Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV
Judgement was issued by JUDr. Silvia Gandelová
Legislation area – Občianske právo – Ostatné
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 11C/91/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317216883
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Gandelová
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2019:1317216883.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Gandelovou v právnej veci žalobcu :
V.. Q. Y., narodený XX.XX.XXXX, bytom D. č. XXH, H., proti žalovanému : Hlavné mesto Slovenskej
republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie č. 1, Bratislava, IČO : 00603481, o zriadenie
vecného bremena takto
r o z h o d o l :
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 18.09.2017, sa žalobca domáhal, aby súd zriadil vecné
bremeno na pozemku registra „X.“ parc.č. XXXXX/X o výmere 4865 m2, druh pozemku ostatné plochy
a nádvoria, kat.úz. T. I., zapísané v katastri nehnuteľností na LV č. X, spočívajúce v práve cesty cez
chodníky a prístupové komunikácie postavené na tomto pozemku na pozemky parc.č. XXXXX/X, parc.č.
XXXXX/X a parc.č. XXXXX/X zapísané na LV č. XXXX, na ktorom je postavený bytový dom, v prospech
žalobcu ako vlastníka nebytového priestoru č. XX-XXX nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu
za primeranú peňažnú náhradu určenú súdom.
2. V žalobe tvrdil, že je vlastníkom nebytového priestoru č. XX-XXX nachádzajúceho sa na prízemí
bytového domu B. X,X,X súp.č. XX, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach bytového domu, spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch zastavaných bytovým domom.
Žalovaný je vlastníkom pozemku parc.č. XXXXX/X o výmere 4865 m2, ktorý je priľahlým pozemkom
ku stavbe bytového domu a k nebytovému priestoru v jeho vlastníctve. Nebytový priestor sa nachádza
na prízemí bytového domu a má vybudovaný priamy vlastný vchod zo zadnej časti bytového domu.
Prístup ku vlastnému vchodu ako aj k vstupnej spoločnej bráne bytového domu je možný výlučne
len cez pozemok vo vlastníctve žalovaného a to po chodníkoch a cestných komunikáciách na tomto
pozemku. žalobca požiadal o zriedenie vecného bremena , žalovaná mu oznámil listom zo dňa
XX.XX.XXXX, že jeho žiadosť dočasne odmieta a bude sa ňou zaoberať až po právoplatnom skončení
súdneho sporu ohľadom nájomnej zmluvy a jej ukončenia. Žalobca poukázal, že prístup k nebytovému
priestoru v jeho vlastníctve nie je možné zabezpečiť inak ako prechodom a prejazdom cez predmetný
pozemok, ktorý obkolesuje bytový dom. Podľa žalobcu nie je potrebné zriadiť vecné bremeno k
časti pozemku vyznačenej geometrickým plánom, keďže na predmetnom pozemku sú postavené a
verejnosťouužívanéchodníkyacestnékomunikácienaúčelyprístupukbytovýmdomompostavenýmna
okolitých pozemkoch, preto rozsah vecného bremena môže byť vymedzený slovne ako vecné bremeno
spočívajúce v práve cesty cez chodníky a prístupové komunikácie postavené na tomto pozemku.
Poukázal aj na to, že žalovaný si od N. XXXX účtuje a fakturuje mesačnú náhradu vo výške 60,67 eur
mesačne za údajné bezdôvodné užívanie predmetného pozemku.3. Ako dôkazy označil výzvu na zriadenie vecného bremena zo dňa XX.XX.XXXX, kópiu katastrálnej
mapy, fotodokumentáciu, odpoveď žalovaného na žiadosť o zriadenie vecného bremena zo dňa
XX.XX.XXXX,LV č. XXXX, vystavené faktúry.
4. Žalovaný sa ku žalobe písomne vyjadril a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že k zabezpečeniu prístupu
žalobcu k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve uzavrel zmluvu o nájme pozemku č. XXXXXXXXXXXX,
predmetom ktorej bola časť pozemku parc.č. XXXXX/X o výmere 52 m2 tak ako je zakreslené v kópii
z katastrálnej mapy, ktorá tvorí prílohu nájomnej zmluvy. Účelom nájmu bolo užívanie predzáhradky,
zrekonštruovanie a rozšírenie vstupu pred nebytový priestor, ktorý je umiestnený na pozemku parc.č.
XXXXX/X so súp.č. XX vo vlastníctve žalobcu, nájom bol dohodnutý na dobu neurčitú. Dňa XX.XX.XXXX
obyvatelia domu doručili žalovanému žiadosť o ukončenie nájomnej zmluvy, poukázali na porušenie
povinností žalobcu, žalobcovi bola doručená výpoveď z nájomnej zmluvy dňa XX.XX.XXXX, výpovedná
lehota uplynula dňa XX.XX.XXXX.Na tunajšom súde bolo vedené konanie o určenie neplatnosti
výpovede z nájomnej zmluvy, súd rozsudkom zo dňa 11.02.2016 (sp.zn. 45C/352/2014) žalobu zamietol,
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.06.2016. Od XX.XX.XXXX žalobca užíva tento pozemok bez
právneho dôvodu. žalobca bol vyzvaný na uvedenie pozemku do pôvodného stavu (dal ho vybetónovať)
a podal žalobu o zaplatenie nájomného. Žalovaný uviedol, že žalobca mal zmluvne zabezpečený prístup
k svojim nehnuteľnostiam, z dôvodu, že si neplnil svoje povinnosti žalovaná ukončil tento zmluvný vzťah.
Nesúhlasil so zriadením vecného bremena v celom rozsahu pozemku parc.č. XXXXX/X o výmere 4865
m2, na pozemku sú chodníky vybudované len sčasti, žalobca má prístup ku nehnuteľnosti zo strany
ulice, nie je nutné, aby využíval na prístup všetky chodníky. Zriadením vecného bremena v rozsahu
požadovanom žalobcom by sa neprimerane zasahovalo do práv žalovaného, čo nie je prípustné.
5. Ako dôkazy označil zmluvu o nájme pozemku zo dňa XX.XX.XXXX, kópie katastrálnej mapy.
6. Žalobca v replike uviedol, že nebytový priestor, ktorého je vlastníkom je síce súčasťou bytového
domu B. X, ale do nebytového priestoru nie je možné vstúpiť cez spoločný vchod do domu. Priestor
má vybudovaný vlastný vchod, ktorý vedie z boku domu a cez pozemok žalovaného. Stav trvá niekoľko
rokov, ešte pred nadobudnutím vlastníctva k tejto nehnuteľnosti. Potvrdil, že mal prenajatý pozemok
za účelom vybudovania krajšieho prístupu do nehnuteľnosti, počas rekonštrukcie vchodu žalovaný
vypovedal nájomnú zmluvu, so žalobou neuspel a vrátil pozemok do pôvodného stavu, žalovaný mu
napriek tomu účtuje mesačnú úhradu 60,67 eur, aj pre tento dôvod je nevyhnutné, aby súd nariadil vecné
bremeno.
7. Žalobca súdu doručil geometrický plán č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vymedzujúci rozsah vecného
bremena a znalecký posudok č. X/XXXX, ktorý určil hodnotu vecného bremena spočívajúceho v práve
prechodu a prejazdu cez pozemok parc.č. XXXXX/X v rozsahu navrhovaných 41 m2 na sumu 950 eur.
8. Žalovaný sa ku týmto dôkazom vyjadril, uviedol, že podľa geometrického plánu je rozsah vecného
bremena pred vchodom do nebytového priestoru v šírke 2,80 -2,85m, avšak pri terénnej ohliadke a
zameraní žalovaný zistil, že výmera vonkajšej hrany múrika po vonkajšiu hranu protiľahlého múrika je
maximálne 2,20 m. Predmet vecného bremena nie je vhodný na prejazd motorovými vozidlami, iba peši,
so zriadením vecného bremena práva prejazdu motorovými vozidlami žalovaný nesúhlasí.
9. Na pojednávanie dňa 21.03.2019 sa žalobca nedostavil, ani súdu nedoručil návrh na zmenu petitu
žaloby.
10. Podľa ustanovenia § 151n zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Občiansky zákonník“) vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech
niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce
vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.
Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však
vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.11. Podľa ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka ak nie je vlastník stavby zároveň
vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na
návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty
cez priľahlý pozemok.
12. Súd môže vecné bremeno zriadiť iba v prípadoch, ktoré sú upravené Občianskym zákonníkom.
Jedným z nich je aj zriadenie podľa § 150o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Na zriadenie práva vecného
bremena musia byť splnené tri podmienky a to vlastník stavby nie je vlastníkom priľahlého pozemku,
prístup vlastníka ku stavbe nemožno zabezpečiť inak a neexistujú okolnosti, ktorá zriadenie vecného
bremena vylučujú.
13. V tomto spore žalobca ako spoluvlastník spoločných častí a spoločných zariadení domu a vlastník
nebytového priestoru, ktorý nie je vlastníkom priľahlého pozemku, žiadal zriadenie vecného bremena
spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok vo vlastníctve žalovaného.
14.Dôvodomzamietnutiažalobybolaskutočnosť,že rozsahprávazodpovedajúcehovecnémubremenu
je potrebné vymedziť presne a určito a pokiaľ ide o pozemok, vecné bremeno musí byť vymedzené
geometrickým plánom. Žalobca, hoci súdu geometrický plán predložil, žalobný návrh nezmenil. Súd
rozhodujúc o jeho žalobe, dospel ku záveru, že žalobný návrh, tak ako ho žalobca formuloval, je neurčitý
a nemožno mu vyhovieť, nakoľko vecné bremeno je formulované neurčito.
15. Ďalším dôvodom, pre ktorý súd žalobu zamietol bola skutočnosť, že žalobca formuloval svoj žalobný
návrh ako vecné bremeno pôsobiace in personam, pričom právo cesty v zmysle ustanovenia § 151 ods.
3 Občianskeho zákonníka je vecné bremeno, ktoré je spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, je
to vecné bremeno pôsobiace im rem a z takéhoto vecného bremena by bol oprávnený každý vlastník
nehnuteľnosti.
16. O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia § 255 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci.
Žalovaný mal vo veci plný úspech, trovy konania mu nevznikli, preto mu súd náhradu trov konania
nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, na súde,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka - spisová značka
tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne, a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.