Decision was made at the court Krajský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Ladislav Tomčovčík
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/10/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116011247
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Tomčovčík
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7116011247.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Tomčovčíka a sudcov JUDr.
Miroslava Osifa a JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. apríla
2019, v trestnej veci proti F. W., obžalovaného pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa
§ 208 ods.1 písm.a/, písm.b/, ods.2 písm.d/ Tr.zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku
Okresného súdu Košice I zo dňa 3.10.2018 sp.zn. 6T/46/2016 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 321 ods.1 písm.d/ Tr.por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Podľa § 322 ods.3 Tr.por. a podľa § 285 písm.b/ Tr.por. oslobodzuje obžalovaného F. W., D.. XX.X.XXXX
S. G., trvale bytom G., N. Č..XX, zamestnaný v spoločnosti Z. Y., Z..F..P.., spod obžaloby prokurátora
OkresnejprokuratúryKošiceIsp.zn.4Pv285/15/8802zodňa26.7.2016,preskutokprávnekvalifikovaný
ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.1 písm.a/, písm.b/, ods.2 písm.d/
Tr.zák. s poukazom na § 138 písm.b/ Tr.zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že
v M. S. Č. F. od presne nezistenej doby od roku 2011 a následne aj v G. S. Z. F., až do mesiaca marec
2015 psychicky týral svoju manželku L.. M. W., s ktorou býval v spoločnom byte na X.. O. W. Č.. XXX,
M., Č. F. do 03.02.2015 tým spôsobom, že jej nedovolil opustiť domov, nakoľko sa mohla vzdialiť z
obce M. iba s jeho dovolením, bránil jej v kontakte s rodinou, priateľmi, rodinu v Z. F. mohla navštíviť
maximálne 35 dní v roku s tým, že ak nedodrží tento plán dovolenky vyznačený v kalendári, tak na ňu
podá trestné oznámenie o medzinárodnom únose detí, čím sa jej neustále vyhrážal, pred deťmi na ňu
kričal, vulgárne jej nadával, že „od takej svine sprostej nebude jesť“, ponižoval ju, že ona nič nezarába,
že je doma a iba mu vykráda bankový účet, vyhlasoval ju za psychicky narušenú a vyhrážal sa jej, že
ju dostane do blázinca a vezmú jej deti a nikdy viac ich neuvidí, v prípade, že ona doma neposlúcha
a keď odmietla s ním mať sex, tak jej zablokoval bankomatovú kartu, nenechal jej žiadne peniaze a
odišiel aj na niekoľko dní s tým, že ona nemala za čo deťom kúpiť potraviny, prípadne jej zablokoval
internet, telefón, schválne neplatil účty za domácnosť kde narastali dlhy a potom ju nechal nech rieši
tieto podlžnosti napriek tomu, že nemala prístup k peniazom, sledov ju koľko času trávi na počítači, s
kým telefonuje, kam chodí, nahrával si ju na mobilný telefón proti jej vôli, pričom v januári 2015 to vyústilo
až do jej fyzického napadnutia, v mesiaci marec 2015 bez jej vedomia zrušil ich maloletým deťom U.
W.., D.. XX.XX.XXXX, G. W.., D.. XX.XX.XXXX V. H. W.., D.. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt v Z. F., S. G., D.
X.. M. Č.. XX a následne dňa 26.03.2015 pri O. Š. D. X.. G. Č.. X S. G. sa pokúsil vziať maloletého U.
W.. od matky, pričom týmto spôsobom ju sústavne terorizoval a psychicky týral a jeho správanie v nej
vzbudzovalo strach a obavu o svoj život a zdravie, ako aj o život a zdravie maloletých detí,
pretože nebolo dokázané, že skutok je trestným činom.
o d ô v o d n e n i e :Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 3.10.2018 sp.zn. 6T/46/2016 bol obžalovaný F. W., D..
XX.X.XXXX S. G., trvale bytom G., N. Č.. XX, zamestnaný v spoločnosti Z. Y., Z..F..P.., podľa § 285
písm.a/ Tr.por. oslobodený pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 208 ods.1 písm.a/, písm.b/, ods.2 písm.d/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm.b/ Tr.zák.,
ktorého sa mal dopustiť tak , že
v M. S. Č. F. od presne nezistenej doby od roku 2011 a následne aj v G.L. S. Z. F., až do mesiaca marec
2015 psychicky týral svoju manželku L.. M. W., s ktorou býval v spoločnom byte na ul. O. W. Č.. XXX,
M., Č.Á. F. do 03.02.2015 tým spôsobom, že jej nedovolil opustiť domov, nakoľko sa mohla vzdialiť z
obce M. iba s jeho dovolením, bránil jej v kontakte s rodinou, priateľmi, rodinu v Z. F. mohla navštíviť
maximálne 35 dní v roku s tým, že ak nedodrží tento plán dovolenky vyznačený v kalendári, tak na ňu
podá trestné oznámenie o medzinárodnom únose detí, čím sa jej neustále vyhrážal, pred deťmi na ňu
kričal, vulgárne jej nadával, že „od takej svine sprostej nebude jesť“, ponižoval ju, že ona nič nezarába,
že je doma a iba mu vykráda bankový účet, vyhlasoval ju za psychicky narušenú a vyhrážal sa jej, že
ju dostane do blázinca a vezmú jej deti a nikdy viac ich neuvidí, v prípade, že ona doma neposlúcha
a keď odmietla s ním mať sex, tak jej zablokoval bankomatovú kartu, nenechal jej žiadne peniaze a
odišiel aj na niekoľko dní s tým, že ona nemala za čo deťom kúpiť potraviny, prípadne jej zablokoval
internet, telefón, schválne neplatil účty za domácnosť kde narastali dlhy a potom ju nechal nech rieši
tieto podlžnosti napriek tomu, že nemala prístup k peniazom, sledov ju koľko času trávi na počítači, s
kým telefonuje, kam chodí, nahrával si ju na mobilný telefón proti jej vôli, pričom v januári 2015 to vyústilo
až do jej fyzického napadnutia, v mesiaci marec 2015 bez jej vedomia zrušil ich maloletým deťom U.
W.., D.. XX.XX.XXXX, G. W.., D.. XX.XX.XXXX V. H.P. W.., D.. XX.XX.XXXX trvalý pobyt v Z. F., S. G.,
D. X.. M. Č.. XX a následne dňa 26.03.2015 pri O. Š. D. X.. G. Č.. X S. G. sa pokúsil vziať maloletého U.
W.. od matky, pričom týmto spôsobom ju sústavne terorizoval a psychicky týral a jeho správanie v nej
vzbudzovalo strach a obavu o svoj život a zdravie ako aj o život a zdravie maloletých detí,
nakoľko nebolo dokázané že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor, ktorý v dôvodoch svojho
odvolania konštatuje, že závery okresného súdu uvedené v rozsudku nie sú jasné a dostatočne
preskúmateľné. Obzvlášť nie je možné sa stotožniť s posúdením súdu vo vzťahu k výpovedi svedkýň,
ktoréboliuskutočnenédožiadanýmisúdmivČeskejrepublike.Právetietovýpovedesúrámcovozhodné,
poukazujú na vysokú pravdepodobnosť, že sa ním prezentované skutočnosti naozaj odohrali takým
spôsobom, ako to popisujú. Odvolateľ je toho názoru, že neobjektívnosť svedkýň nebola žiadnym
spôsobom v konaní preukázaná. Pokiaľ ide o svedkov obhajoby, ide predovšetkým o rodinných
príslušníkov, ktorí trávili s rodinou len minimálny čas, a teda podľa názoru odvolateľa si nemohli vytvoriť
dostatočný a v skutočnosti zodpovedajúci obraz o rodine obžalovaného a poškodenej a ich vzťahoch.
Súd sa v dostatočnej miere nezaoberal znaleckými posudkami, ktoré potvrdzujú, že poškodená vykazuje
znaky týrania, pričom nebolo zistené, aby mala sklony k fabuláciám, alebo prekrúcaniu skutočností.
Pokiaľ ide o vyjadrenie svedka F.. O.. W. G., toto v žiadnom prípade nemohlo vyvrátiť znalecký posudok
O.. U. U.. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolateľ má za to, že rozsudok súdu prvého
stupňa trpí vytknutými vadami, súd sa nevysporiadal riadne so všetkými okolnosťami významnými pre
rozhodnutie, z uvedeného dôvodu žiadal, aby krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu
vrátil na nové konanie a rozhodnutie.
Na podklade odvolania okresného prokurátora krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr.por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie okresného prokurátora je
nedôvodné.
Aj krajský súd v súlade so závermi okresného súdu je toho názoru, že obžaloba v danom prípade je
argumentačne postavená na nepriamych dôkazoch. Priame dôkazy v predmetnej veci možno hodnotiť
iba výsluchy obžalovaného a poškodenej, resp. znalkýň.
Z celého kontextu žalovaného skutku je možno vyvodiť záver, že medzi obžalovaným a poškodenou
nastal trvalý rozvrat manželstva. Tento rozvrat bol dlhodobejšieho charakteru a na účely udržania
manželstva už nepostačoval. Aj keď obžalovaný nemal záujem rozísť sa, priznal nezhody, avšak tieto
na účely trestného konania nepostačujú.Týranímzverenejosobysarozumietakézlénakladanie,ktorésavyznačujehrubšímstupňomnecitlivosti
a bezohľadnosti s určitým trvaním; nevyžaduje sa, aby u zverenej osoby vznikli následky na zdraví, ale
musí ísť o také konanie, ktoré týraná osoba pre jeho hrubosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje
ako ťažké príkorie.
Okolnosti, ktoré tvoria predmet žalovaného skutku podľa názoru krajského súdu takúto intenzitu, ktorá
by zakladala kvalifikáciu v zmysle § 208 Tr.zák. nenapĺňajú. V danom prípade došlo k rozchodu medzi
obžalovaným a poškodenou, ktorá sa od neho odsťahovala aj s maloletými deťmi a je zrejmé, že
obžalovaný sa snažil o to, aby deti boli zverené do jeho výchovy, pričom súbežne konanie v tomto smere
prebiehalo s rozvodovým konaním a zároveň aj samotným trestným konaním.
Jepreukázané,ževžalovanomobdobí,tedaodroku2011aždomesiacamarec2015existovalikontakty
medzi obžalovaným a poškodenou, a teda už len samotný fakt, že poškodená sa od obžalovaného
odsťahovala, tento fakticky bránil tomu, aby mohol poškodenú týrať spôsobom, ako to predpokladá
ustanovenie § 208 Tr.zák. To, že tieto vzťahy medzi obžalovaným a poškodenou neboli tak drasticky
narušené, aby bolo možné v jeho konečnom závere konštatovať, že sa jednalo o týranie na strane
poškodenej, svedčí najmä výpoveď svedka M. S., rímskokatolíckeho kňaza, ktorý vo svojej výpovedi
konštatoval, že ešte v roku 2014, teda krátko pred ukončením žalovaného skutku, obaja, t.j. obžalovaný,
ako aj poškodená boli ochotní sa dohodnúť, o čom inicioval pre oboch stretnutie na fare v P. za cieľom
záchrany ich manželstva.
V danom konaní jednak, ktoré sa týkalo otázky zverenia detí do výchovy samotného rozvodu, ale
aj v samotnom trestnom konaní, obaja, t.j. obžalovaný, ako aj poškodená sa snažili si robiť tzv.
naprieky, pričom k tomuto konaniu ich motivovala práve vzájomná nevraživosť a spor o maloleté deti.
Tieto vzájomné nezhody, ktoré mohli vyústiť aj do konania, ktoré tvoria predmet skutku však podľa
názoru krajského súdu neboli tak závažné a takého charakteru, aby bolo možné prijať jednoznačný a
nepochybný záver o týraní poškodenej.
Za takejto situácie s prihliadnutím na výpovede rodinných príslušníkov, jednak obžalovaného, ako aj
poškodenej, ako aj priateľov poškodenej, ktoré sú sprostredkované, resp. vyjadrujú ich vlastný pohľad
a pocity na spolužitie obžalovaného a poškodenej, nebolo možné k týmto výpovediam prihliadnuť ako
k rozhodujúcemu dôkazu pre ustálenie záveru o vine.
Za takejto dôkaznej situácie pri existencii viacero pochybností, ktoré je súd povinný vykladať v prospech
obžalovaného, krajský súd v zmysle zásady in dubio pro reo vo veci následne rozhodol tak, že nebolo
jednoznačne dokázané, že žalovaný skutok je trestným činom, v dôsledku čoho obžalovaného F. W.
postupom v zmysle § 285 písm.b/ Tr.por. oslobodil spod obžaloby okresného prokurátora.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.