Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, April 26, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/105/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115229044
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4115229044.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a členov
senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Q. M.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom N., K. XX, proti žalovanému: V.. M. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., K. XX,
zastúpený advokátkou: JUDr. Eva Matejovová, so sídlom Nitra, Hollého 12, o vydanie písomnej agendy,
o zaplatenie 168,70 eura s príslušenstvom, o predloženie správy, o vrátenie 1 595 eur, o vrátenie 2 112

eur, o predloženie vyúčtovania, o predloženie dokladov, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného
súdu Nitra zo dňa 03. januára 2019 č. k. 10C/516/2015-280 v napadnutej časti výroku o trovách konania
žalobcu a žalovaného voči sebe navzájom, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o trovách konania žalobcu a
žalovaného voči sebe navzájom p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%, o výške ktorého nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým,zhorauvedenýmuznesením,OkresnýsúdNitraakosúdprvejinštanciekonaniezastavil,
žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a žalobcovi vrátil
súdny poplatok vo výške 628,30 eura prostredníctvom Slovenskej pošty a. s. do 30 dní odo dňa

doručenia odpisu tohto právoplatného uznesenia. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 144
CSP, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
V odôvodnení uviedol, že žalobca žalobou a jej doplneniami požadoval, aby súd rozhodol, že žalovaný
je povinný vydať mu písomnú agendu, zaplatiť 168,70 eura s príslušenstvom, predložiť správy, vrátiť
1595 eur, 2112 eur, predložiť vyúčtovanie a doklady. Súd prvej inštancie vyzval žalovaného uznesením
z 29. 11. 2018, ktoré bolo žalovanému doručené 11. 12. 2018, aby sa vyjadril v lehote 10 dní k žalobe.

Žalobca vzal žalobu bez odôvodnenia celkom späť podaním doručeným súdu 05. 12. 2018. Žalovaný
sa podaním doručeným súdu 20. 12. 2018 k žalobe vyjadril tak, že ju navrhoval zamietnuť. Žalobca vzal
žalobu celkom späť skôr ako sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie a preto súd
prvej inštancie názor žalovaného k späťvzatiu nezisťoval a konanie podľa § 145 ods. 1 CSP zastavil.
Ďalej konštatoval, že žalobca vzal žalobu späť bez odôvodnenia, z procesného hľadiska tak zavinil
zastavenie konania a preto má nárok na náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP žalovaný. Pretože

žalovanému vznikli trovy konania a nie sú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd
žalovanému podľa § 257 CSP nárok na náhradu trov konania nemal priznať, rozhodol podľa § 262 ods.
1 CSP tak, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov
rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným
uznesením. Pretože žalobca vzal žalobu späť pred prvým pojednávaním, vrátil mu súd podľa § 11 ods.
3, 4, 6 a 11 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov súdny

poplatok 628,30 eura.2. Proti výroku o náhrade trov konania podal včas odvolanie žalobca domáhajúc sa, aby odvolací
súd uznesenie v odvolaním napadnutej časti zrušil a nevrátil OS Nitra na opakované prejednanie.
Žalobca v odvolaní rozsiahlo a detailne opísal priebeh konania a postup súdu v prejednávanej veci. V

relevantnej časti odvolania uviedol, že žalobca podal žalobu dňa 29. 09. 2015 a ku dňu vyhotovenia
odvolania Okresný súd Nitra relevantne nepreukázal zaslanie žaloby žalovanému a ani nevytýčil žiadne
pojednávanie. Pri nahliadnutí do spisu 29. 01. 2019 žalobca zistil, že sa v spise nenachádzajú doklady,
ktoré boli vyhotovené po 05. 12. 2018 teda po termíne späťvzatia žaloby. Do 29. 01. 2019 neboli v spise
založené nijaké doklady o tom, ako a kedy o späťvzatí žaloby informoval OS Nitra žalobcu a žalovaného

a v akom čase a o čom konal. V spise nie je uvedené ako a kedy žalovaný doručil vyjadrenie k žalobe,
aj keď je v spise č. l. 231 - 235 založené. Uviedol, že v spise sú založené tri doklady č. l. 228 vyjadrenie
advokáta k žalobe z 27. 12. 2018, č. l. 230 splnomocnenie z 18. 12. 2018 a č. l. 231 - 235 vyjadrenie
k žalobe z 17. 12. 2018, pričom tieto písomnosti boli spracované po 05. 12. 2018, teda po späťvzatí
žaloby, takže protistrane nepatrí nijaká náhrada trov konania, pretože mu počas trvania žaloby nevznikli,
ani vzniknúť nemohli. Nestotožnil sa s vyjadrením súdu prvej inštancie s tým, že žalobca vzal žalobu

späť bez odôvodnenia a že z procesného hľadiska tak zavinil zastavenie konania, a preto má nárok na
náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP žalovaný, pretože zákon neukladá povinnosť späťvzatie
žaloby odôvodniť, možno ho však odporučiť, a to preto, že za určitých okolností sa vyžaduje súhlas
odporcu so späťvzatím žaloby, resp. môže zo závažných dôvodov so späťvzatím nesúhlasiť.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že
súd v tejto veci nezaslal žalovanému rozsiahlu dokumentáciu obsiahnutú v spise, naopak, žalovaný
obdržal spolu s uznesením Krajského súdu v Nitre z č. l. 205 aj všetky podania a doplnenia podaní
obsiahnuté v spisovom materiály 10C/516/2016. Napokon aj vo vyjadrení žalovaného zo dňa 20. 12.
2018 žalovaný uvádza, rozsah doručeného spisového materiálu je značne objemný. Záverom uviedol,

že sa s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní nestotožňuje a rozhodnutie súdu prvej inštancie
považuje za vecne správne, navrhujúc jeho potvrdenie a priznanie náhrady trov odvolacieho konania
žalovanému proti žalobcovi v plnom rozsahu.

4. Žalobca v replike namietal pravdivosť tvrdenia žalobcu, že mu bola doručená žaloba spolu s prílohami,

pretože na doručenke k č. l. 205 je uvedené, že zásielka obsahuje len uznesenie KS NR č. l. 205 a
žiadnu inú dokumentáciu neobsahuje, a taktiež sa v spise nenachádza žiadny relevantný dôkaz o tom,
že OS NR žalovanému zo spisu akýkoľvek materiál zaslal. Z nepravdivých tvrdení ho usvedčuje aj jeho
vyjadrenie k žalobe zo dňa 17. 12. 2018, kde uvádza, že dňa 30. 07. 2018 mu bolo doručené uznesenie
KS NR č. l. 205 a dňa 11. 12. 2018 mu boli doručené z OS NR návrhy žalobcu s bohatou vyše 180

stranovou prílohou. Ďalej uviedol, že trvá na podanom odvolaní, pretože neexistuje dôkaz o tom, že by
sa žalovaný počas doby žaloby (29. 09. 2015 - 05. 12. 2018) k veci vyjadroval alebo nechal zastupovať
advokátom, a preto mu nemohol vzniknúť nárok na trovy konania.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v

ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP,
362 ods.1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
(§ 383 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 CSP) a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

6. Vzhľadom na to, že sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia súdom prvej inštancie, obmedzuje sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP v odôvodnení svojho
rozhodnutia len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, keď na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia aj s ohľadom na odvolacie dôvody žalobcu považuje za potrebné

poukázať na to, že podľa vlastných slov žalobcu sa podanou žalobou a jej doplnení domáhal vydania
písomnejagendy,zaplateniasumy168,70euraspríslušenstvom,predloženiasprávy,vrátenia1595eur,
vrátenia 2 112 eur a predloženia vyúčtovania a predloženia dokladov. Súd prvej inštancie uznesením zo
dňa 3. januára 2019 č. k. 10C/516/2015-280 konanie zastavil a žalovanému proti žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Platí, že ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd

prizná náhradu trov konania protistrane.

7. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.8. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

9. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník. súd prizná strane náhrady trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

10. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“). Nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý
znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom
účinnosti CSP. Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z
tohto základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo

dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 29. 11. 2018 (č. l. 224) vyzval žalovaného, aby sa v lehote
10 dní od doručenia tohto uznesenia písomne vyjadril k žalobe a jej doplneniam, a ak uplatnený nárok v
celkom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na

ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uznesenie bolo žalovaným prevzaté
dňa 11. 12. 2018. Na doručenke od prevzatia uznesenia sa nachádza rukou dopísané, že žalovanému
bolo doručované uznesenie č. l. 224, žaloba, č. l. 6 - 35, 43 - 46 - 52, 53, 54 - 60, 90 doplnenie. Následne
sa v spise nachádza zažurnalizované na č. l. 225 späťvzatie žaloby doručené súdu prvej inštancie dňa
05. 12. 2018, bez uvedenia dôvodu, ktoré súd prvej inštancie žalovanému nezasielal. V nadväznosti na

výzvu súdu žalovaný súdu prvej inštancie dňa 20. 12. 2018 (č. l. 270) doručil vyjadrenie k žalobe cestou
právneho zástupcu. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie.

12. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky
je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní, spravidla v spore, uspel, má, zásadne, právo na to, aby sa

mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa
chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť,
inak porušuje základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka.

13. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou

súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na
oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Zásada procesnej
zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v § 256 CSP a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo
strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem „procesné zavinenie“ sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska
a je nevyhnutné vykladať ho komplexne a extenzívne. Zásada procesnej zodpovednosti je inštitútom

procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré
vznikli po začatí sporu. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale
vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu. Prvok zavinenia môže
byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu
toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom

o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne
povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania,
je považovaný aj žalovaný, ktorý svoj dlh splnil po začatí sporu a vyvolal tým u žalobcu nevyhnutnosť
späťvzatia dôvodne podanej žaloby.

14. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je
doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania,
ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil.
Pri zastavení konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a
pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného

zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca
strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca
strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie
žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahuzachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda
ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu). Inými slovami,
použitý termín „zavinenie“ nemožno interpretovať - čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre - v doslovnom

jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie účastníka konania
(teda aj jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu). (citované z uznesenia Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 196/09 zo dňa 10.09.2009).

15. Nepriznanie nároku na náhradu trov konania môže viesť k odmietnutiu spravodlivosti a tým aj k

porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd. (viď III ÚS 144/2010).

16. Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby nezbavuje procesnej zodpovednosti žalobcu
na zastavení konania. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je
povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení

konania na oboch procesných stranách. (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7M Cdo 4/2010).

17. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že dôvodom späťvzatia žaloby nebolo správanie sa
žalovaného.Zprocesnéhohľadiskapretozastaveniekonaniazavinilžalobcaajedanýnárokžalovaného
na náhradu trov konania. Vzhľadom na podstatnú odvolaciu námietku žalobcu, že vyjadrenie k žalobe

žalovaný učinil, až po tom, čo on vzal žalobu späť, odvolací súd poznamenáva, že žalovaný tak
reagoval na výzvu súdu prvej inštancie v súlade s § 167 CSP, pričom v tom čase nemal vedomosť o
späťvzatí žaloby, pretože túto mu súd prvej inštancie nedoručoval. Ustanovenie § 167 CSP, upravujúce
doručenie žaloby a vyjadrení, vychádza z režimu kontradiktórneho sporu ovládaného prejednacím
princípom a koncentráciou konania. Právo strán na doručenie žaloby vrátane všetkých jej príloh sa

považuje za súčasť práva na spravodlivý proces. Nedoručenie žaloby, resp. ostatných vyjadrení stranám
sporu vytvára stav nerovnosti v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom rovnosti zbraní ako
súčasti práva na spravodlivý proces, podobne aj s princípom kontradiktórnosti konania (pozri aj sp.
zn. I. ÚS 132/2017). Súd je povinný doručiť žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk.
Súd zároveň vyzýva žalovaného podľa § 167 CSP na písomné vyjadrenie k podanej žalobe, pričom

žalovaný má uplatnený nárok buď v celom rozsahu uznať, alebo má vo svojom vyjadrení uviesť
rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť
tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami,
predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné

a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové
okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným
predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Porušenie
povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú
sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 CSP),

alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP).
Predkladateľ uviedol, že na odvrátenie fikcie nespornosti (t. j. fikcia založená podľa § 151 ods. 1 CSP)
skutkových tvrdení protistrany postačuje ich generálne popretie, ak strana uvedie vlastné tvrdenia o
skutkových okolnostiach. Vzhľadom na uvedené je potom nesporné, že žalovaný využil v súlade s vyššie
uvedeným prostriedky procesnej obrany a preto mu nemožno spravodlivo odňať právo na náhradu

účelne vynaložených výdavkov, ktoré vynaložil v konaní v súvislosti s bránením svojho práva.

18. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v
odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania priznal v celom rozsahu.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).