Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 24, 2019

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/163/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816204481
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2019:8816204481.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v spore žalobkyne: G. C., H..

XX.XX.XXXX, R. C. K. XXXX/XX, N. H. zastúpená JUDr. Jánom Uhlíkom, advokátom, AK Námestie
slobody 1, Vranov nad Topľou, IČO: 42 231 621 proti žalovaným: 1/ P.. Z. C., H.. XX.XX.XXXX, R. C.
D. XXX/XX, C., 2/ Ing. N. E., H.. XX.XX.XXXX, R. C. K. XXX, o zaplatenie 3.300,- eur s príslušenstvom
t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1/rade a žalovaný v 2/rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni
sumu 1.700,- EUR, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

III. Žalobkyňa má voči žalovanému v 1/rade a žalovanému v 2/rade nárok na náhradu trov konania vo
výške82%stým,žeovýšketejtonáhradybuderozhodnutésúdomI.inštancievsamostatnomuznesení.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podaným návrhom, po jeho zmene, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť jej sumu 3.300 eur. Suma 300 eur ma predstavovať
úrok 10%. Svoj návrh odôvodnila tým, že niekedy začiatkom októbra 2013 ju žalovaný v 1/rade oslovil
s návrhom, aby jeho priateľovi - žalovanému v 2/rade požičala určitú sumu peňazí s tým, že jej ju po

uplynutí 1 roka vráti aj s 10% - 15% úrokom. Na základe vyššie uvedeného podnetu teda sumu vo výške
3.000 eur previedla prostredníctvom peňažného ústavu - Č. na účet žalovaného v 2/rade. Transakcia
prebehla 8.10.2013. Po uplynutí 1 roku, bolo to približne v novembri 2014, zavolala žalovanému v 1/
rade čo sa deje, nakoľko požičané peniaze, ani úrok nedostala. Reagoval na to s tým, že on už peniaze
má. Keďže jej to nedalo, volala mu opätovne, on sa však už začal vyhovárať a neskôr jej už telefón ani
nedvíhal. Preto neskôr zavolala aj žalovanému v 2/rade na ktorého účet peniaze poslala. On jej tvrdil,
že on o žiadnej pôžičke nevie a peniaze si ponechal s tým, že je to splatenie dlhu za žalovaného v 1/

rade. Celú vec pochopila tak, že obaja žalovaní od nej vylákali peniaze a o žiadnu pôžičke vlastne nešlo.
Predpokladá, že si obaja jej peniaze rozdelili.

2. Žalovaný v 1. rade k žalobe uviedol, že uviedol len časť informácií, ktoré sa týkajú vydania sumy
3.000 Eur. Uvedené tvrdenia sú skresľujúce a zavádzajúce, hoci sú čiastočne pravdivé. Žalobkyňa chce
investovať nejaké peniaze, jej známy práve v tom čase rozbiehal podnikanie a potreboval investora
s tým, že po roku mala byť investícia vrátená s 10% bonusom z investovanej sumy. Do investície ju

nenalákal podvodom a to nebol ani zámer žalovaného v 2.rade, na ktorého účet bola suma poukázaná.
Je pravda, že s podnikaním a investovaním to nevyšlo tak, ako sa predpokladalo a tak žalobkyni na jej
otázky, kedy dostane peniaze späť povedal, že peniaze jej vráti on.3. Žalovaný v 2.rade k žalobe uviedol, že v októbri 2013 prijal čiastku v sume 3000 euro, slovom tritisíc
euro,naúčetvČ.spoznámkouP..C..SumuprijalakovráteniedlhuodP..C.,ktorúmupredtýmpožičal.S
pani C. predtým nikdy v tejto veci nekomunikoval ústne ani písomne, o žiadne peniaze ju nikdy nežiadal.

Od nikoho nikdy peniaze nevylákal. Sumu 3000 euro, ktorú prijal na účet v banke si s nikým nerozdelil,
jednalo sa o vrátený dlhu.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobu, listinnými dôkazmi, a to dokladom o vklade
na účet na čl. 3, vyjadrením žalovaného v 1.rade zo dňa 21.09.20018, vyjadrením žalobcu zo dňa

16.11.2018, z 6.6.2017, vyjadreniami žalovaného v 2.rade s prílohami obsahovo totožnými, vyjadrením
žalobcu z 12.03.2019-zmenou žaloby, výsluchom žalobkyne a žalovaného.

5. Z vyjadrenia žalovaného v 2. rade zo dňa 07.11.2016 vyplýva, že v októbri 2013 prijal čiastku v sume
3000 euro, slovom tritisíc euro, na účet v Č. s poznámkou P.. C.. Sumu prijal ako vrátenie dlhu od P..
C., ktorú mu predtým požičal. S p. C. predtým nikdy! v tejto veci nekomunikoval ústne ani písomne, o

žiadne peniaze ju nikdy! Nežiadal. Od nikoho nikdy peniaze nevylákal, sumu 3000 euro, ktorú prijal na
účet v banke si s nikým nerozdelil, jednalo sa o vrátený dlh, ako vyššie uviedol.

6. K vyjadreniu žalovaného v 2. rade žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 06.06.2017 uviedla, že v hore
uvedenej právnej vecí sa skutok stal tak, ako ho popísali v ich žalobnom návrhu, to znamená, že

predmetnú sumu 3.000,- Eur odoslala žalobkyňa bez akejkoľvek poznámky o ďalšom žalovanom p. C..
Ak si žalovaný v 2/rade ponechal žalovanú sumu, tak dobre vedel, že nemá žiaden dôvod si ju ponechať,
pretože so žalobkyňou nebol a nie je v žiadnom vzťahu, z ktorého by vyplývala žalobkyni povinnosť mu
túto sumu zaplatiť. Vzhľadom na to je vyjadrenie žalovaného v 2/rade zavádzajúce. K predmetnej veci
nemajú žiadne iné doklady než tie, ktoré súdu oznámili, myslia najmä na doklad o tom, že suma 3.000,-

Eur bola zaplatená na účet žalovaného.

7. Z vyjadrenia žalovaného v 1. rade zo dňa 21.09.2018 k žalobe vyplýva, že žalobkyňa v žalobnom
návrhu uviedla len časť informácií, ktoré sa týkajú vydania sumy 3.000 Eur. Uvedené tvrdenia sú
(zrejme úmyselne) skresľujúce a zavádzajúce, hoci sú čiastočne pravdivé. Je pravda, že jej spomenul,

že ak žalobkyňa chce investovať nejaké peniaze, jej známy práve v tom čase rozbiehal podnikanie a
potreboval investora s tým, že po roku mala byť investícia vrátená s 10% bonusom z investovanej sumy.
Do investície ju však nenalákal podvodom a to nebol ani zámer žalovaného v 2/rade, na ktorého účet
bola suma poukázaná. Je pravda, že s podnikaním a investovaním to nevyšlo tak, ako sa predpokladalo
a tak žalobkyni na jej otázky, kedy dostane peniaze späť povedal, že peniaze jej vráti on. V tom čase mal

dosť starostí so svojou firmou, ktorá skončila s pôvodným zámerom v podnikaní (cukrárenská výroba),
teda suma 3.000 Eur bola preňho likvidačná. V žiadnom prípade si peniaze so žalovaným v 2/rade
neprerozdelil. Je pravda, že so žalobkyňou nekomunikoval pravidelne, pretože v tom čase bol medzi
nimi už spor o starostlivosť o ich matku a súvisiace otázky s nákladmi na starostlivosť o ich matku a
náklady na byt ich matky, na ktoré nemali rovnaký názor. V tom čase bol veľmi nahnevaný, aký postoj

k tejto otázke žalobkyňa zaujala. Vyhýbanie sa žalobkyni súviselo aj s tým, že pri prejednaní dedičstva
po zosnulej matke nechcela vziať do úvahy finančné prostriedky, ktoré vynaložil na obnovu a prerábky
bytu, vtedy vo vlastníctve ich matky. Samozrejme, nie každý deň mal snahu riešiť ich spory cez telefón.
Žalobkyňu niekoľkokrát osobne navštívil, aby urovnali svoje spory - naposledy v roku 2017, ale ona
nemala záujem na riešení, stále dookola trvala len na svojom názore a jeho nároky neuznala a v plnom

rozsahu poprela. Preto po márnych pokusoch o dohodu nemal snahu situáciu riešiť. Napriek tomu, že
žalobkyňa vie o tom, že vynakladal značné finančné prostriedky na nehnuteľnosť ich matky, napriek
tomu, že tieto nároky považuje za bezpredmetné, má snahu urovnať tento spor a je ochotný jej dlžnú
sumu vrátiť. Žiada však o možnosť splatenia dlhu v splátkach, pretože v súčasnosti nie som schopný
splatiť dlh jednorázovo.

8. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 16.11.2018 uviedla, že žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení
v celom rozsahu potvrdil dôvodnosť ich žaloby zo dňa 1 3.6.2016, v ktorej žiadali, aby súd zaviazal
žalovaných v l.a2. rade zaplatiť žalobkyni sumu 3.000,- Eur a nahradiť trovy konania a trovy právneho
zastúpenia. Vo svojom vyjadrení však žalovaný v l. rade žiada súd, aby sumu 3.000,- Eur zaplatil

žalobkyni v 10-tich splátkach po 300,- Eur mesačne plus 10% úrok z omeškania iba on. Žalobkyňa však
požaduje, aby súd rozhodol v zmysle ich návrhu, t. j., aby žalovaní v l.a 2. rade istinu zaplatili spoločne
a nerozdielne. Pokiaľ ide o výšku splátok, žalobkyňa požaduje mesačné splátky vo výške 400,- Eur s 10
% úrokom zo žalovanej sumy plus trovy konania a trovy právneho zastúpenia.9. Žalobkyňa v podaní zo dňa 12.03.2019 uviedla, že nakoľko medzi stranami došlo pri požičaní peňazí
k dohode, že pri vrátení peňazí bude sumu navýšená o 10% z požičanej sumy, t.j. o 300,- Eur, upravili

petit tak, že: „Odporcovia v l. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke sumu
3.300,- Eur a nahradiť trovy konania."

10. Právny zástupca žalobkyne vo veci uviedol, že žalobkyňa požičala praktický obom, pretože obidvaja
o tom vedeli sumu 3.000,- eur, ktoré mali jej byť vrátené po jednom roku aj s 10% úrokom. Približne po

roku 2014, v roku 2014, rok po tom, keď tie peniaze poskytla uvedeným, nereagovali ani na jej výzvu,
že čo sa deje, a preto sa rozhodla podať žalobu.

11. Na dotaz súdu ohľadom spresnenia žalobného návrhu, či ide v danom prípade o pôžičku, ktorá mala
byť uzavretá medzi stranami sporu alebo ide o vydanie bezdôvodného obohatenia, právny zástupca
žalobkyne uviedol, že ide o nárok, ktorý vyplýva zo zmluvy o pôžičke, ktorá bola uzavretá so žalovanými

s vedomím oboch žalovaných. Uviedol, že išlo o ústnu pôžičku, ktorá bola uzavretá s vedomím oboch.

12. Z výpovede žalobkyne vyplýva, že brat ju požiadal, aby požičala jeho priateľovi, dal jej jeho účet do
R.. Vybrala peniaze zo K. K., odniesla ich do R. s tým, že po roku jej to vrátia s 10% úrokom. Na dotaz
súdu, kto bol povinný vrátiť jej pôžičku, uviedla, že bol to jej brat. Keď prešiel rok, rok a pol, kontaktovala

ho telefonický, nebral telefón. Zavolala P.. E., ktorý jej povedal, že zaplatila dlh za brata.

13. Žalobkyňa na upresnenie, aby presne uviedla s kým jednala a uzatvorila dohodu o pôžičke, či so
svojím bratom alebo s pánom E., uviedla, že dohodla sa s bratom, že požičia E. a že po roku mu sumu
s 10% vráti brat. Na dotaz súdu, prečo žaluje aj P.. E., uviedla, že nakoľko peniaze išli jemu na účet.

Právny zástupca žalobkyne poukázal, že dôkazom o tom, že peniaze išli pre žalovaného v 2/rade je
doklad o vložení na účet. Pán E. veľmi dobre vedel o tom, čo sa udialo. Došlo k zámene a ponechal si
to, čo mu nepatrilo. Preto z opatrnosti žalovali obidvoch. Vo výpovedi potvrdila, že žalovaný po začatí
konania uhradil sumu 500 eur, 400 eur a 400 eur.

14. Z výpovede žalovaného, aby sa vyjadril k okolnostiam uzavretia zmluvy o pôžičke so žalobkyňou,
vyplýva, že bolo to na základe ústnej zmluvy s tým, že peniaze ako uviedla žalobkyňa sa aj so
zhodnotením vrátia, že on jej osobne peniaze vráti. Ako uviedol, prišla kríza, peniaze sa prestali točiť.
Musel zmeniť formu podnikania, takže sa to predlžilo.

15. Na dotaz súdu žalovaný, aby ozrejmil, prečo peniaze boli zaslané na účet žalovaného, keď zmluvu
uzavrelonsožalobkyňou,prečopeniazenebolivyplatenéjemunaruku,žalovanýuviedolabysapeniaze
rýchlejšie dostali do obehu, on to mal zabezpečiť. Následne všetko stopli s tým, že peniaze vráti
sestre on. Žalovaný na otázku právneho zástupcu žalobcu, prečo peniaze boli zaslané na účet pána E.,
žalovaný uviedol, že on bol asi odcestovaný a bolo peniaze potrebné vložiť na istý účet do určitej doby.

16. Uvedený spor súd takto právne posúdil:

17.Podľaust.§657Občianskehozákonníkazmluvouopôžičkeprenechávaveriteľdlžníkoviveciurčené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého

druhu.

18. Podľa ust. § 658 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Pri
nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo
vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.

19. Podľa ust. § 36 Občianskeho zákonníka vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať
na splnenie podmienky.

20.Podľaust.§39Občianskehozákonníkaneplatnýjeprávnyúkon,ktorýsvojímobsahomaleboúčelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21. Podľa ust. § 511 ods. 1,2,3 OZ ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovisplniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak
dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie
je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom

pomererovnaké.Dlžník,protiktorémuboluplatnenýnárokvyšší,nežzodpovedájehopodielu,jepovinný
bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje
námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili
alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili. Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil,
je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov

svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.

22. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a
vo vyjadreniach. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom
spočíva na strane sporu. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu ktoré
vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom konania. Dôkazným

bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledkov
konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov.

23. V zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka je zmluva o pôžičke, ktorá bola uzavretá
medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi je zmluvou reálnou, čo znamená, že medzi

podstatné náležitosti tejto zmluvy, t.j. právneho úkonu patrí prenechanie veci, t.j. jej reálne odovzdanie,
druhove určenie veci, povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu, a určenie času vrátenia. V zmysle
uvedeného jednou z podstatných náležitosti tejto zmluvy o pôžičke je to, že reálne dôjde k odovzdaniu
vecí, ktoré sú predmetom pôžičky.

24. Podľa § 451 ods. 1,2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

25. Podľa § 458 ods. 1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

26. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným záväzkovým právnym vzťahom, ktorý
vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti. Na

základe tohto právneho vzťahu vzniká právo požadovať poskytnuté plnenie naspäť a povinnosť takéto
plnenie vrátiť. To, či v danom prípade bolo plnenie bezdôvodné závisí od posúdenia všetkých okolností,
za ktorých došlo k plneniu.

27. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného

bezdôvodne obohatil, vydať toto obohatenie tomu, na úkor koho bol predmet bezdôvodného obohatenia
získaný. Právny úprava bezdôvodného obohatenia platí v prvom rade na všetky občianskoprávne
vzťahy. Možno hovoriť o vzniku záväzkového vzťahu na základe zákona. Záväzkový právny vzťah z
bezdôvodného obohatenia vznikne pri splnení nasledujúcich predpokladov a to vznik bezdôvodného
obohatenia objektívne merateľného v peňažných jednotkách na strane obohateného, k získaniu

majetkového prospechu na strane obohateného došlo na základe právnych skutočnosti, ktoré sú
výslovne upravené v zákone, vznik majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, ktorá postihuje inú určitú
osobu (oprávnený), pričom táto ujma zodpovedá zmienenému bezdôvodnému obohateniu na strane
obohateného a nejde o prípad bezdôvodného obohatenia, keď zákon napriek majetkovému prospechu
vznik bezdôvodného obohatenia výslovne neustanovuje.

28. Predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je naplnenie všetkých vyššie uvedených
predpokladov. Pre vznik bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 ods. 1 OZ je rozhodujúce to,
že došlo k obohateniu určitej osoby na úrok iného a pre toto obohatenie nebol daný právny dôvod
(v danom prípade tento právny dôvod bol žalobca bol zaviazaný právoplatným rozhodnutím súdu

nahradiť spôsobenú škodu ), nie je významná či skutočnosť na základe ktorej sa došlo k bezdôvodnému
obohateniu zavinil obohatený alebo nie. Podstatnou je existencia konkrétnej skutkovej podstaty s
ktorou zákonom spája vznik tohto právneho vzťahu. Každý sa môže domáhať vydania bezdôvodného
obohatenia len do tej výšky do ktorej bolo bezdôvodné obohatenie získané na jeho úkor.29. Medzi základné skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia patrí plnenie bez právneho dôvodu,
plnenie z neplatného právneho dôvodu, plnenie z právneho dôvodu ktorý odpadol, majetkový prospech

získaný z nepoctivých zdrojov a bezdôvodné plnenie za iného ,, kde ten kto mal plniť, neplnil a ten, kto
plnil túto povinnosť v skutočnosti nemal. Ak určitý vzťah nemožno posúdiť podľa jednotlivých podmienok
bezdôvodného obohatením je potrebné použiť všeobecnú skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia
aj na prípad výslovne neupravený zákonom. Pri plnení bez právneho dôvodu vzniká nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia tomu, kto plnil voči tomu, komu sa plnilo, zatiaľ čo pri plnení za iného vzniká

nárok tomu, kto plnil voči tomu, za koho sa plnilo.

30. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaplatenia sumy pôvodne 3.000 eur na tom základe, že
mala žalovaným požičať sumu 3000 eur. Neskôr po zmene petitu žiadala sumu 3300 eur, suma 300 eur
mala predstavovať dohodnutý úrok. Pôvodne sa domáhala žalobou zaplatenia sumy ako bezdôvodného
obohatenia, no v texte žalobkyňa poukázala na požičanie sumy. Na výzvu súdu, aby svoju žalobu

spresnila, pokiaľ ide o právne zdôvodnenie žaloby uviedla, že ide aj o nárok z pôžičky. Z opatrnosti
žalujú oboch.

31. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa mala uzavrieť zmluvu o pôžičke na sumu
3000 eur len so žalovaným v 1.rade. Z výpovede žalobkyne a samotného žalovaného v 1.rade vyplýva,

že zmluvu o pôžičke uzavrela len so žalovaným v1.rade s tým, že peniaze mali byť vyplatené na účet
žalovaného v 2.rade pre urýchlenie postupu. Z dokazovania jednoznačne nevyplýva, ako je to uvedené,
kto je v danom prípade dlžníkom a či bola zmluva uzavretá aj so žalovaným v 2.rade ako dlžníkom, táto
skutočnosť žalobkyňou preukázaná nebola

32. Ako však vyplýva zo znenia zmluvy o pôžičke v zmysle citovaných ustanovení Občianskeho
zákonníka je zmluva o pôžičke, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými ako
dlžníkmi je zmluvou reálnou, čo znamená, že medzi podstatné náležitosti tejto zmluvy, t.j. právneho
úkonu patrí prenechanie veci, t.j. jej reálne odovzdanie dlžníkovi, druhove určenie veci, povinnosť vrátiť
vec rovnakého druhu, a určenie času vrátenia. V zmysle uvedeného jednou z podstatných náležitosti

tejto zmluvy o pôžičke je to, že reálne dôjde k odovzdaniu vecí dlžníkovi, ktoré sú predmetom pôžičky,
čo v danom prípade nebolo preukázané vo vzťahu k žalovanému v 1.rade, ako vyplýva z dokladu o
vložení sumy 3000 eur, táto suma nebola reálne odovzdaná žalovanému v 1.rade ale žalovanému v
2.rade. Preto ústna zmluva o pôžičke, ktorá mala byť uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným v 1.rade
je neplatná, pretože neboli dodržané základne náležitosti tejto zmluvy stanovené zákonom, ktorých

nedodržanie spôsobuje neplatnosť takejto zmluvy v zmysle ust. § 39 OZ, a to reálne odovzdanie sumy
3.000,- eur žalovanému v 1/rade. Žalobkyni tak vznikol len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Keďže je zmluva o pôžičke, ktorá mala byť uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným v 1.rade neplatná,
neprichádza do úvahy ani dohoda o úrokoch. V konaní navyše nebolo preukázané, že takáto dohoda
o úrokoch bola uzavretá. Z výpovedí vyplýva len zmienka o akomsi zhodnotení, prípadnom zhodnotení

sumy 3000 eur, nie to, že medzi stranami mala byť uzavretá konkrétne dohoda o úrokoch v rámci zmluvy
o pôžičke.

33. Čo sa týka žalovaného v 2.rade v konaní nebolo preukázané, že žalobkyňa uzavrela zmluvu o
pôžičke so žalovaným v 2.rade. Nevyplýva to z vyjadrenia žalovaného v 2.rade a ani z výpovede

žalovaného v 1.rade. Ide o len o tvrdenie žalobkyne, ktoré ničím v konaní nepreukázala, neuniesla v
tomto smere dôkazné bremeno. Je nesporné, že peniaze na účet žalovaného v 2.rade boli zaslané,
o čom svedčí doklad o vložení sumy 3000 eur na účet žalovaného v 2.rade bez nejakého právneho
dôvodu, t. j. bez platného uzavretia zmluvy o pôžičke medzi žalobkyňou a žalovaným v 2/rade. Na druhej
strane žalovaný v 2.rade tvrdil, že peniaze boli zaslané na jeho účet z titulu vrátenia dlhu, ktorý mal

voči žalovanému v 1.rade. No toto svoje tvrdenie žalovaný v 2.rade v konaní ničím nepreukázal. Aj keď
žalovaný v 2.rade nárok žalobkyne poprel, žiadnym hodnoverným dôkazom v konaní nepreukázal to,
že by na jeho účet zaslaná suma 3000 eur na základe nejakého právneho dôvodu, t.j. ako tvrdí z titulu
vrátenia pôžičky žalovaným v 1.rade. Peniaze boli zaslané žalobkyňou, nie žalovaným v 1.rade. Ani
z výpovede žalovaného v 1.rade nevyplýva to, že by sa jednalo o vrátenie dlhu žalovaným v 1. rade

žalovanému v 2/rade.

34. Na základe uvedeného je zrejme, že na strane oboch žalovaných došlo k bezdôvodnému obohateniu
na strane žalovaného v 1.rade z titulu neplatného právneho úkonu a na základe žalovaného v 2.radez titulu plnenia bez právneho dôvodu. Na základe uvedeného po zhodnotení všetkých vykonaných
dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, považoval žalobu v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy
3000 eur za dôvodnú. Súd posudzoval tento nárok jednak z titulu uzavretej zmluvy o pôžičke a jednak

aj z titulu vrátenia bezdôvodného obohatenia. Konanie bolo začaté v čase platnosti OSP.

35. Keďže ako vyplýva z dokazovania, počas konania došlo k zaplateniu sumy 1.300 eur, čo uviedla
žalobkyňa a potvrdil žalovaný v 1.rade, dlh tak už predstavuje len sumu 1.700 eur. Preto súd vyhovel
žalobe, len čo sa týka zaplatenia sumy 1700 eur a žalobu v časti, ktorá prevyšuje túto sumu ako

nedôvodnú zamietol.

36. Čo sa týka nároku na zaplatenie sumy 300 eur ako úroku, tento nárok považoval súd za nedôvodný.
V konaní nebolo preukázané, že by došlo k nejakej dohode o úrokoch z titulu údajne uzavretej zmluvy
o pôžičke, ktorá bola vyhodnotená za neplatnú a teda aj v časti úrokov. Pri vydaní bezdôvodného
obohatenia dohoda o úrokoch neprichádza do úvahy. V prípade omeškania vzniká veriteľovi nárok na

zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré však žalobkyňa nežiadala. V konaní nebolo preukázané uzavretie
nejakej dohody o úrokoch, strany sporu sami uviedli, že sa mali dohodnúť na prípadnom zhodnotení, čo
v žiadnom prípade nie je dohoda o úrokoch zo zmluvy o pôžičke.

37. Na základe uvedeného preto súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 300 eur považoval za nedôvodnú

a zamietol ju.

38. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

41. Súd žalobe vyhovel čiastočne, čiastočne konanie zastavil, kde platí procesné zavinenie zastavenia
konania u žalovaného (z dôvodu čiastočnej úhrady žalovanej sumy). Žalobca bol po prepočte súdom
úspešný v rozsahu 91% a žalovaní 9%. Úspešnejšia bola tak žalobkyňa. Vzhľadom na uvedené, súd
v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozhodol o nároku žalobkyne na náhradu trov konania

v pomere úspechu, t.j. 82% (91-9). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku.