Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 17, 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 2T/69/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711010364
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Roth

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8711010364.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPoprad,samosudcaJUDr.PavolRoth,vtrestnejveciobžalovanéhoC.J.,trestnestíhaného

prezločinporušovaniaochranyrastlínaživočíchovpodľa§305ods.1písm.c),ods.4písm.b)Trestného
zákona účinného do 20. 12. 2008 a iné, na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Poprad
dňa 17. októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

obžalovaného C. J., nar. XX. X. XXXX Y. Ž., trvale bytom J., Š. XXXX/XX,

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Poprad 1 Pv 365/07 zo dňa 13. 7. 2011, podanej na Okresnom
súde Poprad dňa 14. 7. 2011 pre skutok, ktorý sa mal stať tak, že

ako splnomocnený a zodpovedný zástupca spoločnosti M. s.r.o. so sídlom E. Č.. X Y. L. zabezpečujúcej
ťažbu a odvoz dreva v presne neurčenom časovom období od júna 2006 do polovice roka 2007 v lokalite

zvanej „Vrch Mlynice“ nachádzajúcej sa v k. ú. Štrbského Plesa na území Tatranského národného parku
vIII.stupniochranyprírodyakrajinyvzmysleZákonač.543/2002Z.z.oochraneprírodyakrajinyvznení
neskorších predpisov z parciel č. XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X C.
XXXX/X vedených ako trvalé trávne porasty patriacich Urbáru pozemkovému spoločenstvu Važec, bez
povolenia Obvodného úradu životného prostredia v Poprade, dal pokyn pracovníkom ťažobnej skupiny
likvidujúcej následky veternej smršte z novembra 2004 na výrub najmenej 174 kusov zdravých stojacich
stromov smreka obyčajného (Picea abies), pričom so získanou drevnou hmotou naložil nezisteným
spôsobom, výťažok ktorej si ponechal a tak konal v rozpore s ustanovením § 47 ods. 3 a § 68 písm.

h) zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, čím
spôsobil ekologickú ujmu predstavujúcu spoločenskú hodnotu vyrúbaných stromov vo výške najmenej
508.530,84 eur (15.320.000,- Sk) a majetkovú ujmu vo výške najmenej 11.523,25 eur (347.149,43 Sk),
spolu 520.054,10 eur (15.667.149,50 Sk) ku škode Obvodného úradu životného prostredia v Poprade a
súčasne prisvojením si neoprávnene vyťaženej drevnej hmoty v množstve najmenej 322,78 m3, spôsobil
Urbáru, pozemkovému spoločenstvu Važec so sídlom vo Važci majetkovú škodu vo výške 11.523,25
eur (347.149,43 Sk),

t e d a

-vrozporesovšeobecnezáväznýmiprávnymipredpisminaochranuprírodyakrajinyvoveľkomrozsahu
vyrúbal stromy
- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

č í m m a l s p á c h a ť- zločin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 1 písm. c), ods. 4 písm. b) Trestného
zákona účinného do 20. 12. 2008

- prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku poškodených: Slovenská republika v zastúpení Okresného úradu
Poprad, odboru starostlivosti o životné prostredie a Urbár, pozemkové spoločenstvo Važec, Štefana
Rysuľu 341, Važec, IČO: 31936717, s nárokmi na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad dňa 15. 7. 2011 podal na tunajšom súde obžalobu 1 Pv 365/07

zo dňa 13. 7. 2011 na obvineného C. J. pre zločin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa §
305 ods. 1 písm. c), ods. 4 písm. b) Trestného zákona účinného do 20. 12. 2008 a pre prečin krádeže
podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, a to pre skutok tak, ako je popísaný v skutkovej
vete výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný C. J. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku
vyhlásil, že sa cíti byť nevinný zo skutkov, pre ktoré bola podaná obžaloba. Vo svojej výpovedi uviedol,
že v obchodnej spoločnosti M., s.r.o. so sídlom E. X, L. bol v rokoch 2006 - 2007 obchodným zástupcom.
Túto spoločnosť zastupoval v obchodných jednaniach, koordinoval práce tejto spoločnosti, išlo o práce
s drevom. On osobne ťažbu dreva nezabezpečoval, ale zabezpečoval výkup drevnej hmoty. Drevo pre

spoločnosť ťažili ťažbárske skupiny, s ktorými aj on niekedy uzatváral zmluvy. V lokalite označovanej
ako „Vrch Mlynice“ bolo ťažené drevo od júna 2006 do konca tohto roku. V ďalšom období on už
v tejto lokalite žiadne práce nekoordinoval. V tom čase mohli tam pracovať asi tri ťažobné skupiny.
O ťažbe drevnej hmoty v tejto lokalite sa dozvedel od jedného z vlastníkov pozemkov, L. A. a bol
osobne ohliadnuť túto lokalitu. Bolo zrejmé, že na ťažbu dreva v tejto lokalite je potrebné povolenie

TANAP-u na spracovanie kalamitného dreva, bolo potrebné určiť hranice v tejto lokalite, kde malo dôjsť
k ťažbe. Následne bola tam komisia z Obce Važec, ktorá vytýčila hranice, kde sa mala ťažba dreva
vykonávať. O odkúpenie drevnej hmoty bol požiadaný L. A. a v podstate išlo na začiatku ťažby aj o
jeho lokalitu. Potom mu zabezpečil ďalších záujemcov, ktorí chceli, aby im ťažili drevo. V tomto období
nezabezpečoval ťažbu dreva len na Vrchu Mlynica, ale aj na iných postihnutých miestach kalamitou, išlo

hlavne o lokality v katastri Obce Važec. Komisia z Obce Važec rozdelila katastrálne územie na parcely
majiteľov a s touto komisiou sa dohodli čo komu patrí. Na to všetko bol potrebný aj súhlas TANAP-
u. O tom, čo patrí do Urbariátu Važec sa dozvedel až po určitom čase, keď začali vznikať problémy
pri likvidácii kalamitného dreva na pozemkoch patriacich iným vlastníkom, než určila predtým komisia.
Pán Z. ako predseda Urbáru Važec potom určoval hranice parciel, vykonával to manuálne pásmom

podľa hraničných kameňov. Takto určoval aj s niekoľkými majiteľmi parciel, aby sa predišlo sporom
pri určení hraníc a predaji kalamitného dreva. Pri samotnej ťažbe on vôbec nevedel, že zasiahol do
urbárskeho územia. Uvedené vysvetľoval aj predsedovi urbáru s tým, že nevedel, že ťažobné skupiny
pri likvidácii polomu zašli do urbárskych pozemkov, na čo mu bolo povedané, že to treba riešiť dohodou.
K dohode však v podstate nedošlo, pretože predseda urbáru mal väčšie nároky a on mal za to, že sú

neadekvátne. Ťažobné práce koordinoval so svojimi pracovnými skupinami tak v katastri Obce Važec,
ako aj v katastri patriacom pod Štrbské Pleso, čo spadalo pod TANAP. Pokiaľ ide o ťažbu dreva a
porub stojatých stromov v lokalitách uviedol, že nemá žiadnu vedomosť o tom, aby rúbali nejaké zdravé
stromy. Každá ťažobná skupina, ktorá vykonávala ťažbu dreva dostala povolenie na konkrétnu parcelu
od TANAP-u, kde bolo aj uvedené čo môžu a čo nemôžu ťažiť. Niekedy samotné ťaženie na parcele bolo

koordinované s majiteľom parcely. On osobne nedával pokyn pracovným skupinám na ťaženie zdravých
stojatých stromov. Pri výrube kalamitného dreva dochádzalo ku krádežiam, a to tak v lese ako aj na
drevoskládke, tieto krádeže oznamoval majiteľovi, ktorí si to osobne pozerali. Drevo sa skladovalo v
skládkach na kopy pre každého majiteľa zvlášť, aby sa predišlo problémom pri určovaní množstva dreva
ataktobolodrevoajznačkované.Drevozvýrubupredávalrôznymodberateľom,kmnožstvuvyťaženého

dreva sa nevie vyjadriť, išlo o viacerých odberateľov. Objem vyťaženého dreva pre spoločnosť M., s.r.o.a jeho množstvo nevie určiť. Pri ťažení kalamitného dreva v katastrálnom území Obce Važec pôsobilo
v tom čase viac ťažobných spoločností a pokiaľ pamätá aj v lokalite Vrch Mlynice.

Svedkyňa - poškodená A.. U. Y. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracuje na Obvodnom úrade
životného prostredia v Poprade, bola splnomocnená na zastupovanie obvodného úradu v trestnom
konaní vo veci nelegálneho výrubu stromov, okrem iných aj v lokalite Vrch Mlynice nachádzajúcom sa
na katastrálnom území Štrbského Plesa. Slovenská inšpekcia životného prostredia v Žiline im listom
zo dňa 28.5.2008 postúpila časť podnetu správy TANAP-u a Obvodného úradu životného prostredia

LiptovskýMikulášsozáznamuzmiestnejohliadkytýkajúcejsanelegálnehovýrubudrevínvkatastrálnom
území Štrbské Pleso. Následne požiadali správu TANAP-u Tatranská Štrba o vyčíslenie spoločenskej
hodnoty, z ktorého vyčíslenia bolo zrejmé, že ide o 700 ks stromov spoločenskej hodnoty zhruba 45
miliónov, čo malo za následok, že ide o trestný čin a preto vec postúpili orgánom činným v trestnom
konaní. K výrubu stojatých stromov na Vrchu Mlynica uviedla, že ide o lokalitu v k. ú. Štrbské Pleso v
III. stupni ochrany, kde v tomto území neplatia zákazy, ktoré by podliehali výnimkám vyšších orgánov,

ale výruby podliehajú súhlasom na ktoré boli oprávnení a takýto súhlas nimi vydaný nebol. Inak by bol
príslušným na takýto súhlas Obec Vysoké Tatry, ale keďže si vyhradili právomoc, tak takéto rozhodnutie
mohli vydať iba oni, ktoré však nevydali. Ona osobne v lokalite na Vrchu Mlynica nebola, keďže nešlo
o priestupkové konanie. Z podkladov TANAP-u je zrejmé vyčíslenie spoločenskej hodnoty a počet
drevín, kde pracovníci odbornej organizácie, ktorí sú aj ich terénnymi pracovníkmi zistili, že išlo o výrub

174 stojatých stromov. Spoločenská hodnota výrubu stojatých stromov bola vyčíslená podľa príslušnej
vyhlášky v zmysle tabuľky, podľa ktorej sa postupovalo s použitím indexu, ktorý sa nedá spochybniť,
lebo tu ide o národný park.

Svedok - poškodený Ing. H. Z. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s obžalovaným sa prvýkrát stretol

niekedy v septembri 2006. Prítomný bol so spoločníkom L. A., išlo vtedy o vytýčenie severnej hranice
medzi súkromnými pozemkami Vrch Mlynice a parcelami v lokalite Ševčíková, o čo bol požiadaný
členom urbáru, pretože tam má vlastnícky podiel. Boli tam viacerí členovia urbáru, ako aj pozemkového
spoločenstva za prítomnosti ktorých vytýčili hranicu medzi súkromnou parcelou severnou a urbárskymi
pozemkami. S touto skupinou určoval hranice medzi súkromnými a urbárskymi pozemkami, upozornili

zároveň pána J. na dodržiavanie týchto hraníc, pretože asi 15 stromov bolo vyrúbaných na urbárskych
pozemkoch. Pán J. mal k dispozícii kópiu pozemno-knižnej mapy, do ktorej v roku 1992 geodézia Poprad
zakreslila parcely a tieto parcely vyznačili. Mapa bola vyhotovená na základe požiadavky Urbáru Važec,
aby bolo možné približne identifikovať hranice parciel v teréne. Pokiaľ vie, tieto parcely neboli označené
súradnicami, nedali sa pomocou GPS vytýčiť. Dohodli, že tých 15 alebo 18 stromov vyrúbaných zmerajú

v pňoch a následne za to vystavia faktúru na úhradu za vyťažené drevo. Neskôr vyťažili aj ďalšie stromy
na urbárskych parcelách. S pánom J. sa stretol až vo Važci niekedy v decembri 2006. Následne oni
zistili výrub ďalších stromov z urbariátu a zistili počet vyrúbaných stromov na urbárskych parcelách,
išlo približne o 150 stromov, čo predstavuje cca 135 kubíkov. Výpočet objemu vyťaženej drevnej hmoty
urobili vlastnou metódou v závislosti od výšky stromov a zbiehavosti. K takto vyfaktúrovanej úhrade

ťažby dreva nedošlo. K stromom vyrúbaným na urbárskych pozemkoch uviedol, že išlo maximálne o 30
kalamitných stromov, boli to vyvrátené stromy alebo mali zlomený vrcholec a strom by zrejme vyschol.
Boli tam aj stromy, ktoré mali odlomené len vrcholce. Pokiaľ ide o zdravé stromy, bolo málo takých
stromov, ktoré boli napadnuté hnilobou, čo bolo vidieť pri odrezaní. Vyťažené drevo bolo vyvezené na
odvozné miesto v lokalite Ševčíková, kde bolo vyvážané aj drevo zo súkromných lúk a odtiaľ bolo pánom

J. predávané záujemcom. K výrubu zdravých stromov v počte 174 uviedol, že stromy vyrúbané na
urbárskych pozemkoch meral odborník prizývaný políciou za prítomnosti Ing. J. zo Správy TANAP-u a
taktiež bol prítomný aj on. Všetky stromy boli vyrúbané výlučne na urbárskych pozemkoch, na základe
čoho znalec vyčíslil množstvo vyrúbanej hmoty.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23. 6. 2016 vo svojej ďalšej výpovedi svedok poukázal na to,
že na území, ktoré súvisí s trestným stíhaním obžalovaného, bola medzičasom vykonávaná ROEP, čo
bolo ešte pred ťažbou asi v rokoch 2005 - 2006. Na základe tejto ROEP sa vytyčovali vlastnícke hranice
členov urbariátu, ako aj súkromných parciel. Pokiaľ si pamätá, došlo k určitým posunom a úpravám a
teda je možné, že niektoré parcely už neexistujú. Samotná ROEP sa týkala k. ú. Štrbské Pleso.

Svedok Ing. C. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracuje v Štátnej ochrane prírody správy TANAP-
u, Tatranská Štrba ako krajinár. Jeho organizácia dňa 18.1.2007 podala podnet na obvodný úrad
životného prostredia na základe podnetu vlastníka, že dochádza k výrubu aj stojatých stromov, a to aj najeho pozemku. Na základe tohto podnetu bol aj on osobne preveriť túto skutočnosť a zistili, že dochádza
k výrubu v rozpore s ich stanoviskom k spracovaniu kalamity. Pri kalamite došlo k pádu stromov a asi
50 % ostalo stáť, čo bolo zadokumentované. Zistili, že došlo k výrubu stromov nad rámec a ostalo stáť

možno 10 % stromov, ktoré boli dosť nezaujímavé z hľadiska spracovania. Má za to, že 40 % stojatých
stromov bolo zrezaných ako stromov zdravých. On na mieste bol viackrát, prvýkrát po prvej žiadosti o
spracovanie kalamitného dreva, avšak pre kalamitu stromov sa nedalo prejsť kompletne celé územie
a žiadosť bola daná iba k istej časti, nie k celej lokalite. Žiadosť sa týkala iba určitých vlastníkov, za
ktorých mal L. A. splnomocnenie majiteľov. On osobne sa zúčastňoval aj policajnej ohliadky asi trikrát a

vždy zmerali nejakú časť. K posúdeniu zdravých, resp. poškodených stromov uviedol, že pokiaľ išlo o
suché stromy dalo sa to posúdiť, taktiež prevrátené, nalomené. Vo vyšších výškach stromov je už ťažšie
určiť, či bol takýto strom dodatočne zrezaný pri pni, čo sa nedá určiť. Poškodené a vyvrátené stromy
vylučovali z merania. Uviedol, že do dvoch rokov po odpílení sa na pni dá určiť, či bol strom zdravý, chorý
alebo poškodený. Pri ohliadkach pôvodne napočítali cez 700 vyrúbaných stromov. Na podnet predsedu
urbáru, ktorý oznámil krádež dreva z urbárskych parciel sa zúčastnil ohliadky a dokumentovali výrub

stromov a týmto spôsobom, kedy došli k počtu 174 stromov. Na otázku, či sa vie vyjadriť koľko z týchto
stromov bolo zdravých a nepoškodených uviedol, že pri ohliadkach sa snažil vylúčiť akékoľvek možnosti,
avšak nedá sa vylúčiť vtedy, keď je zlomený vrcholec stromu, čo by muselo byť nafotené. Má za to, že
určiť po zrezaní stromu, či tento bol zdravý a živý je možné do dvoch rokov podľa živice a určené stromy
v počte 174 kusov boli zrezané neskôr, teda rok 2007 a vyššie.

Svedkyňa C. R. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je spoluvlastníčkou parciel pod Vrchom Mlynice, na
ktorej parcele rástli stromy, ktoré boli kalamitou poškodené a vyvrátené. Ona bola na týchto parcelách
určiť hranice pozemku s predsedom urbáru, kde bol ešte jeden spoluvlastník a takto určili hranice. Z ich
pozemku zlikvidoval drevo pán J., ktorý mal súhlas od TANAP-u. Drevo bolo vyťažené a boli aj finančne

vysporiadaní.

Svedok L. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že niekedy v roku 2006 sa dozvedel o ťažbe dreva v
lokalite Vrch Mlynice a že tam ťaží pán J.. On túto ťažbu s ním prejednával. Vlastníkom parcely č. 5207
nachádzajúcejsapodŠtrbskýmPlesomvlokaliteVrchMlynicajejehomatka,ťažbatamzačalavpolovici

roku 2006 a končila v jeseni. Pri ťažbe dreva pracovali rôzne skupiny, traktoristi, pilčíci, pán J. to len
organizoval, on manuálne nepracoval. Vlastníci pozemkov v tejto lokalite si strážili svoje hranice, ktoré
sa časom aj menili.

SvedkyňaH.E.nahlavnompojednávaníuviedla,žejeV.vovýboreUrbáruvoVažci.Napodnetpredsedu

urbáru, ktorý zistil, že sa rúbe kalamitné drevo aj na Vrchu Mlynice sa mu zdalo, že pilčíci prechádzajú
do urbárskych pozemkov. Túto skutočnosť si overoval na TANAP-e, ktorí ho vybavili s tým, že nemajú
čas, aby to kontrolovali. Následne oni na urbáre zriadili komisiu, ktorej členmi bola ona, ďalej pán A.
L., pán R.. S GPS vymeriavali hranice medzi urbárom a vlastníkmi, kde nezistili, aby robotníci, ktorí
ťažili drevo zasahovali v tom čase do urbárskych pozemkov. Neskôr bolo zistené, že z urbárskych

pozemkov boli tiež dreva zo spodnej hranice zlikvidované, keďže určitá časť urbárskeho pozemku
zasahovala do pozemkov súkromných vlastníkov, ktorí ich užívali a mali za to, že je to ich majetok.
Vzhľadom k tomu tam bol predseda urbáru spolu s E. O., členom výboru. Pán J. ponúkol im sumu ako
odškodnenie, avšak predseda urbáru túto sumu nechcel prijať, chcel viacej peňazí. Pokiaľ viem, mala
mu byť ponúknutá suma 80.000,-- Sk. Podľa jej názoru predsedovi urbáru bola ponúkaná suma dosť

objektívna na odškodnenie urbáru. Ona nevie z akých výpočtov predseda vychádzal. Pokiaľ ide o výrub
stojatých stromov, k tomu sa nevie vyjadriť či boli zdravé, poškodené, nahnuté, padnuté a pod. Taktiež
sa nevedela vyjadriť dokedy Pavlík so svojou čatou tam ťažili drevo.

Svedkyňa Mgr. H. H. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracuje v S. V. vo Važci, pre ktorú spracovala aj

príspevok v rámci R. o likvidácii kalamitného dreva v lokalite Vrch Mlynice. Vtedy rozprávala okrem iného
aj s p. J., ktorý jej povedal, že tam ťažil drevo s pracovníkmi, ale bližšie k obsahu tohto spravodajstva
sa už nevie vyjadriť. V tejto časti bola prečítaná na hlavnom pojednávaní jej výpoveď z prípravného
konania z č. l. 239, z ktorej je zrejmé, že oslovila ľudí, ktorí zabezpečovali ťažbu v lokalite Vrch Mlynice,
a to konkrétne C.Š. J. C. L. A.. Okrem tejto lokality sa uskutočňovala ťažba dreva aj v iných lokalitách

katastrálneho územia Važec. K ťažbe dreva v lokalite Vrch Mlynice sa vyjadrila v tejto relácii H. E.,
ktorá poskytovala mapové podklady pre žiadateľov o ťažbu na lokalite Vrch Mlynice, a to L. A. C. C.
J.. Z jej vyjadrenia bolo zrejmé, že ťažbu v tejto lokalite zabezpečil L. A.. Pani E.A. sa taktiež vyjadrila
v tejto relácii ku škode, ktorú utrpel Urbár vo Važci pri nesprávnom vytýčení parciel. Následne bol ajrozhovor s Ing. J., ktorý sa vyjadroval k tomu, že ide o ťažbu v území nachádzajúcom sa v III. stupni
ochrany, kde sa vyjadroval o všeobecných podmienkach kompetentných úradov na vykonanie ťažby
v tejto lokalite a taktiež sa vyjadril k tomu, že ohľadom povolení na ťažbu v tejto lokalite prišiel na

Správu TANAP-u Tatranská Štrba L. A. so splnomocneniami od konkrétnych vlastníkov parciel, pričom
uviedol, že správa TANAP-u vypracovala vyjadrenia na ťažbu kalamitného a inak poškodeného dreva,
v ktorých boli uvedené konkrétne podmienky na vykonanie ťažby. Zo strany C. J. jej bolo vysvetlené, že
so všetkými vlastníkmi parciel sa finančne vysporiadal. K výrubu zdravých stromov jej J. odpovedal, že
zdravé stromy vyťažili, aby bol do lokality prístup pre ťažkú lesnú techniku.

Svedok H. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je konateľom spol. M., s.r.o. so sídlom E. X, L.. V
roku 2006 bol C. J. splnomocnencom ich spoločnosti na vykonanie úloh súvisiacich s ťažbou dreva
a on bol konateľom tejto spoločnosti. Pán J. si manažoval obchod s týmto drevom sám a obchodná
spoločnosť to iba účtovne zastrešovala. K objemu dreva sa nevedel vyjadriť, preto v tejto časti bola
čítaná jeho výpoveď z prípravného konania z č. l. 243 - 244, 247. Z tejto výpovede je zrejmé, že v mesiaci

jún a júl 2006 ich spoločnosť sprostredkovala ťažbu kalamitného dreva vo Vysokých Tatrách, v lokalite
Vrch Mlynice, nachádzajúcej sa v katastrálnom území Štrbského Plesa. Na predané vyťažené kalamitné
drevo splnomocnil od začiatku ťažby až po odvoz, p. J., ktorá mala trvať od mesiaca jún 2006 do októbra
2006. Počas tohto obdobia boli spracované tri zmluvy, kde na ich základe sa malo vyťažiť 2 700 m3
kalamitného dreva. V skutočnosti sa vyťažilo asi do 1 000 m3. Celková hodnota vyťaženého kalamitného

dreva mohla byť okolo 1 mil. Sk. On sa k rozdielu medzi uvádzanými množstvami kalamitného dreva
nevie vyjadriť. Pri ťažení kalamitného dreva bola vždy zvolaná komisia, ktorá kalamitné drevo vyznačila.
Po vytiahnutí dreva z lesného porastu bol každý kus označený ciachou Obce Važec. Ťažbu kalamitného
dreva a s tým súvisiace zabezpečovanie ľudí, stroje, v celom rozsahu mal na starosti p. J.. Táto mala
skončiť do októbra 2006 s tým, že on už sa k prípadnej ďalšej ťažbe nevie vyjadriť, pretože po októbri

2006 sa s ním už nestretol.

Svedok B. E. na hlavnom pojednávaní uviedol, že ako strážca prírody sa v roku 2007 zúčastnil ohliadky
vykonanej na výrube kalamitného dreva s policajtmi, ktorí merali pne, fotili ich. Keď tam boli, všetko
už bolo vyrúbané a stojaté stromy v tom čase neboli. Po návrhu prokurátora súd čítal jeho výpoveď z

prípravného konania, z ktorej je zrejmé, že k presnému počtu vyrúbaných stromov sa nedá ustáliť ich
počet. Možné by bolo určiť objem vyťaženého dreva v m3. Aj vtedy by išlo len o hrubý výpočet, ktorý by
nebol presný. Z ohliadky, ktorej sa zúčastnil s policajtmi, by bolo možné zistiť približný počet takýchto
stromov. Pokiaľ ide o kontrolu vykonávanú v čase ťažby kalamitného dreva v lokalite Vrch Mlynice, v roku
2006 a začiatkom roku 2007 nebol zamestnancom ŠOP Správy TANAP-u, ale myslí si, že nebolo možné

dané územie ustrážiť vzhľadom na nízky počet zamestnancov tejto inštitúcie a rozlohu stráženého
územia. K výrubu stojatých stromov uviedol, že vychádzal z toho, že keď bol porušený koreňový systém
okolo pňa, bolo jasné, že ide o vývrat spôsobený veternou smršťou. Pne, okolo ktorých nebola takto
poškodená pôda, ani koreňový systém, išlo viac-menej o domnienku, či išlo o zdravý vyťažený strom
alebo o strom, ktorý bol poškodený kalamitou tak, že bol napr. v polovici zlomený a pod.

Svedok H. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že osobne sa podieľal na ťažbe drevnej hmoty pod
Štrbským Plesom v lokalite Vrch Mlynice. V jeho skupine boli traja, dvaja pilčíci a traktorista. Viem, že
tam bola aj iná partia pri tejto ťažbe dreva. Ďalej uviedol, že obžalovaný im ukazoval povolenie na ťažbu
dreva, ktoré bolo vydané starostom Obce Važec. Oni uskutočňovali ťažbu dreva do mesiaca september,

resp. október 2006. Na parcelách, na ktorých ťažili v uvedenej lokalite ťažili kalamitou poškodené stromy,
a to tak vyvrátené stromy, ako aj polámané a ťažili aj zdravé nepoškodené stromy na žiadosť majiteľov
parciel. V týchto prípadoch boli majitelia parciel prítomní pri samotnej ťažbe, takže videli čo sa ťaží.
Stojaté stromy, ktoré zrezali, tieto museli byť zrezané, lebo boli prekážkou pri ťažbe. Keďže im C. J. -
obžalovaný vždy ukázal povolenie na ťažbu, ich ani nenapadlo, že by malo ísť o nejakú ťažbu dreva

načierno. Za vykonanú prácu im bolo riadne zaplatené, niekedy aj vopred. Pamätá, že bola tam aj nejaká
komisia v súvislosti s likvidáciou poškodených stromov veternou smršťou.

Svedok J. Y. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracuje ako strážca TANAP-u v Správe TANAP-u so
sídlom v Tatranskej Štrbe od roku 2004. Medzi územia, v ktorom vykonáva monitoring, resp. kontrolnú

a strážnu službu, patrí okrem iného aj lokalita Vrch Mlynice, ktoré v roku 2004 bolo postihnuté tiež
kalamitou. Dochádzalo tam k ťažbe drevnej hmoty. Jeho upozornil kolega Ing. J., že tam sa vykonáva
v tejto lokalite nelegálna ťažba, ktorá nebola v súlade s povolením. On osobne tam bol 18.1.2007, kde
zistil, že dochádza aj k ťažbe zdravých stojatých stromov, smreku a jedle. V tom čase, keď tam on boldrevná hmota ešte nebola spracovaná po kalamite. Dňa 23.1.2007 v tejto lokalite došlo aj k filmovaniu
tejto lokality a on sa snažil odhadom spočítať takto množstvo nelegálne vyťažených stojatých stromov,
kedy napočítal okolo 500 ks, čo je jeho hrubý odhad. Presne sa to nedá určiť na ktorých konkrétnych

parcelách koľko bolo takto vyťažených stromov, pretože k ťažbe dochádzalo v celej lokalite a tiež nie je
známy presný počet takýchto stromov, ktoré boli nelegálne vyťažené. V ďalšom uviedol, že k nelegálnej
ťažbedrevapodľavyparcelovanýchpolíčokp.J.boloasi100majiteľovpozemkov.Krozsahuvyrezaných
zdravých stromov uviedol, že nevie sa vyjadriť, pretože on tam bol v januári 2007 a neprešiel celý porast.
Taktiež nevie z akých konkrétnych parciel boli stromy vyťažené. On ako ochranár meria obvod a výšku

pňa, z čoho sa vyratúva spoločenská hodnota a brali to ako celú plochu, nie podľa jednotlivých parciel
kto je vlastníkom.

Svedok Ing. J. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že do funkcie K. Štátnej ochrany prírody,
Správa TANAP-u nastúpil v marci 2007. ŠOP Správy TANAP-u v zmysle zákona 543/2002 Zb.
vydával stanoviská na spracovanie kalamitného dreva na pozemkoch mimo lesných porastov. Odborné

stanoviská sú vydávané na základe viacerých legislatívnych noriem a jednou z nich je uvedený zákon o
ochrane prírody, kde v zmysle § 19 určuje, čo je v národnom parku dovolené a aká činnosť je zakázaná.
Po kalamite v Tatrách v roku 2004 boli milióny m3 dreva a nebolo v silách pracovníkov správy TANAP-
u zabezpečiť stráženie lokalít. Celková výmera národného parku je 73.000 ha vlastného územia. V
ďalšom uviedol, že pracovníci ŠOP vykonali niekoľko kontrol, avšak keď on bol menovaný riaditeľom,

tento proces už bol vtedy začatý. Od strážcov dostal podklady, ktoré kontroloval a má vedomosť, že
spoločenská hodnota spôsobená bola okolo 500.000,-- €. Stanoviská boli vydávané na ťažbu výrub
drevín a išlo o nelegálny výrub na bielych plochách v TANAP-e. K spoločenskej ujme uviedol, že tú
vyhodnocujú vlastnými pracovníkmi, ktorí v teréne za účasti polície merajú vyrúbané pne, príp. ak je
drevo neodvezené, to sa zmeria podľa tabuliek, kde sa určuje hodnota k zistenému objemu. Podklady

týkajúce sa nelegálneho výrubu dreva vyhodnocoval p. J. a p. L., pričom rozdiely medzi ich výpočtami
nelegálne vyrúbaných stromov 600, resp. 174 nevie vysvetliť.

Svedok Ľ. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v čase keď sa ťažilo kalamitné drevo v lokalite Vrch
Mlynice p. J., bol starostom Obce Važec. Kontaktoval sa s p. J., ktorý bol zainteresovaný do ťažby

kalamitného dreva. Pokiaľ ide o pozemky z ktorých obžalovaný ťažil drevo, uviedol, že Vrch Mlynice sú
súkromné pozemky, je tam viac vlastníkov, k čomu sa on vyjadriť nevie.

Svedok E. P. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracoval pri ťažbe kalamitného dreva v lokalite pod
Štrbským Plesom ako traktorista ťažobnej skupiny. On pracoval pre p. F., ktorý bol vedúci ich skupiny

v rokoch 2006 a 2007. Pre koho ťažil nevie. Oni pracovali v lokalite pri Mengusovciach, ťažili tam pod
upravenou cestou, kde bola vytvorená skládka dreva. V tom čase tam pracovalo asi 5 skupín. K výrubu
zdravých stromov uviedol, že pokiaľ tam stál nejaký zdravý strom, on ho nerezal.

Svedok Ing. R. M. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že na základe požiadania súdu pripravil prekryvy

ortosnímok parciel z registra „E“ v k. ú. Štrbské Pleso, kde ako základ zobral rok 2005, ktorý označuje
prvotný stav pred všetkými činnosťami a následne farebne vyznačil dotknuté parcely, ktoré sú vyznačené
na červeno. Zistil, že parcela 7157 má v súčasnosti dve podlomenia, a to 7157/1 a 7157/2, pričom
parcelu 5165/2 a 59/75 v databázach ani po viacnásobnej kontrole v systéme nenašiel. Z ortosnímok
z roku 2006 je zrejmé, že došlo k nejakým zásahom do lesných porastov, pretože sa znížilo zatmenia

a aj v roku 2007 došlo k opakovaným zásahom do lesných porastov, keď došlo k značnému zníženiu
zatmenia vo vzťahu k parcelám, ktoré sa nachádzajú mimo lesného pôdneho fondu.

Svedkyňa Ing. Y. R. - K. Okresného úradu Poprad, odboru katastrálneho, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 28. 3. 2017 vypovedala, že pozemky, ktoré sú predmetom obžaloby, boli pôvodne

zapísané v pozemno-knižných vložkách, pričom ich vlastníkmi boli členovia Pozemkového spoločenstva
urbár Važec. V rámci k. ú. Štrbské Pleso došlo k vyhotovovaniu ROEP, pri ktorom konaní aj pôvodné
nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe boli predmetom tohto konania. Pôvodné nehnuteľnosti boli
zidentifikované na parcele registra EK-N a sú zobrazené v mape určeného operátu. Tieto pozemky nie
sú v teréne znateľné, ani viditeľné, a teda sú zlúčené do väčších celkov. Samotné pozemky, ktoré súvisia

s trestným stíhaním, sa nachádzajú v terajšom k. ú. Štrbské Pleso, aj keď pôvodne boli súčasťou k. ú.
Važec. Z uvedeného je zrejmé, že sa tieto nachádzajú v blízkosti hranice katastrálnych území Važec a
Štrbské Pleso. Pozemky XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X sa nachádzajú v lokalite, ktorá nie je zalesnená a
sú vo vlastníctve členov Pozemkového spoločenstva urbáru Važec. Čo sa týka parcely XXXX, takátoparcela nie je evidovaná a nebola evidovaná ani v pozemno-knižnej vložke, ale ide o parcely XXXX/
X a XXXX/X, ktoré sú zapísané na LV č. XXX a sú vo vlastníctve členov Pozemkového spoločenstva
urbár Važec, podobne ako parcely XXXX, XXXX, XXXX/X C. XXXX/X. Parcely XXXX/X, XXXX/X, XXXX/

X sú zlúčené v blízkosti hraníc k. ú. Štrbské Pleso a k. ú. Važec, čo vyplýva z originálu fotomapy,
zalesnenie v danom prípade je väčšie. Parcela XXXX/X sa nachádza v k. ú. Važec a je evidovaná na
Katastrálnom odbore v Liptovskom Mikuláši. Čo sa týka parcely 5975, tá je v skutočnosti podlomená,
ide o parcelu 5975/1, nachádza sa v k. ú. Štrba, pričom ide o pôvodné katastrálne územie Važec.
Táto parcela je zapísaná na LV č. XXXX a vo vzťahu k nej sú zapísaní šiesti vlastníci, pričom ide o

nehnuteľnosť, z ktorej časť je v k. ú. Štrba a v k. ú. Važec. Vo vzťahu k parcele XXXX/X svedkyňa
konštatovala, že v skutočnosti ide o parcelu č. XXXX bez podlomenia, pričom hranice tohto pozemku v
teréne nie sú znateľné. Táto parcela je evidovaná v k. ú. Važec. Parcela XXXX/X nie je v katastrálnom
operáte evidovaná a neexistuje, rovnako ako parcela č. XXXX, XXXX. Vo svojej výpovedi ďalej svedkyňa
poukázala na to, že v prípade, ak by sa robila ohliadka na jednotlivých parcelách bez geodeta, bez
vytýčenia hraníc, hranice jednotlivých pozemkov nie je možné zistiť.

Svedok E. P. na hlavnom pojednávaní dňa 19. 3. 2018 vypovedal, že obžalovaného pozná iba z videnia
a stretol sa s ním náhodne iba pri jednej večeri. V období rokov 2006 - 2007 asi 4 mesiace pracoval
v ťažobnej skupine v Štôle a zvážal na LKT kalamitné drevo, ktoré odvážal na skládku. K samotnému
skutku sa svedok bližšie vyjadriť nevedel s tým, že bližšie informácie môže mať jeho bratranec Ľ. P..

Svedkyňa H. E. na hlavnom pojednávaní dňa 19. 3. 2018 vypovedala, že obžalovaného pozná, bližší
vzťah k nemu nemá. Potvrdila, že v minulosti bola osobne prítomná pri vytyčovaní hraníc pozemkov
susediacich s parcelami urbáru, ktoré zameranie sa robilo na základe súradníc GPS, čo bola v tom čase
určitá novinka. Takéto zameranie zariadil samotný obžalovaný prostredníctvom nejakej osoby, ktorej

meno nevie, ale pri tomto úkone bol prítomný aj pán R., vtedajší predseda urbáru Ing. Z., pán L. A. a ďalší
vlastníci súkromných pozemkov. Hranica v teréne bola vyznačená farbou aj určitými zárubmi do drevnej
hmoty. Pri vytyčovaní tejto hranice bolo zistené, že pracovné skupiny, ktoré vykonávali ťažbu, zasiahli aj
do súkromných lesov. Ona potom prechádzala pozdĺž celej hranice a označovala jednotlivé súkromné
pozemky a následne aj upovedomila osobne ich majiteľov, aby prišli na miesto samé s tým, že majú

porúbané stromy. Rovnako tvrdila, že pri vytyčovaní hraníc boli aj prítomní robotníci, ktorí ťažili drevo. Po
jej zisteniach, že v súvislosti s výrubmi došlo k zásahom do súkromných pozemkov, obžalovaný reagoval
tak, že bol sa dohodnúť s vlastníkmi. Zdá sa jej, že sa nedohodol len s pani H. D., ktorej nedal sľúbené
peniaze.Takistomávedomosť,žeobžalovanýšielajzapánomZ.,sktorýmchceldohodnúťodškodnenie
v súvislosti s ťažbou, ktorá postihla urbársky majetok a navrhol mu odškodnenie 60.000,- Sk, s čím pán

Z.V. nesúhlasil a požadoval 100.000,- Sk. K sume 100.000,- Sk pán Z.V. dospel na základe vlastných
výpočtov, ktoré ona považuje za dosť pochybné, pretože inak vyzerá strom, ktorý rastie v lese v hustom
poraste a inak je to pri samorastoch, ktoré sú roztrúsené po okrajoch, tak ako tomu bolo v tomto prípade.
V prípravnom konaní uvedená svedkyňa vypovedala, že pri zameriavaní hranice prostredníctvom GPS
súradníc boli zistené len zásahy do súkromných pozemkov, pričom zásahy do urbárskych pozemkov

zistené neboli. K týmto rozporným tvrdeniam svedkyňa doplnila, že k zisteniu, že došlo k zásahu aj do
urbárskych pozemkov, došlo až neskôr, možno po týždni, pretože tieto skutočnosti nemohli hneď zistiť,
resp. vidieť. Poukázala na to, že ide o lokalitu, ktorá bola pomerne veľkou neznámou, ktorej majetkové
pomery boli veľmi ťažko čitateľné, pretože ráz krajiny sa oproti minulosti zmenil, keď spočiatku tam bol
trvalo trávnatý porast, ktorý bol kosený, neskôr samorastami sa pozemky zalesňovali a tak dochádzalo k

tomu, že pôvodní vlastníci už ani nevedeli, čo bolo niekedy ich, resp. ich predchodcov. Svojou činnosťou
potom zasahovali aj do parciel majúc za to, že sú na svojom, ktoré parcely v skutočnosti patrili urbáru. S
určitosťou môže povedať, že v roku 2006 hranice jednotlivých pozemkov ešte v prírode vytýčené neboli.
Doplnila, že koľko stromov malo byť vyrúbaných z urbárskeho vlastníctva pri hranici pozemkov, na to
si už nepamätá.

Svedkyňa Ing. H. P., predtým L., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. 3. 2018 vypovedala, že
obžalovaného nepozná. V roku 2008 pracovala na Štátnej ochrane prírody Správy TANAP-u v pozícii
lesníka. V súvislosti s predmetnou trestnou vecou podávala dňa 20. 5. 2008 správu (na čl. 2g spisu)
a dňa 25. 6. 2008 (na čl. 2e spisu), ktoré správy súviseli s informáciami, ktoré získala od kolegu o

nedovolenom zásahu výrubu stromov v uvedených lokalitách, keď aj osobne spolu s ďalšími kolegami
sa zúčastnila šetrenia na mieste samom, ktoré správy boli potom podnetom pre Slovenskú inšpekciu
životného prostredia, resp. boli podávané na Obvodný úrad životného prostredia. Na samotnom mieste,
kde bol zistený nedovolený výrub v lokalite Vrch Mlynice, pokiaľ si pamätá, mala byť v apríli resp.máji 2008. Či v uvedenej lokalite došlo v predchádzajúcom období k určitým kalamitám, k tomu sa
bližšie vyjadriť nevie, ale je to možné, pretože ide o územie, ktoré je postihované vetrovými kalamitami.
Predpokladá, že veterná kalamita z novembra 2004 postihla aj túto oblasť, ale v tom čase na mieste

nebola a nebola tam ani v neskoršom období, pretože pracovné činnosti pre TANAP vykonáva od júna
2007. K samotným správam, ktoré predkladala uviedla, že táto je zameraná len na lokalitu ako takú
bez toho, aby bola zameraná na vlastnícke vzťahy. Súčasťou podanej správy zo dňa 25. 6. 2008 je
aj tvrdenie, že nelegálny výrub drevín v danej lokalite stále pokračuje a vznikajú stále nové lokality
nelegálneho výrubu, ku ktorému tvrdeniu svedkyňa uviedla, že v čase ohliadky na mieste samom

neevidovala prebiehajúcu ťažbu a samotné tvrdenie predstavuje zistený údaj spojený so situáciou z
minulosti, keď opakovane malo dochádzať k nelegálnej ťažbe. Vedomosti o tom, že by Štátna ochrana
prírody SR, Správa TANAP-u vydala súhlas na ťažbu kalamitného dreva v lokalite Vrch Mlynice v období
roka 2006 svedkyňa uviedla, že v tom období tam nepracovala, ale v čase spracovania správy (z r.
2008) nebol zohľadňovaný súhlas na ťažbu kalamitného dreva.

Svedok E. K. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. 3. 2018 vypovedal, že obžalovaného nepozná
a ani nevie, čo je predmetom trestného stíhania v uvedenej veci. Vypovedal, že ako živnostník v období
r. 2006 - 2007 vykonával činnosti spojené s ťažbou dreva a jeho odstraňovaním po kalamite. Nikdy však
nevykonával takéto činnosti v lokalite Vrch Mlynice. Všetky súvisiace činnosti, ktoré vykonával, sa týkali
konkrétne súkromných vlastníkov a netýkali sa Urbáru Važec. Čo sa v uvedenej lokalite dialo, to on

nevie, lebo tam vtedy ani nebol. Až neskôr sa dozvedel, že tam majú ťažiť nejakí cudzí ľudia, ale nevedel
ani kto a pre koho. Doplnil, že osobu H. O. z Važca pozná, ide o jeho suseda. O tom, že by mala byť
vykonávaná nelegálna ťažba dreva na parcelách uvedenej osoby, to nevie.

Svedok Y. Z. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. 3. 2018 vypovedal, že obžalovaného pozná,

vie o ňom, že ťažil jeho drevo, za ktoré mu zaplatil. Čo sa týka nelegálnej ťažby v lokalite Vrch Mlynice,
ktorá mala byť vykonávaná od júna 2006 do polovice roka 2007, k tomu bližšie poznatky nemá. Vie,
že táto lokalita patrí ľuďom, z ktorých každý tam má svoje parcely. Vie, že tam došlo k ťažbe, pri ktorej
bolo vyťažené drevo na parcele, ktorá patrila jeho manželke, za ktoré drevo mu potom pán J. zaplatil v
hotovosti. Nepamätá si však už o aký objem dreva a o akú sumu peňazí išlo a nevie sa vyjadriť ani k

tomu,čiišloozdravéalebokalamitnédrevo.Čivtejtolokalitebezpredchádzajúcejdohodysaťažiloajna
pozemkoch iných vlastníkov, to môže len predpokladať, lebo sa ťažilo v celej lokalite, ale on o pozemky
iných vlastníkov sa nezaujímal. Kde v uvedenej lokalite sa nachádzajú pozemky patriace Urbáru Važec,
to on nevie a ani nemá vedomosť, aby v uvedenom čase došlo k prípadnému nedovolenému výrubu
dreva v uvedenej lokalite vo vzťahu k urbárskym pozemkom.

Svedok H. R. na hlavnom pojednávaní dňa 19. 3. 2018 vypovedal, že obžalovaného pozná, má k nemu
priateľský vzťah. Čo sa týka jeho poznatkov o nelegálnej ťažbe z obdobia jún 2006 až do polovice roka
2007 v lokalite zvanej Vrch Mlynice uviedol, že má vedomosť, že v tejto lokalite bolo na čierno ťažené
drevo, ale nemá vedomosť, aby to súviselo s osobou obžalovaného. On prípadne jeho manželka v tejto

lokalite nemá pozemky.

Svedok Ľ. P. na hlavnom pojednávaní dňa 30. 5. 2018 vypovedal, že obžalovaného pozná len zbežne,
keď v minulosti ako pilčík pre neho robil a spoločne pracovali pri ťažbe kalamitného dreva vo Vrchu
Mlynice. Na presné obdobie si už nepamätá, ale pred a ani po tejto pracovnej činnosti s obžalovaným

už v kontakte nebol. On pracoval ako živnostník a jeho úlohou bolo rezať stromy po kalamite na základe
pokynov, ktoré mu dával obžalovaný. Obžalovaný uviedol, že je potrebné píliť stromy, ktoré sú vyvrátené
alebo zvalené. O tom, že by na mieste sa pílili aj nejaké zdravé stromy, vedomosť nemá. Spílené drevo
bolo potom vyvážané na skládku, no nevie kam, nemá vedomosť o tom, že by časť dreva bola zo skládky
prípadne ukradnutá. Okrem pilčíkov v danej lokalite bola aj ťažká technika, bol tam lesný kolesový

traktor. Situácia bola prakticky taká, že dookola bolo povyvracané kalamitné drevo. Časť tohto dreva
prerezali, poodstraňovali a vytvorili tak priechod pre prístup ťažkej techniky. Zdravé stromy nerezali.
Komu patrili pozemky, na ktorých sa ťažilo kalamitné drevo, to on nevie. Nepamätá si, aby v súvislosti s
odstraňovanímkalamitnéhodrevabolavprírodenejakázreteľnáhranica.Pamätásivšak,žeobžalovaný
sprejom označil stromy, pokiaľ majú ísť. Nemá vedomosť o tom, aby pri vykonávaní ťažby vznikol nejaký

problém,ktorýbysúviselsurbárnikmi.Vie,ženamiestochodilnejakýpánzurbáruniečokontrolovať,ale
nič nehovoril. Nepamätá si, aby po tom, čo v danej lokalite dokončil pracovné činnosti, niekto namietal,
že sa vyťažilo niečo, čo sa ťažiť nemalo. Doplnil, že na mieste, kde sa odstraňovalo kalamitné drevo
vykonávali ťažbu aj iné subjekty, no nevie pre koho títo ľudia pracovali.Svedok J. F. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30. 5. 2018 vypovedal, že obžalovaného pozná iba
z titulu pracovnej činnosti, ktorú pre neho vykonával, keď predmetom jeho činností boli práce súvisiace s

odstraňovaním kalamitného dreva, na ktorú činnosť používal svoj vlastný traktor. Samotná činnosť, ktorá
bola vykonávaná pre obžalovaného súvisela s ťažbou a odstraňovaním kalamitného dreva, teda jednak
prevrátených, či polámaných stromov, prípadne stromov, ktoré mali poškodené rameno a vrcholce. Keď
nastupoval do práce, vie, že v lokalite pracovali aj nejaké iné partie a keď činnosť dokončil, nejaké partie
tam ešte zostali. Čo majú ťažiť, im ukazoval obžalovaný aj s nejakým L., ktorého priezvisko nevie. Pokiaľ

vie, tak oblasť ťažby bola označená sprejom a zdá sa mu, že tam boli natiahnuté aj nejaké pásky. Pokiaľ
si pamätá, tak hranice pozemkov vytyčoval pán obžalovaný aj s nejakou inou osobou pomocou GPS. Že
by na mieste ťažby existovala aj nejaká prírodná hranica, na to si nepamätá. Ťažili len kalamitné drevo,
určite zdravé stromy neťažili. Či ťažil zdravé stromy niekto iný, na to si nepamätá. Drevo potom ťahali na
skládku. Kto ho odvážal zo skládky, to už nevie. Nevie nič o tom, aby zo skládky nejaké drevo prípadne
zmizlo. Nepamätá si, aby v súvislosti s vykonávaním ťažby malo dôjsť k nejakým problémom súvisiacich

s tým, že sa vyťažilo niečo, čo sa vyťažiť nemalo. Takisto si nepamätal, aby niekto z ťažbárov svojvoľne
ťažil drevo. K rozporom vo svojich tvrdeniach, keď v prípravnom konaní vypovedal, že si pamätá, že zo
skládky malo zmiznúť nejaké vyťažené drevo uviedol, že vzhľadom na odstup času si určite v minulosti
pamätal viac.

Svedok E. L. vypovedal, že je vlastníkom parciel č. XXXX/X C. XXXX/X, ktoré sa nachádzajú v lokalite
Vrch Mlynice v kú Štrbské Pleso. Niekedy v mesiaci jún až júl 2006 prišiel za nim neznámy pán,
ktorého meno si už nespomína a ktorý sa ho pýtal, či môžu vykonávať ťažbu kalamitného dreva na jeho
parcelách. Spolu s týmto pánom prišla aj jeho sesternica H. L.. On s tým súhlasil a neznámy pán mu
povedal, že bude spísaná zmluva a že za 1 m3 vyťaženého dreva dostane 800,- Sk. Žiadna zmluva

nakoniec spísaná nebola, ale niekedy v polovici októbra 2006 prišiel za ním L. A., ktorý je bratrancom
H. L. a priniesol mu 25.000,- Sk za vyťažené kalamitné drevo a taktiež mu aj zabezpečil palivové drevo.
Druhýkrát za nim prišiel L. A. niekedy v polovici decembra 2006, kedy mu doniesol ďalšiu platbu za
kalamitné drevo vo výške 22.000,- Sk a na jeho požiadanie mu dal aj preukaz pôvodu dreva na prepravu
a spracovanie. L. A. mu aj povedal, že na jeho parcelách nie je vyťažené všetko drevo a že keď ešte

toto vyťažia, tak mu za toto drevo zaplatí. Niekedy koncom apríla 2007 mu L. A. telefonicky povedal, že
drevo ešte neťažia, ale že ho ťažiť budú. Čo sa týka samotných parciel, tak na týchto bol naposledy asi
pred 50 rokmi a teda nevie sa vyjadriť, aký bol stav pred ťažbou dreva a po vyťažení. Spomína si, že
L.A. A. mu ešte pred samotným začatím ťažby na jeho parcelách niekedy v mesiaci júl 2006 povedal, že
k ťažbe ešte nedošlo, pretože došlo k chybnému vymeraniu parciel, čo malo za následok ťažbu dreva

na parcelách Urbáru Važec a že teda bude potrebné parcely vymerať odznova a potom vykonať ťažbu
kalamitného dreva.

SvedkyňaY.Z.vypovedala,žejespoluvlastníčkouviacerýchparcielvlokaliteVrchMlynicepodŠtrbským
Plesom, pričom niekedy v lete 2006 dal súhlas na vyťaženie kalamitného dreva E. A., ktorý je tiež

spoluvlastníkom týchto parciel. Tento súhlas dal L. A.. Po tom, čo sa dozvedela, že na jej parcelách sa
ťažídrevo,akonáhraduzavyťaženédrevonechcelapeniaze,alesamotnédrevo,sčímC.J.spolusL.A.
súhlasili a dali jej 59 m3 dreva. Vie, že E. A. prevzal finančné prostriedky. K tomu, či na týchto parcelách
sa ťažili aj zdravé stromy by sa vedel vyjadriť jej manžel, ktorý sa tam bol počas samotnej ťažby pozrieť
a zistil, že dochádza k ťažbe zdravých stromov. Okrem ťažobných skupín, ktoré boli vedené C. J. a L.

A. v danej lokalite neťažili žiadne iné skupiny.

Svedok H. O. vypovedal, že je vlastníkom parcely XXXX/X C. XXXX/X, ktoré sa nachádzajú v lokalite
Vrch Mlynice pod Štrbským Plesom. Niekedy v lete 2006 prišiel za nim L. A., ktorému udelil súhlas na
vyťaženie kalamitného dreva na uvedených parcelách. Počas samotnej ťažby sa na parcelách pozrieť

nebol, pričom za vyťažené drevo mu L. A. doteraz žiadne peniaze nepriniesol, ale poslal mu asi 10 m3
palivového dreva. To, či na jeho parcelách boli vyťažené aj zdravé stromy, uviesť nevie, no od svojho
kamaráta E. K., ktorý tiež ťažil v uvedenej lokalite počul, že na jeho parcele boli zrejme vyťažené aj
zdravé stromy, pričom podľa jeho odhadu to mohlo byť okolo 100 ks. K tejto informácii sa však nevie
presnejšie vyjadriť, pretože ohliadku na týchto parcelách nikdy nerobil a ani presne nevie, kde sú jeho

parcely.

Svedok G. Š. vypovedal, že jeho svokor H. L. je jediný žijúci domnelý vlastník parciel XXXX/X C. XXXX/
X, ktoré sa nachádzajú v lokalite Vrch Mlynice pod Štrbským Plesom. V júli 2006 za svokrom prišielL. A., ktorý mu udelil súhlas na ťažbu dreva na týchto parcelách pod podmienkou, že sa bude ťažiť
len kalamitné drevo. V auguste 2006 L. A. vyplatil svokrovi za vyťažené drevo sumu 13.488,- Sk. Na
uvedených parcelách sa bol pozrieť niekedy na jar 2007, pritom si všimol, že na parcelách jeho svokra,

ale aj na okolitých parcelách boli vyťažené nielen kalamitné stromy, ale aj zdravé stromy, a preto sa
domnieva, že svokrovi nebolo vyplatené za všetko vyťažené drevo. V ďalšej výpovedi svedok uviedol, že
dňa 7. 4. 2008 bol tiež na svokrových parcelách, pričom zistil, že bolo vyťažených asi 33 živých zdravých
stromovaasi21vyvrátenýchstromov,pričomnaokolitýchparceláchostaloasi17poškodenýchstromov.

Svedok Y. A. vypovedal, že je vlastníkom parciel XXXX/X C. XXXX/X v lokalite Vrch Mlynice pod
Štrbským Plesom. V auguste 2006 udelil súhlas L. A. na vykonanie ťažby kalamitného dreva v uvedenej
lokalite. Asi po mesiaci išiel s L. A., so svojím bratom E. A. a s nejakými študentmi vymeral parcely
pomocou GPS, ktoré však vymeranie bolo nepresné, a preto následne išla vymeranie preveriť H. E..
Začiatkom r. 2006 zistila, že kalamitné drevo nachádzajúce sa na jeho parcele bolo už vyťažené, pričom
C. J. mu za vyťažené drevo zaplatil 48.000,- Sk. Taktiež mu sľúbil, že mu dovezie aj palivové drevo.

Uviedol, že na jeho parcelách určite boli vyťažené aj nejaké zdravé stromy, nakoľko ťažobné stroje sa
potrebovali dostať na miesto kalamity a museli ťažiť aj zdravé stromy. Čo sa týka počtu týchto zrezaných
zdravých stromov, k tomu sa vyjadriť nevedel.

Súd vykonal ďalej dokazovanie obsahom listinných dôkazov, a to najmä trestného oznámenia, záznamu

z terénnej ohliadky pracovníkov ŠOP SR S - TANAP-u, podnetu ŠOP, vyčíslenia spoločenskej hodnoty
vyrúbaných drevín, vyčíslenia majetkovej hodnoty, stanovísk ObÚŽP a ŠOP SR, zápisnice o ohliadke
miesta činu s fotodokumentáciou, ortofotomapy, kópie katastrálnej mapy a príslušných listov vlastníctva,
ako aj ďalších listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu.

Na základe takto vykonaných dôkazov, hodnotiac dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti potom
súd dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochýb
preukázané, že samotný skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba a pre ktorý je obžalovaný stíhaný,
sa stal spôsobom ako ho popisuje obžaloba, aj keď je nepochybné tak, ako vyplýva z vykonaného
dokazovania, že toto nasvedčuje, že k nelegálnemu výrubu a odcudzeniu stromov v lokalite, na

ktorú poukazuje obžaloba, došlo, no súčasne z vykonaného dokazovania nevyplývajú jednoznačne a
bez akýchkoľvek pochýb také zistenia, ktoré by mohli viesť k záveru, že uvedené zistenie súvisí s
protiprávnou činnosťou obžalovaného.

Obžalovanému je kladené za vinu protiprávne konanie posudzované ako zločin porušovania ochrany

rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 1 písm. c), ods. 4 písm. b) Trestného zákona účinného do
20. 12. 2008 a prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona. Samotná
právna kvalifikácia v danej veci je odvodená od tvrdenia, že obžalovaný dal pokyn pracovníkom
ťažobnej skupiny likvidujúcej následky veternej smršte z novembra 2004 na výrub najmenej 174 ks
zdravýchstojacichstromovSmrekaobyčajného,pričomsozískanoudrevnouhmotounaložilnezisteným

spôsobom, výťažok z ktorej si ponechal a tak spôsobil ekologickú ujmu predstavujúcu spoločenskú
hodnotu vyrúbaných stromov a majetkovú ujmu v rozsahu, ako na to poukazuje obžaloba. V prvom
rade je potrebné poukázať na to, že z vykonaného dokazovania vznikli pochybnosti súvisiace s počtom
vyrúbaných stromov, ustálením, či išlo o stojace zdravé stromy, ako aj rozsahom neoprávnene vyťaženej
drevnej hmoty.

Obžalobou uvádzané množstvo zdravých stojacich stromov v počte najmenej 174 ks dáva pochybnosti,
pretože takéto určené množstvo sa podľa vyjadrenia svedka Ing. C. J., ktorý pracuje v štátnej ochrane
prírody Správy TANAP-u ako krajinár, malo byť pri ohliadke cez 700 takto vyrúbaných stromov. Pri

svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní sám uviedol, že Správa TANAP-u podala podnet na Obvodný
úrad životného prostredia dňa 18. 1. 2007, že dochádza k výrubu aj stojatých stromov. Osobne sa mal
zúčastniť na ohliadke tohto územia, ktoré sa však nedalo prejsť kompletne. K počtu zrezaných 174
stromov, ktoré mali byť zdravé, zároveň uviedol, že pri ohliadkach sa snažil vylúčiť akékoľvek možnosti,
či je strom zdravý a nepoškodený, avšak nedá sa vylúčiť takéto tvrdenie, keď je napr. zlomený vrcholec

stromu. Sám má za to, že určiť po zrezaní stromu, či strom bol zdravý a živý, je možné do 2 rokov
podľa živice.Za Obvodný úrad životného prostredia, ako poškodenej strany v trestnom konaní, Ing. Y. splnomocnená
na jeho zastupovanie, na hlavnom pojednávaní uviedla, že zo správy TANAP-u Tatranská Štrba bolo
zrejmé, že malo ísť o 700 ks stromov spoločenskej hodnoty približne 45 mil., čo predurčovalo, že ide

o trestný čin, nie priestupok, a preto vec postúpili orgánom činným v trestnom konaní. Ona osobne v
lokalite Vrch Mlynice, kde malo dôjsť k nelegálnemu výrubu stromov nebola, ale boli tam pracovníci
odbornej organizácie, ktorí zistili výrub 174 stojatých stromov.

Podľa vyjadrení splnomocneného zástupcu poškodenej strany za Urbár pozemkové spoločenstvo

Važec, Ing. Z., vytyčovali hranice medzi súkromnými pozemkami kalamitnej lokality Vrch Mlynice a
parcelami v lokalite Ševčíková. Na vytýčenie hranice bol ním upozornený obžalovaný, keďže asi
15 stromov bolo vyrúbaných na urbárskych pozemkoch. S ním aj dohodol, že 15 - 18 vyrúbaných
stromov zmerajú a vyhotovia faktúru. Neskôr zistili väčší počet vyrúbaných stromov, v počte asi 150
ks, čo predstavovalo približne 135 m3 drevnej hmoty. Výpočet vyrúbanej drevnej hmoty robili vlastnou
metódou.

Na strane súdu na základe vykonaných dôkazov vznikli pochybnosti pri posudzovaním množstva
zrezaných zdravých stromov a v konkrétnom ustálení počtu 174 ks. Takto určený počet zrezaných
stromov dáva pochybnosti pre určenie skutočného počtu, pretože mať za to, že pri takomto určení je
možné vychádzať z pňa odrezaného stromu, ktorý už tam nebol a odôvodňovať tým, že nešlo o vývrat,

aby bolo zrejmé, že bola porušená aj koreňová sústava, je v danom prípade nie objektívne ustálenie
rozsahu takéhoto výrubu. Je nepochybné, že množstvo stojatých stromov bolo poškodených, či už tým,
že boli suché, ulomené v rôznych častiach, odlomené vrcholce a teda takéto stromy nemožno považovať
za stojaté a zdravé.

Pochybnosti o počte zrezaných zdravých stromov vnášajú aj vyjadrenia svedka E., ktorý ako pracovník
Štátnej ochrany prírody Správy TANAP-u vo funkcii strážcu prírody uviedol na hlavnom pojednávaní, že
v roku 2007 sa zúčastnil ohliadky na výrube kalamitného dreva, kde v tom čase už bolo všetko vyrúbané
a stojaté stromy tam neboli a presný počet vyrúbaných stojatých stromov sa nedá ustáliť. Uviedol, že
je možné iba určiť objem vyťaženého dreva v metroch kubických, aj to by bol hrubý výpočet. Taktiež

uviedol, že ak okolo pňa nebola porušená pôda, ani koreňový systém stromu, išlo viac o domnienku pri
takomto pni, či išlo o zdravý strom alebo kalamitou poškodený.

Taktiež svedok H. ako osoba, ktorá bola jednou z tých, čo sa priamo podieľali na ťažbe drevnej hmoty
v lokalite Vrch Mlynice, na hlavnom pojednávaní uvádzal, že jeho skupina ťažila aj stojaté zdravé,

nepoškodené stromy na žiadosť majiteľov parciel, ktorí pri ťažbe boli osobne prítomní. Tieto stromy boli
prekážkou pri ťažbe, preto museli byť zrezané.

Z obžaloby je ale zrejmé, že zrezané zdravé stromy v počte 174 kusov boli vyrúbané výlučne z
urbárskych pozemkov, čím mala byť Urbárskemu pozemkovému spoločenstvu Važec spôsobená škoda

v sume 11.523,25 eur za 174 kusov stromov. Na druhej strane podľa výpovede strážcu TANAP-u v
Správe TANAP-u so sídlom v Tatranskej Štrbe, pána Y., k nelegálnej ťažbe došlo asi u 100 majiteľov
pozemkov. Tento svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 18. 1. 2007 bol okrem iných lokalít
postihnutých kalamitou, aj v lokalite Vrch Mlynice, na upozornenie Ing. J., že tam dochádza k nelegálnej
ťažbedreva.Dňa23.1.2007odhadomspočítalmnožstvonelegálnevyťaženýchstromovvpočteasi500

kusov. Uviedol, že presne sa nedá určiť, na ktorých konkrétnych parcelách boli takto vyťažené stromy,
pretože k ťažbe dochádzalo v celej lokalite postihnutej kalamitou. Pri svojej ohliadke v januári 2007 on
osobne celý porast neprešiel a nevie z akých konkrétnych parciel boli stromy vyťažené. Pri určovaní
spoločenskej hodnoty brali do úvahy celú plochu a nie podľa jednotlivých vlastníckych parciel.

Všetky vyššie uvedené skutočnosti predstavujú pre súd pochybnosti, a to tak týkajúce sa určeného
počtu 174 kusov vyrúbaných zdravých stojatých stromov smreka obyčajného, ako aj následne škody
vzťahujúcej sa na takto určený počet stromov, čo by podľa všetkého malo byť škodou nielen Urbáru
pozemkového spoločenstva Važec, ale všetkých vlastníkov na ktorých došlo k ťažbe kalamitného dreva.

Krádeže drevnej hmoty z výrubu v kalamitných oblastiach boli oznamované samotným obžalovaným s
tým, že ku krádežiam dochádzalo tak v lese, ako aj na drevoskládkach, kde sa drevo skladovalo pre
každého majiteľa zvlášť a tak bolo drevo aj značkované. Krádeže dreva oznámil aj predseda urbáru z
urbárskych parciel Ing. J., čo je zrejmé z jeho výpovede na hlavnom pojednávaní z č. l. 680 spisu.V pochybnostiach so skutočným stavom, tak ako je uvedený v obžalobe, je aj skutočnosť súvisiaca s
obdobím, kedy malo dôjsť k nelegálnemu výrubu zdravých stojatých stromov v lokalite Vrch Mlynice, a to

od júna 2006 do polovice roka 2007. Z výpovede obžalovaného je zrejmé, že ten vykonával ťažbu dreva
v uvedenej lokalite od júna 2006 do konca roka 2006. Z výpovede svedka Y. (č. l. 708) je nepochybné,
že on osobne v tejto lokalite bol 18.1.2007, kedy ešte ťažba mala prebiehať, ale po 30.4.2007 sa už
ťažba nevykonávala. Z výpovede svedka L. A. (č. l. 680) vyplýva, že obžalovaný ťažil drevo v lokalite
Vrch Mlynice od polovice roku 2006 a končil v jeseni toho istého roku.

Z výpovede splnomocnenca Ing. Z. (č. l. 64) vyplýva, že ten sa zúčastnil v priebehu mesiaca november
2009 podrobného merania pňov po zrezaných stromoch za účasti príslušníkov polície, kedy bolo
zistené, že na parcelách urbáru bolo neoprávnene vyrúbaných 174 kusov stromov smreka obyčajného
v celkovom množstve 322,78 m3, čím pre Urbár pozemkové spoločenstvo Važec bola spôsobená škoda
vo výške 11.523,25 eur a s touto sa pripojil do trestného konania s nárokom na náhradu škody. Na

druhej strane už uvádzaná skutočnosť súvisiaca so zistením, že išlo o zdravé nepoškodené stromy (s
poukazom na výpoveď svedka Ing. J.) nie je objektívne preukázaná, pretože pre posúdenie skutočnosti,
či bol strom zdravý a živý, je určujúce, aby takéto posúdenie bolo urobené do 2 rokov, pričom k výrubu
dreva v súvislosti s konaním, pre ktoré je obžalovaný stíhaný, malo dôjsť v roku 2006 a k „podrobnému“
meraniu pňov po zrezaní stromov došlo až v roku 2009. Takisto aj vzhľadom na takýto časový odstup

existujú potom absolútne pochybnosti o tom, kto prípadne takéto stromy zrezal, pretože obžalovaný už
v roku 2007 nemal ďalej ťažiť stromy.

Takto vykonané dôkazy potom viedli súd už v súvislosti s pôvodným rozhodovaním vo veci, a to
rozsudkom z 15. 1. 2013 k pochybnostiam o vine obžalovaného, na základe čoho tohto spod obžaloby

v súlade s ust. § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodil. Predmetný oslobodzujúci rozsudok bol
následne zrušený v rámci odvolacieho konania uznesením Krajského súdu v Prešove 7To/7/2013 zo
dňa 30. 12. 2014, pričom po zrušení veci súd doplnil dokazovanie v potrebnom rozsahu tak, ako na
to poukázal odvolací súd. V tomto smere súd potom dokazovanie doplnil vypočutím ďalších svedkov,
ako aj zabezpečením listinných dôkazov napriek doplnenému dokazovaniu, jeho výsledky i naďalej

nesvedčia o tom, že by jednoznačne a bez akýchkoľvek pochýb bolo preukázané, aby samotný skutok
tak, ako ho popisuje obžaloba, sa stal, resp. aby výsledky vykonaného dokazovania preukazovali, že
obžalovaný sa dopustil protiprávneho konania, prípadne nižšej spoločenskej intenzity tak, ako je mu to
kladené za vinu. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že s prihliadnutím na doplnené dokazovanie,
najmä na výsledky výsluchov svedkov Ing. M. a Ing. R. okrem iného ďalej vyplynulo, že jednotlivé

parcely tak, ako ich uvádza obžaloba, reálne ani neexistujú. Zároveň s prihliadnutím na výpoveď
svedkyne Spišiakovej je potrebné aj poukázať aj na tú skutočnosť, že hranice jednotlivých pozemkov sa
reálne ani určiť nedajú bez prítomnosti geodeta. Ani ďalší vypočutí svedkovia na hlavnom pojednávaní
po zrušení pôvodného rozsudku vo veci nepotvrdili také skutočnosti, ktoré by súviseli s rozsahom a
zodpovednosťou obžalovaného za nelegálnu ťažbu v predmetnej lokalite.

Vzhľadom na vykonané dôkazy vo veci, ale aj vzhľadom na objektívnu nemožnosť z časového hľadiska
doplniť dokazovanie takými dôkazmi, ktoré by mohli objektivizovať skutkový stav, potom súd musel
konštatovať, že vykonaným a následne aj doplneným dokazovaním nebolo jednoznačne preukázané,
že skutok tak, ako ho opisuje obžaloba, sa stal (prípadne že ho mal spáchať obžalovaný), a preto v

súlade so zásadou in dubio pro reo obžalovaného v súlade s ust. § 285 písm. a) Trestného poriadku
oslobodil spod obžaloby.

Zároveň vzhľadom na oslobodzujúci rozsudok potom súd poškodených, ktorí si uplatnili nárok na
náhradu škody v predmetnej trestnej veci, a to Slovenskú republiku v zast. Okresného úradu Poprad,

odboru starostlivosti o životné prostredie a Urbár, pozemkové spoločenstvo Važec s nárokmi na náhradu
škody odkázal na civilný proces.
-vrozporesovšeobecnezáväznýmiprávnymipredpisminaochranuprírodyakrajinyvoveľkomrozsahu
vyrúbal stromy
- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

Poučenie:Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníod jehooznámenia,prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.