Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Nitra

Judgement was issued by JUDr. Boris Minks

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce, Odmietajúce odvolanie

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/199/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417211117
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4417211117.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr.

Vladimíra Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. Z.,
O. XX, zastúpený JUDr. Peter Rybár s.r.o., so sídlom Košice, Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466, proti
žalovanému: JG STORES s.r.o., so sídlom Spišská Nová Ves, Mlynská 39, IČO: 36 188 271, zastúpený
JUDr. Jaroslav Čollák, advokát advokátskej kancelárie so sídlom Floriánska 19, Košice, o zaplatenie
71,10 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa
2. februára 2018, č. k. 17Csp/80/2017-121, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o veci samej a výroku o náhrade trov konania

p o t v r d z u j e .

Odvolanie žalobcu proti výroku rozsudku o povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok o d m i e t a .

Žalovanému voči žalobcovi priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 02.02.2018, č. k. 17Csp/80/2017-121 pri právnom posúdení
podľa § 2 písm. m/ a n/ zák. č. 250/2007 Z. z., o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990
Zb., o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 250/2007“), § 18 ods. 4, 6, 8 a 9 zák.

č. 250/2007 Z. z., § 48 ods. 1, 2, § 622 ods. 1, 2 a 3 a § 623 ods. 1 Obč. zák., zamietol žalobu, ktorou
sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 71,10 eura s príslušenstvom.

2. O náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP
tak, že plne úspešnému žalovanému v spore priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. O povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok v sume 16,50 eura za podanú žalobu rozhodol súd podľa

§ 5 ods. 1 písm. a/ a § 2 ods. 1 písm. a/ zák. č. 71/1992 Zb., o súdnych poplatkoch. Proti výroku o určení
poplatkovej povinnosti pre žalobcu, súd prvej inštancie možnosť podania odvolania nepripustil.

4. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, tak súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania,
zisteného skutkového stavu ako aj jeho právnej kvalifikácie, posúdil podanú žalobu žalobcu, ako
nedôvodnú.Vdanomprípadenebolospornýmto,žedňa19.08.2016stranysporumedzisebouuzatvorili
kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola pánska vychádzková obuv značka John Garfield za kúpnu cenu

20,01 eura. Žalobca sa v spore voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 71,70 eura s prísl., a to z
titulu odstúpenia od predmetnej kúpnej zmluvy kvôli neodstrániteľnej, resp. opakujúcej sa vady, ktorá mu
neumožňovala obuv riadne užívať, pretože druhá reklamácia nebola vybavená zákonným spôsobom v
lehote 30 dní, nakoľko bola nedôvodne zamietnutá.5. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca zakúpenú vychádzkovú obuv reklamoval celkovo
trikrát, pričom žalobcom tvrdené skutočnosti ohľadne prvej reklamácie neboli žalovaným spochybnené.

Žalobca v spore tvrdil, že od kúpnej zmluvy odstúpil preto, lebo reklamácia nebola vybavená zákonným
spôsobom v lehote 30 dní a poukázal na nedôvodné zamietnutie reklamácie. Z predloženého
reklamačného lístku č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.11.2016 mal súd za preukázané, že žalobca
opätovne reklamoval obuv z dôvodu odlepenej, nedolepenej podošvy a poškodenia povrchového
materiálu, pričom žalovaný informoval spotrebiteľa, že reklamácia bude zaslaná určenej osobe v

prípade reklamácie uplatnenej do roka od kúpy alebo v prípade reklamácie uplatnenej po roku od
kúpy na odborné posúdenie a technické zhodnotenie výrobku kvalitárom predávajúceho a následne
bude reklamácia vybavená spôsobom podľa § 2 písm. m/ zák. č. 250/2007 - písomnou výzvou na
prevzatie plnenia, prípadne odôvodneným zamietnutím s dátumom konečného vybavenia reklamácie
dňa 14.12.2016, ktorý reklamačný lístok, žalobca osobne podpísal.

6. Dňa 25.11.2016 žalovaný informoval žalobcu o spôsobe vybavenia jeho reklamácie a to zamietnutím
nazákladeodbornéhoposúdeniaStrediskazáručnýchoprávUNICERs.r.o.,atospoukazomnaust.§2
písm.n/zák.č.250/2007Z.z.,pričomkdokladupripojilajkópiuodbornéhoposúdeniazodňa22.11.2016
č. 98/5048/U, z obsahu ktorého je zrejmé, že vada obuvi nevznikala naraz, ale postupne, pričom ďalším
nosením došlo k rozsiahlemu poškodeniu obuvi, za ktoré žalovaný ako predajca nenesie zodpovednosť,

pretože vadám bolo možné predísť ich včasnou reklamáciou. Z inšpekčného záznamu Slovenskej
obchodnej inšpekcie zo dňa 02.03.2017 mal súd preukázané to, že predajca zaslal spotrebiteľovi listovú
zásielku so zamietajúcim stanoviskom k uplatnenej reklamácii prostredníctvom Slovenskej pošty č. G.R.
Táto listová zásielka obsahovala výzvu na prevzatie plnenia, doklad o spôsobe vybavenia reklamácie,
ako aj kópiu odborného posúdenia, čo znamená, že predávajúci vybavil danú reklamáciu podľa § 18

ods. 4, 6 zák. č. 250/2007 Z. z., t. j. v lehote 30 dní od uplatnenia reklamácie. Takisto aj reklamácia zo
dňa 14.11.2016 bola vybavená podľa zákona. Žalobca v súvislosti s odstúpením od zmluvy uviedol, že
v prípade vychádzkovej obuvi ide o neodstrániteľnú, resp. opakujúcu sa vadu a obuv nie je preto možné
riadne užívať, ktorá skutočnosť bola medzi stranami sporu sporná.

7. Zo žalobcom predloženého ZP č. 14/2017 zo dňa 10.02.2017, ktorý vypracoval na požiadanie
žalobcu znalec O. O. z odboru Kožiarske a kožušnícke výrobky, obuv, odvetvie obuv, ktorý súd prvej
inštancie vyhodnotil ako listinný dôkaz, pretože neobsahuje náležitosti podľa § 209 ods. 2 CSP, resp.
z jeho záveru vyplýva, že na reklamovanej pánskej obuvi sa prejavila výrobná chyba, ako dôsledok
nedodržania technologického postupu. Jedná sa o skrytú chybu, ktorá sa nedá zistiť vizuálne a ani

hmatom, pričom sa prejaví až v priebehu nosenia obuvi. Vznik týchto chýb nebol ovplyvnený spôsobom
používania obuvi a ani ošetrovaním obuvi. Oproti tomuto posudku, ako prostriedku procesného útoku
bolo predložené žalovaným odborné posúdenie strediska záročných opráv UNICER s. r. o., zo dňa
22.11.2016 č. 98/5048/U, ktoré vychádza z protichodného stanoviska, t. j. že obidve podrážky boli
odlepené po celej ich dĺžke. Vady vznikali postupne, a nie naraz, pričom ďalším nosením vadnej obuvi

došlokjejrozsiahlemupoškodeniu,zaktorépredajcanenesiezodpovednosť.Kpopraskaniuzvrškového
materiálu došlo v dôsledku neošetrenia obuvi krémom na kožu, pričom zákazník mohol vadám predísť
včasnou reklamáciou poškodenej obuvi a pravidelným ošetrovaním obuvi krémami na to určenými.
Záverom odborné stredisko skonštatovalo, že vady obuvi žalobcu nie sú materiálové a ani výrobné.
Obidve strany sporu po poučení súdu v zmysle § 254 CSP na pojednávaní konanom dňa 08.11.2017

netrvali na posúdení kvality obuvi znalcom v tom smere, či ide o odstrániteľnú, alebo opakujúcu sa vadu
a ani žiadne iné dôkazy nenavrhli.

8. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania a najmä s poukazom na obsah výpovede
žalobcu, ktorý na pojednávaní uviedol, že po zakúpení predmetnej obuvi sa mu už koncom augusta v

r. 2016 začala odlepovať podrážka na obuvi, pričom po prvej reklamácii si opravenú obuv prevzal dňa
22.09.2016. Takto opravenú (zreklamovanú) obuv po tomto dátume (22.09.2016) každodenne nosil do
práce, avšak ju nečistil. Pribežne nesledoval, či sa mu podrážka neodlepuje, pričom tvrdil, že podrážka
sa mu odlepila v priebehu 2 až 3 dní. Od prevzatia reklamovanej obuvi, t. j. dňa 22.09.2016 obuv
opätovne používal ku každodennému noseniu do práce, až do druhej reklamácie, t. j. do dňa 14.11.2016,

keď v dôsledku ďalšieho nosenia obuvi došlo k rozsiahlejšiemu poškodeniu tejto obuvi. V spore nebolo
preukázané, či vady obuvi vznikli naraz alebo postupne a vzhľadom na kvalitu reklamovanej obuvi, či
bola spôsobená nadmerným opotrebovaním, t. j. každodenným nosením, alebo išlo o výrobnú vadu.9. Žalobca v konaní (spore) neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, aby preukázal, že ide o vadu
neodstrániteľnú, ktorú by včasnou reklamáciou nebolo možné odstrániť. Súd sa zaoberal aj zrušovacím
prejavom vôle kupujúceho, t. j. či je podľa § 623 ods. 1 Obč. zák. dôvodný, či je v súlade s právom,

pričom s poukazom na predchádzajúce odôvodnenie ako aj to, že žalovaný si v záručnom liste ako aj v
reklamačnom poriadku splnil informačnú povinnosť voči spotrebiteľovi podľa § 11 zák. č. 250/2007 Z. z.,
súd prvej inštancie odstúpenie žalobcu od predmetnej kúpnej zmluvy nepovažoval za dôvodné a preto
žalobu v plnom rozsahu zamietol.

10. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca navrhujúc odvolaciemu súdu, aby zmenil
rozsudok OS Nové Zámky zo dňa 02.02.2018 vydaný pod sp. zn. 17Csp/80/2017-121 tak, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 71,10 eura s 5% ročným úrokom z omeškania od 27.05.2017 do
zaplatenia, oproti povinnosti žalobcu vydať žalovanému pánsku obuv zn. John Garfield, vzor B., veľkosť
45, farba tmavo hnedá. Žalovaný voči žalobcovi nemá nárok na náhradu trov konania a žalobca má
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny

poplatok vo výške 16,50 eura na účet súdu prvej inštancie do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania spolu vo výške 30,97 eura spolu s DPH.

11. Podanie odvolania žalobca odôvodnil s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP.
Odôvodnenie a závery súdu sú zmätočné vo viacerých smeroch. Zo zákona nevyplýva povinnosť

reklamovať tovar ihneď, hoci súd práve o túto povinnosť oprel svoje rozhodnutie. Samotný súd, ako aj
žalobca uznal to, že po prvej oprave vznikli ďalšie vady. Ak súd sám dospel k záveru o tom, že existovala
druhá vada po vykonaní prvej opravy a teda žalobcovi vzniklo právo na zrušenie zmluvy podľa § 623
ods. 1 Obč. zák., ako dospel k záveru, že uvedené právo zaniklo (údajným ďalším poškodením?). V
konaní nebola preukázaná žiadna príčinná súvislosť medzi žiadnym platným a zákonným porušením

právnej povinnosti žalobcu a vzniknutou vadou. Nie je úlohou žalobcu preukazovať neodstrániteľnú
vadu, pretože je laik. Obč. zák. nijakým spôsobom neuvádza, do akého času od zistenia vady je
spotrebiteľ povinný uplatniť svoju reklamáciu. Jediným limitom v tomto smere je využitie tohto práva
spotrebiteľavrámcizáručnejdoby,čoajsplnenébolo.Pokiaľideotvrdenia,podľaktorýchžalobcazavinil
výskyt vád obuvi tým, že predmetnú obuv pravidelne nekontroloval, tak v tejto súvislosti poukázal na ust.

§ 2, § 3 ods. 1 a § 4 ods. 1 písm. b/ zák. č. 250/2007 Z. z. O tom, že žalobca reklamovanú obuv ošetroval
prípravkami na ošetrovanie kože svedčí to, že táto obuv je oproti pôvodnému stavu tmavej farby, pretože
bola žalobcom ošetrovaná krémami čiernej farby. K záverom v tomto smere dospel súd na základe
tvrdení žalovaného, ako aj s prihliadnutím na tvrdenie, resp. odborné posúdenie spoločnosti UNICER s.
r. o., ktorá spoločnosť má sídlo na rovnakej adrese, ako má sídlo aj žalovaný. Súd absolútne nevzal do

úvahy znalecký posudok vypracovaný znalcom z príslušného odboru (Kožiarske a kožušnícke práce,
obuv) O. O., pretože ním podaný znalecký posudok neobsahoval znaleckú doložku. Súd sa v svojom
rozhodnutíodvolávaibanadôkazypredloženéžalovanýmazodôvodnenianapadnutéhorozsudkunieje
zrejmé,prečoneprihliadolajnadôkazypredloženéžalobcom.Spoukazomnaobsahust.§508ods.1a§
507 ods. 1 Obč. zák., mal súd prihliadať k tomu, že vada na kúpenej obuvi sa u žalobcu prejavila v lehote

do troch mesiacov od kúpy, čo znamená, že obuv trpela vadou v momente prevzatia veci žalobcom.
Na tieto ustanovenia súd vôbec v spore neprihliadol. Súd prvej inštancie vôbec nerealizoval predbežné
právne posúdenie veci (§ 181 ods. 2 CSP) čo malo za následok porušenia práva na spravodlivý proces.

12. Napadnutý výrok o vyrúbení poplatkovej povinnosti za podanú žalobu v sume 16,50 eura pre

žalobcu nie je správny, pretože v danom prípade ide o spotrebiteľský spor, v ktorom je od poplatku
oslobodený spotrebiteľ, ako žalobca, čo je aj daný prípad (§ 4 ods. 2 písm. u/ zák. č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch). Takisto v rámci podaného odvolania spochybnil aj nemožnosť napadnúť výrok
o určení poplatkovej povinnosti odvolaním, pretože povinnosť žalobcovi zaplatiť súdny poplatok bola
určená rozsudkom, pričom z ust. § 355 ods. 1 CSP vyplýva, že odvolanie je možné podať voči každému

rozsudku. Rozsudok vydaný v danej veci nie je totiž rozsudkom pre zmeškanie, vzdanie sa nároku a o
uznanie nároku, proti ktorým rozsudkom odvolanie prípustné nie je.

13. Žalobca doplnil svoje odvolanie zo dňa 23.04.2018, pričom opätovne poukázal na obsah ust. § 3
ods. 1 a § 4 ods. 2 zák. č. 250/2007 Z. z., v zmysle ktorých predávajúci nesmie ukladať spotrebiteľovi

povinnosti bez právneho dôvodu. Dodávateľ je povinný zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by
upieral právo spotrebiteľa na výrobok bežnej kvality.14. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že navrhuje odvolaciemu
súdu, aby rozsudok OS Nové Zámky sp. zn. 17Csp/80/2017-121 zo dňa 02.02.2018, ako vecne správny
a zákonný potvrdil a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania

v rozsahu 100%.

15. K porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 181 ods. 2 CSP, ako tvrdí v odvolaní žalobca
nedošlo,dôkazomčohojeobsahzápisniceopojednávanípredsúdomprvejinštanciezodňa08.11.2017,
strana tri tejto zápisnice. Žalovaný nikdy od žalobcu a ani od iného zákazníka nepožadoval používanie

krémov na ochranu kože. Takisto žalobca nebol na svojich právach rezultujúcich pre neho z obsahu ust.
§ 3 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z., žiadnym spôsobom ukrátený, čoho dôkazom je aj inšpekčný záznam
zo dňa 02.03.2017, ktorý vyhotovila Slovenská obchodná inšpekcia.
Vec (obuv) v čase plnenia mala vlastnosti obvyklé a bolo ju možné použiť podľa povahy a účelu zmluvy.
Žalobca reklamoval obuv nadmerne opotrebovanú.

16. Žalobca v písomnom vyjadrení k písomnému vyjadreniu žalovaného uviedol, že navrhuje, aby
odvolací súd zmenil žalobcom napádaný rozsudok v zmysle ním podaného odvolania zo dňa 23.04.2018
a priznal mu zároveň aj nárok na náhradu trov konania. Povinnosťou dodávateľa je spotrebiteľom
predávať také výrobky, ktoré si vlastnosti zachovajú minimálne počas záručnej doby, bez toho, aby
spotrebiteľ bol povinný konať niečo nad rámec povinností v zmluve uvedených, alebo v právnom

predpise.

17. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie procesným postupom podľa § 378 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) následne dospejúc k tomu záveru, že podané odvolanie

žalobcu voči zamietajúcemu výroku a výroku o náhrade trov konania nie je dôvodné. Odvolanie žalobcu
smerujúce proti výroku o poplatkovej povinnosti žalobcu za podanú žalobu v sume 16,50 eura, odvolací
súd podľa § 386 písm. c/ CSP odmietol, pretože smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie
nie je prípustné.

18. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Súd prvej inštancie v súvislosti s rozhodovaním o uplatnenom nároku žalobcu voči žalovanému

týkajúceho sa zaplatenia sumy 71,10 eura s príslušenstvom podľa názoru odvolacieho súdu v
dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, ktorý aj následne správne posúdil podľa príslušných
ustanovení hmotnoprávneho predpisu. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnutý prvoinštančný
rozsudok v zamietajúcej časti výroku a v súvisiacom výroku a náhrade trov konania, ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v ďalšom odkazuje na rozsah a predovšetkým obsah odôvodnenia

napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).

20. Odvolanie žalobcu proti výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok za podanú žalobu v
sume 16,50 eura na účet súdu prvej inštancie v lehote do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia,
odvolací súd podľa § 386 písm. c/ CSP odmietol, pretože podané odvolanie smerovalo voči rozhodnutiu,

proti ktorému nie je prípustné. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že aj keď je predmetný výrok
o poplatkovej povinnosti zakomponovaný do výroku rozsudku, proti ktorému CSP odvolanie pripúšťa, tak
svojou podstatou predmetný výrok predstavuje uznesenie, voči ktorému CSP možnosť podať odvolanie
nepripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 CSP). Na druhej strane odvolací súd uznáva argumentáciužalobcu v tom smere, že žalobca je v tomto konaní od poplatkovej povinnosti zo zákona oslobodený (§
4 ods. 2 písm. u/) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch), pretože ide o spotrebiteľský spor, v ktorom
ako žalobca vystupuje samotný spotrebiteľ. Vychádzajúc z uvedeného, ako aj s poukazom na obsah

ust. § 12 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb., o súdnych poplatkoch, o poplatkovej povinnosti musí rozhodnúť
súd prvej inštancie formou uznesenia opätovne.

21. Pokiaľ ide o potvrdenie vecnej správnosti zamietajúceho výroku napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie, tak odvolací súd zhodne, ako súd prvej inštancie vzhľadom ku chronológii vzniku

vád na reklamovanej obuvi, ktorá bola postupná, ako aj s prihliadnutím na ďalšie nosenie vadnej
obuvi po jej navrátení sa žalobcovi z prvej reklamácie dňa 22.09.2016 až do 14.11.2016, čo vo svojej
výpovedi potvrdil samotný žalobca pred prvoinštančným súdom uvádza, že za tieto už rozsiahlejšie vady
žalovaný, ako predajca nenesie zodpovednosť. Tu je potrebné poukázať na to, že žalobca v rozpore
s reklamačným poriadkom neuplatnil reklamáciu ihneď po zistení vady, čo okrem iného aj samotný
žalobca potvrdil vo svojej výpovedi, ako strana sporu. Žalobca v spore v rozpore s dikciou ust. § 619

Obč. zák., nepreukázal, že by malo ísť o takú neodstrániteľnú vadu, ktorú by nebolo možné včasnou
reklamáciou odstrániť a následne úspešne od zmluvy odstúpiť. Práve nedodržanie časového aspektu
zo strany žalobcu pokiaľ ide o posudzovanie včasnosti uplatnenej reklamácie z jeho strany spôsobilo
rozsiahle poškodenie obuvi, za ktoré už žalovaný zodpovednosť nenesie. Odvolací súd sa stotožňuje
aj s konštatovaním prvoinštančného súdu, že odstúpenie žalobcu od predmetnej kúpnej zmluvy nie je

dôvodné, pretože v záručnom liste, ako aj v reklamačnom poriadku, si žalovaný splnil svoju reklamačnú
povinnosť, ktorá mu plynie z obsahu ust. § 11 zák. č. 250/2007 Z. z., a ktorá je v prospech spotrebiteľa.
Samotnýzáručnýlistsvojimobsahomatakistoajreklamačnýporiadokupozorňujú(poučujú)spotrebiteľa
o potrebe uplatnenia reklamácie bez zbytočného odkladu, čo nebolo bohužiaľ žalobcom v danom
prípade splnené a prejavilo sa v samotnom zamietnutí podanej žaloby, ako nedôvodnej.

Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdeniami žalobcu prezentovanými v jeho odvolaní zo dňa 23.04.2018,
t. j. že súd prvej inštancie nevykonal predbežné právne posúdenie veci v zmysle § 181 ods. 2 CSP,
pretože tomu odporuje obsah zápisnice o pojednávaní zo dňa 08.11.2017 na č.l. 3. Takisto ani z obsahu
odôvodenia napadnutého rozsudku nevyplýva to, že jedným z dôvodov zamietnutia žaloby bolo to, že
žalobca zakúpenú a reklamovanú obuv pravidelne neošetroval. Súd prvej inštancie sa takisto zaoberal

aj predloženým znaleckým posudkom žalobcom, ktorý vypracoval znalec O. O., ktorý vyhodnotil ako
listinný dôkaz, nakoľko neobsahoval osobitnú náležitosť súkromného znaleckého posudku v zmysle §
209 ods. 2 CSP. Aj obsah samotného Inšpekčného záznamu Slovenskej obchodnej inšpekcie zo dňa
02.03.2017 potvrdil, že reklamácie žalobcu vybavil žalovaný v zákonných lehotách.

22. S poukazom na tieto dôvody, odvolací súd o podanom odvolaní žalobcu rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1
CSP s tým, že ich náhradu v plnom rozsahu priznal žalovanému voči žalobcovi, nakoľko žalovaný mal

v odvolacom konaní plný úspech.

24. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.