Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 15, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 13Csp/39/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218203095
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Gašpirová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2019:1218203095.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudcom Mgr. Zuzanou Gašpírovou, v sporovej

veci žalobcu: Trnavská vodárenská spoločnosť, a.s., IČO: 36 252 484, Priemyselná 10, Piešťany,
zastúpený Michal Mrva- advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 50 145 860, Trenčianska 38, Bratislava, proti
žalovanému: G. J., X.. X.X.XXXX, L. J. XX, L., o zaplatenie 1.962,66 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.962,66 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške:
- 5,00% ročne zo sumy 1.870,80 Eur od 6.7.2017 do zaplatenia,
- 5,00% ročne zo sumy 11,15 Eur od 15.10.2017 do zaplatenia,
- 5,00% ročne zo sumy 15,30 Eur od 15.11.2017 do zaplatenia,

- 5,00% ročne zo sumy 12,98 Eur od 15.12.2017 do zaplatenia,
- 5,00% ročne zo sumy 8,82 Eur od 15.1.2018 do zaplatenia,
- 5,00% ročne zo sumy 15,16 Eur od 15.2.2018 do zaplatenia,
- 5,00% ročne zo sumy 26,13 Eur od 15.3.2018 do zaplatenia,
všetko v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou, doručenou súdu dňa 27.3.2018 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
1.962,66 Eur s príslušenstvom z titulu neuhradenia vystavených faktúr za vodné a stočné. Žalobu
odôvodnil tým, že žalovaný podľa zmluvy o dodávke vody z verejného vodovodu do domácností a
o odvádzaní odpadových vôd verejnou kanalizáciou, vrátane atmosférických zrážok, odoberal vodu z
verejného vodovodu a vypúšťal odpadovú vodu do verejnej kanalizácie. Ku dňu podania žaloby evidoval
žalobca voči žalovanému neuhradenú sumu 1.962,66 Eur, ktorú žalovanému vyúčtoval jednotlivými

faktúrami.

2.Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 14.1.2019 namietal dôvodnosť nároku, uplatneného žalobou.
Uviedol, že dňa 4.2.2017 praskol v jeho dome filter vody. Následkom toho vytopilo pivnicu. Nakoľko
bol dom poistený, nahlásil poistnú udalosť poisťovni za účelom likvidácie škody. Po 4 mesiacoch od
vzniku škodovej udalosti dňa 21.6.2017 žalovanému žalobca vystavil faktúru na vodné a stočné č.
XXXXXXXXXXvovýške1.870,80Eur.Vtejtosumejezahrnutýúnikvodyzoškodovejudalosti.Zozápisu

škody zo dňa 8.2.2017 je preukázané, že počiatočný stav vody pred škodovou udalosťou bol 366 m3
a dôsledku škodovej udalosti došlo k úniku vody v objeme 867 m3. Podľa vystavenej faktúry žalobcom
došlo k spotrebe vody v objeme 864 m3, čo je výlučne únik vody v dôsledku škodovej udalosti. Žalovaný
preto zaslal poisťovni mail so žiadosťou o doriešenie škodovej udalosti priamo s dodávateľom vody. Mailzaslal aj žalobcovi, kde aj dňa 21.7.2017 reklamoval predmetnú faktúru. Predmetom likvidácie škodovej
udalosti a aj oprávneným nárokom v súdnom konaní môže byť, podľa názoru žalovaného, len únik vody
spôsobený škodovou udalosťou, čo predstavuje položku "vodné" vo vystavenej faktúre vo výške 629,51

Eur, pretože žalobcovi nárok na "stočné" ani nevznikol, keďže táto voda vsiakla do betónu v pivnici domu
a teda neodtiekla do kanalizácie, čo je podmienka účtovania "stočného".

3. V písomnom vyjadrení zo dňa 22.1.2019 žalovaný zopakoval svoju skutkovú argumentáciu, pričom
túto doplnil o tvrdenie, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou, nemajúcou pôvod v

prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného, v dôsledku čoho sa zbabil zodpovednosti za škodu
podľa § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka. Túto škodu mala zaplatiť poisťovňa z dôvodu, že podľa
§ 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka došlo k prechodu práva na poistiteľa a to do výšky plnenia, ktorá
je poistiteľom poskytnutá, čím namietal pasívnu legitimáciu vo výške nároku na zaplatenie žalobcom
vyčíslenej škody vo výške 1.870,80 Eur za predpokladu, že je daný nárok aj na stočné a tento
bola spôsobený poistnou udalosťou. Žalovaný uviedol, že požiadal poisťovňu, aby škodovú udalosť

likvidovala v prospech žalobcu. Ďalej tvrdil, že po doručení žaloby nariadil súčasnému užívateľovi
nehnuteľnosti, aby celý dlh mimo sumy 1.870,80 Eur žalobcovi uhradil a teda v čase podania tohto
vyjadrenia by tento dlh mal byť vo výške 91,86 Eur uhradený.

4. Žalobca v priebehu súdneho konania trval na podanej žalobe, nakoľko je zrejmé, že pitná voda

verejným vodovodom bola žalovanému ako odberateľovi dodaná riadne a dodanie a množstvo dodanej
vody je nesporné, sám žalovaný uznal, že toto množstvo zodpovedá množstvu nameranému na
fakturačnom meradle. Z predloženej a vystavenej faktúry je zrejmé, že tento odpočet z fakturačného
meradla si urobil žalovaný sám. Čo sa týka nároku na stočné, podlieha v zmysle platnej právnej
úpravy fakturácia stočného dvom režimom. Prvým režimom je, že stočné sa určí podľa údaju na

fakturačnom meradle osadenom na kanalizačnej prípojke, ak je toto meradlo na kanalizačnej prípojke
osadené. V prípade, ak tomu tak nie je, stočné sa určuje v súlade so zmluvou a VOP, ktoré odkazujú
v tejto časti na § 29 ods. 3 zákona o verejných vodovodoch a kanalizáciách. Zo zmluvy je zrejmé,
že odberateľ sa s dodávateľom nedohodol na inom spôsobe fakturácie stočného a meradlom nebolo
množstvo odvedených vôd merané. V prípade, že by meradlo na meranie množstva odvedenej vody

bolo inštalované, táto skutočnosť by bola súčasťou zmluvy. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že
vodazpivniceneodtiekladoverejnejkanalizácie,žalovanýtútoskutočnosťlentvrdí,avšaknepreukazuje
ju. Sám žalovaný priznal, že miesto poruchy nebolo chránené pred mrazom a chladom a je možné
prijať záver, že škodový následok vznikol aj zavinením žalovaného. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca
si mal uplatňovať nárok voči poisťovni, tento uviedol, že s poisťovňou uzavrel zmluvný vzťah žalovaný

a jedná sa o výkon jeho práv zo samostatného zmluvného vzťahu, ktorým nie je žalobca dotknutý.
Žalobcom riadne vystavené faktúry mal žalovaný uhradiť sám a následne sa tohto plnenia mal domáhať
u svojej poisťovne s tvrdením, že toto plnenie spadá pod poistné krytie dohodnuté zmluvou. Reklamácia
žalovaného bola žalobcom vyhodnotená ako nedôvodná. Skutočnosť, že voda neodtiekla do verejnej
kanalizácie, bola tvrdená žalovaným a preto je to žalovaný, kto má túto preukazovať. Žalovaný opiera

svoj nárok o ustanovenie § 29 ods. 3 zákona o verejných vodovodoch a kanalizáciách.

5.Súd vec prejednal v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku na pojednávaniach v dňoch
28.1.2019, 11.3.2019 a 15.4.2019 a to bez prítomnosti žalovaného. Ten súhlasil s prejednaním veci bez
jeho prítomnosti na pojednávaní dňa 28.1.2019. Na pojednávania v dňoch 11.3.2019 a 15.4.2019 sa

však nedostavil a to bez akéhokoľvek ospravedlnenia, hoci mu súd predvolania doručoval jednak na
adresu registrovaný v registri obyvateľov Slovenskej republiky podľa § 106 ods. 1 písm. a) Civilného
sporového poriadku a tiež na adresu H. XX, L., ktorú sám označil ako adresu, na ktorej sa zdržuje.

6.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi: zmluvou č. XXXXXXX o dodávke

vodyzverejnéhovodovoduaoodvádzaníodpadovýchvôdverejnoukanalizáciou,priloženýmifaktúrami:
faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 5.7.2017 na sumu 1.870,80 Eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou
14.10.2017 na sumu 11,15 Eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 14.11.2017 na sumu 15,30 Eur,
faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 14.12.2017 na sumu 12,98 Eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou
14.1.2018 na sumu 8,82 Eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 14.2.2018 na sumu 15,16 Eur,

faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 14.3.2018 na sumu 26,13 Eur, faktúrou č. XXXXXXXXX splatnou
5.12.2017nacelkovúsumu1.892,61Eur-upomienkouavýzvounaúhradu,predžalobnouvýzvouzodňa
30.10.2017, zápisom zo škody zo dňa 8.2.2017, reklamačným protokolom zo dňa 21.7.2017, mailom zo
dňa 18.7.2017, listom žalovaného poisťovni s podacím lístkom, mailom zo dňa 3.11.2017, odpoveďou nareklamáciu faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.11.2017, odpoveďou na reklamáciou zo dňa 16.8.2017,
Všeobecnýmiobchodnýmipodmienkamidodávkypitnejvodyaodvádzaniaodpadovýchvôd,zoznamom
poplatkov a pokút a ostatnými listinnými dôkazmi.

7.V konaní nebolo sporné, že dňa 14.12.2016 došlo medzi žalobcom ( ako dodávateľom) a žalovaným
( ako odberateľom) k uzavretiu zmluvy č. XXXXXXX o dodávke vody z verejného vodovodu a o
odvádzaní odpadových vôd verejnou kanalizáciou ( ďalej len " zmluva o dodávke a odvádzaní vody"),
ktorej predmetom bolo zabezpečenie dodávky pitnej vody z verejného vodovodu a zabezpečenie

odvádzania odpadových vôd verejnou kanalizáciou dodávateľom odberateľovi, za odplatu a za
podmienok dohodnutých v zmluve. Dodávateľ sa zaviazal poskytovať odberateľovi dohodnuté plnenie
na odbernom mieste- S. F. XXX/XX, J.. Zmluvné strany sa dohodli, že množstvo odobratej vody a
množstvo odpadovej vody odvedenej verejnou kanalizáciou sa zistí alebo určí podľa zmluvy, príslušných
ustanovení VOP a bude faktúrované odberateľovi štvrťročne. Podľa čl. IV bodu 1 sa odberateľ zaviazal
uhrádzať dodávateľovi platby za dodávku vody a odvádzanie odpadových vôd podľa tejto zmluvy a

platných a účinných VOP. Ku zmluve bolo založené generálne splnomocnenie žalovaného pre B. H.
na jeho zastupovanie ako vlastníka nehnuteľnosti, na zastupovanie v jeho mene, okrem iného aj na
uzatváranie zmlúv na odber vody. Priamo v zmluve o dodávke a odvádzaní vody zo dňa 14.12.2016 si
žalovaný určil doručovaciu adresu: B. H., Z. XX/XX, J..

8.Podľa čl. 2 bodu 2.23 a 2.24 Všeobecných obchodných podmienok dodávky pitnej vody a odvádzania
odpadových vôd ( ďalej len "VOP") vodné je platba za dodanú pitnú vodu, ktorú tvorí súčin ceny
za 1 m3 vyrobenej a dodanej pitnej vody verejným vodovodom a množstva odobratej pitnej vody
odberateľom. Stočné je platba za odvedené odpadové vody, ktorú tvorí súčin ceny za 1 m3 odvedenej
odpadovej vody verejnou kanalizáciou a spravidla aj čistenej odpadovej vody a množstva odvedenej

odpadovej vody. Podľa čl. 2 bodu 2.19 vodomer je meradlo množstva vody dodanej z verejného
vodovodu, t.j. meracie zariadenie umiestnené na vodovodnej prípojke, ktorým sa meria množstvo vody
dodanej z verejného vodovodu ( fakturačné meradlo). Meradlo je meradlo množstva vody odvedenej
do verejnej kanalizácie, t.j. meracie zariadenie na kanalizačnej prípojke, ktorým sa meria množstvo
vody odvedenej do verejnej kanalizácie ( fakturačné meradlo). Vlastníkom meradla je producent

odpadových vôd, ktorý je povinný zabezpečiť jeho riadne a včasné opravy a údržbu na vlastné náklady a
poskytnúťdodávateľoviosvedčeniepotvrdzujúce,žetypurčenéhomeradlavyhovujesvojimitechnickými
charakteristikami, metrologickými charakteristikami a konštrukčným vyhotovením požiadavkám na daný
druh určených meradiel v zmysle zákona o metrológii. Podľa čl. 4 bodu 4.10 VOP meranie množstva
vody dodanej verejným vodovodom zabezpečuje dodávateľ svojím vodomerom. Ak nie je množstvo

vody dodanej verejným vodovodom merané určeným vodomerom ( vlastným vodomerom dodávateľa),
množstvo dodanej vody sa určí smernými číslami spotreby vody na jednotlivé druhy spotreby vody
a ich kombináciou podľa vyhlášky o meraní dodanej a odvedenej vody. Takto zistené množstvo
dodanej vody je podkladom na vyúčtovanie vodného. Podľa čl. 4 bodu 4.11 VOP meranie množstva
vody odvedenej do verejnej kanalizácie zabezpečuje producent odpadových vôd svojim meradlom,

ak to ustanovuje prevádzkový poriadok verejnej kanalizácie. Meradlo musí spĺňať požiadavky určené
osobitnýmpredpisom(zákonomometrológii).Podľačl.4bodu4.13VOPaksadodávateľsodberateľom
písomne nedohodne inak a ak nie je množstvo vypúšťaných odpadových vôd merané, má sa za to,
že odberateľ, ktorý odoberá vodu z verejného vodovou, vypúšťa do verejnej kanalizácie také množstvo
vody, ktoré by podľa zistenia odobral z verejného vodovou, s pripočítaním množstva vody odvádzanej

z iných zdrojov. Takto zistené množstvo odvedených odpadových vôd je podkladom na vyúčtovanie
stočného.

9.Podľa priloženého zoznamu poplatkov a pokút žalobca určil sadzbu za vyhotovenie a doručenie
1.upomienky za neuhradenú faktúru sumou 2,32 Eur.

10.Žalobca vystavil žalovanému faktúry za poskytnuté služby a to dodávky a odvádzanie vody: faktúru
č. XXXXXXXXXX splatnú 5.7.2017 na sumu 1.870,80 Eur ( dodané množstvo vody 864 m3, odvedené
množstvo vody 864 m3, spôsob zistenia samoodpočtom) faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú 14.10.2017
na sumu 11,15 Eur ( dodané množstvo vody 9 m3, odvedené množstvo vody 9 m3), faktúru č.

XXXXXXXXXX splatnú 14.11.2017 ma sumu 15,30 Eur ( dodané množstvo vody 6 m3, odvedené
množstvo vody 6 m3), faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú 14.12.2017 na sumu 12,98 Eur ( dodané
množstvo vody 6 m3, odvedené množstvo vody 6 m3), faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú 14.1.2018 na
sumu 8,82 m2( dodané množstvo vody 3 m3, odvedené množstvo vody 3 m3), faktúru č. XXXXXXXXXXsplatnú 14.2.2018 na sumu 15,16 Eur ( dodané množstvo vody 7 m3, odvedené množstvo vody 7
m3), faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú 14.3.2018 na sumu 26,13 Eur ( dodané množstvo vody 11 m3,
odvedené množstvo vody 11 m3). V upomienke- výzve na úhradu vystavenej pod č. XXXXXXXX,

splatnej 21.11.2017, žalobca vyzval žalovaného na úhradu súm z dlžných faktúr, okrem iných aj faktúry
č. XXXXXXXXXX na sumu 1.870,80 Eur, pričom mu vyrubil aj poplatok za upomienku vo výške 2,32 Eur.

11.Z obsahu zápisu zo škody, vystaveného UNIQA poisťovňou, a.s. dňa 8.2.2017 žalovanému ako
poistenému je zrejmé, že v mieste škody- rodinný dom na ul. S. F. XX Y. J., došlo dňa 4.2.2017 ku škode

z dôvodu asi mrazom vytrhnutého filtra na prívode vody do rodinného domu. Podľa opisu vzniku škody,
poistený bol kontrolovať rodinný dom, počul syčanie vody a zistil jej únik z prívodného potrubia v pivnici
rodinného domu. Podľa popisu poisteného voda vytekala asi 2-3 hodiny a bola zatopená asi do výšky
50 cm. Ako dôvod prasknutia potrubia bolo uvedené- vyrazenie filtra vody mrazom v pivnici rodinného
domu. V zápise bolo uvedené, že potrubie v pivnici bolo nechránené pred mrazom, vedené po stene,
ventil hlavného prívodu vody neuzatvorený a nachádzal sa až za filtrom. Pivnica nebola temperovaná.

Vytiekla tlaková studená voda. Rozvod vody bol pôvodný ako mávajú rodinné domy z 80.tych rokov. Pri
obhliadke bolo tiež zistené, že v rodinnom dome býval podnájomník, ktorý keď odchádzal, 20.11.2016
bol stav vodomeru 366 m3, pri obhliadke bol stav vodomeru 1233 m3. Po odchode podnájomníka sa
v rodinnom dome nebývalo. V čase obhliadky sa voda stratila v zemi. Podľa priloženého potvrdenia o
zrealizovaní transakcie vyplatila UNIQA poisťovňa, a.s. na účet SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX

dňa 16.2.2017 sumu 141,74 Eur z titulu výplaty poistnej udalosti.

12.V maily zo dňa 18.7.2017 žalovaný oznámil poisťovni, že pred vznikom škodovej udalosti bol stav
vodomeru k 20.11.2016 366 m3. Od tohto dňa bol dom neobývaný. Pri škodovej udalosti došlo k úniku
vody v objeme 867 m3. Žalovaný žiadal, aby túto škodu poisťovňa uhradila priamo dodávateľovi vody.

Obdobnú požiadavku vzniesol žalovaný voči poisťovni aj v liste, doručovanom 15.1.2019, kde zdôraznil,
že poisťovňa uznala škodovú udalosť a uhradila mu 141,74 Eur z titulu poškodenia stien pivnice, avšak v
tomto vyčíslení nebol zaúčtovaný únik vody, keďže v tomto čase nebola známa výška škody zo škodovej
udalostivdôsledkuúnikuvody.Pretožiadalovyjadrenie,činazáklademailuzodňa18.7.2017poisťovňa
doriešila škodovú udalosť priamo so žalobcom.

13.Dňa 21.7.2017 bol spísaný reklamačný protokol, kde odberateľ- žalovaný žiadal žalobcu, vzhľadom
na poistnú udalosť ( únik vody v pivnici), o storno fakturácie stočného vo výške 929,47 Eur. V liste zo dňa
16.8.2017 sa žalobca vyjadril k reklamácii žalobcu, pričom poukázal na čl. 2.4.1 Reklamačného poriadku
v zmysle ktorého ak odberateľ reklamuje množstvo odvádzaných odpadových vôd z dôvodu úniku vody

mimo verejnej kanalizácie počas poruchy na vodovodnej prípojke za meradlom ( miestom merania)
alebo na domovom rozvodnom systéme pitnej vody, je odberateľ povinný túto skutočnosť nahlásiť v
čase trvania poruchy na dispečing dodávateľa a je povinný predmetnú poruchu a vady bezpochybne
preukázať. Vyzval ho na predloženie dokladov, preukazujúcich poruchu a to pracovného listu z opravy
poruchy, fotodokumentácie. Po doložení týchto dokladov sa žalobca bude reklamáciou zaoberať.

V maily zo dňa 3.11.2017 reklamoval žalovaný faktúru č. XXXXXXXXXX, nakoľko na odbernom mieste
došlo k poistnej udalosti. V maily zo dňa 3.11.2017 žiadal žalobca žalovaného o doloženie dokladov
potrebných k posúdeniu poruchy, najmä fotodokumentácie, rozhodnutia poisťovne o uznaní škody.
Žalobca v liste zo dňa 29.11.2017 reagoval na reklamáciu žalovaného ev. č. G. XXXXX, K. XXX/
XXXX, faktúry č. XXXXXXXXXX vo veci zníženia stočného z dôvodu poruchy filtra umiestneného na

vodovodnej prípojke v pivnici rodinného domu na odbernom mieste S. F. XX, J.. Poukázal na znenie
čl. 2.4.1 Reklamačného poriadku a opätovne žalovaného žiadal o doloženie dokladov jednoznačne
preukazujúcich poruchu a únik vody mimo verejnú kanalizáciu- kópiu vyhodnotenie poistnej udalosti
poisťovne o uznaní škody, fotodokumentáciu škodovej udalosti, z ktorej jasne vyplýva únik vody mimo
verejnú kanalizáciu, prípadne ďalšie doklady, na základe ktorých by bolo možné znížiť stočné. V

prípade predloženia dokladov jednoznačne preukazujúcich únik vody mimo kanalizáciu sa žalobca bude
žiadosťou o zníženie stočného zaoberať.

14.Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách
a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, v znení účinnom

ku dňu uzavretia zmluvy o dodávke a odvádzaní vody ( ďalej len "zákon č. 442/2002 Z.z.") vodovodná
prípojka je úsek potrubia spájajúci rozvádzaciu vetvu verejnej vodovodnej siete s vnútorným vodovodom
nehnuteľnosti alebo objektu okrem meradla, ak je osadené. Vodovodná prípojka sa spravidla pripája
na verejný vodovod navrtávacím pásom s uzáverom. Pripojenie na rozvádzaciu vetvu s uzáveromje súčasťou verejného vodovodu. Vodovodnou prípojkou sa privádza voda z verejného vodovodu
do nehnuteľnosti alebo do objektu, ktorá je pripojená na verejný vodovod. Vodovodná prípojka je
vodnou stavbou podľa osobitného predpisu. Kanalizačná prípojka je úsek potrubia, ktorým sa odvádzajú

odpadové vody z pozemku alebo miesta vyústenia vnútorných kanalizačných rozvodov objektu alebo
stavby až po zaústenie kanalizačnej prípojky do verejnej kanalizácie; toto zaústenie je súčasťou verejnej
kanalizácie. Kanalizačnou prípojkou sa odvádza odpadová voda z objektu alebo nehnuteľnosti, ktorá je
pripojená na verejnú kanalizáciu. Kanalizačná prípojka je vodnou stavbou, ak tak ustanovuje osobitný
predpis.

Podľa 4 ods. 3 a 4 zákona č. 442/2002 Z.z. odberateľom vody (ďalej len "odberateľ") je fyzická
osoba alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o dodávke vody s vlastníkom verejného
vodovodu a ktorá odoberá vodu z verejného vodovodu na účely konečnej spotreby vody alebo jej
ďalšej dodávky konečnému spotrebiteľovi. Producentom odpadových vôd vypúšťaných do verejnej
kanalizácie (ďalej len "producent") je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu

o odvádzaní odpadových vôd s vlastníkom verejnej kanalizácie a ktorá vypúšťa odpadové vody do
verejnej kanalizácie.

Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z.z. žiadateľ o pripojenie na verejný vodovod sa môže pripojiť na
verejný vodovod len na základe písomnej zmluvy uzatvorenej s vlastníkom verejného vodovodu podľa §

4 ods. 3. Vlastník verejného vodovodu alebo vlastník časti verejného vodovodu, ktorý žiada o pripojenie
na iný verejný vodovod, ktorého nie je vlastníkom, môže sa pripojiť na verejný vodovod prevádzkovo
súvisiaci len na základe písomnej zmluvy podľa § 15 ods. 5.

Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z.z. žiadateľ o pripojenie na verejnú kanalizáciu sa môže pripojiť

na verejnú kanalizáciu len na základe písomnej zmluvy uzatvorenej s vlastníkom verejnej kanalizácie
podľa § 4 ods. 3. Vlastník verejnej kanalizácie alebo vlastník časti verejnej kanalizácie, ktorý žiada o
pripojenie na inú verejnú kanalizáciu, ktorej nie je vlastníkom, môže sa pripojiť na verejnú kanalizáciu
prevádzkovo súvisiacu len na základe písomnej zmluvy podľa § 16 ods. 5.

Podľa § 24 ods. 1 a 2 zákona č. 442/2002 Z.z. vodu z verejného vodovodu môže odberateľ odoberať len
na účely dohodnuté v zmluve o dodávke vody v súlade s požiadavkami na zdravotnú bezpečnosť pitnej
vody ustanovenú osobitnými predpismi. Dodávka vody kvalitou, množstvom a tlakom je splnená vtokom
vody z verejného vodovodu do vodovodnej prípojky, ak sa vlastník verejného vodovodu a odberateľ
nedohodnú inak.

Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 442/2002 Z.z. odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou je splnené
vtokom odpadových vôd vypúšťaných zo zariadenia producenta do verejnej kanalizácie.

Podľa § 26 ods. 1 písm. d) zákona č. 442/2002 Z.z. odberateľ a producent sú povinní oznámiť

prevádzkovateľovi zistenú poruchu na vodovodnej alebo kanalizačnej prípojke vrátane poruchy na
meradle.

Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z.z. konečný spotrebiteľ vody (ďalej len "konečný spotrebiteľ") je
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá odoberá vodu na účely konečnej spotreby vody z verejného

vodovodu alebo od odberateľa vody (§ 4 ods. 3).

Podľa § 28 ods. 5 zákona č. 442/2002 Z.z. právo na vodné vzniká vtokom vody do potrubia napojeného
bezprostredne za meradlom. Ak nie je osadené meradlo, právo na vodné vzniká vtokom vody do
hlavného uzáveru pripojeného pozemku alebo stavby, prípadne do uzáveru hydrantu, výtokového

stojana, plniaceho miesta alebo hadicového zariadenia; v takom prípade sa vodné stanoví smernými
číslami spotreby vody.

Podľa § 28 ods. 8 zákona č. 442/2002 Z.z. právo na stočné vzniká vtokom odpadových vôd do verejnej
kanalizácie.

Podľa 28 ods. 9,10 zákona č. 442/2002 Z.z. vodné je platba za dodanú pitnú vodu, ktorú tvorí súčin
ceny za 1 m3 vyrobenej a dodanej pitnej vody verejným vodovodom podľa osobitného predpisu a
množstva odobratej pitnej vody. Stočné je platba za odvedenú odpadovú vodu, ktorú tvorí súčin cenyza 1 m3 odvedenej odpadovej vody verejnou kanalizáciou a spravidla aj čistenej odpadovej vody podľa
osobitného predpisu a množstva odvedenej odpadovej vody.

Podľa § 29 ods. 1,2,3 zákona č. 442/2002 Z.z. meranie množstva vody dodanej verejným vodovodom
zabezpečuje vlastník verejného vodovodu svojím meradlom. Ak nie je množstvo vody merané, stanoví
sa množstvo dodanej vody smernými číslami spotreby vody. Takto zistené množstvo dodanej vody
je podkladom na vyúčtovanie vodného. Meranie množstva vody odvedenej do verejnej kanalizácie
zabezpečuje producent svojím meradlom, ak to ustanovuje prevádzkový poriadok verejnej kanalizácie.

Ak sa vlastník verejnej kanalizácie, prípadne prevádzkovateľ nedohodne s producentom inak a ak nie
je množstvo vypúšťaných odpadových vôd merané, má sa za to, že odberateľ, ktorý odoberá vodu z
verejného vodovodu, vypúšťa do verejnej kanalizácie také množstvo vody, ktoré podľa zistenia odobral
z verejného vodovodu, s pripočítaním množstva vody získanej z iných zdrojov. Takto zistené množstvo
odpadových vôd je podkladom na vyúčtovanie stočného.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

15.Vychádzajúc zo skutočností tvrdených stranami sporu, obsahu listinných dôkazov a s prihliadnutím
na zákonné intencie citovaných ustanovení, súd dospel k záveru, že žalobný návrh je v celom rozsahu
dôvodný a zaviazal žalovaného na úhradu istiny aj úrokov tak, ako boli tieto špecifikované v petite žaloby.

16.Súd reflektoval najmä nespornú skutočnosť, že medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným

ako odberateľom došlo k uzavretiu platnej a účinnej zmluvy o dodávke a odvádzaní vody, predmetom
ktorej bol záväzok žalobcu dodávať žalovanému na špecifikované odberné miesto pitnú vodu a tiež
záväzok následne odviesť vyprodukovanú odpadovú vodu do kanalizácie. Na druhej strane vznikol na
strane žalovaného ( voči žalobcovi) záväzok za dodanie a odvod vody uhradiť vodné a stočné, a to
na základe predloženej faktúry. Predmetom tohto súdneho konania bol teda nárok žalobcu na úhradu

vodného a stočného voči žalovanému, čo po právnej stránke možno vyhodnotiť ako nárok uplatnený zo
záväzkovoprávneho vzťahu, uzavretého na základe písomnej zmluvy.

17.V konaní nebolo sporné, a v tejto časti dôvodnosť uplatňovaného nároku žalovaný ani nenamietal,
že žalobca vystavil žalovanému faktúry: faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú 14.10.2017 na sumu 11,15

Eur ( dodané množstvo vody 9 m3, odvedené množstvo vody 9 m3), faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú
14.11.2017 ma sumu 15,30 Eur ( dodané množstvo vody 6 m3, odvedené množstvo vody 6 m3), faktúru
č. XXXXXXXXXX splatnú 14.12.2017 na sumu 12,98 Eur ( dodané množstvo vody 6 m3, odvedené
množstvo vody 6 m3), faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú 14.1.2018 na sumu 8,82 m2( dodané množstvo
vody 3 m3, odvedené množstvo vody 3 m3), faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú 14.2.2018 na sumu

15,16 Eur ( dodané množstvo vody 7 m3, odvedené množstvo vody 7 m3), faktúru č. XXXXXXXXXX
splatnú 14.3.2018 na sumu 26,13 Eur ( dodané množstvo vody 11 m3, odvedené množstvo vody 11
m3), všetky za dodanie a odvedenie vody. Táto časť uplatnenej istiny vo výške 89,54 Eur ( spolu s
úrokmi) predstavuje reálne vyúčtovanie ceny za poskytnuté zmluvné plnenie, dodávku a odvod vody,
pričom na strane žalovaného vznikla povinnosť túto sumu uhradiť. Nakoľko dôvodnosť tejto časti istiny

žalovaný nerozporoval, súd považoval túto časť nároku za osvedčenú. Tu je nutné len dodať, že
žalovaný dokonca v konaní avizoval údajnú úhradu tejto časti istiny, avšak súdu nepredložil žiadny dôkaz
osvedčujúci túto skutočnosť. V civilnom sporovom konaní však povinnosť osvedčiť tvrdenú skutočnosť
zaťažuje práve toho, kto na túto odkazuje. Súd nemohol vychádzať z tohto tvrdenia žalovaného ako z
relevantného a pravdivého, nakoľko zostalo v konaní neosvedčené. Obdobne súd priznal aj nárok na

úhradu časti istiny vo výške 2,32 Eur. Žalobca totiž v konaní osvedčil nielen zaslanie upomienky na
úhradu nezaplatenej faktúry, ale aj výšku sadzby za tento úkon a to predložením zoznamu poplatkov a
pokút žalobcu. Obdobne aj na túto časť istiny sa vzťahuje predchádzajúca argumentácia o neosvedčeníjej údajnej úhrady, ktorá síce bola zo strany žalovaného avizovaná a tvrdená, avšak zostala len v rovine
nepreukázanej skutočnosti, na ktorú nemožno prihliadať a vyvodzovať z nej právne a skutkové závery.

18.Súd sa v konaní venoval najmä prieskumu nároku v časti uplatnenej istiny 1.870,80 Eur s
príslušenstvom. V konaní vyšlo najavo, že táto účtovaná suma, pozostávajúca zo sumy vodného
629,51 Eur a stočného 929,49 Eur súvisela s únikom vody v pivnici rodinného domu žalovaného, ako
definovaného odberného miesta v zmluve. Je nepochybné, že došlo v mieste odberu k masívnemu úniku
vody z dôvodu vytrhnutiu filtra na prívode. Z uvedeného možno vyvodiť, že masa vody v objeme 864 m3

( ako je zrejmé z faktúry č. XXXXXXXXXX ) vtiekla do potrubia v pivnici, čím došlo k naplneniu skutkovej
podstaty ustanovenia § 28 ods. 5 citovaného zákona. Znamená to, že žalobca dodal faktúrované
množstvo vody, za ktorej dodanie mu vznikol nárok na úhradu vodného. Súd tento záver prijal aj s
prihliadnutím na opis škodovej udalosti v zápise o škode, kde je zrejmé, že praskol filter, ako komponent,
na potrubí, vedenom na stene, už v pivnici domu, ktoré dokonca nebolo chránené pred mrazom. Nakoľko
bol dom neobývaný, a voda vytekala asi 2-3 hodiny, množstvo vody v rozsahu, v akom bolo faktúrované,

zodpovedá opisovanému skutkovému stavu. Žalovaný v rámci svojej obrany nerozporoval danosť a
dôvodnosť tejto časti uplatňovaného nároku a preto, aj z tohto dôvodu, súd priznal nárok na úhradu
vodného aj zo spornej faktúry č. XXXXXXXXXX vo výške 629,51 Eur.

19.Jediným sporným momentom v tomto konaní bol nárok žalobcu na úhradu sumy 929,49 Eur, z

titulu stočného, teda platby za odvedenie odpadovej vody, ktorá bola vyúčtovaná spornou faktúrou č.
XXXXXXXXXX. Žalovaný v prvom rade namietal, že fakturácia stočného je v tomto prípade nezákonná,
nakoľko voda neodtiekla do verejnej kanalizácie. Túto tvrdenú skutočnosť opäť ničím neosvedčil. V
rámci svojej argumentácie síce odkazoval na zápis o škode, avšak tento vo svojich záveroch nie je
relevantný z viacerých dôvodov. V prvom rade bol vyhotovený 4 dni po údajnej škodovej udalosti, a

to len na základe opisu žalovaného. Z obsahu tohto listinného dôkazu je zrejmé len to, že v čase
obhliadky už voda v pivnici reálne nebola, avšak z poznámky" že sa stratila v zemi" nemožno za
žiadnych okolností vyvodiť záver, že by nebola odvedená do kanalizácie. Rovnako sa súdu javí ako
nepresvedčivé aj tvrdenie žalovaného, že voda mala " vsiaknuť do betónu". Toto tvrdenie, už len pri
zohľadnení základnej charakteristiky fyzikálnych vlastností betónu, neprichádza do úvahy ako pravdivé.

V tejto časti odôvodnenia súd poukazuje na to, že žalovaný zostal v konaní nečinný a to napriek
tomu, že mal nepochybne postavenie spotrebiteľa, spôsobilo, že súd neuveril jeho tvrdeniam, ktoré
neboli podporené predložením žiadneho relevantného dôkazu. Súd mu vo veci riadne zasielal žalobu
s poučeniami, dokonca opakovane, z dôvodu jeho tvrdenia, že sa zdržuje na inej adrese. Na každé
pojednávanie ho predvolával z adresy trvalého pobytu aj zo zadanej údajnej adresy. Žalovaný sa

však na pojednávania nedostavoval, čím znemožnil súdu ho dopytovať a požadovať spresnenie jeho
poskytovaných informácií za účelom ustálenia relevantného skutkového stavu. Jeho nečinnosť, resp.
ignorovanie súdnych predvolaní, v podstate privodila stav, že sa mu v konaní nepodarilo osvedčiť
rozhodné skutočnosti a tým uniesť v rozhodujúcich tvrdeniach dôkazné bremeno.

20.Súd vychádzal zo obsahu zmluvy, kedy množstvo odvádzanej vody nebolo merané meradlom ( resp.
táto skutočnosť z obsahu zmluvy nevyplývala). Uvedený záver korešpondoval aj s tvrdením žalobcu,
ktoré žalovaný nerozporoval. Preto v zmysle zmluvy, ale najmä priložených VOP a ustanovenia § 29
ods. 3 citovaného zákona, sa má za to, že odberateľ, ktorý odoberá vodu z verejného vodovodu, vypúšťa
do verejnej kanalizácie také množstvo vody, ktoré podľa zistenia odobral z verejného vodovodu, takto

zistené množstvo odpadových vôd je podkladom pre vyúčtovanie stočného. Nakoľko z vykonaného
dokazovania je zrejmé, že pri úniku vody bolo dodané množstvo v objeme 864 m3, platí premisa, že
rovnaké množstvo bolo i odvedené, a za jeho odvedenie musí žalovaný uhradiť stočné vo faktúrovanej
výške ( faktúra č. XXXXXXXXXX).

21.Súd sa zaoberal aj obranou žalovaného, ktorý tvrdil, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou
udalosťou, nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného, v dôsledku čoho
sa on zbabil zodpovednosti za škodu podľa § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka. V prvom rade
treba poukázať na nesprávnu právnu kvalifikáciu uplatňovaného nároku, kedy si žalobca uplatňuje voči
žalovanému nárok nie z titulu náhrady škody, ale z titulu existencie zmluvného záväzku. Súd preto na

uplatnený nárok nemôže aplikovať ustanovenia o škode, žalobca nemá postavenie poškodeného, ani
žalovaný mu škodu nespôsobil akoukoľvek prevádzkovou činnosťou a nemôže sa teda aplikovať žiadny
liberačný dôvod. Obdobne nemožno aplikovať ani ustanovenie § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
v zmysle ktorého ak má poistený ( v tomto prípade teoreticky žalovaný) proti inému právo na náhraduškody, prechádza právo na poistiteľa( teda poisťovňu), a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.
Výklad tohto ustanovenia smeruje len k možnosti prechodu práva na plnenie voči škodcovi ( teda
práva z poisteného na poisťovňu), nie k prechodu povinnosti plniť, ktorá zaťažuje poisteného. Ak teda

žalovaný uzavrel s poisťovňou poistnú zmluvu( ktorú mimochodom vôbec nepredložil, a preto súd
nemohol preskúmať rozsah poistného krytia), táto zmluva predstavuje základ dvojstranného vzťahu
medzi žalovaným a poisťovňou a nie je predmetom skúmania v tomto konaní. V tomto konaní si žalobca
uplatňuje nárok zo samostatnej zmluvy uzavretej výlučne so žalovaným, na základe ktorej vznikla
povinnosť žalovaného plniť. Až po uhradení dlžnej sumy si môže žalovaný prípadne, v rozsahu uzavretej

poistnej zmluvy, uplatňovať nárok na náhradu od poisťovne, avšak len v intenciách poistnej zmluvy.

22.Z vyššie uvedených dôvodov, súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel, pričom len dodáva, že v časti
nároku na zaplatenie úrokov z omeškania, si žalobca nárok uplatnil v súlade s citovanými zákonnými
predpismi ( čo sa týka výšky úrokov ako aj dátumu od ktorých si ich úhradu uplatňuje, nakoľko správne
vychádzal z dátumu splatnosti jednotlivých faktúr. Deň nasledujúci po splatnosti sa dostal žalovaný s

ich úhradou do omeškania).

23.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného
sporovéhoporiadku.Nakoľkožalobcamalvoveciplnýúspech,vznikolmunároknanáhradutrovkonania
voči žalovanému a to v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.