Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 20, 2019

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 2T/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717010045
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing., Mgr. Martin Bekeš

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2019:5717010045.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Martin Ing. Mgr. Martin Bekeš na hlavnom pojednávaní konanom dňa

20.05.2019 v Martine takto

r o z h o d o l :

Súd podľa § 285 písm. a) Tr. por.
oslobodzuje

obžalovaného
M. G., nar. XX. XX. XXXX S. O., trvale bytom O., t. č. bytom G. XX,

spod obžaloby
Okresnej prokuratúry Martin č. XPv XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorej mal spáchať prečin
„Ublíženienazdraví“podľa§156ods.1,ods.2písm.a)Tr.zák.,vštádiupokusupodľa§14ods.1Tr.zák.
a prečin „Nebezpečné vyhrážanie“ podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. tým, že dňa 19.12.2015 v
čase okolo 14.00 hod. sa nachádzal spoločne so svojou priateľkou G. Z., D.. XX.XX.XXXX trvale bytom
X.. B. Č.. XX O. - A., prechodne ul. O. Č.. X O. - A. v byte, v mieste svojho prechodného bydliska, v
čase okolo 14.30 hod. sa zobudil, začal požívať alkoholické nápoje a byť agresívny na svoju priateľku,

vyčítal jej, že mu nenavarila jedlo, načo si poškodená odišla ľahnúť do spálne bytu, kde prišiel za ňou,
vulgárne jej nadával, že je „kurva jebnutá, štetka, piča“, aby išla fajčiť „kokoty“, ona na to nereagovala,
nakoľko v minulosti ju fyzicky napadol, preto ho nechcela ešte viac vyprovokovať, po chvíli prišla do
obývačky bytu, kde ju opäť fyzicky napadol, udieral päsťou do oblasti tváre, potom spoločne so svojim
synom U. G., D.. XX.XX.XXXX z bytu odišiel, v ten istý deň v čase okolo 18.00 hod. dňa 19.12.2015
sa do bytu vrátil značne pod vplyvom alkoholu, bol agresívny, začal poškodenú opätovne bezdôvodne
udierať niekoľkokrát päsťou do oblasti tváre, kopať ju do tela, kričal, že ju zabije, že jej napchá tabletky do
papule, pretože zavolala políciu. Z bytu po uvedenom útoku odišiel, na to sa poškodená zamkla, pretože

z vyhrážok zabitím zo strany obvineného mala dôvodnú obavu, že ich uskutoční, okolo 20.10 hod. dňa
19.12.2015 sa vrátil ku vchodu, dobíjal sa do bytu, preto G. Z. privolala na miesto hliadku polície z obavy
o svoj život a zdravie, hliadka polície vykonala pátranie, v čase o 21.05 hod. dňa 19.12.2015 sa obvinený
dostavil na P. A. S., kde bol príslušníkmi tohto oddelenia obmedzený na osobnej slobode v zmysle
§ 85 ods. 1 Tr. poriadku, svojim konaním spôsobil poškodenej zranenia podľa odborného vyjadrenia:
pomliaždenie a hematóm v oblasti okoloočnicovej vľavo, opuch a bolestivosť v oblasti čelovej, opuch
a bolestivosť v oblasti spánkovej vľavo, bolestivosť a znížená dynamika krčnej chrbtice, hematóm a

pomliaždenina v oblasti ľavého ramena veľkosti 7x6 cm, zranenia sú ľahšieho charakteru, kde tento typ
nevyžaduje PN, doba liečenia trvá 4-5 dní, zranenia nezanechajú trvalé následky,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :O d ô v o d n e n i e

Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin podal dňa XX.XX.XXXX obžalobu pre skutok uvedený vo výroku

rozsudku.
Okresný súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX vykonal dokazovanie v nasledovnom
rozsahu:
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní (č.l. 418) vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní (č.l. 70).
Poprel, že by sa mal dopustiť skutku opísaného v obžalobe. Na predmetnú deň 19.12.2015 si jasne

pamätá, keď v čase približne o 07.00 hod. prišiel domov z práce z nočnej zmeny k jeho družke G. Z.
(ďalej len ako „poškodená“). Po príchode domov si ľahol a zobudil sa okolo 13.00 hod. Sadol si do
obývačky, zapol si televízor, poškodenú si nevšímal. Táto začala do neho rýpať, preto sa jej opýtal, čo
robila do 13.00 hod., keď ešte nie je navarené, a prečo nebola ešte ani v obchode. Ona mu povedala,
že si myslela, že do obchodu pôjdu spolu. Následne obžalovanému telefonoval jeho syn U., o oznámil
mu, že príde na návštevu. Prišiel asi o polhodinu. Obžalovaný si medzitým zobral z chladničky fľašu

s tvrdým alkoholom a poškodenej povedal, že ide piť. Kým prišiel syn U., obžalovaný a poškodená
sa hádali. Ona si zobrala kabelku a odišla s ňou do izby. Povedala obžalovanému, že už s ňou bude
mať pokoj, pretože užila lieky. Obžalovaný preto zavolal na linku 112 a oznámil, čo sa stalo. Odporučili
mu, aby sledoval stav poškodenej a nikde ju nepúšťal. Na to vstúpil obývacej izby syn U. a povedal
obžalovanému, že poškodená vyšla z bytu von oknom a utekala preč smerom k zakladenej škole na X..

W.. Nato obžalovaný vyšiel von rovnako oknom, ktoré je vo výške približne 50 cm od zeme, dobehol
poškodenú a vzal ju späť do bytu. Táto mu oznámila, že ak ona skončí na sviatky v nemocnici, tak
to oľutuje. Obžalovaný poškodenú žiadnym spôsobom fyzicky nenapádal, len ju chytil za golier, keď ju
viedol späť do bytu. Následne prišli policajti, ktorým poškodená povedala, že žiadne lieky nepojedla, že
si to obžalovaný vymýšľa. Syn U. potvrdil, že si to obžalovaný nevymýšľa. Ďalej sa dostavili pracovníci

rýchlej záchrannej služby, ktorí sa s poškodenou osamote porozprávali vo vedľajšej izbe a následne
odišli. Keď odišli, obžalovaný požiadal syna U., aby mu išiel z bankomatu vytiahnuť peniaze, čo mu
netrvalo ani 2 min. a vrátil sa späť. Potom spoločne so synom z bytu odišli do baru, kde si obžalovaný
dal pivo a dve hrušky. V čase približne medzi 18. alebo 19. hod. sa chcel obžalovaný dostať do bytu,
preto búchal na vchodové dvere, no poškodená mu dvere neotvorila. Obžalovaný potvrdil, že ako odišiel

z bytu zo synom a následne ako sa vrátil a búchal na dvere, s poškodenou už v kontakte nebol, v byte ju
nenapádal ani sa jej nevyhrážal zabitím. Keďže sa domov nedostal, obžalovaný šiel na políciu, kde zistil,
že na polícii sa tiež nachádza poškodená. S touto na polícii do kontaktu neprišiel. Na polícii mu bolo
oznámené, že jeho osobná sloboda je obmedzená, pretože je podozrivý zo spáchania trestného činu.
Poškodená G. Z. v prípravnom konaní využila svoje právo a odoprela vypovedať (č.l. 112). Následne dňa

XX.XX.XXXX vypovedala (117-118). Uviedla, že obžalovaný, po tom ako sa zobudil po nočnej službe,
pil alkohol a začal jej hlasnejšie zdôrazňovať, prečo nenavarila. Poškodená mu preto dala niekoľko
faciek, bola vytočená. Obžalovaného syn U. to videl a oddelil ich od seba. Nevedela si spomenúť, že
by sa jej obžalovaný nejakým spôsobom vyhrážal. Dala si nejaké lieky - Oxazepam a potom odišla preč
cez okno, pričom sa udrela o kľučku do ľavej časti tváre. Následne ju obžalovaný zobral dnu a zavolal

sanitku. Na to obžalovaný aj so synom odišli na pivo. Keď sa obžalovaný vrátil, bol opitý, zase sa spolu
pohádali. Šklabali sa spolu, obžalovaný ju udrel do ruky a kopol do nohy, buchol po chrbte. Ona mu
tieto údery opätovala. Následne zavolala policajtov. Keď prišli, obžalovaný odišiel s nimi preč, dala mu
peňaženku a bundu. Neskôr sa vrátil, no do bytu sa nedostal. Opäť zavolala políciu, no nie preto, že
by sa obžalovaného bála, ale preto, že už bola unavená a chcela spať. Potvrdila, že obžalovaný ju

udieral dlaňou, monokel si spôsobila, keď sa udrela o kľučku okna, tento ju neudrel päsťou do hlavy. Z
konania obžalovaného nemala žiadne obavy. Pripustila, že sa jej obžalovaný mohol vyhrážať zabitím,
no na nič také si nespomína. Dňa XX.XX.XXXX vypovedala (127-128), že si nepamätá, či sa udrela pri
páde, keď odišla z bytu von oknom. Ona zavolala policajtov preto, že vie, že ich obžalovaný neznáša,
urobila mu to naschvál. Policajtom povedala, že ho v byte nechce, na čo ju poučili, aby podala trestné

oznámenie, čo aj urobila. Obžalovaný ju nezbil. Obžalovaný sa jej žiadnym spôsobom nevyhrážal. Na
hlavnom pojednávaní (č.l. 492) uviedla, že trestné oznámenie, ktoré podala na obžalovaného, podala
v stave zlého psychického rozpoloženia, keď bola pod vplyvom liekov. Lieči sa na psychiatrii približne
10 rokov z dôvodu, že trpí ťažkými depresiami a poruchami správania sa, užíva lieky Frontin, Alventa,
Tritico a na spanie Protazin. Je možné, že v čase, keď sa mala predmetná udalosť odohrať, užívala

aj liek Oxazepan. Vo vzťahu s obžalovaným má len bežné konflikty. Ona alkoholické nápoje nepožíva,
všeobecne nemá rada, keď niekto v jej okolí pije. Najskôr ku skutku uviedla, že si vôbec nepamätá, ako
sapredmetnávecodohrala.Napoloženéotázkyuviedla,žeaksaniektoniekomuvovzťahuvyhrážal,tak
ona obžalovanému, čo súvisí s jej psychickou poruchou. V čase, keď sa mal skutok odohrať, obžalovanýpopíjal alkoholické nápoje. Keďže požíval alkoholické nápoje, ona sa správala agresívne, pochytila sa s
obžalovaným a dala mu facku, teda udrela ho otvorenou dlaňou svojej ruky. Keďže sa cítila zle, zároveň
užila lieky. Pamätá sa, že sa jej chcelo spať. Tiež si pamätá, že obžalovaný zavolal sanitku. Obžalovaný

ju určite neudrel. Možno jej chytil ruku potom ako ho ona udrela. Tiež sa jej javí, že sa udrela do hlavy o
okenný rám, a to niekde pod okom. Nepamätá si na ostatné zranenia. Potvrdila, že má nízky tlak, preto
má aj problém s koordináciou. Rovnako má aj ťažkú anémiu. Predtým, ako sa toto odohralo, obžalovaný
sedel so synom v obývačke, spolu popíjali nejaký alkohol a potom odišli. V ten deň syn obžalovaného
zasiahol iba takým spôsobom, aby ich upokojil, teda ju od obžalovaného odtiahol.

Svedok U. G. na hlavnom pojednávaní (č.l. 492) uviedol, že sa presne nepamätá na priebeh dňa
XX.XX.XXXX. Vie, že počas toho dňa, keď bol na návšteve u svojho otca - obžalovaného a jeho družky
- poškodenej, obžalovaný sa s poškodenou hádal. Nepamätal sa, či sa hádali aj predtým, ako prišiel do
bytu, no vie, že sa už nerozprávali. Dôvod hádky uviesť nevedel, ani kto hádku začal, no pamätal sa,
že po sebe kričali, použili aj vulgarizmy, no určite sa jeden druhému nevyhrážali. K fyzickému kontaktu
medzi nimi nedošlo. Nepamätal sa, či poškodená počas toho, ako sa s obžalovaným hádala, chcela

odísť z bytu, či z neho odišla, alebo sa zdržiavala pri okne. Myslí si, že poškodená užila nejaké lieky.
Obžalovaný na ňu kričal, aby nerobila hlúposti. Svedok sa snažil oddeliť obžalovaného a poškodenú
od seba, obžalovaného následne zobral von. Svedok a obžalovaný začali piť alkohol až potom, ako
odišli z bytu. Poškodená s nimi von nešla, táto zostala doma sama. Svedok si pamätal, že pil vodku a
pivo, obžalovaný pivo, no nevedel uviesť, či aj vodku. Keď dopili, vrátili sa opätovne do ich bytu. Svedok

nevedel uviesť, či poškodená mala nejaké zranenia predtým ako k nim prišiel na návštevu alebo, že by
mala nejaké zranenia potom, ako od nich odchádzal. Nevšimol si na nej ani žiadne začervenania. Vie,
že potom prišla na miesto hliadka polície. K osobe obžalovaného uviedol, že tento nie je agresívny, vie
sa nahnevať, keď niekto naňho útočí. Nevie, či poškodená je konfliktná, resp. výbušná, či má problémy
so svojím správaním, vie, že táto bola hospitalizovaná na psychiatrickej ambulancii v O..

Vzhľadom na zistené rozpory medzi výpoveďou svedka na hlavnom pojednávaní a jeho výpoveďou
z prípravného konania zo dňa XX.XX.XXXX po prečítaní zápisnice z prípravného konania, svedok k
týmto rozporom uviedol, že rozpory vznikli z dôvodu značného časového odstupu od konania hlavného
pojednávania a dňa, o ktorého skutočnostiach má vypovedať. V prípravnom konaní svedok potvrdil, že
obžalovaný v byte vypil dva poháriky tvrdého alkoholu. Ďalej potvrdil, že poškodená počas doby ako

tam bol svedok prítomný, byt opustila, z bytu ušla oknom, obžalovaný ju musel naháňať. Po prečítaní
výpovede z prípravného konania svedok pripustil, že obžalovaný mohol vypiť dva poháriky alkoholu aj
počas doby, ako sa nachádzal u nich v byte. Potvrdil, že sa presne nepamätá, čo sa stalo, nepamätá si,
či poškodená opustila byt. Je pravdepodobné, že áno, ak to uviedol v prípravnom konaní.
Svedkovia O. S. V. R. v prípravnom konaní (č.l. 133-135, 158-160) potvrdili, že v predmetný deň

zasahovali ako členovia policajnej hliadky OO PZ Vrútky v ubytovni na X.. O., objekt U. S. O., na základe
oznámeniapoškodenej,ktorámalauviesť,žeobžalovanýrozbilzariadenievbyteafyzickyapsychickyju
napádal. Po príchode na miesto okolo 20:00 hod., sa obžalovaný nachádzal pred ubytovňou, poškodená
nechcela na obžalovaného podať trestné oznámenie, uviedla, táto mu vydala jeho osobné veci a
tiež uviedla, že obžalovaný ju udrel. Obžalovaný sa nachádzal pred ubytovňou, javil sa, že je pod

vplyvom alkoholu, vykrikoval, že poškodenú zabije, no táto to nepočula. Keďže obžalovaný nebol v
byte poškodenej, ich prítomnosť nebola na mieste viac potrebná a odišli. Neskôr okolo 21:00 hod. boli
opätovne kontaktným strediskom vyslaný na predmetnú ubytovňu, no obžalovaný sa tam nenachádzal.
Na dverách bytu boli otlačky po obuvi. Poškodená im oznámila, že obžalovaný sa opätovne dobíjal do
bytu a potvrdila, že má dôvodnú obavu o svoj život a zdravie. Na poškodenej videli, že má opuchnuté

obočie nad ľavým okom, pričom poškodená uviedla, že ju mal päsťou udrieť obžalovaný. Túto následne
zobrali na oddelenie polície a poškodená podala trestné oznámenie na obžalovaného. Na polícii bol
prítomný aj obžalovaný, ktorému bola následne obmedzená osobná sloboda.
Svedkovia O. B. V. O. D. v prípravnom konaní (č.l. 150-151, 154-155) potvrdili, že v predmetný deň
zasahovali okolo 15:30 hod. ako členovia policajnej hliadky OO PZ Vrútky v ubytovni na X.. O.Ň., objekt

U. S. O., na základe oznámenia obžalovaného. Pred ubytovňou ich čakal obžalovaný, ktorý im oznámil,
že poškodená, je psychiatrický pacient, pojedla nejaké lieky a bojí sa o jej život. Nevedel uviesť aké lieky
užila a v akom množstve. V byte sa nachádzala poškodená, ktorá sedela v kresle a pozerala televízor,
tvárila sa neprítomne. Nemali pocit, že by sa bála obžalovaného, táto sa na neho nesťažovala ani
neuviedla, že by sa jej mal vyhrážať. Poškodená nemala na sebe žiadne viditeľné vonkajšie poranenia.

V byte sa ďalej nachádzal syn obžalovaného U., ktorý potvrdil, že poškodená mala zjesť nejaké lieky.
Obžalovaný im mal pred príchodom potvrdiť, že poškodená vyskočila z okna na ulicu a musel ju naháňať.
Následne bola privolaná rýchla záchranná pomoc, pracovníci ktorej vyšetrili poškodenú. Nezistili žiadny
dôvod, pre ktorý by mala byť hospitalizovaná a potvrdili, že je v poriadku. Na to sa obžalovaný rozčúlil,že ak si poškodená nejakým spôsobom ublíži, zase bude mať on z toho problémy. Neskôr, keď sa
obžalovaný upokojil, členovia policajnej hliadky OO PZ Vrútky odišli.
Ďalej súd vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov:

Zodbornéhovyjadrenia(č.l.176-177),malsúdpreukázané,ženatelepoškodenejbolizistenézraneniav
oblasti okoloočnicovej vľavo (pomliaždenie a hematóm), v oblasti čelovej (opuch a bolestivosť), v oblasti
spánkovej vľavo (opuch a bolestivosť), v oblasti krčnej chrbtice (bolestivosť a znížená dynamika) a v
oblasti ľavého ramena (pomliaždenie a hematóm). Tieto zranenia sú tupého charakteru s lokalizáciou
typickou pre opakovaný inzult s lokálnou charakteristikou, ktorá nevylučuje, že k zraneniu došlo tak, ako

uviedla poškodená. Je možné, že zranenia vznikli opakovaným úderom päsťou do oblasti tváre, hlavy a
ramena. Tieto sú ľahkého charakteru a nevyžadujú si vystavenie práceneschopnosti. Doba ich liečenia
je v rozsahu 4-5 dní, no nebránili poškodenej v obvyklom spôsobe života počas žiadnej doby.
Zo znaleckého posudku (č.l. 214-232), mal súd preukázané, že u poškodenej nebolo zistené duševné
ochorenie charakteru psychózy. Trpí duševnou poruchou - poruchou osobnosti, je emocionálne
instabilná, so psychiatrickými črtami, rysmi impulzivity, s explozívnymi črtami, s labilitou nálad, s

depresívnymi reakciami v záťaži. Táto v čase, kedy mal byť skutok spáchaný, netrpela duševnou
poruchou ani duševným ochorením s kvantitatívnou zmenou duševnej činnosti. Jej duševné funkcie
neboli v predmetný čas narušené požitím liekov počas dňa.
Zo znaleckého posudku (č.l. 249-250), mal súd preukázané, že u poškodenej nedošlo k žiadnym
zmenám v oblasti psychiky konaním obžalovaného. Aktuálne rozumové schopnosti ako aj pamäťové

funkcie poškodenej sú jej primeraným predpokladom pre správne vnímanie, podržanie aj následnú
reprodukciu udalostí. Bola u nej zistená tendencia skresľovania skutočností v zmysle ich racionalizácie
alebo popretia. Všeobecná vierohodnosť svedkyne je v tomto smerne oslabená. Poškodená voči
obžalovanému stále pociťuje citovú náklonnosť. Zmeny vo vzťahu následkom tohto činu v podstatne
nenastali. Psychologické vyšetrenie nepreukázalo známky traumatizácie u poškodenej.

Z lekárskych potvrdení (č.l. 164-168) mal súd preukázané, že poškodená pri prvotnom ošetrení uviedla,
že bola napadnutá, dostala úder päsťou do hlavy.
Zo správ o povesti obžalovaného mal súd preukázané, že tento bol v minulosti mnohokrát odsúdený
za násilnú trestnú činnosť (č.l. 483-485), pričom nie všetky tieto odsúdenia sú zahladené. Obžalovaný
bol opakovane vo výkone trestu odňatia slobody. Teraz voči nemu prebieha ďalšie trestné konanie kvôli

riadnemu neplneniu vyživovacej povinnosti (č.l. 473-474). Okrem toho sa v minulosti dopustil priestupku
(č.l. 456, 480-482).

Vykonaným dokazovaním nebolo spoľahlivo a jednoznačne preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je

obžalovaný stíhaný.

V predmetnej veci neexistuje voči obžalovanému žiaden usvedčujúci dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že by
sa obžalovaný poškodenej vyhrážal spôsobom uvedeným v podanej obžalobe. Samotná poškodená v
žiadnej svojej výpovedi nepotvrdila, že by sa jej mal obžalovaný vyhrážať. Hoci v prípravnom konaní

v jednej zo svojich výpovedí teoreticky pripustila, že sa jej obžalovaný mohol vyhrážať, no na nič
také si nespomenula (č.l. 118). Zároveň vyhrážanie sa poškodenej v rámci svojej obrany obžalovaný
počas celého konania popieral. Taktiež ani priamy očitý svedok, syn obžalovaného U. G., počas svojej
prítomnosti v obydlí poškodenej nepočul, že by sa mal obžalovaný poškodenej vyhrážať.
Žalovaný skutok bol okrem prečinu „Nebezpečné vyhrážanie“ podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr.

zák. kvalifikovaný aj ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., v štádiu
pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. Čo sa týka tejto právnej kvalifikácie žalovaného skutku, ani v danom
prípade, neexistuje žiaden usvedčujúci dôkaz, ktorý by jednoznačne potvrdzoval, že by sa obžalovaný
mal dopustiť úmyselného konania, ktoré bezprostredne smerovalo k spôsobeniu ublíženia poškodenej
na zdraví. Poškodená výslovne poprela, a to tak vo svojich výpovediach v prípravnom konaní ako aj

vo výpovedi na hlavnom pojednávaní, že by ju mal obžalovaný udrieť päsťou do tváre. Počas celého
konania zotrvala na tvrdení, že zranenia hlavy, ktoré jej boli objektívne zistené pri lekárskom vyšetrení,
si spôsobila úderom o kľučku okna. Aj v tomto prípade obžalovaný v rámci svojej obrany poprel, že by
poškodenú akýmkoľvek spôsobom fyzicky napadol. Tento spôsob útoku obžalovaného na poškodenú
nepotvrdil ani syn obžalovaného U.Š. G..

V tomto trestnom konaní teda neboli produkované žiadne dôkazy preukazujúce, že by sa obžalovaný
mal akýmkoľvek spôsobom poškodenej vyhrážať, resp. pokúsiť sa jej ublížiť na zdraví. Tu súd poukazuje
na základnú zásadu trestného konania, v zmysle ktorej obžalovaný nie je povinný dokazovať svoju
nevinu. Účelom dokazovania nemá byť vyvrátenie (spochybnenie) neviny obžalovaného. Pre odsúdenieobžalovaného musí byť jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa skutok stal,
že je trestným činom, a že ho spáchal obžalovaný, ktorý je zaň trestne zodpovedný. Inak musí byť
obžalovaný spod obžaloby oslobodený.

V danom prípade nemožno prehliadať lekármi zaznamenané bezprostredné vyjadrenia poškodenej
ohľadom spôsobu vzniku zranení, kedy táto opakovane uvádzala, že bola napadnutá druhom, ktorý ju
maludrieťpäsťoudotváre,čiodbornévyjadrenie,zktoréhovyplýva,žepoškodenejmohlibyťspôsobené
zranenia spôsobom, ako táto popísala pri svojom prvotnom lekárskom ošetrení.
Vo všeobecnosti možno však konštatovať, že výrok o vine sa môže zakladať len na takých dôkazoch,

ktoré celkom vylučujú pochybnosť, či sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. Všetky
okolnosti dôležité pre rozhodnutie musia byť spoľahlivo preukázané v súlade so skutočnosťou tak,
aby nevzbudzovali žiadnu pochybnosť. Zistením skutočného stavu veci teda nie je len zistenie stupňa
pravdepodobnosti dokazovanej okolnosti, keď výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť záveru,
že dokazovaná okolnosť môže existovať, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného záveru
(Rt-40/1969). Teda lekárske správy a závery znaleckého dokazovania sami osebe nie sú dostatočným

podkladom pre vyslovenie viny obžalovaného.
Hoci v danom prípade bola preukázaná existencia časti zranení na tele poškodenej a nebola vylúčená
príčinná súvislosť medzi ich vznikom a údajným konaním zo strany obžalovaného, vykonaným
dokazovaním nebolo spoľahlivo a jednoznačne preukázané, že objektívne zistené (ľahké) zranenia
poškodenej spôsobil práve obžalovaný a jeho ďalšie konanie smerovalo k ublíženiu poškodenej na

zdraví. Tieto dôkazy sú nepostačujúce k tomu, aby súd bez akýchkoľvek pochybností mohol vysloviť, že
obžalovaný je zo žalovaného skutku vinný. O to skôr, keď samotná poškodená počas celého konania
vinu obžalovaného popiera.
Vzhľadom na tieto skutočnosti súd oslobodil obžalovaného spod podanej obžaloby aplikujúc pritom
zásadu „in dubio pro reo“.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Martin v lehote 15 dní odo
dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech
obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech

- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného,atolenvjehoprospech.Akjeobžalovanýzbavenýspôsobilostinaprávneúkonyaleboak
je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba

oprávnená konať za právnickú osobu.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.