Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 10, 2019

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 2T/17/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6419010089

Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Toma

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2019:6419010089.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiari nad Hronom v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Tomu a
prísediacich P. U. a O. Q., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.04.2019, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný H. E., nar. XX.XX.XXXX v D., okres W. nad U., trvale bytom E. W. nad U., dôchodca,
bezdomovec, t. č. vo väzbe v N. na výkon väzby a N. na výkon trestu odňatia slobody T. T.,

je vinný, že

dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX h vošiel do penziónu M. na Ul. J. č. XX/XX v W. nad U., kde
sa v tom čase nachádzala recepčná - poškodená D. C., nar. XX.XX.XXXX a jej matka poškodená C.
H., nar. XX.XX.XXXX, pristúpil k recepčnému pultu a povedal „toto je lúpežné prepadnutie", aby mu

dali peniaze, na čo sa poškodená D. C. začala smiať, nakoľko zistila, že ide o H. E., ktorého poznala,
následne si H. E. vypýtal pivo, posadil sa na gauč, pričom začal rozprávať o svojej zlej životnej situácii
s tým, že sa dožadoval, aby na neho zavolali políciu, čo najskôr odmietli a po chvíli vybral z pravého
vrecka vreckový nožík, tzv. rybičku s dĺžkou čepele 6 cm a povedal pošk. D. C., že keď priloží nožík ku
krku jej matke, bude to mať ako priťažujúcu okolnosť, pričom celý čas sa dožadoval, aby bola na neho
zavolaná polícia, nakoľko sa potrebuje dostať do basy, lebo nemá kde žiť, následne nožík schoval, začal
zvyšovať hlas a bol nervóznejší, pričom od každej poškodenej si pýtal peniaze vo výške 5,- € s tým, že
kým ich nedostane, tak z penziónu neodíde,

teda

iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - so
zbraňou,

tým spáchal

zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona č. 300/2005 Zbierky zákonov s
poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona.

Za to sa odcudzujePodľa § 189 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 5 Trestného zákona,
§ 39 ods. 4 Trestného zákona per analogiam k trestu odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky a 8 (osem)
mesiacov.

Podľa§48ods.2písm.b)Trestnéhozákonasúdzaradujeobžalovanéhonavýkontrestuodňatiaslobody
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému trest prepadnutia veci -
vreckového skladacieho nožíka, tzv. Rybička, s dĺžkou čepele 6 cm.
Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, § 74 ods. 1 Trestného zákona súd ukladá
obžalovanému ochranné ústavné protialkoholické liečenie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Žiari nad Hronom podal dňa XX.XX.XXXX obžalobu na obvineného H. E., pre
zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
a) Trestného zákona.

Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítaním podľa
§ 269 Trestného poriadku listinných dôkazov, prečítaním podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku
znaleckých posudkov, oboznámením sa s vecným dôkazom (doličným predmetom) vreckovým nožíkom,
oboznámením sa s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu v Žiari nad Hronom, sp. zn. 3T XXX/

XXXX.

Obžalovaný H. E., na hlavnom pojednávaní, po zákonnom poučení podľa § 257 ods. 1 písm. a), b), c),
ods. 2, ods. 4, ods. 5, ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku uviedol : „som vinný“. Na otázky podľa § 333
ods. 3 Trestného poriadku písm. c) či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,

obžalovaný uviedol : „áno“, písm. d) či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na
obhajobu,čimuboladanámožnosťnaslobodnúvoľbuobhajcuačisasobhajcommoholradiťospôsobe
obhajoby, obžalovaný uviedol: „áno“, písm. f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu,
obžalovaný uviedol : „áno“, písm. g) či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje
za trestné činy jemu kladené za vinu, obžalovaný uviedol : „áno“, písm. h) či sa dobrovoľne priznal a

uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako určitý trestný čin, obžalovaný uviedol : „áno“.
Prokurátor a obhajca v zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku navrhli prijať vyhlásenie obžalovaného.
Súd preto podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného prijal a podľa § 257 ods. 8
Trestného poriadku zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie
skutku, sa nevykoná.

Súd konanie obžalovaného, ktorým iného hrozbou násilia nútil aby niečo konal a spáchal taký čin
závažnejším spôsobom konania, so zbraňou, právne kvalifikoval ako zločin vydierania podľa § 189 ods.
1,ods.2písm.a)Trestnéhozákonaspoukazomnaustanovenie§138písm.a)Trestnéhozákona.Podľa
§138písm.a)Trestnéhozákonazávažnejšímspôsobomkonaniasarozumiepáchanietrestnéhočinuso

zbraňou... Podľa § 122 ods. 3 Trestného zákona trestný čin je spáchaný so zbraňou, ak páchateľ, alebo
s jeho vedomím niektorí so spolupáchateľov použije zbraň na útok, na prekonanie alebo zamedzenie
odporu, alebo ju má na taký účel pri sebe; zbraňou sa rozumie ak z jednotlivého ustanovenia nevyplýva
niečo iné; každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším. Trestný čin je spáchaný so
zbraňou aj vtedy, ak páchateľ použije napodobeninu zbrane, alebo ju má pri sebe s úmyslom, aby bola

považovaná za pravú.

Obhajoba v záverečnej reči v zmysle § 274 ods. 2 Trestného poriadku navrhla kvalifikovať konanie
obžalovaného ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona. Vzhľadom na prijaté
vyhlásenie obžalovaného o vine v zmysle § 257 ods. 1 písm. b), ods. 5, ods. 7, ods. 8 Trestného

poriadku, teda bez vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní o vine, súd nevidel na takýto
postup zákonný dôvod.

Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX, znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie psychiatria,
liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria, súd zistil, že u obžalovaného v čase

vyšetrovaného skutku, ani v súčasnosti, znaleckým vyšetrením, nebola zistená prítomnosť forenznevýznamnej duševnej poruchy, ani choroby. Bol zistený syndróm závislosti od alkoholu, druhé až tretie
štádium. V deň inkriminovanej udalosti išlo u obžalovaného o stav akútnej intoxikácie alkoholom
- stredne ťažkú opilosť, kedy bolo zvýšené sebavedomie, znížená kritičnosť, oslabená racionálna

kontrola správania. Bola zistená prítomnosť Neurasténie, čo je porucha z neurotického spektra, ktorá sa
prejavuje precitlivenosťou, zvýšeným psychickým napätím, pocitmi ukrivdenia, egocentrickými črtmi, od
druhých vyžaduje, aby sa mu prispôsobili, čoho následkom vznikajú nezhody, pričom chýba dostatočný
sebakritický náhľad. V záťaži sú prítomné prejavy ľahkej depresie, obavnosti, psychickej únavy, s
kolísavým spánkom a oslabenou chuťou do jedla. V čase inkriminovanej udalosti išlo u obžalovaného o

akútnu intoxikáciu alkoholom zodpovedajúcu ťažkému stupňu opilosti. Preto boli u neho ľahlo znížené
rozpoznávacie schopnosti a rovnako boli ľahko znížené aj ovládacie schopnosti, ale len a výlučne
nechorobným vplyvom požitého alkoholu. Toto zníženie si obžalovaný spôsobil vlastným pričinením
a to abuzom alkoholu, pričom vedel aký účinok môže mať alkohol na jeho konanie. Obžalovaný v
čase spáchania skutku nemal narušený kontakt s realitou, jeho správanie bolo komformné s črtami
jeho osobnosti a uvedomoval si, že porušuje právne normy. Požitie alkoholu nemalo chorobný vplyv

na jeho konanie, nešlo o patickú ani komplikovanú opilosť. U obžalovaného bol zistený syndróm
závislosti od alkoholu podľa Jelíneka druhé až tretie štádium najmä s psychickou vložkou, prítomná
je redukovaná kontrola pitia, pitie v ťahoch so stavmi opilosti, bagatelizácia a racionalizácia abuzu
alkoholu, pretrvávanie pitia napriek jeho zrejmým negatívnym dôsledkom, obžalovaný priznáva, že
denne vypil pivo, dva- trikrát do týždňa išiel do krčmy. Obžalovaný v dobe činu bol schopný rozpoznať

nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť, mohol svoje konanie ovládať. Obžalovaný je schopný
účasti na trestnom konaní, zmysel trestného konania a zmysel eventuálne uloženého trestu chápe v
plnej miere. Pobyt obžalovaného na slobode z psychiatrického hľadiska pri chýbaní forenzne významnej
duševnej choroby, či poruchy nie je nebezpečný pre spoločnosť. Aj napriek tomu, že sa jedná o osobu
v seniorskom veku znalec navrhol uložiť ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Zo znaleckého posudku č. X/XXXX znalca z odboru psychológie vyplýva, že osobnosť obžalovaného
je mentálne dostatočne diferencovaná, v sociálnej sfére sa v poslednom období ocitol v nepriaznivej
až debaklovej situácií. Vzťah s jediným synom je dlhodobo narušený, sestra mu odmieta pomôcť, sám
si nepriznáva žiadnu chybu, svoje správanie považuje za bežné. V partnerských aj v spoločenských

vzťahoch potrebuje dominovať, obviňuje druhých ľudí, nikdy nie seba. Nie je schopný sa dlhodobejšie
prispôsobiť ani takticky zvážiť možnosti, ktoré mu sociálna situácia poskytuje. Voči konzumácií
alkoholu je nekritický, podľa anamnetických údajov má tendenciu piť v niekoľkodňových ťahoch.
Pracovné návyky boli v minulosti primerane rozvinuté aj funkčné. Agresivita nie je v osobnostnej
štruktúre zastúpená v zvýšenej miere ani konanie počas skutku nenieslo podľa dostupných informácií

znaky zvýraznenej agresivity. Konanie obžalovaného bolo s vysokou pravdepodobnosťou motivované
nepriaznivou životnou situáciou, ktorú nedokázal riešiť. Nemal kde bývať, bol bez finančných
prostriedkov a sociálneho zázemia. Mal oslabený racionálny úsudok, konal neuvážené skratovo.
V prípade dodržiavania abstinencie môže byť prognóza ďalšieho vývoja osobnosti obžalovaného
priaznivá. V prípade pokračovania v konzumácií alkoholu nie je možné recidívu protiprávneho konania

vylúčiť.

Obžalovaný H. E. má základné vzdelanie, neukončil stredné odborné učilište banícke. E. W. nad U.
v správe o povesti uviedlo, že mestská polícia sa v roku XXXX až do súčasnosti s obžalovaným
nezaoberala v žiadnej súvislosti. Skutočný pobyt obžalovaného nepoznajú, bližšie informácie o jeho

osobe poskytnúť nevedia. Priestupkovo postihovaný doposiaľ nebol, doposiaľ bol jedenkrát súdne
trestaný rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom zo dňa XX.XX.XXXX spis. zn. 3T XXX/XXXX
pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 38 ods. 3,
§ 39 ods. 4 Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov.
Pre jeho výkon bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s

minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) mu bol uložený trest prepadnutia veci, ktorej
vlastníkom sa podľa § 60 ods. 6 Trestného zákona stal štát. Podľa § 73 ods. 2 písm. a) Trestného zákona
sa obvinenému uložilo ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou. Uznesením Okresného
súdu Trenčín zo dňa XX.XX.XXXX spis. zn. XPP XX/XXXX bol podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku s
použitím § 66 ods. 1,2 Trestného zákona podmienečne prepustený, pričom podľa § 68 ods. 1 Trestného

zákona mu bola určená skúšobná doba v trvaní 3 (tri) roky. Uznesením Okresného súdu v Žiari
nad Hronom zo dňa XX.XX.XXXX spis. zn. XNt XX/XXXX bol podľa § 74 ods. 2 Trestného zákona
prepustený z ambulantného ochranného psychiatrického liečenia. Uznesením Okresného súdu Trenčínzo dňa XX.XX.XXXX spis. zn. XPP XX/XXXX bolo podľa § 68 ods. 2 Trestného zákona, § 416 Trestného
poriadku vyslovené, že v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia sa osvedčil.

Z hodnotenia ústavu na výkon väzby a N. na výkon trestu odňatia slobody T. T. na obžalovaného súd
zistil, že správanie a vystupovanie menovaného je na požadovanej úrovni, ústavný poriadok dodržiava,
tak ako je to požadované, pokyny a príkazy plní bez pripomienok. V styku s ostatnými obvinenými je
nekonfliktný. Nie je zaradený do práce. Disciplinárne odmenený ani potrestaný nebol.

Pri úvahe o druhu a výmere trestu súd prihliadol k ustanoveniam § 34 ods. 1, 2, 3, 4, 6 Trestného zákona
pričom ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona ustálil, obžalovaný sa priznal
k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m)
Trestného zákona zistil, že už bol za trestný čin odsúdený. Preto podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona
pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je vyrovnaný.

Podľa § 38 ods. 5 Trestného zákona pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu; v takom prípade sa ustanovenie odseku 4 nepoužije.

Pri zločine vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona možno uložiť páchateľovi trest
odňatia slobody na 4 (štyri) roky až 10 (desať) rokov. Podľa § 38 ods. 5 Trestného zákona trest odňatia

slobody na 7 (sedem) rokov až 10 (desať) rokov.

Podľa § 39 ods. 4 Trestného zákona v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť
trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnou hranicou zákonom stanovenej trestnej sadzby.

V zmysle platnej judikatúry S44/2017 ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení
dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona teda
v situácií vopred dohnutého trestu možno naposledy označené ustanovenie per analogiam, a pri použití
argumentu a minori ad maior ( od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257
ods. 1 písm. b), c) Trestného poriadku ( po prijatí takého vyhlásenia súdom) keď páchateľ ( procesne

ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo
akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.

Podľa názoru súdu uloženie trestu v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní 7 až 10 rokov
by bolo pre obžalovaného s poukazom aj na jeho vek 66 rokov neprimerane prísne. Súd preto podľa §

189 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, 5 Trestného zákona, § 39 ods. 4
Trestného zákona per analogiam uložil obžalovanému trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod
dolnou hranicou zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov. Podľa §
48ods.2písm.b)Trestnéhozákonasúdzaradilobžalovanéhonavýkontrestuodňatiaslobodydoústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože tento bol v posledných 10- tich rokoch pred

spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný
čin. Súd ďalej podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona uložil obžalovanému aj trest prepadnutia veci
vreckového skladacieho nožíka tzv. rybička s dĺžkou čepele 6 cm, pričom vlastníkom sa podľa § 60 ods.
5 Trestného zákona stáva štát. Súd zároveň vzhľadom na závery znaleckého psychiatrického posudku
uložil obžalovanému podľa § 73 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, § 74 ods. 1 Trestného zákona

aj ústavné ochranné protialkoholické liečenie.

Obhajoba v záverečnej reči v zmysle § 274 ods. 2 Trestného zákona navrhla pri ukladaní trestu postup
podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona.

Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by požitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, môže
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Súd nemal zákonný dôvod na postup v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na okolnosti
prípadu a pomery páchateľa.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia na tunajšom súde.