Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, March 29, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/302/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716202082
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7716202082.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci starostlivosti súdu
o maloletého K. K. nar. X.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny v Michalovciach dieťaťa rodičov matky S.. Z. K. nar. X.X.XXXX bývajúcej v S. na
Z. ulici č. XX zastúpenej JUDr. Ivetou Fejlekovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie na
Námestí osloboditeľov č. 25 v Michalovciach a otca S.. K. K. nar. X.X.XXXX bývajúceho v X. č. XXX
zastúpeného JUDr. Juraj Kus advokát so sídlom Advokátskej kancelárie na Námestí osloboditeľov č.
10 v Michalovciach za účasti M. K. nar. X.X.XXXX bývajúcej na Z. č. XX v S. zastúpenej JUDr. Ivetou

Fejlekovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Michalovciach na Námestí osloboditeľov
č. 25 v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému a určeniu vyživovacej
povinnosti k plnoletému dieťaťu o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 15P
40/2016-267 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom tak, že otec je povinný prispievať
na výživu mal. K. K. nar. X.X.XXXX 80 € mesačne, ktoré je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky počnúc dňom 12.2.2016 do budúcna a na výživu M. K. nar. X.X.XXXX 110 €,

ktoré je povinný platiť mesačne k jej rukám vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 12.2.2016.

Zrušuje rozsudok vo výrokoch o dlžnom výživnom pre mal. K. K. a M. K. a v rozsahu zrušenia vracia
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril maloletého K. K. nar. X.X.XXXX do osobnej
starostlivosti matky a právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok určil obidvoch rodičov.
Upravil styk otca s maloletým každý druhý víkend v kalendárnom mesiaci v čase v sobotu od 8:00 hod.
do 18:00 hod a v nedeľu od 8:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že otec si na začiatku styku maloletého

prevezme v mieste bydliska matky a na konci styku maloletého v mieste bydliska matky odovzdá. Otca
zaviazal prispievať na výživu maloletého K. K. nar. 7.1.2006 výživným vo výške 100 Eur mesačne, ktoré
je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci počnúc dňom 12.2.2016 do budúcna.
Dlžné 1.730,69 Eur za obdobie od 12.2.2016 do 30.6.2018 otcovi povolil splácať v mesačných 20 Eur
splátkach spolu s bežným výživným k rukám matky pod hrozbou straty výhody splátok. Na výživu M. K.
nar. X.X.XXXX zaviazal otca prispievať mesačne výživným vo výške 150 Eur mesačne počnúc dňom
12.2.2016 do budúcna, ktoré je povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám plnoletej M..

Dlžné výživné 3.161,12 Eur za obdobie od 12.2.2016 do 30.6.2018 povolil otcovi splácať v mesačných
30 Eur splátkach spolu s bežným výživným k rukám plnoletej M. K. nar. 5.3.2000 pod hrozbou straty
výhody splátok. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.2. Proti výrokom rozsudku, ktorým konajúci súd rozhodol o výživnom a dlžnom výživnom pre maloletého
K. K. a plnoletú M. K. podal v zákonnej lehote odvolanie otec podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, f/ a
h/ CSP s odôvodnením, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala

jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na rozhodnutie súdu z 20.2.2017 č.k. 15P
40/2016-94,ktorýmrozhodolonariadeníneodkladnéhoopatreniaaurčilvýživnénamaloletúM.vovýške

100 Eur mesačne a maloletého K. K. 80 Eur mesačne. Zdôraznil, že pri tomto rozhodnutí išlo o rovnakú
dôkaznú situáciu ako pri rozhodnutí vo veci samej. Vyslovil presvedčenie, že konajúci súd sa takto
dostáva do vlastných rozporov, keď za rovnakej situácie rozhodol o inej výške vyživovacej povinnosti
k maloletému K. a M.. Vytkol konajúcemu súdu, že nesprávne posúdil oprávnené a dôvodné výdavky
otca, ktoré on dôsledne prezentoval a preukázal v konaní na súde prvej inštancie. Ide predovšetkým
o úver, ktorý bol poskytnutý vo výške 39.000 Eur a vznikol za trvania manželstva so súhlasom matky,

preto je presvedčený, že za tento záväzok zodpovedá aj matka, a to spoločne a nerozdielne, pritom
splátky za tento úver vo výške 194 Eur platí výlučne otec. Ďalšie náklady spočívajú vo výživnom na
plnoletú dcéru K. 80 Eur, náklady na bývanie 104 Eur, pohonné hmoty 80 Eur, náklady na hygienu
20 Eur, lieky 10 Eur, televízia, internet 30 Eur, telefón 27 Eur a strava priemerne mesačne 150 Eur
mesačne. Z uvedeného preto je mylné odôvodnenie súdu prvej inštancie, že opodstatnené náklady otca

sú vo výške 425 Eur mesačne. Je to tvrdenie súdu v rozpore s vykonaným dokazovaním. Zdôraznil,
že býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá sa však žiadnou sumou nepodieľa na úhrade
domácnosti, nájomnom, inkase a pod., pretože má vážne zdravotné problémy a starobný dôchodok
spotrebuje pravidelne na úhradu liekov a zdravotnú starostlivosť. Preto tvrdenie súdu, že jeho matka sa
podieľa na vedení domácnosti, je zavádzajúce. Zdôraznil, že žije spolu s matkou v rodinnom dome v obci

X., ktorý je zastaralý, má vyše 30 rokov a vyžaduje si značné náklady na údržbu, opravu a rekonštrukciu.
Všetky tieto náklady financuje otec z jediného príjmu, a to z príjmu učiteľa, ktorý bol v roku 2016 len
652,79 Eur. Z uvedených dôvodov je preto nereálne, aby bol schopný platiť výživné tak, ako to určil súd
prvej inštancie, t.j. vo výške 250 Eur bežné výživné plus 50 Eur dlžné výživné, čo je 300 Eur mesačne,
a to dlhodobo. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a

zaviazal otca prispievať na výživu maloletej M. 50 Eur mesačne a maloletého K. K. 50 Eur mesačne.

3. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka detí aj plnoletá M. v zastúpení právnej zástupkyne.
Vyslovila presvedčenie, že konajúci súd vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci, preto

navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387
ods. 1 CSP. Poukázala predovšetkým na ustanovenie § 62 ods. 1, podľa ktorého plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa
samé živiť, pričom obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov a na ust. § 62 ods. 5

Zákon o rodine, kedy výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, preto neobstojí námietka otca
uvedená v odvolaní, že mesačný výdavok 194 Eur ako splátka úveru a tiež výživné na dcéru K. vo výške
80 Eur, ktorá vyživovacia povinnosť medzičasom skončila. Tiež neobstoja námietky otca týkajúce sa
skutočností, že jeho matka na spoločné bývanie neprispieva. Uviedla, že skutočný priemerný mesačný
zárobok otca predstavuje 801 Eur mesačne.

4. Právna zástupkyňa v zastúpení matky maloletého dieťaťa a plnoletej dcéry navrhla, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a zákonný.

5. K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie

potvrdiť.

6. Ďalšie vyjadrenia zo strany účastníkov konania vo veciach podané neboli.

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.9. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 tohto zákonného

ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkovýchpomerov.Dieťamáprávopodieľaťsanaživotnejúrovnirodič.Podľaods.4tohtozákonného
ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere
sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

10. Podľa § 75 ods. 1 vety prvej Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

11. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zvýšení výživného
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP
a contrario v rozsahu danom ust. § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že konajúci
súd síce riadne zistil skutkový stav (§ 25 a § 36 CMP), ale nesprávne ho posúdil podľa zákonných
ustanovení o vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, pretože riadne nevyhodnotil schopnosti, možnosti

a majetkové pomery otca vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami detí. Odvolací súd je toho
názoru, že konajúcim súdom určené výživné nezodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkových
pomerom otca vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami obidvoch detí.

12. Súd prvej inštancie vykonal dôkazy významné pre rozhodnutie o výživnom, správne a dostatočne

zistil skutočný stav veci, preto nebolo potrebné, aby odvolací súd zopakoval alebo doplnil dokazovanie,
aleprirozhodovaníovýživnombolviazanýskutkovýmstavomzistenýmprvostupňovýmsúdomtvoriacim
podklad pre rozhodnutie v danej veci (§ 383 CSP), preto zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom výroku o výživnom podľa § 388 CSP tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

13. Odvolací súd vychádzajúc z relevantných zákonných ustanovení § 75 a § 62 Zákona o rodine
dospel k presvedčeniu, že výživné určené pre maloletého K. vo výške 80 Eur mesačne a výživné vo
výške 110 Eur mesačne na plnoletú dcéru M., je primerané zárobkových schopnostiam a možnostiam
otca, ako aj odôvodneným potrebám obidvoch detí, preukázaných v priebehu konania na súde prvej

inštancie. Dodáva, že výživné určené súdom prvej inštancie vo výške 100 Eur a 150 Eur mesačne tvorí
mesačne čiastku 250 Eur, ku ktorej treba pripočítať splácanie dlžného výživného v celkovej výške na
obidve maloleté deti 50 Eur mesačne, čo celkove predstavuje čiastku 300 Eur mesačne, ktorá vzhľadom
k preukázanému príjmu otca za roky 2017 - 2018 priemerne 801 Eur mesačne a jeho skutočných
odôvodnených preukázaných potrieb je neprimerané. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za

potrebné zdôrazniť, že matkou prezentované príjmy otca z chovu papagájov súd prvej inštancie žiadnym
spôsobom nepreukázal a z dôkazov predložených matkou detí z internetových stránok je zrejmé, že
ide o príjmy jednorazové, nepravidelné, pričom v žiadnom prípade už neboli preukázané výdavky otca
spojené s chovom papagájov. Preto na túto skutočnosť tak, ako súd prvej inštancie neprihliadol, nemohol
ani v odvolacom konaní prihliadnuť odvolací súd. Z uvedených dôvodov výživné vo výške 80 Eur a 110

Eur spolu so splácaním dlžného výživného zodpovedá podľa názoru odvolacieho súdu schopnostiam,
možnostiam a majetkovým pomerom otca. Odvolací súd dodáva, že výživné musí zodpovedať nielen
odôvodneným potrebám detí, ale aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného
rodiča, preto v prípade, ak schopnosti otca nepostačujú na uspokojenie potrieb detí v plnom rozsahu, je
potrebné určiť výživné tak, aby boli potreby detí uspokojené v takej miere, ktorá odzrkadľuje schopnosti a

možnosti povinného rodiča, pretože len takto určené výživné je zákonné a správne, pretože zohľadňuje
všetky zákonné podmienky nevyhnutné pre rozhodnutie o vyživovacej povinnosti medzi rodičmi a deťmi
v zmysle Zákona o rodine. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutom výroku o
výživnom tak, že pre maloletého K. určil výživné vo výške 80 Eur a pre plnoletú M. vo výške 110 Eur
mesačne.

14. Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o dlžnom výživnom podľa § 389 ods. 1
písm. a/ CSP a podľa § 391 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
so zreteľom na to, že rozhodnutím odvolacieho súdu bol zmenený rozsah vyživovacej povinnosti otcak deťom a odvolací súd nemal poznatky o tom, či a v akom rozsahu otec platil výživné po vyhlásení
rozsudku súdu prvej inštancie, keďže rozhodnutie bolo predbežne vykonateľné a navyše, ak by o
dlžnom výživnom rozhodoval na základe nových skutočností zistených v odvolacom konaní, odňal by tak

účastníkom konania možnosť konať pred súdom a využiť právo podať odvolanie proti jeho rozhodnutiu.

15. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).