Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 2, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/55/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4218010222
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Libant
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4218010222.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu JUDr. Stanislava Libanta a členov JUDr. Štefana
Hrvolu a JUDr. Petra Kaňu, v trestnej veci obžalovaného R. S., o odvolaní obžalovaného podaného proti
rozsudku Okresného súdu Komárno, zo dňa 02.04.2019 sp. zn. 2T/40/2018, na verejnom zasadnutí
konanom v Nitre dňa 02. júla 2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného R. S., narodeného XX.XX.XXXX

z a m i e t a ,
pretože zistil, že nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný R. S. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 odsek 1, 3 písmeno c/ Trestného zákona, na skutkovom základe, že
hoci mu zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať svoje nezaopatrené deti R. S., narodeného XX.

L. XXXX a X. S., narodeného XX. R. XXXX, pričom rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn.
10C/223/2005 z 20. februára 2006, s právoplatnosťou od 24. februára 2006, ktorým súd
schválil dohodu oboch rodičov týchto detí, sa obvinený zaviazal prispievať na ich výživu mesačne sumou
po 1 500,- Sk (49,79 eur) na každé dieťa, ktoré výživné mal platiť vždy do 17-teho dňa toho ktorého
mesiacavopreddorúkmatkydetíI.S.,bytomB.časťM.P.,U.čísloXX/XX,tútosvojuzákonnúpovinnosť
si od 05. apríla 2017 po tom, čo prevzal odsudzujúci rozsudok z predchádzajúceho odsúdenia pre

obdobný skutok, až doposiaľ bezdôvodne zavinene neplní, hoci počas uvedeného obdobia mal rôzne
zamestnania a pracovné pomery s dostatočným príjmom na to, aby výživné na svoje deti platil riadne,
včas a v rámci predbežnej otázky najmenej v sume vyplývajúcej zo súdneho rozhodnutia o výživnom,
toto neplatil a v ostatnom období, kedy žiadne zamestnanie ani príjem nemal, nevyvinul ani minimálne
úsilie k tomu, aby si prácu a aj príjem zabezpečil aspoň prostredníctvom príslušného úradu práce, aby
si tak zvýšil svoje reálne možnosti na trhu práce a teda aj možnosť primeraného a dostatočného príjmu

na to, aby výživné na svoje nezaopatrené deti platiť mohol, obvinený v období od 05. apríla 2017 až
doposiaľ, s výpočtom zaostalosti k 31. marcu 2019, zaostal na výživnom v sume minimálne vo výške
1 875,44 eur, ktoré dlhuje oprávnenej I. S. a obvinený v období od 12.5.2018 až doposiaľ, s výpočtom
zaostalosti k 31. marcu 2019, zaostal na výživnom v sume minimálne vo výške 497,90 eur, ktoré dlhuje
oprávnenému R. S., a
tohto konania sa dopustil napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Komárno sp. zn.

3T/26/16 z 11. apríla 2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.4.2017, uznaný vinným z prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona spáchaného v úmyselnej forme
zavinenia a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní troch mesiacov s podmienečným odkladom
jeho výkonu na skúšobnú dobu dvanásť mesiacov a ktorý trestný rozkaz obvinený prevzal dňa 14. apríla
2017.

Za to mu podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, bol
uložený trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.Podľa ustanovenia § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona ho súd I. stupňa zaradil na výkon trestu
odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku, v konaní proti ušlému, podal v mene obžalovaného odvolanie jeho obhajca JUDr.

Róbert Schumann a v jeho odôvodnení argumentoval tým, že nebol preukázaný úmysel obžalovaného
vyhýbať sa trestnému stíhaniu pobytom v cudzine alebo skrývaním sa na území Slovenskej republiky.
Z tohto pohľadu je otázne, či bolo konanie vedené proti obžalovanému ako ušlému, dôvodné, a či
nebolo porušené jeho právo na obhajobu. Na návrh obhajoby, aby bolo preverené, či neboli zistené
okolnosti bydliska, či pobytu obžalovaného súd I. stupňa nereagoval. Zo spisu vyplýva, že posledné

zamestnanie obžalovaného trvalo od 13.01.2017 do 31.01.2017. Od tejto doby sa v spise nenachádza
žiadne potvrdenie o zamestnaniach obžalovaného. Nebolo skúmané, či z ukončeniu predchádzajúcich
pracovných pomerov došlo z dôvodu konania obžalovaného alebo z objektívnych dôvodov. Spochybnil
naplnenie skutkovej podstaty prečinu, z ktorého bol uznaný obžalovaný vinným. Navrhol napadnutý
rozsudok zrušiť podľa § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku a vrátiť vec súdu I. stupňa, aby ju
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Okresná prokurátorka v Komárne sa k odvolaniu vyjadrila tým, že súd vykonával v konaní dôkazy,
najmä výsluchom matky a oprávnených detí, čítaním listinných správ z policajných orgánov, ktoré boli
získavané k pobytu obžalovaného potom, čo bol naňho vydaný dňa 16.03.2018 príkaz na zatknutie.
Napokon prokurátorka argumentovala tým, že obžalovaný, pravdepodobne prostredníctvom inej osoby,
telefonicky kontaktoval matku oprávnených detí so žiadosťou o „stiahnutie“ trestného oznámenia, aby

sa mohol zamestnať a platiť výživné.
Navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.
Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí v súlade s argumentmi okresnej prokurátorky v
Komárne navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku, zamietnuť ako nedôvodné.
Poverený obhajca JUDr. Ivan Kochanský, na verejnom zasadnutí predniesol odvolanie v zhode s

jeho písomným vypracovaním a uviedol, že zotrváva na argumentácií, že v spisovom materiály sa
nenachádzadôkaz,zktoréhobyvyplývalo,žeobžalovanýmalúmyselvyhýbaťsavyživovacejpovinnosti
a že zanechal zo subjektívnych dôvodov svoje predchádzajúce zamestnanie, teda že neboli splnené
podmienky pre konanie ako ušlému. Odvolaniu navrhol vyhovieť.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, na podklade riadne a včas podaného odvolania oprávnenou

osobou v zmysle § 317 ods.1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého
výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie. Zároveň preskúmaval vec i z pohľadu chýb,
ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by mohli odôvodňovať podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
Trestného poriadku a dospel k záveru, že odvolanie nebolo podané dôvodne.
Vykonané dokazovanie pred súdom I. stupňa bolo realizované v súlade so základnými zásadami

trestného konania s akcentom na rešpektovanie práv obžalovaného na obhajobu. V tomto smere
nemožno nič vytknúť opatreniu sudcu, ktorý rozhodol, že prebiehajúce trestné stíhanie bude vedené
ako proti ušlému v zmysle ustanovenia § 358 odsek 1 Trestného poriadku, pretože nebolo možné zistiť
pobyt obžalovaného na území Slovenskej republiky a z doterajších zistení polície sa podarilo ustáliť,
že sa pravdepodobne nezdržiava na území Slovenska, resp. ak tomu aj je, vedome sa skrýva pred

trestnoprávnou zodpovednosťou.
Pre stálu neprítomnosť nezistenú ani aktívnym pátraním po osobe obžalovaného, bol obžalovanému v
závere prípravného konania, ustanovený obhajca JUDr. Róbert Schumann.
Odvolací súd vykonal na verejnom zasadnutí dokazovanie, týkajúce sa referencií k osobe obžalovaného
a zároveň vyžiadal správu z Okresného riaditeľstva PZ v Komárne, týkajúcu sa stavu pátrania

po obžalovanom, na podklade vydaného príkazu na zatknutie. Z tejto správy vyplýva, že pobyt
obžalovaného sa nepodarilo na území SR zistiť.
K ďalšej námietke obhajoby, týkajúce sa neakceptovania návrhov na doplnenie dokazovania je potrebné
uviesť, že súd I. stupňa vykonal všetky dôležité a dostupné dôkazy, o ktoré oprel svoje rozhodnutie.
Jednalo sa predovšetkým o výpoveď bývalej manželky obžalovaného a už dospelého, oprávneného

syna. Zároveň sa súd I. stupňa oboznámil čítaním listinných dôkazov, rozsudkom Okresného súdu
Komárno, sp. zn. 10C/223/2015 z 20.02.2016, ktorým bol obžalovaný zaviazaný k prispievaniu na oboch
svojich synov R., narodeného v roku XXXX a X., narodeného v roku XXXX, presne stanovenou čiastkou
vždydo17-tehotohoktoréhodňavmesiaci.Tútopovinnosťnapriektomu,žebolaurčenánaúplnedolnej
hranici, ktorú môže určiť súd pri zaväzovaní povinného rodiča na úhradu výživného a riadne dlhodobo

neplnil,ztohodôvodujevtejtoveciužopakovanetrestnestíhanýprerovnakýprečinapretosúdI.stupňa
po ustálení skutkových okolností v správnom výpočte sumy zaostalého výživného, určenia časových
úsekov, v ktorých obžalovaný neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, stanovil i právnu kvalifikáciu prečinuzanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, 3 písmeno c/ Trestného zákona, ktorého obligatórne
znaky obžalovaný naplnil a sú súčasťou skutkovej vety napadnutého rozsudku.
Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol právoplatne uznaný vinným trestným rozkazom

Okresného súdu Komárno zo dňa 11.04.2016, sp. zn. 3T/26/2016, ktoré sa stalo právoplatným
13.04.2017 a to pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, a bol mu
uložený trest odňatia slobody v trvaní troch mesiacov, ktorý mu bol podmienečne odložený na skúšobnú
dobu v trvaní jedného roka, t.j. do 14.04.2018. Zároveň mu bola uložená povinnosť v skúšobnej dobe
zaplatiť zameškané výživné.

Odôvodnený bol i druh a výmera trestu, pre ktorý sa súd I. stupňa rozhodol, vzhľadom na intenzitu
protiprávnosti konania obžalovaného, špeciálnu recidívu a opätovné páchanie trestného činu aj v
období skúšobnej doby vyššie uvedeného odsúdenia. Prihliadol i na osobu obžalovaného, keďže ani
predchádzajúca hrozba výkonu trestu uňho nenašla odozvu a akceptujúc ustanovenie § 49 odsek 2
Trestného zákona, mu uložil trest odňatia slobody vo výmere osemnásť mesiacov a na výkon ktorého
obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Druh

i výmera trestu zodpovedajú zásadám uvedeným v ustanovení § 34 odsek 1 až 4 Trestného zákona.
Pretože neboli zistené okolnosti, na podklade ktorých by bolo možné vyhovieť odvolaniu obžalovaného,
podaného jeho obhajcom, tak v konaní predchádzajúcom napadnutému rozsudku, ani v jeho výrokoch,
bolo odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuté.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný
prostriedok.