Decision was made at the court Okresný súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Andrea Kondllová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 8T/52/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2518010340
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Kondllová
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2019:2518010340.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kondllovej a prísediacich
Ľudmily Juríčkovej a Milana Boďa v trestnej veci obžalovaného J. G., nar. X.X.XXXX pre obzvlášť
závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno a)
Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. februára 2019 takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný
J. G., nar. X.X.XXXX T. R., trvale bytom R., Q.. W. XXXX/X, t. č. v Ústave na výkon väzby a Ústave
na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
od presne nezisteného času dňa 19.9.2018 do 14.23 hod. dňa 19.9.2018 v R. na ulici T. O.
na parkovisku čerpacej stanice Tesco u seba v ľavom vrecku nohavíc neoprávnene pre vlastnú
potrebu prechovával plastové vrecko s tlakovým uzáverom s bielou kryštalickou látkou, ktoré si
predtým v ten istý deň v Š. pri futbalovom štadióne zakúpil za sumu 60,- eur od doposiaľ neznámej
osoby, pričom znaleckým skúmaním Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava pod
ČES:PPZ-KEU-BA-EXP-2018/11737 zo dňa 1.10.2018 bolo zistené, že plastové vrecko s tlakovým
uzáverom obsahovalo 1,393 mg metamfetamínu s prímesou dimetylsulfónu s priemernou koncentráciou
účinnej látky 53,6 % hmotnostných metamfetamínu (vyjadrené ako voľná báza), obsahujúce 747 mg
absolútneho metamfetamínu, kde toto množstvo považuje Kriminalistický a expertízny ústav PZ za
19 - 75 bežných jednotlivých dávok drogy (Kriminalistický a expertízny ústavu PZ považuje za bežnú
jednotlivú dávku 10 - 40 mg absolútneho 100 %-ného metamfetamínu vo forme bázy), ktoré mu bolo
zaistené pri vykonaní osobnej prehliadky, pričom metamfetamín je podľa zákona č. 139/1998 Z. z. o
omamných, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny
psychotropných látok,
napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 2T/286/2008 zo dňa 13.2.2009,
právoplatný dňa 13.2.2009, podmienečne odsúdený za zločin nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1
písmeno c), písmeno d) Trestného zákona a rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 2T/59/2009
zo dňa 16.12.2009, právoplatným 16.12.2009 nepodmienečne odsúdený za zločin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona,
t e d a
neoprávnene kúpil psychotropnú látku a po akúkoľvek dobu prechovával psychotropnú látku, pričom
uvedený čin spáchal a už bol za taký čin odsúdený,
č í m s p á ch a lobzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2
písmeno a) Trestného zákona.
Z a t o s a m u
u k l a d á :
Podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona,
§ 38 odsek 3 Trestného zákona s použitím per analogiam § 39 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona
trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s použitím § 48 odsek 4 Trestného zákona ho súd
pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona a § 78 odsek 1 Trestného zákona sa mu ukladá ochranný dohľad
vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa§73odsek2písmenod)Trestnéhozákonasaobžalovanémuukladáochrannéprotitoxikomanické
liečenie ústavnou formou.
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátor Okresnej prokuratúry Piešťany podal pod sp. zn. Pv 472/18/2204 -55 na Okresný súd
Piešťany dňa 10.12.2018 obžalobu na J. G. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek
1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno a) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo
výroku tohto rozsudku.
Súd po výsluchu obvineného postupom podľa § 238 ods. 3 Trestného poriadku dňa 17.12.2018 na
neverejnom zasadnutí rozhodol o ponechaní obvineného vo väzbe.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.2.2019 urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1
písmeno b) Trestného poriadku teda, že je vinný zo spáchania skutku tak, ako je mu kladený za vinu
obžalobou Okresnej prokuratúry Piešťany sp. zn. Pv 472/18/2204 -55 zo dňa 10.12.2018.
V dôsledku vyhlásenia v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, ktoré urobil obžalovaný,
súd v zmysle § 257 odsek 5 Trestného poriadku postupoval primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c),
d), f), g) a h) Trestného poriadku, pričom obžalovaný na všetky otázky odpovedal áno. V zmysle § 257
odsek 6 Trestného poriadku bolo zistené stanovisko prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie obžalovaného
prijať.
Súd vyhlásil uznesenie v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku, ktorým prijal vyhlásenie
obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku tak, ako mu je kladený za vinu vo výroku tohto rozsudku.
V dôsledku prijatia tohto vyhlásenia obžalovaného, ktorý sa ku skutku priznal, súd nevykonával vo veci
dokazovanie o vine, ale len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o ochrannom oparení.
Výsluchom obžalovaného a oboznámením listinných dôkazov v rozsahu nariadeného dokazovania súd
zistil nasledovné:
Obžalovaný uviedol, že už bol dva krát za drogovú trestnú činnosť odsúdený, ale nikdy nič neukradol, ani
nikomu neublížil. Pri poslednom odsúdení mal nariadenú aj ústavnú protitoxikomanickú liečbu, v ktorej
pokračoval aj po ukončení výkonu trestu ambulantnou formou. Drogy začal opätovne užívať, lebo mal
problémy sám so sebou. Berie ich príležitostne, keď si chce s kamarátom užiť, nakoľko nepije. Myslí si,
že liečenie nepotrebuje. Kamarát chcel pomôcť s kúpou drogy a vtedy ho zadržali.
Zo znaleckého posudku č. 46/18 J.. D. J. vyplýva, že obžalovaný je závislý od metamfetamínu
a jeho osobnosť je závislosťou depravovaná a je charakterizovaná nezáujmom - neschopnosťousystematického zamestnania a preukázania zdroju príjmov, otupením vyšším citov, nekritickosťou,
bagatelizáciou až popieraním závislosti, racionalizáciou užívania drogy, nezáujmom o abstinenciu
a zmenu životného štýlu a hlbokou degradáciou vôle a nedostatkom záujmu a motivácie pre
zmenu toxikomanického životného štýlu. Podľa znalkyne je obžalovanému potrebné nariadiť ochrannú
protitoxikomanickú liečbu ústavnou formou. Obžalovaný netrpí ani v inkriminovanom čase netrpel
psychickou poruchou, ktorá by znižovala jeho ovládaciu a rozpoznávaciu schopnosť.
Obžalovanýboldoposiaľ3krátsúdnetrestaný,atovroku2006zapodvod,kedysavpodmienkeosvedčil
a dva krát v roku 2009 za drogovú trestnú činnosť. Rozsudkom Okresného súdu Piešťany 2T/286/2008
z 13.2.2009, právoplatným 13.2.2009 bol uznaný vinným zo zločinu podľa § 172/1c), d) Trestného
zákona na tom skutkovom základe, že si zadovážil a prechovával 12 až 24 obvykle jednorazových
dávok metamfetamínu, za čo mu bol uložený podmienečný trest s probačným dohľadom. Rozsudkom
Okresného súdu Piešťany 2T/59/2009 z 16.12.2009, právoplatným 16.12.2009 bol uznaný vinným zo
zločinu podľa § 172/1c), d) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že si zadovážil a prechovával
12 až 23 obvykle jednorazových dávok metamfetamínu, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 5 rokov a 11 mesiacov v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia, z ktorého bol podmienečne prepustený 22.1.2014 so skúšobnou dobou 4 roky,
pričomtrestuloženýrozsudkomOkresnéhosúduPiešťanyvoveci2T/286/2008z13.2.2009bolzrušený.
Obžalovanému bolo uložené aj protitoxikologické liečenie ústavnou formou, ktoré bolo dňa 13.11.2012
zmenené na ambulantné.
Obžalovaný sa v rokoch 2014 až 2018 dopustil 37 priestupkov v doprave, za čo mu boli uložené pokuty
v sume od 10 do 150 eur. Obžalovaný je slobodný, býva s rodičmi a je nezamestnaný. Naposledy bol
zamestnaný do decembra 2016 v Slovenských liečebných kúpeľoch.
Súd uznal obžalovaného za vinného zo skutku uvedeného v obžalobe na základe jeho vyhlásenia o
vine, ktoré súd prijal.
Pre trestný čin podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona je možné uložiť trest odňatia slobody na desať
rokov až pätnásť rokov.
Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.
Podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.
Podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 39 odsek 2, písmeno d) Trestného zákona, súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej
sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny
a prijatí trestu.
Podľa § 39 odsek 4 Trestného zákona, v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť
trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a
v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať
rokov.
Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona, ochranný dohľad uloží súd páchateľovi, ktorého odsudzuje za
obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody.
Podľa § 78 odsek 1 Trestného zákona, ochranný dohľad sa ukladá na jeden rok až tri roky.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal z ustanovení § 34 odsek 1, odsek 4, odsek 6
Trestného zákona, pričom obžalovanému musel byť s poukazom na § 34 odsek 6 Trestného zákona
uložený trest odňatia slobody, nakoľko horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená
v osobitnej časti Trestného zákona prevyšuje 5 rokov.
Trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu
(zásada proporcionality trestu). Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.Pri určovaní druhu a výmery trestu súd zohľadnil spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie
a pohnútku, pričom obžalovaný, ktorý je drogovo závislý, si kúpil a prechovával metamfetamín, teda
psychotropnú látku v množstve 19 až 75 bežných jednotlivých dávok drogy, ktorý mal určený pre vlastnú
potrebu na víkend, aby sa zabavil s kamarátom. Obžalovaný pritom konal v priamom úmysle, teda chcel
spôsobom uvedeným v trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom.
Z hľadiska posúdenia osoby páchateľa, jeho osobných pomerov a možnosti nápravy, súd zistil, že
obžalovaný sa k spáchaniu skutku pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu priznal, oľutoval ho a podrobne
opísal osoby a miesta, kde si drogy zadovažoval s cieľom napomôcť pri objasňovaní drogovej trestnej
činnosti, i keď informácie ním poskytnuté neviedli priamo k začatiu trestného stíhania za drogovú, či
inú trestnú činnosť. Obžalovaný je slobodný a žije s rodičmi, avšak mal 4 ročný vzťah s priateľkou,
ktorá o jeho závislosti vedela. Obžalovaný sa k užívaniu drog napriek absolvovanej ústavnej a následne
ambulantnej protitoxikomanickej liečbe vrátil, pričom matamfetamín si zabezpečuje predovšetkým
pre vlastnú potrebu. Súd má za to, že u obžalovaného je potrebné v prvom rade docieliť zmenu
postoja k užívaniu metamfetamínu, čo by mala zabezpečiť nariadená ústavná liečba, preto výkon
minimálne 10 ročného nepodmienečného trestu odňatia slobody nepovažuje za nevyhnutý pre ochranu
spoločnosti a možnosť nápravy páchateľa, prihliadnuc aj na skutočnosť, že obžalovaný si metamfetamín
zabezpečoval predovšetkým pre vlastnú potrebu, čo preukazujú aj predchádzajúce odsúdenia, kedy u
seba prechovával množstvo len o málo presahujúce 10 obvykle jednorazových dávok metamfetamínu.
Aj v danom prípade prechovávané množstvo dosahovalo len minimálne 19 obvyklých jednorazových
dávok drogy, teda obžalovaný si nezadovažoval metamfetamín vo veľkých množstvám na následnú
distribúciu, ale pre vlastnú potrebu, keďže je od neho závislý. Uvedené okolnosti svedčia o probléme
obžalovaného s drogami, čo bolo potvrdené aj znaleckým skúmaním.
Pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, súd u obžalovaného zistil dve poľahčujúce
okolnosti uvedené v § 36 písmeno l) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný pri preštudovaní
vyšetrovacieho spisu aj na hlavnom pojednávaní svoju vinu priznal a čin oľutoval a v § 36 písmeno
n) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným
orgánom, keďže na súde urobil vyhlásenie o vine a v prípravnom konaní opísal osoby a miesta, kde si
drogy zadovažoval. Súd u obžalovaného nezistil žiadne priťažujúce okolnosti. Obžalovaný bol síce za
drogovú trestnú činnosť dva krát odsúdený, pričom v druhom prípade mu bol ukladaný súhrnný trest za
oba drogové skutky, avšak obe tieto odsúdenia boli zohľadnené ako okolnosť, ktorá podmieňuje použitie
vyššej trestnej sadzby, preto na ne súd neprihliadal ako na priťažujúce okolnosti.
S prihliadnutím na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností ako aj mieru ich závažnosti sa zákonom
ustanovená trestná sadzba podľa ustanovenia § 172 odsek 2 Trestného zákona v trvaní od 10 do 15
rokov menila tak, že horná hranica trestnej sadzby sa znižovala o jednu tretinu, teda na 13 rokov a 4
mesiace.
Vo vzťahu ku konaniu v danej veci je potrebné uviesť, že výsledky vyšetrovania dostatočne odôvodňovali
záver, že skutok je trestným činom a tento spáchal obžalovaný, ktorý sa k spáchaniu skutku pri
preštudovaní spisu ako aj na hlavnom pojednávaní priznal, preto prokurátor na hlavnom pojednávaní
mohol konať o dohode o vine a treste, ktoré právo nevyužil, hoci na to boli splnené všetky zákonné
podmienky. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný pred súdom urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal,
súd per analogiam s poukazom na stanovenie § 39 odsek 2, písmeno d) Trestného zákona ukladal
obžalovanému trest za rovnakých podmienok ako v konaní o dohode o vine a treste.
V tejto súvislosti súd poukazuje na Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016 (R 44/2017), kde sa okrem iného konštatuje že, ak
možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest
podľa § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu,
možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu
a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 odsek 1
písmeno b), c) Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne
ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo
akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. Analógia
je pri aplikácii Trestného zákona neprípustná v zmysle rozširovania podmienok trestnosti činu nad
rámec zákona. V iných smeroch je prípustná, ak v prospech páchateľa odstraňuje medzeru v zákone a
zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu.Je teda na mieste, aby súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine mal možnosť pristúpiť na
báze analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody
o vine a treste, čo súd v danom prípade aj učinil. Dolná hranica trestnej sadzby tak mohla byť s
poukazom na § 39 odsek 4 Trestného zákona znížená o jednu tretinu, teda z 10 rokov na 6 rokov a 8
mesiacov. Zohľadniac najmä všetky vyššie uvedené okolnosti skutku, dlhodobú závislosť obžalovaného
od metamfetamínu, závažnosť skutkov pri predchádzajúcich odsúdeniach, kedy u seba prechovával
množstvo len o málo presahujúce 10 obvykle jednorazových dávok metamfetamínu, pričom práve
predchádzajúce odsúdenia, kde mu bol za dva skutky ukladaný súhrnný trest, ovplyvnili kvalifikáciu
skutku a vysokú sadzbu trestu, má súd za to, že pre prevýchovu a nápravu obžalovaného, ktorá
bude podmienená nariadením ochranným liečením, aj pre ochranu spoločnosti, keďže si metamfetamín
zabezpečoval predovšetkým pre vlastnú potrebu, bude postačovať aj trest kratšieho trvania, a to vo
výmere 8 rokov. Obžalovanému súd dáva možnosť preukázať, že nepodmienečný trest kratšieho trvania
pod dolnú hranicu trestnej sadzby, bude mať na neho spolu s uloženým liečením dostatočný výchovný
účinok tak, aby svoje správanie vo vzťahu ku konzumácii drog prehodnotil a po výkone trestu viedol
riadny život.
Keďže súd odsudzoval obžalovaného za obzvlášť závažný zločin, mal obžalovaného zaradiť do ústavu
na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia podľa § 48 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona,
avšak so zreteľom na závažnosť trestného činu, následnú spoluprácu obžalovaného ako aj mieru jeho
narušenia, kedy je u neho podstatné predovšetkým liečenie zo závislosti, mal súd za to, že náprava
obžalovaného bude dostatočne zabezpečená aj v ústave so stredným stupňom stráženia.
Súd obligatórne s poukazom na § 76 odsek 1 Trestného zákona uložil obžalovanému aj ochranné
opatrenie vo forme ochranného dohľadu, v rámci ktorého bude obžalovaný povinný po prepustení z
výkonu trestu odňatia slobody oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj
preukazovať, osobne sa hlásiť v určených lehotách a vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska
uvedeného v rozhodnutí súdu. Ochranný dohľad bol obžalovanému uložený v trvaní 3 rokov, teda v
maximálnej dĺžke, keďže súd obžalovanému ukladal trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby.
Poučenie:
Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehooznámeniacestoupodpísanéhosúduna
Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 odsek 2 Trestného poriadku). Oznámením
rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v
neprítomnosti takejto osoby, oznámenie je až doručenie rozsudku (§ 309 odsek 1 Trestného poriadku).
Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku), a
to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku). V prospech
obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 odsek 2 Trestného poriadku),
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 odsek 1 písmeno b/ Trestného
poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308 odsek 2 Trestného poriadku),
príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh
(pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priam týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308
odsek 2 Trestného poriadku), zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 odsek 2 Trestného
poriadku).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.