Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, March 29, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/22/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200059
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2018200059.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci žalobcu G. I., nar. XX.XX.XXXX,

bytom X. V. č. XX, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Schmidlom, Záhorácka 11/A, Malacky,
proti žalovanému Okresnému úradu Trnava, odbor opravných prostriedkov, Vajanského 2, Trnava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OOP4-2017/039309 zo dňa 22.12.2017,
takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. OU-TT-
OOP4-2017/039309 zo dňa 22.12.2017, ktorým žalovaný ako odvolací orgán zamietol jeho odvolanie
a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Senica, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OU-SE-
OVVS-2017/12814/P-327/17-Fo zo dňa 04.12.2017 uznávajúce ho za vinného zo správania priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa voči F. O. staršiemu mal dopustiť dňa 11.08.2017 ani o
11.00 hod. v obci X. V. na ceste č. 590 pred domom č. XX hrubým správaním a vyhrážaním sa ujmou na
zdraví, za čo mu podľa § 11 ods. 1 písm. b) v spojení s § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch bola uložená

pokuta vo výške 30 eur.

2.
Namietal, že sa žalovaný v odôvodnení rozhodnutia dostatočne nevysporiadal s jeho odvolacími
dôvodmi, najmä skutočnosťou, že počas prvostupňového konania bol jeho právny zástupca políciou
privolaný k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené jeho motorové vozidlo, pričom správny orgán

napriek tomu pokračoval v konaní. Zohľadnené nebolo, že provstupňový správny orgán vzal do úvahy
iba tvrdenia svedčiace v neprospech žalobcu, ani rozporné skutkové zistenia - je podľa neho málo
pravdepodobné, aby začiatok incidentu videl aj svedok M. O. mladší, ku ktorému bol jeho otec otočený
chrbtom a tento je vyššej a širšej postavy ako žalobca. Súčasne za nepredstaviteľné považuje, aby on,
ktorý je vyššieho veku s chorobou pohybového aparátu, s problémom udržania stability a bez možnosti
vzpriamenej chôdze vážiaci asi 70 kg, napadol asi o 20 rokov mladšiu a fyzicky zdatnejšiu osobu.

3.
Poukazoval tiež na to, že zo zistení vyplýva, že svedok M. O. ml. musel svojho otca od žalobcu odtrhnúť,
pričom nie je možné, aby obaja nastúpili do svojho vozidla a žalobca kľačiaci na zemi by stihol knim prísť a vyhrážať sa. Nezrovnalosti sú tiež vo vyjadreniach svedkov na ústnom pojednávaní a v
zápisniciach spísaných príslušníkom Obvodného oddelenia PZ Brodské - svedkyňa F. X. na pojednávaní
uviedla, že žalobca po incidente mal ísť k vozidlu M. O., naproti čomu v zápisnici o podaní informácie

zo dňa 19.09.2017 sa uvádza, že videla ako po incidente obaja nasadli do svojich áut a odišli. Podobne
svedkyňaF.K.napojednávaníuviedla,žepoincidentežalobcamalísťkvozidluM.O.,čovšakneuviedla
v zápisnici o podaní informácie. Tieto svedectvá majú podľa žalobcu pre rozhodnutie zásadný vplyv
nakoľko išlo o osoby, ktoré nie sú v príbuzenskom pomere ku žiadnej zo strán, pričom právny zástupca
žalobcu na ne nemohol reagovať, lebo sa už zrejme na pojednávaní nenachádzal.

4.
Žalobca má za to, že rozhodnutie žalovaného nie je riadne a dostatočne odôvodnené, žalovaný
nepostupoval v súlade s ustanovením § 59 Správneho poriadku a rozhodnutiam správnych orgánov
oboch stupňov došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces a základných pravidiel správneho

konania zakotvených v § 3 a § 4 Správneho poriadku.

5.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

6.
Uvádzal, že ako druhostupňový orgán pri vydávaní rozhodnutia č. OU-TT-OOP4-2017/039309
postupoval v súlade so všetkými relevantnými ustanoveniami zákona o správnom konaní, najmä

ustanoveniami § 59 zákona o správnom konaní a považuje svoj postup za správny, keď odvolanie
žalobcu v zmysle § 59 ods. 2 zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

7.

Žalovaný má za to, že si splnil svoju zákonnú povinnosť v zmysle § 59 ods. 1 zákona o správnom konaní
a preskúmal napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v celom rozsahu, pričom sa
venoval aj námietkam žalobcu, ktoré uviedol v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Žalovaný
nezistil dôvody pre zmenu alebo zrušenie rozhodnutia. Žalovaný svoj postup zdôvodnil v odôvodnení
rozhodnutia č. OU-TT-OOP4-2017/039309. Poukazujúc na samotný text odôvodnenia je žalovaný toho

názoru, že uvedené rozhodnutie je dostatočne odôvodnené v zmysle § 47 ods. 3 zákona o správnom
konaní.
Žalovaný zobral na vedomie stanovisko prvostupňového správneho orgánu k odvolaniu, kde
prvostupňový správny orgán uviedol, že JUDr. Peter Schmidl pojednávanie opustil pred záverom, pričom
nepožiadal o prerušenie pojednávania a obvinený G. I. bol naďalej prítomný. Na základe uvedeného

považuje žalovaný postup prvostupňového správneho orgánu za zákonný a správny, nakoľko neprišlo
k porušeniu práva na obhajobu G. I.. V zmysle § 17 ods. 1 zákona o správnom konaní účastník konania
sa môže dať zastúpiť advokátom, alebo iným zástupcom, ktorého si zvolí. Avšak žalovaný má za to, že
aj keď je procesne spôsobilý účastník konania zastúpený, nie je tým pozbavený ani práva robiť úkony v
konaní sám, ani povinnosti urobiť úkon, ktorý môže splniť len on sám (napr. dostaviť sa na predvolanie).

V konečnom dôsledku svojimi právami disponuje obvinený z priestupku ako účastník konania. Je
prejavom jeho vôle, či sa nechá zastúpiť zástupcom a v akom rozsahu. Ak teda splnomocnený zástupca
obvineného JUDr. Schmidl prejednávanie opustil, nenavrhol prejednanie prerušiť, ani neurobil také
podanie a zároveň obvinený ostal na prejednávaní a rovnako nenavrhol prejednávanie prerušiť, tak
prvostupňový správny orgán nemal dôvod konanie prerušovať.

8.
Tvrdenia JUDr. Schmidla, že pred incidentom muselo prísť ku komunikačnému kontaktu medzi F. O. st.
a G. I., považuje žalovaný za irelevantné k veci. Konanie obvineného z priestupku, ktorý aktívne napadol

inú osobu nemôže byť ospravedlnené tým, že tomu predchádzal nejaký bližšie neidentifikovateľný
komunikačný kontakt. Tak isto poukaz JUDr. Schmidla na to, že O. st. nadával na spomaľovanie
premávky je irelevantný. Obvinený z priestupku G. I. sedel vo svojom vozidle, nevedel presne uviesť,
čo O. st. hovoril. Obvinený G. I. uviedol, že sám zastavil vozidlo a išiel k O. st.. Toto poukazuje na to, žeiniciátorom konfliktu bol G. I.. Výpovede svedkýň K. a X. podporujú tvrdenia F. O. st. a F. O. ml. a nie ich
vylučujú. K tvrdeniu JUDr. Schmidla, že G. I. sa nemohol dopustiť konania, ktoré sa mu dáva za vinu,
lebo je to starší človek s chorobou pohybového aparátu, žalovaný uvádza, že v konaní nevyplynulo, že

by toho G. I. nebol schopný.

9.
V písomnom stanovisku k vyjadreniu žalovaného žalobca poukazoval najmä na nedodržanie zásady

zabezpečenia práva na obhajobu, s tým, že je právom obvineného z priestupku zvoliť si obhajcu. V tejto
súvislosti tvrdil, že nie je pravdou, že jeho právny zástupca nepožiadal o prerušenie pojednávania, ak
by však aj nepožiadal, správny orgán nemôže pokračovať v konaní, ak sa právny zástupca účastníka
pojednávania nezúčastnil z ospravedlniteľného dôvodu.

10.
Súd prejednal vec za účasti oboch účastníkov konania, ktorí zotrvali na argumentácii uvedenej v ich
písomných podaniach vo veci, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho
spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

11.
Žalobca v konaní uviedol, že sa tvrdeného priestupku nedopustil, s M. O. bol kamarát, avšak tento
ho obvinil z podpálenia dielne a od tohto obvinenia sa odvíjal aj incident, ktorý bol predmetom
priestupkového konania. Pojednávania správneho orgánu sa zúčastnil spolu so svojim právnym

zástupcom, ktorý okolo 10.00-10.30 hod. bol odvolaný políciou pre poškodenie jeho vozidla, pričom
pri odchode požiadal pracovníkov úradu, aby v konaní nepokračovali. Na túto požiadavku nebolo
reagované, správny orgán pokračoval v konaní a v neprítomnosti právneho zástupcu účastníka vypočul
synapánaO.ajednuzosvedkýň.Právnyzástupcasaneskôrnapojednávanievrátilaspolusožalobcom
boli oboznámení s výpoveďami svedkov, podpísali zápisnice a odišli, pričom žalobca videl, že p. O. so

synom a zaťom odchádzali až asi 30 minút neskôr, čo vyzeralo, ako keby boli kamaráti s pracovníkmi
úradu.

12.

ZavýznamnépovažujeajnezrovnalostivovýpovediachsvedkýňK.aX.,ktoré,narozdielodichvýpovedí
pred správnym orgánom, pred policajným orgánom nepopísali napadnutie pána O. žalobcom, ale uviedli
iba, že videli incident medzi nimi.

13.
Podľa obsahu spisového materiálu žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 22.12.2017 zamietol
odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Senica zo dňa 04.12.2017, ktorým bol
žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.
1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o

priestupkoch“), ktorého sa dopustil tým, že dňa 11.08.2017 asi o 11.00 hod. v obci X. V. na ceste č. 590,
pred domom č. XX, najprv fyzicky napadol F. O. st., ktorého chytil pod krkom a následne povedal F. O.
st. „Aj tak na mňa nic nemáš, ja ťa zabiju, skap“, teda úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným
hrubým správaním a vyhrážaním ujmou na zdraví.

14.
Za spáchanie priestupku bola obvinenému uložená podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch
sankcia - pokuta a podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch bola obvinenému G. I. uložená povinnosť
uhradiť štátu trovy konania vo výške 16 eur a to do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti

rozhodnutia.

15.V rozhodnutí, ktoré žalovaný v obsahu svojho rozhodnutia označil za zákonné, správne a dostatočne
odôvodnené, prvostupňový správny orgán konštatoval, že na základe dôkazov sústredených v priebehu
objasňovania priestupku ako i počas ústneho pojednávania dospel k záveru, že konaním G. I. bola

naplnená skutková podstata priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm.
d) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, aj napriek tvrdeniu
obvineného G. I., ktorý spáchanie skutku poprel a uviedol, že obvinenie, ktoré mu je kladené za vinu nie
je pravda. Spáchanie skutku je dostatočne preukázané výpoveďami svedkov F. O. st. a F. O. ml., ktorí v
podstatezhodneuviedli,žeG.I.akoprvýchytilF.O.st.podkrkomanáslednepofyzickomkonflikteprišiel

k vozidlu F. O. st., ktorému povedal „Aj tak na mňa nic nemáš, ja ťa zabiju, skap.“ Nepriamo je spáchanie
skutku preukázané aj výpoveďou svedkyne F. K., ktorá uviedla, že zbadala, ako F. O. ml. drží otca F. O.
st., pričom G. I. sácal do F. O. st. a jeho syn F. O. ml. sa snažil F. O. st. chrániť a po tom fyzickom konflikte
videla G. I. pri vozidle F. O. st., ako aj výpoveďou svedkyne F. X., ktorá uviedla, že po fyzickom konflikte
medzi F. O. st. a G. I. išiel G. I. priamo k vozidlu F. O. st.. Teda konaním obvineného G. I., keď v obci X. V.
na ceste č. 590, pred domom č. XX najprv fyzicky napadol F. O. st., ktorého chytil pod krkom a následne

povedal F. O. st. „Aj tak na mňa nic nemáš, ja ťa zabiju, skap“, došlo k naplneniu skutkovej podstaty
priestupku úmyselným narušením občianskeho spolunažívania iným hrubým správaním a vyhrážaním
ujmou na zdraví.

16.
Podľa zistenia súdu, v rozpore s tvrdením žalobcu, sa žalovaný v obsahu preskúmavaného rozhodnutia
zrozumiteľne vysporiadal s celým rozsahom odvolacej argumentácie žalobcu, vrátane jeho námietky
týkajúcej sa dočasnej neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu na prejednaní priestupku dňa
23.11.2017.

17.
Žalobca sám v obsahu žaloby neidentifikoval odvolaciu námietku, s ktorou by sa žalovaný podľa tvrdenia
účastníka nemal v obsahu rozhodnutia vysporiadať.

18.
V súvislosti s tvrdením žalobcu v priebehu konania pred súdom o nerešpektovaní jeho pred správnym
orgánom prvého stupňa vyslovenej požiadavky na prerušenie konania, resp. nepokračovanie v konaní v

neprítomnosti jeho právneho zástupcu, ktorý sa počas prejednania priestupku musel vzdialiť, je potrebné
konštatovať, že takéto tvrdenie odvolanie žalobcu neobsahuje, rovnako ako jeho písomné „stanovisko k
obsahu prejednania veci zo dňa 23.11.2017“ a priamo nie je ani obsahom žaloby. Takáto požiadavka nie
je zachytená ani v obsahu zápisnice zo dňa 23.11.2013, ktorú žalobca a jeho právny zástupca podpísali
bez pripomienok, s tým, že podľa textu zápisnice nežiadajú o zmenu, opravu ani doplnenie zápisu.

19.
Za takýchto okolností nemal súd dôvod pochybovať o správnosti stanoviska správneho orgánu prvého
stupňa obsiahnutého v spisovom materiáli, že žalobca, resp. jeho právny zástupca pri jeho odchode z

prejednania priestupku nepožiadal o prerušenie konania po dobu jeho neprítomnosti.

20.
Účasť právneho zástupcu účastníka pri prejednaní priestupku je právom účastníka (§ 17 Správneho

poriadku),niepodmienkouprejednaniapriestupku,pretoanijehoneúčasť,čineúčasťčiastočná,nemôže
byť prekážkou postupu v konaní, najmä ak účastník, ktorého zástupcovi na základe plnomocenstva
vznikla prekážka účasti, hoci aj z dôležitého dôvodu, vôľu nepokračovať v konaní v jeho neprítomnosti
neprejavil.

21.
V tejto súvislosti preto súd nekonštatoval porušenie procesných práv žalobcu.22.
Priebeh konfliktu, z ktorého správne orgány oboch stupňov vyvodzovali spáchanie priestupku proti

občianskemu spolunažívaniu žalobcom, bol v konaní správneho orgánu ozrejmený ako výpoveďou
žalobcov, tak aj výpoveďami svedkov F. O. staršieho, F. O. mladšieho, F. X. a F. K., ktoré sú podrobnejšie
opísané v obsahu odôvodnení vo veci vydaných rozhodnutí.

23.
Z výpovedí je nepochybné, že počiatkom konfliktu bolo zastavenie vozidla žalobcu jazdiaceho pred
vozidlom M. O. st. so synom, pričom žalobca z vozidla vystúpil a pohyboval sa smerom k vozidlu M. O.
st.. Do tohto okamihu boli výpovede žalobcu a svedkov zhodné a svedčia o tom, že iniciátorom konfliktu
bol žalobca, tak, ako to konštatoval aj správny orgán.

24.
Ďalší priebeh konfliktu mal súd za preukázaný výpoveďami svedkov, z ktorých nepochybne nemožno
vyvodzovať napadnutie žalobcu M. O. st. ani jeho synom, a naopak, v rozpore s tvrdením žalobcu z nich
vyplýva, že práve žalobca ešte po ukončení fyzického kontaktu s M. O. st. pokračoval v jeho slovnom

napádaní, keď opätovne smeroval k posádke druhého vozidla, ktorá prejavila záujem miesto konfliktu
opustiť.

25.

V tomto smere nezistil súd dôvodnosť tvrdení žalobcu o rozporoch vo výpovediach svedkýň vykonaných
pri prejednaní priestupku a pri podávaní informácie zabezpečovanej Obvodným oddelením PZ Brodské.

26.

Skutočnosť, že žalobca po fyzickom incidente na O. st. niečo pokrikoval a pohyboval sa smerom k jeho
vozidlu je u oboch svedkýň obsahom ako ich výpovedí pred správnym orgánom, tak aj záznamov o
podaní informácie zo dňa 19.09.2017. Tvrdenie žalobcu, že sa takéto vyjadrenia svedkýň v záznamoch
o podaní informácie nenachádzajú, nie je pravdivé.

27.
Podobne, pokiaľ žalobca tvrdil, že podľa zistení správneho orgánu M. O. ml. musel svojho otca od
žalobcu odtrhnúť, aby mu neublížil, ide o nesprávnu interpretáciu výpovedí, z ktorých vyplýva, že
svedok svojho otca pred žalobcom chránil. V konaní to priamo uviedla svedkyňa K., svedkyňa X.

uviedla, že na M. O. ml., ktorý sa do incidentu nezapájal, zakričala, aby otca odviedol, a pri podaní
informácie príslušníkovi policajného zboru, že na neho kričala, aby otca odviedol, aby si neublížil (podľa
jej vedomosti bol M. O. st. po operáciách).

28.
Vyhodnotenie vykonaného dokazovania vo veci rozhodujúcimi správnymi orgánmi je logické a
objektívne, v odôvodneniach rozhodnutí dostatočne vysvetlené, pričom súd nezistil žiaden dôvod pre
spochybnenie správnosti na základe vykonaného dokazovania prijatého úsudku.

29.
Podľa zistenia súdu postupom správnych orgánov neboli porušené procesné práva žalobcu ani mu
odňaté právo na spravodlivý proces a zistený skutkový stav veci, z ktorého správne orgány vychádzali,
nie je v rozpore s obsahom spisového materiálu.

30.Súd preto pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia v žalobných dôvodoch nezistil dôvod pre zrušenie
rozhodnutia a žalobu podľa § 190 SSP (zákon č. 162/2015 Z.z.) ako nedôvodnú zamietol.

31.
O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému
žalovanému žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom

Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);

je žalovaným Centrum právnej pomoci.