Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 23, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/193/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716207080
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7716207080.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členov

senátu JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu O.. D. Š., F.. XX.X.XXXX, T. R. P.
B., K.. W.. M.T. Č.. XXXX/XX, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Kizivatom, Advokátska kancelária
so sídlom Michalovce, Kpt. Nálepku 8 proti žalovanému D. Š., F.. X.X.XXXX, T. R. R. P.I., H..Z..U.. Č..
XX/XX, zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Juskom so sídlom Račí potok 3, 040 01 Košice, o
zaplatenie sumy 8.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Michalovce zo dňa 3. novembra 2017 č.k. 11C/159/2016-129 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.

P r i z n á v a žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom uložil
žalovanému povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 8.000,- eur a
5,05 % úrok z omeškania ročne zo sumy 8.000,- eur od 4.3.2016 do zaplatenia. Zamietol žalobu v
časti o zaplatenie 2 % mesačného úroku zo sumy 8.000,- eur za obdobie od 3.2.2016 do 3.3.2016 vo
výške 157,80 eur a priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému
v pomere 96 %.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal vrátenia pôžičky vo
výške 8.000,- eur s dohodnutým 2 % mesačným úrokom od 3.2.2016 do 3.3.2016 a úroku z omeškania
vo výške 0,05 % denne zo sumy 8.000,- eur od 4.3.2016 do zaplatenia s odôvodnením, že so žalovaným
uzatvoril dňa 3.2.2016 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej požičal žalovanému sumu 8.000,- eur, ktorú
sa žalovaný zaviazal vrátiť do 3.3.2016 s 2 % mesačným úrokom a v prípade nevrátenia dlžnej sumy
zaplatiťmuzmluvnýúrok0,05%zdlžnejsumyzakaždý,ajzačatýdeňomeškania,aždouhradeniadlhu.

3.Vodôvodnenísúdpoukázalnaobranužalovanéhovodporeprotiplatobnémurozkazuzodňa2.6.2016
č.k. 11C/159/2016-10, ktorý súd zrušil uznesením zo dňa 1.8.2016 č.k. 11C/159/2016-17, založenú na
tvrdení, že so žalobcom síce podpísal listinu označenú ako „Zmluva o pôžičke“, avšak žalobca mu
sumu 8.000,- eur nepožičal, vymámil totiž od neho iba podpis na tejto listine pod zámienkou, že „tento
dokument potrebuje len pre svoju potrebu, aby si to mohol dať do nákladov“, čo preukazuje i fakt, že ho
pred podaním žaloby žalobca ani nevyzval na plnenie z tejto zmluvy.

4. Pri rozhodovaní vychádzal súd najmä z medzi stranami nespornej skutočnosti, že listinu označenú
ako „Zmluva o pôžičke - § 657 a § 658 OZ“ zo dňa 3.2.2016 podpísal žalobca ako veriteľ a žalovaný
ako dlžník. Zo zmluvy zistil, že podľa článku I. zmluvy veriteľ dňa 3.2.2016 v deň podpisu tejto zmluvypožičiava dlžníkovi peniaze v hotovosti v sume 8.000,- eur a účastníci sa dohodli na 2 % úroku na dobu
jedného mesiaca. Podľa článku II. zmluvy dlžník dňa 3.2.2016 podpisom tejto zmluvy potvrdil prevzatie
pôžičky peňazí v sume 8.000,- eur a súčasne sa zaviazal uvedenú sumu veriteľovi osobne vrátiť do

3.3.2016 v mieste jeho bydliska spolu s úrokom, zároveň dlžník v prípade omeškania s vrátením dlhu
súhlasil s úrokom vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý začatý deň až do uhradenia svojho dlhu
v plnej výške aj s úrokmi. Podľa článku III. zmluvy účastníci s obsahom tejto zmluvy po jej prečítaní
súhlasili, čo potvrdili svojimi vlastnoručnými podpismi na obidvoch jej vyhotoveniach. Súd ďalej uviedol,
že žalobca predložil v spore i písomnú zmluvu o pôžičke zo dňa 14.4.2014, podľa ktorej žalobca poskytol

žalovanému pôžičku vo výške 5.000,- eur, ktorú žalovaný spochybnil tvrdením, že nebola stranami
podpísaná, a takisto výpis z LV č. XXXX, P..Ú.. R. P., zo dňa 26.1.2017 ako dôkaz, že žalovaný je
vlastníkom bytu, na ktorom je zriadené záložné právo, čo by malo podľa tvrdenia žalobcu svedčiť o tom,
že žalovaný potreboval finančné prostriedky za účelom splatenia nejakého dlhu, čo žalovaný vo svojej
obrane poprel a na svoju obranu predložil súdu SMS komunikáciu medzi stranami sporu, a to zo dňa
3.2.2016 o 10:35 hod., kde je uvedený text: „Pozdravujem pán Š., podarilo sa mi zariadiť tak, aby som

dnes išiel do E. zhruba do 15:00 budem T., ak Vám dovolí čas a máte chuť srdečne Vás čakám na jednu
kávu. Š..“ Odpoveď: „Pozdravujem pán Šoltés, budem tam o 12:30. Šimko“, a tiež zo dňa 20.5.2016, v
znení: „Vážený pán Š., 20.5.2016 som Vám posielal na adresu D..J..F. (odkiaľ som už od Vás dostal e-
mail). Nereagovali ste ani na SMS a nemal som od Vás ani jeden neprijatý hovor. Ľutujem, ale došla
mi trpezlivosť. J..

5. Po právnom posúdení sporu podľa § 657 Občianskeho zákonníka dospel súd k záveru, že žalobca
preukázal, že žalovanému poskytol peňažnú pôžičku v sume 8.000,- eur, ktorú mu žalovaný nevrátil
ani do 3.3.2016, a ani ku dňu rozhodnutia súdu. Dôvodil, že už zo samotného obsahu tejto písomnej
zmluvy vyplýva, že v článku I. žalovaný potvrdzuje svojim podpisom, že mu bola žalobcom vyplatená

poskytnutá pôžička vo výške 8.000,- eur a v článku II. Zmluvy sa konštatuje, že žalovaný potvrdzuje
prevzatie pôžičky, z čoho súd vyvodil, že k odovzdaniu peňazí zo strany žalobcu žalovanému došlo,
keďžesatokonštatujevzmluve,ktorúžalovanýpodpísal.Dodal,žetvrdeniežalovanéhoonepreukázaní
odovzdania týchto peňazí, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, nakoľko už zo samotného textu
zmluvy je zrejmé, že k prevzatiu peňazí žalovaným došlo, pretože žalovaný to potvrdil svojim podpisom

zmluvy a žalovaný svoj alebo žalobcov podpis na zmluve nespochybňoval. Ako nepreukázané súd
vyhodnotil tvrdenia žalovaného, že nebol vyzvaný žalobcom na vrátenie sumy, že v skutočnosti išlo len o
zmluvu účelovú, lebo si žalobca chcel takto uplatniť odvody, pričom tieto tvrdené skutočnosti nepotvrdili
ani žalovaným predložené výpisy SMS správ.

6. Výrok o príslušenstve priznanej pohľadávky odôvodnil súd prvej inštancie aplikáciou § 517 ods.
1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nar. vlády SR č. 586/2008 Z.z.. Vychádzajúc zo
zistenia, že v zmluve bolo stranami dohodnuté, že žalovaný vráti žalobcovi pôžičku do 3.3.2016, uzavrel,
že nasledujúci deň po uplynutí tejto lehoty, t.j. od 4.3.2016, sa žalovaný dostal do omeškania s jej
zaplatením. Nárok žalobcu na úhradu úroku vo výške 2 % mesačne za obdobie od 3.2.2016 do 3.3.2016

v sume 157,80 eur súd žalobcovi poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012 sp.
zn. 5Cdo 26/2011 nepriznal, vyhodnotiac úrok ako neprimeraný, odporujúci dobrým mravom, nakoľko
v čase poskytnutia pôžičky dňa 3.2.2016 bola obvyklá úroková miera úrokov uplatňovaných bankami
pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek s dohodnutou dobou splatnosti do 1 roka v priemere od 4,04 %
(úvery na bývanie), 13,44 % (spotrebné úvery) a v danom prípade predstavuje takto dohodnutý úrok

ročný úrok 24 %.

7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2, § 262 ods. 1 a 2 CSP podľa
pomeru úspechu a neúspechu strán sporu. Konštatujúc, že žalobca bol v konaní úspešný v časti istiny
8.000,- eur (98 %), v ktorej časti súd žalobe vyhovel a neúspešný v sume 157,80 eur (2 %), v ktorej

časti súd žalobu zamietol, uzavrel, že pri pomernom rozdelení prináleží žalobcovi náhrada trov konania
vo výške 96 % (98 % - 2 %) a v tomto pomere ich priznal žalobcovi s tým, že o ich výške rozhodne
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti rozsudku.

8. Proti vyhovujúcemu výroku rozsudku a proti výroku o trovách konania podal včas odvolanie žalovaný

z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Navrhol zrušiť rozsudok v jeho
napadnutej časti a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní žalovaný namietol
záver prvoinštančného súdu, že žalobca preukázal poskytnutie pôžičky, ktorej prevzatie potvrdil a ktorú
žalobcovi nevrátil. V tejto súvislosti žalovaný zopakoval, že tvrdenia žalobcu sa nezakladajú na pravde,pričom poukázal na výpoveď žalobcu, ktorú označil za rozpornú. Podľa žalovaného rozporné tvrdenia
žalobcu jednoznačne spochybňujú tvrdenie o odovzdaní peňazí. Podčiarkol, že zmluva nebola uzavretá
v súlade s ust. § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka, pričom súd nemal za preukázané, či malo dôjsť k

odovzdaniu peňazí pred podpisom zmluvy alebo po jej podpísaní. Doplnil, že nárok žalobcu neuznáva,
a preto i priznaná náhrada trov konania je neopodstatnená.

9. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny
a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Podľa žalobcu z odvolania žalovaného nie je zrejmá

existencia odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, nakoľko žalovaný neuviedol žiadne
skutočnosti a tvrdenia, pre ktoré je toho názoru, že konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Tvrdil, že neexistujú ani dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP,
lebo súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec
správne právne posúdil. Na námietku žalovaného v odvolaní, že tvrdenie žalobcu o poskytnutí pôžičky
žalobcom žalovanému sa nezakladá na pravde, lebo od žalobcu neprevzal hotovosť vo výške 8000,-

eur, žalobca poukázal na obsah svojho vyjadrenia k odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 18.8.2016,
na svoju výpoveď na pojednávaní dňa 25.4.2017 (str. 5 zápisnice), najmä tvrdenie o tom, že ho žalovaný
ubezpečil, že mu pôžičku vráti, že v tom období mal našetrené finančné prostriedky kvôli plánovanej
rekonštrukcii rodinného domu (str. 3 zápisnice). Na námietku žalovaného v odvolaní, že súd nemal za
preukázané,čimalodôjsťkodovzdaniupeňazípredalebopopodpisezmluvy,žalobcaopätovneodkázal

na svoje vyjadrenie zo dňa 18.8.2016, že k odovzdaniu peňazí došlo pred podpisom zmluvy o pôžičke
zo strany žalovaného. Tvrdenia žalovaného v tomto smere žalobca označil za účelové a nemajúce
oporu vo vykonanom dokazovaní pred prvoinštančným súdom. Na námietku žalovaného v odvolaní, že
žalobca nepredložil ako dôkaz žiaden pokladničný doklad ani potvrdenie o prevodnom príkaze, ktorý by
jednoznačne preukázal reálne prevzatie peňazí žalovaným, žalobca zdôraznil, že na to nemal dôvod,

nakoľko plnil žalovanému pri podpise zmluvy, ktorá skutočnosť je uvedená priamo v zmluve o pôžičke.
Za zjavne účelové označil žalobca i tvrdenie žalovaného v odvolaní, že zmluva nebola uzatvorená v
súlade s § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka.

10. Žalovaný v replike na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu uviedol, že na svojich tvrdeniach v odvolaní

trvá a tvrdenia žalobcu označil za rozporné a účelové.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, s tým, že miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu v súlade s § 378 a § 219 CSP, v rozsahu

vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného je neopodstatnené.

12. Žalovaný vo svojom odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP. Tento
odvolací dôvod je daný vtedy, keď konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, ktorý dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú
subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie súdu.

13. Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný

tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po
právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia
nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods.
1 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo ak

súd opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas
konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom
hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov,
ktoré vyplynuli z prednesov z úst strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti,
dôležitosti, zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov

nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 191 a nasl. CSP.

14.Kodvolaciemudôvodupodľa§365ods.1písm.h)CSPodvolacísúduvádza,žeprávnymposúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnunormu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než
ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný

prípad.

15. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku dospel k záveru, že tieto
žalovaným uplatnené odvolacie dôvody nie sú v posudzovanom spore naplnené.

16. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcom výroku nemožno vytknúť nedostatočné
zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov sporových strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že
by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z § 192, 193, § 194 a § 205 CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné

ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Nebola zistená ani iná vada,
ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. a), b) CSP.

17. Žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre
neho privodili priaznivé rozhodnutie a uvádza skutočnosti a námietky, ktoré nie sú spôsobilé spochybniť

správnosť zistených skutočností, hodnotenia dôkazov, právneho posúdenia veci a neuviedol žiadne
skutočnostiatvrdenia,prektoréježalovanýtohonázoru,žejenaplnenýodvolacídôvodpodľa§365ods.
1 písm. d) CSP. Vo svojom odvolaní žalovaný v podstate argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v
konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré boli predmetom dokazovania a s ktorými sa súd prvej inštancie
aj správne a vyčerpávajúco pri rozhodovaní vo veci vysporiadal. Ani počas odvolacieho konania nevyšli

najavo také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Odvolací súd
sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, na základe ktorých
správne súd prvej inštancie žalobe žalobcu v časti vyhovel.

18. Vecne správne, presvedčivé, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého

rozsudku, na ktoré odvolací súd v celom rozsahu poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP) a len na zdôraznenie
správnosti dôvodov preskúmavanej časti rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd
považuje za potrebné dodať:

19. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne pri svojom rozhodovaní vychádzal

z nespornej skutočnosti, že listinu označenú ako „Zmluva o pôžičke - § 657 a § 658 OZ“ zo dňa
3.2.2016 podpísal žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník, ktorý v článku I. Zmluvy potvrdil svojim
podpisom, že mu bola žalobcom vyplatená poskytnutá pôžička vo výške 8.000,- eur, a v článku II.
Zmluvy potvrdil prevzatie pôžičky, z ktorej nespornej skutočnosti potom správne vyvodil, že strany sporu
uzatvorili zmluvu o pôžičke v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvou o pôžičke

prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po
uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu, a to za stavu, ak žalovaný prevzatie hotovosti vo
výške 8000,- eur, potvrdil svojim podpisom na zmluve, čo v spore nespochybňoval, a ak súd prvej
inštancie tento svoj záver vyvodil aj z ostatných nepriamych, v spore vykonaných dôkazov, ktoré
predložili obe sporové strany, vrátane výpovede žalovaného i žalovaným predloženého dôkazu SMS

komunikáciou medzi stranami sporu, a to zo dňa 3.2.2016 a dňa 20.5.2016, ako i výpovede žalobcu
(o.i.) na pojednávaní dňa 25.4.2017 o tom, že v tom období mal našetrené finančné prostriedky kvôli
plánovanej rekonštrukcii rodinného domu a že žalovaný žalobcu ubezpečil, že mu pôžičku vráti. Súd
pritomsvojeúvahy,akodospelktomutozáveru,zrozumiteľneuviedolvodôvodnenípreskúmavanejčasti
rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav a právne predpisy, ktoré aplikoval, dôsledne rešpektujúc

ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca
domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo
veci vyjadril žalovaný, aké prostriedky procesnej obrany použil, súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie

navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá,
aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Odvolací súd konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie
nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd sa
pri výklade aplikácií zákonných predpisov neodchýlil od ich znenia a nepoprel ich účel a význam.20. Zo všetkých uvedených dôvodov možno konštatovať, že žalovaným uvedené odvolacie dôvody a ani
odvolacie námietky nie sú opodstatnené. Rozsudok je v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku vecne

správny, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, vrátane vecne správneho výroku o
trovách konania a podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznal nárok na
plnú náhradu trov odvolacieho konania v odvolaní procesne úspešnému žalobcovi. Žalovaný úspech v
odvolacom konaní nemal, a tak mu náhrada trov odvolacieho konania nepatrí. O výške trov odvolacieho
konania rozhodne súd prvej inštancie v samostatnom rozhodnutí, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je

rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej

hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).