Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Andrea Kondllová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 16Nt/57/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2518010253
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Kondllová
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2018:2518010253.1

Uznesenie

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Andreou Kondllovou v trestnej veci odsúdeného P. F. pre
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b), písmeno c) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona, o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy
konania, na verejnom zasadnutí 12.12.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku súd návrh odsúdeného P. F., nar. XX.XX.XXXX V. L., trvale

bytom V., Z. Q.. C. T. F. X/X, t.č. vo výkone trestu v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov, na povolenie obnovy
konania pôvodne vedeného na Okresnom súde Piešťany sp. zn. 16T/97/2017, odsúdeného pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b), písmeno c) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona

z a m i e t a ,

nakoľko neboli zistené podmienky obnovy konania uvedené v § 394 Trestného poriadku.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 25.07.2018 bolo Okresnému súdu Piešťany doručené podanie odsúdeného P. F., ktorým žiadal o
prepustenie z výkonu trestu a zrušenie trestu, čo odôvodnil tým, že bol odsúdený neprávom, po zaplatení
výživného. Pre nejasnosť podania bol odsúdený k tomuto vypočutý dňa 19.09.2018, kedy uviedol, že

trvá na tom, že zaplatil T. F. 950 Eur ešte predtým ako nastúpil 13.01.2017 do výkonu trestu. Výživné
posielal poštou a doklad predložil policajtovi pri výsluchu v roku 2016, ktorý si ho aj prefotil. Doklad má
doma v Š. spolu s ostatnými dokladmi. Prečo neuvádzal pri svojom výsluchu 12.07.2017, že tých 950 Eur
zaplatil, k tomu sa nevie vyjadriť. Zaplatil to 3 dni pred koncom podmienky na výživné čo mal predtým, v
roku 2016. Rodičia v tom čase ešte žili, zobrali si pôžičku, z tej pôžičky to zaplatil lebo mu prišiel papier
koľko presne má ešte zaplatiť. Čo sa týka jeho výpovede z 29.11.2016 uviedol, že si pôžičku zobrala

jeho mama a peniaze mu požičala, takže výživné zaplatil v období od 29.11.2016 do 13.01.2017. Jeho
mama si požičala od svojej kamarátky, ktorá sprostredkúvala pôžičky. Zároveň uviedol, že chce, aby
súd jeho podanie považoval za návrh na povolenie obnovy konania v trestnej veci Okresného súdu
Piešťany sp. zn. 16T/97/2017 z dôvodu, že vo veci sa vyskytli nové skutočnosti.
Okresný súd Piešťany vo veci vykonal verejné zasadnutie na rozhodnutie o návrhu odsúdeného, na
ktorom vypočul odsúdeného, oboznámil návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania, zápisnicu

o výsluchu odsúdeného zo dňa 19.09.2018, podania odsúdeného doručené súdu dňa 04.10.2018
a 02.11.2018, lustrácie z REGOB, aktuálny odpis z registra trestov, pripojený spis Okresného súdu
Piešťanysp.zn.16T/97/2017aznehonajmätrestnýrozkazsp.zn.16T/97/2017vydanýdňa07.09.2017,
právoplatný a vykonateľný dňa 22.09.2017 a podstatný obsah spisu ohľadom podaného návrhu, najmä
výpovede odsúdeného z prípravného konania ako obvineného aj ako svedka, výpoveď poškodenej a
doklady o vymoženom výživnom.Z dokazovania vyplynulo, že trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 16T/97/2017
vydaným dňa 07.09.2017, doručeným obvinenému 11.09.2017, právoplatným a vykonateľným dňa
22.09.2017 bol P. F. právoplatne uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek

1, odsek 3 písmeno b),
písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona na tom skutkovom
základe, že
v období odo dňa 23.01.2014 do 13.01.2017 v mieste svojho trvalého bydliska
v meste V. si ako otec maloletej T. F., narodenej XX.XX.XXXX,

riadne neplnil vyživovaciu povinnosť napriek tomu, že mu vyplýva zo Zákona o rodine
a ktorej rozsah mu bol určený rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 17
C/200/2009 zo dňa 15.06.2010, právoplatný dňom 21.07.2010, tak, že je povinný
prispievať na výživu maloletej T. sumou vo výške 50,- Eur k rukám matky vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred, hoci vedel o existencii vyživovacej povinnosti, túto
povinnosť si plnil len nepravidelne, a to v celkovej výške 647,91 Eur, o svoju dcéru sa

inak nestaral a nezaujímal, pričom v uvedenom období neprejavil snahu riadne sa
zamestnať na to, aby si zabezpečil finančné prostriedky na úhradu výživného, čím
mu za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom splatný k rukám T. F.
vo výške 1.152,09 Eur,
a svojho konania sa dopustil napriek tomu, že dňa 22.07.2013 vykonal

nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 /dvanásť/ mesiacov, ktorý mu bol
uložený trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 3T/80/12 zo dňa
14.05.2012, právoplatný dňa 29.05.2012, za prečin zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona,
za čo bol odsúdený na ďalší trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov nepodmienečne

so zaradením pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Vo veci 16T/97/2017 bolo rozhodnuté na základe vykonaného dokazovania, z ktorého vyplynulo, že
odsúdený P. F. v prípravnom konaní spáchanie skutku kladeného mu za vinu v zmysle obžaloby priznal.
Pri výsluchu dňa 29.11.2016 v pozícii svedka uviedol, že si je vedomý nedoplatku na výživnom i jeho
výšky a keďže nemá z čoho zaplatiť vzniknutý dlh na výživnom, nie je možné, aby ho zaplatil. Ďalej tiež

uviedol, že keď mal príjem, celú mzdu dával svojim rodičom, u ktorých vtedy býval ako kompenzáciu
za to, že ho predtým živili. Rodičia sú už mŕtvi, otec zomrel v novembri 2014 a mama v roku 2016, ale
nespomenie si kedy, pretože dožila v Domove dôchodcov v U., ktorý jej platila okrem jej dôchodku aj
jeho sestra H. B. I. V.. On mame neplatil ani jej nedával peniaze. V domove bola dva roky, už tam bola
aj v čase, keď zomrel otec. Odsúdený pri výsluchu dňa 12.7.2017 v pozícii obvineného uviedol, že v

uvedenom období na dcéru vôbec neplatil výživné, pretože nemal dostatok finančných prostriedkov, čo
sa mu podarilo zarobiť stačilo len na jeho potrebu a obživu. Na úrade práce sa nezahlasoval, lebo sa
mu predtým viackrát stalo, že keď sa nahlásil, tak hneď dostal robotu.

T. F. v prípravnom konaní dňa 23.06.2016 uviedla, že jej bývalý muž na deti výživné vôbec

neplatí od začiatku a bolo voči nemu začaté exekučné konanie. Časť výživného bola vymožená
exekučne. Odsúdený dobrovoľne na výživnom nezaplatil žiadnu sumu. Pri výsluchoch dňa 20.12.2016
a 20.07.2017 poškodená uviedla, že odsúdený dcéru videl naposledy v roku 2009 a finančne ani
materiálne na ňu neprispieva.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané spáchanie skutku obvineným v zmysle

podanej obžaloby a vydal trestný rozkaz, proti ktorému obvinený P. F. nepodal odpor.

Odsúdený P. F. na verejnom zasadnutí uviedol, že to, čo sa čítalo je pravda. On vtedy peniaze nemal,
neplatil výživné. Teraz už nemá rodičov, zomreli, syn F. dovŕšil 35 rokov a dcéra T. je ročník 1999. Dcére
posielal 950 eur na výživné z pošty V.. Z kriminálky v X. mu vyšetrovateľ volal, aby prefotený šek poslal

na súd do E.. Na políciu im ten šek prišiel ukázať a sľúbili mu, že to pošlú do E., čo však neurobili. Dcéra
28.12. dovŕšila 18 rokov, odvtedy mu súd v E. pozastavil alimenty. Tam mu na pojednávaní sudkyňa
zrušila výživné na syna ako aj na dcéru. Obidve deti sú už samostatné, obidvaja už pracujú. Trvá na
tom, že výživné na dcéru uhradil. Tiež je pravda, že jeho mama si kvôli tomu zobrala pôžičku. Doklady k
zaplateniu sú v Š., kde býval u jedného pána. Má u neho všetky osobné veci. Nevie, prečo to neuvádzal

v pôvodnom konaní, asi to zabudol uviesť. Myslel si, že súd o tom bude vedieť. Peniaze mal odtiaľ, že si
jeho mama zobrala pôžičku v roku 2016, presný dátum nevie. Takéto veci si už nepamätá. Toto výživné
uhradil v letných mesiacoch. Nespomenie si teraz na meno priateľa, u ktorého býva, ani na jeho adresu.Peniaze uhradil cez poštu V.. Bolo to poukazované na adresu matky, bolo to v roku 2016, vie, že bolo
vtedy teplo, presný dátum si nepamätá. Bolo to ešte pred nástupom do výkonu trestu.

Obhajca v priebehu verejného zasadnutia uviedol, že navrhujú urobiť dopyt na poštu V., aby oznámili, či
v letných mesiacoch jún - august - september 2016 bola poukazovaná platba od P. F. na adresu T.Ž. F.
L. E. vo výške 950 eur prostredníctvom tejto pošty. Ak by bola táto informácia pravdivá, bol by to dôvod
na obnovu konania.
Prokurátor uviedol, že tento návrh nepovažuje za dôvodný, nakoľko odsúdený mal dostatok času na

doloženie súdu dôveryhodného dokladu o zaplatení takejto ním uvádzanej sumy na výživné. Ak by to
bola pravda, že zaplatil, nie je zrejmé, z akého dôvodu poškodená T. F. nepotvrdila túto jeho skutočnosť
o zaplatení a z akého dôvodu túto skutočnosť neuviedol ani odsúdený v pôvodnom konaní. Považujú
to len za účelové tvrdenie.
Súd odmietol vykonať dôkaz dopytom na poštu V. ohľadom platby sumy 950 eur a to z dôvodu,
že považuje tvrdenia odsúdeného vzhľadom na vykonané dokazovanie a skutočnosť, že napriek

dostatočnému času odsúdený nezabezpečil potvrdenie o úhrade výživného a ani nevie uviesť, kde
konkrétne sa potvrdenie nachádza a to napriek skutočnosti, že na tom mieste údajne býval a mal by
tam ešte mať aj svoje iné osobné veci, za účelové.

Podľa lustrácií matka odsúdeného F. F. zomrela dňa 20.8.2016 v U. a otec odsúdeného J. F.I. zomrel

dňa 15.11.2014 v X..

Prokurátor v záverečnom návrhu uviedol, že s prihliadnutím na vykonané dokazovanie, oboznámený
spisový materiál, má za to, že podmienky obnovy konania v zmysle § 394 Trestného poriadku nie sú
splnené. Preto navrhol, aby súd návrh na povolenie obnovy konania zamietol. Trestný rozkaz vydaný v

tejto veci zo dňa 07.09.2017, právoplatný 22.09.2017 považuje za zákonný a dôvodný.

Obhajca v záverečnom návrhu uviedol, že ak je pravda, čo uvádza odsúdený a skutočne poukázal
platbu 950 eur na adresu matky maloletej, tak si myslí, že dôvod na povolenie obnovy konania by tu
bol. Preto považovali za dôvodné vykonať dôkaz, ktorý navrhol vykonať. Je evidentné, že súdu nebola

známa spomínaná platba, ktorú spomína klient a samotná skutočnosť, že odsúdený to v pôvodnom
konaní neuviedol, keď sa údajne spoliehal, že vyšetrovateľ tento dôkaz, ktorý mu odovzdal zašle do
súdneho spisu, ani okolnosť, že o tom neuvádzala vo svojej výpovedi matka maloletej, nie je podľa
názoru obhajoby podstatný. Existujú rôzne možnosti, prečo to matka maloletej neuviedla, pričom jedna
z nich je napr. tá, že táto platba jej z nejakého dôvodu neprišla, prípadne si ju neprevzala a pod. Ak však

odsúdený tieto peniaze skutočne poslal a neboli mu vrátené, tak potom by táto okolnosť mala podľa
názoru obhajoby podstatný vplyv pre rozhodnutie súdu v pôvodnom konaní, ako v zmysle viny tak aj
uloženého trestu.
Podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku, obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom
alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr

neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by

bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa § 397 odsek 2 Trestného poriadku, o návrhu na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo
právoplatným rozhodnutím súdu, rozhoduje iný samosudca alebo iný senát súdu, ktorý vo veci rozhodol
v prvom stupni.
Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku, súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí

podmienky obnovy konania podľa § 394.
Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napraviť právoplatné rozhodnutie,
ktoré je v rozpore so skutkovým stavom veci, pretože dodatočne vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy,
ktoré v pôvodnom konaní súdu neboli známe a súčasne tieto skutočnosti sú tak závažné, že odôvodňujú
zásah do stability a nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia. Konanie o povolení obnovy konania sa

obmedzuje len na zistenie, či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme. Za skutočnosti
súdu skôr neznáme v zmysle § 394 odsek 1 Trestného poriadku sa považujú také, ktoré neboli
predmetom dokazovania alebo zisťovania pred rozhodnutím, ktorého sa týka návrh na obnovu konania.
Takouto skutočnosťou je objektívne existujúci jav, ktorý nie je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môžemať vplyv na zistenie skutkového stavu veci. Za dôkazy súdu skôr neznáme sa považujú predovšetkým
dôkazy, ktoré neboli vykonané v pôvodnom konaní alebo v pôvodnom konaní boli síce vykonané, ale s
novým obsahom odlišným od obsahu v pôvodnom konaní vykonaných dôkazov.

V konaní o povolení obnovy konania nemôže súd preskúmavať zákonnosť postupu v pôvodnom
konaní v tom smere, či sa pri rozhodovaní súd vyrovnal so všetkými okolnosťami a s obhajobou
obvineného. Konanie o návrhu na povolenie obnovy konania nie je konaním založeným na revíznom
princípe. V konaní o povolenie obnovy nemožno preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného

v základnom konaní. Konanie o povolení obnovy sa v zmysle ustanovenia § 394 odsek 1 Trestného
poriadku obmedzuje predovšetkým na riešenie otázky, či návrh na povolenie obnovy konania obsahuje
skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú pre súd nové, skôr neznáme. Obnova konania ako mimoriadny
opravný prostriedok v trestnom konaní je založená na skúmaní a hodnotení nových dôkazov a
skutočností, ktoré sú súdu predložené ako reálne dôkazy a skutočnosti a súd musí skúmať, či v
pôvodnom konaní tieto nové dôkazy a skutočnosti boli súdu známe, a či majú význam v trestnom konaní

z hľadiska ustanovenia § 394 odsek 1 Trestného poriadku.

Z vykonaného dokazovania na verejnom zasadnutí vyplynulo, že odsúdený na rozdiel od výpovedí v
pôvodnom konaní, kde bol v novembri 2016 vypočutý ako svedok a v júli 2017 ako obvinený, popiera
spáchanie skutku, pričom sa odvoláva na novú skutočnosť, ktorú v pôvodnom konaní neuviedol a teda

že uhradil výživné v sume 950 eur a to ešte predtým ako súd rozhodol o jeho vine. Túto skutočnosť však
odsúdený súdu nepreukázal a aj keď tvrdí, že disponuje potvrdením o platbe, uvádza, že tento doklad
by mal mať u svojho známeho, u ktorého údajne býval a má u neho aj iné osobné veci, avšak nevie
uviesť ani meno ani adresu tejto osoby.
V tvrdeniach odsúdeného pri rozhodovaní o povolení obnovy konania je viacero rozporov. Pri výsluchu

k podanému návrhu na povolenie obnovy konania dňa 19.9.2018 odsúdený tvrdil, že výživné zaplatil v
období od 29.11.2016 do 13.1.2017, na čo si jeho matka zobrala pôžičku od kamarátky. Na verejnom
zasadnutí obvinený tvrdil, že výživné uhradil v letných mesiacoch roku 2016. Zo zabezpečených lustrácií
na rodičov odsúdeného vplynulo, že otec odsúdeného zomrel dňa 15.11.2014 a jeho matka zomrela
dňa 20.8.2016 v U., kde bola v domove dôchodcov už od roku 2014, ako to uviedol odsúdený vo

svojej výpovedi v prípravnom konaní. Matka odsúdeného zomrela ešte pred výsluchom obvineného dňa
29.11.2016, kedy bol vypočutý ako svedok a kde uviedol, že si je vedomý nedoplatku na výživnom i
jeho výšky a rovnaké skutočnosti odsúdený uvádzal aj pri výsluchu dňa 12.7.2017 v pozícii obvineného
teda, že v uvedenom období na dcéru vôbec neplatil výživné, pretože nemal dostatok finančných
prostriedkov. Ani pri jednom z výsluchov nespomenul pôžičku, ani údajne uhradenú sumu výživného,

hoci oba výsluchy boli vykonané až po údajnej platbe sumy 950 eur, a to v tak krátkom období, že
by si túto okolnosť musel odsúdený pamätať, najmä s ohľadom na skutočnosť, že výživné dobrovoľne
vôbec neplatil. Jediné uhradené výživné bolo vymožené exekučne, čo poškodená T. F. vo svojich
výpovediach aj uviedla a doložila dokladmi od exekútora. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že
tvrdenieodsúdenéhooúhradevýživnéhovsume950eurjelenúčelové,ktorénebolonijakopreukázané,

preto súd ani nevykonal dôkaz dopytom na poštu vo V. ohľadom vykonania platby 950 eur, prihliadnuc
aj na skutočnosť, že najskôr odsúdený tvrdil, že výživné uhradil medzi 29.11.2016 a 13.1.2017 a neskôr
že v lete 2016, keďže vtedy zomrela aj jeho matka, ktorá si mala požičať peniaze.
Súdu nie je zrejmé, prečo by odsúdený skutočnosť, že uhradil výživné na dcéru v sume 950 eur
v pôvodnom konaní vôbec neuviedol a to napriek skutočnosti, že ako sám uvádza v tom čase mal

disponovať potvrdením o úhrade výživného a toto mal dokonca údajne ukázať na polícii. Uvedené by
bolo viac ako nelogické, keďže sa nejednalo o prvé odsúdenie odsúdeného pre prečin zanedbania
povinnej výživy a teda musel si byť vedomý následkov svojho konania. Skutočnosť že by v pôvodnom
konaní nepoužil na svoju obranu uhradenie výživného, ale sa ešte k jeho neuhradeniu priznal oslabuje
dôveryhodnosť zmenenej výpoveď odsúdeného.

Vyhodnotením zmenenej výpovede odsúdeného, v ktorej menil aj obdobie, kedy mal výživné uhradiť, i
s ohľadom na skutočnosť, že odsúdený pravdivosť svojho tvrdenia nepreukázal žiadnymi dôkazmi, ako
aj vzhľadom na existenciu dôkazov svedčiacich o vine odsúdeného, má súd za to, že nevyšli najavo
nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so

skutočnosťami a dôkazmi skôr vykonanými odôvodiť iné rozhodnutie o vine.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného má súd za to, že u odsúdeného nie sú splnené podmienky na
povolenie obnovy konania v zmysle § 394 odsek 1 Trestného poriadku, nakoľko nebolo preukázané,že by dodatočne vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy
osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine
alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo

k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, preto súd
návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť a to do troch pracovných dní odo dňa jeho oznámenia.
Sťažnosť sa podáva na Okresnom súde Piešťany, rozhoduje o nej Krajský súd v Trnave. Sťažnosť má
odkladný účinok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.