napriek tomu, že žalobca bol
súdom prvej inštancie vyzvaný na doplnenie niektorých skutočností, takýto procesný postup súdu
neznamená, že súd neprihliadne na skutočnosti, ktoré sú obsahom samotnej žaloby, najmä ak je z jej
obsahu zrejmé splnenie, resp. nesplnenie zákonných podmienok pre povolenie obnovy konania.

26. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že žaloba na obnovu konania
podaná žalobcom bola preukázateľne podaná oneskorene, a to po uplynutí subjektívnej trojmesačnej
lehoty, keď táto lehota žalobcovi uplynula dňa 04. 05. 2009 a žalobca žalobu podal osobne na súde prvej
inštancie až dňa 14. 12. 2011, poukazujúc na rozhodnutie Okresného súdu Levice č. k. 9C/108/2006 zo

dňa 05. 09. 2008, právoplatné dňa 05. 02. 2009, ktorého vecná správnosť bola potvrdená aj odvolacím
súdom, a to rozsudkom č. k. 7C/249/2008-112 zo dňa 18. 12. 2008. Vzhľadom k tomu, že žalobca v
žalobe jednoznačne špecifikoval, od akých okolností, resp. od akého rozhodnutia, odvodzuje dôvodnosť
podania svojej žaloby, odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti záveru súdu prvej inštancie, keď
žalobu na obnovu konania zamietol, v dôsledku uplynutia subjektívnej lehoty na jej podanie.

27. Odvolací súd stotožňujúc sa v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia dospel
k záveru o nedôvodnosti odvolania žalobcu a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s §
396 ods. 1 CSP a procesne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a

o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).