Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 20, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoE/33/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7717206821
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7717206821.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov
senátu JUDr. Imricha Volkaia a JUDr. Agnesy Hricovej v exekučnej veci oprávneného EUROINVESTOR
s.r.o., Hronského 1811, Vranov nad Topľou, IČO: 36 703 591, právne zastúpenému Advokátskou
kanceláriou-JUDr.StanislavKaščáks.r.o.,Ulica1.mája1246,VranovnadTopľouprotipovinnémuL.G.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom K. Š. Č.. XXX, P. XXX XX, v konaní o vymoženie 89,02 Eur s prísl., o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce č.k. 2Er 322/2017-11 zo dňa 17.05.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jaroslava

Špičku o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 21.03.2017
domáhal voči povinnému vymoženia svojej pohľadávky s príslušenstvom na základe exekučného titulu,
ktorým je uznesenie Okresného súdu Michalovce č.k. 8Er 276/2006-12 zo dňa 16.11.2015.

3. Následne súd citoval ust. § 44 ods. 2, § 243h ods. 1, § 200 ods. 5, 6, § 60 ods. 1 písm. e) zákona č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok), a uviedol, že exekučný titul predstavuje uznesenie súdu
v inom exekučnom konaní, ktorým bola exekúcia vedená na tunajšom súdu pod sp.zn. 8Er/276/2016
zastavená a súdnemu exekútorovi, bola priznaná náhrada trov exekúcie a na ich náhradu bol zaviazaný
povinný.

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že v prípade, že dôjde k zastaveniu exekúcie a exekučný súd uloží
niektorému z účastníkov exekučného konania povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie,
tieto si súdny exekútor vymáha v rámci tej exekúcie, v ktorej mu náhrada trov priznaná bola, a to
niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu
trov exekúcie. Z uvedeného dôvodu nie je spôsob vymáhania trov exekúcie prostredníctvom iného

exekučného konania, kde sú trovy exekúcie vymáhané ako samostatný nárok, správny a zákonný. V
opačnom prípade by vznikol stav, ktorý odporuje jednej z imanentných zásad exekučného konania,
ktorou je hospodárnosť exekučného konania, nakoľko takýmto postupom vznikajú ďalšie trovy exekúcie
z trov exekúcie a zároveň by vznikla duplicita vymáhaného nároku, keďže daný nárok si má súdny
exekútor, ktorý je právnym predchodcom oprávneného, keďže vymáhanú pohľadávku postúpil, vymáhať
v pôvodnom exekučnom konaní. Možno teda konštatovať, že v danom prípade existuje prekážka

litispendencie, ktorá bráni tomuto exekučnému konaniu. Na základe uvedených dôvodov preto súdprvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade existuje rozpor návrhu na vykonanie exekúcie so
zákonom.

5. Zo zákonného ustanovenia § 60 Exekučného poriadku vyplýva, že poverenie má exekútor súdu
vrátiť až v čase, keď sú nároky oprávneného a exekútora úplne uspokojené, to znamená okrem iného
(pohľadávky spolu s príslušenstvom) aj trovy exekúcie, ktoré patria oprávnenému ale aj exekútorovi. Ak
súd rozhodol o trovách exekúcie pri zastavení exekúcie je exekútor v zmysle § 200 ods. 6 Exekučného
poriadku tieto trovy povinný vymôcť vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie. Skutočnosť, že trovy

exekúcie je možné vymôcť iba v tom exekučnom konaní v ktorom trovy vznikli a v ktorom zároveň súd
rozhodol o ich priznaní potvrdzuje aj znenie § 60 ods. 2 Exekučného poriadku v zmysle ktorého práve v
konečnomvyúčtovaníexekučnéhokonania(ktorézasielaexekučnémusúduspolusvrátenímpoverenia)
sa má exekútor obsahovo vyporiadať okrem iného aj s „výškou vymožených trov exekúcie exekútora“.

6. Na základe uvedeného súd v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

7. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu oprávnený odvolanie z dôvodu, že súd prvej
inštancie vec nesprávne právne posúdil a odňal mu možnosť konať pred súdom. Nesúhlasil s právnym
posúdením súdu prvej inštancie a napadnuté rozhodnutie považoval za nezákonné a odporujúce

ústave. Uviedol, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.03.2017 bola postúpená pohľadávka
oprávnenému, ktorá bola priznaná právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu. Exekučné konanie,
v ktorom vznikol jeho nárok na náhradu trov exekúcie, bolo právoplatne zastavené a povinný bol
zaviazaný na náhradu trov exekúcie, pričom si svoju povinnosť v súdom stanovenej lehote nesplnil.
Zdôraznil, že ak je exekúcia zastavená nie je možné robiť ďalšie úkony smerujúce k úhrade trov

exekúcie, keďže súdny exekútor je v zmysle ust. § 60 Exekučného poriadku povinný bezodkladne vrátiť
po zastavení exekúcie poverenie na vykonanie exekúcie. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5Cdo 91/2004 a navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a súdnemu exekútorovi udeliť poverenie
na vykonanie exekúcie.

8. Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

9. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§
362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad

vyplývajúcich z ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

10. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

12. Podľa ust. § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

13. Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že exekučným titulom je uznesenie

Okresného súdu Michalovce č.k. 8Er 276/2006-12 zo dňa 16.11.2015, ktorým bola exekúcia zastavená a
povinný bol zaviazaný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Štefanovi Šviderskému (v tomto exekučnom
konaní pôvodný oprávnený, ktorý postúpil pohľadávku oprávnenému - spoločnosti EUROINVESTOR
s.r.o. ) trovy exekúcie vo výške 89,02 Eur.

14. Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správne zamietol žiadosť
súdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie. Súdprvejinštanciesprávneuviedol,že
hoci ust. § 60 Exekučného poriadku ukladá súdnemu exekútorovi po právoplatnom zastavení exekúcie
resp. v prípade upustenia o vykonania exekúcie, bezodkladne vrátiť súdu poverenie na vykonanieexekúcie, ust. § 200 ods. 5, 6 Exekučného poriadku predpokladá, že súdny exekútor bude vykonávať
procesnéúkony ajposkončeníexekúciezastavením resp.upustenímodvykonaniaexekúcie. Odvolací
súd zastáva názor, že ust. § 60 Exekučného poriadku je všeobecnou právnou normou upravujúcou

povinnosť súdneho exekútora vrátiť poverenie na vykonanie exekúcie v každom prípade skončenia
exekúcie, pričom ust. § 200 ods. 5, 6 Exekučného poriadku je k uvedenému ustanoveniu vo vzťahu
špeciality. Ust. § 200 ods. 5, 6 Exekučného poriadku stanovuje špeciálny procesný postup, v rámci
ktoréhotrovyexekúcievymôžesúdnyexekútorniektorýmzospôsobovurčenýchnavymoženiepeňažnej
pohľadávky a to vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie. Povinnosť vrátiť poverenie preto bude

platiť až od vymoženia trov exekúcie. V tomto smere preto boli odvolacie námietky oprávneného
neopodstatnené.

15. Na základe uvedeného odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP a stotožnil sa s jeho odôvodnením (§ 387 ods. 2 CSP).

16. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a povinnému žiadne trovy konania nevznikli.

17. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3:0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety

CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 419 CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie plynie lehota znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (ust. § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom. (ust. § 429 ods. 1 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(ust. § 428 CSP).