Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, April 5, 2019

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 5T/114/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718010581
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2019:6718010581.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Bc. Viktorom Markom, PhD., v trestnej veci obžalovaného P.

Š., pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní dňa 05. 04. 2019 vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný P. Š., nar. XX. XX. XXXX vo J., trvale bytom I., Z. XXX/X,

uznáva sa za vinného, preto že

od presne nezisteného času do 03.40 hod. dňa 19.05.2018 v meste I. a v obci C., okres V., bez
príslušného povolenia prechovával výbušný predmet -výbušninu, ktorá sa skladala z plastovej trubky
šedej farby valcového tvaru o priemere 77 mm a dĺžke 200 mm, v ktorej sa nachádzala pyrotechnická
zlož a do ktorej otvorov na obidvoch stranách boli vložené drevené zátky zaistené drevenými kolíkmi,
keď túto výbušninu uložil do priestoru medzi prednú kapotu a čelné sklo osobného motorového vozidla
zn. Audi A3 Spb. 1,9 TDIe, ev. č. V., VIN:H., bielej farby, ktoré bolo dňa 19.05.2018 v čase o 03.40

hod., odstavené pred rodinným domom č. XXX v obci C., okres V. a tento výbušný predmet súčasne
aj inicioval nezisteným spôsobom, čím došlo k jeho zahoreniu a vplyvom tlaku vo vnútri trubky došlo k
poškodeniu tohto vozidla a k vystreleniu drevenej zátky do okna rodinného domu, pričom podľa § 2 písm.
b) zákona č. 58/2014 Z. z. o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii je výbušným predmetom
výrobok obsahujúci zalaborovanú výbušninu a podľa § 51ods. 1 tohto zákona sa výroba pyrotechnických
výrobkov považuje za spracovanie výbušnín, kde túto výbušninu prechovával bez povolenia uvedeného
v § 41 a § 42 zákona č. 58/2014 Z. z. o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii, a takýmto
konaním spôsobil poškodením vozidla zn. Audi A3 A. M., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom V. - A., E.. Z.

XXXX/X, prechodne bytom C. Č.. XXX škodu vo výške 3.541,- Eur a škodu poškodením okna a fasády
rodinného domu č. XXX v C. majiteľom M. L., nar. XX. XX. XXXX a O. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom C. Č.. XXX vo výške 141,88 Eur,

teda

- bez povolenia si zadovážil a prechovával hromadne účinnú zbraň,
- poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

čím spáchal- zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona,
- prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 295 ods. 1 Trestného zákona, § 37 písm. h), m), 38 ods. 2, ods. 4, § 41 ods. 1, § 46 Trestného
zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodeným spôsobenú škodu,
a to:
- A. M., nar. XX. XX. XXXX vo J., trvale bytom C. XXX, XXX XX C., vo výške 1.500,- Eur,
- B. L., nar. XX. XX. XXXX v V., trvale bytom trvale bytom C. XXX, XXX XX C., vo výške 141,88 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 21. 09. 2018 na tunajší súd pod sp. zn.
1Pv/217/18/6611 obžalobu na P. Š. pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
podľa § 295 ods. 1písm. a) Trestného zákona a pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods.
1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

Obžalovaný P. Š. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku spravil
vyhlásenie o tom, že je nevinný. Po zákonnom poučení v rámci jeho výsluchu uviedol, že využíva svoje
právo a odmietol vypovedať. Vzhľadom na uvedené preto bola v súlade s § 258 ods. 4 Trestného
poriadku na hlavnom pojednávaní prečítané zápisnice o výpovediach obžalovaného z prípravného
konania zo dňa 04. 09. 2018, 20. 05. 2018 a 31. 05. 2018, v rámci ktorých po zákonnom poučení uviedol,

že využíva svoje právo podľa § 34 Trestného poriadku a odmietol vypovedať.

Poškodená A. M. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedla, že bol piatok, išla si kúpiť
cigarety na aute, a keď sa odtiaľ vracala, prenasledovalo ju auto, BMW, a to od kruháča v I.. Potom ju
začali na aute obehovať, obžalovaný vystúpil z auta a v ruke mal zbraň, ona ich obehla a išla ku krstnej

na A. v I.. Tam čakala asi 15 minút, potom išla domov. Videla tú zbraň u obžalovaného v ruke, už aj
predtým videla zbraň. Doma si šla ľahnúť, a o pol štvrtej sa to stalo, teda ten výbuch. Keď vtedy išla
domov, už to auto za sebou nevidela. Po tom výbuchu zavolala policajtov, pozrela sa iba von oknom. S
obžalovaným bola vo vzťahu dva mesiace, v januári a februári 2018. Vzťah bol normálny, nečakala by
od neho, že to spraví. Vzťah sa skončil z jej iniciatívy, začal sa jej vyhrážať, že ak s ním nebude, dá jej

bombu na auto. Ona mu predtým naznačila, že sa sním chce rozísť. Vyhrážať sa jej začal vo februári,
smskami a volaním. Vtedy sa s ním ešte stretávala, chcela s ním ostať kamarátka. Vyhrážal sa jej, že
bude bez auta, že bude chodiť autobusom. Mala obavu, lebo sa bála, že sa dačo stane. Videla uňho tie
bomby, keď ešte chodila k nemu. Mal ich v skrini medzi oblečením, boli dve, bolo to v takom kotúči, bol
to taký valec. On jej povedal, že sú to bomby, že si ich dal vyrobiť. Povedal, že keď ho niekto naserie, že

sa mu takto pomstí. Veľakrát bola u neho, on ich tam mal stále. Aj sa s ním o tom bavila, povedal len, že
keď ho niekto naserie, že sa mu takto pomstí. Nemal to byť kto iný, vyhrážal sa jej cez smsky, vedel kde
býva, aj aké má vozidlo. Ona ho potom už nekontaktovala, ani sa s ním o tom nebavila. Svedok L. I. jej
potom potvrdil, že to bol obžalovaný, L. bol šofér v ten večer, povedal jej, že mal obžalovaného zaviesť
do C., ale nevedel, že má bombu, ani o čo ide. S ním sa o tom bavila po tom.

Na doplňujúce otázky poškodená uviedla, že po tom, ako sa s obžalovaným rozišla, sa ešte stretli uňho
doma, to bolo už po rozchode, nepamätala si už ale presne, kedy to bolo. Keď vtedy odbočovala smerom
naskalisko,taknaodbočkejeobchodapolicajnástanica.Nevedelauviesť,prečotedanešlanapolicajnú
stanicu, keď na ňu niekto mieril zbraňou. Poškodené motorové vozidlo používala len ona.Na návrh obhajcu bola podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku na odstránenie rozporov vo
výpovediach poškodenej prečítaná časť zápisnice o jej výpovedi z prípravného konania, v rámci ktorej
uviedla, že tie jeho donucovania boli pri osobných stretnutiach. Nikdy jej to nenapísal do sms, lebo by

vedel, žeby mala naňho dôkaz, na čo svedkyňa uviedla, má dôkazy, že jej písal, myslela to tak, že
osobne jej povedal, že tam tú bombu dal, ale cez sms nie, vyhrážal sa jej ale aj cez sms, ale nenapísal
tam nič také, nevedela to vysvetliť.

K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že tvorili pár do marca 2018, predtým

sa už poznali asi jeden a pol roka, v marci sa rozišli, potom sa ešte asi trikrát stretli. Je pravda, že sa
nerozišli v najlepšom, písal jej potom smsky, ale nikdy nič s bombou, pričom jej písal len sms, a nie
správy cez WhatsApp, ani iné aplikácie. K Ničomu ju nenútil, ona sa potom s ním stretávala dobrovoľne.
Nevedel si vysvetliť, prečo keď videla výbušniny, tak to nenahlásila polícii, ale ďalej sa s ním stretávala.
Naposledy sa stretli 14. 05., kedy boli uňho doma, vypili kávu, a keď odchádzala, povedala mu, nech sa
mu darí a dala mu pusu na líce. On sa jej nevyhrážal. K tomu autu ešte uviedol, že ho požičala sesternici,

aj jej otcovi, ktorý bol na ňom na víkend vo Š., to mu povedala poškodená.

Poškodený B. L. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že sa to stalo 19.05.
nadránom, zobudil sa na štekot psov, následne na výbuch, ostal ale ležať, lebo bol unavený. Dole zišiel
ažkeďpočulplač,neter,poškodenáA.M.,nariekala,žejejniektozničilauto.Nevidelalenič,pretožeztej

strany nebolo auto poškodené. Potom mama volala, že je rozbité okno, že je sklo všade po izbe, tak volal
políciu. Sused potom vravel, že je poškodené auto, tak sa pozrel z druhej strany, a tam bolo poškodené,
potom už prišla polícia. Následne sa rozprával s neterou, tá mu vravela, že to bol obžalovaný, že sa
v noci stretli, že ju naháňal na aute. Vravela, že si bola kúpiť cigarety v I., a že ju naháňal, že na ňu
vytiahol zbraň, že ju blokovali. Vravela, že išla potom ku jeho sestre sa skryť, potom že prišla domov,

ale už nespala, lebo čakala, čo sa bude diať.

Na doplňujúce otázky poškodený uviedol, že ten výbuch bol silný, čo na Silvestra búchajú, tak toto bolo
oveľa silnejšie. Po výbuchu nevstal hneď preto, lebo bol unavený po práci, zaspal pri telke, kde nezvykne
spávať, ale to bolo asi len 10 až 15 sekúnd, a následne vstal.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj svedok L. I., ktorý po zákonnom poučení vypovedal, že
obžalovaného pozná, sú kamaráti. Vedel o tom, že poškodenej A. M. vybuchlo auto. V ten večer bol s
obžalovaným, boli spolu von, nepamätal si už ale kde presne, boli v I. aj v V.. Potom ho išiel zaviesť
domov, a potom sa ešte vozili, išli smerom na C., kde zastal, obžalovaný povedal, že ide dačo pozrieť do

ulice, a asi po 5 minútach sa vrátil do auta. Jazdili na jeho vozidle BMW, bordovej farby. V ten večer stretli
aj poškodenú, na C., oni sa tam len otočili, ona šla na aute pred nimi, smerom na kruháč. Oni išli druhým
výjazdom, smerom ku kostolu, tam ju obehli, obžalovaný mu povedal, že má pribrzdiť, tak zastal, ale ona
ich obehla. Obžalovaný vtedy, ako vystupoval z auta, spadol. Potom išli smerom na A., poškodená šla
pred dom jej strýka, oni sa otočili a išli preč. Obžalovaný ešte zavolal na políciu, že sa prevážajú drogy

na bielej Audine. Potom išli ku obžalovanému domov, tam ho počkal, obžalovaný sa vrátil, a išli na C..
Vtedy, keď vystúpil obžalovaný z auta a spadol, mal v ruke mobil. Nepovedal mi, prečo chcel ísť vtedy
domov, bol tam asi 5 minút, a ani po návrate mu nepovedal, načo bol doma. Potom mu len povedal, že
má ísť na C., že sa tam chce ísť pozrieť, či prišla poškodená domov. On zastal na zastávke, asi 500
metrov od domu poškodenej, a čakal obžalovaného v aute. Obžalovaný sa vrátil asi za 5 minút, nebavili

sa o tom, na čo tam bol. Povedal mu len „poď, ideme“, a potom išli do L. do herne, kde boli asi jednu
hodinu. On je bývalý frajer poškodenej, chodili spolu asi tri roky, predtým, ako chodila s obžalovaným,
rozišiel sa s ňou asi jeden až dva týždne pred tým, ako sa to stalo. Vtedy asi chodila aj s obžalovaným,
teda s ňou chodil asi do apríla 2018. Rozišli sa, lebo to neklapalo, bol to taký vzájomný rozchod. Iba
od druhých počul, že mala chodiť aj s obžalovaným, jeho sa na to nepýtal, lebo boli vtedy pohádaní.

Obžalovaný mu potom povedal, že mali vzťah. Nevedel, či potom boli obžalovaný a poškodená ešte
spolu v kontakte, s poškodenou sa veľmi o tom nebavil, nezaujímali ho podrobnosti. Ona mu potom
povedala, že jej vybuchlo auto, že to bol obžalovaný, že jej dačo písal, že sa jej vyhrážal. Keď vtedy
obžalovaný vystúpil z auta v C., nevidel, žeby mal niečo v ruke.

Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že nenosieva hodinky, v ten večer mal on aj obžalovaný vybitý
mobil. Prístrojová doska na jeho aute bola v takom stave, že ručička rýchlosti nešla, bola rozbitá. Hodiny
v aute boli funkčné, ale nejako nepozeral na čas. Nepamätal si, aká bola vtedy noc, mali oblečené asi
mikiny. Obžalovaný vtedy nemal so sebou žiadnu batožinu, ani ruksak. Keď potom išli do L., snažil saísť podľa predpisov, keďže ručička rýchlosti nešla. S poškodenou sú momentálne kamaráti, ale sa asi
dva týždne nevideli, stretávajú sa, ak si idú zapáliť, alebo ak ho vezme domov z práce, keď má auto v
servise. Nevidel, že by mal v ten večer obžalovaný pri sebe nejakú zbraň, alebo výbušninu, nevedel,

či mal niečo v bunde, ale on zbraň ani výbušninu nevidel. Vôbec nevedel uviesť, koľko mu bežne trvá
cesta z C. do L., nevedel ani, koľko je to kilometrov, nechcel uviesť nejakú hlúposť.

K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že vtedy bol doma kvôli tomu, pretože
šiel pre peniaze, už bolo neskoro, celý večer sa vozili po podnikoch a došli im peniaze, a tiež sa išiel

rozlúčiť s mamou, ktorá v ten večer odchádzala do P. za prácou, a teda pre peniaze, lebo už boli
rozhodnutí, že pôjdu do L..

Svedok M. M. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že obžalovaného vidí prvýkrát,
poškodená je jeho dcéra. Vybuchlo jej auto, ona predtým stála v okne, črepina rozbila sklo, môže byť
rada, že neprišla o život. On predal pozemok, aby jej kúpil auto, aby mohla chodiť autom, aj žena sa

rozviedla, odišla, tak aby to tak ťažko neniesla. Auto dal potom aj opraviť, je o tom aj faktúra. Bol rád, že
neprišla o život. Dcéra mu potom o tom povedala, že to spravil obžalovaný, čítal aj smsky. On bol vtedy
vo Š., dcéra sa mu to bála povedať, ona sa stále bojí, je ľahko zmanipulovateľná. V tých smskách bolo,
že ona na tom aute chodiť nebude, ale autobusom, boli tam vyhrážky, tie správy sú v spise. Povedala
mu, že to bol obžalovaný, že sa jej vyhrážal.

Na doplňujúcu otázku svedok uviedol, že auto užívala len ona, bolo kúpené pre ňu a ona ho užívala.

Svedok B. K. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, že využíva svoje právo v zmysle
§ 130 ods. 2 Trestného poriadku a odmietol vypovedať, aby si neprivodil trestné stíhanie.

Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku boli na hlavnom pojednávaní prečítané znalecké posudky.

Zo záverov znaleckých posudkov KEÚ PZ Slovenská Ľupča vyplýva, že na zaistenej stope - bielom
plastovom valci, sa nenachádzajú žiadne viditeľné daktyloskopické stopy. Na stope nebola ani zistená

prítomnosť viditeľných biologických stôp. Analyzovaním DNA vzorky odobratej zo stopy nebola zistená
prítomnosť vhodného biologického materiálu potrebného na vykonanie úspešnej DNA analýzy. Na
všetkých predložených stopách bola chemickým skúmaním potvrdená prítomnosť vysokej koncentrácie
dusičnanových aniónov. Príčinou výbuchu bola iniciácia podomácky vyrobeného výbušného predmetu,
ktorý sa skladal z tela - plastová trubka šedej farby, z drevených upchávok zaistených v tele drevenými

kolíkmi, z nezisteného iniciátora a z nezistenej výbušniny. Na základe stanovenej vysokej koncentrácie
dusičnanových aniónov, ktoré sa používajú ako okysličovadlá v pyrotechnických zložiach je možné
predpokladať, že sa jednalo o pyrotechnickú zlož na báze dusičnanu ako okysličovadla a nezisteného
paliva. Stopy zaistené a odobraté v rámci domovej prehliadky boli podrobené chemickému skúmaniu,
pričom nebola na stopách zistená prítomnosť dusičnanov.

Zo záverov znaleckého posudku č. 38/2018 Ing. Dany Gažovej vyplýva, že vyšetrením biologického
materiálu (krv a moč) obžalovaného bol metódou plynovej chromatografie v spojení s hmotnostnou
spektrometriou dokázaný a potvrdený v krvi aj moči pozitívny nález alkaloidu kofeín. Nález na prítomnosť
omamných a psychotropných látok, liečiv a iných toxikologicky významných skupín látok bol negatívny.

Koncentrácia etylalkoholu v krvi aj moči 0,00 g/kg z forenzného hľadiska predstavuje negatívnu hodnotu.
Obžalovaný teda v čase odberu biologického materiálu nebol ovplyvnený účinkom alkoholu, omamných
a psychotropných látok, liečiv a iných toxikologicky významných skupín látok.

Zo záverov znaleckého posudku č. 44/2018 Ing. Pavla Paholíka vyplýva, že po preskúmaní zaisteného

notebooku a mobilného telefónu obžalovaného boli zaistené len 3 sms správy, ktoré súvisia s
prejednávanou trestnou vecou, ktoré sú uvedené na č.l. 199.

Zo záverov znaleckého posudku č. 385/2018 spoločnosti Znalex, s.r.o., vyplýva, že výška škody na
motorovom vozidle AUDI A3 1.9 TDI je 3.541,- Eur a všeobecná hodnota motorového vozidla ku dňu

19. 05. 2018 bola 5.465,- Eur.

V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal aj dokazovanie
prečítaním listinných dôkazov, a to: zápisnica 0Tp/189/2018 (č.l. 14 - 17), fotokópie sms správ (č.l. 81- 85), mapka pohybu obžalovaného (č.l. 110, 259), zápisnica o domovej prehliadke (č.l. 134 - 148),
zápisnica o vydaní veci (č.l. 211 - 213), zápisnica o ohliadke miesta činu (č.l. 216 - 225), záznam z
priemyselnej kamery (č.l. 227, 229), faktúra s bločkami (č.l. 248 - 249), záznam z telefónnej linky (č.l.

252 - 253), hlásenie o použití služobného psa (č.l. 256 - 258), evidenčná karta vozidla (č.l. 260), výpis
LV (č.l. 261), správa ÚVV a ÚVTOS (č.l. 268 - 269), výpis z evidencie priestupkov (č.l. 270 - 273), odpis
registra trestov (č.l. 318), priestupkový spis OO PZ Hriňová (č.l. 354 - 372).

Po takto vykonanom dokazovaní súd dňa 05. 12. 2018 vyhlásil odsudzujúci rozsudok, proti ktorému

podal obžalovaný odvolanie. Krajský súd na základe podaného odvolania zrušil rozsudok okresného
súduavecmuvrátilstým,abyjuvpotrebnomrozsahuznovuprejednalarozhodol.Vzmyslerozhodnutia
krajského súdu preto konajúci súd doplnil dokazovanie v potrebnom rozsahu.

Poškodená A. M. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaný jej skutočne povedal, že jej dal
do auta bombu, bolo to niekedy v apríli 2018, na presný dátum si už nepamätala, bolo to uňho doma,

nebol pri tom nikto iný prítomný. Sms správy jej posielal obžalovaný, v podstate to bolo tak nárazovo,
v priebehu mesiaca apríl a máj 2018. obžalovaný jej povedal, že to auta jej dal bombu preto, že s ním
nebude, povedal jej to aj ohľadne tých vyhrážok, posielal jej ich preto, že sa s ním napríklad nechcela
stretnúť.

K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že smsky jej nikdy nenapísal, ani neboli
poslané z jeho telefónu, prvýkrát ich videl v spise. Nerozumel tomu, že tvrdila, že jej mal hovoriť o tej
bombe, pretože on nikdy výbušniny nemal, ani jej žiadnu bombu neukazoval, ak by tomu tak bolo, už
dávno by ho nahlásila na polícii. Bola uňho vykonaná aj domová prehliadka, ktorá potvrdila, že doma
výbušniny nemal.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj znalec JUDr. Mgr. Radoslav Michalica, ktorý po zákonnom
poučení vypovedal, že čo sa týka znaleckého posudku v tejto veci, pri chemickom skúmaní bola
zistená prítomnosť dusičnanových aniónov vo vysokej koncentrácii, čo svedčí o použití výbušniny,
pravdepodobne na báze pyrotechnickej zložke, teda dusičnany boli ako možné okysličovadlo, pričom

palivo zistené v tomto prípade nebolo. Ak by to ale mohol porovnať s obdobným prípadom, kde bol
vypracovaný znalecký posudok č. 1384/18, kde bola zaistená rovnaká rúrová bomba, podobného
rozmeru a spôsobu konštrukcie, tak pri nej bola zaistená pyrotechnická zlož pred výbuchom, a tam bola
zistená prítomnosť napr. horčíka, dusíka a fosforu. Teda, ak by tie predmety zostrojila rovnaká osoba
z rovnakých komponentov, tak palivom by bol napr. horčík alebo fosfor. Čo sa týka samotnej iniciácie,

tak v rámci tohto posudku, teda č. 1308/18, iniciátor zistený nebol, lebo zjeme došlo k jeho vyhoreniu
a oddeleniu sa od pôvodnej výbušniny. V tom druhom prípade, č. 1384/18, bola výbušnina zaistená v
pôvodnom stave, a tam ako iniciátor bola použitá zelená ohňostrojová zápalnička. Čo sa týka samotného
množstva,taktovtomtoprípadezistenénebolo,lebovýbušninavybuchla,bolizaistenélenpovýbuchové
zložky, teda celkové množstvo sa dá iba odhadovať, ale ak by opäť analogicky vychádzal z prípadu č.

1384/18, tak tam bolo zaistené množstvo výbušniny 238 gramov. Ku samotným účinkom uviedol, že
telom alebo obalom samotného predmetu bola plastová trubka s veľmi hrubou stenou, 11 mm, a ak bol
výbuch iniciovaný obdobným spôsobom, ako v prípade č. 1384/18, tak po zapálení zápalničky prešiel
plameň dovnútra, kde bola pyrotechnická zlož asi o hmotnosti 200 gramov, pri explozívnom horení
nedošlo k fragmentácii tela tejto trubky, nakoľko tlak nebol dostatočný na to, aby prekonal pevnosť steny

plastovej trubky 11 mm, teda došlo k tomu, že pri výbuchu bomby, ktorá bola položená pozdĺž spodnej
časti skla auta, došlo k vystreleniu drevenej upchávky, a znalec predpokladal, že iniciátor výbuchu bol
z opačnej strany ako bola upchávka, a tá následne vyletela cez sklenené okno do steny nad obývacou
stenou. Potom sa ešte upchávka zlomila na viac častí, pričom tam bola ešte ďalšia upchávka, preto bola
aj vyššia úsťová rýchlosť. Druhá čas výbušného predmetu smerovala do druhého modrého domu na

opačnejstrane,kdeopäťvytvorilakrátervovonkajšejomietke,odtlačilasazrejmevekom,aodrodinného
domu sa predmet odrazil a letel až do križovatky, čo je všetko zrejmé z fotodokumentácie, ktorú znalec
predložil do spisu. Vo výbušnom predmete boli drevené upchávky a ešte aj drevené kolíky, teda trubka
to vydržala, teda sa nerozletela na črepiny, ale drevená upchávka a kolík by vedeli zraniť osoby, ktoré
by sa tam prípadne nachádzali.

Na doplňujúce otázky znalec uviedol, že ak sa uvažuje aj o iniciátore, tak výbušný predmet sa rozdelil na
tri časti, ale ten by nepredstavoval nejakú hrozbu, teda predmet sa rozdelil na upchávku a telo bomby.
Umiestnenie výbušného predmetu v podstate nemalo vplyv na samotný výbuch, skôr na dráhu letu,po výbuchu sa už telo nepohybovalo, strela bola na jednej strane a upchávka na druhej a dráha letu
začala v podstate naraz, teda jedna časť letela na jednu stranu a druhá časť na druhú stranu vozidla,
pričom tlak sa šíri cestou ľahšieho odporu, a keďže stena bola hrubá, tak vystrelila jedna upchávka,

ale tlak už nebol veľký na to, aby vystrelil aj druhú upchávku. Výbušný predmet nefragmentoval buď
preto, že zlož nebola dostatočne silná na prekonanie odporu steny trubky, alebo preto, že bola trubka
tak silná, že vydržala tlak. Ak by došlo ku fragmentácii, tak črepiny by mohli byť v množstve niekoľko
desiatokkusovamohlibymaťpomernevysokúpočiatočnúrýchlosťaenergiu,tedabymohlizraniťosoby
v jej dráhe a šírili by sa všetkými smermi od epicentra výbuchu, do vzdialenosti niekoľkých desiatok

metrov, ale záleží to od množstva zlože, teda od množstva, druhu výbušniny a druhu jeho iniciácie.
Podľa názoru znalca tieto skutočnosti je možné predvídať pri konštrukcii takého predmetu, ak sa napr.
porovnajú petardy, ktoré sú civilným výrobkom, kategórie F2, ktoré môžu nadobúdať osoby staršie ako
18 rokov tak tam je menší kaliber, menšie množstvo zlože, pri delobuchoch ide už o väčší kaliber,
je tam aj viac gramov zlože, teda pri výbuchu dochádza k roztrhnutiu po väčšine kartónového obalu,
dalo by sa to porovnať napr. k delobuchu, alebo k delovej strele. Tento predmet bol kalibru 77 mm,

ale dĺžky až 200 mm, pričom civilné výrobky majú dĺžku asi polovičnú, a ak množstvo zlože v tomto
prípade bolo asi 200 gramov, tak v civilných výrobkoch to býva 50 gramov, tu bol ale obal plastový.
Teda množstvom zlože a veľkosťou predmetu, jeho materiálom a hrúbkou plastu bol konštrukciou
podobný delovej rane, ale účinkami neporovnateľný, teda nebezpečnejší. Účinkami by sa to ťažko
porovnávalo s konkrétnym civilným alebo vojenským výrobkom, teda to znalec nevedel porovnať ku

nejakému konkrétnemu výrobku. Typom výbušného materiálu bola zrejme pyrotechnická zlož na báze
dusičnanov, iné chemické látky tam neboli zistené, konkretizovať to ale nevedel, množstvo odhadol na
200 gramov vzhľadom na veľkosť samotného premetu, inciátor nevedel čo bol, lebo sa nenašiel. Podľa
dreveného črepu nájdeného dole, tak na ňom nebolo vidno otvor pre iniciátor, preto sa predmet inicioval
pravdepodobne plameňom, iniciovala ho konkrétna osoba, nie na diaľku, pričom dno letelo do domu

cez sklenenú výplň a veko k modrému domu na opačnej strane, pričom k iniciácii došlo zrejme z pravej
stranyvozidlaodmiestaspolujazdca.Výbušnýpredmetznalecprirovnávalkdelovejrane,tedacivilnému
výrobku, ktorá má tiež obal, veko a dno z kartónového obalu, je tiež vyrobená z podobných materiálov, je
tam výbušnina, iniciátor, ale následky sú rozdielne, ktoré záležia od množstva, typu, spôsobu iniciácie, a
upchatia alebo uzavretia tela. Čo sa týka záveru o 200 gramoch výbušniny, ten nedal do posudku preto,

lebo to bol jeho odhad, a to na základe jeho skúseností, ako aj zo spôsobu poškodenia, intenzity prierazu
sklenenej výplne, sily poškodenia omietky dnu v jednom rodinnom dome a omietky na vonkajšej stene
druhého domu, ako aj na základe dráhy letu. Na záver uviedol, že napr. v tej obdobnej veci č. 1384/18
robil expertízny pokus, tam trubku skúsil rozobrať vodným lúčom, voda s tým ale nič nespravila, teda
ten predmet neotvorila, ani nepoškodila, a na otvorenie samotného predmetu musel použiť 20 gramov

semtexu len na otvorenie tela, teda tá trubka bola tak silná.

Svedok O. Y. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že služobný pes, ktorý bol
použitý v tomto prípade, bol určený na výbušniny, je schopný rozoznať základné výbušniny, ktoré by
mohli byť použité v našich podmienkach, teda plasty, C4, dusičnany, čierny prach. Oni majú látku

jednu, teda dusičnany, ale nevedel uviesť, ktorú látku z tých dusičnanov pes vyhľadáva Teda pri výcviku
používajú čisté dusičnany, lebo prímesi do rôznych výbušnín môžu byť rôzne, nevedel ale uviesť, ktorú
konkrétnu látku z tých dusičnanom pes vyhľadáva, preto sa pri výcviku snažia používať čisté vzorky.
Napr. cez stenu pes nevie vycítiť výbušniny, ale vzorky majú zatavené v plastových sáčkoch, môžu byť
aj v sklenených obaloch, skriniach, v tomto prípade by to bolo podľa toho, ako dlho bola tá výbušnina

uschovaná v trubke, či bola napr. trubka zatavená, keďže každý materiál je porézny, tak to môže niekedy
aj dlhšie trvať. Pokaľ si svedok dobre spomenul, tak v tomto prípade sa o jednu skriňu pes zaujímal, teda
keď vošli do bytu, tak v ľavej miestnosti, o skriňu v strede, ale keď to následne prehľadali, nič nenašli.
Pes ale identifikuje len pach, teda sa o to môže zaujímať, podľa správania psa vie uviesť, že to treba
skontrolovať. Teda pokiaľ by tam ten materiál bol, tak pes ho označuje zamrznutím, teda v prípade, keď

nájde materiál, ostane nehybný a nosom ukazuje, kde je, ale keď identifikuje len pach, hľadá ho, ale
nevie identifikovať miesto, odkiaľ pach prichádza.

Po takto vykonanom a vyhodnotenom dokazovaní dospel súd k nasledovným skutkovým a právnym
záverom.

Vina obžalovaného bola podľa názoru súdu bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázaná.
Obžalovaný síce od začatia trestného stíhania svoju vinu popiera a odmietol vypovedať. Obžalovaný je
ale usvedčovaný výpoveďou poškodenej, ako aj výpoveďou svedka L. I.. Poškodená aj svedok zhodneopísali, že v deň incidentu svedok s obžalovaným išli spoločne na motorovom vozidle za poškodenou,
ktorá potom išla do domu jej tety, a následne odviezol svedok obžalovaného k domu, v ktorom býva
poškodená, pričom obžalovaný z auta vystúpil a vrátil sa po niekoľkých minútach. Taktiež svedok

vypovedal, že ešte predtým odviezol obžalovaného k nemu domov, a do vozidla sa vrátil po niekoľkých
minútach. Bolo teda preukázané, že obžalovaný najprv na aute (ktoré šoféroval svedok) prenasledoval
poškodenú, potom bol u seba doma, a následne ho svedok odviezol k domu, kde býva poškodená.
Potom došlo k inicializácii výbušniny, čím došlo ku poškodeniu motorového vozidla poškodenej, ako
aj dvoch rodinných domov. Vykonaným dokazovaním bol tiež preukázaný motív obžalovaného, ktorý

predtým s poškodenou chodil, a motív bol potvrdený aj sms správami obsiahnutými v spise, v ktorých
sa obžalovaný poškodenej vyhrážal. Podľa poškodenej to nemohol byť nikto iný. Aj poškodený B. L.
a svedok M. M. zhodne uviedli, že im poškodená za páchateľa označila obžalovaného. Dokazovaním
nebol preukázaný dôvod, prečo by si všetky skutočnosti, ktoré uviedla vo svojej výpovedi, vymyslela.

Vzmysle§2písm.b)zákonač.58/2014Z.z.ovýbušninách,výbušnýchpredmetochamuníciiaozmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výbušným predmetom sa rozumie výrobok
obsahujúci zalaborovanú výbušninu, ktorý nie je podľa písmena c) považovaný za muníciu. V zmysle §
41 a § 42 uvedeného zákona obžalovaný nemal na výrobu, resp. uskladňovanie povolenie príslušného
úradu.VzmyslezáverovznaleckéhoposudkuKEÚPZSlovenskáĽupčazaistenézariadenieobsahovalo
výbušninu, ale nezisteného typu. Išlo teda o výbušný predmet, ktorý podľa názoru súdu spadá pod

definíciu hromadne účinnej zbrane, ktorou sa v zmysle judikatúry rozumie taká zbraň, ktorá je spôsobilá
pri obvyklom použití súčasne usmrtiť viac ľudí, alebo im spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví. Vykonaným
dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že výbušninou došlo ku poškodeniu motorového vozidla,
jedna časť výbušniny prerazila sklá na okne a poškodila vnútornú omietku nad obývacou stenou, a
druhá časť poškodila vonkajšiu omietku na druhom rodinnom dome. Ako uviedol znalec, pokiaľ by došlo

ku fragmentácii výbušniny, črepiny by mohli byť v množstve niekoľko desiatok kusov a mohli by mať
pomerne vysokú počiatočnú rýchlosť a energiu, teda by mohli zraniť osoby v jej dráhe a šírili by sa
všetkými smermi od epicentra výbuchu, do vzdialenosti niekoľkých desiatok metrov. Aj keď v tomto
prípadekufragmentáciinedošlo,užlensamotnýfakt,žečastivýbušnéhopredmetupoškodilidvarodinné
domy, pričom jedna časť sa ešte od rodinného domu odrazila a dopadla až niekoľko metrov od miesta

výbuchu, svedčia o tom, že v prípade, ak by sa v okolí (resp. dráhe letu týchto predmetov) nahádzali
nejaké osoby, mohlo dôjsť ku spôsobeniu ťažkej ujmy na ich zdraví, čím bol tiež potvrdený fakt, že išlo o
hromadne účinnú zbraň. Svedok O. Y., psovod, ktorý bol v mieste bydliska obžalovaného, sa vyjadril, že
služobný pes sa zaujímal o jednu skriňu v byte obžalovaného, avšak výbušný predmet sa tam nenašiel.
Tiež vysvetlil, že pokiaľ by sa tam predmet ešte nachádzal, tak by pes zamrzol a signalizoval by, kde sa

predmet nachádza, avšak v tomto prípade už len cítil pach, teda sa zaujímal o skriňu, ale keďže v nej už
výbušný predmet nebol, nevedel ho identifikovať. Služobný pes bol cvičený na vyhľadávanie výbušnín,
teda je zrejmé, že cítil pach po výbušninách, a teda týmto bolo potvrdené, že obžalovaný v skrini uňho
v byte prechovával predmetný výbušný predmet, ktorý mal aj ukázať poškodenej.

Súd preto zachoval právnu kvalifikáciu skutku uvedeného v obžalobe aj ako zločin nedovoleného
ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, pretože
konanie obžalovaného nenaplnilo ani znaky priestupku v zmysle § 80 zákona č. 58/2014 Z. z. o
výbušninách, výbušných predmetoch a munícii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, tak, ako to uvádzal na svoju obhajobu obžalovaný.

Takto vykonané dôkazy tak tvoria jednotlivo, ako aj vo svojom súhrne logický, ničím nenarušený
a uzavretý systém vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich nepriamych dôkazov, o
ktorých záver súd nemal žiadnu dôvodnú pochybnosť, navyše všetky dôkazy boli vykonané zákonným
spôsobom, preto súd uznal vinu obžalovaného v zmysle podanej obžaloby, aj so zachovaním právnej

kvalifikácie skutku. Vykonaným dokazovaním nebola zistené, že prejednávaného skutku sa mohla
dopustiť iná osoba ako obžalovaný, ani nebol zistený iný motív, ako ten, ktorý bol preukázaný v prípade
obžalovaného. Čo sa týka namietania sms správ ako zákonného dôkazu, súd len poznamenáva, že
aj keby na ne pri hodnotení dôkazov neprihliadal, vina obžalovaného bola dostatočne preukázaná
ostatnými, vyššie popísanými a vyhodnotenými dôkazmi. Podľa názoru súdu však ich autenticita, ako

aj to, že ich mal posielať obžalovaný, zodpovedajú skutkovým záverom, kontextu, ktorý z ich znenia
vyplýva, motívu obžalovaného, a logicky zapadajú do celého kontextu prejednávaného skutkuTaktiež ani doplnenie dokazovania v intenciách zrušujúceho rozhodnutia krajského súdu nezmenilo
pôvodne zistené skutkové a právne závery, práve naopak, potvrdili sa všetky skutočnosti uvedené v
podanej obžalobe, ako aj v pôvodnom rozsudku súdu prvého stupňa.

Podľa § 295 ods. 1 písm. a) Trestného zákona kto bez povolenia vyrobí, dovezie, vyvezie, prevezie,
prepraví, zadováži alebo prechováva sebe alebo inému hromadne účinnú zbraň alebo jej súčasť, alebo
komponent, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

Podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona kto zničí, poškodí alebo urobí neupotrebiteľnou
cudziu vec a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku
1 a spôsobí ním väčšiu škodu.

Obžalovaný P. Š. tak svojim konaním naplnil všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty

zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1písm. a) Trestného
zákona, a prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona,
pretože si bez povolenia zadovážil a prechovával hromadne účinnú zbraň, a poškodil cudziu vec a
spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd postupoval podľa zásad pre ukladanie trestov uvedených v
§ 34 Trestného zákona. V zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona súd prihliadol na pomer poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
Trestného zákona, ale zistil dve priťažujúce okolnosti, a to podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, t.j.
že spáchal viac trestných činov, a podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, t.j. že už bol za trestný

čin odsúdený. Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi musel súd v zmysle §
38 ods. 4 Trestného zákona zvýšiť dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby za trestný čin
najprísnejšietrestnýojednutretinu.Trestnásadzbatrestuodňatiaslobodytakzatrestnýčinnajprísnejšie
trestný predstavuje 4 roky a 8 mesiacov až 8 rokov.

Zvýpisuzústrednejevidenciepriestupkovjezrejmé,žeobžalovanýsavminulostidopustil5priestupkov.
Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že bol doposiaľ 3 krát súdne trestaný, naposledy mu
bol rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/38/2017 zo dňa 26. 05. 2017 uložený trest odňatia
slobody vo výmere 6 mesiacov. Z ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica je obžalovaný hodnotený všeobecne.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo
výmere 4 rokov a 8 mesiacov, teda na samej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Súd
nezistil žiadne okolnosti, ktoré by podmieňovali použitie mimoriadneho zníženia trestu v zmysle § 39
Trestného zákona. Súd pri výmere trestu prihliadol na to, že obžalovaný spáchal viac trestných činov,
ako aj na to, že už bol v minulosti viackrát súdne trestaný. Takto uložený trest je potom podľa názoru

súdu na nápravu páchateľa, ochranu spoločnosti, ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie
postačujúci, a zároveň zabráni obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Zároveň takýto trest
postihuje len obžalovaného.

Keďže obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu

odňatia slobody, súd ho podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona pre výkon tohto trestu zaradil do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

V adhéznom konaní si riadne a včas uplatnili nárok na náhradu škody poškodená A. M. z titulu
poškodenia motorového vozidla, a poškodený B. L., z titulu poškodenia rodinného domu, pričom

poškodení aj svoje nároky riadne vyčíslili. Súd preto zaviazal obžalovaného k povinnosti uhradiť týmto
poškodeným spôsobenú škodu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Odvolanie má odkladný účinok.Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený

spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba

oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.