Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, April 29, 2008

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15C/9/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6707213146
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2008

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2008:6707213146.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Zvolene, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci
navrhovateľa Š. T., nar. X..X.XXXX, trvale bytom K., M. X,. občan SR, zastúpený J.. A. Š., advokátkou,
A. K. L., G. XX/XX,. proti odporcovi S. P. B., U.. XX.. A. č. X-XX,. vo veci týkajúcej sa pobočky Z., Ul.
Š.M. XXXX/XX,. P.O.B. XXX,. o zaplatenie 290.813,- Sk, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 290.813,- Sk a uhradiť trovy konania

vo výške 23.484,- Sk, do 15-tich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, ktorý došiel na súd dňa 20.11.2007 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na úhradu dlžnej
istiny a trov konania. Jednalo sa o príslušenstvo a to úroky z omeškania z istiny, ktorá bola vyplatená
titulom náhrady straty na zárobku po skončení práceneschopnosti vzniknutú v zmysle ustanovenia
§ 195 Zákonníka práce. U navrhovateľa ako poškodeného bola zistená choroba z povolania s tým,
že jeho pracovnoprávny nárok nebol dlhé roky uspokojený. Navrhovateľ pracoval v Z. K., Š. P. s
tým, že bola mu zistená choroba z povolania. Počas celého obdobia od mesiaca máj 1997 do

času výmazu zamestnávateľa z obchodného registra vedeného Okresným súdom v Banskej Bystrici
táto pohľadávka nebola uhradená. Po celý čas trvania rušenia štátneho podniku zodpovedného a
povinného výplatou tejto náhrady sa navrhovateľ pokúšal uspokojiť svoj nárok ešte voči S. P. P. Z.,
ktorá vykonávala právomoc úrazovej poisťovne v zmysle vtedy platného zákonníka práce. S. P. však
trvala na preukázaní skutočnosti, že štátny podnik zanikol zákonom stanoveným spôsobom, t.j., že bol
vymazaný z obchodného registra ako právny subjekt a že nárok nebol do jeho zániku uspokojený ani

likvidátorom, ani správcom konkurznej podstaty. Štátny podnik sa likvidoval od 11.9.1997 do 24.2.2007
kedy bol zrušený. Takmer po dobu desiatich rokov, počas ktorých nebolo možné či už z objektívnych
alebo subjektívnych dôvodov rozhodnúť o zrušení štátneho podniku právne relevantným spôsobom.
Až na základe uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 55K 174/04-49, ktorý s konečnou
platnosťou rozhodol o zamietnutí nového návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetok na
Z. K., Š. P. v L. podaného posledným likvidátorom bol uskutočnený zo zákona výmaz zamestnávateľa
príslušným súdom z obchodného registra ku dňu 14.3.2007. Počas tohto celého obdobia sa dostával

zamestnávateľ navrhovateľa, za ktorého konal buď príslušný štatutárny zástupca, správca konkurznej
podstaty počas obdobia začatého konkurzného konania alebo jednotliví likvidátori do omeškania s
plnenímpracovnoprávnehonárokuvočinavrhovateľoviakopoškodenémunásledkomzistenejchorobyz
povolania.Následnenatonaochranuzáujmovsamotnéhopoškodeného-navrhovateľabolauzatvorená
dohoda o sporných nárokoch a uznaní dlhu s likvidátorom štátneho podniku ako štatutárnym orgánom
zamestnávateľa, v ktorej uznal čo do dôvodu aj výšky uplatnený nárok na náhradu škody a to náhradu

za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti za obdobie od 1.5.1997 do 31.12.2003 vo výške
267.143,- Sk spolu s príslušenstvom pohľadávky, t.j. úrokmi z omeškania. Po predložení tejto dohody
odporcoviakopreukázanievýmazuzamestnávateľazpríslušnéhoobchodnéhoregistraOkresnéhosúduv Banskej Bystrici odporca vyplatil náhradu za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti za celé
zameškané obdobie od 1.5.1997 do 31.12.2003 vo výške 266.743,- Sk s poukázaním na vtedy platnú
právnu úpravu § 251c vtedy platného Zákonníka práce. K plneniu došlo v dňoch 25.6.2007 a 27.6.2007.

Odporca však odmietol uhradiť navrhovateľovi ním uplatnené príslušenstvo k istine , nakoľko podľa ich
vyjadrenia nie sú viazaní dohodou o sporných nárokoch a uznaní dlhu uzavretej medzi navrhovateľom
a likvidátorom štátneho podniku. Navrhovateľ sa práve týmto návrhom domáhal zaplatenia úrokov z
omeškania s tým, že mal za to, že jeho nárok je plne legitímny, ide o hmotnoprávny nárok navrhovateľa
vyplývajúci z pracovnoprávneho vzťahu odvodený od príslušnej hmotnoprávnej úpravy OZ o omeškaní

dlžníka, keď podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce ak v zákonníku práce v prvej časti sa neustanovuje inak
vzťahujú sa na tieto právne vzťahy ustanovenia občianskeho zákonníka. S poukazom na ustanovenie §
517ods.2OZvspojenís§3Vládnehonariadeniač.87/95Z.z.žiadalpriznaťvyčíslenýúrokzomeškania
od 15.1. každého nasledujúceho roku do zaplatenia čo bolo 24.6.2007. Uvedená istina bola pripísaná
n účet 25.6.2007 a 27.6.2007, avšak úrok z omeškania žiadal len do 24.6.2007. Náhrada za stratu
na zárobku po skončení práceneschopnosti bola splatná pravidelne mesačne vždy spolu so mzdou vo

výplatnom termíne, ktorý bol v štátnom podniku 14-teho dňa nasledujúceho mesiaca. Do omeškania sa
preto dostával vždy k 15-temu dňu príslušného mesiaca, od ktorého žiadal navrhovateľ priznať uvedený
úrok z omeškania. Navrhovateľ si výšku príslušenstva k istine uplatnil na základe vzniku omeškania
zo strany povinného a zodpovedného zamestnávateľského subjektu, povinnosť ktorého zaplatiť tento
vzniknutý úrok z omeškania prešla po jeho výmaze z obchodného registra na odporcu a uplatnil si

úrok z omeškania za nevyplatenie náhrady straty na zárobku po skončení práceneschopnosti v celkovej
odporcom zaplatenej sumy 266.743,- Sk, pričom úrok z omeškania bol uplatnený len z istiny z ročnej ku
koncu príslušného kalendárneho roka v najbližšom výplatnom termíne.

Tunajší súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel a dňa 4.12.2007 vydal vo veci platobný rozkaz,

proti ktorému v zákonom stanovenej lehote podal odporca odpor. V odpore namietal dôvodnosť
uplatňovaného nároku s tým, že úrok z omeškania, ktorý je predmetom podaného návrhu nie je
považovaný za nárok zamestnanca na náhradu škody pri chorobe z povolania s poukazom na
ustanovenie § 51f ods. 1 zákona č. 274/1994 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2003. V súlade s
ustanovením § 285 ods. 1, písm. g/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v platnom znení štát

poskytuje S. P. finančné prostriedky na úhradu nákladov na odškodnenie chorôb z povolania. Dohoda
o sporných nárokoch a uznanie dlhu, ktorá bola medzi navrhovateľom a likvidátorom uzatvorená nie je
podľa nich záväzná, nakoľko nie sú právnym nástupcom zaniknutého zamestnávateľa. Z tohto dôvodu
nie je možné považovať úrok z omeškania za odškodnenie choroby z povolania za sankciu, ktorú je
možné vymáhať od S. P., teda od odporcu.

Pred podaním návrhu na tunajší súd vyzval navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne odporcu
navyplatenienáhradyzastratunazárobkuposkončenípráceneschopnostizrušenéhoštátnehopodniku
Z. K., š.p. v L. náhrady za stratu na zárobku po skončení PN za obdobie 1.5.1997 - 31.12.2003 vo
výške 267.143,- Sk brutto spolu s príslušenstvom tejto pohľadávky. Súčasťou bola aj dohoda o sporných

nárokoch a uznaní dlhu, list M. P., S. V. R. S. zo dňa 4.8.1999 ako aj uznesenie Krajského súdu v
Banskej Bystrici č.k. 55K 174/2004-49. List adresovaný odporcovi je zo dňa 21.3.2007. Na uvedený
list odpovedal odporca dňa 4.4.2007, v ktorom vyzval navrhovateľa na doloženie dokladu o tom, že ku
dňu uznania dlhu likvidátorom od 18.7.2005 nedošlo k žiadnym zmenám najmä úhradám pohľadávky.
Zároveň poukázali na to, že S. P. nie je právnym nástupcom zamestnávateľa, preto úkony likvidátora

nie sú pre nich záväzné. Po predložení pokladov bude náhrada škody bezodkladne vyplatená v zmysle
príslušných právnych predpisov.

Z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 55K 174/2004-49 zo dňa 30.1.2007 bolo zistené, že
návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka Z. K., š.p. v L., so sídlom K., IČO: XXXXXXXX bol

zamietnutý pre nedostatok majetku.

Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu v Banskej Bystrici oddiel P., vložky č. X. bolo zistené, že
Z. K., Š. P., v L. boli vymazané z obchodného registra 14.3.2007 a spoločnosť bola zrušená 24.2.2007.
Právnydôvodzrušeniabolorozhodnutímkonkurznéhosúduozamietnutínávrhunavyhláseniekonkurzu

pre nedostatok majetku podľa § 68 ods. 3, písm. d/ Obchodného zákonníka. Dôvod výmazu bol uvedený
ex offo výmaz.Navrhovateľ pripojil do spisu výpis z účtu, z ktorého vyplýva, že dňa 25.6.2007 a následne 27.6.2007
bola pripísaná úhrada vo výške 239.868,- Sk a 26.875,- Sk od odporcu.

Ďalšou listinou, ktorú doložil navrhovateľ do spisu bola dohoda o sporných nárokoch a uznanie dlhu
uzavretá v zmysle § 32 Zákonníka práce medzi bývalým zamestnávateľom Z. K., Š. P. v L., zastúpená
likvidátorom I.. L. S. a bývalým zamestnancom Š. T. - navrhovateľom o náhrade škody pozostávajúcej
z náhrady za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti v zmysle ustanovenia § 195 ods.
2 Zákonníka práce platného do 1.4.2002 a v zmysle ustanovenia § 201 Zákonníka práce platného

od 1.4.2002 vzniknuté za obdobie od 1.5.1997 do 31.12.2003 v celkovej výške vzniknutého nároku
267.143,- Sk spolu s jeho príslušenstvom s tým, že následne je rozpísaná pohľadávka po jednotlivých
mesiacoch a rokoch aj s príslušenstvom. Dohoda bola podpísaná dňa 18.7.2005.

Dňom 25.6.2007 oznámila S. P. - odporca navrhovateľovi výplatu úrazovej dávky v sume 266.743,- Sk.
Zároveň uviedla, že od 1.1.2004 je v zmysle ustanovenia § 272 vyplácaná navrhovateľovi úrazová renta

zo S. P., Ú..

Navrhovateľ do spisu doložil listy, ktoré zasielal v priebehu obdobia likvidácii štátneho podniku
Ministerstvu hospodárstva SR, Úradu vlády SR, Krajskému súdu v Banskej Bystrici, Okresnému súdu v
Banskej Bystrici, obchodnému registru, Ministerstvu hospodárstva, Ministerstvu spravodlivosti a S. P. s

tým, že pripojil aj odpovede uvedených inštitúcii na jeho výzvy.

Podľa ustanovenia § 251 ods. 1 Zákonníka práce v znení od 1.4.2002 ustanoveniami tohto zákona
sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2002, ak nie je ďalej ustanovené
inak. Nároky, ktoré z nich vznikli, a právne úkony urobené pred 1. aprílom 2002 sa posudzujú podľa

doterajších predpisov.

Podľa ustanovenia § 252 ods. 2 Zákonníka práce v znení do 31.3.2004 nároky musia byť uspokojené
riadne a včas.

Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 a 2 Zákonníka práce v znení do 31.3.2004 účastník, ktorý včas a riadne
neuspokojí nárok druhého účastníka, je v omeškaní. Účastník, ktorého peňažný nárok nebol včas a
riadne uspokojený, môže požadovať úroky z omeškania vo výške ustanovenej pre občiansko-právne
vzťahy.

Podľa ustanovenia § 51f ods. 1 zákona č. 274/1994 Z.z. (účinný do 31.12.2003) nároky zamestnancov
zrušeného zamestnávateľa na náhradu škody pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania,
ktoré neuspokojil likvidátor alebo správca konkurznej podstaty a na ktorých uspokojenie sa nevzťahuje
poistenie zodpovednosti za škodu alebo povinné zmluvné poistenie podľa osobitných predpisov,
uspokojí štát prostredníctvom S. P. z prostriedkov osobitného účtu Ministerstva pre správu a

privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky, Fondu národného majetku Slovenskej republiky a
z rozpočtovej rezervy vlády Slovenskej republiky.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané a nikto to z účastníkov nerozporoval, že navrhovateľovi
vznikol nárok na náhradu straty na zárobku po skončení práceneschopnosti od 1.5.1997 do 31.12.2003.

Tento nárok na náhradu straty na zárobku po skončení práceneschopnosti bol vyplatený navrhovateľovi
S. P., na ktorú v zmysle ustanovenia § 51f ods. 1 v tom čase platného zákona o S. P. č. 274/1994 Z.z.
prešiel. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia bola S. P., prostredníctvom ktorej uspokojoval štát
nároky zamestnancov na náhradu škody pri chorobe z povolania povinná vyplatiť. Toto medzi účastníkmi
sporné nebolo. Sporný bol výklad ustanovenia § 51f ods. 1 čo je nárokom na náhradu škody pri chorobe

z povolania. Podľa navrhovateľa medzi tieto nároky patrí nielen istina, ale aj príslušenstvo pohľadávky,
ktorého vyplatenia sa domáhali. Naopak podľa odporcu je to len samotný nárok na výplatu náhrady
stratynazárobkuposkončenípráceneschopnostibezpríslušenstva,nakoľkoniesúprávnymnástupcom
zaniknutého povinného subjektu. Skutočne tento nárok navrhovateľa na výplatu uvedenej pohľadávky
prešiel zo zákona na štát, nakoľko nebol uspokojený ani likvidátorom, ani správcom konkurznej podstaty

podobudesiatichrokov.ŠtáttentonárokuspokojujeprostredníctvomS.P.zprostriedkovvzákonebližšie
špecifikovaných. Jedná sa o nárok, ktorý mal zamestnanec voči zrušenému zamestnávateľovi. Podľa
ustanovení Zákonníka práce § 252 ods. 1 a 2 nároky vyplývajúce z ustanovení zákonníka práce musia
byť uspokojené riadne a včas. Ak nedôjde k ich riadnemu uspokojeniu v zmysle ustanovenia § 256 ods.1 sa dostáva ten účastník, ktorý neuspokojil nárok riadne a včas do omeškania a podľa tohto zákonného
ustanovenia ods. 2 má ten účastník, to znamená poškodený navrhovateľ, ktorému nebol nárok včas
a riadne uspokojený právo požadovať úroky z omeškania vo výške ustanovenej pre občiansko-právne

vzťahy. To znamená, že aj v zmysle ustanovení zákonníka práce v znení do 1.4.2004 bol odkaz v prípade
omeškania s plnením peňažných nárokov v zmysle zákonníka práce na ustanovenia občianskeho
zákonníka konkrétne ustanovenia § 517 ods. 1, veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 3 Vládneho nariadenia č. 87/95 Z.z. To, že v prípade navrhovateľa sa jedná o nárok vyplývajúci z
ustanovení zákonníka práce v znení do 1.4.2004 a to konkrétne nárok uplatnený v zmysle ustanovenia

§ 195 v tom čase platného zákonníka práce medzi účastníkmi sporné nebolo. Súd pri rozhodovaní mal
teda preukázané, že nárok na výplatu úroku z omeškania od odporcu voči navrhovateľovi bol daný,
nakoľko sa jednalo o príslušenstvo pohľadávky, ktorá prešla rovnako ako istina na odporcu v súlade s
ustanovením § 51f ods. 1 Zákona o S. P. v znení do 31.12.2003. Podľa tohto zákonného ustanovenia
štát uspokojuje nároky zamestnancov zrušeného zamestnávateľa na náhradu škody pri pracovnom
úraze a pri chorobe z povolania. To znamená, že všetky nároky, ktoré zamestnávateľ zrušený voči

zamestnancovi neuspokojil a v danom prípade medzi tieto nároky patrí aj príslušenstvo pohľadávky, t.j.
úrok z omeškania tak ako si navrhovateľ v tomto konaní uplatnil. Úrok z omeškania, ktorý si uplatňoval
navrhovateľ v konaní je príslušenstvom základnej pohľadávky - istiny, ktorá bola odporcom za štát v
zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia v plnom rozsahu uhradená a teda je odporca povinný,
nakoľko naň prešla povinnosť v zmysle tohto ustanovenia uhradiť celý nárok vyplývajúci z príslušných

ustanovení zákonníka práce, t.j. uhradiť nielen istinu, ale aj príslušenstvo k tejto istine, ktoré spočíva vo
vyčíslenom úroku z omeškania. Úrok z omeškania bol vyčíslený za obdobie omeškania zamestnávateľa
voči zamestnancovi do uspokojenia nárokov vyplývajúcich z ustanovenia § 195 Zákonníka práce v
znení do 1.4.2004. Úrok z omeškania bol uplatňovaný za jednotlivé roky z celej sumy, ktorú dlhoval
zaniknutý zamestnávateľ za celé ročné obdobie ku dňu nasledujúceho mesiaca s tým, že výplatný termín

u zrušeného zamestnávateľa bol k 14-temu dňu toho ktorého mesiaca, to znamená, že úrok z omeškania
bol priznaný odo dňa nasledujúceho po termíne výplaty, t.j. k 15-temu januáru príslušného kalendárneho
roka do doby zaplatenia istiny zo strany odporcu, t.j. do 24.6.2007. Podľa názoru súdu nárok bol v celom
rozsahu dôvodný s tým, že povinnosť prešla na štát, ktorý prostredníctvom odporcu vyplatil nielen istinu,
ale aj príslušenstvo pohľadávky ako nárok vyplývajúci z ustanovenia § 195 Zákonníka práce v znení do

1.4.2004 na náhradu škody pri zistenej chorobe z povolania. Zrušený zamestnávateľ túto povinnosť mal
v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení a táto povinnosť prešla v súlade s ustanovením § 51f
ods. 1 zákona č. 274/1994 Z.z. v celom rozsahu na odporcu.

Nakoľko bol navrhovateľ v konaní úspešný prináleží mu právo na náhradu trov konania v súlade s

ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 151 ods. 1 O.s.p. Právna zástupkyňa
navrhovateľa žiadala priznať trovy konania pozostávajúce z prípravy a prevzatia zastúpenia vrátane
prvej porady s klientom, výzva na zaplatenie dlžnej istiny, podanie návrhu, hodnota jedného úkonu
7.650,-Ska3krátnáhradapaušálnychvýdavkovvsume178,-Sk.Spoluvovýške23.484,-Sk.Následne
pred pojednávaním bolo doručené súdu faxové vyjadrenie k odporu odporcu spolu s vyčíslením trov

právneho zastúpenia, kde žiadala priznať okrem už uplatnených trov právneho zastúpenia aj za
vyjadreniekodporuodporcuhodnotuúkonuaúčasťnapojednávaníspolusrežijnýmpaušálom,náhradu
zastratučasuahotovévýdavkyspočívajúcevcestovnomzL.doZvolenaaspäť.Vzmysleustanovenia§
42 ods. 1 O.s.p. súd na toto faxové podanie neprihliadol, nakoľko nebolo doplnené do 3 dní predložením
jeho originálu. Nakoľko si na pojednávaní nevyčíslila pred súdom trovy právneho zastúpenia vychádzal

z vyčíslenia urobeného voči súdu v písomnom návrhu zo dňa 16.11.2007 a súd jej priznal v súlade s
vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. len trovy právneho zastúpenia spočívajúce v príprave a prevzatí
zastúpenia, výzvy pred podaním návrhu na súd a podania písomného návrhu. Zároveň spolu s režijným
paušálom za tri tieto úkony právnej pomoci spolu vo výške 23.484,- Sk. Aj v prípade trov konania sa
jedná o návrhové konanie a súd je návrhom viazaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého

druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).