Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, September 18, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/188/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115225653
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7115225653.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov
JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/ P. I., rod. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom C., C. XXXX/XX,
2/ M. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom C., C. XXXX/XX, 3/ J. J., rod. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom P., J. XXXX/

XX, 4/ B. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom C., C. XXXX/XX, 5/ P. Š.N., nar. XX.X.XXXX, bytom C., K. XXX/X,
6/ B. Š., nar.X.X.XXXX, bytom C. C., XXXX/XX, 7/ M. Z., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. O., V.Á.
XXX a 8/ E. Š., nar. X.X.XXXX, bytom C., C.Á. XXXX/XX, o zaplatenie 1.637,38 € s prísl., o odvolaní
žalobcu proti rozsudku 39C/454/2015-67 z 13.12.2016 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o k r a č u j e v konaní na strane žalovaných s dedičmi po poručiteľke P. Š., nar. X.X.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. XXXX/XX, C., a to: 1/ P. I., rod. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom C., C.

XXXX/XX, 2/ M. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom C., C. XXXX/XX, 3/ J. J., rod. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom
P., J. XXXX/XX, 4/ B. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom C.T., C. XXXX/XX, 5/ P. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom C.,
K. XXX/X, 6/ B. Š.N., nar. X.X.XXXX, bytom C., C. XXXX/XX, 7/ M. Z., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom
W. O., V.Á. XXX a 8/ E. Š., nar. X.X.XXXX, bytom C., C. XXXX/XX.

Z r u š u j e rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom žalobu zamietol (I.). a
žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % (II.).

2. Rozhodol tak o žalobe podanej spol. Consumer Finance Holding, a.s. so sídlom Kežmarok, Hlavné
nám.12,IČO:35923130,ktorousadomáhalaprotižalovanejzaplateniasumy1.637,38€spolus8,75%

úrokmi z omeškania ročne od 2.10.2012 do zaplatenia a prísl. na tom skutkovom a právnom základe, že
žalobcaakoveriteľsožalovanouakodlžníčkouuzavrelidňa29.3.2012zmluvuopôžičkeč.20193933,na
základe ktorej žalobca poskytol žalovanej celkovú sumu pôžičky 1.748,16 € na zakúpenie spotrebného
tovaru uvedeného v zmluve, žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver splácať v 36 mesačných splátkach
v sume 48,56 €, avšak porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, doposiaľ
neuhradila žiadnu splátku, preto žalobca v súlade s podmienkami v zmluve dňa 26.9.2012 vyzval

žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo a dlh žalovanej ku dňu podania žaloby
predstavuje 1.637,38 €.

3. Súd uznesením č.k. 39C/454/2015-29 zo 7.4.2016 pripustil zmenu žalujúcej strany sporu na
spoločnosť EOS KSI Slovensko, a.s., keďže pohľadávka voči žalovanej bola veriteľom postúpená
zmluvou o postúpení pohľadávok z 27.11.2015 na túto spoločnosť. Súd právne posúdil záväzkový vzťah

medzi stranami sporu ako spotrebiteľský, podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy a ust.§ 52 a nasl., § 53 ods. 9, § 517 ods. 1 a 2 a § 565, § 103 Občianskehozákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „OZ“), podľa špeciálnej právnej úpravy
v ust. § 1 ods. 2, § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách v znení neskorších predpisov. Aplikáciou ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o

ochrane spotrebiteľa z úradnej moci, t.j. aj bez námietky žalovanej strany súd prihliadol na premlčanie
nároku žalobcu a po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť z dôvodu
premlčania nároku (istiny s prísl.) podľa ust. § 100 a nasl. OZ. Vychádzajúc z ust. § 53 ods. 9 OZ
súd uviedol, že vzhľadom na dátum predžalobnej upomienky (dňa 26.9.2012) k zosplatneniu úveru
mohlo dôjsť len v dôsledku omeškania so splátkou splatnou dňa 20.6.2012, keďže od jej splatnosti

do 26.9.2012 uplynuli viac ako tri mesiace. Podľa názoru súdu v zmysle ust. § 103 OZ však plynie
premlčacia doba celého zosplatneného dlhu nie od okamihu doručenia oznámenia alebo od výzvy
veriteľa na jeho splatenie, ale premlčacia doba plynie od zročnosti nesplnenej splátky, ktorá založila
právo veriteľa žiadať predčasné splatenie. Ak teda v danej veci išlo o splátku splatnú dňa 20.6.2012,
začala týmto dňom plynúť trojročná premlčacia doba pre splatnosť celého zostatku dlhu žalovanej, ktorá
uplynula najneskôr dňa 20.6.2015. Ďalej uviedol, že na tento záver nemá nijaký vplyv skutočnosť, že ust.

§ 53 ods. 9 OZ umožňuje veriteľovi uplatniť právo podľa ust. § 565 OZ až po trojmesačnom omeškaní
so zaplatením niektorej splátky. Uvedené ustanovenie je lex specialis k ust. § 565 OZ. Ak pri úvere,
ktorý sa spláca v splátkach, musí uplynúť trojmesačné omeškanie so splatením niektorej splátky, za ten
čas sa stanú splatnými najmenej dve ďalšie splátky. V takom prípade by veriteľ z takejto spotrebiteľskej
zmluvy nikdy nemohol uplatniť právo podľa ust. § 565 OZ, a teda v prípade spotrebiteľskej zmluvy

môže veriteľ toto právo uplatniť až po uplynutí trojmesačného omeškania so zaplatením niektorej splátky
bez ohľadu na to, že medzičasom sa stali splatnými ďalšie splátky. To však nemá vplyv na plynutie
premlčania, ktoré plynie odo dňa zročnosti splátky, pre ktorú sa predčasné splatenie žiada, a nie od
okamihu predčasného splatenia. Keďže ust. § 53 ods. 9 OZ umožňuje predčasné splatenie uplatniť
až po trojmesačnom omeškaní s niektorou splátkou, je práve táto splátka tou splátkou, pre nesplnenie

ktorej sa stane zročným celý dlh v zmysle ust. § 103 OZ, a preto premlčacia doba v zmysle tohto ust.
plynie od zročnosti tejto splátky, a nie až uplynutím troch mesiacov, resp. oznámením o zosplatnení. O
trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania rozhodne osobitným uznesením, ktoré
vydá vyšší súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý nesúhlasil s právnym
posúdením danej veci a otázky premlčania súdom prvej inštancie a vytkol tiež súdu, že pri posúdení
plynutia premlčacej doby vychádzal z nepreukázaných údajov, a to z dátumu poslednej neuhradenej
splátky, ktorá založila právo veriteľa žiadať predčasné splatenie. Podľa žalobcu predmetný údaj

nemožno stotožňovať s ukončením zmluvy, resp. s vyhlásením predčasnej splatnosti úveru a súd prvej
inštancie posúdil ukončenie zmluvy nesprávne, vychádzal z nepreukázaných tvrdení, resp. odvodzoval
začiatok plynutia premlčacej doby od skutočností, s ktorými nie je možné spájať ukončenie zmluvy,
prípadne vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. Poukázal na ust. § 565 OZ, z ktorého vyplýva, že pri
plnení v splátkach vzniká veriteľovi právo na zosplatnenie celého dlhu len do splatnosti najbližšej

nasledujúcej splátky. Ak veriteľ svoje oprávnenie nevyužije, plynie premlčacia doba pre každú splátku
samostatne. Ak však dlžník nesplní v určenom termíne ani ďalšiu splátku, veriteľovi opätovne vzniká
právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť, pričom ak toto právo využije, tak premlčacia doba všetkých splátok
do budúcna začne plynúť od splatnosti tejto ďalšej nesplnenej splátky. Ďalej citoval ust. § 103 OZ, v
zmysle ktorého, ak sa nesplní niektorá splátka, stane zročným celý dlh (§ 565 OZ) a veriteľ môže žiadať

o zaplatenie celej pohľadávky. Toto dojednanie sa však viaže na oprávnenie veriteľa vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť celého úveru. Veriteľ však môže svoje právo na zosplatnenie celého zvyšku dlhu uplatniť
iba do zročnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Ak veriteľ toto svoje právo nevyužije a proti dlžníkovi
neuplatní zosplatnenie celého zvyšku dlhu, prestane dňom zročnosti najbližšej nasledujúcej splátky
plynúť premlčacia doba pre celý zvyšok dlhu. Jednotlivé splátky sa opäť budú premlčovať samostatne od

ich zročnosti až do okamihu, keď dlžník nesplní niektorú zo splátok. Poukázal na skutočnosť, že listom z
26.9.2012 vyzval jeho právny predchodca žalovanú k úhrade dlžnej sumy do troch dní od jej doručenia,
žalovaná predmetný list neprevzala, a trojdňová lehota uplynula dňa 1.10.2012, preto nasledujúcim
dňom, teda 2.10.2012 došlo k splatnosti celej dlžnej sumy. Zároveň od tohto dátumu (2.10.2012) podľa
žalobcu je potrebné posudzovať začiatok premlčacej doby. Na podporu svojho názoru poukázal na

rozhodnutia Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5Co/934/2015 z 23.3.2016 a 9Co/895/2015 z 25.8.2016,
z ktorých citoval právny názor: „ak dlžník nesplní niektorú zo splátok a veriteľ vyhlási mimoriadnu
splatnosť úveru, čím sa stane splatným celý zostávajúci dlh, premlčacia trojročná doba pre právo
na jeho zaplatenie v prípade vyhlásenia zmluvnými stranami dohodnutej mimoriadnej splatnosti dlhu,začína plynúť od doby splatnosti celého zostávajúceho dlhu. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje
výrazný zásah do práv a povinností dlžníka, najmä zakladá jeho povinnosť vrátiť celý poskytnutý úver
aj s príslušenstvom, preto je nevyhnutné, aby veriteľ jednoznačne a spoľahlivo preukázal, že boli

splnené dohodnuté podmienky predčasného zosplatnenia úveru ako aj to, kedy bolo zosplatnenie úveru
oznámené dlžníkom“. Poukázal taktiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Cdo/146/2008 zo dňa 31.7.2008, ktoré sa odklonilo od doterajšej judikatúry (R 28/84): „Podľa názoru
dovolacieho súdu aj v prípadoch, v ktorých čas splnenia nebol dohodnutý, ani ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, začína premlčacia doba plynúť dňom splatnosti dlhu, ak obsahom

záväzku je povinnosť niečo dať alebo konať. I keď začiatok plynutia všeobecnej premlčacej doby je
vymedzený objektívne (od slova „mohlo“ a nie „mohol“), nemôže predchádzať vzniku nároku, ktorý
vzniká až splatnosťou. V právnej teórii je nárok chápaný ako právna možnosť uplatniť svoje subjektívne
právo,t.j.domáhaťsaprávnejochranyjehorealizácie.Napr.zpôžičkyvzniknesubjektívneprávoveriteľa
na vrátenie požičanej veci, nárok na jej vrátenie mu však vznikne až v dobe, keď sa pôžička stane
splatnou (Knapp,V.: Teorie práva, 1. vydání. Praha, C.H.Beck 1995, str. 197). Až splatnosťou vzniká

možnosť uplatnenia práva na súde, ktorá je pojmovým znakom nároku. Pokiaľ by veriteľ podal žalobu
skôr, ako by požiadal dlžníka o splnenie dlhu, teda skôr ako by nastala splatnosť dlhu, nebola by actio
nata. Žaloba by bola predčasná, pretože by ňou nebol uplatňovaný existujúci nárok. Na tomto závere
nič nemení skutočnosť, že doručením žaloby obsahujúcej výzvu na plnenie by nastali hmotnoprávne
účinky tohto úkonu spočívajúce vo vzniku nároku. Ust. § 101 Občianskeho zákonníka požitím slov „keď

sa právo mohlo vykonať po prvý raz“ viaže začiatok plynutia premlčacej doby na deň, keď sa právo
skutočne mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda keď je actio nata, a nie na deň, kedy by sa mohlo po
prvý raz uplatniť, teda keď by mohla byť actio nata“. Poukázal na to, že žalobný návrh bol podaný dňa
22.9.2015, a premlčacia doba k uvedenému dátumu neuplynula. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že vyhovie žalobe, príp. napadnutý rozsudok zrušil a vec

vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil voči žalovanej nárok na náhradu trov
konania a právneho zastúpenia v prvoinštančnom a odvolacom konaní.

5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané
včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380
ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú
procesných podmienok konania v zmysle § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie je podané

dôvodne.

7. Odvolací súd zistil, že po rozhodnutí súdu prvej inštancie žalovaná P.N. Š., nar. X.X.XXXX, naposledy
bytomvC.,C.XXXX/XX,zomreladňaXX.XX.XXXX;dedičskékonaniesp.zn.23D/7/2018,Dnot12/2018
vedené Notárskym úradom JUDr. Ing. Andrei Kašperovej, Košice, Kováčska 48, bolo ukončené vydaním

uznesenia o zastavení konania pre nemajetnosť dňa 8.3.2018 a ako dedičia prichádzajú do úvahy
žalobcovia v 1. až 8. rade, ktorí sú právnymi nástupcami zomrelej žalobkyne a s nimi odvolací súd
pokračoval v konaní na strane žalovaných v súlade s ust. § 63 ods. 1 a 2 CSP.

8. Odvolací súd v rámci uplatnených odvolacích dôvodov a námietok vymedzených v odvolaní žalobcu,

a predovšetkým v intenciách rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky v súvislosti s
aplikáciou ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, sa zaoberal správnosťou právneho
posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie.

9. Dôvodom zamietnutia žaloby súdom prvej inštancie bolo premlčanie uplatnenej pohľadávky, ku

ktorému súd prvej inštancie prihliadal ex offo podľa v čase rozhodovania platného a účinného ust. § 5b
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Dňa 7. februára 2018
však Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci sp. zn. PL.ÚS 11/2016 vyhlásil nález, podľa ktorého
ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení
s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ustanovenie, ktoré nie je v súlade s ústavou, stráca účinnosť

dňom uverejnenia nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (čl. 125 ods. 3 a 6 Ústavy Slovenskej
republiky).10. V čase vyhlásenia preskúmavaného rozsudku bolo ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa účinné a súd prvej inštancie bol povinný v prejednávanej veci toto ustanovenie aplikovať.
Napriek tomu vyššie cit. nález Ústavného súdu SR treba vnímať tak, že ním bol vyhlásený od

počiatku existujúci nesúlad napadnutého zákonného ustanovenia s Ústavou Slovenskej republiky. Nález
Ústavného súdu SR, okrem toho, že je právnym dôvodom neúčinnosti nesúladného ustanovenia zákona
(ex nunc, od publikovania nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky), predstavuje tiež interpretáciu
dotknutých ustanovení ústavy (v tomto prípade čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky)vtomzmysle,žeichtrebavykladaťinak,nežichvyložilzákonodarcapriprijímanínesúladného

ustanoveniazákona.Vtomtoprípadetoznamená,žeprihliadanienapremlčaniebeznámietkystranyjev
rozpore s týmito ustanoveniami ústavy. Súdy sú pri rozhodovaní viazané nielen zákonom, ale aj ústavou
(čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Teda postup súdu prvej inštancie, ktorý v prejednávanej
veci aplikoval ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, bol síce v súlade s vtedy
účinným zákonom, avšak v rozpore s ústavou, konkrétne s ustanoveniami čl. 46 ods. 1 v spojení s
čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Takýto protiústavný postup (aj keď išlo o postup v zmysle

zákona)predstavujeporušenieprávažalobcunasúdnuochranuvzmyslečl.46ods.1ÚstavySlovenskej
republiky.

11. Odvolací súd dáva do pozornosti aj uznesenie (zjednocujúce stanovisko) pléna Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL.ÚS 1/06 z 11. októbra 2006, v ktorom bola riešená otázka

okamihu hmotnoprávnych účinkov nálezu ústavného súdu a ústavný súd okrem iného konštatoval, že
hmotnoprávne účinky nálezu vo vzťahu ku konaniam, ktoré ešte neboli právoplatne skončené, nastávajú
ex tunc, teda na ustanovenie zákona, ktoré bolo v nesúlade s ústavou, sa hľadí, akoby nikdy nebolo
súčasťou právneho poriadku.

12. Vzhľadom na protiústavnosť ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré súd
prvej inštancie pri rozhodovaní v danom spore aplikoval, nebolo možné ex offo, t.j. bez námietky strany
prihliadať na premlčanie žalobou uplatneného nároku.

13. Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom žalobcu a jeho relevantnou právnou argumentáciou

uvedenými v odvolaní vo vzťahu k právnemu posúdeniu otázky premlčania nároku a určeniu začiatku
plynutiavšeobecnejpremlčacejdobyprivyužitíprávaveriteľanazosplatnenieúverupodľaust.§565OZ,
ktorú žalobca správne počíta odo dňa nasledujúceho po splatnosti celého dlhu, ktorý sa stal splatným na
základevyhláseniapredčasnejsplatnostiúveruokamihom,kedymaldlžníkpovinnosťprvýkrátsplniťdlh,
príp. začať s jeho plnením, t.j. odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz (actio nata), a nie odo

dňa zročnosti nezaplatenej splátky (splatnej 20.6.2012), pre ktorú bol celý úver veriteľom zosplatnený,
ako to v rozpore so zákonom v danej veci posúdil súd prvej inštancie. Súd pri rozhodovaní síce správne
vychádzalzust.§103OZ,avšaktotoust.čiastočnenesprávneinterpretovalajaplikovalnaprejednávanú
vec, neustálil správne začiatok plynutia premlčacej doby v prípade zosplatneného dlhu, keďže ust. §
103 OZ nevyložil vo väzbe na právne dôsledky uvedené v § 565 OZ, ktoré umožňuje veriteľovi v prípade

omeškania dlžníka so zaplatením niektorej zo splátok, žiadať dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky
naraz pri splnení zákonom stanovených predpokladov, ak to bolo medzi stranami dohodnuté (ako je to
aj v posudzovanom prípade) alebo v rozhodnutí určené; toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr
do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže veriteľ uplatniť právo podľa § 565 OZ najskôr po uplynutí troch mesiacov

od omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva (§ 53 ods. 9 OZ). Splatnosť celej pohľadávky však nenastáva priamo zo
zákona, ale až v dôsledku uplatnenia práva veriteľom podľa ust. § 565 OZ, teda záleží na veriteľovi, či
totoprávouplatní,čivyzvedlžníkanazaplatenieceléhozostatkuúverusprísl.,príp.podážalobunasúde
na plnenie, pričom splatnosť celej pohľadávky nemôže nastať skôr, kým veriteľ nepožiada dlžníka o jej

zaplatenie z dôvodu omeškania so zaplatením splátok. Pre splatnosť celej pohľadávky nie je významné,
kedy veriteľ mohol dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky požiadať, ale či a kedy tak urobil; inak by mal
voči dlžníkovi naďalej nárok len na dohodnuté splátky (porov. napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.
zn. 21Cdo 426/2005 z 23.12.2005, tiež 33Odo 1697/2005).

14. Vychádzajúc z nesprávneho názoru, že uplatnený nárok je v celom rozsahu premlčaný a už z
tohto dôvodu žalobu je potrebné zamietnuť, súd prvej inštancie nevenoval náležitú pozornosť posúdeniu
obsahových náležitostí zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 29.3.2012 a (ne)platnosti zmluvných
podmienok podľa relevantných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (ust.§ 52 a nasl. OZ), ako aj podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o pôžičke, nevzal do úvahy
(nezisťoval) rozhodujúce skutkové okolnosti, ktoré mali pre rozhodnutie a posúdenie dôvodnosti základu

žalobcomuplatnenéhonároku(ajehovýšky)zhľadiskapríslušnéhohmotnéhopráva,podstatnývýznam.
Nakoľko uvedené pochybenia súdu nemožno efektívne napraviť v odvolacom konaní, došlo tým k
naplneniudôvodov,prektoréodvolaciemusúduzpohľaduust.§ 389ods.1písm.b)ac)CSPneostávala
iná možnosť ako napadnutý rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a tiež v závislom výroku o trovách
konania (§ 396 ods. 3 CSP) zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

15. Bude úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní odstrániť nedostatky doterajšieho rozhodovania,
skúmať obsahové náležitosti zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi účastníkmi a posúdiť platnosť
zmluvných podmienok v nej obsiahnutých, posúdiť splnenie zákonných predpokladov na uplatnenie
práva veriteľa na tzv. zosplatnenie úveru v zmysle ust. § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka a ustáliť skutkový stav potrebný pre záver o dôvodnosti základu i výšky uplatneného
nároku vykonaním stranami navrhnutých dôkazov, vysporiadať sa so skutkovými tvrdeniami strán a ich
relevantnou právnou argumentáciou, spor právne posúdiť podľa platnej právnej úpravy vzťahujúcej sa
na posudzovaný právny vzťah, a po vyhodnotení vykonaných dôkazov podľa zásad uvedených v ust. §
191 a nasl. CSP opätovne o žalobe rozhodnúť.

16. V novom rozhodnutí o veci, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd prvej inštancie tiež o nároku strán
na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP), vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým
sa konanie končí z dôvodov uvedených v ust. § 420 a nasl. CSP. Dovolanie sa podáva v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v § 429 ods. 2 CSP.