Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 27, 2019

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 5T/83/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718010422
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2019:6718010422.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., a prísediacich

Anny Pivoluskovej a Márie Greguškovej, v trestnej veci obžalovaného E. D., pre zločin týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa
27. 03. 2019 vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný E. D., nar. XX. XX. XXXX vo B., trvale bytom B., t.č. Ú. C. Ú. L. L.,

uznáva sa za vinného, preto že

v období od presnejšie nezistenej doby roku 2017 až do 18. 01. 2018 v obci B. R. v časti Ú., okres
B., na rôznych priľahlých miestach, ako aj v priestoroch unimobunky patriacej jeho sestre X. H., nar.
XX.XX.XXXX, invalidnej dôchodkyni, nachádzajúcej sa v obci B. R. na adrese Ú. Č.. XXX/XX slúžiacej
jej ako obydlie, poznajúc jej zlý zdravotný stav a najmä v čase po tom, ako sa do unimobunky k sestre
aj dočasne prisťahoval opakovane vedome, cielene a teda úmyselne spôsoboval fyzické a psychické

utrpenie a príkorie svojej sestre X. H. takým spôsobom, že po požití návykovej látky (konzumácie
alkoholu a fetovaní Toluénu) bezdôvodne vyvolával pod rôznymi zámienkami spory, verbálne konflikty,
hádky, následne ju aj fyzicky napádal, ohrozoval, správal sa voči nej agresívne, vulgárne jej nadával,
požadoval od nej peniaze pre svoje osobné potreby, bral jej stravu, ktorú sám konzumoval, kopal
ju nohami predovšetkým do oblasti jej nôh a udieral päsťami rúk do oblasti rebier, napádal a bil ju
palicou a fackoval, ktoré jeho stupňujúce sa agresívne konanie vyvrcholilo tým, že dňa 18. 01. 2018
opäť pod vplyvom predchádzajúceho kombinovaného aplikovania prchavej a návykovej látky (Toluénuv
kombinácii s alkoholom) v čase okolo 21.30 h v priestoroch unimobunky v obci B. R. Č. Ú. XXX/XX,

okres B. potom, čo mu sestra X. H. vyčítala fetovanie a žiadala, aby vyšiel z unimobunky von, začal
byť voči nej agresívny, následne ju v priestoroch pred spoločne obývanou unimobunkou, kam pred ním
ustupovala dobehol, kopol ju nohami do oblasti nôh, v dôsledku čoho spadla na zem a utrpela zranenie
a to vykĺbenie ľavého ramenného kĺbu s pomliaždením, vretenného nervu a ľahké pomliaždenie ľavého
hrudníka s dobou práceneschopnosti v trvaní 35 dní, pričom jej taktiež vulgárne nadával a vyhrážal sa
jej zabitím tým spôsobom, že jej "hlavu odrhne so sekerou", v dôsledku čoho utiekla v obave pred jeho
osobou k susede a napadnutie telefonicky oznámila na Polícii SR, ktorá službukonajúca hliadka OO PZ

Zvolen ho následne po príchode namiesto činu obmedzila na osobnej slobode,
ktorého konania sa dopustil napriek tomu, že bol právoplatne odsúdený a potrestaný- rozsudkom
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/30/85 zo dňa 11. 03. 1985 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/136/85 zo dňa 11. 04.1985 po uznaní viny pre trestný čin lúpeže podľa §
234 ods. 1 Trestného zákona a iné(zákon č. 140/1961 Zb. v znení platnom a účinnom v čase spáchania
skutku) k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere štyri roky nepodmienečne so zaradením pre jeho
výkon do II. nápravnovýchovnej skupiny, ktorý nepodmienečný trest odňatia slobody vykonal dňom 22.

12. 1988,a rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T/84/91 zo dňa 22. 07. 1991 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5To/207/91 zo dňa 28. 08.1991 po uznaní viny ako obzvlášť
nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1

Trestného zákona a iné (zákon č.140/1961 Zb. v znení platnom a účinnom v čase spáchania skutku) k
úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere osem rokov a tri mesiace nepodmienečne so zaradením
pre jeho výkon do III. nápravnovýchovnej skupiny, ktorý nepodmienečný trest odňatia slobody vykonal
dňom 22. 06. 1999,

teda

ako páchateľ, ktorý už bol za trestné činy vymenované v ustanovení § 47 odsek 2 Trestného
zákona (trestný čin lúpeže) dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody blízkej osobe

spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán rôzneho druhu,
ponižovaním,pohŕdavýmzaobchádzaním,vyhrážaním,vyvolávanímstrachuastresuainýmsprávaním,
ktoré ohrozuje jej fyzické a psychické zdravie a obmedzuje jej bezpečnosť,

čím spáchal

zločintýraniablízkejosobyazverenejosobypodľa§208odsek1písm.a)Trestnéhozákonaspoukazom
na § 127 ods. 4, ods. 5 Trestného zákona a § 47 ods. 2 Trestného zákona ako páchateľ, ktorý už bol za

takéto trestné činy dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona, § 47 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere
20 (dvadsať) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranný dohľad vo výmere
3 (troch) rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodeným spôsobenú škodu,
a to:
- Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom F. XX, XXX XX L., IČO: XX XXX XXX, vo výške 199,03 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 06. 07. 2018 na tunajší súd pod sp. zn.
3Pv/49/18/6611 obžalobu na E. D. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1
písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 127 ods. 4, ods. 5 Trestného zákona a § 47 ods. 1 písm.
a), b), ods. 2 Trestného zákona.

Obžalovaný E. D. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku spravil
vyhlásenie o tom, že je nevinný. Po zákonnom poučení v rámci jeho výsluchu uviedol, že so sestrou
(poškodenou) nebýval, býval vo svojom, ona vo svojom, chodila opitá s F., stále ožratá, jej kradli veci
a aj jej mizli, a jeho potom z toho obviňovala, ale on jej nič nebral, práveže ešte jej dával jedlo. Jemu
potom zhorela bunka, bol potom preč, zobral si vedľa taký stánok, tam býval, a spravil si aj búdu. Potom

prišiel švagor, doniesol víno, on sa sestry opýtal, či môže ísť, či mu naleje, ona povedala, že môže.Potom počul vonku krik, ale ďalej sedel dnu a popíjal, potom z okna videl, ako mu horí bunka. To bolo
pred Vianocami, 17.12. zhorela, a 17. a 18. prespal u sestry. Syn F. bil jeho sestru, aj od neho si násilím
zobral špaky. F. a jeho sestra mu predali veci na oblečenie. Sestra mala meniny, on kúpil víno, dal jej ho,

potom odišiel preč. Povedal im, že nie že dačo zmizne, lebo bude po piči, večer sa potom vrátil, ľahol si
sa spal. Ráno počul krik, sestra s F. pili víno a dohodli sa naňho, ešte predtým, asi jeden týždeň, sestru
zbil F., on to videl, ale nestaral sa do toho, ten úraz mala od neho. Ju donútil strach, lebo vedela, že je
v podmienke, a že mu predali veci. On ju udrel len jeden krát, keď prišla ona za ním do bunky, kričala
„pojebem ťa, zabijem ťa“, bila ho päsťami do hlavy, on ju len zachytil rukami a kolenom ju odstrčil, ona

mu aj ťahala vlasy, potom ju hodil na posteľ a šiel preč. Ona ešte za ním vykrikovala z okna, hodila aj
doňho do chrbta kameň, a za to ju len tak mierne kopol, aby jej niečo nezlomil. On teda u nej nebýval, len
u nej prespal dve noci. Už aj predtým bol odsúdený nevinne pre jej klamstvá. Ďalej uviedol, že vlastne
bunka mu zhorela 16. januára a 18. januára sú dávky, on jej bol kúpiť víno, ona si to všetko vymyslela,
ona aj zabila sestru U., lebo tá nemala čo jesť, odišla do Prahy kvôli nej, tam ju našli mŕtvu. Vie, že nemá
piť, ale on jej neubližoval, on ju nebil, to je krivá výpoveď, ona doňho vyrývala, ona by sa mala ísť liečiť do

F.. To, že sa ona s F. dohodli, čítal z jej papierov, lebo vypovedali klamstvá. To, čo hovorí on, je pravda, z
jej strany je to klamstvo. Toho 18. januára bolo okolo 10.00 hod., dal jej víno, cigarety, on si z nich zobral
dve, zobral si toluén a išiel preč. Povedal im, že nieže mu niečo zmizne, lebo bude po piči, a odišiel
preč. Vrátil sa večer, sestra doma nebola, policajti prišli preňho asi o 19.00 hod. Povedali len „idete s
nami“, všetko je to proti nemu vymyslené, sestra bola stále ožratá, padala kade tade, medzi sebou sa s

frajerom bili. F. ju mal zbiť dva až tri týždne predtým, on sa jej nezastal, lebo ona jeho napádala. Teraz to
bola povedať na polícii, lebo mala strach za tie veci. On fetoval toluén, ale nikomu neubližoval, fetoval,
keď prišla naňho chuť, a čo sa týka pitia, pil čo prišlo. Pamätá si všetko, nikdy nebol tak nafetovaný, aby
nevedel, čo robí. Je pravda, že sa jej vyhrážal aj zabitím, ale aj ona jemu, ale to bolo medzi nami takto
bežné, pričom by ju nikdy nezabil, žije on a žije aj ona.

Na doplňujúce otázky obžalovaný uviedol, že vtedy prišiel domov večer asi o 17:30 hod. nevedel uviesť,
kde bola vtedy poškodená, asi pri frajerovi. V ten večer nebol v kontakte s poškodenou.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá poškodená X. H., ktorá po zákonnom poučení uviedla, že brat

dostal 19-teho podporu, prišiel na obed domov, bol už opitý a nefetovaný, ona bola u susedy v bunke,
ona brata vtedy zobrala k sebe, pretože si jeho bunku spálil. Vtedy ju udrel do rebier, ona spadla, vykĺbila
si rameno a utekala bosá preč, aby volala sanitku a políciu, potom prišli aj policajti, bolo to z 18. na
19. januára. Predtým jej brat aj spálil čižmy, lampičku, bol nepríčetný, nafetovaný, robil bordel, bola tam
špina, potkany, od kedy tam nie je, tak musela aj ľuďom zaplatiť, aby odviezli ten bordel. On ju napádal

veľa krát, veľa krát mu aj odpustila, teraz má ale ochrnutú ruku, a už mu neodpustila. Toho 18-teho
nemala meniny, tie má 17-teho. Prišla k susede A. F. večer na televízor, ona mala víno, tak si slušne
vypili, a keď prišla domov, brat už bol nafetovaný, kopol ju do rebra, ona spadla na zem a vykĺbila si
ruku. Brat bol samotár, on jej zakazoval všetko, fackal ju ako panáka, ona mu na to povedala, že „som
ťa zobrala k sebe, a ty ma ešte fackáš“, a ako toho 18-teho mala vykĺbenú ruku, tak volala políciu. Brat

u nej vtedy býval asi týždeň. Jemu aj dali bunku, ale dole v dedine, tú predal bratrancom za 50,- Eur,
a pri nej si postavil bunker, ktorý si potom spálil. Je jej ľúto, že sa s ním súdi, ale nedá sa to odpustiť.
On je nebezpečný keď fetoval, kvôli tomu sa aj hádali, aby nefetoval, povedal jej, že nebude, ale to mu
vydržalo len dva dni, potom zase fetoval. On sa niekedy chytil do nej, ale ona sa vždy len bránila, tiež
ju predtým udrel do rebra, ale ona ho neudala. Takéto napádania nebývali často, ale ona sa vždy len

bránila. Keď býval ešte u seba, kradol jej aj peniaze, aj občiansky, keď povedala, aby jej ho vrátil, tak
do nej kopol. Raz ju aj čakal dnu a potom ju kopol do rebra, ale za to ho vtedy neudala. Hádky medzi
nimi boli aj kvôli špine, že robil bordel, aj sa jej vyhrážal, že mu nebude rozkazovať, že jej hlavu odtrhne,
na čo mu povedala, že teda zavolá políciu. Ona sa ho stránila, je slabá, radšej ušla. Keď sa hádali,
tak to bolo kvôli fetovaniu a bordelu, takéto jeho konanie trvalo dosť dlho, aj keď mal ešte svoju bunku,

udrel ju ako vedel. Suseda A. F. bola väčšinou doma, ich bunky sú od seba asi päť krokov. Tá bratova
bunka bola u nej na záhrade, tú si podpálil sám, aby tam nemusel byť, a vravel, že tam mal potkany a
bodrel, a preto, aby bol s ňou a aby jej rozkazoval. Zobrala ho k sebe preto, aby nezamrzol, ostali už
len oni dvaja, sestra zomrela. Ju okrem neho nikto nezbil, brat napadol aj suseda, ktorý býva vedľa, J.
H., keď jej prišiel dať kávu. Suseda F. vedľa býva sama, má syna U. a X., a dcéru, bývali tam s ňou, ale

synovia sú v base a dcéra už býva inde. Ani s X. F. nemala problémy, len s bratom. Ona mu v živote
nič neukradla, on je taký, že si niečo niekde položil a o chvíľu už nevedel, kde čo dal. Mala aj muža, ten
zomrel asi pred jedenástimi rokmi, asi tri roky jej pomáha aj švagor G. H., ten sa o tom ale s jej bratom
nerozprával. Ona sa nikomu nesťažovala, len A. F.. Vtedy poprosila A. F., aby šla do jej bunky zobraťmobil, ona sa ale bála brata, tak jej povedala, aby išla k A. L., od neho doniesla mobil a z neho volala,
že potrebuje sanitku a políciu. Vtedy večer s A. F. vypili liter vína a potom prišla domov a brat už bol
nafetovaný. Vedela to podľa toho smradu, ktorý bolo cítiť, on si toluén nalial na handru, tú si priložil k

ústam a začal fetovať. On viacej fetoval ako pil, ona s ním ani nepíjala, ani sa s ním nebavila, preto
on ako keby na ňu žiarlil a robil jej zle. Bral jej veci, ona naňho veľa krát volala políciu, tí ho ale nikdy
nezobrali, len mu vždy dačo vysvetľovali. On bol nenapraviteľný, býval vo svojej bunke a nevedela od
koho sa to naučil, a začal fetovať, a vtedy nevedel čo robí. Nebohá sestra, ktorá odišla do J., sa jej v
minulosti tiež sťažovala, že sa jej brat vyhrážal, aj za to sedel, jej vtedy ešte žil muž, tak ich sa bál, ale

keď boli samé, tak si na ne dovolil. Brat jej nikdy nevyčítal, že vypovedá proti nemu, ani jej za to nič
nevravel, len jej nadával, nesmel ku nej ani nikto prísť, hneď ju bil.

Na doplňujúce otázky poškodená uviedla, že ako išla od kamarátky domov, hneď ako otvorila dvere,
tak pri dverách ju napadol obžalovaný, potom bosá utekala ku susede, kričala na ňu, obžalovaný potom
otvoril dvere do jej bunky a ľahol si tam spať. Ruku mala už dva krát vykĺbenú, ale ochrnutú ju má kvôli

bratovi, keby ju neudrel, tak ju má zdravú, predtým bola aj v kúpeľoch a ruku mala v poriadku. svedkom
toho útoku nebol nikto, len keď išla k susede, vedela, že to bol len brat. Svedkom tých iných hádok bol
napr. aj A. L..

K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že poškodená nebola bitá, je taká drzá,

že pod prísahou klame, všetci vidia, že to je psychiatria, len vtedy bola od neho mierne kopnutá, keď
ho začala biť, čo uvádzal vo svojej výpovedi, pred súdom uvádzala klamstvo, ona vždy dačo od neho
pýtala, zápalky, špaky, aj jedlo jej dával.

Svedok A. L. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, že na dátum si už nespomína, ale

bolo to v ranných hodinách okolo 02.00 hod., A. F. búchala na dvere a kričala „dávaj rýchlo mobil, Jojo
zaťal X. sekerou do ruky“, ona tak familiárne nazývala E. D.. On sa zľakol, oni tam nemajú ani zavedenú
elektrinu, bola tma, on jej dal mobil, aby zavolala políciu a sanitku, ona volala vonku, on ostal dnu a zavrel
dvere, lebo bola zima, a keď dovolala, potom mu mobil vrátila a on šiel spať, lebo ráno vstával do práce.
Z roboty prišiel asi o 18.30 hod. domov, aj sa pýtal, že čo sa stalo, vraveli, že prišla záchranka, pýtal

sa susedov, vravela mu to A. F. aj jeho manželka, že tam boli záchranári, aj policajti. Poškodenú v tom
čase nevidel, nepamätal si už, či bola v nemocnici, alebo kde. Po nejakom čase sa potom poškodenej
pýtal, čo sa stalo, ona mu povedala, že ju brat udrel, že bola tma, že bežala k susede bosá, že mala
ruku ovisnutú. V lete sa stávalo, že sa oni dvaja medzi sebou hádali, on je umelecký rezbár, tak v lete
robí vonku, oni to nemajú ani oplotené, tak na nich vidí. Obžalovaný, keď chodil nafetovaný domov, tak

sa začali hádať, hádka bola z oboch strán, raz v lete videl, ako sa kopali na zemi, on napádal ju, ona
sa bránila, ale bolo to obojstranné, ale nebolo to niečo extrémne. Boli ale medzi nimi časté hádky, on
fetoval a pil, to ovplyvnilo jeho správanie, on býval nepríčetný keď sa nafetoval. Môže byť, že poškodená
si niekedy aj vypila, keď má peniaze, a už bola hádka na streche. Obžalovanému raz zhorela bunka,
išiel potom bývať k sestre, ale tam sa neznášali a hádali sa.

K tejto výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že sestru nikdy nenapádal, svedok nikdy nemohol
vidieť, ako sa bili, len mohol počuť hádky.

Svedkyňa A. F. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedala, že a obžalovaným nie je v

žiadnom vzťahu, jeho aj poškodenú pozná zhruba rovnako dlho, už cca 19 rokov. Keď tam prišla bývať,
tak obžalovaný bol vo výkone trestu. Keď boli medzi obžalovaným a poškodenou hádky, tak to bolo
kvôli fetovaniu a bordelu, to trvalo asi 5 rokov. Ona aj jeden krát videla na ulici, ako obžalovaný kopol
poškodenú. Vtedy bola poškodená u nej, pozerali televízor, mali liter vína, pozerali správy, boli tam len
oni dve. Poškodená dopozerala a išla domov. Mohlo byť ráno od 02.00 hod. až 02.30 hod, tak poškodená

prišla ku nej, držala si ruku v rukáve, kričala „volaj sanitku a políciu“, ona od strachu zablokovala telefón,
poškodená jej povedala, aby išla k A. L., tak jeho zobudila, on jej vyťukal číslo, ona potom poškodenej
dala aj šľapky, lebo bola bosá. Keď sa to vtedy stalo, tak pri tom nebola, len poškodená jej vravela, že
keď šla dnu, že ju vo dverách obžalovaný udrel a pred bunkou majú betón a tam spadla. Vtedy, keď
od nej odišla po pozeraní televízora, tak to bolo dlhšie, nevrátila sa hneď. Obžalovaného vtedy vôbec

nevidela. Potom, keď poškodenú odviezla sanitka, prišiel jej švagor H., vravel, že ju ide hľadať, a potom
ju našiel na polícii. Večer potom poškodená prišla domov, a medzi tým obžalovaného zobrali policajti.
Poškodená jej povedala, že obžalovaný bol nafetovaný, že ju udrel a vyletela aj s dverami von. Oni sú
ako pes a mačka, jej ale obžalovaný nič neurobil, ani nič nevidela, ale počula hádky, bývajú od sebaasi 30 metrov. Tá bunka, čo mu zhorela, bola u poškodenej v záhrade. Oni sa väčšinou hádali dnu, ale
nikto sa do nich nestaral, ani ona. Raz na poškodenej videla monokel, tak sa jej pýtala, čo sa stalo, a
povedala jej, že stála pri kachliach a že ju obžalovaný udrel. To ale osobne nevidela. Poškodená sa jej

stále naňho sťažovala, vadila sa s ním, lebo fetoval, vadilo jej, keď bol nafetovaný, on viac fetoval ako
pil. V tej bunke predtým najprv bývala poškodenej sestra U., tá išla za dcérou do J., kde aj zomrela, a
potom tam prišla bývať poškodená. Obžalovaný mal aj s Erikou také problémy. Poškodená jej aj vravela,
že sa jej obžalovaný vyhrážal, že sa ho bojí, on je taký samotár, hneval sa, keď tam ku ním niekto chodil.
Poškodenú poznajú aj jej synovia, dobre spolu vychádzali, nemali žiadny konflikt. V tom čase svedkyňa

už doma bývala sama. Ani jej synovia nemali s obžalovaným konflikt, syn X. sa s ním aj kamarátil. Keď
jej poškodená vravela, že ju obžalovaný bil, tak vravela, že to bolo päsťou, ona jej aj vravela, že prečo
sa s ním háda, to bolo kvôli fetovaniu a bordelu, lebo ona neznášala bordel. Asi dva alebo tri dni predtým
poškodenej zmizla kabelka s občianskym preukazom, ona zavolala políciu, lebo vedela, že jej to zobral
obžalovaný, a potom išiel oproti nim po dedine na bicykli, a keď poškodenú zbadal, tak zastal, kopol ju,
pritom ale nespadla na zem, len si kľakla. Je pravda, že poškodená má klin v nohe po havárii, ale len tak

nepadala. Aj predtým už mala vykĺbenú ruku, bola s tým aj na liečení, potom ju už mala v poriadku, aj
drevo si sama chystala. Poškodená jej nespomínala, žeby jej mizli veci. Napádanie a hádky boli často,
asi každý druhý alebo tretí deň, a to aj keď boli ešte susedia, a aj keď už žili spolu. Poškodená tam
žila sama, aj ona bola sama, preto boli často spolu. Poškodená jej tiež vravela, že J. H. jej raz doniesol
kávu, a aj toho obžalovaný skopal, konflikty medzi inými nespomínala. Svedkyňa sa vtedy bála, lebo

poškodená prišla ku nej, ruku si držala v rukáve, bola bosá, vravela, aby jej išla zobrať čižmy, ale ona
sa vtedy bála, to bolo ale len vtedy, inak sa obžalovaného nebojí, lebo jej neublížil, ale poškodená sa
ho bála. Asi preto, že ju napádal, ona neznášala, keď fetoval, lebo to smrdí, a potom taký nafetovaný
išiel ku nej dnu, a tiež neznášala bordel.

Na doplňujúce otázky svedkyňa uviedla, že poškodená jej vtedy po incidente vravela, že obžalovaný
fetoval, čo bola aj pravda, lebo našli pod jeho vankúšom fľaštičku, ona vtedy ručala od bolesti, povedala
jej, že ju trafil tak, že odletela aj s dverami.

K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že svedkyňa nevypovedala pravdu, len

to je pravda, že jej neubližoval, jej nie, poškodená kopnutá od neho nebola, oni šli vtedy po dedine a
poškodená doňho hodila kameň, aby jej vrátil občiansky, ale ani pri ňom nebola, nebola kopnutá, od
kedy tam svedkyňa s rodinou býva, tak sú tam problémy.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj znalkyňa Mgr. Miroslava Durilová, ktorá po zákonnom

poučení vypovedala, že trvá na záveroch znaleckého posudku. Podľa znalkyne sa jednoznačne nedá
povedať, kto bol vo vzťahu obžalovaného a poškodenej dominantný, neboli ale od seba emocionálne
závislý, nedá sa teda povedať, že bol niekto z nich dominantný, ale obžalovaný bol skôr osobou
agresívnejšie vystupujúcou, a to verbálne aj fyzicky, poškodená mala sklony k submisívnejším krokom,
bola ústupčivá. Poškodená neiniciovala agresívne jednanie, ale nebola ani natoľko submisívna, žeby

konanie obžalovaného nechala bez odozvy, bola schopná sa brániť, z jej strany boli teda obranné
reakcie, na rozdiel od týraných osôb, ktoré sú pasívne, bola schopná udržať si integritu, konanie
obžalovaného ale pociťovala ako úzkosť, mala aj obavu z jeho konania. Vo vyhrotených situáciách sa
poškodenáobžalovanéhourčiteobávala.Ajpodvplyvomalkoholudochádzalokuvzájomnýmkonfliktom,
poškodená pod vplyvom alkoholu bola v inom stave, ako keď pod vplyvom nebola, vtedy reagovala

agresívnejšie, hostilnejšie. Ak by poškodená s obžalovaným naďalej spolu žili, riziko týranej osoby by
zrejme nebolo, poškodená sa dokázala brániť, bližšie sa k tomu ale znalkyňa nevedela vyjadriť. Vedela
sa brániť najprv verbálne, jej konanie bolo potom ale také, že sa obžalovanému vyhýbala, kontakt s ním
minimalizovala.

Znalkyňa MUDr. Jarmila Opáthová na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedala, že
sa pridržiava záverov znaleckého posudku, nezistila u poškodenej prejavy týrania, bezmocnosti,
autodeštrukcie, pričom ku otázke pravdivosti tvrdení je kompetentný vyjadriť sa znalec psychológ.
Taktiež trvá na záver znaleckého posudku vo vzťahu ku obžalovanému, na jeho záveroch sa nič nemení
ani po výpovediach strán na hlavnom pojednávaní. Čo sa týka obžalovaného, tak či už jedna alebo druhá

návykoválátkauňhonespustilireakciu,ktorániejekomfortnávzhľadomnajehopovahovéčrty,tietolátky
len odbúrali jeho konanie, pričom nezistila zvýšenú závislosť ani na jednej látke, lebo obžalovaný dokáže
abstinovať, neprebehli uňho ani abstinenčné syndrómy, teda záver bol len abúzus, pričom motivácia
vzdať sa týchto látok je uňho slabá, preto ani liečba nariadená súdom nemá zmysel, čo ho ale nezbavujezodpovednosti, ani zníženia ovládacích alebo rozpoznávacích schopností. Ak obžalovaný chce, môže
sa ísť liečiť sám. Bol mu nariadený aj probačný dohľad, vie, čo mu tie látky spôsobujú, a je si vedomý, že
ich nemá užívať. Prioritným problémom u obžalovaného je jeho osobnosť, ľahká mentálna zaostalosť,

vzťah obžalovaného a poškodenej je taký taliansky, podľa nej je to vzájomné, ako uviedla aj svedkyňa,
sú ako pes a mačka, je to skôr v jeho povahových črtách, ktoré popísala v znaleckom posudku. Keby
nedochádzalo ku stretom, tak obžalovaný nemá dôvod tak reagovať. V znaleckom posudku nenavrhla
žiadnu liečbu, a nenavrhla ju ani po hlavnom pojednávaní. Hlavná liečba je vždy abstinencia, teda keď
bude obžalovaný abstinovať, bude sa vedieť vyliečiť.

Znalec Mgr. František Nociar po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní uviedol, že tiež trvá na
záveroch znaleckého posudku. Čo sa týka organickej patológie stredného až ťažkého stupňa, ktorú
uvádzal v znaleckom posudku, tak ide o poškodenie mozgu alebo centrálnej nervovej sústavy, ktoré
je u obžalovaného spôsobené viacerými faktormi, najmä abúzomnávykových látok, životosprávou, jeho
fungovanie v oblasti kognitívnych funkcií je oslabené, ovládacie a regulačné funkcie v oblasti emočnej

sú oslabené, teda znalec dospel k záveru, že v prípade obžalovaného ide o stredne závežnú mieru. Stav
môže byť ovplyvnený tým, či u obžalovaného dôjde ku kompenzačnej funkcii, teda k lepšej životospráve,
sexuálnemu životu, abstinencii, to poškodenie je ale ireverzibilné, samotná prítomnosť tejto poruchy
ale nie je prognózou ku zhoršeniu, ale túto prognózu obmedzuje. Ďalej uviedol, že intelektové funkcie
obžalovaného sú oslabené, jeho kontrola je na nižšej úrovni, sú oslabené funkcie mozgu ohľadne

emočnej záťaže, zvládania stresu, vo vzťahu ku kontrole vhodnosti jeho správania, ako reakcie na
situáciu, v ktorej sa nachádza, teda aj menšie podnety uňho spúšťajú agresivitu, výbušnosť, teda
vyvolávajú inú reakciu, ako je to pri populačnej norme. V prípade ukladania trestu odňatia slobody na
doživotie, alebo aj trestu kratšieho trvania, sa u obžalovaného nedá uvažovať o výchovnom charaktere
trestu, ale o tom, čo bude nasledovať po resocializácii, ako bude fungovať, a v akých podmienkach bude

fungovať ďalej, lebo tieto skutočnosti ovplyvňujú jeho konanie, teda dĺžka trestu nemá význam z pohľadu
prevýchovy, lebo takto môže fungovať aj naďalej. Prioritná je teda jeho izolácia, trest môže byť preňho
výstrahou,žebudedávaťväčšípozornasvojereakcie,aleprevýchovaniejepreňhoprioritnýmmotívom,
pretože schopnosť sebakontroly je uňho výrazne nízka. Pokiaľ by žil v prostredí a vo vzťahoch, kde je
interakciavhodnejšia,nedásauviesť,žebynemalkonfliktysakoukoľvekosobou,konaniebybolomožno

miernejšie, ako vyplynulo z hlavného pojednávania, voči iným osobám nevystupuje tak agresívne, nie je
to teda paušálne. Prejavy by boli zrejme eliminované, je ale hypotetické, s kým by žil, a či by títo ľudia a
ich správanie nebolo spúšťačom týchto reakcií. Týmto chcel obžalovaný presadzovať svoj pohľad, svoje
hodnotenie fungovania, a uňho je len malý náhľad, že takéto správanie nie je prijateľné. Nevie, že toto
správanie konflikty nerieši, aj jeho vyhrážanie je osvojením si jazyka z prostredia, v ktorom žije, ale je

otázne, či by tak aj skutočne konal. Išlo skôr o to, aby to vyjadrenie malo emočnú váhu.

V zmysle § 263 ods. 1 Trestného poriadku boli na hlavnom pojednávaní prečítané zápisnice o výsluchu
svedkov z prípravného konania.

Svedok H. J. v prípravnom konaní po zákonnom poučení vypovedal, že zo dňa 18. 01. 2018 do 19.
01. 2018 vykonával výjazd na OO PZ Zvolen spolu s kolegom V. Š., a boli vyslaní stálou službou na
preverenie oznámenia v čase o 02:45 hod., udalosť sa mala stať vo B. R., časť úhrady, kedy pani F.
mala oznámiť, že jej susedu X. H. dobil jej brat. Po príchode na miesto tam bola tma a nikto sa ku nim
nehlásil, pričom skutok sa mal stať okolo 22:00 hod a oni boli na miesto zavolaní až o 02:45 hod., pričom

na samotnom mieste mohli byť okolo 03:00 hod. skontaktovali sa s oznamovateľkou, ktorá im uviedla,
že X. H. je v maringotke a napadol ju brat, a že má zranenú ruku. Po tom vyšla z maringotky X. H.,
ktorá sa sťažovala, že má bolesti ruky a volali aj záchranku, ktorá ešte neprišla. Z toho dôvodu sa s
poškodenou presunuli ku hlavnej ceste, kde ostalo odstavené ich služobné vozidlo. Po príchode sanitky
im poškodená uviedla, že skutok sa mal stať 18. 01. 2018 v čase okolo 22:00 hod., že prišiel jej brat E.

D. ku nej domov sfetovaný a opitý, že mal u nej bývať posledných 5 dní. Keď ho videla, že je sfetovaný,
tak mu povedala, že nebude u nej bývať, keď je sfetovaný, že to neznáša, a keď mu to povedala, tak ju
mal fyzicky napádať tak, že ju mal strčiť, na čo ona spadla na zem, a ako ležala, tak mal do nej kopať
do oblasti ľavého ramena, ľavej ruky, ľavého boku a tiež ju mal kopať do oboch nôh. Ďalej uviedla, že
pri tom napádaní jej mal nadávať, že je piča, a že odtiaľ vypadne preč, a tiež jej mal povedať, že jej

odsekne hlavu. Poškodená povedala, že z toho mala obavu o život a preto z domu ušla ku susede a
domov sa už nevrátila. Tiež povedala, že obžalovaný sa jej takto mal vyhrážať posledných 5 dní, čo u
nej býval, a tiež ju mal fyzicky napádať. Ďalej im povedala, že pri tom incidente nebol prítomný žiadny
svedok a nikto to nevidel. Po útoku, ako utiekla k susede, tak obžalovaný mal odísť preč, ale nevedelakam. Tieto skutočnosti si osobne preverili, kde v maringotke, kde bývala poškodená, nikto nebol, ale
bola otvorená a dvere boli otvorené dokorán. Ako poškodenú vyťažili, tak ju záchranka previezla do
nemocnice do B.. Následne zabezpečovali lekársku správu poškodenej z ošetrenia, kde sa uvádzalo,

že mala vykĺbenie ramennej kosti dopredu s PN do 42 dní. Po ošetrení poškodená čakala na OO PZ
Zvolen na povereného príslušníka a oni s ňou už nič nerobili. S obžalovaným v ten večer neboli, pretože
ten sa v časti Ú. nenachádzal. Keďže nevedeli, kde presne sa nachádzalo miesto skutku, tak vo B. R. a
Ú. kontrolovali všetkých ľudí, keďže bolo skoro ráno, tak veľa ich nebolo, ale ani jeden z nich nebol E.
D.. Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že po tom, ako prišli na miesto, poškodená bola zjavne pod

vplyvom alkoholu, nedávali jej fúkať, ale bolo to na nej zjavné, že mala vypité. Držala si ruku a sťažovala
sa, že mala bolesti. Bola vystrašená, stále opakovala, že ju bolela ruka, napadol ju brat a bolo jej zle.
Evidentne mala z brata strach, lebo nechcela vyjsť ani od susedy a suseda ju presvedčila, že sú tam oni,
a až potom vyšla von. Nepamätal si, či niekedy pred tým incidentom riešil niečo ohľadne poškodenej
alebo obžalovaného. Poškodená im nepovedala, prečo bol polícia a záchranka zavolaná až 5 hodín po
incidente, pýtali sa jej na to, ale poškodená im na to neodpovedala. Len hovorila, že ju bolela ruka a že

ju dobil brat. Spomínala, že ako u nej býval 5 dní, tak bol s obžalovaným problém, že ju fyzicky napádal,
vyhrážal sa jej smrťou a tým, že ju dobije. Konkrétne sa však ku tomu nevyjadrovala.

Svedkyňa H. L. v prípravnom konaní po zákonnom poučení vypovedala, že nebola svedkom skutku,
ktorý sa stal dňa 18. 01. 2018, vedela o tom len to, čo jej povedal manžel A. L.. V noci bola u nich A.

F., ktorá chcela od manžela mobil, aby zavolala pomoc pre X. H., povedal jej, že sa bili, viac k tomu
nevedela uviesť. Na doplňujúce otázky uviedla, že v minulosti bola svedkom konfliktu medzi poškodenou
a obžalovaným, bolo to cez deň, kedy bol obžalovaný opitý alebo nafetovaný, obviňoval poškodenú, že
ho okradla. Väčšinou tie hádky končili tak, že sa medzi sebou bili. Poškodená to ale neoznamovala,
nechcela volať políciu, bolo jej obžalovaného ľúto. On bol problémový, všetci v Úhradách ho trpeli,

pretože sa tam narodil. Pri tom, ako sa vzájomne bili, sa poškodená bránila, bola však slabšia. Veľakrát
oni kričali na obžalovaného, aby poškodená mohla odísť. Obžalovaný chodil nafetovaný, chodil po
košoch, robil po dvore bodrel, rozhadzoval smeti. Vykrikoval na ľudí vulgarizmy, aj pred deťmi, bol s
ním veľký problém. Jej rodine tak nenadával, nevedela prečo, ani ich nikdy neohrozoval. Konflikty medzi
obžalovaným a poškodenou trvali od kedy sa vrátil z basy, peniaze z dávok minul hneď v ten deň, ako

ich dostal, minul ich na alkohol alebo omamné látky, potom si peniaze zarábal výpomocou, chodil po
košoch. Vzťah obžalovaného a poškodenej nebol súrodenecký, správali sa k sebe horšie ako neznámi
ľudia. Konflikty vyvolávala raz ona, raz on, ale viac obžalovaný, bol konfliktný, poškodená sa ho bála.

Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok č.

53/2018 MUDr. Borisa Ťažkého ohľadne zranení poškodenej X. H., zo záverov ktorého v podstate
vyplýva, že poškodená dňa 18. 01. 2018 utrpela vykĺbenie ľavého ramenného kĺbu s pomliaždením
vretenného nervu a ľahké pomliaždenie ľavého hrudníka. Podľa názoru znalca, vzhľadom na charakter
zranení, tieto mohla poškodená veľmi dobre utrpieť tak, ako to uviedla vo svojej výpovedi. Poškodená
po podkopnutí nôh stratila rovnováhu, nasledoval akcelerovaný pád, pričom narazila ľavým ramenom

a ľavým plecom o podložku. V momente, keď ležala na zemi, ju mohol ešte útočník kopnúť do ľavého
hrudníka, známky násilia boli lekárom konštatované na ľavom ramennom kĺbe a ľavom hrudníku.
Kopnutie do ľavého hrudníka nebolo vysokej intenzity a neprekonalo elasticitu rebier. Na vznik
uvedeného zranenia nemali vplyv v minulosti utrpené zranenia. Taktiež neboli priamo ohrozené ani
poškodené žiadne životne dôležité orgány, z lekárskeho hľadiska zranenie nejaví známky ťažkej ujmy

na zdraví. Znalec stanovil priemernú dĺžku liečby na 5 týždňov od úrazu a primeranú dobu PN stanovil
na 5 až 6 týždňov od úrazu. Znalec stanovil výšku bolestného na 1.276,80 Eur.

V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal aj dokazovanie
prečítaním listinných dôkazov,a to: lekárska správa (č.l. 228), odpis registra trestov obžalovaného (č.l.

232 - 238), rozhodnutia Okresného súdu Zvolen (č.l. 240 - 244), rozsudok Okresného súdu Zvolen sp.
zn. 1T/53/1983 (č.l. 307 - 310), rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/261/1983 (č.l.
311 - 312), rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/30/1985 (č.l. 313 - 317), rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/136/1985 (č.l. 318 - 321), výpis z Ústrednej evidencie priestupkov
Ministerstva vnútra SR (č.l. 246 - 257), správa na obžalovaného z Obce Zvolenská Slatina (č.l. 258),

odpis registra trestov obžalovaného (č.l. 399 - 400), pripojené spisy Okresného súdu Zvolensp. zn.
1T/84/1991 a sp. zn. 5T/30/1985.Po takto vykonanom dokazovaní súd dňa 10. 10. 2018 vyhlásil odsudzujúci rozsudok, proti ktorému
podala prokurátorka odvolanie. Krajský súd na základe podaného odvolania zrušil rozsudok okresného
súduavecmuvrátilstým,abyjuvpotrebnomrozsahuznovuprejednalarozhodol.Vzmyslerozhodnutia

krajského súdu preto konajúci súd doplnil dokazovanie v potrebnom rozsahu.

Na návrh prokurátorky boli na hlavnom pojednávaní prečítané zápisnice o výsluchu poškodenej z
prípravného konania, v rámci ktorej po zákonnom poučení v podstate vypovedala, že to bolo dňa 18. 01.
2018, ona obžalovaného vždy upozorňovala, aby nefetoval, že to nechce, pretože to neznáša, a aby tam

bol poriadok. On ale napriek tomu, ako dostal podporu, si kúpil fet a prišiel nafetovaný doobeda domov.
Ona bola u kamarátky, mohlo byť pol desiatej večer, išla dnu do svojej bunky, že ide spať, a zacítila
smrad, a obžalovaný sedel na posteli a mal handru na ústach. Ona mu povedala, že či neplatí to, čo
mu povedala, že nechce, aby tam fetoval, na čo on skočil hore, vybehla bosá vonku a on stihol za ňou
vybehnúť, kopol ju do nôh, ona spadla, a vtedy si vykĺbila ruku a stihla ujsť ku kamarátke A. F., ktorá ej
zablokovala mobil, lebo nevedela PIN, tak jej povedala, aby išla od susedov zavolať sanitku. Ruku mala

vykĺbenú v ramene, sanitkou bola prevezená do nemocnica a odtiaľ ju policajti previezli na políciu, kde
bola do večera, a potom išli pre obžalovaného. Keď na druhý deň doma upratovala, našla pod bratovým
vankúšom polovicu fľaše toluénu. Tiež jej spálil čižmy a lampu pre to, aby sa naňho nepozerala, keď
bude fetovať, a aby nevybehla vonku. Okrem vykĺbeného ramena ju ešte kopol do rebier, do ľavej strany,
ale vtedy ho neudala, myslela si, že sa napraví, ale došlo ešte k horšiemu. Brat jej v minulosti vyhadzoval

vonku veci, podpálil jej unimobunku, v ktorej bývala, potom podpálil aj bunku, v ktorej býval jej muž, a
tretiu, ktorú si postavil on, to sa stalo v januári, tak jej ho bolo ľúto a zobrala ho k sebe, aby nezamrzol,
teda býval v jej bunku, asi dva týždne dozadu. Myslela si, že sa polepší, ale bolo ten horšie a horšie.
Napádal ju, vyhrážal sa jej, nadával aj na jej kamarátku, že nikto ku nej nemôže chodiť, tiež jej povedal,
že tam ona nebude rozkazovať, že chytí nôž a vpáli ho do nej. To isté robil s jej sestrou, ktorá zomrela,

bol za to aj v base, napadol ju sekerou. Vtedy ale tak nefetoval, s fetovaním začal asi tak pred šiestimi
rokmi. Podľa nej nebude napraviteľný nikdy, možno by mu pomohlo nejaké liečenie.

Na doplňujúce otázky poškodená uviedla, že toho dňa 18. 01. 2018 veľmi zle pociťovala chovanie
obžalovaného, trpela bolesťou, myslela si, že ho neudá, že je sprostý, ale nedalo sa to, nemôže mu

odpustiť, lebo si bude viac dovoľovať, ona u už v minulosti dosť odpustila. Veľakrát v minulosti sa medzi
nimi stal podobný konflikt, raz jej ukradol kabelku aj s občianskym, ona mu povedala, aby jej ho vrátil,
tak sa z cesty rozbehol a kopol ju do nohy, čo sa stalo v lete 2017, alebo v decembri. Vtedy bol zlostný,
nervózny, bol nafetovaný. Medzi tými udalosťami sa stalo ešte to, že ju fackal, a to za to, že prišla ku
nej kamarátka. On je samotár, nemá rád ľudí. Takto sa ku nej správal odvtedy, ako mu zhorela tá bunka,

ale správal sa tak aj predtým, ale vtedy to nebolo tak horšie ako teraz. Tieto jeho konania vnímala veľmi
boľavo, váhala, či ho udá, alebo nie, ale radšej trpela od bolesti. Tiež sa jej vyhrážal, to ležal v posteli a
vravel „ja ťa zabijem, ty tu nebudeš“, čo bolo tri alebo štyri dni pred tým 18. 01. 2018, a ona verí tomu, že
je schopný ju aj zabiť. Toto jeho správanie sa opakovalo, keď začal fetovať, vtedy to bolo stále. Predtým,
keď nefetoval, bol raz taký, potom zase iný, vedel sa zmeniť za 5 minút. Z jej pohľadu ten najzávažnejší

útok z jeho strany bol ten z 18. 01. 2018, pretože ju to bolí, nemôže spávať, je dosť chorá, a má za
sebou dosť zlomenín. Pred asi 20 rokmi ju zrazilo auto, mala trieštivú zlomeninu, nemá slezinu, teraz
ju skopol, čiže dobre vedel, že je chorá, čiastočne invalidná a aj napriek tomu ju tak obtĺkal. Jej brat
od malička nebol liečený na nič, nemá žiadnu duševnú chorobu, ale mama s ním mala problémy od
malička. O takomto konaní obžalovaného vie jej kamarátka, svedkyňa A. F., ale aj ľudia, ktorí ho poznali,

tak vedia, aký je. Obžalovaný takto obtĺkal ich, ako sestry, k druhým si nedovolil, lebo sa ich bál, ale
pokiaľ žil jej muž, tak si to nedovolil, ale videl, že sestra bola sama, tak si na ňu začal dovoľovať, a
teraz videl, že ona je sama, tak si začal dovoľovať na ňu. Keď na ňu obžalovaný fyzicky útočil, tak sa
vždy snažila ujsť, ale on ju vždy dobehol, pretože je slabá na nohy kvôli tej nehode, takže jej sa utekať
nedalo. On ide na drzovku, je mu jedno ako udrie a kam spadne. Čo sa týka toho, že mala bratovi vyhodiť

nejaké veci, tak to nie je pravda, on si skôr vymýšľa, aby mal výhovorky, ona si nič nevymyslela, ona ho
chránila a on sa takto vyhovára. Sekerou a nožnom sa jej vyhováral viackrát, ale raz sa stalo, že by aj
zaútočil, ale nenašiel nôž, lebo bol schovaný, to sa stalo cez leto 2017. Jemu bolo jedno, ako ju udrel.
Pokiaľ si dobre pamätala, tak v minulosti aj vyhľadala lekárske ošetrenie, ale tie údery a kopance mu
odpúšťala, ale toho 18. 01. 2018 došlo k horšiemu, čo mu nedokázala odpustiť. V minulosti také jeho

správanie neoznamovala, myslela si, že to už potom nebude robiť, a nechala to tak, aj keď ľudia vo B. R.
ho poznajú. Mala dosť svojich problémov. Na záver uviedla, že pred tým, ako ešte nebýval obžalovaný v
jej unimobunke, také útoky z jeho strany voči nej boli asi 2 krát do mesiaca, podľa toho, ako mu preplo.
Vie, že obžalovaný je schopný všetkého a je zákerný, podľa nej je psychopat, je mu jedno, ako si ľahne,koho udrie a ako udrie, raz bol u nich sused, toho zozadu sotil a zhodil na zem. Obžalovaný chce, aby
ku nej nikto nechodil, aby bola samotárka ako je on, a aby robila tak, ako to chce obžalovaný, a to, že
je chorá, ho vôbec nezaujíma. Jeho zaujíma len jeho fet, to je celý jeho život.

Podľa § 269 Trestného poriadku sa súd oboznámil aj s trestným oznámením poškodenej Nataši
Murínovej (č.l. 2 - 9), v ktorom uviedla v podstate rovnaké skutočnosti, ako následne v jej výpovedi v
prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní.

Znalkyňa MUDr. Jarmila Opáthová na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedala, že
vyšetrením duševného stavu poškodenej nezistila prítomnosť ani duševnej poruchy, ani choroby, ani
závislosti, ani znaky týranej osoby. Nekonštatovala ani abúzus, ani závislosť vo vzťahu ku alkoholickým
nápojom, to, či je to z jej strany nejaká forma obrany, alebo súčasť jej životného štýlu, tak k tomu sa
nevedela na 100 % vyjadriť. Znalkyňa nezistila, že by poškodená mala tendenciu, meniť, skresľovať
svoje výpovede, alebo napomáhať obžalovanému, resp. niečo zamlčať, poškodená vedela vyjadriť svoj

názor, aj vedela uviesť, kedy jej správanie obžalovaného začalo vadiť natoľko, že situáciu začala riešiť,
uviedla, že sa s ním bude kľudne aj konfrontovať, nechcela ho ani nijakým spôsobom vyviňovať, resp.
dávať to za vinu sebe. Cielene, účelovo poškodená neupravovala svoje výpovede. Čo sa týka spolužitia
poškodenej a obžalovaného, je to typické spolužitie pre danú komunitu a fungovanie v ich podmienkach,
vktorýchžijú.Abymohlibyťupoškodenejkonštatovanéznakytýranejosoby,muselibybyťupoškodenej

napr. flashbacky, vyhľadanie pomoci odborníka, poruchy spánku, stravovania, možné depresie, a jednou
z možností je aj to, že by sebe dávala za vinu to, ako obžalovaný konal, teda že svojím správaním na to
dala príčinu. Poškodená a obžalovaný dlhodobo takto žili v rámci komunity, ako bolo uvedené aj v spise,
pálili sa unimobunky, potom si pomáhali, išlo o špecifické, zvyklé správanie, zo spisu vyplýva, že tak sa
mal správať obžalovaný aj v minulosti voči sestre poškodenej, poškodená mohla teda predpokladať ako

sa bude obžalovaný správať, keď uvádzala, že býval agresívny aj keď nebol pod vplyvom omamných
látok.

Po takto doplnenom a vyhodnotenom dokazovaní súd dospel k nasledovným skutkovým a právnym
záverom.

Vina obžalovaného bola podľa názoru súdu bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázaná.
Obžalovaný síce od začatia trestného stíhania svoju vinu popiera, s obhajobou, že poškodená klame,
všetko si naňho vymyslela z dôvodu, že sa bála kvôli tomu, že mu predala nejaké veci. Ako ale bolo
preukázané listinnými dôkazmi, obžalovanému obec B. R. neodovzdala žiadne oblečenie. Obžalovaný

je zo spáchania skutku usvedčovaný výpoveďou poškodenej, ako aj výpoveďami svedkov A. L. a A.
F.. Svedkyňa A. F. potvrdila, že agresívne správanie obžalovaného voči poškodenej trvalo asi 5 rokov,
aj osobne videla, ako raz obžalovaný fyzicky napadol poškodenú, a práve za ňou bezprostredne po
poslednom útoku obžalovaného prišla poškodená, ktorá jej uviedla, že zranenie (vykĺbenie ramena) jej
spôsobil obžalovaný. Aj svedok A. L. potvrdil, že medzi obžalovaným a poškodenou často dochádzalo k

hádkam, aj keď on osobne fyzický konflikt nevidel, ale tiež jeho manželka, ako aj svedkyňa A. F. uviedli,
že poškodenú napadol obžalovaný. Tieto skutočnosti ohľadne spolužitia obžalovaného a poškodenej,
ako aj ohľadne samotného skutku, potvrdili aj svedkovia H. L. a H. J., ktorý okrem iného uviedol, že
po príchode na miesto bolo zjavné, že poškodená mala strach z obžalovaného. Aj tieto skutočnosti
potvrdzujú, že nešlo o bežné spolunažívanie obžalovaného a poškodenej, ale že mala skutočne z

jeho konania strach. Zranenia poškodenej boli aj objektívne potvrdené znaleckým posudkom, pričom
znalec tiež konštatoval, že mechanizmus vzniku zranení zodpovedá verzii, ktorú uviedla poškodená.
Znaleckými posudkami bol ďalej preukázaný abúzus toluénu a alkoholu zo strany obžalovaného, ktorý
sa pod vplyvom týchto látok správa agresívne. Naopak, vykonaným dokazovaním nebola preukázaná
ani jedna z verzií obrany obžalovaného, teda že si poškodená všetko vymyslela, že zranenia jej

mal spôsobiť X. F.Ý. (syn svedkyne A. F.), pretože v čase incidentu sa na mieste nachádzala len
poškodená a obžalovaný. Vzhľadom na preukázané konanie obžalovaného vo vzťahu ku poškodenej,
ktoré nebolo jednorazové, ale malo dlhodobý charakter, súd dospel k záveru, že konaním obžalovaného
bola naplnená skutková podstata zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1
písm. a) Trestného zákona, súd preto uznal vinu obžalovaného v zmysle podanej obžaloby. Poškodená

X. H. podrobne popísala konanie obžalovaného vo vzťahu k jej osobe, ako vyzeralo ich spolužitie,
pričom svoje výpovede od podania trestného oznámenia, cez výpovede v prípravnom konaní, až po
výpovede na hlavnom pojednávaní, nijakým spôsobom nemenila ani neupravovala. Poškodená vedela,
čoho je obžalovaný schopný, keďže z minulosti vedela, ako sa správal k ich nebohej sestre, pričom knej sa tak začal správať až po tom, ako jej zomrel manžel. Obžalovaný navyše vedel, že poškodená
je čiastočne invalidná (v dôsledku dopravnej nehody z minulosti), ktorá chodí len s ťažkosťami, teda
nebola ani schopná sa prípadne adekvátne brániť. Aj znalkyňa na hlavnom pojednávaní uviedla, že

poškodená nemá tendenciu, meniť, skresľovať svoje výpovede, alebo napomáhať obžalovanému, resp.
niečo zamlčať, poškodená vedela vyjadriť svoj názor, aj vedela uviesť, kedy jej správanie obžalovaného
začalo vadiť natoľko, že situáciu začala riešiť. Poškodená teda aj podľa jej vlastnej výpovede dlho
tolerovala správanie obžalovaného voči nej, pretože obžalovaný je jej brat a bolo jej ho ľúto, avšak po
tom, ako sa jeho agresívne správanie stupňovalo, vedela, že situáciu treba riešiť, preto ako uviedla, už

mu nemohla odpustiť a podala naňho trestné oznámenie.

Na margo skutočnosti, že psychiatrickým vyšetrením nebol u poškodenej zistený syndróm týranej osoby
súdkonštatuje,žezhľadiskaprávnejkvalifikáciejeprávneirelevantné,žeupoškodenejnebolznaleckým
dokazovaním potvrdený syndróm týranej osoby, pretože základná skutková podstata trestného činu
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona nevyžaduje, aby

páchateľ svojim konaním naplnil takýto následok, pretože syndróm týranej osoby nie je obligatórnym
znakom tejto skutkovej podstaty uvedeného trestného činu. Základná skutková podstata tohto trestného
činu hovorí len o spôsobení fyzického alebo psychického utrpenia, teda ak poškodená osoba pociťuje
protiprávne konania páchateľa ako príkorie, ide teda o konanie, ktoré sústavne nepriaznivo ovplyvňuje
jej každodenný život, vyvoláva obavy z opätovného protiprávneho konania páchateľa. Vykonaným

dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný poškodenej spôsoboval jednak fyzické utrpenie (bitím,
údermi), ako aj psychické utrpenie (vyhrážaním, vyvolávaním strachu, izoláciou, citovým vydieraním),
čo jednoznačne vyplynulo z výpovedí poškodenej. Zo spôsobeného následku je tiež zrejmé, že toto
konanie obžalovaného ohrozilo fyzické a psychické zdravie poškodenej. Navyše, pre trestnoprávnu
zodpovednosť páchateľa sa nevyžaduje, aby u týranej osoby vznikli následky na zdraví, postačuje,

že konanie páchateľa týraná osoba považuje za ťažké príkorie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti,
keďže konaním obžalovaného bola naplnená skutková podstata zločinu týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 208 odsek 1 písm. a) Trestného zákona, súd uznal vinu obžalovaného v zmysle podanej
obžaloby.

Podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti
alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením
rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním,
vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným
správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť, potrestá

sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

Podľa § 127 ods. 4, ods. 5 Trestného zákona blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný
v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom
pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá

právom pociťovala ako ujmu vlastnú. Blízkou osobou sa na účely trestných činov vydierania podľa § 189,
znásilnenia podľa § 199 ods. 2, sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 2, sexuálneho zneužívania podľa §
201 ods. 2, týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208, nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 2, nebezpečného prenasledovania podľa § 360a alebo financovania terorizmu podľa § 419c ods. 2
rozumie aj bývalý manžel, druh, bývalý druh, rodič spoločného dieťaťa a osoba, ktorá je vo vzťahu k nim

blízkou osobou podľa odseku 4, ako aj osoba, ktorá s páchateľom žije alebo žila v spoločnej domácnosti.

Obžalovaný E. D. tak svojim konaním naplnil všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty
zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona s
poukazom na § 127 ods. 4, ods. 5 Trestného zákona, pretože blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a

psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické
a psychické zdravie a obmedzuje jej bezpečnosť.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd postupoval podľa zásad pre ukladanie trestov uvedených v

§ 34 Trestného zákona. V zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona súd prihliadol na pomer poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
Trestného zákona, ale zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, t.j. že užbol za trestný čin odsúdený. Súd ale obžalovanému ukladal trest odňatia slobody v zmysle § 47 ods. 2
Trestného zákona, preto neprihliadal na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov je zrejmé, že obžalovaný sa v minulosti dopustil 48
priestupkov. Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že bol doposiaľ 17 krát súdne trestaný,
naposledy mu bol rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/147/2015 zo dňa 09. 05. 2016 uložený
trest odňatia slobody vo výmere 2 roky 4 mesiace s podmienečným dokladom jeho výkonu na skúšobnú
dobu v trvaní 4 rokov, do 09. 05. 2020. Z obce B.S. R. je obžalovaný hodnotený všeobecne, pričom

dňa 18. 01. 2018 mu obec neodovzdala žiadne oblečenie, dňa 13. 01. 2018 bol obžalovaný vyzvaný na
dohasenie zhoreniska v časti úhrady, pričom od požiaru zrejme býval u sestry Nataši Murínovej.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo
výmere 20 rokov. Súd pri ukladaní trestu postupoval podľa § 47 ods. 2 Trestného zákona, pretože
obžalovaný už bol v minulosti dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody za trestné

činy uvedené v tomto ustanovení (obžalovaný bol už dvakrát potrestaný za trestný čin lúpeže), preto
súd musel obžalovanému ukladať trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov, pričom súd nemohol
ukladať trest pod dvadsať rokov. V zmysle výpovede znalca Mgr. Nociara uložený trest v akejkoľvek
výmere nebude mať na obžalovaného výchovný účel, a to s poukazom na jeho abnormne štruktúrovanú
osobnosť, ktorá je navyše ovplyvnená aj abúzom návykových látok. Súd preto dospel k záveru, že

vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší život, ako aj jeho vek, bude postačovať uloženie
trestu odňatia slobody vo výmere 20 rokov. Takto uložený trest je potom podľa názoru súdu na nápravu
páchateľa, ochranu spoločnosti, ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie postačujúci, a
zároveň zabráni obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Zároveň takýto trest postihuje len
obžalovaného.

Keďže obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu
odňatia slobody, súd ho podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona pre výkon tohto trestu zaradil do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

V adhéznom konaní si riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody poškodená spoločnosť -
Union zdravotná poisťovňa, a.s., ktorá svoj nárok aj riadne vyčíslila, a to z titulu vynaložených
liečebných nákladov na ošetrenie poškodenej. Súd preto zaviazal obžalovaného k povinnosti nahradiť
poškodenému škodu vo výške 199,03 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený

spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to

v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.