Rozsudok Judgement was issued on Thursday, April 9, 2008

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8C/245/1999

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719203144
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2008

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2008:6719203144.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Zvolene v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci
navrhovateľky P.. Z. T., rod. B., nar. XX.. X.. XXXX,. trvale bytom Z., M.R. Š. XXXX/XX,. zast. M.. M.
U., advokátom so sídlom Z., T. č. XXX/X,. proti odporcom I./ M. P. (predtým B.), rod. L., nar. XX.. X..
XXXX,. trvale bytom B. XX,. II./ E. B., nar. XX.. XX.. XXXX,. trvale bytom Z., N. XXXX/XX,. III./ I.. M.
B., nar. XX.. X.. XXXX,. trvale bytom Z., Š. XXXX/XX,. o určenie že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po

neb. J. B., takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že nehnuteľnosti vedené na Katastrálnom úrade v B. B., Správa katastra Z.,
nachádzajúce sa v kat. území B. a to parcela č. 43/4 o výmere 508 m2 vedené ako záhrady, parcela
č. 44 o výmere 963 m2 vedené ako záhrady a parcela č. 45 o výmere 777 m2 vedené ako zastavané
plochy a nádvoria, zapísané na LV č. 196 p a t r i a v podiele 1-ina do dedičstva po
poručiteľovi J. B., nar. X.. XX.. XXXX,. zomr. dňa XX.. XX.. XXXX,. naposledy bytom B. XX.

Súd konanie voči odporkyni v I./ rade, M. P., rod. L., nar. XX.. X.. XXXX. z a s t a v u j e .

O trovách konania r o z h o d n e súd v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojim návrhom domáhala určenia, že nehnuteľnosti vedené na O. Ú. vo Z. - odbor
katastra nehnuteľností, nachádzajúce sa v k.ú. B., a to parcela č. 43/4 o výmere 508 m2 záhrada, parcela
č. 44 o výmere 963 m2 záhrada a parcela č. 45 o výmere 777 m2 zastavaná plocha, patria v podiele v 1

do dedičstva po poručiteľovi J. B., nar. X.. XX.. XXXX,. zomr. dňa XX.. XX.. XXXX.. Na základe návrhu na
zmenu návrhu súd pripustil túto zmenu s tým, že petit znel tak, že: „Súd určuje, že nehnuteľnosti vedené
na Katastrálnom úrade v B. B., Správa katastra Z., nachádzajúce sa v kat. území B. a to parc.č. 43/4 o
výmere 508 m2 vedené ako záhrady, parc.č. 44 o výmere 963 m2 vedené ako záhrady a parc.č. 45 o
výmere 777 m2 vedené ako zastavené plochy a nádvoria na LV č. 196, patria v podiele 1 do dedičstva
po poručiteľovi J. B., nar. X.. XX.. XXXX,. zomr. dňa XX.. XX.. XXXX,. naposledy bytom B. X.“
Tento návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že podľa pozemnoknižnej vložky č. XXX. boli

spoluvlastníkmi parcely č. 7 J. K. v 1-ici, J. B. v 1-ine a jej otec, J. B. v 1-ine. Túto časť parcely otec
navrhovateľky podľa nej nikdy počas svojho života nikomu nedaroval, nepredal, ani ju iným spôsobom
nescudzil. Táto parcela bola na základe geometrického plánu č. Š. XXX/XX rozdelená na parcelu č. 43/1
o výmere 1.035 m2, parcelu č. 44 o výmere 963 m2 a parcelu č. 45 o výmere 777 m2. Z parcely č. 43/1
bola oddelená parcela č. 43/4 o výmere 508 m2 a parcela č. 43/1 mala novú výmeru 527 m2. Uvedený
geometrický plán bol urobený za účelom osvedčenia č. Nz XXX/XX,. ktorým si dali odporcovia osvedčiť

vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam. Na základe dedičského rozhodnutia č. D 1903/93, Dnot 887/93
zdedila navrhovateľka po poručiteľovi J. B. parcelu č. 43/1 zapísanú na LV č. 5 a to v 1-ine. Neskôr
zistila, že si odporcovia dali osvedčiť parcely č. 43/4, 44 a 45, pričom v osvedčení uviedli, že ohľadompôvodnej parcely č. 43/1 o výmere 1.035 m2 a parcely č. 7 sa majetkovo právne vysporiadali s jej otcom
už počas svojho života. Na základe tohto boli zapísaní ako vlastníci parciel do katastra nehnuteľností.
Navrhovateľka však tvrdí, že jej otec svoju časť parciel nikomu nepredal a s nikým sa majetkoprávne

nevysporiadal. Preto aj parcely č. 43/4, 44 a 45 majú patriť do dedičstva po jej otcovi. Naliehavý
právny záujem na určovacej žalobe v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. preukazuje tým, že iným spôsobom
nemôže dosiahnuť to, aby bola vedná ako skutočná spoluvlastníčka nehnuteľností zapísaných v katastri
nehnuteľností.

Súd svojim rozsudkom č.k. 8C 245/1999-238 zo dňa 25. 2. 2005 návrh navrhovateľky zamietol. Súd
dospel k tomuto záveru z toho dôvodu, že navrhovateľka nijakým právne-relevantným spôsobom
nepreukázala svoje vlastnícke práva k nehnuteľnostiam, o ktoré sa jedná. Vrámci vykonaného
dokazovania mal súd preukázané, že pozemky boli vo vlastníctve právneho predchodcu navrhovateľky
J. B. a tiež vo vlastníctve jednak manžela odporkyne I./ a otca odporcov II./ a III./, J. B. a to do roku
1958. Od tohto roku, kedy na základe tvrdenia odporkyne I./ došlo k ústnej, ale následne aj k písomnej

dohode, o čom však ona nevedela predložiť dôkaz, nie je žiadnym spôsobom preukázané, že by J.
B. bol vlastníkom týchto nehnuteľností. Tieto skutočnosti sú preukázané tým, že v roku 1958 došlo k
prečísľovaniu parciel a to za účelom, aby si J. B. mohol začať stavať dom a aby mal takto vysporiadané
pozemky, kde už ako noví vlastníci boli uvedení J. B. a odporkyňa I./. Bolo by teda nelogické, že by si J.
B. staval dom na nevysporiadaných pozemkoch, pričom od tohto času sa jeho brat J. B. nikdy nesprával

tak, že by si jeho brat J. B. staval dom na jeho pozemku.

Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14Co 166/05 zo dňa 16. 8. 2005 bol vyššie uvedený
rozsudok okresného súdu zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. V odôvodnení tohto
rozsudku sa uvádza, že odporcami tvrdené skutočnosti vrámci konania o osvedčenie nehnuteľností,

ale aj tvrdenia uvádzané v tomto konaní sú nepravdivé, lebo otec navrhovateľky svoj spoluvlastnícky
podiel na parc.č. 7, vedenej v zápisnici č. XXX nikdy nikomu nepredal, nescudzil, ani s nikým sa
majetkovoprávne nevysporiadal. To znamená, že v čase svojej smrti bol spoluvlastníkom týchto parciel
a z tohto dôvodu navrhovateľka zdedila spoluvlastníctvo k parcele č. 43/1 a tak isto do dedičstva patria
aj sporné parcely č. 43/4, 44 a 45. Existenciu dohody o vysporiadaní nepotvrdili žiadni svedkovia,

z ktorých by vyplynulo, že aj ďalší pozemnoknižný vlastník J. K., ani jeho právni nástupcovia neboli
účastníkmidohodyaaninemohlibyť,nakoľkoktakejtodohodenikdynedošlo.Podľanázoruodvolacieho
súdu, nadobudnutie vlastníctva je možné preukázať aj rozhodnutiami vo veciach prejednania dedičstva
po právnych predchodcoch, alebo osvedčeniami vydanými notármi o nadobudnutí vlastníckeho práva
vydržaním a podobne. Odvolací súd je toho názoru, že nie je v možnostiach súdu skúmať, či

osvedčenie vydané notárom, ktorému takáto činnosť bola zákonom zverená, je platné. Osvedčenie
vydané notárom nie je možné považovať za právny úkon, pretože ním sa len osvedčujú skutočnosti
uvádzané osobou, ktorá sa považuje za vlastníka nehnuteľností na základe oprávnenej držby. Notár
pri tomto nevykonáva žiadne šetrenie. Pravdivosť prejavu vôle účastníka a pravdivosť predložených
dokladov notár nepotvrdzuje. Ak ale osvedčenie bolo vydané za podmienok ustanovených zákonom a

v dôsledku tohto držiteľ nehnuteľnosti bol zapísaný ako vlastník v katastri nehnuteľností, zmenu takto
zaevidovaného vlastníckeho práva možno dosiahnuť len určujúcim výrokom súdu o vlastníckom práve
k sporným nehnuteľnostiam. V tomto uznesení sa taktiež konštatuje, že sporené parcely č. 43/4, 44
a 45 boli vytvorené z pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. 7, vedenej v zápisnici č. XXX,. ktoré boli v
spoluvlastníctve J. K., ktorý mal 1-icu a bratov J. a J. B., ktorí boli evidovaní ako vlastníci v 1-ine. Títo

bratia nadobudli svoje podiely darovaním od svojich rodičov, pričom zápis o darovaní je vedený pod
č. D XXX/XX. z 20. 1. 1949, ktorý je posledným pozemnoknižným zápisom. Spoluvlastníctvo odporcov
k týmto parcelám bolo zaevidované katastrom nehnuteľností na LV č. 196 na základe osvedčenia
vydaného notárkou J.. J. H. pod č. Nz XXX/XX,. N XXX/XX. zo dňa 2. 11. 1994, pričom tieto parcely
boli zamerané a vyčlenené geometrickým plánom č. Š. XXX/XX,. vyhotoveným I.. J. Š. zo dňa 7. 10.

1993.Prenadobudnutievlastníckehoprávavydržanímzákonnevyžadujeperfektnýúkon,lebovtakomto
prípade by išlo o nadobudnutie vlastníckeho práva iným spôsobom. K základným podmienkam pre
nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním patrí zistenie a preukázanie tzv. titulu vydržania, t.j. či došlo
k takej skutočnosti, ktorá by odôvodnene vyvolala v nadobúdateľovi presvedčenie, že sa stal vlastníkom
nehnuteľnosti.

Podľa rozhodnutia okresného súdu sa mali bratia J. a J. B. dohodnúť, že J. B. mal nadobudnúť do
vlastníctva sporné nehnuteľnosti, na ktorých postavil v roku 1962 rodinný dom. Za týmto účelom B. K.
vyhotovil geometrický plán č. XXX/XX-XXX/XXX,. ktorým pôvodnú pozemnoknižnú parcelu č. 7 rozdelilna parcely č. 7/1, 7/2 a 7/3. Vlastníkom parcely č. 7/1 o výmere 1.652 m2 sa stal J. K. a ostatné dve
parcely označené ako 7/2 a 7/3 nadobudol J. B. a jeho manželka M. B., rod. L..
Podľa názoru krajského súdu, je v tomto spore potrebné pri posudzovaní opodstatnenosti nároku

navrhovateľky a pokiaľ ňou bolo spochybnené vlastnícke právo odporcov, skúmať, či právny predchodca
odporcov, t.j. J. B., nadobudol vlastníctvo aj na podiel vedený v pozemkovej knihe v prospech J. B. a
teda či nejde len o účelový obsah vydaného notárskeho osvedčenia. Zo strany odporcov je tvrdené ako
nadobúdací právny titul vydržanie a pri vydržaní súd musí mať preukázaný najmä zákonný dôvod držby.
Povinnosťou okresného súdu bude dôsledne zisťovať, či, kedy a akým spôsobom došlo k reálnemu

vyčleneniu jednotlivých častí pozemnoknižnej parcely č. 7 a či k takémuto vyčleneniu došlo na základe
nejakej dohody a to nielen čo do užívacieho vzťahu, ale i čo do vlastníckych práv. Okresný súd teda
dôsledne neskúmal, či právny predchodca odporcov J. B. sa s ostatnými spoluvlastníkmi dohodol o
zrušení, a súčasne o vyporiadaní vlastníctva, či táto dohoda je skutočnosťou, ktorá dôvodne v ňom
mohla vyvolať presvedčenie, že sa stal výlučným vlastníkom sporných pozemkov. Preto súd pre riadne
zistenie skutkového stavu bude musieť doplniť dokazovanie a vyžiadať si podklady z bývalej evidencie

nehnuteľností a zidentifikovať celú pozemnoknižnú parcelu č. 7, najmä porovnať či a kedy došlo k jej
reálnemu rozdeleniu, akým spôsobom a v ktorých obdobiach bola spoluvlastníkmi užívaná.

Súd po tomto zrušujúcom uznesení si zo Správy katastra Z. vyžiadal, aby mu bolo zaslané, či a kedy
došlo k reálnemu rozdeleniu pozemnoknižnej parcely č. 7. Vrámci odpovede zo správy katastra bolo

zistené, že správa katastra neeviduje žiadnu listinu, na základe ktorej by došlo k reálnemu rozdeleniu
pozemno-knižnej parcely č. 7 v katastrálnom území B.. V katastrálnom operáte nedošlo k vyčleneniu
častí uvedenej v pozemno-knižnej parcely do vlastníckych práv. Zároveň bola súdu zaslaná fotokópia
dokumentácií, ktoré sú podkladom k prevodom vlastníckych vzťahov k pôvodnej pozemnoknižnej
parcele č. 7 katastrálneho územia B.. Zo zaslania tejto pozemno-knižnej vložky však súd nezistil

žiadne nové skutočnosti, ktoré by už súd nemal zistené v predchádzajúcom konaní. Zároveň bola súdu
zaslaná aj kúpna zmluva medzi odporkyňou I./ ako predávajúcou a odporkyňou II./ ako kupujúcou, ktorej
rozhodnutie o povolení vkaldu do katastra bolo dané dňa 10. 7. 2000, na základe ktorého odporkyňa I./
odpredala svoj polovičný spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach uvedených v bode I. tejto zmluvy,
zapísanýchnaLVč.196 atoparcelač.45-zastavanáplochaovýmere777m2spolusrodinnýmdomom

súp.č. XX,. parcela č. 44 - záhrada o výmere 963 m2 a parcela č. 43/4 - záhrada o výmere 508 m2. Na
základe týchto skutočností sa odporkyňa II./ stala vlastníčkou týchto nehnuteľností v podiele 3-ín. Na
základe tých skutočností, že súd vrámci vykonania nového dokazovania nezistil žiadne nové skutočnosti
a ani účastníkmi nebolo navrhnuté doplnenie dokazovania, súd opätovne zamietol návrh navrhovateľky
a zároveň vzhľadom na tú skutočnosť, že v zmysle vyššiecitovanej kúpnej zmluvy odporkyňa I./ tieto

nehnuteľnosti previedla na odporkyňu II./, konanie voči odporkyni I./ M. P. zastavil.

Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Banskej
Bystrici uznesením č.k. 14Co 99/07-337 zo dňa 27. 6. 2007 zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom odôvodnení krajský súd poukázal na to, že v pôvodnom zrušujúcom

uznesení č.k. 14Co 166/05-260 zo dňa 16. 8. 2005 odvolací súd vyslovil názor, že povinnosťou
okresného súdu bolo zistiť existenciu právne relevantného dôvodu zániku spoluvlastníckych práv
právneho predchodcu navrhovateľky k sporným nehnuteľnostiam. Okresný súd mal zisťovať, či, kedy
a akým spôsobom došlo k reálnemu vyčleneniu pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. 7 a či takéto
vyčlenenie malo za následok nielen zmenu užívacích, ale najmä vlastníckych práv. Taktiež poukazuje

na to, že v prípade ak Správa katastra Z. (č.l. 271) uviedla, že v katastrálnom operáte nie je
evidovaná žiadna listina, na základe ktorej došlo k reálnemu rozdeleniu pozemnoknižnej parcely č. 7
do vlastníckych práv a okrem rozporných tvrdení odporkyne I./ M. P. doteraz ani inými svedeckými
výpoveďami nebola preukázaná existencia dohody o deľbe, dobrá viera držiteľa o tom, že mu vec patrí
a že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí vyplývať z konkrétnych okolností, z ktorých je možné usúdiť,

že presvedčenie držiteľa je dôvodné. Ak okresný súd nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním
odvodzovalodgeometrickéhoplánuastavebnéhopovoleniazroku1959,stakýmtozáveromsaodvolací
súd nestotožňuje. Titulom - právnym dôvodom na základe ktorého môže držiteľovi vzniknúť vlastnícke
právo, môže byť len právny úkon, ktorým sa vec prevádza na iného vlastníka. Geometrický plán pre
absenciu znakov uvedených v § 304 O.z. nie je možné považovať za právny úkon, lebo nevyjadruje

vôľu konajúcich osôb a predstavuje len určitý spôsob zobrazenia určitého pozemkového usporiadania
a to buď súčasného, minulého alebo predpokladanej budúcnosti. Taktiež sa vychádza aj zo zásady
oddeleného vlastníctva stavby a pozemku, a takýmto právnym titulom nemohlo byť ani rozhodnutie o
povolení stavby vydané príslušným štátnym orgánom. Bez preukázania právneho dôvodu vedúceho kzmene vlastníckych vzťahov nemohli byť ani právni predchodcovia odporcov dobromyseľní v tom, že im
sporné parcely patria. Pretože okresný súd vo veci nepostupoval v intenciách zrušujúceho uznesenia
odvolaciehosúdu,nemoholdospieťksprávnymskutkovýmaprávnymzáverom.Záverokresnéhosúduo

zastavení konania proti odporkyni I./ je nepreskúmateľný, pretože z písomného vyhotovenia rozhodnutia
nevyplýva, na základe akých právnych skutočností bolo tak rozhodnuté. Z vyššie uvedených dôvodov
odvolací súd prvostupňový rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

Na základe výzvy súdu, adresovanej Katastrálnemu úradu Z., súd uvedený katastrálny úrad vyzval, aby

mu oznámil nasledujúce skutočnosti: 1./ Na základe čoho (akých právnych alebo iných skutočností) bola
parcela č. 7, zapísaná v kat.úz. B., evidenčne rozdelená a boli z nej neskôr vytvárené parcely EN 41,
42, 43/2 a 43/3. 2./ Na základe čoho došlo k vytvoreniu parc. KN č. 43/1, kat.úz. B., a to spätne až po
parcelu č. 7. Zároveň súd žiadal o zaslanie výpisu z LV č. 196 a LV č. 5, kat.úz. B.. Taktiež súd žiadal o
vysvetlenie, prečo na LV č. 5, kat.úz. B., nie je uvedený vlastnícky podiel evidovaný pod B navrhovateľky.
Súdu na základe tejto žiadosti bola zaslaná odpoveď, v ktorej sa uvádza, že parcela č. 7/1 bola zmenená

na parcelu č. 43/1 na základe prečísľovania parciel po technicko hospodárskom mapovaní v roku 1986.
PK parcely č. 4 a č. 6 boli zmenené na C - KN parc.č. 41, 43/2, 43/3 na základe prečísľovania po
vytvorení technicko hospodárskeho mapovania. Pozemok C - KN parc.č. 43/1 bola ako aj PK parcela č.
7 rozdelené geometrickým plánom zo dňa 7. 10. 1993.

Súd na základe výpisu z LV č. 196, kat.úz. B. zistil, že nehnuteľnosti uvedené na tomto LV, označené
ako parcela č. 43/4 o výmere 508 m2 vedené ako záhrady, parcela č. 44 o výmere 963 m2 vedené ako
záhrady a parcela č. 45 o výmere 777 m2 vedené ako zastavané plochy a nádvoria a rodinný dom súp.č.
XX,. postavený na parc.č. 45 sú vlastníkmi týchto nehnuteľností odporkyňa II./ v 3-inách a odporca III./
v 1-ine.

Súd z výpisu LV č. 5, kat.úz. B. zistil, že na tomto LV sú zapísané nehnuteľnosti a to pozemok na parc.č.
43/1 o výmere 574 m2 vedené ako záhrady, ktorého vlastníkom je okrem iných aj navrhovateľka v 1-
ine spoluvlastníckeho podielu.

Súd z geometrického plánu č. Š. XXX/XX,. vypracovaného I.. J. Š. zistil, že z parcely č. 43/1 bola
vytvorená parcela č. 43/4, pričom taktiež týmto geometrickým plánom sa z parcely č. 7 vytvorila parcela
č. 44 a 45.

Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Okresný súd s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti a to predovšetkým jednak na rozhodnutia,
ktorými dvakrát v rozsudku zamietol žalobu a s prihliadnutím na zrušujúce uznesenia Krajského súdu
v Banskej Bystrici, dospel k názoru, že návrh navrhovateľky je dôvodný. Predovšetkým sa súd vo
svojich prvotných rozsudkoch opieral o to, že odporcovia nadobudli svoje vlastnícke právo k týmto

nehnuteľnostiam vydržaním, pričom sa opieral o tie skutočnosti, že v roku 1958 došlo k dohode
medzi bratmi J. a J. B., kedy si mali vysporiadať títo svoje pozemky tým spôsobom, že tieto sporné
pozemky mali pripadnúť J. B., aby tam mohol začať stavať. Súd tiež predovšetkým pri tvrdení, že došlo
k vysporiadaniu ohľadom pozemkov medzi bratmi J. a J. B. vychádzal z geometrického plánu č. XXX/
XX. - XXX-XXX. zo dňa 27. 10. 1959, podľa ktorého sa parc.č. 7 nachádzajúca sa v pozemnoknižnej

vložke č. XXX,. ktorá bola pôvodne vo vlastníctve J. K. v 1-ici, J. B. v 1-ine a J. B. v 1-ine zmenila tak,
že sa rozdelila na parcelu č. 7/1, ktorej výlučným vlastníkom sa stal J. K. a na parc.č. 7/2 a 7/3, kde sa
výlučným vlastníkom uvádza už J. B. a manželka M., rod. L., t.j. odporkyňa I./. Súd teda predovšetkým z
týchtoskutočnostíodvodzovaldobromyseľnosťodporcovaopodstatnenosťajosvedčeniaovydržaní,na
základe ktorého boli odporcovia zapísaní ako vlastníci na LV na základe notárskej zápisnice N XXX/XX,.

NzXXX/XX,.spísanejdňa2.11.1994notárkouJ..J.H.,vktorejodporkyneI./,II./aodporcaIII./prehlásili,
že sú vlastníkmi nehnuteľností v kat. úz. B., parc.č. 43/4 o výmere 508 m2 vedené ako záhrady, parc.č.
44 o výmere 963 m2 vedené ako záhrady a parc.č. 45 o výmere 777 m2 vedené ako zastavané plochy
a nádvoria, ktoré vznikli podľa skutočného užívacieho stavu odčlenením na základe geometrickéhoplánu, vypracovaného I.. J. Š. v septembri 1993 pod č. Š. XXX/XX,. ktoré boli pôvodne vedené v
pozemkovej knihe kat.úz. B. vo vložke č. XXX. ako parcela č. 7. V tejto zápisnici sa taktiež konštatuje,
že pôvodnými vlastníkmi nehnuteľností boli J. K. v 1-ici, J. B. v 1-ine, s ktorým sme sa majetkoprávne

vysporiadali ešte za života nášho otca a manžela J. B., ktorý je tiež vedený ako spoluvlastník tejto
parcely v 1-ine. Okresný súd vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a to predovšetkým toho, či
nadobudnutie vlastníckych práv k sporným pozemkom bolo uskutočnené takým spôsobom, že mohlo
vyvolať právne následky zmeny vlastníckych práv a to z právneho predchodcu navrhovateľky J. B. na
odporcov I./, II./ a III./ sa zaoberal tou skutočnosťou, či existujú právne relevantné dôkazy o tom, že či

došlo medzi bratmi J. a J. B. k vzájomnému vysporiadaniu ohľadom ich spoluvlastníckych podielov k
týmto pozemkom. Okresný súd už vyššie poukázal predovšetkým pri svojom zamietavom rozhodnutí
v rozsudku zo dňa 25. 2. 2005, ako aj v rozsudku zo dňa 9. 2. 2007, že podľa neho došlo za života
bratov J. a J. B. k ich vzájomnému vysporiadaniu. A však podľa názoru krajského súdu, vysloveného
v zrušujúcich uzneseniach, osvedčenie vydané notárom nie je možné považovať za právny úkon, ale
len za osvedčenie skutočností uvádzaných osobou, ktorá sa považuje za vlastníka nehnuteľností. Notár

teda nevykonáva šetrenie a ani dokazovanie, či je táto držba oprávnená alebo nie a či na základe
nej prostredníctvom vydržania možno nadobudnúť vlastníctvo k nejakej veci. Predovšetkým tu krajský
súd poukazuje na to, že aby mohlo dôjsť k vydržaniu, musí byť splnená jedna z troch základných
podmienok a to titul vydržania, čo znamená preukázanie, či došlo ku skutočnosti, ktorá odôvodnene
môže v užívateľovi vyvolať presvedčenie, že sa stal vlastníkom nehnuteľnosti. Takouto skutočnosťou

predovšetkýmmalabyťtáskutočnosť,ktorútvrdilavsúčasnostijedinážijúcaosobavtomtokonaní,ktorá
mala byť svedkom takéhoto vysporiadania a to odporkyňa I./, že sa bratia J. a J. B. vysporiadali. Zároveň
ako potvrdenie toho, že sa bratia J. a J. B. dohodli, mala byť aj tá skutočnosť, že v roku 1962 si na jednej
zo sporných parciel postavil J. B. rodinný dom a za účelom tejto stavby bol vypracovaný geometrický
plán č. XXX/XX-XXX-XXX. dňa 27. 10. 1959. V danom spore je teda potrebné pri posudzovaní nároku

opodstatnenosti navrhovateľky skúmať, či právny predchodca odporcov nadobudol vlastníctvo aj k
podielu vedeného v pozemkovej knihe v prospech J. B. a či teda nejde len o účelový obsah vydaného
notárskeho osvedčenia. Zo strany odporcov je ako nadobúdací právny titul tvrdené vydržanie, avšak
ako už bolo vyššie spomenuté, musí tu byť preukázaný základný dôvod držby a to titul, od ktorého
by mohla byť odvodená dobromyseľnosť. Skutočnosť, že okresný súd považoval ako nadobúdací titul

vlastníckeho práva vydržaním vypracovanie geometrického plánu a stavebného povolenia z roku 1959,
krajský súd vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 27. 6. 2007 na strane 2. odsek 5 uvádza, že s
takýmto záverom sa on nestotožňuje. Dobrá viera držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladá
ako s vlastnou, musí vyplývať z konkrétnych okolností, z ktorých je možné usúdiť, že presvedčenie
držiteľa je dôvodné. Dobrá viera sa musí vzťahovať k titulu, na základe ktorého môže držiteľovi vzniknúť

vlastnícke právo a takýmto môže byť len právny úkon, ktorým sa vec prevádza na iného vlastníka.
Geometrický plán pre absenciu znakov uvedených v § 304 Občianskeho zákonníka, nie je možné
považovať za právny úkon. Bez preukázania právneho dôvodu vedúceho k zmene vlastníckych vzťahov
nemohli byť ani právni predchodcovia odporcov, ani následne oni dobromyseľní v tom, že im sporné
parcely patria. Súd teda tak ako už bolo vyššie uvedené, na základe vykonaného dokazovania, na

ktoré sa poukazuje v predchádzajúcich rozsudkoch dospel k záveru, že odporcovia I., II./ a III./ nemohli
nadobudnúť spoluvlastnícky podiel, ktorý patril J. B. a to vydržaním tak, ako sa to uvádza v notárskej
zápisnici, na základe ktorej došlo k zápisu spoluvlastníckeho podielu na odporcov I./, II./ a III./.

Čo sa týka zastavenia konania voči odporkyni I./, súd tu postupoval v zmysle § 96 ods. 1 O.s.p.,

v zmysle ktorého navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo
celkom. Nakoľko navrhovateľka žiadala konanie zastaviť voči odporkyni I./, súd tomuto návrhu vyhovel.
Uvedené zastavenie konania bolo predovšetkým z toho dôvodu, že odporkyňa I./ v súčasnosti už nebola
spoluvlastníčkou nehnuteľností o ktoré v tomto konaní ide, pretože súdu bola zaslaná kúpna zmluva
uzatvorená medzi odporkyňou I./ ako predávajúcou a odporkyňou II./ ako kupujúcou, ktoré rozhodnutie

o vklade do katastra bolo podané dňa 10. 7. 2000 a ktorým odporkyňa I./ odpredala svoj spoluvlastnícky
podiel na nehnuteľnostiach, o ktoré v tomto konaní ide, odporkyni II./. Na základe tejto skutočnosti súd
konanie voči odporkyni I./ zastavil.

O trovách konania súd rozhodne v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 4 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložit s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).