Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 17, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/148/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813206234
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7813206234.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr.

Petra Tutka a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobcu INP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA
so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísanou v Parížskom Registri obchodu
a spoločností pod č. XXX XXX XX, konajúcou na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP
PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava
821 08, IČO: XX XXX XXX, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., oddiel: Po,
vložka č. 2990 B, v dôsledku zániku spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a. s., so sídlom Bratislava,
Panenská 7, IČO: XXXXXXXX, zlúčením so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA,

pobočka zahraničnej banky, zast. JUDr. Helena Strachotová, usadený euroadvokát, so sídlom Martin,
Hviezdoslavova 7, proti žalovanej J. Č., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., M. XX, v konaní o zaplatenie
2.131,39 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Rožňava
spzn. 12C/249/2013 zo dňa 12.6.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 1.039,40 eur spolu

s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 1.039,40 eur za čas od 1.8.2011 do zaplatenia,
to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a stranám
sporu nepriznal náhradu trov konania.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 2.131,39 eur
spolu s príslušenstvom, ktorého sa žalobca domáhal na základe tvrdenia, že so žalovanou uzavrel
dňa 18.11.2009 úverovú zmluvu, na základe ktorej jej poskytol úver vo výške 2.000,-eur na nákup

spotrebného tovaru. V dôsledku porušenia povinnosti zo strany žalovanej splácať úver v dohodnutých
splátkach žalobca dňa 31.7.2011 zosplatnil zvyšok úveru v sume 2.131,39 eur.

3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru bola uzavretá dňa 27. 11. 2009 medzi
žalobcom a žalovanou. Podľa časti B predmetnej zmluvy, žalobca poskytol žalovanej úver vo výške
2.000,- Eur a žalovaná sa zaviazala splácať úver v 72 mesačných splátkach vo výške 48,79 Eur,

vždy k 15. dňu v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky 15. 12. 2009. Ročná úroková sadzba bola vo
výške 17,99 %, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola vo výške 22,85 %, priemerná hodnota
RPMN v % pre zodpovedajúci typ spotr. úveru na trhu SR 17,46 %. Náklady k poskytnutému úveru
predstavovali sumu 1.512,88 Eur. V tejto časti sa nachádzal aj text „prijímam súbor poistenia: rozšírenépoistenie 6,99 %. Na prednej strane zmluvy sa vyskytuje text inofarebne odlíšený, s menším písmom
ako predchádzajúci text, kde pod písmenom D je zahrnuté poistenie klienta, ktoré v bode 1 upravuje
základný súbor poistenia pre prípad pracovnej neschopnosti, plnej a trvalej invalidity a smrti. V tejto časti

je zahrnutý aj rozšírený súbor poistenia pod bodom D3 a to pre prípad pracovnej neschopnosti, plnej
a trvalej invalidity a smrti a straty zamestnania. V rámci uvedeného bodu D, je zahrnutý, aj vyjadrený,
súhlas na prijatie poistného plnenia. Súčasne v tejto takmer nečitateľnej časti textu je aj znenie, v ktorom
sa uvádza, že suma uvedená v prijatí poistenia v percentách z dohodnutej mesačnej splátky, je zahrnutá
do mesačných splátok úveru.

4. Podľa čl. IV.-3.-1. Všeobecných podmienok CETELEM SLOVENSKO a. s. pre poskytnutie
spotrebiteľského úveru (VOP), klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to formou
pravidelných mesačných splátok vo výške dohodnutého % aktuálneho úverového rámca. Z bodu
III.-6.-1. vyplynulo, že zmluva o úvere je uzavretá na dobu trvania záväzkov a Cetelem je oprávnený od
nej odstúpiť a požadovať splatenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva ku dňu účinnosti v prípade, že sa

klient dostal do omeškania so zaplatením viac než dvoch po sebe nasledujúcich splátok alebo jednej
splátky dlhšie ako tri mesiace. Podľa čl. V.-3., ak klient porušil svoju povinnosť splácať poskytnutý úver
riadne a včas, je Cetelem oprávnený požadovať od klienta, aby zaplatil zmluvnú pokutu vo výške 8 %
z každej splátky, s úhradou ktorej sa dostal do omeškania viac ako 30 dní. Zmluvná pokuta je splatná
ku dňu splatnosti nasledujúcej mesačnej splátky, pri omeškaní s poslednou splátkou uplynutím 30. dňa

omeškania. Nesplatená úverová istina je ďalej úročená podľa platnej úrokovej sadzby.

5. Listom zo dňa 09. 06. 2011 žalobca oznámil žalovanej odstúpenie od úverovej zmluvy č.
XXXXXXXXXXXXXX na úhradu dlžnej sumy vo výške 2.131,39 Eur, kde bolo uvedené, aká časť tvorí
úverovú istinu 1.900,01 Eur, dlžné úroky, poplatky a poistné vo výške 221,52 Eur a zmluvná pokuta 9,86

Eur. Žalovanej bolo oznámené, že úver sa stáva splatným v celom rozsahu ku dňu 31. 07. 2011.

6. Z Potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov, registrovaných na úverovom prípade klienta
- J. Č., úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXX, vyplynulo, že žalovanej bola poskytnutá suma 2.000,-
Eur dňa 27. 11. 2009 a z Potvrdenia o prijatí splátok je zrejmé, že žalovaná zaplatila na poskytnutý úver

sumu 752,60 Eur za obdobie od 07. 12. 2009 do 10. 01. 2011, kedy bola vykonaná posledná úhrada
zo strany žalovanej.

7. Na základe toho súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 451 ods. 1 a 2 ako aj § 457 Občianskeho
zákonníka, ako aj s prihliadnutím na ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka uzavrel ohľadne

žalovanouvznesenejnámietkypremlčania,žeobjektívnalehota,odkedymoholžalobcažiadaťovydanie
bezdôvodného obohatenia začala plynúť dňom 31.7.2011 a súčasne aj subjektívna lehota začala plynúť
rovnakým dňom. Odstúpenie od úverovej zmluvy bolo doručené žalovanej listom zo dňa 9.6.2011, ktorú
všakžalovanávodbernejlehoteneprevzalaazásielkasavrátilaadresátovidňa6.7.2011.Ztohtodôvodu
súd vychádzal z termínu, ktorý mohol byť objektívne počiatkom plynutia lehoty a to dátumu, ku ktorému

mala zaplatiť žalovaná dlžné sumy z titulu predmetnej zmluvy. S poukazom na to, že žaloba bola na súde
podaná dňa 12.6.2013 súd prvej inštancie uzavrel, že sa tak stalo pred uplynutím premlčacej lehoty.

8. V časti uplatneného nároku z titulu zmluvnej pokuty uviedol, že zmluvná pokuta upravená v ust. §

544 a nasl. OZ, je upravená ako zabezpečovací inštitút záväzkového práva. Základnou charakteristikou
je to, že môže vzniknúť len na základe konsenzuálneho právneho úkonu, tzn. len za súhlasného prejavu
vôle zmluvných strán. Bez takejto dohody nie je možné hovoriť o zmluvnej pokute. Pokiaľ teda veriteľ
určí výšku zmluvnej pokuty (v danom prípade v typovej zmluve), takéto jednostranné zahrnutie zmluvnej
pokuty do Všeobecných zmluvných podmienok, nezakladá povinnosť dlžníka zaplatiť zmluvnú pokutu,

práve z dôvodu chýbajúcej dohody. Zmluvná pokuta obsiahnutá vo VOP je neplatná, pretože pri jej
uzavretí tiež absentovali zákonom predpokladané náležitosti, nedostatok vôle na uzavretie dohody o
zmluvnej pokute zo strany žalovanej (ust. § 37 ods. 1 OZ), písomná forma dojednania o zmluvnej pokute
(ust. § 544 ods. 2 OZ).

9. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že ďalšiu časť uplatneného nároku žalobcu tvorilo poistné.
Žalobca k žalobe nepripojil žiadnu poistnú zmluvu, z ktorej by boli zrejmé konkrétne poistné podmienky
vzťahujúce sa k osobe žalovanej. Z toho dôvodu na výzvu súdu predložil žalobca text Rámcovejzmluvy o poistení CTM7019, uzavretú medzi spoločnosťou Cetelem Slovensko, a. s. a poisťovňou
Cardiff Slovakia, a. s., so sídlom v Bratislave (bez dátumu uzavretia). V zmysle uvedenej zmluvy bolo
dojednané poistenie medzi žalobcom a poisťovňou, kde žalobca vystupoval ako poistník, poisťovňa ako

poisťovateľ a poisteným mala byť fyzická osoba, ktorá spĺňa podmienky v čl. 5 tejto zmluvy. V zmysle čl.
4 zmluvy sa dojednávalo poistenie poistníka, čiže žalobcu, a poistenie klientov, ktorý by mali v zmysle
uvedeného pristúpiť spôsobom uvedeným v bode 5.3 k poisteniu v rozsahu súborov poistenia, ktoré sú
v bode 4.1 uvedené. Tento bod zahŕňa jednak základný a jednak rozšírený súbor. V zmysle bodu 5.3.
sa klienti stávajú poistenými v zmysle poistnej zmluvy, ak splnenia podmienky podľa bodu 5.1 alebo 5.3.

Výška poistného bola stanovená v závislosti od veku poisteného - čl. 7 zmluvy.

10. Z uvedeného súd prvej inštancie vyvodil, že vo veci nebolo preukázané, aby bola žalovaná riadne
oboznámená aspoň s rámcovou zmluvou a s jej podmienkami zvlášť s prihliadnutím na možnosť
poistenia podľa určitých súborov a za splnených podmienok podľa článku V. Prihliadol na vyjadrenie
žalovanej podľa ktorého táto vôbec nemala informácie o poistení a nevedela, že toto uzatvára a už vôbec

nie o nejakom rozšírenom súbore poistenia. Z toho vyvodil záver, že dojednanie ohľadne poistného
považuje za absolútne neplatné podľa ust. § 37 ods. 1 OZ. Z tohto dôvodu súd odpočítal zaplatené
poistné zo sumy, ktorá tvorila rozdiel medzi poskytnutým úverom a čiastočne splatenými splátkami.
Konštatoval, že ide o sumu 208,-eur. Na základe toho súd prvej inštancie vyvodil záver, že žalobca
sa v konaní dôvodne domáhal zaplatenia sumy vo výške 1.039,40 eur (2.000,-eur - 752,60 eur - 208,-

eur), vrátane zákonného úroku z omeškania. V prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 252 ods. 2 C.s.p. a vzhľadom na takmer rovnaký pomer
úspechu oboch strán sporu nepriznal týmto náhradu trov konania.

11. Proti rozsudku podali včas odvolanie tak žalobca ako aj žalovaná. Žalovaná žiadala zmeniť

napadnutý rozsudok v jeho vyhovujúcom výroku a žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť a priznať
jej náhradu trov konania. Svoje odvolanie zakladala na dôvodoch uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm.
f/ a písm. h/ C.s.p.. K záverom súdu prvej inštancie ohľadne odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu
uviedla, že na to, aby mohlo dôjsť k účinnému zosplatneniu úveru je potrebné, aby prejav vôle veriteľa
spočívajúci v jeho rozhodnutí o vyhlásení mimoriadnej splatnosti bol preukázateľne doručený dlžníkovi.

Má za to, že v danom prípade zo strany pôvodného ani súčasného veriteľa toto realizované nebolo
a preto nemohli ani nastať účinky zosplatnenia. K záveru súdu o tom, že toto zosplatnenie jej bolo
oznámené listom zo dňa 9.6.2011 uviedla, že túto zásielku v odbernej lehote neprevzala a táto sa vrátila
súdu dňa 6.7.2011. O odstúpení od zmluvy sa preto dozvedela iba okamihom podania žaloby na súd,
resp. doručením tejto žaloby na vyjadrenie. Ďalej uviedla, že sa stotožňuje so skutkovým záverom súdu

prvej inštancie v tom, že došlo k odstúpeniu od zmluvy. Má však za to, že súd dôsledky tohto odstúpenia
nesprávne právne posúdil. Poukázala na dôsledky takéhoto odstúpenia, ktoré majú za následok, že
zmluva sa od počiatku zrušila a je toho názoru, že za takejto situácie 2-ročná subjektívna premlčacia
lehota na vrátenie poskytnutej sumy, ako bezdôvodného obohatenia začala plynúť odo dňa 28.11.2009,
teda odo dňa nasledujúceho potom, kedy žalobca žalovanej poskytol sumu 2.000,-eur (vychádzajúc zo

záveru, že uvedená zmluva bola od počiatku zrušená). Táto lehota preto uplynula dňa 28.11.2011 a
preto pokiaľ žalobca podal žalobu na súde 12.6.2013 stalo sa tak po uplynutí subjektívnej premlčacej
lehoty. Z tohto dôvodu mal súd žalobu zamietnuť.

12. Žalobca žiadal zmeniť napadnutý rozsudok v jeho zamietavom výroku a nad rámec vyhovujúceho

výroku a zaviazať žalovanú zaplatiť ďalšiu sumu vo výške 208,-eur. V odvolaní uviedol, že vzhľadom na
preukázanú skutočnosť, že žalovanej bola poskytnutá suma vo výške 2.000,-eur a táto preukázateľne
žalobcovi uhradila sumu v celkovej výške 752,60 eur, predstavuje tak bezdôvodné obohatenie sumu
1.247,40 eur. Keďže súd žalobe vyhovel iba do sumy 1.039,40 eur, žiada navýšiť vyhovujúci výrok
o uvedenú sumu. Má za to, že súčasťou poskytnutého úveru neboli splátky za poistenie, tieto mala

žalovaná žalobcovi uhradiť nad rámec poskytnutého úveru. Nie je preto možné zo zaplatenej sumy na
úverovú istinu v rámci vrátenia bezdôvodného obohatenia použiť časť sumy na úhradu poplatkov za
poistenie.

13. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez

nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a na základe toho dospel
k záveru, že tak odvolanie žalobcu ako aj odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Súd prvej inštancie
vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci a to vykonaním tých
dôkazov, ktoré účastníci na preukázanie svojich tvrdení označili, vykonané dôkazy vyhodnotil postupomzodpovedajúcim úprave § 191 ods. 1 C.s.p., vec aj správne právne posúdil a aj vecne správne vo
veci rozhodol. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvej inštancie. Za vecne správne a výstižné

považuje odvolací súd aj dôvody prvoinštančného rozsudku a preto v súlade s ust. § 387 ods. 2 C.s.p.
sa obmedzuje na konštatovanie tejto správnosti a s poukazom na obsah odvolacích námietok považuje
za potrebné k týmto dôvodom dodať:

14. Z dôvodov prvoinštančného rozsudku vyplýva, že právna kvalifikácia nároku žalobcu ako nároku

na vydanie bezdôvodného obohatenia vychádza zo záveru o zrušení úverovej zmluvy v dôsledku
odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu. Stanovisko žalovanej k tomuto odstúpeniu od zmluvy je
rozporné vzhľadom k tomu, že táto na jednej strane v samotnom odvolaní potvrdila, že sa stotožňuje
so skutkovým záverom súdu prvej inštancie, že zo strany žalobcu došlo k odstúpeniu od zmluvy, na
druhej strane tento úkon spochybňuje s poukazom na to, že toto odstúpenie jej nebolo doručené, keďže
poštovú zásielku uloženú na pošte neprevzala.

15. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v samotných všeobecných podmienkach pre poskytnutie
spotrebiteľského úveru, ktoré tvoria súčasť zmluvy o úvere v časti V.-7 sa upravuje aj otázka doručovania
písomnosti dodávateľom. Podľa tohto ustanovenia Cetelem doručuje všetky písomné oznámenia
klientovi najmä poštou a to formou obyčajne doporučenej zásielky na jeho poslednú známu adresu. Ak

klient písomnosť neprevezme, považuje sa za doručenú dňom márneho uplynutia úložnej lehoty, alebo
z dôvodu nedoručiteľnosti. Vzhľadom na takto dohodnuté zmluvné podmienky možno vyvodiť dôvodný
záver o tom, že samotná skutočnosť, že žalovaná neprevzala zásielku uloženú na pošte, nevyvolala
ten záver, ktorý ona z tejto skutočnosti vyvodzuje, keďže v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok
sa považuje aj takto neprevzatá poštová zásielka za doručenú. Za nedôvodnú považuje odvolací súd

aj odvolaciu námietku žalovanej ohľadne začiatku plynutia premlčacej doby na vydanie bezdôvodného
obohatenia.

16. V zmysle ust. § 101 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za
2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor

obohatil. Podľa ods. 2 najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za
3 roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov odo dňa keď k nemu došlo.

17. Podľa ust. § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný
vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

18. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že začiatok plynutia premlčacej lehoty na vydanie
bezdôvodného obohatenia je potrebné posudzovať v závislosti od záveru, či toto bezdôvodné
obohatenie vzniklo v dôsledku absolútnej neplatnosti zmluvy alebo v dôsledku jednostranného právneho
úkonu, za ktorý je potrebné považovať aj odstúpenie od zmluvy. Iba v prípade záveru o absolútnej

neplatnosti právneho úkonu dochádza k nadobudnutiu bezdôvodného obohatenia už od samotného
vzniku právneho úkonu. Naopak v prípade zrušenia zmluvy v dôsledku odstúpenia, o bezdôvodnom
obohatení z plnenia takéhoto úkonu možno hovoriť až od okamihu úspešného odstúpenia od zmluvy,
t.j. od okamihu, kedy prejav oprávneného týkajúci sa odstúpenia od zmluvy došiel druhému účastníkovi.
Iba týmto okamihom sa totiž druhá zmluvná strana dozvie o zrušení zmluvy a iba týmto okamihom môže

svoje právo vyplývajúce zo zrušenia zmluvy uplatniť na súde po prvý raz. S poukazom na tieto závery
má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie vyriešil otázku začatia plynutia tak subjektívnej ako aj
objektívnej premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia správne. A správny je aj jeho záver
o tom, že žaloba bola uplatnená včas. Na takomto závere nemení nič ani skutočnosť, že odstúpením od
zmluvy sa táto v zmysle ust. § 48 ods. 2 Obč. zákonníka zrušuje od počiatku.

19. Za nedôvodné považuje odvolací súd aj odvolanie žalobcu čo do zamietavej časti výroku vo výške
208,-eur. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie ako aj zo samotného vyjadrenia žalovanej
je zrejmé, že uvedenú sumu uhradila v rámci mesačných splátok, ktoré boli podľa rozčlenenia určené
na úhradu poistného. Odvolací súd zhodujúc sa so záverom súdu prvej inštancie, že medzi žalovanou

a žalobcom, ale ani poisťovnou Cardiff Slovakia, a.s. nedošlo k uzavretiu platnej poistnej zmluvy (čo
žalobca v odvolaní ani nespochybňuje) a z tohto dôvodu je potrebné aj časti jednotlivých splátok,
ktoré mali predstavovať výšku poistného považovať za bezdôvodné obohatenie, keďže boli zo strany
žalovanej realizované bez právneho dôvodu. Pokiaľ žalobca tieto úhrady prijal a v konaní nepreukázal,aby ich následne postupoval príslušnej poisťovni, možno považovať za správny postup súdu prvej
inštancie, ktorý aj uvedené úhrady započítal do výšky splatenej istiny, na ktorú jedinú mal žalobca nárok.

20. S poukazom na tieto dôvody rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny vrátane správneho
výroku o trovách konania podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p..

21. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2
C.s.p.. Výsledok odvolacieho konania možno považovať za čiastočný úspech oboch strán sporu, preto

odvolací súd žiadnej zo strán sporu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.