Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, May 28, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1CoPr/5/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715213314
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7715213314.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu
JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu: X. S., bytom v H. A. E. Č..
XXX, zastúpeného JUDr. Jánom Kizivatom, advokátom, so sídlom v Michalovciach, kpt. Nálepku č. 8,
proti žalovanej G.. U. O., so sídlom v P., F. Č.. XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Rudolf
Maník, PhD. MBA, MHA, advokát s.r.o., so sídlom v Košiciach, Masarykova č. 2, o zaplatenie 4.938,09

eura s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 29.9.2017 č.k.
14Cpr/2/2015-183 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 4.938,09 eura,
s 5,50 % s úrokom z omeškania od 29.10.2013 do zaplatenia a zároveň priznal žalobcovi náhradu trov

konania v plnej výške.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcu titulom mzdových
nárokov.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že medzi žalobcom a žalovanou bola

dňa 15.7.2012 uzavretá pracovná zmluva s nástupom do práce 16.7.2012 na dobu neurčitú na pozíciu
manažéra s miestom výkonu práce Penzión Sĺňava Klokočov. V zmysle bodu 5 pracovnej zmluvy bola
medzi žalobcom a žalovanou dohodnutá mesačná mzda vo výške 400,- eur/brutto s výplatným termínom
určeným na 28. deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Dňa 23.9.2013 žalovaná so žalobcom
skončila pracovný pomer dohodou ku dňu 30.9.2013.

4. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že nárok žalobcu je
dôvodný. Súd po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že žalovaná žalobcovi nevyplatila mzdu
za celé obdobie pracovného pomeru od júla 2012 do septembra 2013 v celkovej sume 4.938,09 eura.
Svedeckými výpoveďami a potvrdením sociálnej poisťovne mal súd za preukázané, že žalobca bol
zamestnancom žalovanej, nakoľko bol prihlásený v sociálnej poisťovni ako zamestnanec žalovanej v
rozhodnom období a za tohto žalovaná odvádzala odvody, čím mal súd preukázané, že žalobca sa

svojho nároku domáhal oprávnene a teda žalobu podal dôvodne. Tvrdenie žalovanej, že v rozhodnom
období Penzión Sĺňava nebol v prevádzkovaní - bol v rekonštrukcii, podľa názoru bolo vyvrátené jednak
potvrdením sociálnej poisťovne, že v rozhodnom období okrem žalobcu žalovaná zamestnávala ešte
cca 26 zamestnancov ako bolo aj preukázané ubytovacou knihou, že v penzióne boli ubytovaní aj hostia.
Vzhľadom na uvedené súd preukázal oprávnenosť žalobného návrhu, preto žalobe vyhovel.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. majúc za to, že žalobca
mal v konaní plný úspech.6. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu
prvej inštancie zmenil a návrh v celom rozsahu zamietol. V odvolaní uviedla, že v konaní na základe

vykonaných dokazovaní nebolo zo strany žalobcu unesené dôkazné bremeno, ktoré malo spočívať
v preukázaní oprávnenosti požadovania zaplatenia sumy 4.938,09 eura s prísl.. Pracovná zmluva na
základe ktorej sa žalobca domáha zaplatenia mzdy je reálnym kontraktom preto žalobca musí preukázať
skutočné vykonanie práce za ktorú žiada úhradu odmeny. V danej veci neboli produkované také dôkazy,
ktorébypreukázaliozajstnývýkonprácežalobcuzažalovanéobdobieatoajspoukazomnaskutočnosť,

že mimo sezóny je od októbra do apríla každoročne hotel Sĺňava zatvorený. Navyše žalobca mal
realizovať svoje zamestnanie údajne aj v čase mimo letného obdobia, kedy sú bar a reštaurácia hotela
zatvorené, teda žiadnu prácu v predmetnom období nemohol vykonávať. Naopak žalobca už roky hotel
Sĺňava obýva, preto započítacia námietka žalovanej ohľadom existencie pohľadávky žalobcu na odplate
za užívanie nehnuteľností v zmysle predložených faktúr je relevantná, čo však súd neakceptoval.
Svedecké výpovede L. a O. dostatočne osvedčili, že žalobca v rozhodnom období prácu čašníka

nevykonával. Výpoveď svedkyne C. na jej partnerský pomer so žalobcom nepovažovala za objektívnu.
Skutočnosť, že by mala uhradiť žalobcovi nejakú ušlú mzdu nepotvrdilo ani vyšetrovanie Okresného
riaditeľstva PZ v Michalovciach vo veci trestného konania pre prečin nevyplatenia mzdy a odstupného,
čo pokladá za vyriešenie predbežnej otázky iným štátnym orgánom. Ďalej namietala, že súd sa
nevysporiadal s jej podaním zo dňa 4.4.2017, z ktorého vyplýva, že do spisu boli založené doklady o

poskytnutí peňažných súm žalovanou žalobcovi celkovo vo výške 2.244,85 eura.

7. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

8. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

9. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno

považovať za správne, ak súd pri rozhodovaní o dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku na mzdu
vychádzal iba z uzatvorenej pracovnej zmluvy, dohody o skončení pracovného pomeru, oznámenia
sociálnej poisťovne, ak predmetom tvrdenia zo strany žalobcu a následného dokazovania nebola
skutočnosť, či žalobca skutočne pre žalovanú prácu vykonával.

10. Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za
vykonanú prácu mzdu.

11. Citované zák. ust. § 118 ods. 1 upravuje povinnosť zamestnávateľa poskytovať zamestnancovi za
vykonanú prácu mzdu. Z pracovnoprávneho hľadiska platí zásada, že mzda sa poskytuje až vtedy,

keď je práca zo strany zamestnanca už vykonaná, čo vyplýva už aj zo spojenia „mzda za vykonanú
prácu“. Rozhodujúca je preto skutočne vykonaná práca a nie napr. práca, ktorú by zamestnanec mohol
vykonávať, resp. mal vykonávať podľa pracovnej zmluvy.

12. V dôvodoch napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie neuvádza akú prácu a v akom rozsahu

žalobca pre žalovanú v uvedenom období vykonával a teda aký nárok na mzdu mu vznikol, keď iba
konštatoval, že účastníci uzatvorili dňa 15.7.2012 pracovnú zmluvu podľa ktorej mal žalobca nastúpiť
do práce 16.7.2012 na dobu neurčitú na pozíciu manažéra s miestom výkonu práce Penzión Sĺňava,
Klokočov. Pracovný pomer mal ukončiť dohodou ku 30.9.2013 a následne z toho vyvodil, že žalobcovi
nebola vyplatená mzda za obdobie od júla 2012 do septembra 2013 v celkovej sume 4.938,09 eura.

Takýto záver súdu treba považovať za predčasný, ak predmetom dokazovania nebola skutočnosť, či
žalobca skutočne pre žalovanú práce v uvedenom období vykonával.

13. V tejto súvislosti súd nezohľadnil svedeckú výpoveď F. L., ktorá uviedla, že žalobca s priateľkou
žil v rozhodnom období v penzióne Sĺňava v Klokočove, ale tam nepracovali. Zo správy sociálnej

poisťovne mal súd za preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne, nakoľko žalobca bol prihlásený
v sociálnej poisťovni ako zamestnanec, za ktorého žalovaná odvádzala odvody. Uvedenú správu je
potrebné hodnotiť s výpoveďou žalovanej v trestnom konaní, v ktorom uviedla, že podala opravné
výkazy na sociálnu a zdravotnú poisťovňu, kde žiadala vrátenie vyplatených odvodov, nakoľko žalobcaneodviedol žiadnu prácu a malo sa jednať len o fiktívny pracovný pomer. Z tohto hľadiska však súd prvej
inštancie vec nehodnotil.

14. Nemožno sa stotožniť ani so skutkovým zistením súdu, ak mal za preukázané, že žalovaná žalobcovi
nevyplatila mzdu za celé obdobie pracovného pomeru od júla 2012 do septembra 2013 v sume 4.938,09
eura, keď neprihliadol na podanie žalovanej došlé súdu 24.4.2017, ku ktorému pripojila bankové výpisy,
z ktorých vyplýva, že žalobcovi prostredníctvom peňažného ústavu uhradila sumu 2.244,85 eura.

15. Za vážne procesné pochybenie súdu treba považovať aj okolnosť, ak súd neprihliadol na započítaciu
námietku žalovanej na základe predloženej faktúry, ktorou žalovaná žiadala započítať pohľadávku
žalovanej na odplate za užívanie nehnuteľnosti žalobcom.

16. V závere možno uviesť, že ak súd nárok žalobcu považoval za dôvodný a dôvodnosť nároku žalobcu
vyvodil iba z potvrdenia sociálnej poisťovne, z pracovnej zmluvy a z dohody o skončení pracovného

pomeru jeho záver o dôvodnosti žalobného návrhu nemožno považovať za správny, ak sa nezaoberal
tým, či a akú prácu žalobca vykonal, pretože ako bolo uvedené nárok na mzdu vznikne a teda mzda sa
poskytuje až vtedy, keď je práca zo strany zamestnanca už vykonaná. V prípade, ak zamestnanec prácu
nevykoná i napriek tomu, že mal uzatvorenú riadne pracovnú zmluvu a bol prihlásený zamestnávateľom
do sociálnej poisťovne nárok na mzdu mu nevznikne.

17. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom porušil právo účastníka
na spravodlivý proces, ak sa riadne nevyporiadal s námietkami žalovanej a tento nedostatok nemožno
napraviť v odvolacom konaní, preto odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. d/ C.s.p. napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

18. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o žalobcom uplatnenom
mzdovomnárokuazatýmúčelomvykonaťdokazovanienazistenie,čiavakomrozsahužalobcavykonal
pre žalovanú prácu a v tej súvislosti prihliadne na výpoveď svedkyne F. L.. Zároveň sa vyporiada so
započítacou námietkou žalovanej ohľadne existencie pohľadávky a prihliadne aj na podanie žalovanej

zo dňa 24.4.2017, zaplatenia žalobcovi sumy 2.244,85 eura.

19. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 C.s.p.).

20. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 - § 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.