Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 10, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 11Cpr/7/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113225929
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1113225929.6

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Jeannette Hajdinovou v právnej veci žalobcu: F.. K. L., J.
X.X.XXXX, Y. G. I. G., H. XX, zastúpeného spoločnosťou Majerník & Miháliková, s.r.o., IČO: 47232200,
so sídlom v Bratislave, Panenská 23, za ktorú koná advokát JUDr. Andrej Majerník, proti žalovanému:
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00151866, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, o náhradu
funkčného platu, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu funkčného platu v sume 34.368,- € brutto do
tridsiatich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a súdom

druhej inštancie proti žalovanému v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažalobouzodňa30.7.2013,doručenouOkresnémusúduBratislavaIdňa31.7.2013,vznení
jej zmeny pripustenej na pojednávaniach dňa 26.1.2015 a dňa 10.10.2016, domáhal určenia neplatnosti
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou zo strany odporcu zo dňa 27.3.2013 a náhrady
funkčného platu v sume 38.664,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške:

- 8,5 % ročne zo sumy 1.074,- € od 11.7.2013 do zaplatenia,
- 8,5 % ročne zo sumy 1.074,- € od 11.8.2013 do zaplatenia,
- 8,5 % ročne zo sumy 1.074,- € od 11.9.2013 do zaplatenia,
- 8,5 % ročne zo sumy 1.074,- € od 11.10.2013 do zaplatenia,
- 8,5 % ročne zo sumy 1.074,- € od 11.11.2013 do zaplatenia,
- 8,25 % ročne zo sumy 1.074,- € od 11.12.2013 do zaplatenia,

- 8,25 % ročne zo sumy 1.074,- € od 11.1.2014 do zaplatenia,
- 8,25 % ročne zo sumy 1.074,- € od 11.2.2014 do zaplatenia,
- 8,25 % ročne zo sumy 1.074,- € od 11.3.2014 do zaplatenia,
- 8,25 % ročne zo sumy 1.074,- € od 11.4.2014 do zaplatenia,
- 8,25 % ročne zo sumy 1.074,- € od 11.5.2014 do zaplatenia,
- 8,15 % ročne zo sumy 1.074,- € od 11.6.2014 do zaplatenia,

- 8,15 % ročne zo sumy 1.074,- € od 11.7.2014 do zaplatenia,
- 8,15 % ročne zo sumy 1.074,- € od 11.8.2014 do zaplatenia,
- 8,05 % ročne zo sumy 1.074,- € od 11.9.2014 do zaplatenia,
- 8,05 % ročne zo sumy 1.074,- € od 11.10.2014 do zaplatenia,
- 8,05 % ročne zo sumy 1.074,- € od 11.11.2014 do zaplatenia,
- 8,05 % ročne zo sumy 1.074,- € od 11.12.2014 do zaplatenia,

- 8,05 % ročne zo sumy 1.074,- € od 11.1.2015 do zaplatenia,
- 8,05 % ročne zo sumy 1.074,- € od 11.2.2015 do zaplatenia,- 8,05 % ročne zo sumy 1.074,- € od 11.3.2015 do zaplatenia,
- 8,05 % ročne zo sumy 1.074,- € od 11.4.2015 do zaplatenia,
- 8,05 % ročne zo sumy 1.074,- € od 11.5.2015 do zaplatenia,

- 8,05 % ročne zo sumy 1.074,- € od 11.6.2015 do zaplatenia,
- 8,05 % ročne zo sumy 1.074,- € od 11.7.2015 do zaplatenia,
- 8,05 % ročne zo sumy 1.074,- € od 11.8.2015 do zaplatenia,
- 8,05 % ročne zo sumy 1.074,- € od 11.9.2015 do zaplatenia,
- 8,05 % ročne zo sumy 1.074,- € od 11.10.2015 do zaplatenia,

- 8,05 % ročne zo sumy 1.074,- € od 11.11.2015 do zaplatenia,
- 8,05 % ročne zo sumy 1.074,- € od 11.12.2015 do zaplatenia,
- 8,05 % ročne zo sumy 1.074,- € od 11.1.2016 do zaplatenia,
- 8,05 % ročne zo sumy 1.074,- € od 11.2.2016 do zaplatenia,
- 8,05 % ročne zo sumy 1.074,- € od 11.3.2016 do zaplatenia,
- 8 % ročne zo sumy 1.074,- € od 11.4.2016 do zaplatenia,

- 8 % ročne zo sumy 1.074,- € od 11.5.2016 do zaplatenia,
- 8 % ročne zo sumy 1.074,- € od 11.6.2016 do zaplatenia;
uplatnil si nárok na náhradu trov konania.
2. Okresný súd Bratislava I ako súd vecne a miestne príslušný [§ 9 ods. 1, § 84, § 85 ods.
2 zákona č. 99/1963 Zb. zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom

do 30.6.2016 v spojení s § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len CSP)] rozhodol po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku č.k. 11Cpr/7/2013-369 zo dňa
26.1.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 9CoPr/15/2015-398 zo dňa
26.5.2016, ktorá nastala dňa 28.6.2016, o nároku žalobcu na náhradu funkčného platu v súvislosti s
neplatným skončením štátnozamestnaneckého pomeru na pojednávaní dňa 10.10.2016 v prítomnosti

žalobcu, jeho právneho zástupcu a poverenej zástupkyne žalovaného. Súd na pojednávaní vykonal
dokazovanie ohľadom nároku žalobcu na náhradu funkčného platu v súvislosti s neplatným skončením
štátnozamestnaneckého pomeru výsluchom žalobcu, vyjadrením poverenej zástupkyne žalovaného a
listinnými dôkazmi: oznámenie o výške a zložení funkčného platu štátneho zamestnanca č. SPOU-PO-
ŠZ-7-74/2012 zo dňa 28.8.2012, lustrácia v Sociálnej poisťovni ku dňu 14.9.2016, vyjadrenie Sociálnej

poisťovne č. 54701-2/2016/BA zo dňa 26.9.2016, rozhodnutia Sociálnej poisťovne sp. zn. 66020270250
zo dňa 31.10.2014, 7.11.2014 a zo dňa 29.1.2015, potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava zo dňa 19.9.2016. Súd na základe vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový stav:
3. Žalobca bol rozhodnutím vedúceho služobného úradu žalovaného č. 2333-27/2002 zo dňa 20.6.2002
vymenovaný do dočasnej štátnej služby do funkcie: hlavný radca - predstavený, v odbore štátnej

služby: civilná ochrana obyvateľstva v služobnom úrade Ministerstva vnútra SR. Dočasná štátna
služba mala trvať do 30.6.2004. Následne bol rozhodnutím vedúceho služobného úradu žalovaného
č. 2333-116/2002 zo dňa 30.8.2002 vymenovaný do stálej štátnej služby do funkcie: hlavný radca -
na plnenie úloh predstaveného, v odbore štátnej služby: civilná ochrana obyvateľstva v služobnom
úrade Ministerstva vnútra SR, s účinnosťou od 1.9.2002. Na základe dodatku č. OU-PP-6-135/2011

zo dňa 30.11.2011 k služobnej zmluve č. 2333-27/2002 zo dňa 20.6.2002 (dohoda o zmene
štátnozamestnaneckého pomeru, trvalé preloženie) bol žalobca trvalo preložený v služobnom úrade
Ministerstva vnútra SR na oddelenie koordinácie a metodického riadenia, odboru integrovaného
záchranného systému Sekcie integrovaného záchranného systému a civilnej ochrany Ministerstva
vnútra SR, odbor štátnej služby: 2.17 vnútro, PT - 9 s účinnosťou od 1.12.2011.

4.MinistervnútraSRpersonálnymrozkazomč.45/2013zodňa8.3.2013nazabezpečeniekvalitnejšieho
a efektívnejšieho výkonu služby na sekciách a útvaroch Ministerstva vnútra SR, Policajného zboru a
Hasičského a záchranného zboru vykonal dňom 1.4.2013 organizačné a systemizačné zmeny v tabuľke
zloženia a počtov zamestnancov, okrem iných, v Sekcii integrovaného záchranného systému a civilnej
ochrany Ministerstva vnútra SR, kde pracoval žalobca, a dňom 1.4.2013 vydal tabuľku zloženia a počtov

Sekcie hnuteľného a nehnuteľného majetku Ministerstva vnútra SR a uložil generálnym riaditeľom,
riaditeľom a vedúcim, ktorí obdržia tento personálny rozkaz, aby zabezpečili jeho realizáciu.
5. Dňa 27.3.2013 sa uskutočnil personálny pohovor so žalobcom za účelom prerokovania skončenia
jeho štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 46 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 47 písm. b/ zákona č.
400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase dania

výpovede žalobcovi (ďalej aj len zákon č. 400/2009 Z.z.). Na personálnom pohovore dňa 27.3.2013 mu
bola predložená aj výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 46 ods. 1 písm. b/ zákona č.
400/2009 Z.z. v spojení s § 61 ods. 1, ods. 2 a ods. 4 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v zneníneskorších predpisov (ďalej len ZP alebo Zákonník práce) z dôvodu uvedeného v § 47 písm. b/ zákona
č. 400/2009 Z.z.
6. Okresný súd Bratislava I medzitýmnym rozsudkom č.k. 11Cpr/7/2013-369 zo dňa 26.1.2015 v

spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 9CoPr/15/2015-398 zo dňa 26.5.2016 určil, že
skončenie štátnozamestnaneckého pomeru medzi žalobcom ako štátnym zamestnancom a žalovaným
ako služobným úradom výpoveďou zo strany služobného úradu zo dňa 27.3.2013 je neplatné; o nároku
na náhradu trov konania v medzitýmnom rozsudku nerozhodol. Medzitýmny rozsudok v spojení s
rozsudkom odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.6.2016. Súdy oboch

inštancií dospeli k záveru, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu výpoveďou zo
strany žalovaného je neplatné, pretože žalovaný nepreukázal, že žalobcovi ponúkol voľné vhodné
štátnozamestnanecké miesto, žeby žalobca odmietol takéto ponúkané miesto, čo vedie k rezultátu,
že žalovaný nesplnil ponukovú povinnosť vyplývajúcu z § 47 písm. b/ zákona č. 400/2009 Z.z.
riadnym a vyčerpávajúcim spôsobom. Žalovaný žalobcovi neponúkol voľné a pre neho vhodné
štátnozamestnanecké miesto, ktoré preukázateľne mal k dispozícii už v čase konania personálneho

pohovoru (ide minimálne o štátnozamestnanecké miesto žalobcu, ktoré bolo od 1.4.2013 obsadené
iným zamestnancom - policajtom, ďalej o dve miesta na sekcii krízového riadenia obsadené od
1.4.2013). Zoznam voľných štátnozamestnaneckých miest a miest vo verejnom záujme, ktorý tvoril
prílohu č. 1 k záznamu z pohovoru, bol len formálny, nezodpovedajúci realite a celkovému množstvu
ponúkaných voľných a vhodných štátnozamestnaneckých miest. Aj žalovaný potvrdil v poskytnutých

informáciách podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, že v čase
konania pohovoru so žalobcom (27.3.2013) aj ku dňu 1.4.2013, mal k dispozícii iné vhodné voľné
štátnozamestnanecké miesta než tie, ktoré boli ponúkané štátnym zamestnancom na personálnych
pohovoroch. Ak by bolo pravdivé tvrdenie žalovaného, že pre žalobcu nemal žiadne voľné vhodné

štátnozamestnanecké miesto, objektívne by mu tým odpadla ponuková povinnosť vzhľadom na reálnu
neexistenciu iného voľného vhodného štátnozamestnaneckého miesta pre žalobcu a žalobca by nemal
dôvod prijímať alebo neprijímať "ponúkané" štátnozamestnanecké miesto, tak ako je to uvedené v
zázname z personálneho pohovoru so žalobcom č. SPOU-PO-6-23/2013 zo dňa 27.3.2013: "... tieto
ponúkané voľné miesta štátny zamestnanec, F.. K. L., odmietol prijať a zároveň sa so služobným

úradom nedohodol inak." Žalovaný si teda odporoval, keď na jednej strane tvrdil, že pre žalobcu nemal
žiadne voľné vhodné štátnozamestnanecké miesto (a teda by mala existovať absolútna nemožnosť
ho ďalej zamestnať, čím by mu odpadla ponuková povinnosť voči žalobcovi) a na druhej strane v
zázname z pohovoru žalovaný tvrdil, že žalobcovi miesto ponúkol, no on ho neprijal. Z citovaného
záznamu z personálneho pohovoru jednoznačne vyplýva, že žalobca sa na personálnom pohovore dňa

27.3.2013 dožadoval predloženia personálneho rozkazu č. 45/2013 spolu s tabuľkami voľných miest
a ich opisom a požiadal o pokračovanie v zmysle zákona č. 400/2009 Z.z. Svedok F.. X. N. žalobcu
informoval, že tabuľky počtov miest neboli v čase konania personálneho pohovoru vygenerované a
budú vygenerované až ku dňu 1.4.2013 (päť dní po personálnom pohovore so žalobcom); zoznam
miest, ktorý mal tento svedok k dispozícii na personálnom pohovore, žalobcovi nepredložil, pretože

podľa neho išlo o pracovný a neoficiálny dokument, ktorým mohol disponovať len on a nie iný štátny
zamestnanec. Tvrdenia žalovaného o neexistencii voľného vhodného štátnozamestnaneckého miesta
pre žalobcu a následne o odmietnutí ponúkaného voľného vhodného štátnozamestnaneckého miesta
zo strany žalobcu sú rozporuplné a nezodpovedajú skutkovému deju počas personálneho pohovoru dňa
27.3.2013. Navyše, zoznam ponúkaných voľných štátnozamestnaneckých miest a miest vo verejnom

záujme,ktorýbolpredkladanýštátnymzamestnancompočaspersonálnehopohovoruvoformeprílohyč.
1 k záznamu z pohovoru, bol počas personálnych pohovorov so štátnymi zamestnancami realizovaných
v mesiaci marec 2013 vždy ten istý, nemenil sa, ani z neho neboli vyradené tie štátnozamestnanecké
miesta alebo miesta vo verejnom záujme, ktoré boli medzičasom vybrané alebo obsadené iným
zamestnancom. Na zozname sa nachádzalo 17 pracovných pozícií, ktoré boli zamestnancom ponúkané

bez opisov činnosti. Opis činnosti ku konkrétnemu ponúkanému štátnozamestnaneckému miestu
má významný vplyv na rozhodnutie štátneho zamestnanca, či prijme alebo neprijme ponúkané
štátnozamestnanecké miesto: bez opisu činnosti nie je možné zistiť, aké vzdelanie sa na ponúkanú
pozíciu vyžaduje, prípadná znalosť cudzieho jazyka, čo bude zamestnanec v tejto pozícii vykonávať,
aká je najnáročnejšia činnosť, či sa bude vyžadovať oboznamovanie s utajovanými skutočnosťami, a

podobne. Inými slovami, ponúkaný zoznam voľných štátnozamestnaneckých miest a miest vo verejnom
záujme má potrebnú a zákonom predpokladanú výpovednú hodnotu až spolu s opisom činnosti
týchto miest. Pri ponuke voľného vhodného štátnozamestnaneckého miesta štátnemu zamestnancovi,
ktorého miesto bolo zrušené, ide vo svojej podstate o ponuku a hľadanie nového zamestnania,preto proces ponuky iného miesta musí spĺňať minimálne štandardy výberového konania podľa §
22 zákona č. 400/2009 Z.z., a teda v čase ponuky odporca musel predložiť žalobcovi minimálne
stručný opis činnosti štátnozamestnaneckého miesta. Ak žalovaný ponúkal voľné štátnozamestnanecké

miesta s uvedením platovej triedy, musel objektívne poznať aj opis činnosti týchto miest, pretože
platová trieda sa určuje podľa opisu činností konkrétneho štátnozamestnaneckého miesta v zmysle
§ 29 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. V žiadnom prípade nemožno zoznam ponúkaných voľných
štátnozamestnaneckých miest a miest vo verejnom záujme spolu s ich opisom považovať za
neoficiálny dokument, ale za dokument oficiálny, ktorý má zásadný vplyv na skončenie alebo

trvanie štátnozamestnaneckého pomeru, pretože ak si štátny zamestnanec vyberie z takejto ponuky
voľných vhodných štátnozamestnaneckých miest, štátnozamestnanecký pomer sa neskončí, ale bude
pokračovať. Ak mal svedok F.. X. N. k dispozícii zoznam voľných štátnozamestnaneckých
miest, bol povinný ho žalobcovi na personálnom pohovore predložiť, nebol zákonný dôvod ho tajiť.
Nepotvrdilo sa ani tvrdenie svedka F.. X. N., že každý deň, kedy sa konali personálne pohovory, bol
k dispozícii nový zoznam ponúkaných štátnozamestnaneckých miest a miest vo verejnom záujme,

pretože z predložených personálnych pohovorov za obdobie od 22.3.2013 do 27.3.2013 išlo vždy
o ten istý, nezmenený zoznam štátnozamestnaneckých miest, ktoré ponúkali zamestnancom počas
personálnych pohovorov, pričom ani v jednom prípade nebolo potenciálne obsadené miesto vyčiarknuté
alebo inak zoznam aktualizovaný. Nestalo sa tak ani po personálnom pohovore s F.. S. H. (25.3.2013
a 26.3.2013), ktorému žalovaný oznámil, že miesto, ktoré si na personálnom pohovore vybral, je

už obsadené, pričom na po ňom nasledujúcich personálnych pohovoroch (teda aj na personálnom
pohovore s navrhovateľom dňa 27.3.2013) bolo toto miesto opäť ponúkané ako voľné. Ďalším dôvodom
neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru so žalobcom výpoveďou je aj neprerokovanie
skončenia jeho štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu uvedeného v tejto výpovedi so zástupcami
zamestnancov. Žalovaný dňa 18.3.2013 požiadal Základnú organizáciu Odborového zväzu polície č.

8/65 pri Sekcii integrovaného záchranného systému a civilnej ochrany ministerstva o prerokovanie
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľa výpoveďou podľa § 46 ods. 1 písm. b/
v spojení s § 47 písm. b/ zákona č. 400/2009 Z.z. z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckého
miesta na základe rozhodnutia ministra vnútra SR č. 45/2013 zo dňa 8.3.2013 a zároveň sa štátny
zamestnanec so služobným úradom nedohodol inak (č.l. 309 súdneho spisu). Takto formulovanú žiadosť

s výpovedným dôvodom prerokoval odborový orgán pred uplatnením výpovede dňa 19.3.2013. Vo
výpovedi zo dňa 27.3.2013, ktorú dal žalovaný žalobcovi, je však výpovedný dôvod špecifikovaný
inak ako v žiadosti adresovanej odborovému orgánu: " pri osobnom pohovore, týkajúcom sa ponuky
jednotlivých voľných štátnozamestnaneckých miest v služobnom úrade Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky (ďalej len "služobný úrad"), z hľadiska vhodnosti konkrétneho štátnozamestnaneckého

miesta (uvedených v prílohe číslo: 1 k záznamu z pohovoru číslo: SPOU-PO-6-23/2013), ste tieto
ponúkané miesta odmietli prijať a zároveň ste sa so služobným úradom nedohodli inak" (č.l.
33-34 súdneho spisu). V žiadosti o prerokovanie skončenia štátnozamestnaneckého pomeru so
žalobcom výpoveďou adresovanej odborovému orgánu absentuje dôležitá skutočnosť, majúca pre
skončenieštátnozamestnaneckéhopomerunavrhovateľazásadnývýznam,atoženavrhovateľodmietol

"ponúkané" voľné vhodné štátnozamestnanecké miesto. Odborový orgán preto neprerokoval výpoveď
z dôvodu uvedeného v samotnej výpovedi (odmietnutie ponúkaného voľného štátnozamestnaneckého
miestaanedohodnutiesasoslužobnýmúradominak),alezinéhodôvodu-žesažalobcapozrušeníjeho
štátnozamestnaneckého miesta nedohodol so služobným úradom inak. Dôvod výpovede prerokovanej
v odborovom orgáne bol dodatočne menený, čo je neprípustné a vedie k neplatnosti výpovede podľa §

121 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z.z. v spojení s § 17 ods. 2 ZP, aj s odkazom na ustálenú judikatúru
Najvyššieho súdu SR napríklad vo veci sp. zn. 1 Cdo 72/2006.
7. Po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku žalovaný neponúkol žalobcovi žiadnu prácu. Žalobca je od
1.6.2013 do súčasnosti vedený ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava a počas tohto obdobia nepoberal nemocenské dávky. Od 3.6.2011 má priznaný invalidný

dôchodok - posledné zvýšenie invalidného dôchodku je na sumu 433,60 € mesačne.
8. Žalobcovi v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru patril funkčný plat v sume 1.074,- €
brutto mesačne podľa oznámenia o výške a zložení funkčného platu štátneho zamestnanca č. SPOU-
PO-ŠZ-7-74/2012 zo dňa 28.8.2012; výška funkčného platu žalobcu odvtedy nebola menená. Funkčný
plat bol splatný desiatym dňom kalendárneho mesiaca.

9. Žalovaný v súvislosti so skončením štátnozamestnaneckého pomeru, ktoré súd určil za neplatné,
vyplatil žalobcovi odstupné v sume štyroch funkčných platov v sume 4.296,- € brutto vo výplate za
mesiac máj 2013.10. Podľa § 79 ods. 1 ZP v spojení s § 120 zákona č. 400/2009 Z.z. v znení účinnom v čase dania
výpovede žalobcovi (27.3.2013) ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s
ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil

zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd

rozhodne o skončení pracovného pomeru.
11. Podľa § 79 ods. 2 ZP v spojení s § 120 zákona č. 400/2009 Z.z. v znení účinnom v čase dania
výpovede žalobcovi (27.3.2013) ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada
mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za
čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov
zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.

12. Podľa § 114 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z.z. v znení účinnom v čase dania výpovede žalobcovi
(27.3.2013) ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na služobné úrady alebo na štátnych zamestnancov,
na ktorých sa vzťahuje tento zákon, obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku, priemernej mzde
alebo o náhrade mzdy, rozumie sa tým funkčný plat priznaný štátnemu zamestnancovi v čase, keď
vznikol dôvod na jeho použitie.

13. Podľa § 222 ods. 2 ZP v spojení s § 120 zákona č. 400/2009 Z.z. bezdôvodné obohatenie na
účely tohto zákona je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z
nepoctivých zdrojov.
14. Podľa § 107 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov

(ďalej len OZ) právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (ods.
1). Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo (ods. 2).
15. Žalobca oznámil žalovanému v máji 2013, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával. Od

vtedy sa začína počítať aj doba náhrady funkčného platu v súvislosti s neplatným skončením
štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu.
16. Žalovaný na pojednávaniach dňa 14.9.2016 a dňa 10.10.2016 požiadal o zníženie náhrady
funkčného platu za obdobie presahujúce 12 mesiacov. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú
rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej ustanovenie § 79 ods. 2 ZP treba vykladať tak, že

súd môže na žiadosť zamestnávateľa (služobného úradu) náhradu funkčného platu za čas presahujúci
12mesiacovprimeraneznížiť,prípadnevôbecnepriznaťlenvýnimočne,atovprípadoch,akvýkonpráva
na náhradu funkčného platu z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, zaručeného
ustanovením § 79 ods. 1 ZP, by bol v rozpore s dobrými mravmi v zmysle čl. 2 ZP. Takýto výklad
rešpektuje zároveň najvšeobecnejšiu hodnotu právneho štátu, a to hodnotu spravodlivosti. Tejto hodnote

zodpovedáposkytnutieochranyprotibezpráviuanaplnenievšeobecnýchprávnychzásad,podľaktorých
každý je povinný znášať dôsledky svojho protiprávneho konania a nikto nemôže mať prospech z vlastnej
nepoctivosti. To zároveň znamená, že § 79 ods. 2 ZP nemôže byť aplikovaný takým spôsobom, aby sa
tým prakticky negovalo poskytnutie ochrany zamestnancovi vyplývajúcej z ods. 1 tohto ustanovenia a
aby sa vyplatilo konať protiprávne. Interpretácia vychádzajúca z predpokladu povinnosti zamestnanca, s

ktorým bol neplatne skončený štátnozamestnanecký pomer, zapojiť sa do práce u iného zamestnávateľa
alebo služobného úradu (tak ako to bolo za socializmu), je v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, pretože
takáto povinnosť neexistuje. Z nejestvujúcej povinnosti preto nemožno vyvodzovať pre zamestnanca
nepriaznivé dôsledky v podobe zníženia, prípadne nepriznania náhrady funkčného platu (napríklad
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 157/2010 zo dňa 14.9.2011). Súd poukazuje na závažné

porušenie zo strany žalovaného pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru so žalobcom, ktoré sú
podrobne uvedené v odseku 6 tohto odôvodnenia a na ktoré súd poukázal v medzitýmnom rozsudku
č.k. 11Cpr/7/2013-369 zo dňa 26.1.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k.
9CoPr/15/2015-298 zo dňa 26.5.2016 (nesplnenie ponukovej povinnosti žalovaného voči žalobcovi,
rozporné tvrdenia žalovaného o ponuke neexistujúcich voľných vhodných miest pre žalobcu a zároveň,

že žalobca odmietol prijať "ponúkané" voľné vhodné miesta, nepredloženie opisu "ponúkaných"
voľných vhodných miest žalobcovi na personálnom pohovore dňa 27.3.2013, včasné neprerokovanie
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu so zástupcami zamestnancov, dodatočná zmena
výpovedného dôvodu). Takýmto protiprávnym konaním žalovaného nemožno argumentovať v prospechzníženia náhrady funkčného platu prevyšujúceho 12 mesiacov. Skúmanie možnosti zamestnania
žalobcu po skončení štátnozamestnaneckého pomeru u žalovaného, ktoré súd určil za neplatné, je
právne irelevantné vzhľadom na závery Najvyššieho súdu SR uvedené v uznesení sp. zn. 6 Cdo

157/2010 zo dňa 14.9.2011.
17. Súd na základe uvedených skutočností priznal žalobcovi náhradu funkčného platu v súvislosti
s neplatným skončením štátnozamestnaneckého pomeru za 36 mesiacov po odrátaní odstupného
postupom podľa § 222 ods. 2 ZP v spojení s § 120 zákona č. 400/2009 Z.z., ktoré mu žalovaný
vyplatil vo výplate za máj 2013 v sume 4.296,- € brutto. Tento postup je daný skutočnosťou, že

súd rozhodol o neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru medzi žalobcom a žalovaným
výpoveďou zo strany žalovaného, a pri daní (neplatnej) výpovede žalovaný žalobcovi vyplatil odstupné;
inými slovami, vyslovením neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru odpadol dôvod na
vyplatenie odstupného a žalobca je povinný ho vydať žalovanému. Námietka premlčania vydania
bezdôvodného obohatenia (vrátenia odstupného), ktorú vzniesol žalobca, nie je podľa názoru súdu
dôvodná, pretože k bezdôvodnému obohateniu žalobcu došlo až právoplatnosťou rozsudku súdu

o určení neplatnosti skončenia jeho štátnozamestnaneckého pomeru, teda dňa 28.6.2016. Odvtedy
sa začína počítať subjektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 107
ods. 1 OZ (kedy sa žalovaný dozvedel, kto sa na jeho úkor obohatil) aj objektívna premlčacia doba
podľa § 107 ods. 2 OZ (kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu) - posledným dňom dvojročnej
subjektívnej premlčacej doby je 28.6.2018 a posledným dňom trojročnej objektívnej premlčacej doby je

28.6.2019; žalovaný uplatnil svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (vrátenie odstupného) na
pojednávaní dňa 14.9.2016, teda včas v zákonnej subjektívnej aj objektívnej premlčacej dobe.
18. Žalobcovi patril funkčný plat v sume 1.074,- € brutto mesačne podľa oznámenia o výške a zložení
funkčného platu štátneho zamestnanca č. SPOU-PO-ŠZ-7-74/2012 zo dňa 28.8.2012. Funkčný plat bol
splatný desiatym dňom kalendárneho mesiaca. Náhrada funkčného platu za 36 mesiacov žalobcovi patrí

v sume 34.368,- € brutto [38.664,- € (36 x 1.074,- €) - 4.296,- €]. Súd určil dlhšiu lehotu na plnenie, ako je
zákonná trojdňová lehota, vzhľadom na vyššiu sumu náhrady funkčného platu, ktorú je žalovaný povinný
zaplatiť žalobcovi. Vo zvyšku istiny súd žalobu o náhradu funkčného platu zamietol ako nedôvodnú.
19. Súd zamietol žalobu aj v časti úrokov z omeškania pre jej nedôvodnosť. Náhrada funkčného platu
v súvislosti s neplatným skončením štátnozamestnaneckého pomeru sa platí ako celok po rozhodnutí

o neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, nie osobitne za jednotlivé mesiace do prijatia
rozhodnutia o neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru (m.m. uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 7 Cdo 160/2011 zo dňa 10.10.2012). Podľa názoru súdu sa žalovaný ešte nedostal
do omeškania so zaplatením náhrady funkčného platu žalobcovi v súvislosti s neplatným skončením
štátnozamestnaneckého pomeru a nie je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania. Do omeškania

sa žalovaný dostane až márnym uplynutím lehoty na plnenie určenej v tomto rozsudku.
20. Súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej a druhej inštancie (konanie
o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, o náhradu funkčného platu a konanie
predsúdomdruhejinštancie),pretožežalobcabolplneúspešnývkonaníourčenieneplatnostiskončenia
štátnozamestnaneckého pomeru v rámci prvoinštnančného aj druhoinštančného konania; nepatrný

neúspech žalobcu v konaní o náhradu funkčného platu nemá podľa názoru súdu vplyv na zníženie
náhrady trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP.
21. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konaní končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.