Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušené Judgement was issued on Tuesday, January 29, 2019

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 15T/114/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7818010376
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Majerník

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2019:7818010376.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Miroslav Majerník, v trestnej veci obžalovaného M. M. a spol.,

na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29. januára 2019 v Rožňave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný M. M., nar. XX.XX.XXXX X. E., trvale bytom E., K. XXX/XX

uznáva sa za vinného, že

dňa 23.08.2018 okolo 14.00 h, po predchádzajúcej vzájomnej dohode a pod vplyvom alkoholických
nápojov s už odsúdenými W. T. a X. T. v obci T. P., okres Rožňava, vnikli do dvora rodinného domu na

H. U. Č.. XXX tak, že odsúdený W. T. vykopol kovovú bránu a na dvore rodinného domu fyzicky napadli
majiteľa domu Z. P. tak, že každý z nich raz udrel otvorenou dlaňou poškodeného do tváre, strkali do
neho, čím mu spôsobili opuch dolnej pery vľavo, povrchové odreniny pravého lakťa, ktoré zranenie si
vyžiadalo jednorázové ošetrenie, následne z dvora odišli

teda

spoločným konaním s inými osobami neoprávnene vnikol do obydlia iného, čin spáchal závažnejším
spôsobom konania - násilím, čin spáchal prekonaním prekážky, účelom ktorej je zabrániť vniknutiu a čin
spáchal najmenej s dvoma osobami,

čím spáchal

prečin porušovania domovej slobody formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 194 odsek 1, odsek 2
písmeno a/, písmeno b/, písmeno c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno d/ Trestného

zákona

za to mu ukladá:
Podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona (§ 36 písm. l/ Trestného zákona,
§ 37 písm. m/ Trestného zákona) trest odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný M. M. na hlavnom pojednávaní pred súdom vyhlásil, že je vinný zo spáchania žalovaného
skutku. Súd položil obžalovanému nasledovné otázky a to či rozumel, čo tvorí podstatu skutku, ktorý samu kladie za vinu, či bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu
bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, či
rozumel právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré

zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu a či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný
skutok. Obžalovaný na všetky vyššie uvedené otázky odpovedal kladne.

Na základe uvedených prehlásení súd u obžalovaného M. M. v súlade s ustanovením 257 ods. 7 Tr.
por. prijal jeho vyhlásenie a zároveň podľa § 257 ods. 8 Tr. por. rozhodol o tom, že dokazovanie sa o

spáchaní skutku sa nevykoná, vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov.

Z miesta bydliska obžalovaný nie je bližšie charakterizovaný.

Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 9krát súdne trestaný, naposledy mu
bol rozsudkom Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 1T/202/2012 zo dňa 30.01.2013 pre zločin lúpeže
podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona
uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia. Zároveň mu bolo uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou

formou. Podľa hlásenia zmien ÚVV a ÚVTOS Košice bol menovaný dňa 25.07.2018 prepustený na
slobodu po odpykaní uvedeného trestu. Z odpisu je taktiež zrejmé, že obžalovaný bol viacnásobne vo
výkone trestu odňatia slobody, pričom prvýkrát bol vo výkone trestu už v roku 2002. Vo výkone trestu
dokopy 13 rokov a 3 mesiace.

Podľa lustrácie v sociálne poisťovni obžalovaný je vedený na základe dohody o vykonaní prace vo firme
ELIS-STAV s.r.o., čo súdu potvrdil aj zamestnanec Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava.

V súvislosti s rozhodovaním o treste považuje súd za potrebné poukázať na základné pravidlá dôležité
pri ukladaní trestu.

Podľa ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák. zakotvujúceho účel trestu, trest má zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov;
trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Trest je opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu, na základe a v medziach zákona ukladajú
v predpísanom konaní na to povolané súdy páchateľovi za spáchaný trestný čin. V tejto definícii je
vyjadrená zásada "nulla poena sine lege, sine crimine, sine iudicio".

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti -
potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie

trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a
to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom
treste,pričomtrebamaťnazretelidôležitosťvzájomnéhopomerumedzitrestnourepresiouaprevenciou.
Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých
členov spoločnosti, robí z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest pritom

nesmie byť prostriedkom na riešenie iných spoločenských problémov. Preto Trestný zákon vychádza z
myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich
páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu,
aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych
páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných

členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo,
že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiadúce, varuje ich pred páchaním trestnej
činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej
a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzijednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (retribúcia). V treste je
teda obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak
právne, ako aj etické.

Ustanovením, ktoré musí súd aplikovať pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu je § 34 ods. 4 Tr. zák.,

podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadol na všetky skutočnosti v zmysle ust. § 34
Tr. zák. významné a rozhodujúce pre rozhodnutie o druhu a výmere trestu (poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona - priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne
oľutoval a priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona- bol už za trestný čin odsúdený).

Súd zastáva názor, že na obžalovaného musí represívne pôsobiť aj uložený podmienečný trest vo
výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu vo výmere 24
(dvadsaťštyri) mesiacov. Takto uložený trest podľa názoru súdu plne zodpovedá zásade primeranosti
trestných sankcií aj zásade individualizácie trestu, mal by byť postačujúci z hľadiska individuálnej
ako aj generálnej prevencie a súčasne byť dostatočnou garanciou nepáchania ďalšej trestnej činnosti

obdobného charakteru obžalovaným v budúcnosti. Súd sa nestotožnil s návrhom prokurátora na
uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, nakoľko má za to, že síce sa obžalovaný krátko po
výkone trestu dopustil trestného činu a ide o osobu, ktorá bola v minulosti viacnásobne súdne trestaná,
je podľa názoru súdu potrebné umožniť obžalovanému zaradenie sa do riadneho života, čo tento aj
svojim súčasným konaním preukazuje, kde je v súčasnosti pracovne zaradený. Rovnako svoju snahu po

nápravedeklarovalajpostojomkspáchanémutrestnémučinu,kdeobžalovanýspáchanietrestnéhočinu
na pojednávaní úprimne oľutoval. Skutočnosti uvádzané prokurátorom zohľadnil súd pri výške trestu,
kde obžalovanému neuložil trest na dolnej hranici trestnej sadzby. Súd vzhľadom k tomu, že neuložil
obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody, neuložil ani prokurátorom navrhovaný ochranný
dohľad podľa § 76 ods. 2 Trestného zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15
dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie.
Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2)

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený

spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.