Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Monday, April 29, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/94/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115216058
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4115216058.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: W.. E. I., Q.., bytom X. C., P.
XXXX/XX, zast. Advokátska kancelária JUDr. René Hudzovič, s.r.o., so sídlom Nitra, Štefánikova trieda
49, IČO: 36 860 697, proti žalovaným: 1/ I. B., bytom D., U G. XXX, V. republika, 2/ S. I., bytom L.,
P. XXXX/XX, 3/ W.. W. K., bytom P., E. XXXX/XC, všetci zast. JUDr. Ján Legerský, advokát so sídlom
Trenčín, Nám. sv. Anny 25, IČO: 34 054 081, o nahradenie vyhlásenia vôle na uzavretie zmluvy, na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 26.09.2017 č. k. 9C/284/2015-137 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovaným v 2. a 3. rade p o t v r d z u j e .

Žalované v 2. a 3. rade majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Vo vzťahu k žalovanej v 1. rade v zamietajúcej časti ako i náhrady trov konania rozsudok súdu prvej
inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a o náhrade trov konania rozhodol tak,
že žalované v 1. až 3. rade majú plné právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil
tým, že žalobca sa domáhal uloženia povinnosti žalovaným uzavrieť darovaciu zmluvu s poukazom na

budúcu darovaciu zmluvu z dôvodu, že v dojednanej dobe nedošlo k uzavretiu riadnej darovacej zmluvy.
PoukázalnazáveryrozhodnutiaKrajskéhosúduvNitresp.zn.5Co/146/2007aNajvyššiehosúduSRsp.
zn.5Cdo/46/2010.Uviedol,žesamotnásmrťúčastníkazmluvapredbežnejatedajehostrataspôsobilosti
na právne úkony nie je takou okolnosťou, akú má na mysli ust. § 50a ods. 3 OZ, teda okolnosťou, pre
ktorú záväzok uzavrieť v dohodnutej dobe zmluva zaniká. Prevziať záväzok uzavrieť budúcu zmluvu
môžu len budúce strany zmluvy, medzi ktorými má byť v budúcnosti uzavretá. Právo účastníkov zmluvy o
budúcej zmluve nie je čisto majetkovým právom, ale možno hovoriť o osobnom majetkovom práve, ktoré

sa svojim charakterom blíži k tomuto právu a neprechádza na dedičov. V danom prípade, keď prejav
vôle budúceho darcu, ktorý má záujem v budúcnosti uzavrieť darovaciu zmluvu je vyslovene osobným
právom a právom budúceho darcu vyjadruje jeho vôľu, preto neprechádza na dedičov. Z uvedených
dôvodov preto došlo k zániku záväzku zo zmluvy o budúcej zmluve, nakoľko v tomto spore vystupujú
na strane žalovaných tri žalované a nie je možné vytrhnúť z kontextu darovacej zmluvy iba tú časť,
ktorá sa týka žalovanej v l. rade. Preto bolo potrebné žalobu v celom rozsahu ako nedôvodne podanú
zamietnuť. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným priznal plnú

náhradu trov konania.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca a domáhal sa jeho
zmeny tak, že žalobe bude v celom rozsahu vyhovené a zároveň mu bude priznaná náhrada trovkonania. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. V úvode svojho odvolania poukázal na nepresnosti rozsudku
súdu prvej inštancie, kde bolo konštatované, že zmluvu o uzavretí budúcej darovacej zmluvy uzatvorila

žalovaná v l. rade a jej manžel, pretože na strane budúcich darujúcich vystupoval S. I., ktorý bol bratom
žalobcu a žalovanej v l. rade. V ďalšom namietal, že nemožno súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie,
že plnenie, ktoré bolo obsahom záväzku budúceho darujúceho S. I., ku ktorému sa zaviazal zmluvou
o uzavretí budúcej darovacej zmluvy uzatvoreniu dňa 31.10.2001 je vyslovene osobným právom, teda
že by išlo o plnenie, ktoré mal osobne vykonať S. I.. Zo zmluvy o uzavretí budúcej darovacej zmluvy

nevyplýva, že predmetný záväzok môže osobne splniť iba S. I., naopak v článku IX. predmetnej zmluvy
je explicitne uvedené, že práva a povinnosti z uvedenej zmluvy vyplývajúce prechádzajú na právnych
nástupcov účastníkov zmluvy. Naviac súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo by
mal prejav vôle budúceho darcu byť vyslovene osobným právom, ktorá skutočnosť má tiež za následok
nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Preto nemohlo dôjsť k zániku uvedeného záväzku S.
I. a naopak, po jeho smrti uvedený záväzok prešiel na jeho dedičov, t. j. na žalované v 2. a 3. rade.

Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo/1691/2008, ktorého právna veta znie:
„Ak zomrie v priebehu konania o nahradenie prejavu vôle účastníka zmluvy o budúcej kúpnej zmluve
budúci predávajúci, je možné v konaní pokračovať s tým, kto vec, ktorá je predmetom budúceho predaja
zdedil“. Z toho jednoznačne vyplýva právny záver, že záväzok S. I. prešiel na žalované v 2. a 3. rade.
Poukázal tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/153/2009. Najvyšší súd SR vo svojom

rozhodnutí sp. zn. 2Cdo/46/2010 zodpovedal dovolaciu otázku tak, že uzatvorením predbežnej zmluvy
(§ 44 ods. 1 OZ) sú jej účastníci viazaní a to zásadne aj v prípade smrti niektorého z nich (§ 579 OZ).
Vzhľadom ku skutočnosti, že záväzok S. I. vyplývajúci preňho zo zmluvy o uzavretí budúcej darovacej
zmluvy jeho smrťou nezanikol a prešiel na žalované v 2. a 3. rade a tiež vzhľadom ku skutočnosti,
že žalované nepreukázali a ani nenavrhli vykonať dôkazy, ktoré by preukazovali neplatnosť zmluvy o

uzavretí budúcej darovacej zmluvy, ani zánik záväzku žalovaných uzavrieť budúcu darovaciu zmluvu a
to ani v dôsledku odstúpenia od zmluvy a ani z dôvodov uvedených v § 50a ods. 3 OZ, a preto žiadal,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel.

3. K odvolaniu sa vyjadrili žalované v l. až 3. rade, ktoré navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako

vecne správny potvrdiť. Vo svojom vyjadrení uviedli, že odvolacie námietky žalobcu považujú v celom
rozsahu za neopodstatnené a založené na právnych záveroch vyplývajúcich z rozhodnutí súdov,
vychádzajúcich z iných podstatných skutkových okolností, celkom odlišných od prejednávanej veci.
Podľa ich názoru je v tejto veci podstatne odlišná skutková situácia, keď nárok žalobcu je odvodzovaný
od zmluvy o uzavretí budúcej darovacej zmluvy ako neodplatného právneho úkonu, ktorým jedna

strana takéhoto právneho úkonu (darca) poskytuje z jeho vlastnej pohnútky, ktorou je spravidla prejav
vďačnosti, alebo snaha pomôcť, svoj majetok (majetkové právo) druhej strane takéhoto právneho úkonu
(obdarovanému), ktorá takýto predmet plnenia ako dar prijíma. Pokiaľ ide o žalované v 2. a 3. rade,
ich právny predchodca S. I. sa nepochybne zmluvou o uzavretí budúcej darovacej zmluvy zaviazal, že
poskytne žalobcovi svoje spoluvlastnícke podiely na príslušných nehnuteľnostiach ako dar, pokiaľ bude

na základe rozhodnutia súdu vo vtedy prebiehajúcom súdnom spore zapísaný za ich vlastníka v katastri
nehnuteľností. Nepochybne tak išlo o osobný záväzok tohto právneho predchodcu žalovaných v 2. a 3.
rade. Ani tento záväzok však nemohol znamenať povinnosť ho splniť za každých okolností. Práve pri
takomtozáväzkuvbudúcnostidarovaťniečozosvojhomajetkuinejosobemôže povznikutohtozáväzku
nastať celý rad osobitných okolností, typických len pre zmluvný vzťah darovania, kedy najmä z hľadiska

vývoja vzťahov medzi osobou budúceho darcu a budúceho obdarovaného môže dôjsť k zmenám pri
existencii ktorých by bolo nielen nespravodlivé, ale priam nemožné požadovať, aby došlo k uzavretiu
riadnej darovacej zmluvy. Preto úvahy žalobcu o tom, že záväzok právneho predchodcu žalovaných v
2. a 3. rade obsiahnutý v zmluve o uzavretí budúcej darovacej zmluvy nemožno považovať len za taký,
ktorý mal on osobne vykonať, ale za taký, ktorý prešiel aj na jeho právnych nástupcov odvodzované

od ust. § 579 ods. 1 OZ nie sú správne a opodstatnené. Právo rozhodnúť sa vzdať sa svojho majetku
bez nároku na protiplnenie je osobným právom každého vlastníka, a preto ak žalované v 2. a 3. rade až
smrťou svojho právneho predchodcu nadobudli nehnuteľnosti, mohli sa až po tomto momente rozhodnúť
o tom, či by chceli takto nadobudnutý majetok inej osobe darovať. Opačný výklad by viedol k popretiu
základných princípov darovania, ktorým je spravidla vôľa odvďačiť sa inému alebo poskytnúť inému

pomoc. Poukázali tiež na tú skutočnosť, že práve v súvislosti s prebiehajúcim konaním na Okresnom
súde v Nitre pod sp. zn. 14C/74/2015 si mesto ako žalobca uplatňuje voči všetkým stranám tohto sporu,
teda aj voči žalovaným v 2. a 3. rade nárok na vrátenie kúpnej ceny pôvodne zaplatenej štátom za
príslušné nehnuteľnosti. Mali by teda na jednej strane poskytnúť vyrovnanie kúpnej ceny za príslušnénehnuteľnosti Mestu Zlaté Moravce a na druhej strane by mali tieto nehnuteľnosti v rozsahu svojich
spoluvlastníckych podielov bezodplatne previesť žalobcovi. Už aj táto skutočnosť by predstavovala tiež
podstatnúzmenuokolnostívzmysle§50aods.3OZ,prektorúbynebolomožnéodžalovanýchv1.až3.

rade spravodlivo považovať uzavretie riadnej darovacej zmluvy. Z uvedených dôvodov preto záväzok z
tejto zmluvy zanikol s poukazom na § 50a ods. 3 OZ. Okrem toho ďalším samostatným dôvodom zániku
záväzku z tejto zmluvy by bolo odstúpenie žalovanej v 1. rade a právneho predchodcu žalovaných v 2. a
3. rade od tejto zmluvy. K tomuto by došlo jednoznačným prejavom vôle žalovanej v 1. rade obsiahnutej v
liste zo dňa 03.06.2009 označenom ako dohoda o zrušení zmluvy o uzavretí budúcej darovacej zmluvy,

z ktorého prejavu jednoznačne vyplýva, že od zmluvy o uzavretí budúcej darovacej zmluvy odstúpila a
taktiež aj právny predchodca žalovaných v 2. a 3. rade. Okrem toho žalovaná v 1. rade takýto prejav vôle
vykonala vo vzťahu k žalobcovi už aj predtým listom zo dňa 12.06.2002. Uviedli, že v celom rozsahu
zotrvávajú aj na svojej argumentácii o neplatnosti zmluvy o uzavretí budúcej darovacej zmluvy pre jej
rozpor so zákonom a s dobrými mravmi s poukazom na ust. § 628 ods. 1 v spojení s § 39 OZ, a to najmä s
ohľadom na dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté v tejto zmluve, ktorou sa však súd prvej inštancie

vzhľadom na právny záver, na ktorom založil svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby, nezaoberal. Pokiaľ
ide o právnu argumentáciu žalobcu odvodzovanú od ďalších súdnych rozhodnutí, tak táto je pre tento
prípad celkom nenáležitá, keď prakticky vo všetkých žalobcom označených rozhodnutiach sa jednalo
o posúdenie viazanosti právnych nástupcov pôvodného vlastníka nehnuteľností, jeho prejavov vôle
obsiahnutým v riadnej kúpnej zmluve uzavretej ešte za jeho života, ktorá však do jeho smrti nenadobudla

vecno-právne účinky. Preto právne závery vyplývajúce z takýchto rozhodnutí nie sú pre posúdenie tejto
veci vôbec relevantné.

4. K vyjadreniu žalovaných sa vyjadril žalobca, ktorý zotrval na svojich dôvodoch uvádzaných v odvolaní.
Uviedol, že rozhodnutia súdov, na ktoré vo svojom odvolaní poukázal, je možné analogicky na danú vec

aplikovať. Právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v rozhodnutí sp. zn. 2Cdo
46/2010 sa vzťahuje k akejkoľvek uzavretej predbežnej zmluve, teda nielen k predbežnej zmluve, ktorej
predmetom je uzavretie kúpnej zmluvy a podobne. Samotná skutočnosť, že jeden z účastníkov zmluvy
o uzavretí budúcej darovacej zmluvy vystupujúci na strane povinných zomrel, nie je možné považovať
za podstatnú zmenu okolností, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali. Teda za takú zmenu,

že by v danom prípade nebolo možné spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela (§ 50 písm. a/
ods. 3 OZ). Záväzok povinného uzavrieť budúcu (konečnú zmluvu) preto prechádza v zmysle ust. §
579 OZ na jeho právnych nástupcov. Upriamil pozornosť i na tú skutočnosť, že v spore, ktorý sa viedol
na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 8C/18/2002 ostatní do úvahy pripadajúci podieloví spoluvlastníci
nemienili znášať náklady na súdny spor a súhlasili s tým, aby takéto konanie na svoje náklady viedol

on. I z toho dôvodu má okrem právneho i morálny nárok na to, aby žalovaní splnili svoj záväzok, ku
ktorému sa zaviazali v zmluve o uzavretí budúcej darovacej zmluvy, alebo ktorý na nich prešiel smrťou
S. I.. V prejednávanej veci nedošlo k takej zmene okolností (§ 50a ods. 3 OZ) a žalovaní vôbec takúto
zmenu nepreukázali, dokonca ani neoznačili dôkazy, ktoré by mohli takúto zmenu preukazovať v tom
smere, že by došlo k narušeniu osobných vzťahov medzi osobami vystupujúcimi v predmetnej zmluve o

uzavretí budúcej darovanej zmluvy v postavení budúcich darujúcich a ním ako budúcim obdarovaným.
Ani poukaz žalovaných na prebiehajúce konanie na OS Nitra vo veci sp. zn. 14C/74/2015 nie je dôvodný
a neobstojí. Z článku X. ods. 3 zmluvy o uzavretí budúcej darovacej zmluvy jednoznačne vyplýva jeho
záväzok vrátiť predmetnú kúpnu cenu v plnej výške oprávnenej osobe, čo by si vo vzťahu k mestu Zlaté
Moravce splnil a to v plnej výške, teda i za žalovaných. Preto ani túto skutočnosť nemožno považovať

za takú zmenu okolností, že by nebolo možné spravodlivo požadovať uzavretie predmetnej darovacej
zmluvy. Nemožno tiež prijať ani záver, že by záväzok žalovaných zanikol titulom odstúpenia od zmluvy o
uzavretí budúcej darovacej zmluvy, pretože k žiadnemu takémuto odstúpeniu nedošlo, pretože v danom
prípade išlo len o návrh dohody na zrušenie zmluvy, avšak doposiaľ k platnému dostúpeniu od zmluvy
nedošlo. Tiež nemožno súhlasiť s názorom, že zmluva o uzavretí budúcej darovanej zmluvy by bola

neplatná pre jej údajný rozpor so zákonom a s dobrými mravmi s ohľadom na dojednanie zmluvnej
pokuty a odkázal na svoje vyjadrenie zo dňa 28.09.2016. V závere uviedol, že pokiaľ súd prvej inštancie
predmetnú vec právne posúdil v rozpore s právnym názorom vysloveným dovolacím súdom v konaní
sp. zn. 2Cdo/46/2010, tak jeho konaním došlo k porušeniu princípu právnej istoty (článok 2 ods. 1 CSP),
nakoľko predmetný spor súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou

najvyšších súdnych autorít.
5. Prijatím zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) s účinnosťou od 01. 07.
2016 došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP). Podľa prechodného
ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňomnadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znamená to, že nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem a teda sa

použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku
s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a §
380 CSP) po zistení, že odvolanie podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech

ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v zmysle § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť vo vzťahu k žalovaným v 2. a 3. rade a vo vzťahu k žalovanej v
l. rade podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

7. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal žalobou nahradenia vyhlásenia vôle na uzavretie zmluvy

podľa § 50a ods. 2 OZ na tom skutkovom základe, že právny predchodca žalovaných v 2. a 3. rade a
žalovaná v l. rade uzatvorili dňa 21.03.2001 zmluvu o uzatvorení budúcej darovacej zmluvy, na základe
ktorej mali právny predchodca žalovaných v 2. a 3. rade a žalovaná v l. rade darovať nehnuteľnosti,
ktoré v tom čase boli na mene vlastníka Mesto Zlaté Moravce a to parcely zapísané na LV č. XXXX
potom, čo budú zapísané do katastra nehnuteľností na budúcich darujúcich a to do 30 dní. Právny

predchodca žalovaných v 2. a 3. rade zomrel dňa 02.11.2009. Súd prvej inštancie konštatoval, že prejav
vôle budúceho darcu je vyslovene osobným právom, vyjadruje jeho vôľu, preto neprechádza na dedičov,
a teda došlo k zániku zmluvy o budúcej darovacej zmluve. S takýmto právnym posúdením sa odvolací
súd stotožňuje. Žalobca v tomto smere namieta nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie, keď
podľa jeho názoru záväzok zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy S. I. nezanikol a prešiel na žalované

v 2. a 3. rade.

8. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva a o omyl v aplikácii
práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny
právny predpis, ale ho nesprávne vyvodil.

9. Ustanovenie § 579 ods. 1 OZ rieši otázku právneho nástupníctva všeobecne z hľadiska vplyvu smrti
fyzickej osoby na ďalšie trvanie práv a povinností v rámci existujúceho právneho vzťahu a to z hľadiska
právneho postavenia zomrelého dlžníka a veriteľa. Pre ich právnych nástupcov je rozhodujúce, či
záväzkový vzťah a z neho vyplývajúce práva a povinnosti trvajú aj po smrti ich právneho predchodcu. Ide

tu teda o to, že tieto práva a povinností pretrvávajú aj po smrti dlžníka, či veriteľa. Pravda, v osobitných
prípadoch má právny význam, či právo (nárok) bolo uplatnené ešte počas života fyzickej osoby, alebo
nie. Prejav vôle poručiteľa, ku ktorému došlo ešte pred jeho smrťou, zaväzuje totiž v mnohých prípadoch
aj jeho dedičov. Smrť dlžníka alebo veriteľa spôsobuje zánik záväzku len vtedy, ak bol záväzok, čo do
svojho trvania viazaný výhradne na osobu dlžníka, alebo veriteľa.

10. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentmi žalobcu, ktorý poukazuje na rozsudok súdu Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo/1691/2008 podľa ktorého, ak zomrie v priebehu konania o
nahradenie prejavu vôle účastník zmluvy o budúcej kúpnej zmluve budúci predávajúci, je možné v
konaní pokračovať s tým, kto vec, ktorá je predmetom budúceho predaja zdedil. Avšak podľa názoru

odvolacieho súdu sa toto rozhodnutie na danú vec aplikovať nedá, pretože v danom prípade nebola
uzatvorená zmluva o budúcej kúpnej zmluve, ale zmluva o budúcej darovacej zmluve. Aj poukaz na
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/46/2010 nemožno na daný prípad aplikovať, pretože v
tomtoprípadebudúcapredávajúcaeštezaživotabudúcehokupujúcehoplatneodstúpilaodzmluvy. Tiež
v rozhodnutí, na ktoré žalobca poukazuje a to rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/153/2009

rieši situáciu, keď poručiteľka zomrela po tom, ako bola uzatvorená kúpna zmluva, avšak pred povolením
vkladu do katastra nehnuteľností. V rozhodnutí najvyšší súd konštatoval, že rozhodnutie správy katastra
o povolenie vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal
vznik účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Účinky vkladu podľa § 133 ods. 2
OZ spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t. j. vo vecno-právnych následkoch, nie

v obligačno-právnych následkoch účinnosti zmluvy, ktoré nastali platným prijatím návrhu na uzavretie
zmluvy (§ 44 ods. 2 OZ). Viazanosť účastníkov ich prejavmi vôle smerujúcimi k vzniku zmluvy ku vzniku
vecno-právnych účinkov, ktorej treba ešte kladného rozhodnutia orgánu katastra trvá aj pre dedičov
zomrelého účastníka, ktorí vstupujú do jeho práv a záväzkov z občianskoprávneho vzťahu.11. V danom prípade však budúci darca zomrel ešte predtým, ako bola vôbec uzatvorená darovacia
zmluva, a preto v tomto prípade treba poukázať na samotný charakter darovacej zmluvy.

12. Podľa § 628 ods. 1 OZ darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje
obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

13. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť a pri hnuteľnej veci, ak

nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní (ods. 2).

14. Neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti (ods. 3).
15. Darovacia zmluva v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je najznámejším typom
bezodplatnej zmluvy. Táto črta darovacej zmluvy sa prejavuje v tom, že darca za poskytnutý dar
nedostáva žiadnu majetkovú protihodnotu. Pre darovaciu zmluvu je ďalej charakteristická zásada

liberality: poskytnutie daru nesmie byť plnením právnej povinnosti, ktorá by povinnému vyplýva zo
zákona alebo z uzavretej zmluvy. Z vyššie uvedeného vymedzenia darovacej zmluvy možno vyvodiť,
že: a/ darovanie podľa § 628 možno vykonať iba na základe zmluvy, b/ darca poskytuje dar bezodplatne
a bez právnej povinnosti, c/ darca poskytuje majetkové hodnoty na úkor svojho majetku, d/ v darovacej
zmluve sa musí odzrkadľovať priamy úmysel darcu (liberalitas) poskytnúť dar niekomu inému. Z

toho možno vymedziť, že medzi pojmové znaky darovacej zmluvy patrí: a/ predmet darovania, b/
bezodplatnosť a c/ dobrovoľnosť. Pre darovaciu zmluvu je teda charakteristická dobrovoľnosť na strane
darcu, skutočnosť, že darca nemal na poskytnutie majetkového plnenia právnu povinnosť a najmä
okolnosť, že vec je obdarovanému poskytovaná bezodplatne.

16. Pokiaľ ide o žalované v 2. a 3. rade je nepochybné, že ich právny predchodca S. I. sa zmluvou
o uzavretí budúcej darovacej zmluvy zaviazal, že poskytne žalobcovi svoje spoluvlastnícke podiely na
príslušných nehnuteľnostiach ako dar, pokiaľ bude na základe rozhodnutia súdu vo vtedy prebiehajúcom
súdnom spore zapísaný za ich vlastníka v katastri nehnuteľnosti. Avšak právny predchodca žalovaných
v 2. a 3. rade zomrel pred tým, ako by vôbec darovaciu zmluvu uzatvoril. V prípade, ak by S. I. uzatvoril

darovaciu zmluvu a po jej uzatvorení zomrel, pred tým, ako bol povolený návrh na vklad, tak by súd v
konaní o dedičstve rozhodoval o tom, na koho dňom úmrtia poručiteľa prešli nehnuteľnosti a záväzok
odovzdať nehnuteľnosti obdarovanému a iba dedičia predmetných nehnuteľností a zodpovedajúce
záväzku by boli právnymi nástupcami zomrelého darcu a účastníkmi konania o povolení vkladu. Avšak
v danom prípade právny predchodca žalovaných v 2. a 3. rade zomrel ako bolo vyššie uvedené pred

tým, ako by vôbec darovaciu zmluvu uzatvoril, odvolací súd zastáva názor, že tento jeho záväzok
neprechádza na právnych nástupcov, pretože ide o osobnomajetkové právo, ktoré sa viaže výlučne
na jeho osobu. Preto v tomto smere sa s právnym posúdením súdu prvej inštancie plne stotožňuje. Z
uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovaným v 2. a 3. rade
vo veci samej ako i v časti o nároku na náhradu trov konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1

CSP potvrdil.

17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1
CSP a úspešným žalovaným v 2. a 3. rade priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

18. Čo sa týka žalovanej v 1. rade súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, že nie je
možné vytrhnúť z kontextu darovacej zmluvy iba tú časť, ktorá sa týka žalovanej v 1. rade, preto bolo
potrebné žalobu v celom rozsahu ako nedôvodne podanú zamietnuť. S poukazom na uvedené dospel
odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v tejto časti postihnuté vadou zmätočnosti

spočívajúcou v nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

19. V súlade s § 220 ods. 2 CSP musí súd v odôvodnení rozhodnutia podať výklad opodstatnenosti a
zákonnosti výroku rozhodnutia a musí sa vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho
myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, s poukazom na zistené rozhodujúce

skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je
vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie musí
byť dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní. Ak rozhodnutie súdu
nižšej inštancie neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné. Takétoarbitrárne rozhodnutie súdu odníma strane sporu možnosť uskutočňovať procesné práva a v konečnom
dôsledku porušuje jej právo na spravodlivý súdny proces, pretože jej upiera možnosť náležite, skutkovo
a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravného prostriedku.

20. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanej v
l. rade zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP) a to i v časti o náhrade
trov konania. V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie bude zaoberať obranou žalovanej v l. rade, ktorú
uvádzalavpriebehukonaniaatovtomsmere,čidošlokodstúpeniuzmluvyobudúcejdarovacejzmluve,

prípadne či táto zmluva zanikla s poukazom na § 50a ods. 3 OZ. Preto bude potrebné posúdiť listiny zo
dňa03.06.2009,akoajlistzodňa12.06.2002.Ažpodoplnenídokazovaniavtomtosmerebudesúdprvej
inštancie opätovne rozhodovať už len vo vzťahu k žalovanej v l. rade, pričom po vykonanom dokazovaní
svojerozhodnutieodôvodnívsúladesust.§220ods.2CSPtak,abymohlobyťpreskúmateľnévprípade
podaného odvolania odvolacím súdom. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade
trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

21. Záverom odvolací súd len dodáva, že žalované v 1. až 3. rade sa v priebehu konania bránili, že
zmluva o uzatvorení budúcej darovacej zmluvy je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi s poukazom
na ust. § 628 ods. 1 v spojení s § 39 OZ a to s ohľadom na dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnutej
v tejto zmluve. K tejto ich námietke odvolací súd dodáva, že i v prípade, ak by ustanovenie o zmluvnej

pokute bolo v rozpore s ust. § 39 OZ tak by činilo túto zmluvu neplatnou len sčasti a nie v celom rozsahu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).