Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, June 18, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 30S/143/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5018200416
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5018200416.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany

Jančárovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu: X.
F., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/X, XXX XX U., právne zast. Mgr. Rastislavom Otrubom, advokátom
so sídlom A. XXXX/XX, XXX XX I., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Žilina, so
sídlom Národná 34, 010 01 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo
spisu: KaZA/12032/2017 zo dňa 19.09.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Centrum právnej pomoci, Kancelária Žilina rozhodnutím Číslo spisu: KaZA/12032/2017 zo dňa
19.09.2018, ako príslušný správny orgán podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len Správny poriadok), podľa § 10 ods. 5 zákona
č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi (ďalej len zákon č. 327/2005
Z.z.) nepriznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci vo veci o „preskúmanie rozhodnutia
Finančnej správy Slovenskej republiky č. 1100308/1/163269/2015, vedenej na Krajskom súde v Žiline
pod sp. zn. 20S/109/2015, o ktorú žalobca požiadal v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci doručenej

žalovanému dňa 28.06.2017. Žalovaný v rozhodnutí poukázal na ust. § 3 ods. 1, § 6 ods. 1, 2, § 6a
ods. 1, § 4 ods. 1 písm. i), ods. 2, § 7 ods. 4 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci
osobám v materiálnej núdzi (ďalej len zákon č. 327/2005 Z.z.) konštatujúc, že v prípade žalobcu, ako
žiadateľa, sa spolu s ním posudzuje manželka L. F. a jedno nezaopatrené dieťa F. F., nar. XX.XX.XXXX.
Na preukázanie príjmovej situácie žiadateľ predložil nasledovné doklady:
- Prehlásenie žiadateľa, že IČO: 10 954 384, obchodné meno X. F. patrí X. F. staršiemu - otcovi,
- Čestné prehlásenie žiadateľa zo dňa 28.08.2017, v ktorom prehlasuje, že za obdobie december 2016

až jún 2017 nebola vyplatená žiadne odmena konateľa zo spoločnosti MP Revital, s.r.o.,
- Potvrdenie o príjme zo závislej činnosti od zamestnávateľa PMGSTAV SK s.r.o., Žilina z 28.08.2017,
v ktorom sa uvádza, že žiadateľ mal priemerný čistý mesačný príjem zo závislej činnosti v období
december 2016 až jún 2017 v sume 424,66 € mesačne,
- Potvrdenie PMGSTAV SK s.r.o. z 15.06.2017, v ktorom je uvedené, že spoločnosť vypláca žiadateľovi,
ako konateľovi spoločnosti, odmenu za výkon funkcie konateľa vo výške 1 800 € mesačne.
Žalovaný ďalej uviedol, že na preukázanie príjmovej situácie spoločne posudzovaných osôb (manželka

a jedno nezaopatrené dieťa) boli predložené nasledovné doklady:
- Potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina z 06.09.2017 o poberaní prídavku na dieťa za
rok 2017 vo výške 23,52 € mesačne,- Potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 06.09.2017 o poberaní prídavku na
dieťa, v ktorom je uvedené, že žiadateľ poberá prídavky na dieťa - F. F., nar. XX.XX.XXXX,
- Sobášny list,

- Potvrdenie o príjme zo závislej činnosti od zamestnávateľa PMGSTAV SK s.r.o., Žilina z 28.08.2017,
v ktorom je uvedené, že manželka žiadateľa mala priemerný čistý mesačný príjem zo závislej činnosti
v období december 2016 až jún 2017 v sume 115,69 € mesačne,
- Čestné prehlásenie manželky žiadateľa z 28.08.2017, v ktorom prehlasuje, že za obdobie december
2016 až jún 2017 jej nebola vyplatená žiadna odmena konateľa zo spoločnosti Mucha

Apartments, s.r.o.,
- Potvrdenie o príjme zo závislej činnosti od zamestnávateľa MUCHA APARTMENTS, s.r.o. Terchová
z 28.08.2017, v ktorom je uvedené, že manželka žiadateľa mala priemerný čistý mesačný príjem zo
závislej činnosti v období december 2016 až jún 2017 v sume 463,84 € mesačne,
- Rodný list mal. F. F.,
- Čestné prehlásenie zo dňa 28.08.2017 v ktorom žiadateľ prehlasuje, že za obdobie december 2016

až jún 2017 poberal prídavky na dieťa,
- Potvrdenie Súkromnej strednej odbornej školy v Žiline o návšteve školy F. F. z 08.09.2015,
- Oznámenie o ukončení podnikania X. F. PMG - Stav z 31.01.2012.
Žalovaný ďalej konštatoval, že v súlade s ust. § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime 1,4
násobok sumy životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby a jedno nezaopatrené dieťa predstavuje

sumu 601,58 € (do 30.06.2017 to bola suma 597,38 €) a 1,6 násobok sumy životného minima pre dve
plnoleté fyzické osoby a jedno nezaopatrené dieťa predstavuje sumu 687,53 € (do 30.06.2017 to bola
suma 682,72 €). Započítateľný príjem žiadateľa a jeho manželky, ako spoločne posudzovanej osoby v
posudzovanom období (december 2016 až jún 2017) predstavoval príjem zo závislej činnosti žiadateľa,
odmena žiadateľa z funkcie konateľa, príjem manželky žiadateľa zo závislej činnosti v celkovej sume

2 804,19 € mesačne. Na základe uvedených skutkových zistení žalovaný dôvodil, že je zrejmé, že
započítateľný príjem žiadateľa a spoločne posudzovanej osoby presahuje výšku 1,4 násobku životného
minima pre dve plnoleté fyzické osoby a jedno nezaopatrené dieťa, t. j. 597,38 € (od 01.07.2017
je to suma 601,58 €), a tiež 1,6 násobku životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby a jedno
nezaopatrené dieťa, t. j. 682,72 € (od 01.07.2017 je to suma 687,53 €), a to v mesiaci podania žiadosti

(jún 2016) a v šiestich predchádzajúcich mesiacoch - t. j. počas celého posudzovaného obdobia.
Žiadateľ teda nespĺňa podmienku materiálnej núdze, ktorá je nevyhnutným predpokladom priznania
nároku na poskytnutie právnej pomoci. Z údajov získaných z katastrálneho portálu Úradu, geodézie,
kartografie a katastra Slovenskej republiky z 05.07.2017 ďalej žalovaný zistil, že žiadateľ nevlastní
žiadnu nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností. Manželka žiadateľa je výlučnou vlastníčkou

nehnuteľnosti v katastrálnom území U.:
- parcely reg. C č. 536 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 445 m2 a domu súp. č. XXX na parcele
č. 536, spoluvlastnícky podiel 1/1 (zapísané na LV č. XXX),
- parcely reg. C č. 537/1 - záhrady o výmere 424 m2 a parcely C č. 537/2 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 135 m2, spoluvlastnícky podiel 1/1 (zapísané na LV č. XXXX),

- rodinného domu, súpisné číslo XXX na parcele č. 537/2, spoluvlastnícky podiel 1/1 (uvedené na LV
č. XXXX).
Manželka žiadateľa je ďalej výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v kat. úz. F.:
- parcely reg. C č. 124/106 a 124/419 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 169 a 544 m2 a domu
súp. č. XX na parcele č. 124/106, spoluvlastnícky podiel 1/1 (zapísané na LV č. XXXX).

Manželka žiadateľa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v kat. úz. K.:
- parcely reg. E č. 629 - trvalé trávne porasty o výmere 186 m2, spoluvlastnícky podiel 1/1 (zapísané
na LV č. XXXX).
Ďalej žalovaný vo svojom rozhodnutí sp. zn. KaZA/12032/2017 zo dňa 19.09.2018 konštatoval, že
žiadateľ nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného ani hnuteľného majetku, ktorého predajom alebo

prenájmom by si mohol zabezpečiť využívanie právnych služieb na ochranu svojich práv a záujmov.
Manželka žiadateľa je výlučnou vlastníčkou niekoľkých nehnuteľností, z toho troch rodinných domov
v obciach F. a U., z ktorých jeden rodina žiadateľa užíva na trvalé bývanie. Povinnosťou žalovaného
pri rozhodovaní o priznaní/nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci je preskúmať príjmové
a majetkové pomery žiadateľa a spoločne posudzovaných osôb, v tomto prípade manželky žiadateľa.

Majetok vo vlastníctve manželky žiadateľa nemá vplyv na konečné rozhodnutie o nepriznaní nároku
na poskytnutie právnej pomoci žiadateľovi, nakoľko už samotný fakt, že príjem žiadateľa presahuje
ustanovenú hornú hranicu materiálnej núdze - 1,6-násobok životného minima pre dve plnoleté fyzické
osoby a jedno nezaopatrené dieťa, postačuje na vytvorenie záveru, že žiadateľ s ohľadom na svoj príjemnespĺňa jednu z podmienok na poskytnutie právnej pomoci - nenachádza sa v stave materiálnej
núdze. Ďalej žalovaný poukázal na ust. § 6 ods. 1 písm. b) a c), § 8 zákona č. 327/2005 Z.z., fotokópie
dokumentov, ktoré žiadateľ predložil na preukázanie skutkového stavu a opodstatnenosť svojho nároku

s tým, že sa domáha poskytnutia právnej pomoci vo veci preskúmania rozhodnutia Finančného
riaditeľstva Slovenskej republiky z 21.04.2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu
Žilina z 29.07.2013, ktorým bol žiadateľovi vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie
obdobie 2008 v sume 50 329,71 €. Na základe predložených listín s prihliadnutím na povahu sporu
žalovaný vylúčil, že by sa vo veci jednalo o zrejmú bezúspešnosť sporu, pričom hodnota sporu prevyšuje

hodnotu minimálnej mzdy (sú teda splnené podmienky, ktoré má na mysli ust. § 6 ods. 1 písm. b), c)
zákona č. 327/2005 Z.z.). Žalovaný ďalej uviedol, že ak žiadateľ spĺňa podmienky podľa § 6
ods. 1 písm. b) a c) citovaného zákona, ale jeho príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej
núdze, žalovaný môže poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou, len ak je to primerané okolnostiam
žiadanej právnej pomoci. Na použitie tohto ustanovenia však nie je právny nárok a je výlučne na
úvahe žalovaného, ako správneho orgánu, či toto ustanovenie použije. Aké okolnosti má žalovaný pri

skúmaní žiadosti podľa daného ustanovenia skúmať, stanovuje usmernenie Centra právnej pomoci č.
2015/2 z 15.06.2015, z ktorého vyplýva, že centrum posudzuje jednak skutočný príjem žiadateľa pri
zohľadnení pravidelných nevyhnutných výdavkov a zároveň sa zaoberá povahou sporu, či v danom
prípade skutkový a právny stav veci a okolnosti prípadu nasvedčujú tomu, že neposkytnutie právnej
pomoci by malo vážne následky a spôsobilo vážnu ujmu na právach a oprávnených záujmoch žiadateľa.

Žiadateľ v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci uviedol nasledovné mesačné výdavky: bývanie 750 €,
strava 900 €, ošatenie + hygiena 150 €, zdravotná starostlivosť 100 €, pôžičky a exekúcie manželky
R. B. 161,81 €, G. 170,26 €, Štátny fond rozvoja bývania 100 €, V. 693,20 €. Na preukázanie svojich
výdavkov a výdavkov spoločne posudzovaných osôb žiadateľ predložil: Zmluvu o poskytnutí úveru
na bývanie „Flexihypotéka bezúčelová“ uzatvorenú medzi L. F. a V. B. dňa 22.12.2016, Zmluvu o

mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzatvorenú L. F., žiadateľom ako spoludlžníkom a G. Q.
Q. a.s. dňa 28.04.2014, Zmluvu o poskytnutí podpory uzatvorenú medzi žiadateľom, jeho manželkou
a Štátnym fondom rozvoja bývania dňa 15.12.2013, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvorenú medzi
L. F. a R. B. dňa 03.07.2015. Žiadateľ síce vo svojej žiadosti o poskytnutie právnej pomoci uviedol
výšku svojich výdavkov a výdavkov spoločne posudzovaných osôb, nijako však nepreukázal, že takéto

finančné prostriedky na úhradu svojich životných potrieb a životných potrieb členov svojej
rodiny skutočne vynakladá. Výška výdavkov vedie k úvahe, že sú buď nadhodnotené, alebo tieto sumy
žiadateľ skutočne vynakladá, a potom vypovedajú o nadštandardnej životnej úrovni žiadateľa a jeho
rodiny. V súvislosti s výškou výdavkov žalovaný poukázal tiež na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 30S/100/2017 zo dňa 19.06.2018 a ďalej konštatoval, že by bolo nespravodlivé vo vzťahu k iným

sociálne a materiálne odkázaným žiadateľom, ak by centrum považovalo žiadateľa s ohľadom na ním
deklarovaný životný štandard za osobu, ktorá sa nachádza v materiálnej núdzi. Vzhľadom na príjmovú
situáciu žiadateľa pri zohľadnení pravidelných (oprávnených) a nevyhnutných výdavkov neexistujú také
okolnosti na strane žiadateľa, ktoré by odôvodňovali poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou podľa
§ 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z.. Žalovaný sa ďalej zaoberal povahou sporu, v ktorom žiadateľ

žiada o poskytnutie právnej pomoci za účelom posúdenia, či v danej veci existujú také okolnosti prípadu,
ktoré by odôvodňovali priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci napriek nesplneniu podmienky
stavu materiálnej núdze. Okolnosti, ktoré centrum posudzuje, sú najmä sociálna situácia žiadateľa a
povaha sporu, ktorého sa má právna pomoc týkať. Použitie ust. § 6b ods. 2 zákona by bolo primerané
okolnostiam žiadanej právnej pomoci, ak by neposkytnutie právnej pomoci pri zvážení sociálnej situácie

a povahy sporu malo spôsobiť vážnu ujmu na živote, zdraví alebo právach fyzickej osoby alebo osôb
odkázaných výživou alebo starostlivosťou na fyzickú osobu. Ako už bolo uvedené, predmetom sporu
je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Daňového úradu Žilina v spojení s rozhodnutím Finančného
riaditeľstva Slovenskej republiky, ktorým bol žiadateľovi vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby
za zdaňovacie obdobie 2008. Dôvodom vyrubenia rozdielu dane vo výške 50 329,71 € bolo

zníženie daňovým subjektom uplatnených výdavkov v podanom daňovom priznaní za rok 2008. Daňové
výdavky žiadateľa sa vzťahovali k príjmom z podnikania a boli správcom dane znížené na základe
zistenia, že daňový subjekt vecne a dostatočne nepreukázal ich vynaloženie. Predmetný spor súvisí
s podnikateľskou činnosťou žiadateľa v roku 2008, pričom žalovaný má za to, že podnikateľ si musí
byť vedomí rizika, ktoré podnikanie zahŕňa, a tiež možnosti prípadných súdnych sporov s podnikaním

súvisiacich, a preto predmetný spor (súvisiaci s podnikateľskou činnosťou žiadateľa) pri zohľadnení
sociálnej situácie žiadateľa nie je možné považovať za prípad, na ktorý je možné aplikovať § 6b ods. 2
zákona. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v rozsudku 10Sžo 3/2016 zo dňa 30.03.2016
podnikateľské riziko nemožno prenášať na štát, samostatne zárobkovo činná osoba je povinná znášaťho sama. Žalovaný dospel k záveru, že žiadateľ nespĺňa jednu z podmienok na poskytnutie právnej
pomoci - nenachádza sa v stave materiálne núdze a zároveň žalovaný nezistil také okolnosti, ktoré by
odôvodňovalipriznanienárokunaposkytnutieprávnejpomocipodľa§6bods.2zákonač.327/2005Z.z..

2. Žalobca sa žalobou doručenou správnemu súdu dňa 12.10.2018 domáhal zrušenia rozhodnutia
žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Namietal, že na jeho strane
došlo k výraznej zmene na strane príjmov oproti roku 2017 a i napriek uvedenému nebol žalobca
zo strany žalovaného vyzvaný na predloženie aktuálnych dokladov, ktoré odzrkadľujú jeho majetkové

pomery. Vzhľadom na to, že žalovaný pred vydaním napadnutého rozhodnutia nepožiadal o aktualizáciu
dokladov, žalovaný vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, čo malo za následok
vydanie nezákonného rozhodnutia. I napriek tomu, že je povinnosťou žalovaného skúmať prípadnú
výnimočnosť situácie na strane žalobcu pri aplikácii ust. § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z.,
žalobca nebol vyzvaný na preukázanie dôvodnosti na aplikáciu § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z..
Namietal tiež, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ako sa žalovaný vysporiadal s

možnosťou aplikácie ust. § 5b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. na uvedený prípad. Žalovaný s
najväčšou pravdepodobnosťou opomenul na existenciu uvedeného zákonného ustanovenia, keďže
toto sa v odôvodnení rozhodnutia nenachádza.

3. Vo vyjadrení k žalobe, ktoré bolo správnemu súdu doručené dňa 08.03.2019, žalovaný navrhol žalobu

zamietnuťvcelomrozsahuakonedôvodnú.Uviedol,žezotrval nasvojomrozhodnutíadôvodochv
ňomuvedených.Postupovalpodľazákonač.327/2005Z.z.vplatnomzneníapopreskúmanípodmienok
podľa zákona dospel k záveru, že žalobca vo veci, v ktorej sa obrátil na centrum, nespĺňa podmienky na
poskytnutie právnej pomoci. Poukázal pritom na ust. § 7 ods. 4 zákona č. 327/2005 Z.z., podľa ktorého
príjem na účely zákona sa zisťuje za kalendárny mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť o poskytnutie

právnej pomoci, pričom sa prihliada na príjem za posledných 6 kalendárnych mesiacov pred podaním
žiadosti. Poukázal tiež na to, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zdôvodnil, prečo v danom
prípade nie je možné použiť ust. § 6b ods. 2 zákona. K námietke žalobcu týkajúcej sa aplikácie § 5 ods.
6 zákona č. 327/2005 Z.z. (správne malo byť uvedené § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z.z.) v právnej
veci žalobcu s poukazom na dôvodovú správu žalovaný uviedol, že toto ustanovenie reaguje na situácie,

kedy je potrebné zabezpečiť prístup k spravodlivosti vo veciach, ktoré nepatria do pôsobnosti centra, ale
je spoločensky žiaduce, aby existoval spôsob na zabezpečenie právnej pomoci aj v takýchto prípadoch
(napr. únosy maloletých detí do krajín, v ktorých nie je možné právnu pomoc zabezpečiť na základe
bilaterálnych alebo multilaterálnych zmlúv). Toto ustanovenie zavádza mechanizmus, ktorý umožní
riaditeľovi centra rozhodnúť po vyjadrení Rady centra o uvoľnení a úhrade peňažných prostriedkov z

rozpočtu centra na tento účel. V zmysle uvedeného je zrejmé, že aplikácia tohto ustanovenia je z povahy
veci žalobcu vylúčená.

4. Žalobca k vyjadreniu žalovaného repliku nepodal, uviedol len, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovania a súčasne zotrváva na všetkých doterajších písomných vyjadreniach v uvedenej právnej

veci.

5. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia
procesných podmienok stanovených v ust. § 107 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny
poriadok, ďalej len SSP) a contrario a ust. § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa

18.06.2019.

6. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 177 a nasl. SSP v medziach
žalobných bodov (§ 134 ods. 1 písm. a) a § 183 SSP), pričom dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
je zákonné, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov:

7. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 4 ods. 1 písm. i) zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej

núdzi v znení účinnom v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného 05.10.2018 (ďalej len zákon č.
327/2005 Z.z.), na účely tohto zákona je materiálnou núdzou stav, keď fyzická osoba je poberateľom
dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, 1e) alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima 2) a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže
zabezpečiť svojím majetkom.
1e) Zákon č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov.
2) § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 372/2004 Z.z.

Podľa § 5b ods. 6 citovaného zákona ak ide o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia

prístupu k spravodlivosti, môže riaditeľ po predchádzajúcom stanovisku rady rozhodnúť o úhrade
peňažných prostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci osobám, ktoré nespĺňajú podmienky na
poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona z prostriedkov centra.

Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona, do príjmu fyzickej osoby, ktorá žiada o poskytnutie
právnej pomoci (ďalej len "žiadateľ"), sa započítavajú príjmy obdobne ako pri výpočte príjmu fyzickej

osobynaúčelyurčeniasúmživotnéhominima;2a)toneplatí,aksúspoločneposudzovanéfyzickéosoby
účastníkmi sporu v súdnom konaní s protichodným postavením.
2a) § 3 zákona č. 601/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona citovaného zákona, fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci

bez finančnej účasti, ak
a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2)
a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,
b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a
c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy 5) okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu

sporu vyčísliť v peniazoch.
Podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas
celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti.
2) § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 372/2004 Z.z.

5) Zákon č. 663/2007 Z.z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.

Podľa § 6a ods. 1 citovaného zákona, ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy životného
minima ustanoveného osobitným predpisom 2) a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a
nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej

pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20% trov
právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; 5a) splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b) a
c) tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane.
2) § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 372/2004 Z.z.

5a) § 14a a 14b vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Podľa § 6b ods. 1 citovaného zákona, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci, môže
centrum v prípadoch podľa § 6a ods. 1 poskytnúť právnu pomoc aj bez úhrady finančnej účasti.

Podľa § 6b ods. 2 citovaného zákona, ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze,
centrum môže poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak je to primerané
okolnostiam žiadanej právnej pomoci.

Podľa § 7 ods. 4 citovaného zákona príjem na účely tohto zákona sa zisťuje za kalendárny mesiac,
v ktorom bola podaná žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, pritom sa prihliada na príjem za
posledných 6 kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti a prehodnocuje sa každých 12 mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok na poskytnutie právnej pomoci.

Podľa § 25 ods. 1 citovaného zákona, na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich
nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 16)
16) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.8. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že v posudzovanej veci už Krajský súd v Žiline rozhodol
rozsudkom sp. zn. 30S/100/2017 zo dňa 19.06.2018, ktorým predchádzajúce rozhodnutie žalovaného
Číslo spisu: KaZA/12032/2017, registratúrny záznam: 91915/2017 zo dňa 10.10.2017 zrušil podľa § 191

ods. 1 písm. d) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Z odôvodnenia citovaného rozsudku
vyplynulo,žežalovanýbezbližšiehoodôvodneniaarozborunedalodpoveďnaotázku,akýmiskutkovými
a právnymi dôvodmi bol vedený pri posudzovaní zákonných podmienok pre aplikáciu ust. § 6b ods. 2
zákona č. 327/2005 Z.z. v posudzovanej veci. Nebolo postačujúce, ak právne zdôvodnenie žalovaného
pozostávalozjednoduchéhokonštatovaniaonesplnenízákonnýchpodmienok.Podľanázorusprávneho

súdu žalovaný nerozviedol, v čom vidí spojitosť daného záveru so spornou otázkou, či je dôvodné
poskytnúť žalobcovi právnu pomoc s finančnou účasťou s ohľadom na okolnosti žiadanej právnej
pomoci. Bolo potrebné, aby správny orgán subsumoval zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie
právneho predpisu, z ktorého vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal, pričom nestačí len citácia
daného ustanovenia, ale je žiaduce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, ktorá obsahuje tzv. neurčitý
právny pojem „primeranosť okolnostiam žiadanej právnej pomoci“ ako kľúčový pojem k aplikácii § 6b

ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z..

9. Žalovaný vo veci postupoval v súlade s právnym názorom vyjadreným v rozsudku Krajského súdu
v Žiline sp. zn. 30S/100/2017 zo dňa 19.06.2018 a dňa 19.09.2018 vydal napadnuté rozhodnutie č.
KaZA/12032/2017, ktorým žalobcovi nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci. Podľa názoru

správneho súdu v tomto rozhodnutí už žalovaný preskúmateľným spôsobom vyložil žalobcovi
hodnotenie rozhodných skutočností, teda svoje úvahy, pričom správny súd nezistil, že by úvaha
žalovaného bola v rozpore s obsahom spisového materiálu. Správny súd pritom podotýka, že odlišný
náhľad účastníka konania na spôsob hodnotenia rozhodujúcich skutočností správnym orgánom nie je
sám o sebe dôvodom na zrušenie rozhodnutia, keďže žiadosť žalobcu o poskytnutie právnej pomoci

bola centru doručená dňa 28.06.2017.

10. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že na jeho strane došlo k výraznej zmene na strane príjmov oproti
roku 2017, nebol zo strany žalovaného vyzvaný na predloženie aktuálnych dokladov, ktoré odzrkadľujú
majetkové pomery žalobcu, správny súd poukazuje na ust. § 7 ods. 4 zákona č. 327/2005 Z.z., podľa

ktorého príjem na účely tohto zákona sa zisťuje za kalendárny mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť
o poskytnutie právnej pomoci, pritom sa prihliada na príjem za posledných 6 kalendárnych mesiacov
pred podaním žiadosti, a prehodnocuje sa každých 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa priznal nárok na poskytnutie právnej pomoci. Z uvedeného je zrejmé, že táto námietka žalobcu je
nedôvodná.

11. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tiež vyplýva, akými skutkovými a právnymi dôvodmi bol
žalovaný vedený pri posudzovaní zákonných podmienok pre aplikáciu ust. § 6b ods. 2 zákona č.
327/2005 Z.z. v posudzovanej veci. Na strane 7 a 8 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný
podrobne zdôvodnil, na základe akých skutočností dospel k záveru, že na strane žalobcu neexistujú

také okolnosti, ktoré by odôvodňovali poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou podľa § 6b ods. 2
zákona č. 327/2005 Z.z., pričom subsumoval zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenia zákona,
z ktorého vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal. Súčasne vyložil aj obsah právnej normy - ust. § 6b
ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z., obsahujúcej neurčitý právny pojem „primeranosť okolnostiam žiadanej
právnej pomoci“ tak, ako na to správny súd poukázal v zrušujúcom rozsudku sp. zn. 30S/100/2017 zo

dňa 19.06.2018, preto námietku žalobcu, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného nie
je zrejmé, na základe akých skutočností žalovaný dospel k názoru, že na strane žalobcu neexistujú také
okolnosti, ktoré by odôvodňovali poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou podľa § 6b ods. 2 zákona
č. 327/2005 Z.z., vyhodnotil ako nedôvodnú.

12. Pokiaľ žalobca namietal, že nebol vyzvaný na preukázanie dôvodnosti na aplikáciu § 6b ods. 2
zákona č. 327/2005 Z.z., správny súd poukazuje na ust. § 33 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní (Správny poriadok), podľa ktorého účastník konania a zúčastnená osoba má právo
navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej
ohliadke. Z ust. § 33 ods. 1 Správneho poriadku teda vyplýva účastníkom konania niekoľko významných

práv, resp. povinností. V prvom rade platí, že účastník konania má právo navrhovať dôkazy. Ďalej z ust.
§ 34 ods. 3 Správneho poriadku vyplýva, že účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich
tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Takýto postup patrí medzi procesné povinnosti účastníka konania
a v podstate sa ním zabezpečuje súčinnosť účastníka konania so správnym orgánom, ďalej to, abybolo správne konanie rýchle a hospodárne, a najmä to, aby správny orgán mohol v rámci rozhodovacej
činnosti dospieť k úplnému a presnému zisteniu stavu veci. Pokiaľ podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku
má účastník konania právo navrhovať dôkazy, navrhovanie dôkazov preukazujúcich tvrdenie účastníka

je teda už jeho povinnosťou, nie právom. Ak ide o tvrdenia účastníka konania, dôkazy, ktoré má v tejto
súvislosti navrhnúť, by mal označiť bez zbytočných prieťahov. Osobitná povinnosť správneho orgánu na
výzvu žalobcu na preukázanie dôvodnosti na aplikáciu § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z., správnemu
orgánu nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zákona č. 327/2005 Z.z. ani iného právneho predpisu.

13. Ako nedôvodnú správny súd vyhodnotil aj ďalšiu námietku žalobcu, že z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia nevyplýva, ako sa žalovaný vysporiadal s možnosťou aplikácie ust. § 5b ods. 2 zákona č.
327/2005 Z.z. na uvedený prípad. Podľa § 5b ods. 2 citovaného zákona vyplýva, že oprávnenú osobu
alebo zahraničnú oprávnenú osobu v príslušnom konaní pred súdom zastupuje advokát, ktorého určí
centrum zo zoznamu podľa osobitného predpisu, ak tento zákon neustanovuje inak. Proti rozhodnutiu
podľa prvej vety sa advokát nemôže odvolať; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté.

Z uvedeného je zrejmé, že žalobca mal na mysli pravdepodobne ust. § 5b ods. 6 citovaného zákona,
podľa ktorého ak ide o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti,
môžeriaditeľpopredchádzajúcomstanoviskuradyrozhodnúťoúhradepeňažnýchprostriedkovnaúčely
poskytnutia právnej pomoci osobám, ktoré nespĺňajú podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa
tohto zákona z prostriedkov centra. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na dôvodovú správu k

zákonu č. 332/2011 Z.z., ktorý s účinnosťou počnúc dňom 01.01.2012 doplnil zákon č. 327/2005 Z.z.
aj o dotknuté ust. § 5b, a tým zaviedol práve mechanizmus možnosti poskytnutia právnej pomoci aj
tým osobám, ktoré inak nespĺňajú podmienky na poskytnutie právnej pomoci. Z príslušnej dôvodovej
správy vyplýva, že dotknuté ust. § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z.z. sa vzťahuje „na
situácie“, kedy je potrebné zabezpečiť prístup k spravodlivosti vo veciach, ktoré nepatria do pôsobnosti

centra, ale je spoločensky žiaduce, aby existoval spôsob na zabezpečenie právnej
pomoci aj v takýchto prípadoch (napr. únosy maloletých detí do krajín, v ktorých nie je
možné právnu pomoc zabezpečiť na základe bilaterálnych alebo multilaterálnych zmlúv). Zavádza sa
mechanizmus, ktorý umožní riaditeľovi centra rozhodnúť po vyjadrení Rady centra o uvoľnení a úhrade
peňažných prostriedkov z rozpočtu centra na tento účel. Uvedený mechanizmus sa pritom uplatní

napríklad v prípade, ak o poskytnutie právnej pomoci požiada právnická osoba, alebo ak takúto osobu
na centrum odkáže súd. Z uvedeného vyplýva, že zákonom č. 332/2011 Z.z. bola centrám právnej
pomoci daná možnosť v prípadoch, ak ide o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia
prístupu k spravodlivosti poskytnúť právnu pomoc aj právnickým osobám. Posúdenie však toho, čo sa
v konkrétnom prípade považuje za vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k

spravodlivosti, je ponechané na úvahe rady a riaditeľa, ktorým sám zákonodarca v ust. § 5b ods. 6
zákona č. 327/2005 Z.z. ponechal možnosť v rámci určitej tolerančnej stupnice formulovať svoje závery
autonómne. Správny súd zdôrazňuje, že žalobca je fyzickou osobou, nie je osobou právnickou (zákon
č. 327/2005 Z.z. by sa v tom prípade na neho nevzťahoval) a ani ho na centrum neodkázal súd, preto
aplikácia ust. § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z.z. je v prípade žalobcu vylúčená.

14. Pretože námietky žalobcu uvedené v správnej žalobe správny súd z vyššie uvedených dôvodov
vyhodnotil ako nedôvodné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť preskúmavaného
rozhodnutia a správny súd dospel k právnemu záveru totožnému so záverom žalovaného, pričom
nezistil, že by preskúmavaným rozhodnutím žalovaného došlo k porušeniu zákona a chránených

záujmov žalobcu, žalobu ako nedôvodnú postupom podľa § 190 SSP zamietol.

15. O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii § 167 ods. 1, § 168 SSP a contrario za použitia ust.
§ 175 ods. 1 SSP. Žalobca nebol úspešný účastník konania, preto nemá nárok na náhradu trov konania.
Žalovanému nebola priznaná náhrada trov konania, nakoľko nebola splnená podmienka výnimočnosti.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v
lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorýnapadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.