Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 25, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 7C/159/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407205160
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Redenkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2013:1407205160.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV. v konaní pred samosudkyňou JUDr. Tatianou Redenkovičovou Koprdovou, v

právnej veci navrhovateľa : MAXI real & consulting s.r.o., ul. Trenčianska č. 57, 821 09 Bratislava, IČO :
35 894 474, zastúpený : Advokátska kancelária Roštár - Slovák, s.r.o., ul. Révová č. 7, 811 02 Bratislava,
IČO: 36 858 731, proti odporcovi v 1. rade: D. G., U.. XX.X.XXXX, R. Z.. D. L. Č.. X , R., adresa pre
doručovanie : ul. D. Č.. XX, XXX XX R., odporcovi v 2. rade : L. G., U.. XX.XX.XXXX, R. Z.. D. L. Č.. X ,
R., adresa pre doručovanie: ul. D. Č.. XX, XXX XX R., obaja zastúpení : Winton s.r.o., Budatínska 20,
851 06 Bratislava, IČO: 36 861 243, o zaplatenie 1991,64eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

NávrhomnazačatiekonaniasanavrhovateľobrátilnaOkresnýsúdBratislavaIV.dňa07.03.2007(sp.zn.
35Ro 1819/2007 ) a žiadal, aby súd po vykonanom dokazovaní zaviazal odporcu na zaplatenie istiny
60000Sk ( 1991,64eur ) s príslušenstvom s odôvodnením, že odporca v 1. a 2.rade boli bezpodielovými
spoluvlastníkmi bytu č. XX, nachádzajúcom sa na X nadzemnom podlaží, bytového domu na ul. D. L.
X v R., súpisné č. XXXX, katastrálne územie N., obec R. - G. Č.Ť. N.. Vzhľadom na záujem odporcu v
1. a 2.rade predať uvedený byť prostredníctvom realitnej kancelárie navrhovateľa, s ktorou už odporca

v 1. a 2.rade v minulosti už mal pozitívne skúsenosti a realizoval prostredníctvom nej sprostredkovanie
inej nehnuteľnosti, odporca v 1. a 2.rade ústne uzatvorili s navrhovateľom Sprostredkovateľskú zmluvu,
na základe ktorej vyvíjal navrhovateľ činnosť smerujúcu k tomu, aby mali odporca v 1. a 2.rade ako
predávajúci predmetného bytu príležitosť uzavrieť s treťou osobou kúpnu zmluvu na tento byt. Provízia
za sprostredkovanie predaja bytu bola dohodnutá na sumu 100.000,-Sk (3.319,39,-eur). Navrhovateľ na
základe uvedenej Sprostredkovateľskej zmluvy uskutočnil svoju činnosť riadne, o čom svedčia aj viaceré
navrhovateľom vykonané obhliadky predmetného bytu s potencionálnymi záujemcami, zabezpečenie

inzercie bytu a taktiež aj rozsiahla komunikácia prostredníctvom e-mailu. Na základe vykonaných
obhliadok a zabezpečení inzercie v inzertných časopisoch, sprostredkoval navrhovateľ pre odporcu
v 1. a 2.rade záujemcu, p. A., ktorý mal záujem uzatvoriť s odporcom v 1. a 2.rade kúpnu zmluvu
na predmetný byt. Navrhovateľ po sprostredkovaní vyššie uvedeného záujemcu ďalej komunikoval
s odporcom v 1. a 2.rade najmä ohľadom ďalšieho postupu pri predaji bytu záujemcovi a taktiež
zaslal odporcovi v 1. a 2.rade návrhy zmluvnej dokumentácie potrebnej pri predaji bytu. Po dohode so
záujemcom o kúpu bytu mal byť jedným z ďalších krokov uzatvorenie Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve

medziodporcom v1.a2.radeazáujemcomobyt.Záujemcapožiadalodporcuv1.a2.radeouzatvorenie
Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, resp. celej transakcie bez súčinnosti navrhovateľa. Navrhovateľ
poukázal, že jednou z bežných vecí pri sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti je aj pokus o predaj bez
realitnejkancelárie,t.j.ojejobídenie.Odporcav1.a2.radeouvedenejpožiadavkezáujemcuinformovalinavrhovateľa. Následne sa s navrhovateľom dohodli na znížení sprostredkovateľskej provízie na sumu
60.000,-Sk (1.991,64,-eur), argumentujúc, že nemajú záujem o služby súvisiace s vypracovaním
návrhov zmluvnej dokumentácie, nakoľko si boli vedomí, že navrhovateľ si splnil svoju povinnosť,

t.j. vykonávať činnosť smerujúcu k tomu, aby mali odporca v 1.a 2.rade ako predávajúci uvedeného
bytu príležitosť uzavrieť s treťou osobou kúpnu zmluvu na uvedený byt. Zabezpečenie vypracovania
zmluvnej dokumentácie však už bolo povinnosťou odporcu v 1. a 2.rade a záujemcu. Navrhovateľ
vyslovil domnienku, že po uzatvorení Zmluvy o budúcej zmluve medzi odporcom v 1. a 2.rade a
záujemcom bez súčinnosti navrhovateľa ako realitnej kancelárie a s vedomím, že predaj ich bytu

je už zabezpečený, začali odporca v 1. a 2. rade komunikovať s navrhovateľom tým spôsobom, že
podľa ich názoru je znížená provízia "nehorázne vysoká", aj napriek tomu, že bola dojednaná oboma
zmluvnými stranami (sprostredkovateľská zmluva bola dohodnutá ústne). Navrhovateľ vykonal svoju
činnosť riadne, opakovane vyzýval odporcu v 1. a 2.rade na zaplatenie dohodnutej provízie, posledná
výzva na zaplatenia a pokus o zmier pred podaním na súd bola odoslaná 17.10.2006. Na túto výzvu
odporca v 1. a 2.rade nereagoval. V roku 2007 navrhovateľ zistil, z listu vlastníctva č. XXXX, že novým

vlastníkom bytu je záujemca, ktorého odporcovi v 1. a 2. rade sprostredkoval, a to p. H. A.. Na záver
navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že boli splnené podmienky na oprávnené priznanie provízie za
sprostredkovania bytu pretože došlo k uzatvoreniu sprostred. zmluvy a vznikol nárok na províziu. pričom
dôkazom, že došlo k uzatvoreniu spotred. zmluvy, je konanie oboch zúčastnených strán keď navrhovateľ
malmožnosťapovolenieododporcuv2.rade,abymoholinzerovaťpredmetnýbyt,abysitentobytmohli

nahliadať a dokonca aby mohli realizovať obhliadky tohto bytu a dôkazom je aj emailová komunikácia
ako konateľky navrhovateľa a p. G. . Žiadal, aby súd prihliadol na nemennosť dôkazov predložených
navrhovateľom a na ich hodnovernosť, na rozdiel od jednotlivých výpovedí. Pokiaľ ide o vznik provízie,
poukázala na vetu, ktorá bola zapísaná v e-mailovej komunikácii zo dňa 9.9.2006, kde odporca v 2. rade
uvádza: "p. D., som dosť zaskočený tým, čo tvrdíte. Vy sama ste navrhla sumu 60.000,-Sk po tom, ako

som vám ja tlmočila náš spoločný zámer s p. A. zaplatiť relevantnú čas sumy, ktorá by zodpovedala
faktu, že ste môj byt inzerovali a že ste p. A. priviedli a prezentovali mu môj byt vy ..." a z tohto tvrdenia
jednoznačne vyplýva uzatvorenie sprostred. zmluvy.

Samostatným podaním zo dňa 11.11.2013, doručeným súdu dňa 12.11.2013, namietal právny zástupca

navrhovateľa postup odporcu v 1. a 2.rade v konaní z dôvodu, že odňali právo navrhovateľovi konať pred
súdom, nakoľko na pojednávaní dňa 11.11.2013, v záverečnej reči, právny zástupca odporcu 1. a 2.rade
uviedol nové závažné skutočnosti týkajúce sa merita veci, a to nutnosť udelenia súhlasu odporcu v 1. a
2.rade ako manželov na predaj bytu, ktorý spadá do bezpodielového spoluvlastníctva manželov ako nie
bežnévecisnásledkomneplatnostiprávnehoúkonuurobenéhobezsúhlasuobochmanželov.Zdôraznil,

že takto závažná skutočnosť bola vznesená po prvýkrát až v rámci záverečnej reči odporcov v 1. a 2.rade
po 7 rokoch trvania súdneho sporu a navrhovateľ nemal žiadnu možnosť sa k nej vyjadriť, čím mu bolo
odňaté právo konať pred súdom a závažným spôsobom bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny
proces a požiadal , aby súd na tieto nové skutočnosti pri rozhodovaní neprihliadal. Dospel k záveru, že
odporca v 1.a 2.rade vymýšľajú dôvody, pre ktoré by sa mohli vyhnúť povinnosti na zaplatenie provízie.

Poukázal na ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vzniesol námietku premlčania, nakoľko podľa
ust. § 145 ods. 1 v spojení s ust. § 40a Občianskeho zákonníka, právny úkon, ktorý nie je bežnou vecou,
urobený bez súhlasu druhého manžela je relatívne neplatný. Podanie bolo doručené dňa 14.11.2013
právnemu zástupcovi odporcov v 1. a 2.rade na vedomie.

Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 35Ro/1819/2007-50 zo dňa 10.4.2008 a zaviazal
odporcu v 1. a 2.rade na zaplatenie žalovanej sumy odporcom v 1. a 2.rade spoločne a nerozdielne
navrhovateľovi vo výške 60.000,-Sk, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne z dlžnej
sumy od 1.11.2006 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Uznesením č.k. 35Ro/1819/2007-55
zo dňa 19.12.2008, podľa ust. § 173 ods. 1 O.s.p. súd uvedený Platobný rozkaz zrušil v plnom

rozsahu, nakoľko ho nebolo možné doručiť odporcom. Dňa 15.5.2009 bola vec prevedená do oddelenia
občianskoprávne veci , pod sp.zn. Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril písomným
podaním zo dňa 13.8.2009, doručeným súdu dňa 14.8.2009, žiadal návrh navrhovateľa v celom rozsahu
zamietnuť a zaviazať navrhovateľa k náhrade trov konania s odôvodnením, že navrhovateľ nijakým
dôkazným prostriedkom nepreukázal uzatvorenie ústne sprostredkovateľskej zmluvy, v rámci ktorej by

bola dohodnutá provízia za sprostredkovanie predaja bytu vo výške 100.000,-Sk. Predložený dôkaz:
výpis z LV č. XXXX, k.ú. N.R., neprehľadnej e-mailovej komunikácie, zoznamu vykonaných ohliadok a
inzercie bytu v realitných kanceláriách, túto skutočnosť nepreukázal a nedisponuje žiadnym relevantným
dôkazom o tom, že by takáto zmluva bola uzatvorená. Odporca v 1. a 2.rade poprel existenciusprostredkovateľskej zmluvy medzi nimi a navrhovateľom s tým, že nemá vedomosť o uzatvorení vyššie
uvedenej ústnej sprostredkovateľskej zmluvy, ani čas kedy by mala byť takáto zmluva uzatvorená,
kedy a ktorou zmluvnou stranou došlo k podaniu návrhu na uzatvorenie ústnej sprostredkovateľskej

zmluvy zo všetkými podstatnými náležitosťami v zmysle platných právnych predpisov a kedy a ktorou
zmluvnou stranou bol takýto ústny návrh na uzatvorenie ústnej zmluvy prijatý. Samotná skutočnosť,
že navrhovateľ komunikoval s odporcom v 1. a 2.rade ohľadom predaja bytu neznamená, že došlo
k uzatvoreniu sprostredkovateľskej zmluvy a takáto komunikácia nemôže byť dôkazom existencie
sprostredkovateľskej zmluvy zo všetkými jej podstatnými náležitosťami (ust. § 774 Občianskeho

zákonníka). O pochybnosti samotného navrhovateľa ohľadom uzatvorenia ústnej sprostredkovateľskej
zmluvy s odporcom v 1. a 2.rade svedčí aj snaha navrhovateľa podpísať písomnú sprostredkovateľskú
zmluvu v čase komunikácie s p. A., čoho dôkazom je e-mail p. D., zo dňa 13.9.2006, čas: 14:53 hod.
a zo dňa 17.9.2006, čas: 5:41 hod, ktoré boli predložené navrhovateľom a v ktorom zasiela odporcom
v 1. a 2.rade návrh na uzatvorenie písomnej sprostredkovateľskej zmluvy. V prípade ak by navrhovateľ
nemal sám pochybnosti o uzatvorení ústnej zmluvy, nebol by odporcovi v 1. a 2.rade podával návrh

na uzatvorenie písomnej zmluvy, ktorá podľa jeho tvrdení už bola dávno uzatvorená v ústnej forme.
Odporca v 1. a 2.rade tento návrh písomnej zmluvy výslovne odmietli (e-mail p. G. zo dňa 19.9.2006,
čas: 11:30hod), čo je možné chápať ako potvrdenie prejavu ich vôle vôbec sprostredkovateľskú zmluvu
s navrhovateľom neuzatvoriť. Odporca v 1. a 2.rade dospel k záveru, že z vyššie uvedených dôvodov k
uzatvoreniu sprostredkovateľskej zmluvy medzi navrhovateľom a odporcom v 1. a 2.rade nedošlo. Keby

súd z akéhokoľvek dôvodu mal za to, že zmluva bola uzatvorená, odporca v 1. a 2.rade poukázal na
to, že navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal, že p. A. bol práve navrhovateľom sprostredkovaný
na základe vlastnej sprostredkovateľskej činnosti navrhovateľa. Skutočnosť, že navrhovateľ inzeroval
predajbytuvmédiáchnemožnoautomaticky,bezinýchdôkazov,považovaťzačinnosť,vdôsledkuktorej
by došlo pričinením sa navrhovateľa k uzatvoreniu kúpnej zmluvy na byt s p. A.. P. A. sa o ponuke bytu

na predaj nedozvedel z inzercie zabezpečenej navrhovateľom, ale zo súkromnej inzercie na internetovej
stránke www.reality.sk, na základe ktorej ako záujemca kontaktoval priamo odporcu v 1. a 2.rade, s
ktorými aj komunikoval ohľadom kúpy bytu a uzatvorenia kúpnej zmluvy na byt (e-mail p. G. adresovaný
p. D. zo dňa 19.9.2006, čas: 17:21hod, "pán A. ma kontaktoval už vtedy prostredníctvom súkromnej
inzercie..."). Odporca v 1. a 2.rade poukázal na e-mailovú komunikáciu predloženú navrhovateľom, z

ktorej vyplýva, že navrhovateľ neustále, z vlastnej iniciatívy vyvíjal aktivity smerom k odporcovi v 1.
a 2.rade vo vzťahu k predaju byt a snažil sa ich jednostranne presvedčiť o uzatvorení nejakej ústnej
sprostredkovateľskej zmluvy, a to aj napriek tomu, že odporca v 1. a 2.rade nemali o tieto aktivity záujem
a miestami ich považovali až za obťažujúce. Návrh zmluvnej dokumentácie zaslal navrhovateľ p. A.
výlučne z vlastnej iniciatívy a odporca v 1. a 2.rade p. Roháč výslovne odmietali iniciatívu navrhovateľa,

čo je zrejmé z e-mailovej dokumentácie predloženej navrhovateľom ako aj zo skutočností, že p. A. na
iniciatívu navrhovateľa nijakým spôsobom nereagoval. Tvrdenie navrhovateľa, o uzatvorení Zmluvy o
budúcejzmluve,medziodporcomv1.a2.radeazáujemcom,odporcoviauviedli,žekuzatvoreniutakejto
zmluvy medzi nimi a p. A. nikdy nedošlo. K prevodu nehnuteľnosti došlo na základe kúpnej zmluvy,
ktorej vklad bol povolený dňa 20.12.2006. Poukázal na rozsudok NS ČR sp.zn. 30Cdo/1593/2000

(existencia príčinnej súvislosti predpokladá, že nebyť snahy a úsilia sprostredkovateľa, smerujúcej k
zaisteniu príležitosti pre záujemcu uzatvoriť zmluvu s treťou osobu, by k tomuto výsledku nedošlo). Zo
skutkových okolností, predložených a navrhovaných dôkazov vyplýva, že v danom prípade neexistuje
príčinná súvislosť medzi činnosťou údajného sprostredkovateľa (navrhovateľa) a uzatvorením kúpnej
zmluvy na byt medzi odporcom v 1. a 2.rade a p. A. a v žiadnom prípade nie je možné tvrdiť, že nebyť

činnosti navrhovateľa, by kúpna zmluva o prevode bytu nebola uzatvorená. Z dôkazov navrhovateľa
nevyplýva, že p. A. bol sprostredkovaný prostredníctvom navrhovateľa. Všetka komunikácia ohľadom
kúpnej zmluvy, na základe ktorej odporca v 1.a 2.rade previedol na p. A. vlastnícke právo k bytu,
prebiehala výlučne medzi odporcom v 1. a 2.rade a p. A.. Zmluvnú dokumentáciu pri celej transakcii
zabezpečoval zástupca p. A. , a to p. G. K., v spolupráci s právnym zástupcom odporcu v 1. a 2.rade.

Poukázali na ust. § 3 ods. 1, § 774 Občianskeho zákonníka s tým, že vzhľadom na uvedené nebola
uzatvorená žiadna sprostredkovateľská zmluva medzi navrhovateľom a odporcom v 1.a 2.rade, pričom
existencia sprostredkovateľskej zmluvy na
sprostredkovanie predaja neznamená automaticky skutočnosť, že zmluvy, ktorou bola vec predaná, bola
sprostredkovaná sprostredkovateľom na základe sprostredkovateľskej zmluvy. Odporca na záver na

pojednávaní uviedol, že vo vzťahu k neexistencii sprostred. zmluvy majú za to, že navrhovateľ doposiaľ
nepreukázal súdu, že by došlo k uzatvoreniu zmluvy o sprostredkovaní alebo zmluvy o exkluzivite medzi
účastníkmi a komunikácia medzi odporcom v 2. rade a p. H. ohľadom predaja bytu prebehla ústne, bez
prítomnosti konateľky realitnej kancelárie, pričom p. H. nebola oprávnená konať v mene navrhovateľaa teda nemohla ani platne uzatvoriť zmluvu s odporcom v 2. rade. čo potvrdzuje aj skutočnosť, že
konateľka spoločnosti p. D. následne formou e-mailu vyzývala odporcov k dodatočnému uzatvoreniu
sprostred. zmluvy. Takúto ponuku však odporcovia v 1. a 2. rade nikdy neprijali a výslovne ju v rámci

e-mailovej komunikácie odmietli. K uzatvoreniu sprostred. zmluvy medzi odporcom v 1. a 2. rade a
navrhovateľom nemohlo platne dôjsť aj preto, lebo odporca v 1. rade ako manžel nedal súhlas odporcovi
v 2. rade ako manželke na uzatvorenie akejkoľvek zmluvy o sprostredkovaní predaja bytu. Uzatvorenie
sprostred. zmluvy na predaj bytu , ktorý je v BSM nie je možné v zmysle ust. § 145 OZ považovať
za bežnú vec , a teda na to, aby došlo k platnému uzavretiu tejto zmluvy, bol by nevyhnutný súhlas

odporcu v 1. rade, teda druhého manžela. V prípade, ak by súd pri uvedenej skutočnosti dospel k záveru,
že uzatvoreniu sprostred. zmluvy došlo, odporca v1. rade navrhuje súdu, aby rozhodol v predbežnej
otázke o neplatnosti takto uzavretej zmluvy v rozpore s ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vo
vzťahu k neexistencii nároku na províziu, odporca v 1. a 2. rade upozornil na skutočnosť, že predložené
dôkazy nepreukazujú, že by došlo medzi odporcom v 2. rade a p. H. k dohode o výške provízie,
ktorá patrí medzi podstatné náležitosti pre vznik sprostred. zmluvy. Poukázala na výpoveď p. H. z

9.6.2010, ktorá povedala odporcovi v 2. rade nasledovné : "Pokiaľ budeme tento byt inzerovať na portály
www.reality.sk, tak tam bude provízia 100.000,-Sk s tým, že iná realitná kanc. to nebude ponúkať."
Z uvedeného vyplýva, že p. H. províziu navrhovala iba v prípade, pokiaľ by odporcovia inzerovali byt
iba na portály www.reality.sk. Navrhovateľ však v konaní pred súdom nepredložil takýto dôkaz, ktorý
by preukazoval, že navrhovateľ inzeroval byt na tomto internetovom portály. Z predložených dôkazov

nevyplýva, že predaj bytu p. A. sprostredkoval navrhovateľ a teda k uzatvoreniu Kúpnej zmluvy došlo
pričinením navrhovateľa. Z výpovede p. A. a p. K. jednoznačne vyplýva, že byt našli cez súkromnú
inzerciu p. G., na portály www.reality.sk, pričom p. A. odmietol služby navrhovateľa pri príprave zmluvnej
dokumentácie, pretože mal zabezpečeného vlastného poradcu, p. K.. Keďže bol predaj realizovaný
bez spolupráce a sprostredkovania navrhovateľa, preto nevznikol nárok na províziu. Odporcovia v 1.

a 2. rade sa vo svojich výpovediach jednoznačne zhodli, že p. A. navštívil byt na základe súkromnej
inzercie. Navrhovateľ nikdy nekomunikoval s p. A. ani sa osobne nestretli, priama komunikácia ohľadom
kúpi bytu odporcu v 1. a 2. rade prebehla medzi realitnou kanceláriou a p. A.. Keďže navrhovateľ
neuniesol dôkazné bremeno v spore, navrhol súdu, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazal
navrhovateľa k úhrade trov konania.

V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov: G.. Q. H., H. A.
a G. K., G.. H. A., oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a zistil
nasledovný skutkový stav :
Z listinných dôkazov ( list vlastníctva č. XXXX vyhotovený dňa 13.9.2006 ) bolo nesporne preukázané,
že odporca v 1. a 2.rade boli bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX, nachádzajúcom sa na X

nadzemnom podlaží, bytového domu na ul. D. L. X v R., súpisné č. XXXX, katastrálne územie N., obec
R. - G. Č.Ť. N..
Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. vl.č. 32576/B súd zistil, že navrhovateľ
bol zapísaný dňa 28.7.2001 s predmetom činnosti okrem iného : sprostredkovanie predaja, prenájmu
a kúpy nehnuteľností ( realitná činnosť ). Ako štatutárny orgán je uvedená B.. J. D. a G. Š. s tým, že v

mene spoločnosti navrhovateľa koná a podpisuje za spoločnosť každá samostatne.
Z listinného dôkazu - listu vlastníctva č. XXXX vyhotoveného dňa 24.10.2006 vyplýva, že bola
vyznačená "Plomba o zmene práva k nehnuteľnosti vyznačená na základe V-6859/2006 " na predmetnú
nehnuteľnosť.
Z obsahu predloženej e-mailovej komunikácie medzi odporkyňou v 2. rade a konateľmi spoločnosti

navrhovateľa vyplýva, že :
- odporca v 2. rade ( manželka ) e-mailom oznámil, že odporca v 1. rade ( manžel) ju "bude"
splnomocňovať k predaju bytu
- štatutárny zástupca navrhovateľa B.. J. D. dňa 13.9.2006 e-mailom o 14:53 hod odporcovi v 2. rade
poslala "návrh" zmluvy o budúcej zmluve a zmluvy o sprostredkovaní. E-mailom dňa 13.9.2006 o 14:23

bol "návrh" zmluvy zasielaný aj p. A. na e-mailovú adresu : H..sk.
- Dňa 17.9.2006 o 5:41 e-mailom štatutárny zástupca navrhovateľa J. D. poslala odporcovi v 1. a 2. rade
upravenú zmluvu o sprostredkovaní
- Dňa 19.9.2006 o 11:30 odporca v 2. rade oznámil, že je ochotný zaplatiť navrhovateľovi sumu 60000Sk
s tým, že sa rozhodli nepodpísať spätne Zmluvu o sprostredkovaní.

- Dňa 19.9.2006 o 12:19 štatutárny zástupca navrhovateľa oznámil odporcovi v 2. rade, že na základe
jeho "žiadosti" boli vykonané úkony, ktoré v e-maily opisuje s tým, že nesúhlasí s navrhnutou sumou
vo výške 60000Sk.- Dňa 19.9.2006 o 11:30 odporca v 2. rade oznámil, že je ochotný zaplatiť navrhovateľovi sumu 60000Sk
s tým, že sa rozhodli nepodpísať spätne Zmluvu o sprostredkovaní.
- dňa 21.9.2006 e-mailom oznamuje štatutárny zástupca navrhovateľa J. D. okrem iného , že odporca

v 1. a 2. rade " odmietli súčinnosť realitnej kancelárie pri realizácii celého predaja a teda nenesie
zodpovednosť za úspešnú realizáciu prevodu vlastníckeho práva..."
- e-mailom z 22.9.2006 oznámil odporca v 1. rade štatutárnemu zástupcovi navrhovateľa J. D., že nie
sú viazaní žiadnou zmluvou a nemieni pokračovať v debate o domnelom predpoklade, že bola medzi
nimi uzatvorená zmluva.

Z Kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzatvorenej podľa zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov v platnom znení, zo dňa 29.9.2006 vyplýva, že medzi odporcom v 1. a 2. rade
ako predávajúcim a p. H. A. ako kupujúcim, došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetnému bytu.
Navrhovateľombolpredloženýsúdu uverejnenýinzerátnapredajpredmetnéhobytu(www.maxireal.sk).
Listom zo dňa 13.10.2006 bol odporca v 1. a 2. rade vyzvaný na zaplatenie sumy 60000Sk titulom
dohodnutej provízie v zmysle ústne uzatvorenej sprostredkovateľskej zmluvy.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX - čiastočný vyhotoveného dňa 22.1.2007 nesporne vyplýva, že A.
H. U.. XX.X.XXXX sa stal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti na základe Kúpnej zmluvy V 7241/06
z 20.12.2006.
Z výsluchu svedka H. A. vyplýva, že si pamätal na okolnosti kúpy bytu od manželov G., lebo si
zabezpečoval samostatné bývanie, nakoľko býval v podnájme. Oslovil p. K., ktorý sa zaoberal predajom

nehnuteľností a p. K.Ď. mu túto nehnuteľnosť vyhľadal, dal telefónne číslo a s odporkyňou v 1.rade
si svedok dohodol ohliadku bytu telefonicky a na základe obhliadky bytu cenu bytu. Presný dátum
uskutočnenia obhliadky si svedok nepamätal. Potvrdil, že na obhliadke bol on, p. K. a manželia G.. Na
obhliadke sa dohodli na detailoch, kedy sa dá kúpa zrealizovať, nakoľko musel žiadať o hypotekárny
úver a z časového hľadiska nebolo zrejmé, kedy bude poskytnutý. S p. K. svedok nemal uzatvorenú

zmluvu o sprostredkovaní bytu, nakoľko sa poznali osobne a nepovažovali to za potrebné a p. K. sa v
tom čase venoval realitám. Prehlásil do zápisnice, že s nikým z realitnej kancelárie v tom čase ohľadom
kúpy bytu nerokoval. Pripustil možnosť, že v tom čase zháňala byt jeho matka a je možné, že ona adresu
poskytla. Svedok ďalej uviedol, že nepozná p. Q. H. a nie je si vedomý toho, že by sa s takýmto človekom
rozprával, alebo s ním telefonoval. Za stranu svedka všetky podklady pre kúpnu zmluvu vypracoval p.

K. a vyhotovil aj Kúpnu zmluvu. Potvrdil, že p. G. o žiadnych problémoch s realitnou kanceláriou nič
nehovorila.
Z výpovede svedkyne Q. H. vyplýva, že pracuje pre spoločnosť navrhovateľa ako realitný maklér, je
živnostníčka a má zmluvu o spolupráci s navrhovateľom. Potvrdila, že p. G. poznala od predaja bytu
rodičov a vtedy sa jej zmienila, že bude predávať svoj byt a že by rada spolupracovala. Svedkyňa nafotila

byt odporcov v 1. a 2.rade a popri tom ich oboznámila s podmienkami ohľadom predaja bytu s tým, že
"pokiaľ budeme tento byt inzerovať na portály ako prioritu", tak tam bude provízia 100.000,-Sk s tým,
že iná realitná kancelária predaj nebude ponúkať. P. G. mala predstavu o kúpnej cene 3.600.000,-Sk a
v tej cene by bola aj zahrnutá provízia 100.000,-Sk. Uviedla, že provízie sa v tom čase pohybovali od
3-5% pri takejto kúpnej cene. Byt sa začal predávať začiatkom leta a po mesiaci sa ozval záujemca. Keď

boli s prvým klientom na obhliadke, svedkyňa uviedla, že dávala podpísať žalovanej v 2.rade protokol
o obhliadke bytu, kde bola uvedená cena provízie a p. G. to odmietla podpísať s odôvodnením, že
bez manžela to podpísať nemôže. V byte bolo asi 4-5 obhliadok vo večerných hodinách. Svedkyňu raz
kontaktovala p. A.Á., ktorá oznámila, že má záujem o obhliadku a obhliadka sa uskutočnila vo večerných
hodinách. Chcela, aby jej syn, p. A., videl byt. Na ohliadku svedkyňa nešla, ale uviedla, že upovedomila

odporcu v 2.rade a ona im byt ukázala. Svedkyňa uviedla, že telefonicky sa na ňu nakontaktovala matka
p. A. s tým, že oni byt zoberú. Podľa tvrdenia svedkyne mala s p. A. aj viesť krátky rozhovor, v ktorom jej
mal dať e-mailovú adresu s tým, že bude komunikovať iba ona s p. A.. To, že šlo o osobu p. A. svedkyňa
uviedla na základe toho, že muž, s ktorým telefonicky hovorila, sa jej tak predstavil. Keď sa p. A. neozval,
svedkyňa sa dovolala p. A., ktorá jej uviedla, že byt nechce cez ich realitnú kanceláriu.

Z výpovede svedka G. K. vyplýva, že je realitný maklér od roku 2001 a robil aj reality v Bratislave. K
okolnostiam týkajúcich sa bytu odporcu v 1. a 2.rade uviedol, že ho oslovil p. A. a on rokoval s jednou
aj s druhou stranou ohľadom prípravy dokumentácie, t.j. podkladov týkajúcich sa úveru, lebo p. A.
bral úver vo H. K..E.. a pripravovala sa Zmluva o budúcej zmluve. Byt hľadal svedok aj p. A., ktorý
ho potom zavolal na stretnutie, na ohliadku bytu, kde sa stretli s p. G.. Inzerát ohľadom predaja bytu

svedok našiel na stránke www.reality.sk a následne informoval p. A.. Matka p. A. tam nebola a svedok
ju nepozná. Na ohliadke komunikoval p. A. so žalovanými ohľadom postupu pri následnom prevode,
oceňovaní nehnuteľnosti a o procese prevodu bytu. O tom, že by odporca v 1. a 2.rade inzeroval predaj
bytu cez realitnú kanceláriu, o tom svedok nemal vedomosť. Inzerovaná cena bola 3.000.000,-Sk až2.900.000,-Sk a bola dosť vysoká. Pri vyhotovovaní kúpnej zmluvy svedok komunikoval s advokátom,
uviedol meno p. M. a sním prebehla aj e-mailová komunikácia ohľadom korekcie zmlúv. S odporcom
v 1. a 2.rade svedok komunikoval len raz, väčšinou komunikoval s ich právnym zástupcom. Odmenu

svedok dostal od p. A..
Výsluchom svedkyne G.. H. A., vyplýva, že ide o matku svedka H. A.. Uviedla, že vzhľadom na odstup
času si okolnosti kúpy bytu nepamätá, pretože syn kupoval byt samostatne. Svedkyňa do Bratislavy
odišla v roku 1997 a jej syn hľadal byt, nakoľko sa chcel osamostatniť a ona si tiež snažila vyriešiť
bytovú otázku, nakoľko zvažovali s dcérou, či kúpia byt v Bratislave a predajú byt v Trebišove, nakoľko

jej tam ostalo ešte jedno dieťa. Nakoniec svedkyňa si našla byt sama a dcéra tiež. Vyslovila domnienku,
že jej syn našiel byt G. cez súkromný inzerát a nie cez realitnú kanceláriu. Byt bola taký zaujímavý,
že sa svedkyňa na neho bola pozrieť, ale nezávisle od syna a sama za seba. O byte sa dozvedela
prostredníctvom inzerátu a nakoniec si ho kúpil syn. Na ďalšie okolnosti si, vzhľadom na odstup času,
nespomína.

Podľa ust. § 3 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ust. § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene

alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa ust. § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím;
môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník
prejaviť.

Podľa ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen
podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie
je v rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa ust. § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú

podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny
úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

Podľa ust. § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení

§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za
platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti
sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym
predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je

takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

Podľa ust. § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je
určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je

dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa ust. § 43b ods. 2 Občianskeho zákonníka, ústny návrh zaniká, ak sa neprijal ihneď, ibaže z jeho
obsahu vyplýva niečo iné.

Podľa ust. § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu
na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie
návrhu.

Podľa ust. § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky; výhrady,
obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu jevšak odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva
zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

Podľa ust. § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je návrh určený dvom alebo viacerým osobám, a z
jeho obsahu vyplýva, že úmyslom navrhovateľa je, aby všetky osoby, ktorým je návrh určený, sa stali
stranou zmluvy, je zmluva uzavretá, ak všetky tieto osoby návrh prijmú.

Podľa ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže
vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny
úkon neplatný.

Podľa ust. § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú
oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

Podľa ust. § 774 Občianskeho zákonníka, Sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje
obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi

poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.

Podľa ust. § 775 Občianskeho zákonníka, sprostredkovateľovi patrí odmena v dohodnutej výške;
odmenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná

podľa § 40a.

Podľa ust. § 776 Občianskeho zákonníka, sprostredkovateľovi patrí okrem odmeny náhrada nákladov
iba vtedy, ak je to výslovne dohodnuté; pri pochybnostiach, len ak mu vznikol nárok na odmenu.

Podľa ust. § 777 Občianskeho zákonníka, záujemca a sprostredkovateľ sú povinní oznamovať si
navzájom všetky dôležité okolnosti súvisiace so sprostredkovaním, najmä okolnosti, ktoré môžu
ovplyvniť rozhodnutie záujemcu uzavrieť sprostredkúvanú zmluvu. Sprostredkovateľ je oprávnený za

záujemcu konať alebo prijímať čokoľvek, len ak bol na to splnomocnený písomným plnomocenstvom.
Spoukazomnavykonanédokazovaniebolonielene-mailovoukomunikácioumedziúčastníkmikonania,
ale aj samotnou výpoveďou svedka Q. H. (realitnej maklérky pracujúcej pre spoločnosť navrhovateľa )
preukázané, že k akceptácii odporcom v 1. a 2. rade t.j. k ich jednostrannému prejavu vôle, ktorým
by dali navrhovateľovi najavo, že návrh sprostredkovateľskej zmluvy prijímajú a že s ním uzavierajú

sprostredkovateľskú zmluvu s obsahom uvedeným v návrhu na uzatvorenie zmluvy ( či už ústnom alebo
písomnom ) nedošlo ( navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal súdu, že odporcom v 1.
a 2. rade akýmkoľvek spôsobom by bol prijatý jeho návrh či už ústny alebo písomný, na uzatvorenie
sprostredkovateľskej zmluvy v zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a to či už ako
včasné vyhlásenie alebo iné včasné konanie odporcu v 1. a 2. rade, ktorým bol návrh na uzatvorenie

sprostredkovateľskejzmluvyurčenýazktoréhobysúdmoholvyvodiťichsúhlassnávrhomnavrhovateľa
na uzatvorenie zmluvy).Vo všeobecnosti súd poukazuje na to, že k uzatváraniu zmlúv medzi zmluvnými
stranami dochádza tým, že sa zmluvné strany dohodnú na uzatvorení zmluvy, na jej obsahu a následne
sa zmluva vyhotoví, a podpíše. Návrh zmluvy musí byť dostatočne určitý, musí byť z neho zrejmá vôľa
uzavrieť zmluvu . Návrh na uzatvorenie navrhovateľom navrhnutej sprostredkovateľskej zmluvy v tomto

prípade zanikol dôjdením prejavu odporcu v 1. a 2. rade o odmietnutí jeho návrhu navrhovateľovi o čom
predložil sám navrhovateľ e-mailovú komunikáciu s odporcom v 1. a 2. rade.
Ústny návrh na uzatvorenie sprostredkovateľskej zmluvy prednesený svedkyňou Q. H. pre odporcu v
2. rade pri obhliadke predmetného bytu zanikol ( ktorá okrem iného súd poukazuje na to, že svedkyňa
k takémuto úkonu nebola zo strany navrhovateľa splnomocnená a v danom čase nebola štatutárnym

zástupcom navrhovateľa - súd poukazuje na výpis z Obchodného registra), nakoľko nebol odporcom v
1. a 2. rade prijatý ihneď ( z jeho obsahu nevyplývalo nič iné - súd poukazuje na výpoveď svedkyne : že
"pokiaľ budeme tento byt inzerovať na portály ako prioritu", tak tam bude provízia 100.000,-Sk ).S poukazom na ustálený skutkový stav súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Na záver súd uvádza, že zo strany navrhovateľa, ak by aj bolo preukázané uzatvorenie

sprostredkovateľskej zmluvy "ústne", nebola navrhovateľom preukázaná existencia príčinnej súvislosti
v tom zmysle, že nebyť snahy a úsilia navrhovateľa ako sprostredkovateľa, smerujúcej k zaisteniu
príležitosti pre odporcu v 1. a 2. rade ako záujemcu, uzatvoriť zmluvu s H. A., tak by k tomuto úkonu
- podpisu kúpnej zmluvy, nedošlo. V danom prípade s poukazom na výpovede svedkov p. A., p. K.
a p. A., opísaných v odôvodnení tohto rozsudku, vyplýva, že nakoľko sa chcel p. A. osamostatniť a

svedkyňa si tiež snažila vyriešiť bytovú otázku, pretože zvažovala s dcérou, či kúpia byt v Bratislave
a predajú byt v Trebišove, pričom na byt odporcu v 1. a 2. rade sa bola pozrieť nezávisle od syna p.
A. a sama za seba. S poukazom na uvedené nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi činnosťou
údajného sprostredkovateľa (navrhovateľa) a uzatvorením predmetnej kúpnej zmluvy na byt v tom čase
vo vlastníctve odporcu v 1. a 2. rade medzi odporcom v 1. a 2.rade a p. H. A. ( zmluvnú dokumentáciu pri
celej transakcii zabezpečoval zástupca p. H.. A., pán G. K., v spolupráci s právnym zástupcom odporcu

v 1. a 2.rade).

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

S poukazom na citované ustanovenie súd o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný

dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona.